Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sfk/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom: Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom: Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. -212, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 102553026/2021 z 13. decembra 2021 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 7.080,- € za zdaňovacie obdobie november 2018. Správca dane uviedol, že spoločnosť Megsys s. r. o. vystavila žalobcovi faktúru č. 1811001 na sumu 42.480,- € (z toho DPH 7.080,- €) s dátumom zdaniteľného plnenia 22. novembra 2018. Predmetom fakturácie mala byť konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line analýza a meranie, spracovanie dokumentácie. Podľa správcu dane nebolo preukázané, že služby fakturované dodávateľom na uvedenej faktúre boli žalobcovi skutočne dodané dodávateľom. Správca dane v rozhodnutí poukázal najmä, že dodávateľ je nekontaktnou spoločnosťou od 30. mája 2020 bez konateľa, jediným spoločníkom je zahraničná spoločnosť, v ktorej mene je oprávnený konať Q. Q. bez bližšej identifikácie. Disponentmi účtov dodávateľa v I. O., U. a V. O., U. boli bývalí konatelia dodávateľa. Z výpisov z účtu vedeného v I. O., U. vyplýva, že jediné prijaté platby na tento účet boli od žalobcu. Zároveň na účet dodávateľa boli prijaté priame vklady vykonané pánom Vendrinským. Na účte vedenom v V. O., U. boli prijaté platby od žalobcu v rokoch 2017 a 2018. Svedok Ing. Matej Vendrinský (bývalý konateľ dodávateľa) sa vo výpovedi z 8. marca 2021 nevedel jednoznačne vyjadriť k službám dodaným pre žalobcu a k počtu zamestnancov. Uviedol, že služby pre žalobcu mali byť vykonávané prostredníctvom vzdialených prístupov, ktoré zabezpečoval žalobca. Nevyjadril sa konkrétne, kým a na akom počítači mali byť tieto služby vykonané. Tiež neuviedol či zamestnanci mali odborné predpoklady pre konkrétny druh služieb, či potrebovali špeciálne školenia, certifikáty, či mali podpísané zmluvy o mlčanlivosti. Uviedol, že pri jednotlivých faktúrach boli vystavené preberacie protokoly. Faktúry boli vystavené na základe skutočne vykonaných hodín. Vykonanie prác vie dosvedčiť on a bývalí zamestnanci, o ktorých bližšiu informáciu nepodal.

2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 101938105/2022 z 8. júla 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení okrem iného uviedol, že · daňová kontrola bola vykonaná za 25 zdaňovacích období a vo všetkých zdaňovacích obdobiach bol dodávateľom ten istý subjekt; · žalobca ani dodávateľ hodnovernými dôkazmi nepreukázali, že dodanie služieb bolo realizované tak, ako deklarujú sporné faktúry. Dodanie služieb nebolo uskutočnené podľa o DPH v účinnom znení (ďalej len „“). Nevznikla preto daňová povinnosť podľa a súčasne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v zmysle ; · k skutkovým pochybnostiam žalovaný uviedol, že subdodávatelia v niektorých zdaňovacích obdobiach BOLIX s.r.o., HINEM s.r.o., TS service s.r.o., MG prime business s.r.o., boli nekontaktné spoločnosti. Konateľ dodávateľa Ing. Matej Vendrinský bol do júna 2018 zamestnancom v iných spoločnostiach. Osoba pána Z., ktorý mal za dodávateľa tiež konať, bola uvedená bez bližšej špecifikácie. Na vykonanie činnosti boli pritom potrebné 3 - 4 osoby. Zamestnanec žalobcu I. W. nevedel uviesť meno kontaktnej osoby za dodávateľa. Tiež nevedel uviesť, koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon dodaných služieb uvedených na preberacom protokole z 31. januára 2018 zo strany dodávateľa. Z predloženého výpisu servisných zásahov identifikoval kategórie jednotlivých tiketov (konkrétnych zásahov), pričom nevedel všetky tikety z výpisov zaradiť pod činnosti uvedené na preberacích protokoloch. Účtovné doklady dodávateľa z dôvodu nekompletnosti nebolo možné preveriť. BOLIX s.r.o. bola dodávateľom dodávateľa v obdobiach marec až december 2019, teda nie vo všetkých zdaňovacích obdobiach. Táto spoločnosť zároveň nepotvrdila dodanie softvéru pre