Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-52-2022.pdf
PDF · 198.37 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/52/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Di Mihálik, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 011, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102334142/2021 zo dňa 22.11.2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej aj ako len „správny orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) rozhodnutím Číslo: 101319855/2021 zo dňa 26.07.2021 (ďalej ako „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“ alebo „rozhodnutie správcu dane“) určil daňovému subjektu Di Mihálik, s.r.o. (ďalej aj ako „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) rozdiel v sume 26.707,90 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015, znížil nadmerný odpočet zo sumy 29.668,34 Eur a vyrubil daň v sume 2.960,44 Eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až október 2015, pričom o výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 101825084/2020 zo dňa 25.11.2020 (ďalej len „protokol“). V predložených záznamoch DPH - odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie august 2015 si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane od daňového subjektu DREKOL s.r.o., Cintorínska 22, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, DIČ: 2021756671, IČ DPH SK2021756671 (do 15.03.2019), IČO: 35 859 113 (ďalej len „DREKOL s.r.o.“) na základe 11 faktúr (znejúcich celkom spolu na sumu 160.247,34 Eur - z toho DPH v sume 26.707,90 Eur), ktoré sú identifikované na strane 3 rozhodnutia správcu dane - všetky s predmetom fakturácie „dodanie dreviny“). Za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia predmetných zdaniteľných plnení medzi dodávateľom DREKOL s.r.o. a žalobcom, vykonal správca dane v súlade so zásadami daňového konania viacero úkonov. Daňový subjekt DREKOL s.r.o. nepredložil ku daňovej kontrole žiadne účtovné a daňové evidencie a daňové doklady preukazujúce skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, nepodal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2015. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Oddiel: Sro, Vložka číslo: 98357/B p. X. I. bol v období od 07.04.2015 do 08.04.2016 konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o., t.j. aj v období vystavenia faktúr spoločnosťou DREKOL, s. r. o., odberateľovi Di Mihálik, s.r.o. (t.j. žalobca).
Dňa 14.07.2016 správca dane vykonal miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti DREKOL s.r.o., Cintorínska 22, 811 06 Bratislava. Na uvedenej adrese spoločnosť DREKOL s.r.o. nemala žiadne označenie. Správca dane vypočul X. I. (konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. v období od 7.4.2015 do 8.4.2016) ako svedka dňa 10.11.2016 (za žalobcu sa pojednávania nikto nezúčastnil, napriek tomu, že bol o ústnom pojednávaní informovaný). X. sa k dodávkam drevnej hmoty vyjadril tak, že spoluprácu so spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o. začali niekedy na jar 2015, podrobnosti si už nepamätá, firmy nadviazali spoluprácu cez K. K. z B. D.. Obchodné zmluvy so spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o. uzatváral a podpisoval on a p. A. A.. Niektoré záležitosti za spoločnosť DREKOL s.r.o. riešil aj p. K. K., ktorý mal splnomocnenie konať za spoločnosť DREKOL s.r.o. Svedok potvrdil, že faktúry vyhotovil a podpísal na základe toho, že dostal od firmy Di Mihálik, s.r.o. objednávku na drevnú hmotu, túto drevnú hmotu objednal u dodávateľov, tovar bol dodaný spoločnosti Di Mihálik, s.r.o. firmou DREKOL s.r.o. v plnom rozsahu tak, ako je uvedené na predmetných faktúrach. Objednávky od firmy Di Mihálik, s.r.o. boli doručované buď e-mailom alebo osobne p. K. K., na objednávkach bol podpísaný p. A. A.. Objednávky preberal svedok. Dodávky drevnej hmoty boli uskutočnené na rôznych miestach. Jednalo sa o skládky dreva, kde sa drevo nakladalo buď na vozidlá firmy Di Mihálik, s.r.o. alebo, pokiaľ sa drevo nakladalo do vagónov, bolo drevo dodané ku koľajovej vlečke, kde firma Di Mihálik, s.r.o. oznámila číslo vagóna, do ktorého bolo treba drevo naložiť. Nakládku vagónov zabezpečila konkrétna firma, ktorá im drevo dodávala. Drevnú hmotu za firmu Di Mihálik, s.r.o. preberal vždy niekto z ich firmy (šofér, pracovník pri nakládke vagóna). Preukazy o pôvode dreva k jednotlivým dodávkam drevnej hmoty pre firmu Di Mihálik, s.r.o. vypisoval vždy niekto od dodávateľa spoločnosti DREKOL s.r.o., za spoločnosť DREKOL s.r.o. tieto podpisoval svedok. Spoločnosť DREKOL s.r.o. drevnú hmotu neťažila, ale nakupovala od subdodávateľov, svedok uviedol, že predpokladá, že drevnú hmotu ťažili v blízkosti jednotlivých skládok. Drevnú hmotu označovali firmy, ktoré túto ťažili v blízkosti jednotlivých skládok. Drevnú hmotu označovali firmy, ktoré ťažili a kubíkovali, tieto označovali drevnú hmotu svojou ciachou. Spoločnosť DREKOL s.r.o. už preberala drevnú hmotu ociachovanú, na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala, spoločnosť DREKOL s.r.o. vlastnú evidovanú ciachu nemala, ani žiadnu ťažbu neprevádzala. Drevnú hmotu dodávala hlavne firma NLT s.r.o. a Intergal SR, s. r. o.. Niektoré drobné dodávky boli aj od iných firiem. Spôsob prevzatia drevnej hmoty od dodávateľa bol taký, že tento im oznámil, kde je drevná hmota uložená a dohodol sa čas prevzatia. Prevzatia za spoločnosť DREKOL s.r.o. sa zúčastňoval buď p. K. alebo svedok, alebo niekto z firmy Di Mihálik, s.r.o. Množstvo drevnej hmoty bolo vždy prepočítané a na základe toho aj fakturované firme Di Mihálik, s.r.o.. Miesta dodania drevnej hmoty boli totožné s miestami ich dodávky drevnej hmoty firme Di Mihálik, s.r.o. Spoločnosť DREKOL s.r.o. drevnú hmotu neprepravovala a nijako neupravovala. Správca dane vyzval spoločnosť Intergal SR, s. r. o. (dodávateľa spoločnosti DREKOL s.r.o.) na zapožičanie dokladov, zásielka nebola prevzatá a doklady neboli predložené. Doklady nepredložila správcovi dane ani U., ktorá bola od 27.09.2016 do 18.10.2016 splnomocnencom v daňovom konaní za spoločnosť DREKOL s.r.o. a podávala v uvedenom období za túto spoločnosť aj daňové priznania, teda je predpoklad, že vyššie uvedené doklady mala mať k dispozícii. Bola splnomocneným zástupcom v daňovom konaní aj za daňový subjekt Di Mihálik, s.r.o., a preto mohla spolupracovať so správcom dane pri objasnení dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o. a spoločnosťou DREKOL s. r. o. V podanom daňovom priznaní spoločnosť DREKOL s.r.o. nedeklarovala žiadne odpočítanie DPH, teda nedisponovala žiadnymi dokladmi, ktoré by dokazovali, že prijala od iných platiteľov dane dodávku tovaru, resp. dodávku služieb. Túto skutočnosť potvrdzuje i podaný kontrolný výkaz, v ktorom DREKOL s.r.o. nedeklaruje žiadne transakcie typu B2, t.j. prijatie dodávky tovarov a služieb od iných platiteľov dane. Správca dane zistil, že žiadny daňový subjekt neuviedol vo svojom podanom kontrolnom výkaze predaj pre spoločnosť DREKOL s.r.o. Správca dane ďalej zistil, že na všetkých predložených predmetných preukazoch o pôvode dreva od spoločnosti DREKOL s.r.o. je uvedené číslo ciachy R-CA-41/1. Svedok X. I. vo svojej výpovedi uviedol, že drevnú hmotu označovali firmy, ktoré túto ťažili a kubíkovali, tieto označovali drevnú hmotu svojou ciachou. Spoločnosť DREKOL s.r.o. už preberala drevnú hmotu ociachovanú, táto na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala. Správca dane požiadal Okresný úrad Čadca, Pozemkový a lesný odbor, Palárikova 95, Čadca o informáciu, na koho boli registrované ciachy RCA041-1, RCA041-2. Okresný úrad Čadca, Pozemkový a lesný odbor vo svojej odpovedi uviedol, že zaevidoval ciachy s evidenčnými číslami RCA041-1, RCA041-2 pre subjekt Drevoindustria Mihálik, s.r.o., Nová Bystrica 677, 023 05 Nová Bystrica (predchádzajúci názov žalobcu). Ďalej uviedol, že podľa Vyhlášky č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby
dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva nemohol ako dodávateľ DREKOL s.r.o. použiť na preukaze o pôvode dreva identifikačné údaje ciach RCA041-1, RCA041-2. Uvedený dôkaz vyhodnotil správca dane tak, že vyššie uvedené označenie drevnej hmoty ciachami spochybňujú, že dodávateľom drevnej hmoty poľa faktúr je dodávateľ DREKOL s.r.o. Svedok X. I. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť DREKOL s. r. o. drevnú hmotu neťažila, ale nakupovala od subdodávateľov a že drevnú hmotu označovali firmy, ktoré túto ťažili a kubíkovali, tieto označovali drevnú hmotu svojou ciachou. Spoločnosť DREKOL s.r.o. už preberala drevnú hmotu ociachovanú, táto na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala. Z uvedeného je zrejmé, že dodávaná drevná hmota mala byť označená buď ciachou obhospodarovateľa lesa, resp. dodávateľa, ktorý dodával drevnú hmotu spoločnosti DREKOL s. r. o., a teda nie ciachou, ktorá je pridelená spoločnosti Drevoindustria Mihálik, s.r.o. (predchádzajúci názov žalobcu). Spoločnosť DREKOL s.r.o. nemohla ako dodávateľ použiť na preukaze o pôvodne dreva identifikačné údaje ciach RCA 041-1, RCA041-2.
