Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/381/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobkyne: L. V., S.. X.X.XXXX, M. P. XXX/XX, XXX XX W. S. N. - Č., proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.6.2013 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. zo dňa 19.1.2012 a priznal jej nárok na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 24.6.2013 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok z rozhodcovského súdu v Košiciach sp. zn. . Z internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR zistila, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, ako je jej. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je nemorálna, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa . Ďalej dala do pozornosti rozsudok Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, ktorý poukazuje na neprimerané podmienky v spotrebiteľských zmluvách vo vzťahu k rozhodcovskej doložke a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp,. zn. , ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalovaného proti rozhodnutiu, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Poukázala, že nikdy jej nebolo doručené upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom, bolo priložené iba k rozsudku, ani jej predtým nebola doručená žiadna výzva na zaplatenie poplatkov. Nie je si vedomá toho, aby poisťovni niečo dlžila. Nesúhlasí s poplatkom ktorý nebol zarátaný do konečného finančného vysporiadania ku dňu zániku zmluvy. Pri zrušení zmluvy bol končený stav - preplatok 260,- Sk, ktorý jej mal žalovaný vrátiť. Nie je tam žiadna veta o tom, že si môže po zrušení zmluvy čokoľvek nárokovať. Nesúhlasí s postupom arbitrážneho súdu, nakoľko nebola upovedomená o začatí konania, teda neboli zachované jej práva na rovnocenné postavenie v konaní. Ona si rozhodcovské konanie nezvolila a ani rozhodcovský súd nesplnomocnila. Rozhodcovskú zmluvu a ani doložku si osobitne nevyjednala a ani nemala vôľu ju prijať. Rozhodcovská doložka je v hrubej nerovnováhe v prospech žalovaného. Poisťovňa si vyhradila jednostrannú voľbu rozhodcovského súdu a ona je nútená sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd de facto vydal platobný rozkaz, pričom stanovil neprimeranú lehotu na podanie odporu - 5 dní. Ďalej uviedla, že rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Takisto miesto konania si jednostranne stanovil dodávateľ, čo je pre ňu neprijateľné. Má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Navyše v jej prípade si žalovaný vybral jedného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito

rozhoduje o jeho nárokoch. Už len takáto voľba je porušením práva na spravodlivý proces a tiež neprijateľnou je táto doložka z dôvodu geografickej vzdialenosti rozhodcu oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa. Poukázala, že z dôvodu vydania rozhodcovského rozsudku, ktorý je právoplatným exekučným titulom, jej hrozí nenapraviteľná ujma na právach a majetku.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to návrhom za začatie konania o zaplatenie 261,99 eur a návrhom na splátkový kalendár, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. zo dňa 19.1.2012, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy a pripoistením zo dňa 27.10.2008, časťou Všeobecných poistných podmienok, Príručkou obchodnej služby, Oznámením o zániku poistenia zo dňa 26.11.2008, Rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu Košice v znení účinnom od 10.3.2011, písomným podaním žalovaného zo dňa 16.2.2014, výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 27.10.2008 pod č. 4449000037 uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo životné poistenie s obsahom špecifikovaným v zmluve. Pri uzatvorení zmluvy žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie žalovaného, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Súčasťou všeobecných poistných podmienok boli aj Ďalšie zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4449000037, podľa ktorých žalobkyňa so žalovaným okrem iného vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných podmienok s tým, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku (bod 2 Ďalších zmluvných dojednaní). Ďalšie zmluvné dojednania žalobkyňa podpísala dňa 27.10.2008.

Listom zo dňa 26.11.2008 žalovaný žalobkyni oznámil zánik poistenia z dôvodu žiadosti žalobkyne doručenej žalovanému dňa 19.11.2008. V oznámení je uvedené, že definitívny finančný zostatok na PZ je 260,- Sk, pričom sa jedná o preplatok.

Pod sp. zn. vydal dňa 19.1.2012 Arbitrážny súd Košice konajúci bez nariadenia pojednávania prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala Škriaba vo veci žalobcu: Rapid life životná poisťovňa a. s., IČO: 31 690 904, proti žalovanej: L. V., S.. X.X.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX Č., rozhodcovský rozsudok, ktorým jej uložil zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 261,99 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že suma, ktorú mala žalobkyňa spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a. s. zaplatiť je pohľadávkou, ktorá vznikla z poistenia uzatvoreného 27.10.2008 poistnou zmluvou č. 4449000037. Trovy konania sú vo výške 276,- eur a tieto vyplývajú zo sadzobníka trov rozhodcovského konania. V rozsudku bola žalobkyňa (tam žalovaná) poučená o tom, že voči rozhodcovskému rozsudku je možné podať opravný prostriedok - odpor, a to v lehote 5 dní od jeho doručenia, pričom podmienkou prihliadania na odpor je zaplatenie poplatku za podanie odporu vo výške 72,- eur.

Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.2.2014 uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov predložených žalovaným postupom obdobným ako v konaní pred všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu, pričom prípadným včas podaným odporom zo strany žalobcu by došlo ku jeho automatickému zrušeniu. Podľa účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sú splnené podmienky uvedené v až j). Samotný zákon výslovne a taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť resp. domáhať sa jeho zrušenia. Podaná žaloba neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody a preto ej neúplná a absentujú v nej zákonné náležitosti. Zákon stanovuje 30 dňovú prekluzívnu lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku a v nej musí uviesť aj

dôvody, pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalovaný v danej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012, sp. zn. . Žalobný návrh je zrejme neúplný a nesprávny z hľadiska v spojení s zák. c. , čo žalovaný vyvodzuje z tzv. vyjadrenia žalobkyne o rozšírení petitu, ktorý nie je odôvodnený žiadnymi skutočnosťami ani dôkazmi. Výrok súdneho rozhodnutia totiž musí dať odpoveď nie len na otázku, či je alebo nie je rozhodcovský rozsudok zrušený, ale najmä z akého dôvodu k jeho zrušeniu došlo. Pokiaľ súd rozhodne o zrušení rozhodcovského rozsudku, musí rozhodnúť aj o dôvode jeho zrušenia. Od dôvodu jeho zrušenia závisí podľa ďalší postup v konaní o merite rozhodcovského konania. Jasne určený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je kritériom určujúcim právomoc a príslušnosť toho orgánu, ktorý bude vo veci po zrušení rozhodcovského rozsudku konať. Dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhoduje, či sa vec vracia rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo či vec prejedná všeobecný súd.

Žalovaný ďalej uviedol, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom už nejde primárne o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu a záverov rozhodcovského súdu za taxatívne vymedzených dôvodov podľa , a preto nejde o konanie, v ktorom by bol žalobca ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle a) . Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vyslovene spoplatnené podľa osobitnej položky 3 písm. c) prílohy o súdnych poplatkoch. Rozhodcovský rozsudok zjavne nie je zmluvou ( a nasl. O.z.), a to z toho dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nie je dvojstranný právny úkon uzavretý medzi účastníkmi konania a nie je ani súhlasným prejavom vôle účastníkov konania, ktorý by mal vzniknúť na základe oferty a akcepty. Na oslobodenie účastníka konania zo zákona v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku z konania, kde jedným z účastníkov je spotrebiteľ, neexistuje žiadna zákonná opora, naopak existuje zjavne opačná právna úprava, a to spoplatnenie takéhoto súdneho konania. Ak bude všeobecný súd konať aj bez splnenia poplatkovej povinnosti žalobcom, a teda i bez splnenia všetkých procesných podmienok v zmysle ust. a nasl. , zaťaží celé súdne konanie nie procesnou vadou založenou na porušení rovnakého postavenia oboch účastníkov konania podľa 0.s.p. („účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie“), ale najmä vadou spočívajúcou v porušení práva na spravodlivý proces, ktoré v sebe subsumuje povinnosť súdu zachovať v konaní rovnosť účastníkov konania. Vo vzťahu ku postaveniu účastníka súdneho konania, ktoré prebehlo po vydaní právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného v základnom konaní, v ktorom mal skúmaný účastník konania postavenie spotrebiteľa, teda v analogickej procesnej situácii, aká je v tomto súdnom konaní, zaujal Ústavný súd SR právny názor s konštatovaním, že v konaní nasledujúcom po stanovení nových povinností z právneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný, stráca fyzická osoba pozíciu spotrebiteľa (Uznesenie ÚS SR z 15. januára 2013, sp. zn. ). Napadnutý rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice bol vydaný v súlade so o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Poukázal tiež na Nález Ústavného sudu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.07.2013. Rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré žalobca v žalobe môže poukazovať, nemajú hodnotu judikátu a nie sú hodné ani ako metodologické interpretačné pravidlo pre ďalšie podobné prípady, pretože vznikli ako dôsledok závažného porušenia . Ako je známe, z porušenia práva nemôže vzniknúť právo. Ústavný súd SR sa k neprípustnej praktike vyslovovania meritórnych právnych názorov v odmietnutí dovolania už vyslovil v náleze zo dňa 1. apríla 2009 ().

Nález Ústavného súdu SR má dôležitý význam aj z hľadiska aplikácie smernice 93/13/EHS. Ku pripomienke ústavného súdu, že všeobecné súdy vyslovili neprijateľnosť rozhodcovskej doložky na podklade aplikácie Smernice 93/13/EHS pričom sa však vôbec nezaoberali, ako je to s priamym účinkom Smernice 93/13/EHS v horizontálnej úrovni, je potrebné uviesť nasledovné. Vo vzťahu ku nevyhnutnosti tzv. eurokonformného výkladu spotrebiteľského práva, najmä ku možnosti uzavrieť rozhodcovskú doložku v zmluvách, ktoré sú v národnom právnom poriadku označované ako spotrebiteľské sa konštatuje, že Smernica nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jeho občanom v zásade priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát smernicu EÚ do svojho právneho poriadku neimplementoval alebo ju implementoval nesprávne, smernica zakladá

