Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/110/2013

Potvrdené rozhodnutím 8Sžf/10/2015
„Identifikačné číslo spisu: 3013200557 Dátum vydania rozhodnutia: 23.02.2017 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3013200557.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: POWER stav, s. r. o., Kukučínova 476/6, Ilava, IČO: 43 991 181, právne zastúpený Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Centrum II 88, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/196406/2013/5050-r zo dňa 23. apríla 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/110/2013-53 zo dňa 22. októbra 2014, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/110/2013-53 zo dňa 22. októbra 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: POWER stav, s.r.o., Kukučínova 476/6, Ilava, IČO 43991181, právne zastúpený Mgr. Gáplovským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Centrum II 88, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 23. apríla 2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ XXXX-r zo dňa 23. apríla 2013, ktorým bolo na jeho odvolanie potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) číslo XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Kra zo dňa 7. januára 2013. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že správca dane pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nezdôvodnil, akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, pričom zabezpečené dôkazy vyhodnotil výlučne a jednostranne v jeho neprospech a tým porušil a . Žalobca súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane z 7. januára 2013, ktorým podľa v nadväznosti na o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 2 572,40 Eur.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu od 2. augusta 2011 do 30. januára 2012 daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za I. až IV. štvrťrok 2010. Žalobca si uplatnil za IV. štvrťrok 2010 odpočet DPH vo výške 2 572,44 Eur z týchto dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom spol. BENE Trade, s.r.o., Jasovská 3, Bratislava, IČO 44166524:

- č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 9. decembra 2010 za maľovanie, opravu a izoláciu stropu v brusičskej dielni SOU sklárne Lednické Rovne, základ dane 3658,00 Eur, DPH 695,00 Eur;

- č.XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 11. decembra 2010 za stavebné práce na objekte Matador Automotive a.s., základ dane 1 620, 00 Eur, DPH 307,80 Eur;

- č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 17. decembra 2010 za kancelársky nábytok, základ dane 1 211,10 Eur, DPH 230,10 Eur;

- č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 28. decembra 2010 za sprostredkovanie predaja drevnej hmoty za 10

- 12/2010, základ dane 7 050,00 Eur, DPH 1 339,50 Eur.

Správca dane dožiadaním prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, ktorý bol miestne príslušným správcom dane dodávateľskej spoločnosti BENE Trade s.r.o., Bratislava, zistil, že táto spoločnosť nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri, t.j. na adrese Jasovská 3, Bratislava, ani na korešpondenčnej adrese Smolenická 3, Bratislava. Ďalej na základe výpisu z obchodného registra zistil, že novým konateľom spol. BENE Trade s.r.o. bol od 10. septembra 2011 C. C., ktorý je vedený v U. N. ako R..

Pôvodným konateľom tejto spoločnosti bol C. R., ktorého vypočul správca dane ako svedka dňa 22. novembra 2011. Svedok do zápisnice k vyfakturovaným prácam faktúrami č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 9. decembra 2010 a č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 11. decembra 2010 uviedol, že tieto práce vykonala subdodávateľská spol. DATOM s.r.o. (ŠŠ Trade s.r.o.). Materiál bol nakúpený v bežných stavebninách a pri realizácii prác táto spoločnosť spolupracovala so živnostníkmi. K faktúre č. XXXXXXXXX (FP/XXX) uviedol, že nábytok bol zakúpený v spol. IKEA Bratislava a mal ho na sklade, osobne ho doviezol na vozidle WV Transportér. Nábytok prevzal D. L. (konateľ žalobcu). Svedok k faktúre č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 28. decembra 2010 uviedol, že drevo dodalo Lesné hospodárstvo Vyšná Boca, objednávky boli uzatvorené telefonicky alebo ústne, k úhrade dochádzalo v hotovosti na odbernom mieste. Faktúry boli zaevidované v evidencii DPH a bola z nich odvedená daň. Svedok tvrdil, že doklady spol. DATOM s.r.o. po odpredaji obchodných podielov spol. BENE Trade s.r.o. odovzdal novému konateľovi C. C., tieto skutočnosti mali byť uvedené v preberacom protokole. Svedok vo výpovedi uviedol, že medzi žalobcom a spol. BENE Trade s.r.o. nebola uzavretá zmluva o vykonaní prác, pričom nevedel uviesť, kto v skutočnosti práce vykonal, či to bola spol. BENE Trade s.r.o. alebo živnostníci, príp. spol. VIDUKA s.r.o. Praha.