Analýzou v ISFS správcom dane bolo zistené, že daňový subjekt DREKOL s.r.o. za zdaňovacie obdobie rok 2015 na dani z príjmov právnickej osoby daňové priznanie podal, avšak negatívne. Zo zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť DREKOL s.r.o. v období, keď boli vystavené predmetné faktúry, nedisponovala potrebnými zamestnancami a vykonanou daňovou kontrolou vykonanou u spoločnosti DREKOL s.r.o. sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných predmetnými faktúrami. Daňový subjekt DREKOL s.r.o. nepodal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. Štvrťrok 2015, čo taktiež preukazuje nedodanie drevnej hmoty spoločnosťou DREKOL s.r.o. pre spoločnosť Di Mihálik, s.r.o. V podanom daňovom priznaní za IV. Štvrťrok 2015 spoločnosť DREKOL s. r. o. deklaruje na riadku č. 20 a 21 - Odpočítanie dane celkom podľa § 49 až 54 zákona odpočítanie dane v sume 0,00 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť DREKOL s. r. o. v čase podania predmetných daňových priznaní nedisponovala žiadnymi dokladmi, ktoré by dokazovali, že táto prijala od iných platiteľov dane dodávku nejakého tovaru, resp. dodávku služieb. Túto skutočnosť potvrdzuje i podaný kontrolný výkaz za kontrolované zdaňovacie obdobie, v ktorom DREKOL s. r. o. nedeklaruje žiadne transakcie typu B2, t.j. prijatie dodávky tovarov a služieb od iných platiteľov dane. Svedok X. I. dostavil k správcovi dane na ústne pojednávanie dňa 10.06.2021 za účasti splnomocneného zástupcu O.. U.. O. G. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101014206/2021). Svedok sa vyjadril, že spoločnosť DREKOL s.r.o., v ktorej bol konateľom v období od 07.04.2015 do 08.04.2016 vykonávala obchodnú činnosť, obchody zabezpečoval on a tiež bol splnomocnený konať za spoločnosť pán K., splnomocnenie sa týkalo práve spoločnosti Di Mihálik, s.r.o., ale nepamätal si, či splnomocnenie bolo konkretizované na spoločnosť Di Mihálik, s.r.o. Ďalej uviedol, že spoločnosť DREKOL s.r.o. zamestnancov nemala a na účely svojho podnikania využívala sklady na Oravickej ulici v Trstenej, kde ostali aj účtovné a daňové doklady spoločnosti DREKOL s. r. o. a nakoľko majiteľ budovy ich odtiaľ vyhodil z hodiny na hodinu, viac sa k dokladom nedostal a nevie doklady predložiť správcovi dane. Svedok potvrdil, že pre žalobcu vystavoval faktúry, on túto spoločnosť nepoznal, poznal ich pán K. Potvrdil, že predmetné faktúry, dodacie listy a preukazy pôvodu dreva, vystavil a aj podpísal. Faktúry dával pánovi K.. K požiadavke správcu dane, či vie predložiť doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru a uvedenie konkrétnych názvov spoločnosti, od ktorých spoločnosť DREKOL s.r.o. nadobudla guľatinu, ktorú ďalej predávala na základe predmetných faktúr, sa pán X. I. vyjadril, že spoločnosť DREKOL nenakupovala tovar. K otázkam týkajúcich sa miesta vyťaženia, skladovania a prepravy drevnej hmoty sa vyjadril svedok tak, že s pánom K. chodil niekedy na miesta ťažby. Tam vždy bolo to drevo a fyzicky ho videl. Bolo to rôzne, na Liptove, miesta sa zhodovali s miestami, ktoré boli uvedené na preukaze o pôvode dreva. K faktúram dostal od pána K. vypísaný doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená ako dodávateľ iná firma, nie DREKOL s.r.o. a podľa toho urobil nový doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená spoločnosť DREKOL s.r.o. ako dodávateľ. Podľa toho dokladu o pôvode dreva súhlasila aj faktúra a dodací list. Cenu a všetky údaje dostal od pána K.. Spoločnosť DREKOL s.r.o. neuskladňovala drevnú hmotu. Drevo bolo vždy na nejakej skládke, z ktorej sa potom vozilo pánovi A. autami, ktoré sú uvedené na dokladoch. Svedok uviedol, že on neoznačoval ciachou jednotlivé dodávky drevnej hmoty, spoločnosť DREKOL s.r.o. nemala registrovanú ciachu. X. I. uviedol, že nevie, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti DREKOL s.r.o. za rok 2015 a nevedel tiež povedať, či spoločnosť DREKOL s.r.o. podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015. Svedok nevedel, či spoločnosť DREKOL s.r.o. priznala a odviedla DPH zo zdaniteľných obchodov uskutočnených pre žalobcu v zdaňovacích obdobiach v roku 2015 a či bola DPH zaevidovaná a zaúčtovaná v evidencii pre účely DPH. Uviedol, že povedal pánovi K., že tieto vystavené faktúry nebude spoločnosť DREKOL
s.r.o. priznávať, prečo by mal priznávať niečo, čo nedodal. Spoločnosť DREKOL s.r.o. drevnú hmotu spoločnosti Di Mihálik, s.r.o. ani nedodala. Tovar bol dodávaný, ale nie firmou DREKOL s.r.o., takú má informáciu a ten tovar aj videl. Svedok uviedol, že fyzicky obchody nerobil, vystavoval len doklady. Zamestnanci správcu dane upovedomili svedka o skutočnosti, že v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 104272218/2016 zo dňa 10.11.2016 vypovedal, že U.. K. K. mal splnomocnenie konať za spoločnosť DREKOL s.r.o. K uvedenému sa X. I. vyjadril, že pána U.. K. K. pozná, ale nevie predložiť splnomocnenie, bolo v tých dokladoch v skladoch, nevie, či bolo doručené na daňový úrad a už presne nevie v akom rozsahu, ale bolo na žalobcu. Na otázky splnomocneného zástupcu svedkovi, či boli ním vystavené faktúry spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o. zaplatené, odpovedal, že áno, faktúry ale neboli priznané. Peniaze vybral v hotovosti a dal ich pánovi K.. Domnieva sa, že drevo nakupoval pán K. z prostriedkov, ktoré mu odovzdal. Na otázku splnomocneného zástupcu, kto teda dodával drevo žalobcovi, svedok odpovedal, že nevie, ale myslím si, že to bude vedieť pán K. a tie firmy, ktoré prepisoval z prvotných dokladov o pôvode dreva, myslí si, že tieto firmy boli reálni dodávatelia tovaru. Na otázky týkajúce sa stretnutia s konateľom žalobcu, a to, kedy sa prvýkrát stretol iba s konateľmi žalobcu a či si pamätá, čo riešili, svedok odpovedal, že sa stretol iba s jedným, stretol sa s ním prvýkrát vtedy, keď začali problémy s faktúrami, asi to bolo pred daňovými kontrolami, chcel vedieť, čo sa vlastne deje. Správca dane uvedenú svedeckú výpoveď vyhodnotil tak, že jednoznačne preukázala nedodanie drevnej hmoty žalobcovi dodávateľom DREKOL s.r.o. uvedeným na sporných faktúrach. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že spoločnosť DREKOL s. r. o. drevnú hmotu žalobcovi nedodávala, uviedol, že má informáciu, že tovar bol dodávaný, ale nie firmou DREKOL s.r.o., fyzicky obchody nerobil, vystavoval len doklady a robil administratívu, ale reálne tovar spoločnosť DREKOL s.r.o. nedodávala žalobcovi. Dňa 24.06.2021 bolo správcovi dane doručené podanie zaevidované pod ev. č. 250188660/2021, doplnenie dokladov - preukazov pôvodu dreva na prepravu a spracovanie pripojené k 77 faktúram dodávateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. pre odberateľa Di Mihálik, s.r.o. za obdobie od 09.07.2015 do 02.10.2015. Predmetné doručené dokumenty vzal správca dane na vedomie, avšak tieto doručené dokumenty nemali vplyv na výsledky uvedené v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100933603/2021 a nemenili výsledok daňovej kontroly a vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobia január 2015 - október 2015. Vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodanie sa ukázalo len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Všetky získané informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia, že k dodaniu skutočne došlo, popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou DREKOL s. r. o. pre kontrolovaný daňový subjekt Di Mihálik, s.r.o., z ktorého si ako platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe vzniku daňovej povinnosti. Daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné obchody, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane reálne dodané deklarovaným dodávateľom, teda že tomuto platiteľovi vznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorá po splnení ďalších zákonných podmienok zakladá nárok na odpočítanie dane u odberateľa v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti a daňový subjekt nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, čím porušil usta. § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako „odvolací správny orgán“ alebo „žalovaný“), ktoré rozhodnutím číslo: 102334142/2021 zo dňa 22.11.2021 (ďalej aj len „rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu“ alebo „rozhodnutie žalovaného“, alebo „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo predmetné rozhodnutie správcu dane (viď bod 1. tohto rozsudku) majúc za to, že správca dane postupoval správne, keď nepriznal odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľskej spoločnosti DREKOL s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že uvedenej dodávateľskej spoločnosti vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Podľa odvolacieho orgánu napadnuté rozhodnutie správcu dane obsahuje podrobné popísanie zisteného skutkového stavu, jeho vyhodnotenie a uvedenie právnych predpisov, na základe ktorých správca dane rozhodol. Odôvodnenie rozhodnutia správu dane je v súlade s ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Podľa žalovaného svedok ako konateľ dodávateľskej spoločnosti vo svojich výpovediach jednoznačne potvrdil, že sa nejednalo o reálne
dodanie fakturovaného tovaru spoločnosťou DREKOL s.r.o. Svedok uviedol, že ním vystavené faktúry odvolávajúcemu sa boli zaplatené, pričom s finančnými prostriedkami, ktoré mu zaplatil žalobca za uvedené faktúry, nakladal tak, že ich z banky vybral v hotovosti, odovzdal ich pánovi K. a podľa domnienky p. I. z nich p. K. nakupoval tovar. Uvedené nie je dôkazom o reálne uskutočnenom dodaní dreviny spoločnosťou DREKOL s.r.o. pre odvolávajúceho sa - t.j. žalobcu. Výpoveď svedka X. I. spísaná v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101014206/2021 dňa 10.06.2021, ktorej sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu, jednoznačne preukázala, že drevná hmota spoločnosti Di Mihálik, s.r.o. nebola dodaná dodávateľom DREKOL s.r.o. uvedeným na predmetných faktúrach, ktorému nevznikla daňová povinnosť. Spoločnosť DREKOL s. r. o. už preberala drevnú hmotu ociachovanú, na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala, spoločnosť DREKOL s. r. o. vlastnú evidovanú ciachu nemala, ani žiadnu ťažbu neprevádzala. Dôležitým dôkazom o tom, že drevinu nedodala spoločnosť DREKOL s.r.o. sú zistenia ohľadne ciach RCA041-1, RCA041-2, ktoré sú uvedené na predložených preukazoch o pôvode dreva Okresným úradom Čadca, pozemkový a lesný odbor, bolo oznámené, že ciachy RCA041-1 a RCA041-2 sú registrované pre subjekt Drevoindustria Mihálik, s.r.o. (predchádzajúci názov odvolávajúceho sa) a tieto nemohol DREKOL s.r.o. ako dodávateľ použiť na preukaze o pôvode dreva. Podľa žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, na základe vyššie uvedených zistení musel vedieť, že dodávateľ uvedený na faktúrach drevnú hmotu reálne nedodal. Žalobca teda bezdôvodne poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 7Sžf/41/2013, keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného, nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalovaný uviedol, že správca dane neodoprel odvolávajúcemu sa právo na odpočet DPH z dôvodu neplnenia daňových povinností dodávateľa DREKOL s.r.o., ale na základe toho, že u tohto dodávateľa nevznikla daňová povinnosť, čo je základná podmienka pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Aj keď dokazovanie v daňovom priznaní vedie správca dane, dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane, je jeho základnou povinnosťou preukázať jeho oprávnenosť na základe nespochybniteľných dôkazov. Správca dane vstupuje do procesu dokazovania prioritne s cieľom verifikovať skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom. Nie je povinnosťou správcu dane preukazovať, že dodávateľ tovar nedodal, ale práve naopak, je povinnosťou daňového subjektu relevantným spôsobom preukázať, že k dodaniu tovaru došlo. Správca dane netvrdil, že žalobca neuskutočňoval v roku 2015 nákup drevnej hmoty, ktorú predal odberateľom, ale spochybnil jej nákup od deklarovaného dodávateľa. Podľa Knihy záväzkov v roku 2015 boli dodávateľmi drevnej hmoty pre žalobcu viacerí dodávatelia.
3. Žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa nestotožnil s právnym a skutkovým posúdením veci žalovaným, tak ako to je uvedené v napadnutých rozhodnutiach, a to z nasledujúcich dôvodov. Žalobca naďalej trvá na tom, že drevnú hmotu od spoločnosti DREKOL s.r.o. skutočne obdržal a za drevnú hmotu riadne a včas zaplatil. Skutočnosť, že žalobca za drevnú hmotu spoločnosti DREKOL s.r.o. riadne zaplatil nespochybňuje ani správca dane ani žalovaný. Žalobca so správcom dane počas daňovej kontroly spolupracoval a predložil správcovi dane všetky doklady, ktoré v zmysle zákona o DPH ako aj ďalších zákonov musel mať pri daňovej kontrole k dispozícii. K daňovej kontrole žalobca predložil všetky faktúry vystavené spoločnosťou DREKOL s.r.o., dodacie listy a listy o pôvode dreva. Vo faktúrach predložených žalobcom správcovi dane sú uvedené všetky náležitosti v zmysle zákona o DPH. Faktúry žalobcovi vystavila spoločnosť DREKOL s.r.o. a za tieto faktúry žalobca riadne zaplatil. Faktúry vystavila spoločnosť DREKOL s.r.o. s DPH a bolo povinnosťou spoločnosti DREKOL s.r.o. tieto faktúry následne viesť v účtovníctve a podať riadne daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za uvedené účtovné obdobie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že u dodávateľa DREKOL s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dôvodu, že nebolo preukázané, že spoločnosť DREKOL s.r.o. reálne dodávala žalobcovi drevnú hmotu. Pričom však žalovaný zároveň uvádza, že žalobca spoločnosti DREKOL s.r.o. za uvedené faktúry zaplatil a konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. pán I. uvedené finančné prostriedky z účtu vybral. Z tohto pohľadu by teda stačilo, aby si akýkoľvek dodávateľ nechal zaplatiť za tovar od odberateľa, neuviedol by z akých zdrojov a od akých subdodávateľov tovar získal a nemusel by tak priznať príjmy z predaného tovaru a následne odviesť DPH uvedenú vo faktúre aj napriek tomu, že za tovar odberateľ zaplatil. Pri takejto úvahe žalovaného by stačilo, aby akýkoľvek dodávateľ tovaru pri daňovej kontrole uviedol, že si nepamätá, od koho tovar kúpil za účelom následného predaja a finančné prostriedky získané za tovar by tak boli nezdanené. Podľa úvahy žalovaného ako aj správcu dane, dodávateľ spoločnosť DREKOL s.r.o. aj napriek tomu, že mala riadne a včas zaplatené za tovar, nemala povinnosť príjmy za tovar zdaniť a odviesť vyfakturovanú DPH. Konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. pán I. vo svojej výpovedi vyslovene uviedol, že finančné prostriedky z účtu vybral a daňové priznanie na daň z príjmu
