Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 44 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (71)c79/381238.ca8f9c.pdf
PDF · 170.97 KB
No categories available
4Sžf/18/2011
Najvyšší súd 4Sžf/18/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej
veci ţalobcu P. B., bytom P., zastúpeného JUDr. Ľ. P., Advokátska kancelária so sídlom J.,
proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/226/12798-
124461/2009/990526-r zo dňa 16. novembra 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/131/2009-58 zo dňa 08. februára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13S/131/2009-58 zo dňa 08. februára 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal
preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového
rozhodnutia správcu dane, dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Trenčín
č. 645/231/59892/09/Kovc zo dňa 08. júla 2009, ktorým správca dane na základe výsledkov
daňovej kontroly vyrubil ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel dane z príjmov fyzických osôb
za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 19 064,62 Eur. Ţalobcovi bol na základe výsledkov
daňovej kontroly zvýšený základ dane z príjmov za sledované zdaňovacie obdobie z dôvodu
neuznania daňových výdavkov v sume 3 020 000,- Sk, ktoré ţalobca účtoval v peňaţnom
denníku na základe faktúr vystavených spoločnosťou I. G. GmbH A., G., Nemecko (ďalej len
„G. GmbH“) za prenájom strojov a náradia v období mesiacov apríl aţ júl 2006 ( postupne
vystavených 12 pokladničných dokladov). Správca dane mal od ţalobcu k daňovej kontrole
predloţenú zmluvu o dielo uzavretú dňa 08. marca 2006 medzi obchodnou spoločnosťou G.
GmbH a ţalobcom v zastúpení pánom M. Č., predmetom ktorej bola výstavba priemyselných
potrubí, úprava a zváranie podľa výkresov, prípadne vymeranie rôznych malých zákaziek
priamo na mieste. Doba realizácie bola zmluvou dohodnutá na obdobie od 13.03.2006 do
30.06.2006. K preukázaniu sporných výdavkov ţalobca správcovi dane pri daňovej kontrole
predloţil nájomnú zmluvu uzavretú dňa 02.03.2006 medzi ním a spoločnosťou G. GmbH,
ktorá oprávňovala ţalobcu prenajímať si od spoločnosti G. GmbH prístroje v období
od 02.03.2006 do 31.12.2006, pričom výpočet poplatkov za nájom sa mal uskutočniť podľa
dopytu po prenajatých prístrojoch a zoznam prenajatých prístrojov sa mal viesť taktieţ podľa
dopytu v zozname výdaja prenajímaného materiálu.
Krajský súd vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako
i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k názoru, ţe vo vzťahu
k ţalobcovi a jeho právam neboli daňovými orgánmi porušené základné zásady daňového
konania a skutkový stav potrebný k prevereniu ţalobcom priznanej daňovej povinnosti
a zisteniu výšky dane bol riadne zistený zákonnými dôkaznými prostriedkami. Prvostupňový
súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe ţalobca v konaní vierohodne nepreukázal
opodstatnenosť daňových výdavkov v sume 3 020 000,- Sk, t. j. ţe boli vynaloţené
na dosiahnutie, udrţanie alebo zabezpečenie príjmu ţalobcu v súlade s ust. § 2 písm. i/ zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie obdobie
(ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Podľa názoru súdu ţalobca nepreukázal uzavretie
nájomnej zmluvy z 02.03.2006, na základe ktorej si uplatnil daňové výdavky z platieb
za prenájom prístrojov a náradia. Pri hodnotení vykonaného dokazovania v danom prípade
prvostupňový súd povaţuje za rozhodujúce zistenia správcu dane zadováţené
na základe medzinárodnej výmeny informácií, podľa ktorých sa v evidencii účtovníctva
nemeckej spoločnosti G. GmbH nezistili ţiadne dôkazy, na ktoré poukazoval ţalobca,
t. j. doklady o jeho platbách vyplatených uvedenej obchodnej spoločnosti za nájom prístrojov
a náradia. Krajský súd pri hodnotení dôkazov bral do úvahy a vyhodnotil i obsah zmluvy
o dielo zo dňa 08.03.2006, podľa ktorej bola za výkon dojednaných prác dohodnutá pevná
cena vo výške 320 000,- Eur, zahŕňajúca všetky náklady v rámci dohodnutej zákazky, vrátane
nákladov na ubytovanie a stravovanie, pričom v zmluve nie je ţiaden odkaz na ďalšie zmluvy
a dohody o prípadných ďalších nákladoch súvisiacich s vykonaním prác pri realizácii zmluvy
o dielo. Prvostupňový súd vyhodnotil i skutočnosti vzbudzujúce pochybnosti o uzavretí
zmluvy o nájme prístrojov a náradia, a to obsah nájomnej zmluvy (napr. preklad z nemeckého