Konateľ žalobcu vo výpovedi tvrdil, že žalobca si uplatnil odpočet DPH z faktúr od dodávateľskej spol. BENE Trade s.r.o.. Dodávateľ vyfakturoval fa č. XXXXXXXX (FP/XXX) a č. XXXXXXXX (FP/ XXX) vykonané práce v SOŠ sklárske v Lednických Rovniach a ďalej práce, ktoré vykonal na oprave výrobných priestorov v objekte ZTS v Dubnici nad Váhom. Konateľ žalobcu súčasne potvrdil, že spol. BENE Trade s.r.o. vyfakturovala fa. č. XXXXXXXXX (FP/XXX) dodanie nábytku na vybavenie jeho kancelárie a faktúrou č. XXXXXXXX (FP/XXX) vyfakturovala sprostredkovanie nákupu a predaja dreva. Dodávateľom dreva bol Spolok bývalých urbárnikov H. R. a odberateľom C. A., Vyšná Boca. Správca dane prostredníctvom miestne príslušného správcu dane zistil, že C. A. nakupoval drevo od žalobcu, ktorý zabezpečoval aj jeho prepravu. Svedok poprel, že nákup drevenej hmoty sprostredkovala spol. BENE Trade s.r.o.. Táto spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne vierohodné dôkazy (zmluvy, dohody, objednávky) o sprostredkovaní obchodu s drevom.

Správca dane vypočul na návrh C. R., konateľa spol. BENE Trade s.r.o. svedka K. N., ktorá mal viesť účtovníctvo tejto spoločnosti. Svedok tvrdil, že len spracovával agendu tejto spoločnosti týkajúcu sa DPH, najmä kontroloval, či faktúry spĺňajú formálne náležitosti, ďalej či bolo správne určené DPH a či boli správne vyplnené daňové priznania.

Ďalej, správca dane na návrh žalobcu vypočul aj svedka A. G., ktorý bol zamestnancom žalobcu a bol poverený vykonávať dozor nad vykonávanými prácami, zabezpečoval nákup a dovoz materiálu a súčasne mal na starosti aj zamestnancov. Svedok okrem iného uviedol, že stavebné práce pre SOŠ sklársku vykonal žalobca. Jednalo sa o prerobenie brúsiacej dielne včítane úpravy stropu, zateplenia a zavesenia svietidiel. SOŠ požiadala aj o vymaľovanie priestorov, v ktorých sa nachádzali sklárske pece. Priestory, ktoré mali veľkú výšku, vymaľovala spol. BENE Trade s.r.o.. Svedok nevedel uviesť či fakturované práce vykonali zamestnanci uvedenej spoločnosti alebo ňou objednaní živnostníci.

Žalovaný konštatoval, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane nevychádzal len z faktúr predložených žalobcom. Vykonal vlastné rozsiahle dokazovanie za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia tvrdenia žalobcu, že fakturované práce mali materiálny podklad. Na základe výsledkov dokazovania zistil, že spol. BENE Trade s.r.o. nepredložila účtovníctvo a teda správca dane nemohol preveriť uskutočnenie deklarovaných

zdaniteľných obchodov v prospech žalobcu. Táto spoločnosť nesídli na adrese uvedenej v Obchodnom registri a nesídli ani na korešpondenčnej adrese Smolenická 3, Bratislava, ktorú uviedol C. R., konateľ tejto spoločnosti, správcovi dane. C. R. síce potvrdil vykonanie fakturovaných prác, ale nepredložil žiadne relevantné dôkazy tvrdiac, že účtovníctvo odovzdal novému konateľovi C. C.. Uvedená osoba je R. s pobytom vedeným v U. N. (list Nová Dubnica č. MsÚ org. 1813/2012 a OO PZ Dubnica nad Váhom č. O.-TN-O Z uvedených dôvodov nebolo možné preveriť tvrdenie C. R., že sporné faktúry č. XXXXXXXX (FP/XXX), č. XXXXXXXX (FP/XXX), č. XXXXXXXXX (FP/XXX) a č. XXXXXXXX (FP/XXX) boli zaúčtované v účtovníctve spol. BENE Trade s.r.o. za IV. štvrťrok 2010 a boli zahrnuté do daňového priznania tejto spoločnosti.