právo občana, nie však jeho povinnosť, jedná sa o vertikálny vzťah občan - štát. Smernica (podľa čl. 249 ZES) sama o sebe nemá horizontálny účinok (ako má napr. národný zákon) a je záväzná len pre členské štáty, ktorým je určená a to iba čo do výsledku, ktorý má byť dosiahnutý (čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Forma a prostriedok ako smernicu do svojho právneho poriadku zakomponujú sú ponechané na členskom štáte. Výnimku z pravidla, že smernice nemôžu nadobúdať priamy účinok definoval Súdny dvor EÚ vo veci ESR 1-6325, kde konštatoval, že jednotlivci sa môžu priameho účinku smerníc dovolávať tiež vtedy, pokiaľ je smernica síce správne implementovaná, avšak vnútroštátne ustanovenia nie sú aplikované spôsobom, ktorý je so smernicou v súlade“ (ESD C-62/00). Ústavný súd SR v časti III. bod 17 (s. 25) Nálezu uviedol, že smernica 93/13/EHS má pre rozhodovanie v týchto prípadoch nezastupiteľný význam. Zvýšená ochrana spotrebiteľa bola do slovenského právneho poriadku transponovaná novelou Jej právnym základom je smernica 93/13/EHS. Z iného rozhodnutia vyplýva pre všeobecné súdy príkaz pri výklade i aplikácii právnej normy zohľadniť všetky súvislosti, účel a cieľ (výsledok) právnej normy.

Ďalej žalovaný uviedol, že z devätnásteho odôvodnenia smernice 93/13/EHS vyplýva, že jej zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritériá. Ak ie predmetom sporu spotrebiteľská zmluva, súd musí vyhodnotiť :

1 - či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,

2 - či, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, nejde o poistnú zmluvu (pričom v tomto prípade na rozdiel od iných spotrebiteľských zmlúv to nemá len formálny význam, ale priamo materiálny význam pre správnu aplikáciu smernice),

3 - či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá pod výnimku stanovenú smernicou a ak áno, potom smernicu neaplikovať alebo

4 - ak podmienka výnimke podľa smernice nevyhovuje, či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 O. z. (postupom podľa § 53 ods. 3 O. z.) a

5 - ak nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená nerovnováha a ak áno, či ide o nerovnováhu značnú a v čom.

Porušenie takto vymedzeného logického postupu navyše za porušenia pravidiel spravodlivého procesu, je ústavne neprípustné a rovnako je v rozpore s výslovným zámerom Smernice 93/13/EHS.

K odbornej otázke „čo sa berie do úvahy pri výpočte poistného“ sa vyjadrila aj Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom, gesčný orgán po stránke ochrany spotrebiteľov pri poskytovaní finančných služieb a priama súčasť Eurosystému. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že na základe správneho prekladu Smernice 93/13/EHS (český resp. anglický, či nemecký preklad), nie je zámerom smernice posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ tieto vchádzajú do kalkulácie poistného, čo sa podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska v prípade využitia rozhodcovských konaní poisťovňami na základe rozhodcovských doložiek nepochybne aj deje. Z pohľadu smernice 93/13/EHS je zásadné, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Súd má v dôsledku správne vykladanej smernice povinnosť poistnú zmluvu, ako v určitom zmysle výnimočnú spotrebiteľskú zmluvu, preskúmať z odlišných a ďalších hľadísk. Z odlišného zámeru, ktorý má byť v prípade poistných zmlúv podľa tejto smernice sledovaný, ďalej vyplýva pre všeobecné súdy povinnosť postupovať pri právnom posudzovaní poistnej zmluvy odlišne.V okolnostiach prípadu znamená aplikovať a interpretovať vnútroštátne právo najmä vzhľadom na 19-te odôvodnenie Smernice č. 93/13/EHS (účel a zámer Smernice, nie priamo proti jej zámeru). Tvrdiť v súvislosti s uvedeným 19-tym odôvodnením, že „smernica reprezentuje len minimum ochrany spotrebiteľa a členské štáty môžu pristúpiť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch k prísnejším opatreniam je z pohľadu dikcie tohto ustanovenia „...nie je zámerom smernice hodnotiť podmienky v poistných zmluvách...“ neprípustný výklad smernice „contra legem“.

