Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/44/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, 2. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov - matky: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E., Y. XXX/X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2 a otca: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Jolana Černá, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16.4.2014 č.k. -138, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil výživné otcovi na mal. K. zo sumy 100 Eur na sumu 125 Eur mesačne a na mal. T. zo sumy 90 Eur na sumu 110 Eur mesačne pre obdobie od 25.03.2013 do 30.06.2013 a počnúc dňom 01.07.2013 otca zaviazal k povinnosti platiť na výživu mal. K. sumu 130 Eur mesačne a na výživu mal. T. sumu 115 Eur mesačne. Týmto zmenil v časti úpravy výšky výživného rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -28 zo dňa 24.11.2009. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 25.03.2013 do 16.04.2014 vznikol otcovi vo výške 365,84 Eur voči mal. K. a vo výške 312,20 Eur voči mal. T., ktorý súd otcovi povolil splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 20 Eur pre mal. K. a po 17 Eur pre mal. T., pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Ostatným výrokom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 62 ods. až 5, § 63 ods.1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1§ 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine odôvodnil v podstate tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 4 rokmi), v rámci ktorej spolu s poistením na deti platil (v zmysle rodičovskej dohody) otec 115 a 105 Eur mesačne, došlo k podstatnej zmene pomerov, na strane oprávnených osôb - detí, aj na strane povinného - otca, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výživného. Maloleté deti si začali plniť (v roku 2010 a v roku 2011) povinnú školskú dochádzku, z čoho vyplývajú (dôvodne už od tohto času) aj ich zvýšené nároky na ich základných odôvodnených potrebách, než v období predškolského veku. Okrem toho sa venujú mimoškolským športovým aktivitám, ktoré v rámci možností je potrebné podporovať, nakoľko sú v záujme ich zdravého fyzického aj duševného vývoja. Zvýšené (účelné - dôvodné) výdavky má matka preukázateľne na školu (mesačné - školský klub, obedy v školskej jedálni, aj jednorazové - škola v prírode) a uvedené športové