a daň z DPH podať nechcel.Ako teda vyplynulo z výpovede konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. tento úmyselne neuvádzal prijatie plnenia v daňových priznaniach, čím úmyselne zbavoval spoločnosť DREKOL s.r.o. vlastnej daňovej povinnosti. Podľa platnej slovenskej legislatívy každý daňový subjekt zodpovedá za vedenie účtovníctva a plnenie daňových povinností vo vlastnom mene a na vlastný účet. Daňový subjekt nemôže zodpovedať za plnenie daňových povinností dodávateľa. Žalobca zdôraznil, že dodávateľ podniká vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, pod vlastným identifikačným číslom a daňovým identifikačným číslom. Žalobca by mohol ručiť za neodvedenú DPH spoločnosti DREKOL s. r. o. len v prípade, ak by spoločnosť DREKOL s.r.o. podala daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty (DPH) a uvedenú daň by štátu neodviedla. Avšak nie v prípade, ak spoločnosť DREKOL s.r.o. zatajila finančné prostriedky prijaté od spoločnosti Di Mihálik, s.r.o. a daňové priznanie k dani DPH vôbec nepodala. Navyše je potrebne uviesť, že žalobca nedisponoval prostriedkami na to, aby zabezpečil plnenie daňových povinností (podania daňového priznania) svojho obchodného partnera. Odvolací orgán, ako aj správca dane uvádzajú, že správca dane spochybnil reálnosť uskutočnenia dodania guľatiny podľa predmetných faktúr, čím sa následne dôkazné bremeno prenieslo späť na žalobcu, ktorý ho neuniesol. S týmto názorom žalovaného sa žalobca nestotožňuje. Odpočítanie DPH na vstupe nemôže byť podmienené preukázaním skutočnosti, ktoré môžu preukázať iba ďalšie osoby a nie je v možnostiach žalobcu. Nemožno teda od žalobcu žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa (spoločnosti DREKOL s.r.o.) a jeho subdodávateľov, keď žalobca takéto dôkazy objektívne nemôže mať. Je bežnou obchodnou praxou v obchodných vzťahoch, že dodávatelia neinformujú odberateľov o svojich subdodávateľoch. Má to svoje logické opodstatnenie, v opačnom prípade by sa odberatelia mohli nakontaktovať priamo na subdodávateľov, čím by dodávatelia stratili finančný profit z obchodného vzťahu. Žalobca predložil daňovému úradu všetky doklady, ktoré mal povinnosť uschovať. Skutočnosť, že spoločnosť DREKOL s.r.o. nepredložila správcovi dane požadované doklady, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Predložením všetkých potrebných daňových dokladov, ktorými žalobca disponoval a predložil správcovi dane, žalobca vyčerpal vlastné dôkazne bremeno, a preto dôkazné bremeno bolo prenesené na správcu dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015). Z dôkazov, ktoré mal žalobca k dispozícii a predložil ich správcovi dane, bolo nepochybne preukázané, že žalobca od 01.01.2015 do 31.12.2015 nakúpil 231.747,03 m3 dreva a v tom istom období svojim odberateľom predal 229.066,39 m3 dreva. Túto skutočnosť správca ani žalovaný nespochybnili, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Z knihy záväzkov za rok 1/2015 až 10/2015 mal správca dane preukázaných všetkých dodávateľov drevnej hmoty v celkovom objeme 231.747,03 m3 a taktiež mal bezpochyby preukázané, že od spoločnosti DREKOL s.r.o. žalobca nakúpil drevo v objeme 24.701,69 m3. Žalobca predsa nemohol v uvedenom období predať svojim odberateľom drevo v objeme 229.066,39 m3, ak by ho od svojich dodávateľov (aj od spoločnosti DREKOL s. r. o.) v takomto objeme nenakúpil. Tento dôkaz, ktorý mal správca dane k dispozícii preukazuje, že žalobca skutočne nakúpil od spoločnosti DREKOL s.r.o. drevo v objeme 24.701,69 m3. Že spoločnosť DREKOL s.r.o. neuviedla od koho uvedenú drevnú hmotu nakúpila a následne žalobcovi predala, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Tým, že konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. zámerne neuviedol od koho uvedenú drevnú hmotu spoločnosť nakúpila, sa spoločnosť DREKOL s.r.o. zbavila povinnosti odviesť DPH z vystavených faktúr, ktoré žalobca riadne zaplatil a taktiež aj povinnosti zdaniť takýto príjem. Ako už žalobca uviedol vyššie, žalobca si splnil aj svoju povinnosť preverovať si svojich obchodných partnerov. Žalobca už v období 01/2015 - 06/2015 spolupracoval so spoločnosťou NNN Trstená s. r. o., ktorej konateľom bol U.. K. K., teda osoba, ktorú vo svojej výpovedi uvádza svedok X. I. ako zástupca spoločnosti DREKOL s.r.o. Spoločnosť NNN Trstená s.r.o. dosahovala v roku 2014 obrat cca 1 mil. Eur (túto skutočnosť si daňový úrad mal možnosť preveriť v rámci vlastných zistení). Jednalo sa teda o spoločnosť, ktorá reálne obchodovala s drevom a preto žalobca nemal dôvod spochybňovať spoluprácu s takouto spoločnosťou a s U.. K. K., ktorý spoločnosť DREKOL s.r.o. zastupoval. Žalovaný tvrdí, že svedok X. I. potvrdil, že drevo nebolo nakupované cez spoločnosť DREKOL s.r.o., avšak okolnosti, za akých bolo drevo nakupované, tvrdenia tohto svedka vyvracajú. Tento svedok priamo potvrdil a vyplýva to aj z predložených podkladov, predovšetkým z listov o pôvode dreva, že drevo bolo spoločnosťou Di Mihálik s.r.o. aj reálne kupované. Tento svedok vystavoval listy o pôvode dreva ako aj faktúry. Z obsahu listov o pôvode dreva, ktoré vypisoval svedok X. I., nesporne vyplýva, aké množstvo drevnej hmoty bolo reálne dodávané, z akého odvozného miesta bolo drevo dodávané, ako aj konkrétne čísla EVČ motorových vozidiel, ktoré drevo odvážali. Žalovaný ako aj daňový úrad poukazujú na to, že konateľ spoločnosti X. I. tvrdí, že drevo nebolo dodávané cez spoločnosť DREKOL s.r.o. Žalovaný však neberie do úvahy skutočnosť, že ten istý konateľ tvrdí, že finančné prostriedky za dodaný tovar zaplatené žalobcom tento konateľ z účtu spoločnosti DREKOL s.r.o. vyberal a odovzdával splnomocnenému zástupcovi U.. K. K., ktorý za uvedené finančné prostriedky drevo nakupoval. Tvrdenie X. I., že drevo nebolo dodávané cez spoločnosť DREKOL s.r.o. je
preto účelové s cieľom nepriznať príjmy spoločnosti DREKOL s.r.o. podliehajúce zdaneniu DPH a dani z príjmu. Nie je predsa možné, aby konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. na jednej strane tvrdil, že vystavoval faktúry, za ktoré prijímal platby a drevnú hmotu v skutočnosti žalobcovi nedodával. Podľa žalobcu v daňovom konaní žalobca preukázal, že v roku 2015 uskutočňoval nákup drevnej hmoty od spoločnosti DREKOL s.r.o. v objeme a za cenu, tak je uvedená vo faktúrach vystavených touto spoločnosťou (ktoré daňovému úradu žalobca predložil) a z uvedeného dôvodu preto vzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty.
4. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 27.7.2022 vyjadril žalovaný, ktorý zotrvávajúc na argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí (bod 2. tohto rozsudku) navrhol žalobu zamietnuť. Dôvodom nepriznania odpočtu DPH u žalobcu neboli skutočnosti zistené na strane jeho dodávateľa, ku ktorým nemá dôkaznú povinnosť, ako to žalobca tvrdí, ale skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preukázania skutočnosti uvedených na ním predložených faktúrach, na základe ktorých si odpočítanie dane uplatnil. Tvrdenia žalobcu o tom, že k dodaniu dreva došlo spoločnosťou DREKOL s.r.o. správca dane preukázateľne spochybnil, čím dôkazné bremeno presunul späť na žalobcu. Žalovaný v podstate zopakoval podstatný skutkový stav a hodnotenie dôkazov (pasivita splnomocnenej zástupkyne žalobcu v odvolacom konaní U. ktorá bola splnomocnená tiež na zastupovanie spoločnosti DREKOL s.r.o.; výpoveď konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. v predmetnom čase X. I., ktorý potvrdil, že spoločnosť DREKOL s.r.o. drevnú hmotu spoločnosti Di Mihálik, s.r.o. reálne nedodávala, ale len vystavovala doklady; zistenie správcu dane, že žiadny daňový subjekt neuviedol vo svojom podanom kontrolnom výkaze predaj pre spoločnosť DREKOL s.r.o.; nemožnosť použitia na preukaze o pôvode dreva identifikačné údaje ciach RCA041-1 RCA041-2, ktoré boli zaevidované pre subjekt Drevoindustria Mihálik, s.r.o. - čo je predchádzajúci názov žalobcu; vyjadrenie U. dňa 12.03.2021 do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100423218/2021, že si nespomína a nevie, či bol vôbec splnomocnený konať za spoločnosť DREKOL s.r.o., na základe čoho nebolo preukázané, že žalobca v rámci deklarovaných obchodov konal s osobou oprávnenou konať za spoločnosť DREKOL s.r.o.), čo je podrobne rozvinuté v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správcu dane, z ktorého dôvodu správny súd nepovažuje za potrebné ich duplicitne opakovať. Podľa žalovaného vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodanie sa ukázalo len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Všetky získané informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou DREKOL s.r.o. pre žalobcu, z ktorého si ako platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Svedok ako konateľ dodávateľskej spoločnosti vo svojich výpovediach jednoznačne potvrdil, že sa nejednalo o reálne dodanie fakturovaného tovaru spoločnosťou DREKOL s. r. o. Svedok uviedol, že ním vystavené faktúry žalobcom boli zaplatené, pričom s finančnými prostriedkami, ktoré mu zaplatil žalobca za uvedené faktúry nakladal tak, že ich z banky vybral v hotovosti, odovzdal ich pánovi K. a podľa domnienky p. I. z nich p. K. nakupoval tovar. Uvedené nie je dôkazom o reálne uskutočnenom dodaní dreviny spoločnosťou DREKOL s.r.o. pre žalobcu. Spoločnosť DREKOL s. r. o. už preberala drevnú hmotu ociachovanú, na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala, spoločnosť DREKOL s.r.o. vlastnú evidovanú ciachu nemala, ani žiadnu ťažbu neprevádzala. Samotné faktúry a evidencie DPH sú síce formálnou podmienkou uplatnenia nároku na odpočítanie dane, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Správca dane spochybnil reálnosť uskutočnenia dodania guľatiny podľa predmetných faktúr, čím sa následne dôkazné bremeno prenieslo späť na odvolávajúceho sa, ktorý ho neuniesol.
5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 05.09.2022, ktorou zotrval na podanej žalobe. S názorom žalovaného sa žalobca nestotožňuje. Ako vyplýva zo samotného daňového spisu, žalobca nebol konečným odberateľom drevnej hmoty od spoločnosti DREKOL s.r.o. Z dokladov predložených žalobcom správcovi dane bolo nepochybne preukázané, že žalobca predal svojim ďalším konkrétnym odberateľom drevnú hmotu v objeme 229 066,39 m3, teda aj drevnú hmotu, ktorú nakúpil od spoločnosti DREKOL s.r.o. Žalobca bol dodávateľom dreva pre svojich odberateľov a bolo povinnosťou žalobcu (ako dodávateľa dreva) drevo, ktoré prevážal na svojich nákladných automobiloch, označiť ciachou žalobcu a nie ciachou spoločnosti DREKOL s.r.o., ako to tvrdí žalovaný. Aj keď spoločnosť DREKOL s.r.o. použila na dokladoch o pôvode dreva identifikačné údaje ciach patriacich žalobcovi, táto skutočnosť sama osebe nepreukazuje, že spoločnosť DREKOL s.r.o. nebola dodávateľom drevnej hmoty pre žalobcu, ako to tvrdí žalovaný. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej odvoláva na výpoveď konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. zo dňa 10.06.2021 uvedenú v zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 101014203/2021. Podľa žalovaného bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti X. I. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť DREKOL s.r.o. nenakupovala tovar. Je potrebné ale dodať, že tento svedok zároveň uviedol, že k faktúram, ktoré vystavil pre žalobcu, dostal od pána U.. K. (ktorý zastupoval spoločnosť DREKOL s.r.o. ako zástupca vo vzťahu k žalobcovi) vypísaný doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená ako dodávateľ iná firma nie DREKOL s.r.o. a podľa toho urobil nový doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená spoločnosť DREKOL s.r.o. ako dodávateľ. Podľa toho dokladu o pôvode dreva súhlasila aj faktúra a dodací list. Cenu a všetky údaje dostal od pána K.. Drevo bolo vždy na nejakej skládke, z ktorej sa potom vozilo pánovi A. autami, ktoré sú uvedené na dokladoch. Tento svedok teda nepoprel tvrdenia žalobcu pred správcom dane, že žalobca pri obchodovaní so spoločnosťou DREKOL s.r.o. spolupracoval s pánom K., ktorý vystupoval ako splnomocnený zástupca za spoločnosť DREKOL s.r.o. Práve výpoveď svedka X. I., na ktorého sa odvoláva žalovaný, preukazuje, že drevo bolo nakupované od iných firiem cez spoločnosť DREKOL s.r.o. Bývalý konateľ spoločnosti síce uviedol, že tovar bol dodávaný žalobcovi inými firmami, nie firmou DREKOL s.r.o., avšak toto tvrdenie X. I. vyvracajú listinné dôkazy, ako aj samotná jeho výpoveď. Tým, že X. I. prebral údaje o druhu dodaného dreva a množstve dreva z preukazov o pôvode dreva od subdodávateľov a tieto použil spôsobom, akým uviedol, nakúpil drevo pre spoločnosť DREKOL s.r.o., ktoré následne za zmenenú cenu predal žalobcovi. Takýto postup preukazuje, že drevo bolo dodávané žalobcovi od spoločnosti DREKOL s.r.o., a nie od iných dodávateľov, ako to tvrdí tento svedok. Skutočnosť, že drevo bolo reálne dodávané, svedčí aj celkový objem dodaného dreva dodávateľskými spoločnosťami vrátane spoločnosti DREKOL s.r.o. a následne predané odberateľom. Bývalý konateľ taktiež vo svojej výpovedi nespochybnil, že žalobca za drevo riadne zaplatil a že tento svedok peniaze vybral v hotovosti a dal ich pánovi K., ktorý následne za tieto finančné prostriedky nakupoval drevo od subdodávateľov. Svedok X. I. teda nespochybňuje, že drevo bolo žalobcovi reálne dodávané, spochybňuje len skutočnosť, či drevo žalobcovi dodávala spoločnosť DREKOL s.r.o. alebo iná spoločnosť. Bývalý konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. X. I. tvrdí, že spoločnosť DREKOL s.r.o. nedodávala drevo žalobcovi len z jediného dôvodu, a to s cieľom nepriznať príjmy spoločnosti DREKOL s.r.o. podliehajúce zdaneniu DPH a dani z príjmu. Nie je predsa možné, aby bývalý konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. na jednej strane tvrdil, že vystavoval faktúry, za ktoré prijímal platby a drevnú hmotu v skutočnosti spoločnosť DREKOL s.r.o. nedodávala. Ak by jeho tvrdenie bolo pravdivé, potom všetky platby od žalobcu má bývalý konateľ spoločnosti vrátiť opäť na účet žalobcu ak neopodstatnené platby. Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015. Žalobca so správcom dane od začiatku daňovej kontroly spolupracoval a predložil správcovi dane všetky doklady týkajúce sa kontrolovaných období, ktoré mal a mohol mať k dispozícii (faktúry vystavené spoločnosťou DREKOL s. r. o., dodacie listy, listy o pôvode dreva, evidencia DPH Odpočítanie dane 1/2015 - 10/2015, evidencia DPH Zdaniteľné obchody 1/2015 - 10/2015, hlavná kniha za rok 2015 - karty majetku rok 2015, pohľadávky za 1/2015 10/2015, záväzky za 1/2015 - 10/2015, účtovný denník za obdobie 1/2015 - 10/2015, číselník partnerov). V tomto zmysle vyššie označeného rozsudku Najvyššieho súdu SR sa dôkazné bremeno prenieslo zo žalobcu na správcu dane, ktorý mal povinnosť dokázať, že nedošlo k reálnemu dodaniu drevnej hmoty spoločnosťou DREKOL s.r.o., poprípade bývalý konateľ nevedeli uviesť, resp. zámerne neuviedli ich subdodávateľov, nemôže mať za následok neunesenie dôkazného bremena žalobcom v rámci daňového konania, tak ako to má na mysli ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V konaní pred správcom dane bolo preukázané, že spoločnosť DREKOL s. r. o. reálne žalobcovi drevnú hmotu o objeme 24.701,69 m3 dodala. Vyplýva to jednak z listinných dôkazov - predložených faktúr, listov o pôvodne dreva, ale aj výpovedí bývalého konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. X. ako aj výpovedí U.. K. K., ktorý spoločnosť DREKOL s.r.o. v tomto období ako splnomocnený zástupca zastupoval. X. I. ako bývalý konateľ spoločnosti predsa doklady o pôvode dreva na základe pôvodných dokladov o pôvode dreva od subdodávateľov, kde menil len cenu a taktiež uviedol, že žalobca za drevnú hmotu spoločnosti DREKOL s.r.o. riadne zaplatil. Skutočnosť, že bývalý konateľ spoločnosti faktúry vystavené spoločnosťou DREKOL s.r.o. žalobcovi neuviedol v daňovom priznaní a neodviedol riadne dane, nemôže byť na ťarchu žalobcu.