Uviedol, že žalobca popiera zrejme platnosť rozhodcovskej zmluvy s poukazom na to, že má byť neprijateľná podľa . Slovenský zákonodarca nesprávnym prekladom Smernice a nadväzujúc na to jej nesprávnou implementáciou prakticky podstatne sťažil použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských zmluvách napriek tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom právnom poriadku jednoznačne upravené právnym predpisom, ktorým je Každý rozhodcovský rozsudok, a to aj zo sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je všeobecným súdom preskúmateľný a to v súčasnosti aj z pohľadu, či v rozhodcovskom konaní neboli porušené práva spotrebiteľa. V podmienkach slovenského právneho poriadku nie je v skutočnosti možné uzavrieť takú rozhodcovskú doložku, ktorá by mala spotrebiteľovi brániť, aby svoj spory riešil výlučne v „rozhodcovskom konaní“, pretože právomoc všeobecného súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné rozhodcovskou doložkou preniesť na rozhodcovský súd alebo iný orgán (napríklad tzv. prorogáciou a pod.), čo značí, že je vylúčené, aby došlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky (zmluvy), ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zákonná úprava po posledných úpravách v roku 2009 znemožnila rozhodcovskou doložkou navodiť situáciu, v ktorej by sa spotrebiteľ čo i len hypoteticky mohol zriecť práva prejednať svoju vec na všeobecnom súde resp. podávať opravné a iné prostriedky na všeobecný súd. Veď priamym dôkazom je existencia tohto konania. Jedným z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku je podľa ods. l písm. j) aj možnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak „pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa“. To vylučuje, že by na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách bolo možné nahliadať ako „a priori“ na tie, ktoré vytvárajú výraznú nerovnováhu v právach spotrebiteľa podľa smernice 93/13/EHS (samozrejme, vo svetle jej správneho prekladu, a nie slovenského prekladu). Nehovoriac už o tom, že nikto ani rozhodcovská doložka, nemôže zakázať spotrebiteľovi na základe slovenského právneho poriadku obrátiť sa so svojim sporom proti dodávateľovi priamo na všeobecný súd ( ). Reťazením pochybení (chybný preklad + chybná transpozícia do O.Z.) došlo na Slovensku ku tendencii, v rozpore so všestranne proklamovaným zámerom EÚ, ktorým je uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv, ku úplne opačnej tendencii, a to v niektorých prípadoch až priam ku zaslepenému križiackemu ťaženiu zo strany niektorých spotrebiteľských združení plošne voči všetkým dodávateľom služieb bez ohľadu na povahu služby a odlišné právne úpravy, pričom následkom takéhoto počínania je, že všeobecné súdy sú zaťažované v tisíckach nápadov najmä tzv. bagateľnými spormi.

V súvislosti so žalobcom namietanou neplatnosťou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve žalovaný poukazuje aj na ustanovenie § 53 ods. 1 posledná veta O.Z., v zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané. Ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky. V slovenskom právnom poriadku absentuje právna norma pozitívne vymedzujúca obsah pojmu „individuálne dojednanie podmienky“ (t.j. čo možno považovať za skutkový dej subsumovateľný pod tento stručný text). Naproti tomu existuje pomerne bohatá a nesmieme divergentná judikatúra o tom, čo nie je „individuálne dojednaná podmienka“, svedčiaca o tom, že principiálne je dosiaľ tento pojem nevyjasnený. Čo teda možno subsumovať pod pojem „individuálne dojednanie podmienky“ v zmluvnom vzťahu, formuluje pomerne robustný dokument európskeho formátu a to „ Európske princípy zmluvného práva“ (EPZP). Pri výklade pojmu „individuálne dojednanie podmienky“ je teda vzhľadom na povinnosť ex offo eurokonformného výkladu právnych noriem nutné zo strany súdu rešpektovať uvedené rozhodnutie ESD a následkom toho aj EPZP resp. v ňom definovaný výklad pojmu, ktorý v našom právnom poriadku vlastný výklad nemá. Postup individuálneho dojednávania rozhodcovskej doložky podľa kritérií EPZP bol v okolnostiach prípadu dodržaný. Žalobca mal preukázateľne možnosť podmienku (rozhodcovskú doložku) prijať, modifikovať alebo ju odmietnuť, a to bez toho, aby bol tým samotný zmluvný vzťah - poistenie - negatívne ovplyvnený.

Odhliadnuc od faktu, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve žalovaného je podľa 19-teho odôvodnenia vyňatá spod hodnotenia Smernice 93/13/EHS a od faktu, že bola aj individuálne dojednaná, rozhodcovská doložka uzavretá žalobcom nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu. Na vyslovenie tvrdenia o tzv. hrubom nepomere v právach vytvárajúcej neprijateľnej podmienky má inkriminovaná Smernica (implementované, ale v trochu prekladovo pokrútenej forme aj v § 53 ods. 10 O. Z.) k dispozícii test primeranosti podmienky a to konkrétne v čl. 4 cit. Smernice. Vždy sa jedná o posudzovanie okolností, ktoré boli známe v dobe uzavretia zmluvy (či v dobe dojednania akéhokoľvek

následného zmluvného dojednania uskutočneného v dobe uzatvorenia zmluvy). Z čl. 4 Smernice 93/13/ EHS však tiež nepochybne vyplýva, že pokiaľ sa spôsobí neprimeranosť podmienky (napr. v dôsledku zmeny podmienok jej vykonávania) až neskôr, nie je možné túto pre spotrebiteľa síce iste negatívnu okolnosť, pri samotnom hodnotení neprimeranosti podmienky podľa čl. /EHS použiť. Inými slovami: povedané, na okolnosti, či neprimeranosť podmienky, ktoré nie sú aspoň spozorovateľné už v okamžiku kontraktácie, nie je pri hodnotení možnej neprijateľnosti podmienky možné brať zreteľ.

