Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoEk/2/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného A., B., B. B. A. XX, XXX XX C., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., zastúpená H. I. A. A. A., so sídlom E. J. XX, XXX XX K., D.: XX XXX XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 740,03 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k -40 zo dňa 25. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Povinnej p r i z n á v a voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

odôvodnenie:

1. Súdny exekútor podaním zo dňa 29.11.2010 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 28.01.2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. vyhlasuje exekúciu za neprípustnú,

II. exekúciu zastavuje,“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil prvá veta, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017, , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, , , , , , , o rozhodcovskom konaní, , , , , , v znení účinnom do 31.12.2014.

4. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného a poverenia zo dňa 28.11.2011 začal súdny exekútor exekučné konanie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. B. XXXXX/XX zo dňa 12.07.2010 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2010 a vykonateľnosť dňa 05.08.2010. Zástupca povinného, H. I. A. A. A. doručil dňa 28.01.2021 návrh povinnej na zastavenie a odklad exekúcie. Povinná v podaní zo dňa 27.01.2021 uviedla, že podáva návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie, pričom tento návrh odôvodnila

tým, že zmluva s ňou bola uzatvorená ako so spotrebiteľom, pričom poskytnuté finančné prostriedky použila výlučne na chod domácnosti, a to na vyplatenie nedoplatku elektriny. Ďalej poukázala na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v absolútnom rozpore so zákonom, ktorý bol daný najmä tým, že konajúci rozhodca napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej úverovej zmluvy. Taktiež uviedla, že rozhodcovskou doložkou, ktorá bola obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach k predmetnej zmluve o úvere došlo k jednoznačnému zhoršeniu jej postavenia, nakoľko absenciu takejto doložky by bol veriteľ nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou. O zjavnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom ide aj z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v preformulovanej dohode určil pre prípad vzniku sporu príslušnosť rozhodcovského súdu. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže taktiež pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané zákonom, ako slabšej zmluvnej strane. Poukázala na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach, ako aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, s ktorými je v hrubom rozpore vydaný rozhodcovský rozsudok. Mala za to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná a spôsobuje značný, až hrubý nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Na základe neplatného právneho aktu zároveň nemohla byť daná právomoc na rozhodnutie sporu rozhodcovským súdom. Na základe uvedeného preto navrhla vyhlásiť exekúciu za neprípustnú.

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o povinnú je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, pričom dôkazné bremeno má dodávateľ. Predložená rozhodcovská zmluva je teda nepochybne typizovanou, štandardnou zmluvou, jedná sa o vyplnené tlačivo vopred pripravené oprávneným bez možnosti jeho zmeny alebo úpravy. V predmetnom prípade rozhodcovská zmluva nemá obligatórnu písomnú formu, keďže rozhodcovská doložka je obsiahnutá len vo všeobecných podmienkach, ktoré nemohli byť podpísané účastníkom zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného považuje rozhodcovskú zmluvu za neplatnú a zároveň aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a vydanie exekučného titulu. Nakoľko predložené rozhodnutie ako exekučný titul bolo vydané orgánom, ktorý nedisponoval právomocou na jeho vydanie, musel konštatovať rozpor exekučného titulu so zákonom, preto nemohla povinnej vzniknúť žiadna povinnosť. Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu na majetok povinnej, preto exekúciu zastavil. S ohľadom na zastavenie exekúcie už nerozhodoval o návrhu povinnej na odklad exekúcie, nakoľko je to bezpredmetné. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená podľa a nasl. v znení neskorších predpisov, pričom v zmysle má povahu absolútneho obchodu. Mal za to, že dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzatvorenie v uvedenej forme sám svojim konaním povinná vyvolala a iniciovala. Zdôraznil, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), a to nielen z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska materiálneho prevedenia, pretože spolu so zmluvou sú vyhotovené na spojenom hárku papiera. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy jednoznačne prejavuje vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Predložením zmluvy a VPPÚ si splnil na jednej strane podmienku písomnej formy zmluvy. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Naďalej je aj toho názoru, že povinná nie je spotrebiteľ a z tohto dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Dovolil si uviesť že časová verzia účinná v čase uzatvorenia zmluvy nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky a taktiež tvrdil, že rozhodcovská doložka uzatvorená medzi ním a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou. Povinná tak má právo kedykoľvek sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Mal za to, že rozhodcovskou doložkou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, preto aj rozhodnutie bolo výsledkom rozhodcovského konania a má povahu exekučného titulu. Vzhľadom

na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

7. Povinná sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil jeho uznesenie.

8. Oprávnený a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou oprávneného týkajúcou sa nespotrebiteľského charakteru vzťahu vzniknutého medzi ním a povinným na základe uzatvorenej zmluvy o úvere. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde oprávnený vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení na úverové vzťahy. Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v ( a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť povinného ako spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

12. Vo vzťahu k oprávneniu exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. , podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. , podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je

teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. (Obdobne porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , sp. zn. , uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. , sp. zn. a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011).

13. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

14. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

15. Postup súdu prvej inštancie bol tiež v súlade s článkom 2 ods. 2 SR a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade zastavenie exekúcie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

16. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného .

17. Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným . Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. , v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

18. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. (Pozri uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / Iveta Korčkovská, bod 50, 51).

19. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

20. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX J. (G. - C.) na rozhodcovské konanie je odradzujúca.

21. V predmetnom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Na splnenie podmienok exekúcie je potrebné prihliadať v každom okamihu exekúcie (porovnaj napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,

ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).

22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok L. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

23. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, preto uznesenie v súlade s ust. a ako vecne správne potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , tak že úspešnej povinnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému oprávnenému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).