K námietke žalobcu, že nemôže byť na jeho ťarchu skutočnosť, že sa správcovi dane nepodarilo získať účtovné doklady od dodávateľa, pričom žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ číslo ESD C-80/11 a C-142/11, žalovaný uviedol, že otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality FPH vypláva z rozsudkov ESD v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Žalovaný súčasne poukázal na judikatúru ESD, v ktorej sa konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa objektívne preukáže, že platiteľa dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recyckling č C-439/04, C-440/04). Daňový subjekt musí prijať všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru ESD, najmä na rozsudky vo veciach Teleos plc a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C- 499/10). Žalovaný zdôraznil, že určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí od okolností toho ktorého prípade vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kfr, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

Žalovaný uzavrel, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu DPH za rok 2010 a z jeho zistení vyplýva, že D. L., konateľ žalobcu, a C. R., konateľ spol. BENE Trade s.r.o., sa osobne poznali. Dodávateľ mal síce podľa zápisu v Obchodnom registri sídlo v Bratislave, avšak C. R. (konateľ dodávateľa) sa zdržiaval v B., kde mal sklad v bývalom , pozn. Okresný stavebný podnik. Uvedená spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a ani dostatočné materiálne vybavenie, a tieto skutočnosti museli byť žalobcovi známe v čase uskutočnenia obchodov. Napriek tomu si u tejto spoločnosti objednal dodanie rôznorodých prác a služieb, napr. stavebné práce v Likavke, v Lednických Rovniach a na objekte Matador Automotive a.s., celoplošnú reklamu na automobil, dodávku stavebného materiálu a opravy vozidiel , sprostredkovanie nákupu, ťažby a predaja dreva vo Vyšnej Boci. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na preukázanie, či sa reálne uskutočnili zdaniteľné plnenia. Správca dane v prípade stavieb zistil, že rekonštrukcia brúsiacej dielne včítane úpravy stropu, zateplenia, zavesenia svietidiel a jej vymaľovania, sa uskutočnila, ale nebolo preukázané, že tieto práce a služby reálne uskutočnila spol. BENE Trade s.r.o.. Taktiež výpovede svedkov C. R., A. G. a G. D. neboli jednoznačné a teda nešlo o vierohodné dôkazy, ktorými by sa potvrdilo, že práce a služby deklarované na faktúrach boli reálne vykonané dodávateľom tak, ako je uvedené na sporných faktúrach. Preto námietka žalobcu, že svedkovia potvrdili, že došlo k dodaniu tovarov a služieb spol. BENE Trade s.r.o. nebola dôvodná.

Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o dodatočnom predložení pokladničných dokladov. Tvrdil, že správca dane vypracoval po skončení daňovej kontroly protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly, pričom na strane 3 v bode 1.2. bol uvedený súpis kontrolovaných dokladov. Medzi príjmovými a výdavkovými dokladmi sa nenachádzajú pokladničné doklady predložené vo vyrubovacom konaní. Za dôvodnú nepovažoval žalovaný ani námietku o tom, že správca dane porušil , keďže neprihliadol na výpovede svedkov C. R., A. G. a konateľa žalobcu D. L.. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, v rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli zistené daňovou kontrolou ako aj počas vyrubovacieho konania vrátane výpovede svedkov, ako aj všetky dôkazy, ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnil. Rozsudky Najvyššieho súdu SR (sp. zn. , , ), na ktoré žalobca poukázal, sa vzťahujú na iné

konania a inú daň a nie je možné ich automaticky použiť, pretože každý prípad je potrebné posúdiť individuálne. Na danú vec nemožno aplikovať ani rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom boli riešené právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Správca dane preveroval priamy vzťah medzi dodávateľom spol. BENE Trade s.r.o. a žalobcom. Žalobca mal možnosť zúčastniť sa na ďalšom dokazovaní, ktoré bolo vykonané počas vyrubovacieho konania. Správca dane preveril všetky žalobcom predložené dôkazy a vypočul aj ním navrhovaných svedkov, a to A. G., K. N. a G. D..