6. Žalovaný nevyužil svoje právo reagovať na repliku žalobcu duplikou.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného ako aj postupy, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, pričom vychádzal zo zohľadnenia viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 183 SSP (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - v texte len „SSP“). Po preskúmaní vec a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, čo je dôvodom pre jej zamietnutie podľa § 190 SSP. Správny súd
prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Nezistil ani dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 25.01.2023 a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
8. Podľa § 3 ods. 2, ods. 3, ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z.. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“): Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom ku dňu 31.08.2015 (ďalej len „zákon o DPH“): Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“): Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka: Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
9. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správcu dane a žalovaného, tak ako sú podrobnejšie opísané v bodoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj existencia daňových dokladov - faktúr, ktoré sú identifikované v odôvodnení rozhodnutia správcu dane a žalobcom predložených dokladov (faktúry vystavené spoločnosťou DREKOL s. r. o., dodacie listy, listy o pôvode dreva, evidencia DPH Odpočítanie dane 1/2015 - 10/2015, evidencia DPH Zdaniteľné obchody 1/2015 - 10/2015, hlavná kniha za rok 2015 - karty majetku rok 2015, pohľadávky za 1/2015 10/2015, záväzky za 1/2015 - 10/2015, účtovný denník za obdobie 1/2015 - 10/2015, číselník partnerov).
10. Podmienky priznania odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy. Nárok na odpočet DPH je spojený s ich bezpodmienečným splnením, pričom odpustenie ich splnenia zákon o DPH nepredpokladá (rovnako rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017 zo dňa 27.06.2018). Dôkazné bremeno preukázania splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH ťaží v daňovom konaní daňový subjekt, pričom uvedené jednoznačne vyplýva z úpravy podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
11. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa v podstate dôkazného bremena daňového subjektu v daňovom konaní správny súd poukazuje na to, že z rozsudku Najvyššieho s SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, vyplýva, že dôkazné bremeno ťaží v daňovej kontrole primárne daňový subjekt, nakoľko tento je subjektom, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok a pri ich splnení nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si nárok na odpočet DPH uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok na odpočet uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Ak svoje dôkazné bremeno neunesie a svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Z konštantnej judikatúry (napr. Rs 38/2017) taktiež vyplýva, že správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/93/2014 zo dňa 23.11.2016 vyplýva, že ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy. Z judikatúry kasačného súdu tiež vyplynulo, že určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Sžf 66/2016 z 31.5.2018). Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Sžf 36/2016 z 13.6.2018). Takéto vnímanie rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní odobril aj Ústavný súd SR, ktorý konštatoval, že východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt, je možné považovať za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane. (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15.11.2017) Na dôvažok správny súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf 8/2016 z 24.5.2017, podľa ktorého napriek tomu, že ťarcha dôkazného bremena je v podstatnej miere na kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je však stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností sa žiadanými dôkazmi sleduje, dbať na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou právnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní. Správny súd konštatuje, že príslušné daňové orgány podľa záverov vyššie uvedených rozhodnutí postupovali.
12. Správca dane má právo preveriť reálnosť dodávky, teda skutočnosť, či sa dodanie tovaru uskutočnilo tak ako je deklarované v dokladoch, ktoré predložil daňový subjekt, konkrétne v žalobcom predložených faktúrach. Správny súd zdôrazňuje, že správca dane ani žalovaný svoje závery o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom ohľadom skutočností, vo vzťahu ku ktorým dôkazné bremeno ťaží daňový subjekt, konkrétne vo vzťahu k podmienke realizácie dodávky tovaru - drevnej guľatiny žalobcovi deklarovaným dodávateľom DREKOL s.r.o., nezaložili na skonštatovaní nepreukázania skutočností, na ktoré by žalobca nemal dosah a ktoré by sa netýkali vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa - subjektu DREKOL s.r.o., a teda ktoré by sa netýkali obchodnoprávneho vzťahu, ktorý bol pod plnou kontrolou daňového subjektu a na ktorý vzťah mal daňový subjekt dosah. Z dokazovania vedeného a vykonaného správcom dane pri verifikácii toho, či dokladom, ktoré daňový subjekt v daňovej kontrole predložil neabsentuje materiálny základ (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžf/52/2010), však ako zistené vyplynuli skutočnosti, ktoré založili dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnení dodávok predmetnej guľatiny tak, ako vyplýva zo žalobcom predložených faktúr, a to o skutočnosti jej dodania žalobcovi dodávateľom DREKOL s.r.o. Konkrétne išlo o nasledovné skutkové zistenia správcu dane vyplývajúce z odôvodnenia jeho rozhodnutia:
- daňový subjekt DREKOL s.r.o. počas výkonu daňovej kontroly nepredložil ku daňovej kontrole žiadne účtovné a daňové evidencie a daňové doklady preukazujúce skutočnosti uvedené v daňovom priznaní aj napriek tomu, že bol na ich predloženie vyzvaný správcom dane v oznámení o začatí daňovej kontroly č. 101154335/2017 zo dňa 31.05.2017 a opakovane vo výzve č. 100296158/2018 zo dňa 06.02.2018;
- požadované doklady nepredložila správcovi dane ani U. ktorá bola od 27.09.2016 do 18.10.2016 splnomocnencom v daňovom konaní za spoločnosť DREKOL s.r.o. a podávala v uvedenom období za túto spoločnosť aj daňové priznania, teda je predpoklad, že vyššie uvedené doklady mala k dispozícii. Táto bola splnomocneným zástupcom v daňovom konaní aj za kontrolovaný daňový subjekt Di Mihálik, s.r.o., a preto by mala spolupracovať so správcom dane pri objasnení dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi daňovým subjektom a spoločnosťou DREKOL s.r.o.;
- zistenie že na adrese sídla spoločnosti DREKOL s.r.o. sa podľa Obchodného registra, sídlo tohto subjektu nenachádza, čo vyplýva z výsledku miestneho zisťovania dožiadaného správcu dane - Daňového úradu Dolný Kubín zo dňa 14.7.2016;
- daňový subjekt DREKOL s. r. o. nepodal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2015;
- príjmy (výnosy) z faktúr vystavených daňovým subjektom DREKOL s. r. o. v roku 2015 pre odberateľa Di Mihálik, s.r.o. neboli zdanené;
- spoločnosť DREKOL s.r.o. v čase podania predmetných daňových priznaní nedisponovala žiadnymi dokladmi, ktoré by dokazovali, že táto prijala od iných platiteľov dane dodávku nejakého tovaru, resp. dodávku služieb;
- zistenie, že žiadny subjekt neuviedol vo svojom podanom kontrolnom výkaze za kontrolované zdaňovacie obdobie A1 transakciu, t.j predaj pre spoločnosť DREKOL s.r.o. (čo správca dane zistil preverením cudzích kontrolných výkazov);
- zistenie, na všetkých predložených predmetných preukazoch o pôvode dreva od spoločnosti DREKOL s.r.o. je uvedené číslo ciachy R-CA-41/1, resp. R-CA-41/2, ktoré boli Okresným úradom Čadca, Pozemkový a lesný odbor zaevidované pre subjekt Drevoindustria Mihálik, s.r.o. - čo je predchádzajúci názov žalobcu;
- zistenie, že spoločnosť DREKOL s.r.o. drevnú hmotu neťažila, žiadnou ciachou nedisponovala a na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala, z čoho je zrejmé, že dodávaná drevná hmota mala byť označená buď ciachou obhospodarovateľa lesa, resp. dodávateľa, ktorý dodával drevnú hmotu spoločnosti DREKOL s.r.o., a teda nie ciachou, ktorá je pridelená spoločnosti Drevoindustria Mihálik, s.r.o.; pričom v prípade, ak by dodávku dreva mala skutočne realizovať spoločnosť DREKOL s.r.o. nemohla by ako dodávateľ použiť na preukaze o pôvode dreva identifikačné údaje ciach RCA41-1 RCA041-2;
- zistenie, že spoločnosť DREKOL s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov,
- skutočnosť, že k nadviazaniu spolupráce medzi spoločnosťou DREKOL s.r.o. a žalobcom malo dôjsť v roku 2015 cez pána U. - vtedajšieho konateľa spoločnosti NNN Trstená s.r.o., ktorá mala byť tiež dodávateľom drevnej hmoty pre žalobcu (ako vyplýva zo svedeckej výpovede X. - bývalého konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. dňa 10.11.2016);