aktivity, ktoré nemala v čase predchádzajúcej úpravy. Deti sú zdravé, v tomto smere výrazne zvýšené výdavky preukázané neboli. V zmysle uvedeného je jednoznačne dôvod na zvýšenie výživného, nie však podľa návrhu matky. V rámci majetkových pomerov je tu dohoda rodičov o rozdelení ich spoločnom majetku, stav sa javí tak na oboch stranách (rodičov) porovnateľný, výmenu osobného vozidla matkou možno považovať za dôvodnú, to však zatiaľ nemožno posúdiť ako zhodnotenie majetku, nakoľko je zaťažené úverom. Otec za skúmané obdobia (12 mesiacov) vykazuje príjem v priemere približne 615 Eur mesačne, čo je o 100 Eur mesačne viac v čase predchádzajúcej úpravy, zvýšil sa aj príjem matky. Otec si musí byť vedomý toho, že jeho vyživovacia povinnosť sa vývojom detí a rastom nárokov na ich odôvodnených potrebách, mimo bežných, aj súvisiacich s voľnočasovými aktivitami a nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (aj v budúcnosti) neustále zvyšuje (a to aj v prípade stagnácie jeho zárobkových a majetkových pomerov) a rovnako ako matka, ktorá znáša zvyšujúce sa náklady na potreby detí (aj matka má vyživovaciu povinnosť voči deťom, ktorú v súčasnosti už nevyvažuje výlučne osobnou starostlivosťou o deti, ako tomu bolo v čase predchádzajúcej úpravy, ale len čiastočnou a tiež sa musí, hoci nie v takej miere ako otec, podieľať na nej finančne), musí sa na zvýšených nákladoch podieľať aj otec. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti otcovi určil výživné primerané odôvodneným potrebám detí konečnou sumou 130 a 115 Eur mesačne, čo sa približuje jeho návrhu (na zvýšenie výživného o 10 eur. Zvýšenie výživného od júla 2013 si vyžadovalo ukončenie úhrad poistného zo strany otca a prenesenie platieb na matku, pričom poistné je potrebné považovať za dôležitú súčasť starostlivosti o deti a ich budúcnosť a na nich sa má podieľať aj otec. Pritom je potrebné poukázať na to, že otec sa inak na výchove a starostlivosti o deti výrazne nepodieľa, keďže sa s nimi stretáva len raz mesačne, väčšinou na niekoľko hodín. Určeným výživným spolu so starostlivosťou matky, čiastočným znášaním finančných výdavkov na deti z jej strany a prídavkami, budú takto pokryté odôvodnené potreby detí. Výživné otcovi súd určil spätne - od podania návrhu, nakoľko zvýšenie výživného bolo už v tom čase dôvodné. Otcovi do dňa rozhodnutia vznikol dlh v prípade mal. K. v sume 365, 84 Eur a mal. T. 312,20 Eur, ktorý je povinný zaplatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom, ale dlh v záujme detí zároveň v lehote do 18 mesiacov uhradený. O trovách konania súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie otec. Otec maloletých detí v rámci odvolacích dôvodov namietal, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď z nich bral do úvahy len tie, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného a nebral do úvahy tie, ktoré odôvodňovali prípadné zvýšenie výživného nižšou sumou. Zvýšenie výživného v rozsahu určenom napadnutým rozsudkom nevychádza zo skutkového stavu, zisteného počas prvostupňového konania a opätovného konania po vrátení veci odvolacím súdom, preto s takýmto zvýšením výživného nemôže súhlasiť. Jeho terajšie zárobkové pomery, dokázané počas konania neodôvodňujú takéto zvýšenie a niektoré výdavky, ktorými matka odôvodňovala svoj návrh, počas prvostupňového konania boli vyvrátené ešte pred prvým rozsudkom vo veci, časť ďalších, uvádzaných v nových podaniach po vrátení veci na nové prejednanie, zase nie sú nákladmi na výchovu detí. Po zrušení prvostupňového rozsudku matka do spisu založila zošit s pokladničnými dokladmi, ktorými chcela dokumentovať svoje výdavky na maloleté deti. Zápisy v tomto zošite ale obsahujú veľa takých položiek, ktoré nie sú výdavkami na výchovu a výživu maloletých detí s tým, že odvolateľ následne v odvolaní niektoré z týchto položiek popísal ako aj výhrady k nim. V konaní matka aj naďalej uvádzala neodôvodnené výdavky na mimoškolskú aktivitu detí. Zdravotné výdavky po predchádzajúcom vyjadrení detského zubného lekára už neuvádzala, napriek tomu súd v odôvodnení rozsudku odvolávajúc sa na správu pediatra uvádza náklady na jedno ošetrenie 10 až 20 Eur. Rovnako aj výdavky na karate nie sú odôvodnené, keď aj výdavky v súvislosti s účasťou detí na športových sústredeniach nemusia byť v rozsahu matkou prezentovanom, pretože podľa vyjadrenia trénera deti sa nemusia zúčastniť všetkých plánovaných akcií. Prezentované výdavky na výlety do N. dvakrát mesačne nie sú zdokladované. Nezdokladovanými zostal aj výdavky s účasťou v škole v prírode v školskom roku 2012/2013, ktoré škola v tomto období napokon ani neorganizovala. Napokon začatie mimoškolských aktivít deťmi s ním matka vôbec neprebrala, uskutočňujú ich len na základe jej rozhodnutia. Napriek tomu on sám tieto aktivity podporuje, chodí za deťmi na súťaže a podľa potreby im kupuje aj výbavu na šport. Počas konania preukázal príjem za posledný rok zo zamestnania a podnikania mesačne v sume 615 Eur, čo nepredstavuje oproti príjmu v čase predchádzajúceho určenia výživného zvýšenie 100 Eur. V čase posledného rozhodnutia síce vykazoval príjem niečo nad 517,84 Eur, ale spolu s vyplácanými diétami jeho príjem predstavoval 597,49 Eur, preto v jeho prípade nedošlo k výraznému zvýšeniu príjmu. V prípade matky k výraznému zvýšeniu príjmu však došlo a to o 140 Eur, čo súd vôbec nebral do úvahy.

Pokiaľ aj súd vyhodnotil majetkové pomery rodičov ako porovnateľné, namieta, že výmena osobného motorového vozidla zo strany matky nie je dôvodná a súd ju neposúdil ako zvýhodnenie jej majetku, lebo táto kúpa je zaťažená úverom. Súd však nebral do úvahy, že pri získaní spoločného bytu po rozvode musel vyplatiť matke 17.000 Eur na finančnom vyrovnaní, len tak tento byt mohol získať. Matke tieto peniaze vyplatil po rozvode, pričom v roku 2012 už vymenila auto za iné, dokonca zn. Audi, teda navonok sa prezentuje úplne iným životným štandardom ako on, ktorý jazdí na vozidle Škoda Octavia, ktoré dostal od svojho otca, aby vôbec mohol chodiť do práce. Súd v odôvodnení svojho prvého rozsudku pri určení výživného vôbec nezohľadnil, že deťom platil poistenie 14,94 Eur mesačne pre každého, keď v napadnutom rozsudku už zohľadňuje, že túto zložku od júla 2013 neplatí a z tohto dôvodu zvýšil výživné ešte o ďalších 5 Eur na každé dieťa. Napokon poukazuje aj na to, že v súdnej praxi sa za primeranú výšku považuje výživné vo výške 1/3 povinnej osoby, v tomto prípade ale súdom určené výživné z jeho priemerného príjmu 615 Eur predstavuje skoro 40%. Z uvádzaných dôvodov preto zvýšenie výživného na maloleté deti v súdom určenej výške považuje za neadekvátne a neodôvodnené výraznou zmenou pomerov a odvolaciemu súdu tak navrhuje návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť alternatívne pre prípad, že odvolací súd považuje zvýšenie za dôvodné, výživné zvýšiť menšou sumou, maximálne o 10 Eur mesačne na každé dieťa.

Matka a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom jej právnej zástupkyne, v ktorom vyjadrení napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa žiadala potvrdiť, pretože je vecne správnym. Nie je pravdou, že finančné prostriedky využíva nerozumne. S maloletými deťmi žije skromne a sama je nútená deťom vysvetliť, že veľmi veľa vecí si nemôžu dovoliť, pretože jej to finančné prostriedky nedovoľujú. Snaží sa deťom všetko, čo si nemôžu dovoliť, vynahradiť tým, že sa im venuje mimo školy, chodí s nimi na súťaže, na zápasy, niekedy aj na tréningy, organizujú spolu rôzne detské posedenia, aby deti necítili skutočnosť, že oni ako rodičia nezvládli manželstvo a že ich otec sa tvári, že sa rozviedol nielen s ňou, ale aj s deťmi. Odkedy otec detí žije v partnerskom vzťahu, neustále je problém s finančnými prostriedkami týkajúcimi sa detí, pretože kedykoľvek ho požiada o pomoc, keď bolo potrebné zaplatiť nejaké zvýšené výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami detí, alebo nejakým výletom, alebo ošatením, tak sa otec detí mimoriadne dôrazne ohradil, že platí výživné a prečo ho vydiera. Až po prvom pojednávaní v prejednávanej veci sa stalo, že jej otec vypomohol pri mimoškolských aktivitách detí finančne symbolickou sumou. Otec sa chodí všade pýtať a preveruje si, či naozaj na deti zaplatila uvádzané výdavky a v akej výške. Tým ju poučil, že každý jeden doklad si odteraz odkladá, aby mu ho mohla ukázať, pretože otec nemá predstavy aké náklady sú pri výžive a výchove detí. Vždy mala menší príjem ako otec detí, pričom jej nie je ľúto svoje finančné prostriedky použiť pre deti na rozdiel od ich otca. Životná úroveň a majetkové pomery sú u otca podstatne lepšie ako jej, len mu je ľúto použiť ich pre vlastné deti. Nesúhlasí s návrhom otca, aby súd upravil jeho vyživovaciu povinnosť nižšie než ako ju určil súd prvého stupňa, pretože sumu, ktorú určil prvostupňový súd jednoznačne použije pre potreby a náklady detí a otca detí táto suma nijako neohrozí na jeho životnej úrovni.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k doručenému odvolaniu otca navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť a návrhu matky na zvýšenie výživného tak vyhovieť, nakoľko je v záujme maloletých detí.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní vo veci samej podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu ( v spojení s ) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli ( vyhl. č. ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie naplnenia zákonných podmienok pre zvýšenie výživného, za situácie, keď prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. odvolací súd sa obmedzuje len na odkaz na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na podporu záverov prvostupňového súdu, s poukazom na odvolaciu argumentáciu, sa žiada dodať už iba nasledovné:

Správnym bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri poslednej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že od posledného rozhodnutia súdu jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane výživou odkázaných detí, pričom aj na strane povinných rodičov bola zaznamenaná zmena, ktorá odôvodňovala zmenu tohto rozhodnutia. V danej veci je tak potrebné konštatovať, že naposledy určené výživné už nezodpovedá ani veku a tým ani potrebám maloletých detí, ktoré navštevujú prvý stupeň základnej školy (v čase predchádzajúcej úpravy z pred štyroch rokov boli v predškolskom veku a navštevovali predškolské zariadenie), čím bezpodmienečne, a to aj bez ohľadu na ich mimoškolské aktivity, došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na ne, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov detí, ktorých príjem od poslednej úpravy výživného sa zvýšil a to v rozsahu konštatovanom súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Prvostupňový správne uzavrel, že je odôvodnené a tým potrebné otcom prispievať na výživu maloletých detí určeným výživným, pri zohľadnení ich odôvodnených potrieb predovšetkým vzhľadom na ich vek, ako aj na zdravotný stav, záľuby, školské a mimoškolské aktivity.

Pokiaľ ide o odvolacie argumenty otca, ktorý žiadal určiť výživné na maloleté deti vo zvýšenom rozsahu maximálne o 10 Eur na každé dieťa, je potrebné uviesť, že vzhľadom na odôvodnenú zmenu pomerov na strane výživou odkázaných detí, je výživné v súdom prvého stupňa určenej výške na obe deti primerané, a to aj s prihliadnutím na skutočné možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Tu je potom potrebné poukázať na to, že primárnou povinnosťou rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti (tu otec) je uspokojiť jeho potreby formou platenia výživného, pričom naopak u rodiča druhého (tu matka), sa najmä v závislosti na veku dieťaťa mení pomer tzv. osobného a peňažného podielu na plnení si vyživovacej povinnosti takýmto rodičom, to znamená, že vyživovaciu povinnosť rodiča osobne sa starajúceho o dieťa treba považovať za čiastočne krytú výkonom jeho osobnej starostlivosti o dieťa a to vzhľadom na pomery matky a jej príjem.