Žalobca v dôvodoch žaloby tvrdil, že preukázal „reálnu materiálnu existenciu realizácie tovarov a služieb“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú iné konkrétne skutkové závery, a preto je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a musí byť zrušené podľa , , .

Žalobca ďalej namietal záver žalovaného, že správca dane mal dôvodné pochybnosti o tom, že tovar a služby mu skutočne dodala spol. BENE Trade s.r.o.. Takýto záver nie je v súlade so zákonom, pretože bol prijatý na základe zistenia, že dodávateľská spoločnosť nepreukázala zaúčtovanie a zaevidovanie sporných faktúr vo svojom účtovníctve a táto spoločnosť nepreukázala, že odviedla daň. Žalobca tvrdil, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť v daňovom konaní tým, že preukázal existenciou materiálneho plnenia a správcovi dane predložil faktúry, ktoré obsahujú všetky náležitosti vyžadované platnou právnou úpravou. S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a tvrdil, že uniesol vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno správca dane. Žalobca ďalej uviedol, že právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť obmedzené. V súvislosti s týmto tvrdením poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie podľa čl. 167, čl. 168 písm. a), čl. 178 písm. a) a čl. 273 Smernice 2006/12 Európskej únie. Smernica 2006/12 bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom o DPH a Smernica musí byť aplikovaná aj v procesných predpisoch, najmä v Daňovom poriadku. Skutočnosť, že spol. BENE Trade s.r.o. dodala žalobcovi tovar a služby potvrdil vo svojej výpovedi dňa 22. novembra 2011 aj jej predchádzajúci konateľ C. R., ktorý súčasne uviedol, že doklady tejto spoločnosti odovzdal na základe preberacieho protokolu novému konateľovi C. C..

Žalobca namietal, že žalovaný sa nevyporiadal s dôkazmi, ktoré predložil a ktoré svedčili v jeho prospech. Za dôkazy, ktoré by v danej veci mali svedčiť v jeho prospech označil výpoveď C. C., ktorého mohol správca dane vypočuť v príslušnom S. a výpovede svedkov K. N. a A. G.. Žalobca súčasne v danej veci označil aj dôkazy týkajúce sa stavby AB A. M., spochybnenia firmy JMC Slovakia a odmietnutia výpovede C. D. a neprihliadnutia na výpovede svedkov B. L. a D. L., ktoré dôkazy nesúvisia s prejednávanou vecou, ale sa vzťahujú na iné zdaňovacie obdobia roku 2010.

Žalobca ďalej tvrdil, že daňový orgán je povinný predložiť dostatočné objektívne dôkazy odôvodňujúce záver, že platiteľ dane vedel, alebo mal vedieť, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho dodávateľského reťazca. V súvislosti s týmto tvrdením žalobca uviedol, že daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať preverenie osoby, ktorá vystavila faktúru, z ktorej si platiteľ dane uplatňuje odpočet DPH. Tiež nie je možné od platiteľa požadovať, aby preveroval, či dodávateľ spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby a či disponoval predmetným tovarom a bol ho schopný dodať a či si splnil povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH s cieľom preveriť, či na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovým podvodom. Žalobca tvrdil, že daňové orgány nehodnotili dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle a v súlade s ustálenou judikatúrou ESD a v rozpore s citov. zákonom preniesli vlastnú kontrolnú úlohu na neho, najmä pokiaľ ide o výsluchy a doklady od subdodávateľov služieb, ktoré sa im nepodarilo zabezpečiť. Žalobca tvrdil, že pri obstarávaní služieb postupoval s maximálne možnou starostlivosťou, ktorú je možné od neho požadovať, nezodpovedá za konanie subdodávateľa s tým, že vykonané dôkazy preukázali, že požadované práce boli reálne vykonané a ani daňové orgány nepreukázali, že subjekt, ktorý vystavil faktúry sa dopustil nezákonnosti.