urýchlenie spracovania formou SAAS dodávateľovi. Žalobca mal byť jediným odberateľom dodávateľa. Z dokladov medzi žalobcom a jeho odberateľmi nevyplynulo, že vykonané služby boli realizované v subdodávke. Podľa I. W. odberatelia nemali možnosť odlíšiť externého a interného zamestnanca žalobcu. I. O., U. (odberateľ žalobcu) uviedla, že nemá vedomosť o postúpení prístupových práv subdodávateľom žalobcovi. Dodávateľ nefakturoval žiadne cestovné náhrady napriek skutočnosti, že pri zložitejších incidentoch bolo potrebné vycestovať na danú lokalitu. I. W. v tejto súvislosti uviedol, že servisné zásahy boli vykonávané takmer výlučne na mieste. Obchody medzi dodávateľom a žalobcom sa mali realizovať na základe Zmluvy o poskytovaní služieb z 15. mája 2017; · v rámci dokazovania boli vypočutí bývalý konateľ dodávateľa Ing. Matej Vendrinský a H.. Q. B. pracujúci pre dodávateľa. II. Konanie pred správnym súdom 3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trnave. Namietal v nej, že orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( v účinnom znení (ďalej len „“)), rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( ), skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu ( ), došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré môže mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ). Žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Z tohto dôvodu o žalobe rozhodol správny súd. 5. Správny súd rozsudkom č. k. -212 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa , zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť i nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V odôvodnení rozsudku upriamil pozornosť na nasledovné závery: · rozhodnutia orgánov verejnej správy nehodnotili len zdaňovacie obdobie november 2018, ale zaoberali sa aj obdobiami, ktorých sa rozhodnutie správcu dane netýkalo. Skutkový stav relevantný pre správne vyrubenie dane sa menil počas jednotlivých zdaňovacích období, na čo však správca dane ani žalovaný nereflektovali;

· rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné aj v časti vykonaných svedeckých výpovedí najmä H.. B. a p. W.. Chýba jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, akými myšlienkovými pochodmi sa riadili orgány verejnej správy pri závere, že svedkovia nepotvrdili dodanie služieb; · správca dane nezdôvodnil záver o tom, že dôkazom o nedodaní služby deklarovaným dodávateľom má byť aj chýbajúca náležitosť vo faktúre - rozsah a druh dodanej služby podľa ; · správca dane nezdôvodnil, ako ovplyvnili jeho zistenia o deklarovanom dodávateľovi v rokoch 2020 a 2021 jeho závery pri kontrolovaní zdaňovacieho obdobia. Tiež dostatočne nezdôvodnili, aký dopad na preukázanie tvrdení správcu dane malo mať poskytnutie servera zo strany subdodávateľa BOLIX pred marcom 2019 a po ňom; · žalovaný nedostatočne vyhodnotil materiálnu a personálnu stránku dodávateľa v kontexte so subdodávateľmi, evidenciu a špecifikáciu služieb (človekohodiny) v zmysle preberacích protokolov a uzatvorenej zmluvy medzi dodávateľom a žalobcom. Pokiaľ je v rozhodnutí správcu dane konštatovaný nedostatok personálnych kapacít na dodanie služieb, mal správca dane skontrolovať presný počet hodín uvádzaný na preberacom protokole a snažiť sa uviesť určitý výpočet hodín, ktorý mal jeden človek venovať v rámci poskytovanej služby. Pri svojom výpočte sa mal vysporiadať aj s časťou vyjadrenia žalobcu, ktorý sa k človekohodinám vyjadroval písomne v rámci daňového konania. Konkrétne mal zaujať stanovisko k tvrdeniu, že jedna osoba mohla za hodinu urobiť aj viacero zásahov. Pokiaľ sa s týmto tvrdením nestotožnil, mal uviesť dôvod; · spochybnenie zo strany správcu dane musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane riadne štruktúrovanou správnou úvahou nepreukázal unesenie dôkazného bremena ohľadom jeho skutkových a právnych záverov; · správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov pri jeho pochybnostiach. Osobitne, ak mu žalobca oznámil niekoľko odberateľských