- skutočnosti vyplývajúce zo svedeckej výpovede X. I. - bývalého konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. (dňa 10.6.2021 za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu ako to vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101014206/2021), z ktorej jednoznačne vyplýva, že spoločnosť DREKOL s.r.o. fakturovanú drevnú hmotu spoločnosti Di Mihálik, s.r.o. reálne nedodávala, ale len vystavovala faktúry na predmetný tovar - drevnú hmotu, a to podľa inštrukcií pána K. - vtedajšieho konateľa spoločnosti NNN Trstená s.r.o., ktorá mala byť tiež dodávateľom drevnej hmoty pre žalobcu. Svedok X. I. potvrdil, že predmetné faktúry, dodacie listy a preukazy pôvodu dreva, vystavil a aj podpísal. Faktúry dával pánovi K.. Spoločnosť DREKOL s.r.o. nenakupovala tovar. Svedok uviedol, že k faktúram dostal od pána K. vypísaný doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená ako dodávateľ iná firma, nie DREKOL s.r.o. a podľa toho urobil nový doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená spoločnosť DREKOL s.r.o. ako dodávateľ. Podľa toho dokladu o pôvode dreva súhlasila aj faktúra a dodací list. Cenu a všetky údaje dostal od pána K.. Drevo bolo vždy na nejakej skládke, z ktorej sa potom vozilo pánovi A. autami, ktoré sú uvedené na dokladoch. Svedok uviedol, že on neoznačoval ciachou jednotlivé dodávky drevnej hmoty, spoločnosť DREKOL s.r.o. nemala registrovanú ciachu. X. I. uviedol, že nevie, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti DREKOL s.r.o. za rok 2015 a nevedel tiež povedať, či spoločnosť DREKOL s.r.o. podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015. Svedok nevedel, či spoločnosť DREKOL s.r.o. priznala a odviedla DPH zo zdaniteľných obchodov uskutočnených pre spoločnosť Di Mihálik, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach v roku 2015 a či bola DPH zaevidovaná a zaúčtovaná v evidencii pre účely DPH. Menovaný svedok uviedol, že povedal pánovi K., že tieto vystavené faktúry nebude spoločnosť DREKOL s.r.o. priznávať, prečo by mal priznávať niečo, čo nedodal. Spoločnosť DREKOL s.r o. drevnú hmotu spoločnosti Di Mihálik s.r.o. ani nedodala. Tovar bol dodávaný, ale nie firmou DREKOL s.r.o., takú má informáciu a ten tovar aj videl. Svedok uviedol, že fyzicky obchody nerobil, vystavoval len doklady. K osobe U. a jeho splnomocneniu konať za spoločnosť DREKOL s.r.o. svedok uviedol, že pána U.. K. K. pozná, ale nevie predložiť splnomocnenie, nevie či bolo doručené na daňový úrad a už presne nevie v akom rozsahu, ale bolo na spoločnosť Di Mihálik s.r.o. Ním vystavené faktúry boli spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o. zaplatené, faktúry ale neboli priznané. Peniaze vybral v hotovosti a dal ich pánovi K. Domnieva sa, že drevo nakupoval pán K. z prostriedkov, ktoré mu odovzdal. Menovaný svedok uviedol, že nevie kto dodával drevo spoločnosti Di Mihálik, s.r.o., ale myslí si, že to bude vedieť pán K. a tie firmy, ktoré prepisoval z prvotných dokladov o pôvode dreva, myslí si, že tieto firmy boli reálni dodávatelia tovaru.
- zistenie v súvislosti s osobou U. podľa ktorého nebolo preukázané, že žalobca v rámci deklarovaných obchodov konal s osobou oprávnenou konať za spoločnosť DREKOL s.r.o. (ako vyplýva z vyjadrenia U.. K. zo dňa 12.03.2021 do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100423218/2021).
13. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru správneho súdu nasvedčujú tomu, že účasť subjektu DREKOL s.r.o. v rámci obchodných vzťahov so žalobcom nemala žiadne ekonomické opodstatnenie. Zistenia správcu dane založili jeho dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti žalobcom predložených
dokladov v tom smere, že len na základe žalobcom predložených dokladov nebolo možné jednoznačne a s istotou, a teda bez dôvodných pochybností skonštatovať, že by žalobca spoľahlivo preukázal, že tieto dôkazy (žalobcom predložené doklady) odrážajú realitu a majú povahu overiteľných faktov vo vzťahu ku materiálnej podmienke odpočtu DPH - realizácii dodávok predmetného tovaru - drevnej hmoty dodávateľom DREKOL s.r.o. uvedeným na faktúre žalobcovi a k podmienke vzniku daňovej povinnosti dodávateľa uvedeného na faktúre podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane teda v súlade so zákonom spochybnil realizáciu dodávky drevnej hmoty žalobcovi dodávateľom DREKOL s.r.o. a obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu za takejto situácie bolo pochybnosti správcu dane spoľahlivo vyvrátiť (v tejto časti poukazuje správny súd na závery napríklad podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09, sp. zn. III. ÚS 93/2016), čo sa žalobcovi však nepodarilo. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia poukazuje na úpravu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, z ktorej vyplýva dôkazná povinnosť žalobcu - daňového subjektu, ktorý je v pozícii účastníka daňového konania a má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, skutočnosti ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a ďalšie skutočnosti akou je i reálnosť dodania tovaru platiteľom, ktorý faktúru vystavil ako dodávateľ. Z ustálenej judikatúry (napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, sp. zn. 4Sžfk/38/2017, sp. zn. 1Sžfk/1/2017, ako aj napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017) vyplýva, že pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, ťaží ho k tomuto tvrdeniu dôkazné bremeno a pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.
14. Správca dane a rovnako i žalovaný nezahrnuli do dôkazného bremena žalobcu nič, čo by do neho nespadalo v tom zmysle, že by žiadali od žalobcu preukázanie skutočností, ktoré nie je v reálnych možnostiach žalobcu preukázať. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami, ktoré má ako daňovník vo vzťahu ku správcovi dane a ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov, vrátane predpisov daňových, nakoľko plnenie daňových povinností vo vzťahu k správcovi dane je jedným z predpokladov podnikania. V nadväznosti na to je oprávnené očakávať od daňovníka jeho vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať, že mu tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Je v záujme každého podnikateľského subjektu predchádzať právnej neistote a v záujme toho uzatvárať jasné a korektné záväzkovo-právne vzťahy a snažiť sa o odstránenie všetkého v rámci týchto vzťahov, čo by mohlo viesť k rozporom. Uvedené zahŕňa i povinnosť podnikateľského subjektu v takej forme ako má žalobca (žalobca je obchodnou spoločnosťou
- spoločnosťou s ručením obmedzeným), overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Štatutárnym orgánom obchodných spoločností osobitne, a teda i konateľovi žalobcu vyplýva táto povinnosť z úpravy podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej je povinnosť štatutárnych orgánov konať s odbornou starostlivosťou, konkrétne v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní napríklad zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Náležité splnenie povinností podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka má potenciál znížiť resp. minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na každý podnikateľský subjekt pri výkone podnikateľskej činnosti podľa úpravy § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a v rámci toho všetky nepriaznivé dôsledky podnikateľského rizika, vrátane stavu, kedy daňový subjekt nie je schopný uniesť svoje dôkazné bremeno v daňovej kontrole vo vzťahu k splneniu materiálnych podmienok odpočtu DPH. Správny súd v tejto časti odôvodnenia príkladmo poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 01.03.2012, na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 z 13.11.2011. Nesplnenie alebo nedôsledné splnenie týchto povinností štatutárnym orgánom je potrebné hodnotiť ako výkon práva podnikať, ktorý nepožíva právnu ochranu v zmysle úpravy § 265 Obchodného zákona. Pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom, konkrétne o realizácii dodávky guľatiny dodávateľom uvedeným na faktúrach - DREKOL s.r.o. žalobcovi, sú v zmysle zásady vyplývajúcej z úpravy podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorej pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, teda zásady zohľadnenia priority skutočného obsahu právneho úkonu, oprávnené. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť ťaží daňový subjekt nezávisle na časovom odstupe výkonu daňovej kontroly od času uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Daňový subjekt má priebeh zdaniteľného obchodu preukázať po formálnej i materiálnej stránke a uvedené platí i v prípade, ak v čase realizácie plnenia sa priamy dodávateľ daňového subjektu a subdodávatelia javia ako bezproblémové a fungujúce podnikateľské subjekty.