Žalovaný v písomnom stanovisku (č. l. 27) žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na a , a zdôraznil, že v rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť ich

vierohodnosť a rozhodnúť o ich dôkaznej preukaznosti. Zdôraznil, že správca dane je ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, je povinný postupovať v medziach zákona a je povinný z vlastnej iniciatívy vykonať také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému alebo úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi ( ). K namietanému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu uviedol, že ak správca dane na základe zistení spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že práce a tovar, deklarované spornými faktúrami boli skutočne dodané spol. BENE Trade s.r.o.. Ak vystavovateľ sporných faktúr nevedel žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázať deklarované plnenie, bola spochybnená dôveryhodnosť týchto faktúr. Potom platiteľ dane je povinný pochybnosti vyvrátiť. C. R. (pôvodný konateľ dodávateľa) nepredložil žiadne doklady o uskutočnení sporných zdaniteľných obchodov, jeho vyjadrenia boli nejednoznačné a neboli ničím podložené. C. C., nový konateľ spol. BENE Trade s.r.o., ktorému mali byť doklady odovzdané, je bezdomovec a nebolo ho možné vypočuť, pretože nebolo zistené miesto jeho pobytu, resp. kde sa zdržuje. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul žalobcom označených svedkov ako aj konateľa žalobcu, jeho rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný zdôraznil, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Správca dane vykonáva dokazovanie a je na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. . Vo vzťahu k rozhodnutiam ESD žalovaný uviedol, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľným plnením na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajcom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky ESD v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/3). Súdny dvor vo svojej judikatúre ale rovnako konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recykling č. C-439/04, C-440/04). Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (Teleos plc a spol. č. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV č. C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom - ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho - ktorého prípadu vo veci samej (spojené veci Mahagében kft. a D. č. C-80/11 a C-142/11). Ku skutkovému stavu žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že z vykonaného šetrenia bolo preukázané, že konateľ žalobcu D. L. a bývalý konateľ spoločnosti BENE Trade s.r.o. C. R. sa poznali. Hoci spoločnosť BENE Trade s.r.o. mala v čase uskutočnenia kontrolovaných zdaniteľných obchodov sídlo v Bratislave, fyzicky sa konateľ spoločnosti C. R. zdržiaval v B., na adrese L. XXX, v areáli, kde mal sklad a kde mal sídlo aj žalobca. Nedôveryhodným sa preto podľa žalovaného javí skutočnosť, že napriek tomu, že spoločnosť BENE Trade s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov a ani dostatočné materiálne vybavenie, o čom žalobca mohol vedieť, si žalobca u neho objednával práce v takom rozsahu a s takým rôznorodým zameraním (stavebné práce, celoplošná reklama na automobil, dodávka stavebného materiálu, opravy vozidiel, ťažba a predaj dreva). Žalovaný uviedol, že aj keď v prípade stavieb tieto reálne existovali,

nepotvrdilo sa, že sa na nich podieľala spoločnosť BENE Trade s.r.o.. Skutočnosť, že dňa 10. septembra 2011 predal C. R. obchodný podiel spoločnosti BENE Trade s.r.o. C. C., ktorý sa týmto dňom stal aj konateľom spoločnosti, sa javí ako účelové, nakoľko k uvedenému prevodu spoločnosti došlo v čase, keď správca dane už vykonával daňovú kontrolu u žalobcu. Žalovaný sa ďalej nestotožnil s tvrdením žalobcu, že posudzoval dôkaznú situáciu jednostranne a že by sa nevyporiadal s dôkazmi, ktoré svedčili v prospech žalobcu. Žalovaný zopakoval, že vo veci vypočutí svedkovia nepotvrdil jednoznačne, že došlo k reálnemu dodaniu tovarov a služieb spoločnosťou BENE Trade s.r.o. pre žalobcu. Námietka žalobcu, že C. C. sa nachádza v S., a že mohol byť správcom dane vypočutý nie je dôvodná, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva z predloženého administratívneho spisu. Žalovaný opakovane vo svojom vyjadrení zdôraznil, že spoločnosť BENE Trade s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli vykonávať stavebné práce. K výpovedi K. N. žalovaný uviedol, že z výpovede menovaného svedka je zrejmé len to, že K. N. spracovával iba agendu týkajúcu sa DPH, a to tak, že C. R. mu priniesol faktúry za účelom skontrolovania, či spĺňajú formálne náležitosti, prepočítania správnosti určenia DPH a vyplnenia daňového priznania. K výpovedi A. G. žalovaný uviedol, že jeho výpoveď nepreukazuje, že práce deklarované spornými faktúrami dodala spoločnosť BENE Trade s.r.o., pričom výpoveď A. G. mohla byť ovplyvnená aj vzťahom zamestnávateľ - zamestnanec. Ako sám uviedol A. G., on mal na starosti zamestnancov žalobcu na stavbách, vykonával dozor nad vykonávanými prácami, zabezpečoval nákup a dovoz materiálu a bolo potrebné vykonávať manuálnu prácu, vykonával aj tú. Neuviedol však, že jeho pracovnou náplňou bolo aj preberanie prác od zamestnancov iných spoločností, napr. BENE Trade s.r.o., resp. prác vykonávaných živnostníkmi.