firiem na služby, nič nebránilo správcovi dane trvať na úplnom zozname všetkých odberateľov, následne všetkých dopytovať, s obsahom správ od odberateľov sa riadne vysporiadať a vyhodnotiť ich v kontexte ostatných zistených skutočností; · nekontaktnosť dodávateľa samo osebe nemožno považovať za tak závažnú skutočnosť, ktorá by bez ďalšieho mohla viesť k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty; · so zreteľom na vady rozhodnutí orgánov verejnej správy bolo predčasné zaoberať sa námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci. III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov 6. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Odôvodnil ju tým, že správny súd nesprávne právne posúdil vec ( ). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru orgány verejnej správy náležite zistili skutkový stav a dostatočným spôsobom odôvodnili svoje závery. K argumentácii rozsudku správneho súdu uviedol: · správca dane počas daňovej kontroly zistil, že vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola dodávateľom žalobcu len jedna spoločnosť a predmetom fakturácie boli rovnaké sporné služby. Preto jednotlivé dôkazy boli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti aj s ohľadom na rôzne zdaňovacie obdobia. Niektoré skutočnosti sa týkali len časti zdaňovacích období (napr., že BOLIX, s.r.o. mala poskytnúť dodávateľovi softvér v marci až v decembri 2019, čo preukázané nebolo, alebo, že Ing. Matej Vendrinský bol od decembra 2017 do júna 2018 zamestnancom iných spoločností). Viaceré žalovaným pomenované skutočností sa týkali všetkých zdaňovacích období; · v dostatočnom rozsahu a kvalite správca dane uviedol svoje úvahy týkajúce sa vyhodnotenia svedeckých výpovedí. Pri I. W. poukázal, že nebol fyzicky v kontakte so žiadnou osobou od dodávateľa. Nevedel uviesť koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon dodaných služieb uvedených na preberacom protokole z 31. januára 2018. Pri piatich tiketoch uviedol, pod ktorú činnosť na preberacom protokole patria, avšak nevedel jednoznačne určiť kategóriu tiketu, nevedel všetky tikety z výpisu zaradiť pod činnosti uvedené na preberacích protokoloch. Pri jednotlivých zásahoch nevedel identifikovať, ktoré boli odstránené dodávateľsky. Pri svedeckej výpovedi H.. Q. B. správca dane poukázal, že svedok nevedel identifikovať, ktoré osoby za dodávateľa vykonali sporné služby napriek tomu, že na ich výkon boli podľa jeho výpovede potrebné 3 - 4 osoby. Okrem neho a Ing. Mateja Vendrinského označil pána Z., ktorý však nebol bližšie konkretizovaný a v dokladoch týkajúcich sa daní z príjmov dodávateľa sa nevyskytuje. Svedok uviedol, že niektoré zo sporných služieb sa vykonávali na mieste zásahu, avšak napriek zmluve medzi dodávateľom a žalobcom neboli fakturované žiadne sumy týkajúce sa cestovných náhrad a v jednotlivých preberacích protokoloch nie sú v štvorčekoch na to určených uvedené číslicou počty zásahov na mieste. Rovnako neuviedol, s akými odberateľmi žalobcu mal dodávateľ konať;

· absenciu náležitostí spornej faktúry podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o dani z pridanej hodnoty správca dane odôvodnil tým, že pri jednotlivých druhoch dodávaných služieb nebola uvedená žiadna merná jednotka, neboli predložené objednávky. Skutočnosť, že mernou jednotkou sú človekohodiny, vyplýva zo zmluvy o poskytovaní služieb z 15. mája 2017. Žalobca jednotlivé preberacie protokoly, na ktorých je uvedená merná jednotka hodiny a zoznamy servisných zásahov predložil až 16. júna 2021. V prílohách uvedené tikety nebolo možné jednoznačne zaradiť pod jednotlivé druhy sporných služieb. Preto bola spochybnená výpovedná hodnota týchto dokladov; · skutočnosti týkajúce sa dodávateľa v rokoch 2020 a 2021 (nekontaktnosť, ...) nebola vyhodnotená na ťarchu žalobcu; · dodanie serveru subdodávateľom BOLIX s.r.o. sa nepodarilo preveriť, pričom táto skutočnosť má vplyv na rýchlosť spracovania incidentov, teda aj na potrebu použitia množstva