Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-14S/119/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, zastúpený Advokátskou kanceláriou MCL, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO:50 074 369, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101938105/2022 zo dňa 08.07.2022, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.101938105/2022 zo dňa 08.07.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102553026/2021 zo dňa 13.12.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2017 — december 2019, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101500129/2021 zo dňa 16.08.2021. Podľa správcu dane žalobca a ani jeho dodávateľ hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázali, že dodanie služieb od dodávateľa Megsys s. r. o. bolo realizované tak, ako to deklaruje faktúra, a že pri jej dodávke vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane, čím nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň uvedených v 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a 51 ods. 1 písm. a ) v znení neskorších predpisov. Správca dane rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane číslo 102553026/2021 zo dňa 13.12.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 7080,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018.

2. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane číslo 102553026/2021 zo dňa 13.12.2021, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 101938105/2022 zo dňa 08.07.2022 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného číslo 101938105/2022 zo dňa 08.07.2022 bolo doručené žalobcovi dňa 22.07.2022.

II.

Žaloba

3. Žalobou zo dňa 22.09.2022 doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 22.09.2022, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného 101938105/2022 zo dňa 08.07.2022 a rozhodnutia správcu dane 102553026/2021 zo dňa 13.12.2021 a priznania náhrady trov konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, skutkový stav, ktorý vzali za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi resp. v nich nemá oporu, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnost' a nedostatok dôvodov, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

4. Podľa rozhodnutia žalovaného zdaniteľné plnenie uvedené na predloženej spornej faktúre od spoločnosti Megsys s.r.o. nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným. Žalobca a ani jeho dodávateľ hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázali, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň uvedených v 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný tak spochybnil konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre, pričom však identifikácia dodávateľa je formálna (nie materiálna) podmienka práva na odpočítanie dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR 8 zo dňa 25.5.2022). Podľa napadnutých rozhodnutí služby neboli dodané, teda sa vyslovuje záver o neexistencii dodaných zdaniteľných plnení, čo však nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Keďže jedným z predpokladov priznania nároku na odpočítanie dane je v zmysle zákona o DPH existencia faktúry od dodávateľa, správca dane spochybňuje nárok na odpočítanie dane na podklade údajných nedostatkov vo formálnom vyhotovení faktúr od dodávateľa Megsys (konkrétne, že faktúry neobsahujú rozsah a druh dodanej služby). K tomuto sa žalobca komplexne vyjadril v odvolaní, kde proti tomuto zjavne nesprávnemu zisteniu namietal, že v skutočnosti je na faktúrach za kontrolované zdaňovacie obdobia uvedených vždy okolo osem rôznych druhov dodaných služieb ako aj ich rozsah. Daňový úrad preto nemôže odoprieť žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu nedostatkov vo formálnom vyhotovení faktúry. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal nielen existenciu faktúr, ale aj zaplatenie fakturovaných súm a reálne prijatie služieb. Tieto služby následne použil na dodávku služieb pre svojich zákazníkov, ktorí poskytnutie služieb potvrdili resp. nespochybnili.