Krajský súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa . Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu v dňoch 2. augusta 2011 až 30. januára 2012 daňovú kontrolu na DPH na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2010. Daňovú kontrolu na DPH ukončil protokolom z 22. decembra 2011, ktorý na základe vyjadrenia žalobcu doplnil o Dodatok z 22. decembra 2011. Správca dane vydal dňa 7. januára 2013 rozhodnutie, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok v sume 2572,40 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 71 ods. 2 písm. f/, g/ zák. č. 229/04 Z.z. v znení neskorších predpisov faktúra musí obsahovať: f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene.

Podľa , o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 citov. zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré súd predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

Podľa dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa citov. zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvu správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Súd v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené, či prebehlo riadne daňové konanie a či rozhodli v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov, ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty. Súd zistil, že žalobné dôvody, z ktorých žiadal žalobca napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( ).

Súd k veci uvádza, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok, osobitne upravuje zisťovanie preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutí žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXXX-r zo dňa 23. apríla 2013, ktorým bolo na jeho odvolanie potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) číslo XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Kra zo dňa 7. januára 2013, ktorým podľa v nadväznosti na vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia IV. štvrťrok 2010 v sume 2572,40 Eur, keď správca dane s poukazom na ust. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa BENE Trade, s.r.o. so sídlom Jasovská 3, Bratislava, IČO: 44 166 524, za nákup tovarov a služieb, a to faktúr už uvedených vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne uzavrel, že nie sú dôvodné námietky žalobcu o tom, že daňové orgány v daňovom konaní nesprávne vyhodnotili dôkazy a dospeli tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rovnako námietky, že rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je možné akceptovať. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom zistiť, či medzi žalobcom ako odberateľom a spoločnosťou BENE Trade s.r.o. ako jeho dodávateľom boli reálne uskutočnené zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH za IV. štvrťrok 2010. Správca dane vykonal šetrenie nielen v spol. BENE Trade s.r.o., ktorá bola priamym dodávateľom tovarov a služieb pre žalobcu, ale aj v SOU sklárske Lednické Rovne, Matador Automotive a.s., DATOM, resp. ŠŠ Trade s.r.o. a Lesnom

hospodárstve Vyšná Boca. Správca dane ďalej vypočul žalobcom navrhovaných svedkov C. R., A. G., K. N., G. D. ako kontaktnú osobu za Matador Automotive a.s. a prihliadol aj na vyjadrenia D.. G.. D. C. a B.. K. L. za SOU sklárske Lednické Rovne. Je pravdou, že nebol vypočutý C. C., nový konateľ BENE Trade s.r.o., pretože jeho pobyt nebol zistiteľný. Dodávateľom dreva bol Spolok bývalých urbárnikov H. R. a odberateľom C. A., H. R.. Správca dane prostredníctvom miestne príslušného správcu dane zistil, že C. A. nakupoval drevo od žalobcu, ktorý zabezpečoval aj jeho prepravu. Svedok poprel, že nákup drevenej hmoty sprostredkovala spol. BENE Trade s.r.o.. Táto spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne vierohodné dôkazy (zmluvy, dohody, objednávky) o sprostredkovaní obchodu s drevom.