pracovných síl; · tým, že mal správca dane podľa záverov správneho súdu skontrolovať presný počet hodín uvádzaných na preberacom protokole a snažiť sa hypoteticky uviesť určitý počet hodín, pričom pri tomto hypotetickom výpočte sa mal vysporiadať aj s vyjadreniami žalobcu k človekohodinám, zaväzuje správny súd správcu dane zisťovať ako k určitej udalosti došlo. To je však úlohou žalobcu. Správca dane má len vykonať dôkazy na preverenie žalobcových tvrdení. Pokiaľ správny súd zaväzuje správcu dane zaujať stanovisko k tomu, či jedna osoba mohla za hodinu urobiť viac servisných zásahov, navyše nenáležite stavia správcu dane do role znalca. Pretože žalobca tvrdí, že nie je možné presné napárovanie služieb poskytnutých dodávateľom na služby poskytnuté odberateľom žalobcu z dôvodu poskytovania tých istých služieb aj žalobcom, mal si žalobca o to viac zaobstarať dostatočné dôkazy na preukázanie uskutočnenia sporných služieb; · správny súd konštatovaním, že správca dane mal trvať na úplnom zozname odberateľov žalobcu a následne všetkých odberateľov odberajúcich sporné služby preveriť, zasiahol do rozdelenia dôkazného bremena medzi žalobcom a správcom dane. Dôkazné bremeno primárne spočíva na žalobcovi a pokiaľ žalobca tvrdí, že svoj záväzok splnil v režime subdodávky, musí toto tvrdenie preukázať. Správca dane nemá povinnosť ustáliť, ako preverovaná obchodná transakcia v skutočnosti nastala, ale má len posúdiť, či dôkazy predložené žalobcom jeho tvrdenia preukazujú. 7. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Namietal, že žalovaný neuviedol, aké právne posúdenie považuje v rozsudku správneho súdu za nesprávne. Žalobca predložil všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktoré jasne preukazujú poskytovanie sporných služieb. Orgány verejnej správy nepomenovali, aký mala absencia dokladov deklarovaného dodávateľa súvis so zdaniteľnými plneniami pre žalobcu. Kapacity dodávateľa nie sú samé o sebe relevantným ukazovateľom, či daný subjekt mohol alebo vedel poskytnúť služby pre svojho odberateľa. Pokiaľ žalovaný spochybňuje kapacity dodávateľa, bol povinný, tak ako konštatoval správny súd, v rámci prenosu dôkazného bremena uviesť aspoň náznakom, aké kapacity boli potrebné na poskytnutie sporných služieb. Žalobca preukázal splnenie tak materiálnych ako aj formálnych podmienok na odpočítanie dane z faktúry vystavenej deklarovaných dodávateľom. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v . 9. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . 10. So zreteľom na , , kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalovaný je podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti. 11. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 12. Kasačný súd pri posudzovaní námietok žalovaného týkajúcich sa rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcu a správcu dane poukazuje na predošlý rozsudok sp. zn. z 19. decembra 2024 tých istých účastníkov konania, ktorý sa týkal iného zdaňovacieho obdobia. V tomto rozsudku je uvedené: 45. Kasačný súd zároveň nezistil, že žalobca sám inicioval doplniť dokazovanie dopytom na ďalších vymenovaných odberateľov žalobcu. V zmysle predchádzajúcej rozhodovacej praxe kasačného súdu však nemožno nevykonanie dôkazov, ktoré mali svedčiť v prospech daňového subjektu, bez návrhu

z jeho strany, vyhodnotiť ako vadu konania. „Vo vzťahu k zásade voľného hodnotenia dôkazov a nutnosti vykonania výsluchu tretích osôb bez návrhu (ako to namietal žalovaný) kasačný súd uvádza, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nemusí vykonať ďalšie dôkazy (nenavrhnuté daňovým subjektom), pokiaľ ich nepovažuje za relevantné. V uvedenom smere správca dane ani žalovaný nepochybil ...“ (rozsudok kasačného súdu sp. zn. zo dňa 30. júna 2022). 46. Ak teda správny súd uložil povinnosť vykonať ďalšie zisťovanie skutkového stavu, a to bez akéhokoľvek návrhu, resp. podnetu žalobcu a zároveň správny súd takýto pokyn neodôvodnil inými výnimočnými okolnosťami, podľa kasačného súdu je takýto pokyn neúčelný a nezodpovedá princípom dokazovania v daňovom konaní. Naviac, z formálneho hľadiska nemá ani oporu v námietkach žalobcu v správnej žalobe. 