Je nepochybne zrejmé, že žalobca svojím podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“) potvrdil len to, že si VPP prečítal a následne obdržal jedno vyhotovenie. Je to zrejmé z písomného prejavu jeho vôle, pričom jeho podpis pod VPP túto listinu priestorovo uzatvára. Z uvedeného jasne vyplýva, že Osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom žalobcu, ktorým deklaroval prevzatie VPP a ktorým sa listina VPP priestorovo uzatvorila, nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou či pokračovaním všeobecných poistných podmienok žalovaného. Individuálnosť dojednania je alebo nie je výsledkom konkrétneho konania (skutkového plávania sa v čase uzavretia zmluvy) dvoch fyzických osôb (žalobcu a sprostredkovateľa poistenia). Konanie sprostredkovateľa poistenia pred a počas uzatvárania poistnej zmluvy je potrebné po vykonanom dokazovaní a zistení skutkových záverov z dokazovania plynúcich subsumovať pod právne normy konkrétneho lex specialis (zák. ) a vo svetle takejto subsumpcie následne posúdiť správnosť konania sprostredkovateľa poistenia po právnej stránke alebo preukázať opak, pretože pokiaľ sprostredkovateľ poistenia dodržal ako aj iné zákony, ktoré mal dodržať, o čom svedčí listina podpísaná žalobcom a aj sprostredkovateľom poistenia (Záznam), potom bola rozhodcovská doložka v poistnej zmluve bez pochybností dojednaná individuálne. popisuje postup, akým sa mala poistná zmluva uzavrieť. Keďže sa žalovaný osobne procesu uzatvárania zmluvy nezúčastnil, nemohol ani vo vzťahu ku žalobcovi pochybiť. Iba sám žalobca v čase uzatvárania poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohol dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo neprijať, t. j. Osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať.

Ako vyplýva zo Záznamu vyhotoveného pred uzavretím poistenia, žalobca bol osobitne upozornený na ako aj na časť XV. VPP. Bol teda upozornený na to, že tento zákon a mimosúdne riešenie sporov sa ho, pokiaľ uzavrie poistenie, môže dotýkať. Z obsahu Záznamu ďalej plynie, že samotný žalobca stanovoval dĺžku času, kedy poistenie uzavrie. Žalobca mal pred podpisom poistnej zmluvy taký čas, aký si sám zvolil, na riadne oboznámenie sa a zváženie podpisu nie iba poistnej zmluvy, ale najmä Osobitných zmluvných dojednaní. Žalovaný považuje za významné to, že Záznam ako aj iné dokumenty, ktoré žalobca a sprostredkovateľ poistenia podpísali, bol adresovaný žalovanému za účelom, aby akceptoval preniesol na seba riziko vzniku poistnej udalosti u žalobcu, kedy by bol následne žalovaný povinný zánik takejto poistnej udalosti kompenzovať výplatou poistného plnenia žalobcovi.

Obdobné poistné zmluvy v tej dobe ponúkalo na plne liberalizovanom poistnom trhu Slovenskej republiky 26 poisťovní, preto nie je možné tvrdiť, že by žalobca bol nútený uzavrieť poistnú zmluvu bez rozmyslu práve so žalovaným. Ďalším dôležitým faktom je okolnosť, že poistná zmluva sa neuzatvára v majetkovej tiesni zapríčinenej nedostatkom peňažných prostriedkov, Vôľové a rozhodovacie danosti a schopnosti žalobcu v čase uzatvorenia poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky teda neboli ovplyvnené vidinou rýchleho zisku peňazí (napr. rýchla pôžička), ktorá by žalobcovi mala navonok (alebo vo vnútri) nútiť ku kompromisom v obsahu zmluvného vzťahu. Naopak, práve dnes je vidina úbytku peňazí u žalobcu ako dôsledku povinnosti zaplatiť žalobcovi drobnú pohľadávku s príslušenstvom za porušenie zmluvných povinnosti zjavným motívom, pre ktorý je žalobca ochotný a schopný odstupom času poprieť rad svojich prejavov vôle a právnych úkonov, ktoré žalobca dokonca vlastnoručne podpísal. Po vyhotovení Záznamu došlo v žalobcom určenom čase ku vyhotoveniu návrhu poistnej p zmluvy, ktorá bola zo strany žalobcu a zo strany sprostredkovateľa poistenia riadne podpísaná. Konštitutívnym podpisom tohto návrhu poistnej zmluvy došlo v súlade s § 792 ods. 1 O. z. v nadväznosti na § 795 ods. 1 O. Z. ku riadnemu uzavretiu poistnej zmluvy zo strany poistníka. Tento fakt potvrdzujú naviac VPP v čl. 3, I. časť, bod 1, kde sa uvádza, že „Poistná zmluva je uzavretá podpísaním návrhu poistnej zmluvy zmluvnými stranami a súčasným zaplatením prvého poistného.“

Podpis žalobcu na Zázname okrem iného potvrdzuje, že sprostredkovateľ poistenia ho o všetkých súvislostiach s dojednávaným poistením všestranne informoval a pri podpise návrhu poistnej zmluvy to žalobca potvrdil. Veta nad podpisom žalobcu, ktorej prečítanie trvá asi 6 sekúnd, totiž znie: „Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy prijímam. Vyhlasujem, že som bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie Prvej československej poisťovne Rapid, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.“ V danej súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie NS ČR sp.zn. a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