jazyka prvej strany s chýbajúcim významovým slovesom určujúcim podstatnú časť predmetu
zmluvy a preklad druhej strany nájomnej zmluvy, ktorá bez nadväznosti na predchádzajúci
text obsahuje zhodný opis § 12 zo zmluvy o dielo), rozpory vo výpovediach vypočúvaných
svedkov (M. P., Z. H. a F. P.) a ţalobcu. Krajský súd povaţuje tvrdenia ţalobcu vo vzťahu k
porušeniu jeho práv v priebehu dokazovania, podľa ţalobcu vedeného jednostranne a
vykonaného za účelom spochybnenia jeho nárokov na uznanie daňových výdavkov, za
všeobecné a bez konkretizácie a preto sa s nimi nestotoţnil. Prvostupňový súd prijal záver, ţe
ţalovaný a prvostupňový správny orgán v danej veci zabezpečili potrebné podklady pre
preskúmavané rozhodnutia, získané dôkazy správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny
právny záver.
Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 250 ods. 2 písm. c/ a d/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretoţe prvostupňový súd nedostatočne
zistil skutkový stav a tieţ na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Ţalobca navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozsudok
prvostupňového súdu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. Ţalobca má za to,
ţe prvostupňový súd mal vykonať dokazovanie – výsluch svedkov – M. Č. a pracovníkov
spoločnosti G. GmbH, pána Q. a pána K., ktorí prevzali peniaze za prenájom prístrojov od
pána Č. a zrejme ich neodovzdali v prospech spoločnosti G. GmbH. Podľa ţalobcu je
nesprávne vyhodnotenie dôkaznej situácie zo strany správnych orgánov ako i súdu, keď
absencia dôkazov a evidencie platieb v účtovníctve nemeckej spoločnosti G. GmbH za
prenájom prístrojov a náradia ţalobcovi je skutočnosťou povaţovanou za dôkaz preukazujúci
neuzavretie spornej nájomnej zmluvy medzi ţalobcom a obchodnou spoločnosťou G. GmbH.
Taktieţ nie je podľa ţalobcu správne hodnotenie dôkaznej situácie v duchu; keď peniaze sa
nenachádzajú v spoločnosti G. GmbH, tak neboli ani zaplatené. Ţalobca uvádza, ţe sa naďalej
snaţí od uvedenej nemeckej spoločnosti získať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, avšak pre
ţalobcu je komplikované kontaktovať sa so štatutárnymi pracovníkmi spoločnosti G. GmbH
a E. a tak zabezpečiť predloţenie dôkazov v jeho prospech.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrváva na svojom stanovisku podanom k ţalobe
a navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. K ţalobcom
navrhovanému výsluchu svedkov, pána Q. a pána K. ako pracovníkov spoločnosti G. GmbH,
ktorí mali podľa ţalobcu prevziať od pána Č. platby za prenájom prístrojov, ţalovaný uvádza,
ţe doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov v priebehu daňovej kontroly a ani
v priebehu daňového konania ţalovaný nenavrhoval. Taktieţ tak neučinil ani v priebehu
odvolacieho správneho konania a v správnej ţalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného. Navrhovaný výsluch svedka pána Č. povaţuje ţalovaný za neúčelný poukazujúc
na výsledky dokazovania v daňovom konaní, z ktorých vyplýva, ţe navrhovaný svedok
nezastupoval ţalobcu pri uzatváraní zmluvy o nájme strojov a náradia, neprijímal a ani
neodovzdával faktúry za prenájom a taktieţ nepreberal a neodovzdával peniaze za prenajaté
veci, takţe ako svedok nemohol potvrdiť ţalobcove tvrdenia ohľadne opodstatnenosti jeho
daňových výdavkov za prenájom náradia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
v medziach odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), pričom deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie
ţalobcu nie je dôvodné.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods.1 OSP).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak
vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 15 ods. 1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec
správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo
na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie
správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie
obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a pouţitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo
daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo
u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi
príjmami a výdavkami.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky
(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník
účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne
preukázané.
Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doloţiť účtovné
prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná
účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak,
aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú
predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane v rámci výkonu daňovej
kontroly realizoval rozsiahle dokazovanie výsluchmi svedkov a s vyuţitím medzinárodnej
výmeny daňových informácií so zameraním na overenie pravdivosti účtovnej evidencie
ţalobcu za účelom preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie ţalobcom
priznanej daňovej povinnosti. Výsledky dokazovania obsiahnuté v protokole o výsledku
daňovej kontroly jednoznačne preukázali nevierohodnosť ţalobcom vedenej účtovnej
evidencie vo vzťahu k uplatneným daňovým výdavkom ţalobcu za prenájom strojov a náradia
od jeho obchodného partnera, nemeckej obchodnej spoločnosti G. GmbH. Ţalobcom
predloţená zmluva o prenájme strojov a náradia, príjmové pokladničné doklady (Quittung)
G. GmbH o zaplatení za prenajaté nástroje ţalobcom a kópie evidencie prenajatých nástrojov
a náradia ako dôkazy na podporu ţalobcovho tvrdenia o oprávnenosti ním účtovaných
daňových výdavkov stratili na hodnovernosti vo svetle doplneného dokazovania v priebehu
výkonu daňovej kontroly. Prvostupňový správny orgán ako i odvolací správny orgán
podrobne vyhodnotili rozpory vo výpovediach ţalobcu a svedka F. P. vo vzťahu
k výpovediam ďalších svedkov, M. P. a Z. H.. Výpoveď F. P. správne orgány odôvodnene
hodnotili ako účelovú, v prospech ţalobcu, i keď sa odlišovala od výpovede ţalobcu ohľadne
spôsobu odovzdávania platieb za prenájom ako i v osobe odovzdávajúcej toto plnenie; pán P.,
na rozdiel od ţalobcu, neuviedol, ţe by platby za prenájom strojov odovzdával zástupcom
prenajímateľa aj svedok M. P., naopak uviedol, ţe peniaze odovzdával on sám alebo ţalobca,
pričom svedok P. taktieţ vo výpovedi poprel, ţe by on nejaké peniaze za prenájom prístrojov
odovzdával. Výpovede všetkých vyššie uvedených svedkov sa líšili ohľadne realizácie
samotného prenájmu strojov a prístrojov od spoločnosti G. GmbH, čo do spôsobu výdaja
predmetu nájmu a nakladania s ním na mieste výkonu zákazky, taktieţ čo do spôsobu jeho
evidencie a realizácie platieb za prenájom čo do osôb odovzdávajúcich peňaţné plnenie za
prenájom označeným osobám pre spoločnosť G. GmbH.
Z výpovede svedka Z. H. vyplýva, ţe (nepotvrdil ţalobcom uvádzaného F. P. ako
osobu poverenú funkciou stavbyvedúceho na mieste výkonu dojednaných prác) nevedel, či na
predmetnej zákazke mal ţalobca niekoho povereného ako stavbyvedúceho. Svedok vo
výpovedi uviedol, ţe čo sa týkalo práce, pokyny vydávali Nemci osobne a evidencia
pracovníkov na dielni sa robila spôsobom zapisovania a snímacími kartami. Do zápisnice zo
dňa 09.04.2009 svedok okrem iného uviedol, ţe „Šéfom spoločnosti I. G. GmbH bol pán
R.Q., ktorý všetky práce riadil.“ Podľa výpovede uvedeného svedka náradie a nástroje sa
nachádzali priamo na dielni, kde pracovali, z čoho svedok usúdil, ţe boli vo vlastníctve
spoločnosti G. GmbH. Svedok ďalej uviedol, ţe sa nepodpisovali ţiadne prevzatia a evidencie
nástrojov a náradia, všetko bolo zariadením dielne a po skončení výkonu prác nikomu nič
neodovzdávali, všetko zostalo na dielni tak, ako keď tam prišiel. Svedok Z. H. uviedol, ţe na
dielni pracovali F. P. a M. P., tak ako on.