13. So zreteľom na uvedené kasačný súd posudzoval námietky žalovaného v kasačnej sťažnosti týkajúce sa konštatácií v bodoch 60 a 68. V prejednávanej veci je možné konštatovať, že správny súd v bode 60 odôvodnenia uvádza povinnosť správcu dane vykonať konkrétne dokazovanie. V tomto bode je doslovne uvedené, že pokiaľ správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval nedostatok personálnych kapacít na dodanie služieb, tak okrem uvedenia počtu zistených osôb, ktoré mali pracovať na dodávke, mal podľa názoru súdu skontrolovať presný počet hodín na preberacom protokole a snažiť sa uviesť jeho určitý výpočet hodín, ktoré mal jeden človek venovať v rámci poskytovanej služby. Pritom pri svojom hypotetickom výpočte ... konkrétne mal zaujať stanovisko k tvrdeniu žalobcu, že „jedna osoba mohla za jednu hodinu urobiť aj viac servisných zásahov“ a ak sa s tým tvrdením nestotožnil, tak z akého dôvodu. 14. Rovnako v bode 68 rozsudku správneho súdu z konštatácie, že správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňového subjektu i pri jeho pochybnostiach ... a nič nebránilo správcovi dane trvať na úplnom zozname všetkých odberateľov a následne všetkých dopytovať a s obsahom správ od odberateľov sa riadne vysporiadať, vyhodnotiť ich v kontexte ostatných zistených skutočností možno vyvodiť povinnosť vykonať dokazovanie v predmetnom bode uvedeným spôsobom. 15. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2 prvej vety predmetného paragrafu správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Z predmetných ustanovení je zrejmé, že dôkazné bremeno za správne určenie dane je na žalobcovi v postavení daňového subjektu. Z uvedeného dôvodu žalovaný opodstatnene napáda závery uvedené v bodoch 60 a 68 rozsudku správneho súdu, podľa ktorých by mal správca dane iniciatívne vykonávať dokazovanie na správne určenie dane bez toho, aby vykonanie takéhoto dôkazu navrhoval účastník daňového konania. 16. Na vzťah daňového subjektu a správcu dane poukázal aj správny súd v bode 63 odôvodnenia rozsudku citáciou záverov uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -53, podľa ktorého má povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenie dokázať daňový subjekt. Pre správcu dane je tak postačujúce, pokiaľ preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. 17. Na vzťah medzi správcom dane a daňovým subjektom poukazuje aj odborná literatúra. Podľa S. Kubincovej vedenie dokazovania neznamená, že je povinnosťou správcu dane preukazovať všetky skutočnosti potrebné pre správne určenie dane. Dokazovanie pri správe daní je špecifické tým, že dôkazné bremeno (preukázanie rozhodných skutočností) zaťažuje najmä daňový subjekt (Kubincová, S.: Daňový poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 216-247). Uvedený názor tiež podporuje záver, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu a žalovaný nemá kompetenciu iniciatívne vykonávať dokazovanie v prospech žalobcu, pokiaľ navyše takéto dokazovanie nebolo žalobcom ani navrhnuté. 18. So zreteľom na uvedené je zrejmé, že správny súd nesprávne právne posúdil vec, pokiaľ bodoch 60 a 68 konštatoval potrebu ďalšieho dokazovania správcom dane konkrétnym spôsobom, ktoré nebolo priamo navrhované. Navyše správny súd dospel k záveru v bode 60 o potrebe uskutočniť hypotetické výpočty, čo je rovnako nad rámec dôkaznej povinnosti správcu dane uvedenej v § 24 ods. 2 daňového poriadku. Správca dane preto v tejto časti vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú. 19. Pri posúdení kasačných námietok namietajúcich záver správneho súdu o zmätočnosti a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného kasačný súd vychádzal z § 63 ods. 5 druhej vety daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia v odôvodnení (rozhodnutia) sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 20. Skutočnosť, že žalovaný ako aj správca dane posudzujú vec v kontexte všetkých zdaňovacích období, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola, sama osebe ešte nemusí znamenať zmätočnosť ich