5. Žalovaný nesprávne vyhodnotil personálne kapacity dodávateľa Megsys poskytnúť spochybňované služby žalobcovi. Podľa tvrdení uvedených v rozhodnutí žalovaný opiera svoj záver najmä o to, že konateľ A. B. bol počas niektorých kontrolovaných zdaniteľných období súčasne v pracovnom pomere. Z predložených dokladov, vysvetlení a svedeckých výpovedí je však bez pochybností zrejmé, že dodávateľ Megsys disponoval dostatočným počtom kvalifikovaného personálu na poskytnutie služieb — vysvetlenia predložené počas konania a zápisnica z výsluchu A. B. č. XXXXXXXXX/XXXX, osobitne ohľadom evidencie človekohodín uvedených na preberacích protokoloch, z ktorej vyplýva, že dodávateľ bol schopný a mal dostatočnú kvalifikáciu na poskytnutie predmetných služieb. Pokiaľ ide evidenciu služieb (človekohodiny) v zmysle preberacích protokolov a uzatvorenej zmluvy medzi dodávateľom Megsys a žalobcom, žalovaný ju vyhodnotil rovnako nesprávne resp. absolútne nedostatočne. Žalobca už vo vyjadrení k oboznámeniu výsledkov z daňovej kontroly detailne opísal, ako funguje predmetná evidencia na preberacích protokoloch. Poukázal na to, že napriek tomu, že človekohodina evokuje reálne strávenú hodinu času na určitej činnosti, v prípade napr. servisných zásahov tomu tak nie je. Začatá človekohodina sa posudzovala vo vzťahu ku každému servisnému zásahu individuálne. Preto v prípade, že jeden servisný zásah trval kratšie ako hodinu (napr. aj 5 minút cez vzdialený prístup), dodávateľ Megsys, resp. jeho poverený zamestnanec mohol za hodinu vybaviť aj viacero zásahov (napr. 12 v prípade 5 minútových zásahov) — v takom prípade by evidencia obsahovala celkovo 12 človekohodín za jednu hodinu reálneho času. K uvedenej podstate evidencie služieb je možné dospieť aj jednoduchou logickou úvahou, kedy by bolo len ťažko predstaviteľné, že niekoľko zamestnancov spoločnosti Megsys by strávilo stovky hodín pri poskytovaní dohodnutých služieb — pričom tieto služby boli reálne a preukázateľne poskytnuté, čo explicitne potvrdili svedkovia a rovnako aj zákazníci žalobcu. Úvaha žalovaného vo vzťahu k evidencii služieb vôbec nesmerovala týmto smerom.

6. Zmätočnosť rozhodnutia spočíva v tom, že správca dane vykonal daňovú kontrolu en bloc za všetkých 25 zdaňovacích období (vrátane zdaňovacieho obdobia, ktoré je predmetom tejto správnej žaloby). Počas zdaňovacích období sa však skutkový stav relevantný pre správne vyrubenie dane vo významnej miere menil, čo však správca dane ani žalovaný nereflektovali a nerozlišovali. Pritom išlo o

zmeny v zásadných skutočnostiach, o ktoré správcovia dane opierali svoje posúdenie a závery. Tieto skutkové okolnosti resp. zmeny v skutkovom stave neboli vôbec preskúmané a náležite zohľadnené v napadnutom rozhodnutí, sú v ňom len rámcovo naznačené (aj to nekonzistentne na rôznych miestach), nie je jasný ich dopad na závery žalovaného a celkovo spochybňujú vykonané posúdenie vo vzťahu k tomu, či bol dodávateľ Megsys schopný dodať sporné služby žalobcovi. Žalovaný uvádza svoje úvahy k nedostatočnému personálnemu zabezpečeniu dodávateľa Megsys. Nie je zrejmé, aký počet zamestnancov mal Megsys mať, v akom období, aký dopad na to mal pracovný pomer A. B., aký dopad na personálne vybavenie malo mať poskytnutie servera zo strany subdodávateľa BOLIX pred marcom 2019 a po ňom. Žalovaný sa v rozhodnutí nevyjadril ku skutočnostiam namietaným žalobcom ohľadom personálnych kapacít dodávateľa Megsys, k evidencii poskytnutých služieb (človekohodiny), k povahe a špecifikácii poskytnutých služieb na faktúrach a protokoloch, k výsluchom svedkov A. B. a C. D., k odberateľom žalobcu. Žalovaný nijak nezdôvodnil, prečo námietky žalobcu nezobral do úvahy alebo prečo nie sú podľa jeho názoru pre vec relevantné. Ide pritom o významné množstvo dôkazov a argumentov, ktoré majú nepochybný dopad na vyhodnotenie služieb poskytnutých dodávateľom Megsys pre žalobcu.

7. Počas daňového konania boli porušené procesné práva žalobcu, keď správca dane opakovane vzniesol pochybnosti vo vzťahu k zisteným skutočnostiam, avšak tieto neoznámil žalobcovi, aby ich tento mohol relevantným spôsobom odstrániť, ako to ukladá 46 ods. 5 daňového poriadku. Daňový úrad počas daňovej kontroly nikdy nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností v zmysle 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré mal vo vzťahu k službám poskytnutým dodávateľom Megsys pre žalobcu, prípadne iným skutočnostiam relevantným pre konanie. Daňový úrad tiež nikdy presne nešpecifikoval, aké dôkazy by považoval za dostatočné na odstránenie pochybností, ktoré mal (pričom ho o to žalobca opakovane počas kontroly žiadal), ale všetky výzvy pre žalobcu boli všeobecné, generické, bez hlbšieho zamyslenia sa nad detailom prípadu. Odvolanie žalobcu bolo doručené daňovému úradu dňa 31.1.2022. Samotné rozhodnutie žalovaného bolo vydané až dňa 7.7.2022, teda po viac ako 157 dňoch. Žalovaný síce upovedomil žalobcu o tom, že nebude môcť rozhodnúť v lehote stanovenej v 65 ods. 2 daňového poriadku, avšak až oznámením zo dňa 14.4.2022, t.j. po uplynutí 74 dní. Žalovaný tak porušil 65 ods. 3 daňového poriadku. Navyše, v samotnom upovedomení zo dňa 14.4.2022 nebolo uvedené, v akej lehote vlastne žalovaný rozhodne — bolo v nej uvedené len to, že náhradnú lehotu určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Žalobca sa tak preukázateľne nachádzal v stave právnej neistoty.