Žalovaný tiež poukázal na odlišnú judikatúru v obdobných prípadoch (uznesenie Krajského súdu v banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 6.7.2011, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. , , uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03.05.2013 sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn10CoE 51/2011 zo dňa 27.10.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Podobne v prospech žalovaného posúdili rozhodcovskú doložku ako prijateľnú a platnú aj všeobecné súdy napríklad aj v iných rozhodnutiach. Ide napríklad o uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 27.6.2011, uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 31.8.2010, uznesenie KS v Banskej Bystrici sp zn. zo dňa 22.8.2012, uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 15.8.2011, uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30.1.2013, uznesenie Okresný súd Rimavská Sobota sp. zn. 15Er/l 056/2011-64 zo dňa 18.2.2013, uznesenie Okresný súd Rimavská Sobota sp. zn. -79 zo dňa 26.2.2013, uznesenie Okresný súd Rimavská Sobota sp. zn. -116 zo dňa 18.2.2013 a iné. Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. zo dňa 1.7.2010 posudzoval prípad, kedy došlo k zmene poistnej zmluvy medzi žalovaným a iným poistníkom na základe návrhu tohto poistníka na zmenu poistnej zmluvy, ktorý tento návrh napísal tým spôsobom, že vyplnil formulár žalovaného. Súčasťou tohto formulára bol aj predtlačený text o tom, že poistenie sa spravuje všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného zo dňa 21.5.2007, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke. Súčasťou formulára žalovaného bol aj predtlačený text, v zmysle ktorého poistník vyjadril svoj súhlas, aby sa všetky prípadné sporné nároky vyplývajúce z toho potvrdenia riešili pred špeciálnym súdom s tým, že tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. zo dňa 19.8.2010 uvedený rozsudok Okresného súdu Košice I potvrdil, pričom uviedol, že podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade však nebolo od spotrebiteľa vyžadované, aby boli spory riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Z poučenia uvedeného v stanovisku k zvýšeniu poistného jasne vyplýva, že poistník je žalovaný najneskôr v lehote 10 dní od doručenia tejto ponuky poisťovni, jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V takom prípade sa prípadné spory poisťovne a poistníka prejednajú pred príslušným všeobecným súdom. Z uvedeného jasne vyplýva, že poistníkovi bola daná možnosť vylúčiť rozhodovanie výlučne v rozhodcovskom konaní tým, žeby do 10 dní od doručenia stanoviska bol túto skutočnosť oznámil žalovanému. Keďže tak neurobil, súhlasil s riešením sporu pred rozhodcovským súdom.

Žalovaný v označenom vyjadrení na záver uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky bolo v danom prípade výsledkom slobodného rozhodnutia žalobcu, nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže žalovaný mohol túto podmienku individuálne ovplyvniť bez toho, aby bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Dojednanie rozhodcovskej doložky bolo dojednané v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou a to vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku. Poukázal, že Osobitné zmluvné dojednania sú samostatné, oddeliteľné od poistenej zmluvy a oddelené jednoznačne od VPP. To, že odkazujú na časť textu VPP nemôže znamenať, že nie sú samostatné, oddeliteľné od zvyšku poistného vzťahu.

V deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj záznam o požiadavkách a potrebách

klienta k poistnej zmluve č. 4449000037, ktorý podpísala žalobkyňa a sprostredkovateľ poistenia, v záhlaví ktorého je okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienok poisťovne platných od 21.5.2007 (XV. časť).

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že rozhodcovská doložka má 9 zmluvných dojednaní, resp. jej súčasťou je 9 zmluvných podmienok. Zo žaloby žiaľ nie je možné zistiť, ktoré z týchto 9 zmluvných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu a preto nie je možné v tomto smere ani nejakým spôsobom argumentovať. To, aby rozhodcovská doložka bola vyhlásená za neplatnú podľa § 40 písm. c), tak ako sa domáha žalobkyňa v žalobe, na to je potrebné z jej strany preukázať, že ak niektoré z označených 9 zmluvných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu tak v čom a čím, a ďalej je potrebné preukázať, že ide o také zmluvné dojednanie, ktoré je alebo nie je podstatnou záležitosťou rozhodcovskej doložky, pretože iba v takom prípade je rozhodcovská doložka neplatná. Ako ďalší dôkaz predložil čestné prehlásenie výhradného sprostredkovateľa poistenia pani M. Ľ., ktorá potvrdila, že pred uzavretím rozhodcovskej doložky bola riadne a odborne v zmysle zákona žalobkyňa o všetkom poučená. Ako vyplýva z prvej strany poistnej zmluvy, zamestnanie žalobkyne, je tam uvedené VSP