rozhodnutí. Je však pravdou, že niektoré skutočnosti uvedené v rozhodnutí žalovaného sa netýkajú všetkých zdaňovacích období a nie je zreteľne vysvetlené, aký dopad majú na zdaňovacie obdobie v prejednávanej veci. Príkladom je konštatácia na s. 39 rozhodnutia žalovaného, že BOLIX, s.r.o. bola dodávateľom deklarovaného dodávateľa len v niektorých zdaňovacích obdobiach roku 2019. 21. Ku kasačným námietkam týkajúcim sa možnej subdodávky od BOLIX s.r.o. žalovaný v rámci odôvodnenia na s. 39 tiež uviedol, že zo strany tejto spoločnosti nebolo potvrdené dodanie softvéru pre urýchlenie spracovania deklarovanému dodávateľovi, v čase dopytovania išlo o bezkontaktnú spoločnosť. Z textu odôvodnenia však vyplýva, že konkrétne tieto závery sa dotýkajú aj prejednávaného zdaňovacieho obdobia. Vo vzťahu k tejto spoločnosti možno považovať rozhodnutia orgánov verejnej správy za dostatočné odôvodnené. Pre zrozumiteľnosť odôvodnenia je však vhodnejšie, pokiaľ sa jednotlivé dôkazy vyhodnocujú ku konkrétnym zdaňovacím obdobiam. V tomto ohľade je nutné súhlasiť so správnym súdom. Pre jednoznačnosť záverov orgánov verejnej správy vyjadrených v odôvodneniach nie je vhodné a ani presvedčivé, aby čitateľ bol nútený si vyberať tie časti, ktoré sa vzťahujú k prejednávanému zdaňovaciemu obdobiu. 22. Pri vyhodnocovaní námietok týkajúcich sa vyhodnocovania možnosti vykonania služieb prostredníctvom dodávateľa s ohľadom na personálne kapacity deklarovaného dodávateľa kasačný súd poukazuje na závery svojho už citovaného rozsudku sp. zn. z 19. decembra 2024, podľa ktorého 61. ... Nebolo však potrebné, aby správca dane vykonal dopyt na zistenie konkrétnych zamestnancov spoločnosti Megsys s.r.o. a v príslušnom období dopĺňal dokazovanie v tomto smere, keďže spochybnenie personálnych kapacít dodávateľa (bez ďalšieho) nepostačuje pre prijatie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH za podmienky, že nedošlo k spochybneniu že služby boli reálne uskutočnené. 62. Uvedený právny názor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu, ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie, ktorý ustálil, že okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok, ktoré by mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet DPH, nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49). 63. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo a jemu predchádzajúcej judikatúry možno pre prejednávaný prípad konštatovať, že spochybnenie spôsobilosti dodávateľa poskytnúť žalobcovi služby uvedené vo faktúre a ostatných dokladoch iba poukazovaním na nedostatočne preukázané priestorové, personálne či materiálne kapacity dodávateľa, bez jasnej špecifikácie ktorej časti alebo akého rozsahu zdaniteľných plnení sa tieto pochybnosti týkajú, nie je dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu a pre odopretie práva na odpočítanie dane. Takéto nezrovnalosti je možné zohľadniť v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Tu treba znovu pripomenúť, že správca dane a ani žalobca týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane žalobcovi. 64. Keďže nedostatok personálnych kapacít na základe vyššie uvedených skutočností nie je sám o sebe dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, ďalšie dokazovanie smerom k zisteniu konkrétnych zamestnancov deklarovaného dodávateľa nepovažuje kasačný súd za účelné... 23. Žalovaný na s. 5 kasačnej sťažnosti opätovne vyhodnocuje pochybnosti týkajúce sa možností personálneho zabezpečenia deklarovaného dodávateľa pre dodanie služieb na základe výpovede Ing. Milana Vendrinského, tak ako to uvádza aj vo svojom rozhodnutí na s. 38. V rozhodnutí žalovaného a správcu dane však absentujú bližšie úvahy o tom, prečo nepreukázanie personálnych kapacít deklarovaného dodávateľa má vplyv na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V kontexte uvedeného je možné súhlasiť so správnym súdom, že z rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je zrejmé, prečo na základe výpovedí Ing. Milana Vendrinského a I. W. možno konštatovať nedodanie spornej služby so zreteľom na vyššie citované body 61 - 64 rozsudku kasačného súdu sp. zn. z 19. decembra 2024. 