III.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Žalobná námietka, že nedošlo počas daňovej kontroly k presunu dôkazného bremena na žalobcu, je podľa názoru žalovaného nedôvodná. Správca dane postupoval pri výkone dokazovania rámci daňovej kontroly v úzkej súčinnosti so žalobcom. Svoje skutkové zistenia a právne závery, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním uplatneného odpočítania dane so žalobcom náležite odkomunikoval. Správca dane žalobcu oboznámil s pochybnosťami a došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu. K lehote vydania rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný podľa § 74 ods. 2 a 3 daňového poriadku uložil správcovi dane daňové konanie doplniť o ďalšie dokazovanie, nemohol rozhodnúť v podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku, požiadal preto Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia.

9. Správca dane počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia december 2017 až december 2019 zistil, že vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola dodávateľom žalobcu spoločnosť Megsys s.r.o. a na všetkých dvadsiatich piatich faktúrach vystavených spoločnosťou Megsys s.r.o. pre žalobcu boli predmetom fakturácie rovnaké sporné služby. Keďže správca dane v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku hodnotí každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky získané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, práve z dôvodu, že dôkazy boli hodnotené vo vzájomnej súvislosti, nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že pri niektorých zdaňovacích obdobiach vybrané argumenty, týkajúce sa dodávateľa žalobcu, nie sú relevantné. Správcom dane preverovaní dodávatelia spoločnosti Megsys s.r.o. za účelom zistenia, či boli subdodávateľmi žalobcu (bližšie uvedené v prvostupňových a aj žalovaných rozhodnutiach), síce neboli dodávateľmi vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, ale vo všetkých prípadoch išlo o nekontaktné spoločnosti, u ktorých nebolo možné vykonať preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Megsys s.r.o.

10. Žalobca tvrdil, že tiketovací systém pri každom úkone vykonanom dodávateľom obsahuje záznam „external“, vo výpise sa žiadny takýto záznam nenachádza. Pochybnosť o hodnovernosti týchto súpisov prehlbuje aj skutočnosť že žalobca tvrdí, že ide o generované výpisy, je však zrejmé, že výpisy boli manuálne upravované. Nie správca dane, či žalovaný má určiť, aký počet zamestnancov je potrebný na výkon sporných služieb, mal by to vedieť preukázať žalobca. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že okrem E. A. B. a E. A. B. nebol identifikovaný žiadny iný zamestnanec (či už interný alebo externý), ktorý mal sporné práce vykonávať, aj keď podľa A. B., služby uvedené v protokole zo dňa 29.12.2017 mali vykonať 3 až 4 osoby. Aj správca dane konštatoval, že ani E. A. B., ani E. A. B. vo výpovediach neuviedli žiadne konkrétne miesto osobného výkonu servisných zásahov. Hodnovernosť predložených preberacích protokolov, týkajúcich sa zdaňovacích období január 2018 až december 2018 znižuje aj skutočnosť, že v predtlači uvedené miesto vykonania servisného zásahu je uvedené: v servisnom stredisku Queenfield, s.r.o., teda iný subjekt ako spoločnosť Megsys s.r.o. Správca dane ani žalovaný dodanie služieb žalobcom jeho odberateľom nespochybnili, neznamená to však, že tieto služby boli odberateľom dodané v subdodávke práve spoločnosťou Megsys s.r.o.

IV.

Replika žalobcu

11. Žalobca v replike zo dňa 08.02.2023 zotrval na svojich tvrdeniach a vyjadreniach, pričom poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít.