Na margo označenia svedka Z. H. v správnych rozhodnutiach, ktorého správne orgány
uvádzajú ako tretiu osobu, odvolací súd poznamenáva, ţe podľa § 6 ods. 3 písm. a/ zákona
o správe daní vo vzťahu k daňovému konaniu sú svedkovia povaţovaní za tretie osoby.
Uvedený svedok podával priame informácie z miesta výkonu prác pre spoločnosť G. GmbH,
nakoľko sa na uvedenej zákazke zúčastnil osobne ako subdodávateľ ţalobcu a bol tam spolu
s ďalšími svedkami F. P. a M.P. Z uvedeného dôvodu mohol svojou výpoveďou ako priamy
svedok správcovi dane poskytnúť potrebné informácie súvisiace s preverovanými podkladmi
rozhodujúcimi pre správne určenie dane ţalobcu a jeho tvrdení, napr. ohľadne určenia
stavbyvedúceho realizovaných prác ako i nakladania s údajne prenajímanými nástrojmi a
náradím.
Na základe uvedenej výpovede je moţné konštatovať, ţe nič nenasvedčuje tomu,
ţe by v priebehu realizácie zákazky pre spoločnosť G. GmbH tam pouţívané nástroje,
prístroje a náradia zamestnancami alebo subdodávateľmi ţalobcu podliehali špeciálnemu
reţimu z dôvodu ich prenájmu ţalobcom za účelom výkonu dohodnutej zákazky pre nemeckú
spoločnosť.
Hodnovernosť výpovede svedka Z. H. je podporená a korešponduje aj výsledkami
medzinárodnej výmeny informácií medzi nemeckou a slovenskou daňovou správou, z ktorej
vyplýva, ţe také mnoţstvo prenajímaných nástrojov a náradia spoločnosť G. GmbH nemala
vo vlastníctve, taktieţ, ţe neuzavrela so ţalobcom zmluvu o prenájme nástrojov a náradia,
nemala zaúčtované faktúry na výstupe ani príjem za sporný prenájom náradia. Ďalšou
skutočnosťou podporujúcou hodnovernosť výpovede svedka Z. H. vo vzťahu k výpovediam
ţalobcu ako i dvoch vyššie uvedených svedkov je vyhodnotenie obsahu zmluvy o dielo,
z ktorej vyplývajú podrobné dojednania ohľadne pevnej výšky odmeny za dohodnutú
zákazku, spôsob a periodicita fakturácie, podmienky ohľadne kvalifikácie zamestnancov
ţalobcu, spôsobu a podmienok odovzdania vykonaného diela a taktieţ určenie, kto znáša
náklady na ubytovanie a stravovanie robotníkov v rámci zákazky. Uzavretie ţalobcom
predloţenej zmluvy o prenájme spoločnosťou G. GmbH sa javí vo vzťahu k podrobne
a určito uzavretej zmluve o dielo ako nepravdepodobné, nakoľko zmluva o prenájme
nástrojov a náradia bola uzavretá v časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o dielo,
s chybami vo vyjadrení určitého obsahu a predmetu zmluvy, súd poukazuje na chýbajúce
významové sloveso oprávnenia „prenajať“ nástroje a náradie vo vlastníctve spoločnosti G.
GmbH. Nejasné, neurčité podstatné dojednania v zmluve, napr. spôsob určenia odmeny za
prenájom vecí, ako i skutočnosť, ţe druhú stranu spornej zmluvy o dielo tvorí - bez kontextu
a nadväznosti na text predchádzajúcej prvej strany zmluvy – kópia poslednej strany zmluvy
o dielo s ustanovením § 12 – pomenovaným „Záverečné ustanovenia“, neprispievajú
k hodnovernosti takéhoto listinného dôkazu, predovšetkým vo vzájomnej súvislosti s vyššie
uvedenými výsledkami dokazovania.