24. K predmetným výpovediam kasačný súd dodáva, že podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí ... každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ... V zmysle uvedeného preto je potrebné po posúdení každej jednej svedeckej výpovede konfrontovať ju s inými dôkazmi. 25. Kasačný súd upriamuje pozornosť aj na rozsiahle listinné dôkazy vrátane preberacích protokolov, zmluvy medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom, zoznamu vykonaných zásahov. Žalovaný aj

v kasačnej sťažnosti poukazuje na s. 5 kasačnej sťažnosti na pochybnosti týkajúce sa personálnych kapacít deklarovaného dodávateľa, doplnené o pochybnosti spojené s nefakturovaním cestovných náhrad a neschopnosťou svedka I. W. presne identifikovať niektoré údaje. Je však nutné poukázať aj na časti výpovedí jednotlivých svedkov, osobitne I. W.. Podľa predmetnej výpovede tento svedok za žalobcu porovnával počty hodín v preberacom protokole s počtom hodín v mesačných exportoch z elektronického systému a kontroloval aj splnenie reakčných časov pre vyriešenie jednotlivých tiketov. Pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov je preto potrebné priamo sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami v prospech a aj neprospech žalobcu. 26. K spornosti faktúry sa vyjadroval správca dane a žalovaný vo svojom rozhodnutí v zásade len zrekapituloval jeho tvrdenie (s. 21 rozhodnutia žalovaného). Je pravdou, že na faktúre sa nenachádzajú pri fakturovaných službách merné jednotky, na základe ktorých, bolo fakturované. V administratívnom spise sa však nachádza napríklad preberací protokol týkajúci sa posudzovaného zdaňovacieho obdobia, v ktorom sú uvedené odpracované hodiny pri jednotlivých prácach. 27. Podľa právo na odpočítanie dane v posudzovanej veci je možné uplatniť, ak má platiteľ faktúru od iného platiteľa vyhotovenú podľa tohto zákona. V predmetnej veci nebolo sporné, že existuje faktúra medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom. Správca dane ale poukázal na absenciu náležitostí tejto faktúry podľa , podľa ktorého faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby. 28. Kasačný súd pripomína, že aj prípadnú absenciu náležitosti faktúry automaticky nespája so zánikom práva na priznanie odpočtu DPH. Vyššie uvedený len ustanovuje povinnosť mať faktúru. Faktúra je formálnou podmienkou pre odpočet DPH (porovnaj bod 40 rozsudku kasačného súdu sp. zn. z 19. decembra 2024), ktorej nedostatočné náležitosti nemusia nutne viesť k odmietnutiu odpočtu DPH. 29. Kasačný súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-491/18 z 13. decembra 2018 Mennica Wroclawska, podľa ktorého ), ) a smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby daňové orgány odopreli zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie splatnej DPH alebo zaplatenej takejto dane na vstupe len z dôvodu, že vystavené faktúry obsahujú chyby týkajúce sa označenia tovarov, ktoré sú predmetom dotknutej transakcie, a to aj vtedy, keď zdaniteľná osoba skôr než daňové orgány príjmu voči nej rozhodnutie, poskytne týmto orgánom potrebné dokumenty a vysvetlenia na účely vymedzenia skutočného predmetu týchto transakcií, ktoré osvedčujú ich existenciu. Toto rozhodnutie sa síce dotýka tovaru a nie služby, ale dôležitý je záver, podľa ktorého samotná vada na faktúre nemusí mať za následok nepriznanie odpočtu DPH. Uvedené potvrdzuje aj komentárová literatúra, podľa ktorej vysvetliteľný rozpor medzi skutočným stavom a obsahom faktúry nemôže sám osebe viesť k záveru, že faktúra neexistuje, prípadne že nie je dostatočným podkladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane (Beňo, M. a kol. Zákon o dani z pridanej hodnoty - komentár. Uverejnené v Aspi pod ID: KO222_a2004SK, komentár k ). Kasačný súd preto súhlasí s rozsudkom správneho súdu v tom, že pokiaľ bola spochybnená náležitosť faktúry podľa , bolo potrebné sa riadne vysporiadať aj s dopadom tejto náležitosti na právo na odpočítanie DPH. 30. Pri zdôvodňovaní zistení o deklarovanom dodávateľovi v roku 2020, 2021 kasačný súd upriamuje pozornosť na s. 38 rozhodnutia žalovaného. Žalovaný uvádza, že predmetné zistenia neboli pričítané na ťarchu daňového subjektu, avšak z dôvodu nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa nebolo možné preveriť jeho účtovné a daňové doklady. V tejto časti tak kasačný súd súhlasí so žalovaným , že jeho rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené. 31. Pri posudzovaní sťažnostného bodu v časti právneho posúdenia správnym súdom dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane kasačný súd uvádza, že tento bod je so zreteľom na vyššie uvedené závery kasačného súdu nedôvodný. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s tým, ako ovplyvnilo posúdenie personálneho stavu deklarovaného dodávateľa právo na odpočítanie DPH. Nedostatočne boli zhodnotené jednotlivé dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, aj vrátane dôkazov preukazujúcich dodanie sporných služieb. Rovnako je možné súhlasiť so správnym súdom v nedostatočnom odôvodnení týkajúcom sa vplyvu absencie náležitosti faktúry na splnenie podmienok na odpočítanie DPH. V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 32. Podľa kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako čiastočne dôvodnú vo vzťahu k rozsudku správneho súdu. Táto dôvodnosť však nemá vplyv na zákonnosť výroku rozsudku správneho súdu, ktorým bolo dôvodne zrušené rozhodnutie žalovaného podľa pre nedostatok

dôvodov. Správny súd sa síce nestotožnil s dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, ale vrátenie veci správnemu súdu len z tohto dôvodu podľa by v konečnom dôsledku neviedlo k zmene výroku rozsudku správneho súdu. S ohľadom na správnosť záverov správneho súdu vo veci žalobného bodu napádajúceho nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného by správny súd aj tak musel dospieť k rovnakému výroku, akurát by vypustil časti, v ktorých kasačný súd uznal kasačnú sťažnosť za dôvodnú. Preto so zreteľom na princíp, podľa ktorého súdy postupujú v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá ( v účinnom znení v spojení s ), považoval za vhodnejšie rozhodnúť podľa citovaného ustanovenia. Úlohou žalovaného tak bude v súlade so závermi tohto rozsudku nanovo rozhodnúť a následne svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. 33. Kasačný súd si je vedomý, že doteraz vo veci iných zdaňovacích období toho istého žalobcu vydal s výnimkou citovaného rozsudku v tomto odôvodnení viacero iných rozhodnutí. So zreteľom na rozličné závery správneho súdu vyjadrené v odôvodneniach rozsudkov v jednotlivých veciach, vrátane dôvodov, pre ktoré prišlo k zrušeniu rozhodnutí orgánov verejnej správy, a rozdielnosť kasačných sťažností, závery kasačného súdu sa v reakcii na uvedené nutne líšia (pozri napr. rozsudok kasačného súdu sp. zn. z 19. decembra 2024). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje však napríklad na svoj rozsudok sp. zn. z 30. januára 2025. Týmto rozsudkom bola zamietnutá kasačná sťažnosť vo veci tých istých účastníkov vo veci iného zdaňovacieho obdobia voči rozsudku správneho súdu, ktorým prišlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného podľa pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. 34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa ods. (1) v spojení s . Podľa ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Z dôvodu, že mal žalobca vo veci úspech, kasačný súd rozhodol podľa tohto ustanovenia spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. 35. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.