V.

12. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -177 zo dňa 17.01.2023, priznal žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

13. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Krajským súdom v Trnave bola vec prejednávaná pod sp. zn. . Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. .

VI.

Relevantné právne predpisy

14. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu

jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak ( veta prvá ).

17. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

19. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vzťahujúcom sa na predmetnú daňovú kontrolu (ďalej len „“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

20. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

21. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

23. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

25. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

26. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

28. Podľa daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (o.i. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

29. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

30. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

31. Podľa§ 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu ( v znení ).

32. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom: a) doručenia protokolu podľa odseku 8, doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa , alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu ( v znení ).

33. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

35. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení vzťahujúcom sa na kontrolované obdobie (ďalej len „“), dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane: a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

36. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

37. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a)voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b)ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

39. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

40. Podľa , na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.

41. Podľa , na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

42. Podľa veta prvá , zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry.

43. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

VII.

Právne posúdenie správnym súdom

44. Správny súd preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 07.09.2023.

45. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného číslo 101938105/2022 zo dňa 08.07.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 102553026/2021 zo dňa 13.12.2021 o vyrubení rozdielu dane v sume 7080,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 žalobcovi.

46. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2017 - december 2019, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101500129/2021 zo dňa 16.08.2021. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane neuznal žalobcovi v zdaňovacom období november 2018 nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 7080,00 EUR od dodávateľa Megsys s.r.o.,

uplatnený faktúrou číslo 1811001 s dátumom zdaniteľného plnenia 22.11.2018, základ dane 35 400,00 EUR, DPH v sume 7080,00 EUR, celková čiastka 42 480,00 EUR, predmet fakturácie –konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie.

47. Podľa názoru správcu dane spoločnosť Megsys, s.r.o. nemohla poskytnúť služby uvedené na predmetnej faktúre vlastnými zamestnancami, nakoľko kapacitne to nebolo možné, a finančné ohodnotenie neodzrkadľovalo, že by zamestnanci spoločnosti Megsys s.r.o. vykonali uvedené služby. Služby fakturované na dodávateľskej faktúre Megsys s.r.o. neboli žalobcovi v zdaňovacom období november 2018 skutočne dodané.

48. Podľa rozhodnutia správcu dane žalobca predložil faktúry prijaté od spoločnosti Megsys s.r.o. za služby, ktoré neboli presne špecifikované. Podľa predložených príloh nebolo preukázané, že uvedené služby mala vykonať spoločnosť Megsys s.r.o. Žalobca síce rozpísal jednotlivé úkony uvedené na prijatých faktúrach od spoločnosti Megsys s.r.o., avšak z predložených dokladov, príloh, nie je jednoznačne preukázané, ktoré úkony spadajú pod uvedené služby. Na predložených preberacích protokoloch a faktúrach sú uvedené napr. konfigurácia, inštalácia, diagnostika, ale nie je uvedené, kto presne tieto úkony vykonal, kde boli vykonané, komu boli následne dodané. Z predložených príloh sa nedá zistiť – vypárovať, ktoré úkony uvedené na faktúrach pokrývajú úkony uvedené na faktúrach a preberacom protokole.

49. Správny súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného konštatuje, že uvedené rozhodnutie, hoc má rozsah 47 strán, je čo do vlastnej správnej úvahy žalovaného nedostatočné. Prevažnú časť rozhodnutia žalovaného tvorí len konštatovanie o priebehu daňového konania a opis argumentácie správcu dane a žalobcu.

50. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje na strane 44 (posledný odsek) konštatovanie, že „Odvolací orgán v súvislosti so spornou faktúrou za predmetné kontrolované zdaňovacie obdobie i v súvislosti so spornými faktúrami za ostatné kontrolované zdaňovacie obdobie poukazuje na skutočnosť, že ani v jednom prípade na týchto faktúrach popri cene služieb nebola fakturovaná cestovná náhrada...“ Na strane 45 (posledný odsek) žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „V každej zo sporných faktúr a v preberacích protokoloch je uvedené len ...“ Z uvedených konštatovaní žalovaného správny súd dospel k záveru, že žalovaný hodnotil nielen zdaňovacie obdobie november 2018, ale svojimi veľmi všeobecnými hodnotiacimi úsudkami sa zaoberal obdobiami viacerými, t.j. aj tými, ktorých sa rozhodnutie správcu dane netýkalo. Z tohto dôvodu správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že zmätočnosť rozhodnutia spočíva v tom, že počas 25 kontrolovaných zdaňovacích období sa skutkový stav relevantný pre správne vyrubenie dane menil, na čo však správca dane ani žalovaný nereflektovali. Tieto skutkové okolnosti resp. zmeny v skutkovom stave neboli vôbec preskúmané a náležite zohľadnené v napadnutom rozhodnutí, sú v ňom len rámcovo naznačené, nie je jasný ich dopad na závery žalovaného.

51. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. . Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).

52. Správca dane a žalovaný sa podľa správneho súdu sústredili na vyhodnotenie daňovej kontroly za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia, ktoré vo výsledku vyhodnotili spoločne a len veľmi všeobecne, a nie konkrétne a určito vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu november 2018.

53. Správny súd hodnotí rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné aj v časti vyhodnotenia vykonaných svedeckých výpovedí, najmä E. B. a p. D.. Podľa správneho súdu chýba jasné a zrozumiteľné odôvodnenie v tom, akými myšlienkovými pochodmi orgány verejnej správy postupovali, keď dospeli k záveru, že svedkovia nepotvrdili dodanie služieb.

54. Správca dane nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o absenciu náležitosti podľa - rozsah a druh dodanej služby, vo faktúre, čo je dôkazom o nedodaní služieb fakturovaných spol. Megsys s.r.o.

55. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:

- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a (formálna podmienka) a

- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti ( ), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby ( a ), c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( ), d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný ( ).

56. Správny súd pripomína, že hoci Súdny dvor EU uznal, že základná zásada neutrality DPH vyžaduje, aby odpočítanie alebo vrátenie DPH zaplatenej na vstupe bolo priznané napriek tomu, že zdaniteľné osoby nesplnili určité formálne požiadavky, je to pod podmienkou, že okrem toho boli splnené hmotnoprávne požiadavky (rozsudky z 8.decembra 2022, Luxury Trust Automobil, C-247/21, ECLI:EU:C:2022:966, bod 59, z 27. septembra 2007, Collée, C-146/05, EU:C:2007:549, bod 31; z 19. apríla 2018, Firma Hans Bühler, C-580/16, EU:C:2018:261, body 50 a 51, ako aj z 21. októbra 2021, Wilo Salmson France, C-80/20, EU:C:2021:870, bod 76). Ide totiž o zdanenie predmetných transakcií s prihliadnutím na ich objektívne charakteristiky (rozsudky z 8.decembra 2022, Luxury Trust Automobil, C-247/21, ECLI:EU:C:2022:966, bod 60, z 27. septembra 2007, Collée, C-146/05, EU:C:2007:549, bod 30 a citovanú judikatúru).

57. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EU vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na jednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po prvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím predmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná výlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing, C-253/21, ECLI:EU:C:2022:739, bod 40 a odkaz na uznesenie zo 4. júla 2013, Menidžerski biznes rešenia, C-572/11, neuverejnené, EU:C:2013:456, body 19 a 20). Cieľom článku je odstrániť riziko straty daňových príjmov, pričom tomuto riziku sa možno vyhnúť, ak daňové orgány majú k dispozícii informácie potrebné na zistenie, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočet DPH, a to bez ohľadu na to, či bola DPH uvedená v dokumente s názvom „Faktúra“

alebo v inom dokumente, ako je zmluva uzatvorená medzi stranami (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing, C-253/21, ECLI:EU:C:2022:739, bod 41).

58. Správca dane nezdôvodnil ako ovplyvnili jeho zistenia o spoločnosti Megsys s.r.o. z rokov 2020 a 2021 jeho rozhodnutie pri kontrolovaní zdaňovacieho obdobia za kontrolované zdaňovacie obdobie. Pokiaľ správcovi dane nejaký záver z tohto zistenia vyplýva, musí ho identifikovať aj v rozhodnutí.

59. Správny súd hodnotí úvahy správcu dane a žalovaného týkajúce sa toho, aký dopad na preukázanie tvrdení správcu dane malo mať poskytnutie servera zo strany subdodávateľa BOLIX pred marcom 2019 a po ňom, za nedostatočne odôvodnené.