Otec maloletých detí namietal nesprávnosť rozhodnutia v časti určenia výšky výživného na deti, ktorú považoval za neprimeranú jednak vzhľadom na jeho príjem, ako aj na neúčelnosť matkou prezentovaných ich výdavkov. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd konštatuje, že v čase poslednej úpravy otec dosahoval príjem 514,87 Eur, v roku 2012 bol jeho príjem v prieme už 632 Eur mesačne a v roku 2013 615 Eur, z čoho je možné uzavrieť jeho zvýšenie od poslednej úpravy o cca 100 Eur, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na to, že v čase poslednej úpravy poberal aj vyplácané diéty, spolu s ktorými tak dosahoval príjem 597,49 Eur, z čoho uzatvára, že jeho príjem nevzrástol, odvolací sud konštatuje nasledovné. Do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa síce zohľadňujú aj benefity akými sú aj diéty (cestovné náhrady), ale len ako faktor určujúci životnú úroveň rodiča, teda nie je možné z nich vychádzať priamo ako z príjmu, keďže tieto v prvom rade slúžia zamestnancovi na krytie výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom práce, nie sú stabilné, pričom len odmena patrí zamestnancovi za výkon práce. Z uvádzaného potom možno uzavrieť, že príjem otca od poslednej úpravy výživného skutočné vzrástol o cca 100 Eur mesačne. Pokiaľ otec ďalej namietal neúčelnosť matkou prezentovaných výdavkov maloletých detí, odvolací súd musí poukázať na to, že bez ohľadu na tieto výdavky k podstatnej zmene pomerov na strane detí došlo ich prechodom z predškolského zariadenia do školského systému (prvý stupeň základnej školy), v dôsledku čoho sa bezpodmienečne zvýšili ich odôvodnené potreby a to nie len v súvislosti s návštevou školy a potrebou učebných pomôcok, ale aj v súvislosti s ich rastom, čo vyžaduje nielen zvýšené výdavky na stravu ale aj na zakúpenie oblečenia a obuvi. To znamená, že aj bez ohľadu na ich mimoškolské aktivity, zvýšenie výživného súdom prvého stupňa v rozsahu podľa jeho ostatného rozhodnutia reflektuje predovšetkým túto zmenu, preto spornosť výšky matkou prezentovaných výdavkov a ich účelnosť nemohla zásadne ovplyvniť výšku určeného výživného. S otcom maloletých detí je možné súhlasiť

v tom, že podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30% jeho čistého príjmu, samozrejme však s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. To znamená, že pokiaľ aj súd prvého stupňa túto hranicu prekročil, vyžadovali to okolnosti daného prípadu, keďže porovnaním pomerov a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri poslednej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase posledného rozhodovania o výživnom u oboch maloletých došlo k ich výrazne zmene, popísanej vyššie, príjem otca sa zvýšil a zvýšenie výživného v rozsahu podľa napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, celkovo v sume 45 Eur do 30.6.2013 a 55 Eur od 1.7.2013 doposiaľ, zodpovedá krytiu zvýšených bežných výdavkov detí (predovšetkým v súvislosti s návštevou školy a potreby učebných pomôcok ale aj v súvislosti s ich rastom a dospievaním) a zohľadňuje aj ukončenie doposiaľ plateného poistenia oboch detí otcom.

Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu otca zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Odvolací súd sa potom stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa, že otec si musí byť vedomý toho, že jeho vyživovacia povinnosť sa fyzickým a duševným vývojom detí a rastom nárokov na ich odôvodnených potrebách a to aj súvisiacich s ich voľnočasovými aktivitami a nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (aj v budúcnosti) neustále zvyšuje (a to aj v prípade stagnácie jeho zárobkových a majetkových pomerov) a rovnako ako matka, ktorá znáša zvyšujúce sa náklady na potreby detí (aj matka má vyživovaciu povinnosť voči deťom, ktorú v súčasnosti už nevyvažuje výlučne osobnou starostlivosťou o deti, ako tomu bolo v čase predchádzajúcej úpravy, ale len čiastočnou a tiež sa musí, hoci nie v takej miere ako otec, podieľať na nej finančne), musí sa na zvýšených nákladoch podieľať aj on. Preto po zohľadnení súčasných odôvodnených potrieb maloletých (so zreteľom aj na to, že tieto sa budú do budúcnosti zvyšovať), s prihliadnutím na aktuálne pomery oboch rodičov, je výživné vo výške určenej súdom prvého stupňa odvolaním otca napadnutým rozsudkom i s prihliadnutím na to, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov (oboch), primerané.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom rozsudok súdu prvého stupňa, včítane správneho výroku o zročnom výživnom a o náhrade trov konania, s použitím a , ako vo výroku vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , v odvolacom konaní s použitím

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.