Z takto vykonaného rozsiahleho dokazovania bolo zistené, že

- bývalý konateľ spoločnosti BENE Trade, s.r.o. C. R. sa nezdržiaval v Bratislave na adrese sídla spoločnosti BENE Trade s.r.o., ale fyzicky sa zdržiaval v B. na adrese L. XXX v areáli, kde mal žalobca sklad aj sídlo, pričom C. R. a konateľ žalobcu D. L. sa dobre poznali,

- spoločnosť BENE Trade, s.r.o. sa na adrese uvedenej v Obchodnom registri nenachádza, na žiadnej z budov na adrese Smolenická 3, Bratislava nemá označenie sídla,

- spoločnosť BENE Trade, s.r.o. nemala v rozhodnom období žiadnych zamestnancov, žiadne materiálne vybavenie, napriek tomu si žalobca u tejto spoločnosti objednával práce vo veľkom rozsahu a s rôznorodým zameraním (v IV. štvrťroku 2010 stavebné práce v Lednických Rovniach v objekte Matador Automotive, sprostredkovanie nákupu, ťažby a predaja dreva vo Vyšnej Boci, dodanie kancelárskeho nábytku),

- spoločnosť BENE Trade, s.r.o. previedla po začatí daňovej kontroly (02.08.2011) svoj obchodný podiel na bezdomovca C. C., ktorý je od 10.09.2011 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti BENE Trade, s.r.o.. Preto nebolo možné preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení uvedených na sporných faktúrach a s tým súvisiace odvedenie DPH na výstupe v účtovnej dokumentácii spoločnosti BENE Trade s.r.o., ktorá mala byť podľa tvrdenia C. R. odovzdaná pri predaji obchodného podielu bezdomovcovi C. C.. Skutočnosť, že spol. BENE Trade s.r.o. sa v mieste sídla nenachádza (pričom v sídle spoločnosti nebol prítomný ani jej jediný spoločník a konateľ C. R., ktorý sa zdržiaval v B. na adrese L. XXX) vzbudila dôvodné pochybnosti, že táto spoločnosť nie je fungujúcou spoločnosťou, t.j. reálne nevykonáva žiadne zdaniteľné plnenia a je len fiktívnou firmou. Tento záver podporuje zistenie, že spoločnosť BENE Trade, s.r.o. nemala v rozhodnom období žiadnych zamestnancov, ani žiadne materiálne vybavenie, ktorými by vykonávala akúkoľvek podnikateľskú činnosť a napriek tomu mala poskytovať práce vo veľkom rozsahu a s rôznorodým zameraním (stavebné práce, dodanie kancelárskeho nábytku, sprostredkovanie dreva). Záver, že spol. BENE Trade s.r.o. je fiktívnou firmou je skutočnosť, že po začatí daňovej kontroly previedla svoj obchodný podiel na bezdomovca a tým následne zmarila preskúmanie zdaniteľných plnení uvedených na sporných faktúrach v účtovnej dokumentácii tejto spoločnosti. Pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení medzi žalobcom a spol. BENE Trade s.r.o. sú na základe týchto zistení opodstatnené.