- poisťovňa, čo znamená výhradný sprostredkovateľ poistenia v poisťovni. Z uvedeného plynie, že v čase, keď žalobkyňa uzatvárala poistenie, ktoré je relevantné v okolnostiach prípadu, vykonávala sama ako podnikanie alebo ako zamestnanie činnosť výhradného sprostredkovateľa poistenia, to znamená, že v oblasti uzatvárania poistných zmlúv, bola profesionálom. V tejto súvislosti, toto jej špecifické postavenie oproti bežnému laickému spotrebiteľovi, ktorý nemá vedomosť o poisteniach, alebo teda nemusí mať exaktné vedomosti o povahe, účele, zmysle poistenia, resp. o funkcii poistných podmienok, toto špecifické postavenie zvýraznil v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , kde presne takýto prípad výhradnej sprostredkovateľky poistenia & zároveň poistníka o zrušení rozhodcovských rozsudkov bol rozhodnutý tak, že žaloba bola zamietnutá, práve s poukazom na to, že v okolnostiach prípadu nejde o laika ale o profesionála. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vydané predsedom senátu Jozefom Angelovičom, sa odvolalo na rozhodnutie súdneho dvora európskych spoločenstiev pod č. C 464 2001 vo veci Gruber proti spoločnosti Bai VAAG. Podstatou tohto rozhodnutia je okolnosť, že spotrebiteľ, ktorý je zároveň profesionál v určitej oblasti, nepožíva ochranu spotrebiteľa do tej miery, že má ísť o informovanú osobu, resp. osobu v slabšom postavení. Z listinného dôkazu, konkrétne z poistnej zmluvy žalobkyne vyplýva, že ide o činnosť výhradného sprostredkovateľa poistenia, teda o podnikanie, čo vyplýva zo zákona účinného v danom čase. Naviac upozornil, že okolnosť, že žalobkyňa bola plne informovaná aj o rozhodcovskom konaní, resp. predpise na mimosúdne vyriešenie sporov, tak, ako táto povinnosť vyplýva z , tak táto okolnosť vyplýva aj zo záznamu požiadaviek a potrebách klienta, ktorý žalobkyňa podpísala, pričom takýto záznam o požiadavkách a potrebách klienta, nie je súčasťou poistnej zmluvy, ide o záznam, ktorý vystavovali výhradní sprostredkovatelia poistenia pre účely národnej banky, a teda je jasné, že keď žalobkyňa bola v čase zavretia poistenia a podpísania záznamu aj výhradným sprostredkovateľom poistenia, musela vedieť zmysel a účel tohto záznamu, zároveň musela vedieť aj ona sama, a dokonca aj ona sama musela klientov, s ktorými uzatvárala v rámci svojej podnikateľskej alebo zamestnaneckej činnosti, poučovať o predpise na mimosúdne vyriešenie sporov v zmysle . Čo sa týka záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, do spisu predložil stanovisko Národnej banky Slovenska, z ktorého plynie, že záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ak je podpísaný výhradným sprostredkovateľom poistenia a poistníkom, má sa za preukázané, že v predzmluvnej fáze bol poistník riadne o všetkom poučený. Pokiaľ sa jedná o Osobitné zmluvné dojednania uviedol, že sú v podstate oddelené nápadným podpisom, sú oddelené takisto aj samostatným podpisom, sú technicky samostatne oddeliteľné, je to stručný text, ktorý v zásade nie je nejakým spôsobom ani zavádzajúci ani nejasný. Opäť zvýraznil, že žalobkyňu, ktorá je výhradným sprostredkovateľom poistenia, tak jednoducho musela vedieť všetko alebo mať možnosť vedieť, byť upovedomená. čo tieto predpisy jednoducho znamenajú, ak sa týmito živila, lebo je to uvedené v poistnej zmluve. Ďalej uviedol, že argumenty uvedené v žalobe v zásade vychádzajú z jedného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktoré bolo zrušené neskôr Najvyšším súdom. Takisto vzdialenosť alebo podmienky rozhodcovského konania boli štandardné, aké boli v tom čase pravidlá pre vydanie platobného rozkazu v skrátenom konaní. Tieto podmienky sa nijakým spôsobom nelíšili od základného štandardu, podľa procesného poriadku, v danom čase takisto nebol

súčasťou slovenského zákonodarstva a to v súčasnosti . Takisto súčasťou zákonodarstva nebol písm. Za, ktorý v súčasnosti je využívaný na oslobodzovanie spotrebiteľov v týchto sporoch. Rozhodcovská doložka, ktorá je skúmaná v tomto prípade, neobmedzila možnosť uplatnenia práva na súdnu ochranu žalobkyne výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedené nie je pravdivé, napríklad už tým samým, že dnes tu stoja pred súdom, kde žalobkyňa vystupuje na jednej strane spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov, na druhej strane dodávateľ a ide podľa klasifikácie súdov o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Čiže už to samé znamená, že rozhodcovská doložka nebráni spotrebiteľovi, aby svoj prípad, svoju vec, predložil všeobecnému súdu. Nesúhlasí, aby rozhodcovská doložka bola vyhlásená za neplatnú podľa písmena c). Zároveň sa domnieva, že v základnom rozhodcovskom konaní nedošlo ani k porušeniu práv nejakých špecifických, na ochranu spotrebiteľa, podľa písm. j) a ako základ a špecifikum tohto prípadu zvýraznil, že išlo o profesionála a preto navrhuj žalobu zamietnuť.