60. Žalovaný nedostatočne vyhodnotil aj ním skúmanú materiálnu a personálnu stránku dodávateľa Megsys s.r.o. v kontexte so subdodávateľmi a tiež evidenciu a špecifikáciu služieb /človekohodiny/ v zmysle preberacích protokolov a uzatvorenej zmluvy medzi dodávateľom Megsys s.r.o. a žalobcom. Ide o to, že síce určité závery v prvostupňovom i druhostupňovom rozhodnutí deklarované sú, ale chýba tu logické prepojenie na konkrétne zistené skutočnosti, ktoré súdu vyplynuli z administratívneho spisu. Napríklad pokiaľ správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval nedostatok personálnych kapacít na dodanie služieb, tak okrem uvedenia počtu zistených osôb, ktoré mali pracovať na dodávke, mal podľa názoru súdu skontrolovať presný počet hodín uvádzaných na preberacom protokole a snažiť sa uviesť jeho určitý výpočet hodín, ktoré mal jeden človek venovať v rámci poskytovanej služby. Pritom pri svojom hypotetickom výpočte sa mal vyporiadať aj s časťou vyjadrení žalobcu, ktorý sa k človeko - hodinám vyjadroval už písomne v rámci daňového konania. Konkrétne mal zaujať stanovisko k tvrdeniu žalobcu, že „jedna osoba mohla za jednu hodinu urobiť aj viac servisných zásahov“ a ak sa s tým tvrdením nestotožnil, tak z akého dôvodu.

61. V súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní správny súd pripomína, že pri správe daní sa uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov explicitne uvedená aj v § 3 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane hodnotí nielen tie dôkazy, ktoré mu boli predložené daňovými subjektmi, ale v záujme správneho určenia dane by mal získať a následne hodnotiť všetky dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne zistenie dane, pričom pri dokazovaní nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Jeho povinnosťou pri dokazovaní je zabezpečiť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 26. 08. 2022, sp. zn. zo dňa 07.09.2011, sp. zn. zo dňa 17.02.2015).

62. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie neznamená absolútnu povinnosť správcu dane „dokazovať“ dovtedy, dokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2019, sp. zn. ).

63. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. -53 zo dňa 14.11.2018: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov

vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03. 08. 2022).

64. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky -37 zo dňa 12.10.2022 (bod 13 až 16) vyplýva, že určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva často náročné a pomerne nejednoznačné. Dôkazné bremeno sa v daňovom konaní presúva medzi daňovým subjektom a správcom dane, pričom v určitej fáze konania ho vždy môže niesť iba jeden z nich. Dôkazné bremeno najprv zaťažuje daňový subjekt a až potom správcu dane. Táto špecifická koncepcia dokazovania priamo nadväzuje na podstatu daňového konania, v ktorom je skutkovým základom tvrdenie daňového subjektu o jeho daňovej povinnosti. Neúmerné prenášanie dôkazného bremena na daňový subjekt zo strany orgánov finančnej správy je potrebné považovať za ústavne neudržateľný postup. Neprimerané dôkazné bremeno sa môže prejavovať v dvoch rovinách, a to (i) zaťažením daňového subjektu predkladaním dôkazov nad rozsah nevyhnutne postačujúci na preukázanie rozhodujúcich skutočností alebo (ii) požiadavkou na preukazovanie takého okruhu skutočností, ktoré netvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Dôkazné bremeno by mal daňový subjekt znášať v rozumne akceptovateľnom rámci, resp. do tej miery, do ktorej to od neho možno rozumne požadovať. Od daňového subjektu možno na daňové účely požadovať štandardné a v obchodnej praxi obvyklé dôkazy, pri ktorých je rozumné predpokladať, že ich daňový subjekt bude uchovávať; samozrejme, musí ísť o dôkazy, ktoré sú postačujúce na preukázanie skutočného dodania tovaru, ktoré sa javí ako dostatočne pravdepodobné. Pri posudzovaní miery dôkazného bremena daňového subjektu je potrebné vychádzať z toho, že dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. zo 16. januára 2020, ktorého závery sú aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Ak daňový subjekt preukázal existenciu materiálneho plnenia a predložil všetky zákonom požadované doklady viažuce sa na neho, vyčerpal tým vlastné dôkazné bremeno. Správca dane nemôže daňovému subjektu pričítať existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je z pohľadu daňového subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica). Rozsah dôkaznej povinnosti sa logicky môže vzťahovať len na tie dôkazy, ktorými reálne môže disponovať daňový subjekt. Dôkazné bremeno teda nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek, skutočností, t. j. vrátane tých, ktoré je povinný predložiť iný subjekt.

65. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane - žalobcu, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Žalobca, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, je povinný preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NSSR sp. zn. zo dňa 17.01.2017).

66. Správny súd pripomína, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky -37 zo dňa 12.10.2022 (bod 24) spochybnenie zo strany správcu dane musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom. V tomto prípade však správca dane riadnou štruktúrovanou správnou úvahou nepreukázal unesenie dôkazného bremena ohľadom jeho skutkových a právnych záverov.

67. V prejednávanej veci bolo orgánmi finančnej správy spochybnené uskutočnenie zdaniteľného plnenia ( poskytnutia služieb) subjektom označeným na vystavených faktúrach, t.j. spoločnosťou Megsys s. r. o. Správny súd hodnotí odôvodnenie orgánov verejnej správy ako nedostatočné s absenciu myšlienkových pochodov, ako dospeli k rozhodnutiu.

68. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku nie je správca dane viazaný iba návrhmi daňového subjektu pri jeho pochybnostiach, osobitne ak mu daňový subjekt na základe jeho výzvy ( oznámiť odberateľov) oznámil len niekoľko odberateľských firiem na služby a nič nebránilo správcovi dane trvať na úplnom zozname všetkých odberateľov a následne všetkých dopytovať a s obsahom správ od odberateľov sa riadne vyporiadať, vyhodnotiť ich v kontexte ostatných zistených skutočností. Správny súd preto prisvedčil žalobnej námietke, že skutkový stav nezistil správca dane dostačujúco na riadne posúdenie veci ( ).

69. Správny súd ohľadom žalobného dôvodu o porušení § 65 ods. 3 daňového poriadku uvádza, že žalobca v administratívnom konaní vo svojom odvolaní zo dňa 31.01.2022 uvedenú námietku nevzniesol. Navyše žalobca ani konkrétne neuvádza, v čom konkrétne by mal spočívať zásah do jeho subjektívnych práv v intenzite podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Preto správny súd neprisvedčil dôvodnosti tohto žalobného bodu. Nad rámec uvedeného je potrebné dodať, že z administratívneho spisu vyplýva, že odvolania spolu s predkladacími správami boli doručené žalovanému dňa 25.02.2022, lehota na rozhodnutie mala uplynúť dňa 26.04.2022, avšak žalovaný požiadal dňa 14.04.2022 Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutí, o čom žalovaný riadne upovedomil žalobcu dňa 14.04.2022. Dôvodom žiadosti o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia bolo doplnenie výsledkov daňového konania. Ministerstvo financií SR dňa 19.04.2022 predĺžilo lehotu na rozhodnutie o 60 dní. Táto lehota mala uplynúť dňa 25.06.2022, avšak žalovaný požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie o 15 dní z dôvodu vysporiadania sa s výsledkami doplneného dokazovania, ktorej žiadosti bolo vyhovené dňa 21.06.2022.

70. Ohľadom nekontaktnosti dodávateľa/subdodávateľa správny súd odkazom na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok z 30.03.2023, sp. zn. , bod 27-29) uvádza, že táto skutočnosť je iba jedným, resp. spravidla prvotným zdrojom pochybností správcu dane o uskutočnení deklarovaných plnení. Samu o sebe ju však nemožno považovať za tak závažnú skutočnosť, ktorá by bez ďalšieho mohla viesť k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH. Nekontaktnosť dodávateľa nemôže byť bez ďalšieho pričítaná na ťarchu daňového subjektu pri hodnotení toho, či sú ním predložené dôkazy dostačujúce na unesenie jeho dôkazného bremena. Nekontaktnosť dodávateľa tak v tomto zmysle pozíciu daňového subjektu nijako nevylepšuje ani nezhoršuje. Napokon aj ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia materiálneho plnenia). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C- 610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci F. C., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 64).

71. Správny súd dodáva, že zaoberať sa žalobnou námietkou nesprávneho právneho posúdenia považoval v tomto štádiu za predčasné, a to najmä so zreteľom na to, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

72. Na základe uvedeného správny súd postupujúc podľa a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom tento odstráni vady, pre ktoré boli napadnuté rozhodnutia zrušené.

73. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

74. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .

75. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.