Na základe týchto zistení súd zhodne so žalovaným dospel k záveru, že faktúry ktoré táto spoločnosť vystavila žalobcovi sú faktúrami, ktoré neodrážajú reálne zdaniteľné plnenia. Zamestnanec žalobcu A. G. sa vyjadroval k jednotlivým zdaniteľným plneniam uvedených na sporných faktúrach, z jeho výpovede je však len zrejmé, že zdaniteľné plnenia uskutočnené boli, avšak z jeho výpovede nevyplýva, žeby ich uskutočnil subjekt uvedený na týchto sporných faktúrach - spoločnosť BENE Trade, s.r.o.. A. G. mal na starosti zamestnancov žalobcu na stavbách, vykonával dozor nad vykonávanými prácami, zabezpečoval nákup a dovoz materiálu, vykonával i manuálnu prácu, nezabezpečoval kontakt so spoločnosťou BENE Trade, s.r.o.. Z uvedeného dôvodu sa nemôže zodpovedne vyjadriť, či sa spoločnosť BENE Trade, s.r.o. podieľala na stavebných prácach, ďalej na dodaní dreva a kancelárskeho nábytku. Súd mal pochybnosti o objektívnosti výpovede A. G., ktorý je zamestnancom žalobcu a jeho výpoveď môže byť zaujatá. Ďalšie spol. DATOM, resp. ŠŠ trade, s.r.o. sú na základe vykonaného šetrenia problematické subjekty, pretože spoločnosť SŠ trade, s.r.o. v mesiaci apríl 2012 zmenila spoločníka, konateľa aj sídlo a miestnym zisťovaním bolo preukázané, že na adrese uvedenej ako sídlo spoločnosti sa nachádza rodinný dom, kde sa nikto nenachádzal, nebolo tam označenie spoločnosti a susedia uvedenú spoločnosť ani jej konateľa G. D. nepoznajú. Svedok K. N. sa k realizácii jednotlivých zdaniteľných plnení vyjadriť nevedel, spracovával pre

spoločnosť BENE Trade, s.r.o. iba agendu týkajúcu sa DPH. C. R. priniesol svedkovi faktúry, ktorý ich skontroloval, najmä či spĺňajú formálne náležitosti, prepočítania správnosti určenia DPH a vyplnenia daňového priznania. Z výpovede svedka K. N. nie je možné prijať záver, že spol. BENE Trade, s.r.o. bola alebo nebola funkčná a či reálne vykonala zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach. Súd preto uzavrel, že na svedeckú výpoveď K. N. nie je možné prihliadnuť. Žalobca nepredložil taký dôkaz, ktorý by záver súdu o fiktívnosti spoločnosti BENE Trade, s.r.o. vyvrátil. na základe týchto zistení nie je dôvodná námietka žalobcu, že správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili dôkazy, že k týmto pristupovali jednostranne, že neprihliadli na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu a dospeli tak k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd neprihliadol ani námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti žalovaný vo svojich rozhodnutiach považoval za podstatné a z akého skutkového stavu vo veci vychádzal a ako ho po právnej stránke posúdil, pričom je taktiež zrejmé, akými úvahami sa daňové orgány riadili. Tvrdenie žalobcu, že pri obstarávaní tovarov a služieb postupoval s maximálnou možnou starostlivosťou nie je opodstatnené, pretože v obchodoch, ktorých sa zúčastnil aj žalobca, vystupovali ako subdodávatelia viaceré problematické spoločnosti. Taktiež nie je dôvodné tvrdenie žalobcu, že správca dane neprípustným spôsobom, nad zákonné medze, preniesol na neho dôkazné bremeno. Z obsahu administratívneho spisu sa tieto tvrdenia žalobcu nepotvrdili z dôvodu, že správca dane sám vykonal rozsiahle zisťovanie, v rámci ktorého preveroval konkrétne obchodné spoločnosti a vypočul žalobcom navrhnutých svedkov. Súd uzavrel, že správca dane nepreniesol neprípustným spôsobom dôkazné bremeno na žalobcu. Súd nemohol akceptovať ani námietku žalobcu, že preukázal reálne dodania tovarov a služieb o čom predložil faktúry, ktoré obsahovali zákonom predpísané náležitosti, a preto mu vznikol nárok na odpočet DPH. Súd zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uzavrel, že ak faktúry nie sú odrazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, nemôže byť daňovému subjektu priznané právo na odpočet DPH. Keďže v danom prípade bolo ustálené, že spoločnosť BENE Trade, s.r.o. reálne nedodala žalobcovi tovary a služby uvedené na sporných faktúrach, nemohlo byť žalobcovi priznané právo na odpočet DPH.

Žalovaný správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a, že prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Existencia materiálneho plnenia a existencia faktúr s predpísanými zákonnými náležitosťami sú síce nevyhnutnými podmienkami uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH, nie sú však postačujúcimi podmienkami pre priznanie tohto práva (práva na odpočet DPH), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia zo strany dodávateľa uvedeného na faktúrach. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia.

Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, že žalobca za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa , , , a , , , . Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa . Žalobca nemal v konaní úspech, a preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.