Podľa až ods. 4 ( ďalej len ,,“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonník

Podľa o rozhodcovskom konaní účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku ( ďalej len ,,Zákon“), v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

V zmysle § 40 ods. 1 Zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 17 Zákona, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Súd v danej právnej veci mal za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným dňa 27.10.2008 pod č. 4449000037 uzatvorili poistnú zmluva, predmetom ktorej bolo životné poistenie s obsahom špecifikovaným v zmluve. Jednalo sa o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred žalovaným pripravený. Žalovaný v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako fyzická osoba nepodnikateľ, aj napriek tomu, že v čase podpísania zmluvu vykonávala činnosť výhradného sprostredkovateľa poistenia, pričom nekonala v rámci predmetu žiadnej podnikateľskej činnosti.

Poistná zmluva uzatvorená v zmysle príslušných ustanovení má v zásade povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súd v tomto smere poukazuje, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou jednak v zmysle príslušných ustanovení a aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle uvedenej zmluvy a to konkrétne v článku XV. Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom a rozhodcovské konanie sa riadi o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto dojednania bol zo strany žalovaného podaný aj návrh na začatie konania pred Arbitrážnym súdom v Košiciach a dňa 19.1.2012 bol v danej veci vydaný aj rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. .

Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že dohodnutá rozhodcovská doložka je neprijateľná, nebola individuálne vyjednaná, rozhodcovské konanie si nezvolila a ani nemala vôľu takúto rozhodcovskú doložku prijať. Rozhodcovská doložka je v hrubej nerovnováhe v prospech žalovaného, nakoľko žalovaný si jednostranne vyhradil voľbu rozhodcovského súdu a preto bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Ako už súd vyššie uviedol, síce spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tzv.

neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné, to však neplatí v prípade ak neprijateľné podmienky boli individuálne dojednané.

V tomto smere súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v predmetnej poistnej zmluve bolo medzi žalobkyňou a žalovaným individuálne dojednaná.

Dojednanie o rozhodcovskej doložke síce nebolo obsiahnuté priamo v poistenej zmluve, ale bolo súčasťou Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, ktoré boli navyše osobitne so strany žalobkyne podpísané, pričom žalobkyňa ešte aj podpisom Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. 4449000037 súhlasila s tým, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle o rozhodcovskom konaní.

Pri bežnom spotrebiteľovi, vzhľadom na okolnosti uzatvorenia poistnej zmluvy, jeho právne vedomie, keď dodávateľ vo väčšine prípadov neúplne, nesprávne alebo vôbec neinformuje druhú zmluvnú stranu

- spotrebiteľa o jednotlivých zmluvných podmienkach obsiahnutých zmluve, je adekvátny záver o tom, že takto dohodnuté zmluvné podmienky nie sú individuálne dojednané, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto sú v zmysle príslušných zákonných ustanovení neplatné.

V danej právnej veci však vyššie uvedený záver nie je možné prijať. Žalobkyňa okrem toho, že predmetnú zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ, zároveň vykonávala výhradnú sprostredkovateľskú činnosť v oblasti poistenia, teda bola osobou znalou danej problematiky, bola profesionálnou sprostredkovateľkou, v otázkach spotrebiteľského práva bola náležité poučená a bola dostatočne informovaná o význame a dopade rozhodcovskej doložky. Ona sama ako sprostredkovateľ mala povinnosť svojich klientov náležite informovať a poučiť o dôsledkoch podpísania rozhodcovskej doložky, resp. o možnostiach zmeny takto navrhnutej zmluvnej podmienky. Preto jej tvrdenia o tom, že si nebola vedomá dôsledkov podpísania rozhodcovskej doložky, že z jej strany chýbal prejav vôle takúto zmluvnú podmienku dojednať, vo svetle vyššie uvedených skutočností neobstoja.

V danom zmluvnom vzťahu žalobkyňa vystupovala ako informovaný a problematiky znalý spotrebiteľ, ktorý v prípade nesúhlasu s tou ktorou zmluvnou podmienkou, vrátane rozhodcovskej doložky, mal možnosť dojednať zmluvnú podmienku v inom znení, resp. takúto zmluvnú podmienku vôbec nezhrnúť do zmluvy, nakoľko každé zmluvné dojednanie je výsledkom konsenzu medzi obomi zmluvnými stranami a nikomu nemožno nanúť proti jeho vôli, aby súhlasil, resp. sa zaviazal k niečomu, čo sa prieči jeho názoru, presvedčeniu, záujmom....

Súd dáva do pozornosti a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C 464/2001 týkajúcej sa veci Johan Gruber proti spoločnosti Bay WaAG, kde bola analyzovaná problematika týkajúcu sa takto špecificky uzatváraných zmlúv, kde osoba čiastočne vystupuje v postavení podnikateľa a čiastočne koná mimo obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento súdny orgán sa priklonil k záveru, že ochranu osobe v prípade takejto zmluvy je možné poskytnúť len vtedy, ak by spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak slabé, že by bolo len okrajové a malo len zanedbateľnú úlohu.

Poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v ktorom bolo vyslovené, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn. )

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že návrh žalobkyne je nedôvodný preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.