Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/184/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: P. M., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, P.. Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so sídlom Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, IČO: 42 249 708, zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 17 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. zo dňa 19.1.2012,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. zo dňa 19.1.2012, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 15.7.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. , ktorým mu bola ako žalovanému uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť spoločnosti RAPID life životná poisťovňa, a.s. ako žalobcovi sumu 72,03 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Žalobca zároveň žiadal odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia o veci samej. V žalobe poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ako aj princíp právnej istoty (rozhodnutie ÚS SR ). Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je na základe konštantnej judikatúry považovaná za neprijateľnú, keďže nebola individuálne dojednaná.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, ide len o konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadiska dôvodov taxatívnych uvedených v až i) K veci samej žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP). Žalovaný tvrdil, že žalobca mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúca rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu

vyplývajúce ustanovenie časti XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia časti XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Žalovaný ďalej tvrdil, že suma 72,03 EUR zodpovedá nákladom žalovaného vynaloženým na uzatvorenie poistenia. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda podľa žalovaného nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzatvorenie poistnej zmluvy. Žalovaný zároveň navrhol prerušenie konania podľa , a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. , . Uviedol, že Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namietal porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to okrem iného aj postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.3.2012. Poukázal aj na to, že žalobca sa v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku opiera o právne závery vyplývajúce z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Ďalej v tomto návrhu poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z ktorého taktiež vyplýva, že citované rozhodnutie NS SR bude s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou zrušené.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, návrh na začatie konania pred Arbitrážnym súdom zo dňa 2.1.2012, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, výňatok rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu v znení účinnom od 10.3.2011, rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 19.1.2012, návrh poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.6.2007, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 6.5.2010, oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania zo dňa 9.7.2013, vyjadrenie žalovaného zo dňa 4.12.2013, všeobecné poistné podmienky (21-05-07) podpísané dňa 9.6.2007, záznam o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 9.6.2007, vyjadrenie žalobcu zo dňa 8.4.2014, vyjadrenie arbitrážneho súdu zo dňa 27.4.2014 a kópia doručenky zo dňa 21.6.2013 ako doklad o doručení rozhodcovského rozsudku, ako aj ostatný obsah spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplýva, že žalobca so žalovaným (vtedy pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.) uzatvoril dňa 9.6.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012 pod sp. zn. , bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 72,03 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR.

Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že pokiaľ by ho bol niekto vopred upovedomil o tom, že má nejakú dlžobu 72 EUR, tak by to bol zaplatil, hoci vôbec nevie za čo to je. Uviedol, že mu bolo doručené oznámenie o zániku poistenia a bol mu tiež vyplatený preplatok 171,04 EUR, preto nechápe, prečo si žalovaný už vtedy dlh nestiahol. Žalobca poukázal na to, že dodnes nevie čo je to rozhodcovský súd, resp. rozsudok, ani aký je rozdiel medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, pričom mu to nevysvetľovala ani sprostredkovateľka, pretože táto mu vravela iba o výške poistného, čo je poistením kryté a že je to poistka so sporením a ukázala mu na ktorých miestach má zmluvu podpísať.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a) Podľa o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. , ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 72,03 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR. Uvedený rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 21.6.2013 a dňa 15.7.2013, t.j. v 30 dňovej lehote podľa o rozhodcovskom konaní bola súdu doručená žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 9.6.2007 bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení , pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani z vyjadrení účastníkov nevyplýva, aby bol žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a VPP, ktoré sú v súlade s ustanovením súčasťou zmluvy predstavovali taktiež formulárove tlačivo, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom meniť, teda ani ovplyvniť jeho obsah.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných poistných podmienkach (VPP) k poistnej zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP, ktoré predstavujú rozsiahly text písaný malými písmenami na 12-tich stranách. Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa uverejnením v Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobcu domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. . Konkrétne v rozhodnutí sp.zn. Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobca nebol podpísal osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 l poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, platila by XV. časť VPP „rozhodcovského konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne cestou rozhodcovského súdu, pričom VPP, ako už bolo konštatované, sú s poukazom na ustanovenie súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej za preukázané, že aj keby žalobca mal pred podpisom poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú ( ), pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky (ktoré ani nie sú súčasťou samotnej zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní resp. VPP) nepovažujú za individuálne dojednané ( ).

Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v , konkrétne ustanovenia , a už z tohto dôvodu je namieste žalobe na základe , vyhovieť a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť. Podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je ale dôvod vyplývajúci z ustanovenia , keďže žalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Na základe vykonaného dokazovania (obsahu VPP, ako aj rozhodcovského rozsudku), mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola porušená zásada rovnosti účastníkov (, ), a to minimálne už pri výbere rozhodcu, s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j. žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto orgánu, pričom už táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 3.4.2012, podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie, pričom ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností účastníkov konania, súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , z ktorého okrem iného vyplýva, že rozhodcovské konanie musí zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v prípade ak by spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok uplatnených spotrebiteľských práv), pričom podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na rokovací poriadok arbitrážneho súdu, ktorý je vzhľadom na početnosť sporov rovnakého typu nepochybne žalovanému známy a z ktorého, podľa názoru súdu, jednoznačne vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom. Jedná sa napr. o zásadu písomnosti rozhodcovského konania s tým, že spotrebiteľ síce môže žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok 36 EUR. Taktiež musí platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu od 84 do 6.000 EUR. Podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je limitované neprimerane krátkou 5-dňovou lehotou. Fikcia o doručení rozsudku sa uplatňuje aj v prípade, ak sa adresát nezdržiava na adrese doručovania. V prípade procesných úkonov je podmienkou prijatia návrhu zaplatenie príslušného poplatku (v prípade podania odporu je to suma 72 EUR). Nie je upravená možnosť oslobodenia od platenia poplatkov v prípade hmotnej núdze spotrebiteľa. Teda aj tieto skutočnosti jednoznačne zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva, v danom prípade poistná zmluva v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy so zmluvnými ustanoveniami nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom prípade podpísal, resp. nepodpísal osobitné zmluvné dojednania nie je právne relevantná, keďže aj v prípade pokiaľ by osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, platila by časť XV. VPP, teda to, že všetky vzájomné spory a sporné nároky účastníkov budú riešené pred rozhodcovským súdom. Z týchto dôvodov preto súd považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku a s poukazom na ustanovenie rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. zo dňa 19.1.2012 zrušil.

Podľa , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V danom prípade je súd toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa . Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 10.7.2013, ktorý žalovaný pripojil k svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo

zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí a preto sa vecne sporným problémom

- otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Navyše však súd v tejto súvislosti upozorňuje na ďalší nález Ústavného súdu SR -50 zo dňa 24.10.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že nedošlo k porušeniu ústavného práva žalovaného (sťažovateľky), ktorý v sťažnosti argumentoval aj už spomínaným nálezom . V náleze Ústavný súd poukázal na zvláštny postup senátu II. US, ktorý krátko pred tým dňa 28.2.2013 vo veci obdobným 4 sťažnostiam toho istého sťažovateľa nevyhovel a napriek tomu, ako aj mnohým ďalším nálezom s tým istým záverom, (ktoré sú citované v odôvodnení) nepredložil plénu US pre účely zjednotenia právnych názorov a preto sporné rozhodnutie možno považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle ustanovenia rozhodol aj o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov konania a úspešný žalobca, ani vedľajší účastník na jeho strane si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.