15. Pokiaľ žalobca namietal, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno predložením všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii a toto dôkazné bremeno prešlo na správcu dane, poukazuje správny súd na už vyššie uvedené závery a dodáva, že ani preukázanie konkrétnych množstiev - metrov kubických daňovým subjektom nakúpenej drevnej hmoty, vrátane úhrad týchto dodávok a následne predaj drevnej hmoty nepreukazuje splnenie materiálnej podmienky dodania tovaru dodávateľom deklarovaným na faktúrach. Nakoľko správca dane vychádzajúc z vyššie konkretizovaných zistení dôvodne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, došlo za takejto dôkaznej situácie k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol toto spochybnenie vyvrátiť. I v tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR napríklad sp. zn. III. ÚS 401/09 alebo III. ÚS 93/2016. Správny súd zdôrazňuje, že správca dane v daňovej kontrole dokazovanie vedie a dôkazy hodnotí, nemá postavenie účastníka daňového konania a nie je protistranou daňového subjektu Vždy od celkovej dôkaznej situácie v konkrétnom konaní závisí, či na preukázanie práva na odpočet je potrebné v dokazovaní ešte pokračovať (rovnako napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžfk1/2017). Za takých okolností aké boli v predmetnej daňovej kontrole správca dane správne vyhodnotil, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno preukázať splnenie podmienok nároku na odpočet DPH z predložených faktúr od deklarovaného dodávateľa DREKOL s.r.o.
16. Osobitne vo vzťahu k žalobcom opakovane v správnej žalobe označovanému rozhodnutiu NS SR sp. zn. 7Sžf/41/2013, správny súd poznamenáva, že v obsahu správnej žaloby nie sú vymedzené skutkové východiská tejto veci NS SR a k nim prijaté konkrétne závery, ktoré by z tejto veci robili vo vzťahu k prejednávanej veci vec obdobnú. Poukázanie žalobcu na označené rozhodnutie takúto kvalitu vymedzenia nemá. Naviac správny súd uvádza, že v označenej veci NS SR išlo o prieskum rozhodnutia o dani z príjmov fyzickej osoby, čo tiež nepochybne malo vplyv na postup správcu dane pri vedení dokazovania oproti prejednávanej veci kde išlo o odpočet DPH. Je potrebné si uvedomiť, že tieto skutočnosti majú vplyv na vnímanie a prípadnú aplikabilitu záverov i v tak všeobecnej oblasti otázok ako je dokazovanie v daňovom konaní, konkrétnejšie dôkazné bremeno, ktoré vo veci sp. zn. 7Sžf/41/2013 zaujal NS SR. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že jediný konkrétny záver NS SR podľa rozhodnutia sp. zn. 7Sžf/41/2013 v otázke dôkazného bremena, vychádzajúci z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 o tom, že ak daňový subjekt disponuje materiálnym plnením a má k tomu zodpovedajúci daňový doklad
- faktúru s položkovitým podrobným opisom druhu, ceny tovaru, služby od určitého dodávateľa, vyčerpal daňový subjekt svoje dôkazné bremeno a toto dôkazné bremeno znáša správca dane, je aktuálne už judikatúrou prekonaný so záverom zvýraznenia zodpovednosti daňového subjektu za splnenie dôkaznej povinnosti a unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k podmienkam odpočtu DPH (predovšetkým rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžfk 17/2017 zo dňa 26.02.2019). V prejednávanej veci však daňový subjekt svoje dôkazné bremeno nevyčerpal hoci mu na to správca dane zákonným procesným postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku vytvoril podmienky. Dôsledkom toho bolo správne konštatovanie správcu dane, že daňový subjekt svoje dôkazné bremeno neuniesol. Tak ako je už skonštatované vyššie správca dane ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré by boli mimo dosahu žalobcu a netýkali by sa priameho vzťahu žalobcu a jeho dodávateľa, na ktoré by teda žalobca dosah nemal a ktoré by nespadali do jeho dôkazného bremena v zmysle úpravy podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
17. Základom záverov konštatovaných správcom dane a žalovaným o nepriznaní práva na odpočítanie DPH žalobcovi z predmetných faktúr od spoločnosti DREKOL s.r.o. - jedným z dodávateľov žalobcu v zdaňovacom období roku 2015, bol záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva žalobcu na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane i žalovaný vychádzali vo svojich procesných postupoch v rámci administratívneho konania zo správneho rozloženia dôkazného bremena, kedy dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu práva na odpočítanie DPH z predmetných faktúr zaťažovalo podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku primárne daňový subjekt, ktorý bol povinný preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie DPH, vrátane spoľahlivého preukázania reálneho uskutočnenia dodávok tovaru podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda konkrétne subjektom DREKOL s.r.o.
18. Dôvodnosť pochybností správcu dane a žalovaného o uskutočnení dodania tovaru podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúrach, čo je spojené s pochybnosťami o vzniku daňovej povinnosti tohto dodávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a dôsledkom čoho je spochybnenie samotného práva žalobcu na odpočet DPH, opodstatnene pramenila zo zistení správcu dane, ktoré
vyplývali z vykonaného dokazovania. Správca dane viedol dokazovanie v súlade s úpravou § 24 ods. 2 Daňového poriadku a preveroval, či predmetné faktúry majú materiálny základ, pričom vychádzal nielen z dokladov produkovaných daňovým subjektom, ale vykonal i vlastné rozsiahle šetrenia, ktoré boli správcom dane z pohľadu správneho súdu vykonané dôsledne a výsledky ktorého postupu správcu dane odôvodňujú pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru žalobcovi podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúre. Pokiaľ i samotný žalobca zdôraznil obsah svedeckej výpovede svedka X. (bývalého konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o.), ktorý potvrdil vystavenie predmetných faktúr, ich zaplatenie a následné vybratie finančnej sumy a jej odovzdanie U. správny súd konštatuje, že táto časť výpovede ani v spojení s ostatnými dôkazmi produkovanými žalobcom - faktúry predložené daňovým subjektom k jednotlivým dodávkam, po ich náležitom vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, nepreukazuje práve tú zásadnú skutočnosť, že reálne dodanie tovaru žalobcovi bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach - subjektom DREKOL s.r.o. Svedok X. I. síce formálne potvrdil vystavenie faktúr a preukazov o pôvode dreva, ale v konkrétnostiach ohľadne deklarovaného dodania tovaru neuviedol (najmä okolnosti týkajúce sa dodávateľov, konkrétnych miest nakladania dreva) a najmä poprel reálnosť dodávky subjektom DREKOL s.r.o. Menovaný svedok nepredložil žiadne dôkazy. Čo sa týka preukázania úhrady kúpnej ceny za dodaný tovar, táto zo strany daňových orgánov spochybňovaná nebola. Avšak samotná úhrada kúpnej ceny bez iných preukázaných skutočností týkajúcich sa reálneho dodania tovaru ako dôkaz o reálnom dodaní tovaru vystaviteľom faktúry nepostačuje.
19. Zistenie skutkového stavu správcom dane je správnym súdom hodnotené ako rozsiahle a dôsledné, poskytujúce spoľahlivý základ pre prijaté rozhodnutie správcu dane, pričom výsledky vykonaného dokazovania a zistený skutkový stav správca dane správne právne posúdil, skonštatujúc záver o nepreukázaní splnenia podmienok práva na odpočet DPH. Správny súd zdôrazňuje, že dokazovanie vedené správcom dane v predmetnom administratívnom konaní bolo dôsledne zamerané na preverenie relevantných skutočností, konkrétne ťažiskovo na skutočnosť, či zdaniteľné obchody podľa predmetných faktúr prebehli tak, ako z faktúr vyplýva, a teda či tieto faktúry majú materiálny základ, či dodávateľovi uvedenému na faktúrach vznikla daňová povinnosť a žalobcovi právo na odpočet. Správca dane zistil skutkový stav náležite a objektívne, bez preferovania dôkazov svedčiacich v neprospech žalobcu a bez pripisovania vyššej dôkaznej sily niektorým dôkazom, čo zároveň však nevylučuje ich vyhodnocovanie správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy správca dane má zákonnú povinnosť hodnotiť dôkazy jednak jednotlivo, ale i vo vzájomnej súvislosti a prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, teda hodnotiť dôkazy v kontexte všetkých ostatných zistení vyplývajúcich z dokazovania. Vykonané dôkazy správca dane vyhodnotil teda náležite v súlade s úpravou § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
20. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného uvádza preskúmateľné, komplexné a logické závery vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu námietok žalobcu, v nadväznosti na čo, nie je námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí hodnotená ako dôvodná. Zároveň je táto námietka v logickom rozpore so súčasne namietaným nedostatočne spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, pretože ak má byť dôvodom nezákonnosti nepreskúmateľnosť, nie je možné efektívne namietať iné skutočnosti, a teda ani nedostatočne spoľahlivo zistený skutkový stav. Vada nepreskúmateľnosti predmetných rozhodnutí ako celkov, správnym súdom nie je konštatovaná.
21. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému správny súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.