V súvislosti s hodnotením reálneho základu daňových výdavkov na prenájom
nástrojov a náradia neobstojí argumentácia ţalobcu ohľadne potreby uzavretia spornej
nájomnej zmluvy z dôvodu jeho vysokého zárobku za realizáciu zákazky pre nemeckú
obchodnú spoločnosť G. GmbH, ani z dôvodu potreby vopred zabezpečiť stroje a prístroje na
realizáciu ešte zmluvne nedohodnutej zákazky – zmluvy o dielo.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe prvostupňový súd na základe ţalobnej námietky
ohľadne nevypočutia ţalobcom navrhovaného svedka M. Č. vyzval ţalovaného na vyjadrenie
sa k tejto námietke a teda preveroval dôvod namietaného nevypočutia uvedeného svedka
v rámci výkonu daňovej kontroly, príp. daňového konania. Odvolací súd konštatuje, ţe sa
moţno stotoţniť so stanoviskom ţalovaného, ţe na základe výsledkov vykonaného
dokazovania vo veci, správca dane správne vyhodnotil, ţe výsluch tohto svedka nie je pre
preverenie ţalobcom priznanej daňovej povinnosti potrebný a účelný, nakoľko v súvislosti so
spornými výdavkami ţalobcu výsluch tohto svedka by nemal potrebnú vypovedaciu hodnotu,
keďţe M.Č. ţalobcu pri uzavretí spornej nájomnej zmluvy nezastupoval, nebol prítomný pri
jej uzavretí, ani sa iným spôsobom nepodieľal na jej realizácii, napr. odovzdávaním odmeny
zástupcom prenajímajúcej obchodnej spoločnosti. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do
pozornosti obsah zápisnice správcu dane zo dňa 14.05.2009, kedy bol ţalobca konfrontovaný
s výsledkami zistení medzinárodnej výmeny daňových informácií a s obsahom výpovedí
10 4Sţf/18/2011
svedkov F. P., M. P. a Z. H.. Z uvedenej zápisnice vyplýva, ţe ţalobca na otázky
zamestnancov správcu dane ohľadne doplnenia dokazovania, prípadne vyjadrenia sa
k výpovediam uvedených svedkov a kladeniu ďalších otázok, odpovedal negatívne v tom
zmysle, ţe sa k zisteniam a výpovediam svedkov nebude vyjadrovať, na svedkov nemá ďalšie
otázky a dokazovanie neţiadal doplniť. Vo vyrubovacom konaní ţalobca nepodal ţiaden
podnet na doplnenie alebo vykonanie ďalšieho dokazovania.
Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je
príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak,
ţe daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju
a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných
listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane
je oprávnený a zároveň i povinný s vyuţitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných
postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať
a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej vyrubeniu
daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej
pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov
nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými
v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému
postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2
ods. 3 zákona o správe daní), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných
ustanovení.
Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu
povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáţu
a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných
a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného
11 4Sţf/18/2011
dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
Ţalobcov návrh na vypočutie svedkov pána Q. a pána K., sa pre potreby daňového
konania, a to vzhľadom k doterajším výsledkom dokazovania, javí ako neúčelný. V priebehu
daňovej kontroly, daňového konania ani v priebehu odvolacieho správneho konania, ţalobca
výsluch týchto dvoch svedkov nenavrhoval, preto nie je namieste, aby súd v rámci súdneho
prieskumu zákonnosti správneho rozhodnutia a konania predchádzajúceho jeho vydaniu
dopĺňal dokazovanie navrhovaným spôsobom a tak nahrádzal činnosť správneho orgánu,
v rámci ktorej tento s vyuţitím zásady voľného hodnotenia dôkazov, rozhodol, aké dôkazy na
preverenie priznanej daňovej povinnosti vykoná.
Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane aplikujúc zásadu voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov s prihliadnutím
na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane
zo zistených skutkových okolností urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického
myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona
o dani z príjmov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţené daňové
doklady a dôkazy na preukázanie sporných daňových výdavkov nespĺňajú zákonné kritérium
dostatočnej preukaznosti daňových výdavkov (§ 2 písm. i/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona
o dani z príjmov) ako i vierohodnosti účtovnej evidencie ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe
daní).
Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná,
nakoľko ţalovaný sa v rámci ţalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne
vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym
zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu
prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné
ustanovenia daňových predpisov.
Vzhľadom na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správneho
orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti
12 4Sţf/18/2011
prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné a preto rozhodol podľa § 219 OSP v spojení
s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 7. septembra 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková