Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14P-34-2015.pdf
PDF · 128.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, právnej veci starostlivosti o maloleté deti: G. P., X.. XX.R. XXXX a F. P., X.. XX.E.Ú. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, otec maloletých - navrhovateľ: M. P., X.. XX.E. XXXX, L. H. XXX, právne zastúpený JUDr. Jolanou Černou, advokátkou so sídlom Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda a matka maloletých - odporkyňa: X. P., X.. XX.S. XXXX, L. P. XXX/X, G. Š., právne zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom Alžbetínske nám. 2, 929 01 Dunajská Streda, o zníženie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa sa s návrhom z 10.augusta 2015 domáhal o zníženie výživného na maloleté deti. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím tunajšieho súdu 12P/39/2013 sa zvýšilo výživné počnúc od 1.júla 2013 na maloletého G. na 130 eur a na maloletú F. na 115 eur. Od tohto určenia došlo na strane otca k podstatnej zmene pomerov, a to k výraznému poklesu jeho mesačných príjmov. V čase určenia výživného v r. 2013 mal príjem z pracovného pomeru vo výške 370 eur mesačne, okrem toho mal živnostenský list, na základe ktorého pracoval pre inú firmu. Zo zárobkovej činnosti mal v roku 2014 čistý príjem 4.579,92 eur, t.j. 381,66 eur mesačne a z podnikania mal za rok 2014 čistý príjem 1.686,05 eur, teda mesačne 140,54 eur. Navrhovateľ zrušil živnostenský list k 1.marcu 2015, nakoľko spoločnosť pre ktorú pracoval už nejavil záujem o ním vykonané činnosti. Navrhovateľ má jediný príjem zo závislej činnosti, a to 380 eur v hrubom, z toho nie je schopný platiť výživné v takej výške.
Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila v tom smere, že rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede č. 6C 154/2009 zo dňa 24.novembra 2009 bolo ich manželstvo rozvedené, maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a otcovi detí bola uložená povinnosť platiť výživné 100 € a 90 € mesačne Maloleté deti od roku 2009 začali aktívne športovať, ich nároky vzhľadom na tri roky a tri mesiace sa zmenili, ich potreby sa zvýšili z uvedeného dôvodu v marci 2013 požiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. V danom konaní súdu predložila rozpis výdavkov na maloleté deti a uviedla všetky okolnosti, ktoré ju viedli k návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Otec detí sa v celom konaní veľmi tvrdo bránil proti zvýšeniu a prekontroloval tvrdenia tak, že navštívil školu, predškolské zariadenie, Športový klub, lekárov detí, umelecké školy takmer aj obchody, aby skontroloval, či je pravda čo bolo tvrdené o nákladoch na maloleté deti. Otec detí neuviedol na súde, že po rozvode prehlásil, že od teraz sú deti jej a nech a sa o ne aj stará. Maloleté deti, ktoré od rozvodu matka vychováva v láske a v úcte k otcovi a jeho rodičov, ju otec detí pri každej návšteve detí znevažuje a podozrieva,
že výživné miniem pre vlastné potreby. Pred deťmi sa neustále ľutuje, že ako musí strádať lebo musí platiť výživné na deti. Deti sú veľmi rozumné a sú vo veku kedy samozrejme všetko vnímajú a vidia, že otec detí si môže dovoliť nové bytové zariadenie, nové motorky, nové vozidlá, hodnotnejšie dovolenky a podstatne vyššiu životnú úroveň ako oni, preto mu zazlievajú jeho tvrdenia o tom, že ich nemôže zobrať nikde okrem dvora u starých rodičov, pretože „musí platiť výživné“. Matka je uzrozumená s tým, že nová manželka otca detí ťažko znáša vyživovaciu povinnosť otca, ale nesúhlasí s postojom otca detí k vlastným dvom deťom. Otec detí najradšej by opomenul meniny, narodenia detí, Vianoce a ten veľký boj, ktorý prežili v konaní 12P 39/2013, ktorý skončil dňa 20.októbra 2014, bolo matke zrejmé, že bude za veľmi krátku dobu nasledovať konanie o zníženie vyživovacej povinnosti otca. Od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní 12? 39/2013 otec detí deti odvezie k sebe iba na silu a sú u neho trpené čo v najkratšej dobe, v byte smú vojsť iba do niektorých miestností, aby náhodou neuvideli nové zariadenie; o nových motorkách a autách sa tvrdí, že sú od priateľov požičané a pod. Deti prídu z návštev väčšinou sklamané a veľmi vykoľajené. Od roku 2014 im je neustále vytýkaná skutočnosť, že výživné na G. bolo zvýšené o 30 € a výživné na F. bolo zvýšené o 25 €. Matka sa pokúša otca detí pred deťmi ospravedlňovať, ale po návštevách u otca jej deti rozprávajú čo všetko si otec dovoliť môže a oni nie. Otec detí dobre vie, že všetky náklady na maloleté deti matke pomáhajú hradiť rodičia, pretože z jej príjmu by neuniesla živobytie troch, réžiu domácnosti, všetky najnutnejšie potreby detí. Maloletý G. je vo veku 12 rokov, navštevuje Základnú školu, 6.triedu, stravné je vo výške 20 € mesačne, príspevok na ZRPŠ bolo 15 €, na mimoškolské aktivity už nemôže chodiť, lebo sú v škole platené, ale naďalej chodí na karate, kde mesačne sú oblastné súťaže na ktoré matka prispieva 10 €, ročne prispieva klubu 10 €, 30 € je základné oblečenie no a samozrejme so športovaním sú náklady na ošatenie. Dvakrát ročne chodí na sústredenie viacdňové, na ktoré hradí 100 € a k tomu vreckové. Okrem karate hrá futbal, športové oblečenie hradí obec, ale obuv kupuje ona ako aj ďalšie ošatenie. V septembri pri nástupe do školy z dôvodu, že veľmi vyrástol mu musela nakúpiť nové oblečenie, školské potreby, matka hradí mu všetky potreby živobytia. V škole mu hradí kultúrne podujatia, poistenie, sporenie v triede 10 €. Maloletá F. je vo veku 10 rokov, navštevuje Základnú školu 5.triedu, stravné dieťaťu je vo výške 20 € mesačne, 5 € triedne sporenie, poistenie 2,46 €, na kultúme podujatia 15 €, dcérka taktiež chodí na karate, kde jej nakúpila oblečenie, taktiež sa zúčastňuje dvakrát ročne na platených sústredeniach, k tomu vreckové. Tiež deti chodia na dopravnú výchovu so školou. Deťom zabezpečuje všetky ich náklady živobytia nehovoriac o tom, že ich vlastným vozidlom vozí na tréningy, na súťaže, na stretnutia, na zápasy. Matka je zamestnaná ako všeobecná sestra opatrovateľka s mesačným príjmom 575 €, z ktorého hradí živobytie oboch detí, aj svoje a keďže býva u rodičov, tak im prispieva iba symbolickou sumou za bývanie, pričom rodičia jej pomáhajú pri nákladoch s maloletými deťmi. Jednoznačne je toho názoru, že tvrdenia otca detí sú vyslovene účelové za cielom zníženia vyživovacej povinnosti, pretože životná úroveň otca detí nezodpovedná tvrdeniam otca. Nesúhlasí s návrhom otca, pretože výživné, ktoré bolo stanovená súdom v októbri 2014 vôbec nepostačuje pokryť náklady maloletých detí, pretože deti sú už toho času ukrátené tým, že nemôžu chodiť na rôzne mimoškolské aktivity, pretože jej finančné prostriedky to neumožňujú a otec detí sa nezaujíma o rozvoj svojich detí, zvyšovanie ich vedomosti a potreby maloletých detí ho vôbec nezaujíma.
Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom otca a matky maloletých detí a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: daňovým priznaním navrhovateľa (č.l. 3 - 8), výplatnými lístkami navrhovateľa za obdobie od decembra 2014 až februára 2015, potvrdením zadávateľa práce navrhovateľovi, potvrdením o ukončení podnikania, lustráciou navrhovateľa v registri sociálnej poisťovni (č.l. 22 - 23), lustráciou odporkyne v registri sociálnej poisťovni (č.l. 24), správou obce G. Š. z 21.septembra 2015 (č.l. 26), správou ÚPSVaR z 21.septembra 2015, správou obce Čenkovce z 23.septembra 2015 (č.l. 28), výplatnými páskami matky za obdobie od septembra 2014 do augusta 2015, potvrdením o príjme navrhovateľa za obdobie od septembra 2014 do mája 2015, prehľadom výdavkov na športové aktivity detí, ako aj so súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn. 12P/39/2013 a z neho najmä: rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 6C/154/2009 z 24.novembra 2009, potvrdením o mzde matky, potvrdeniami o návšteve školy, mzdovým listom matky, potvrdením o príjmoch otca zo závislej činnosti za rok 2012 a 2013, daňovým priznaním za rok 2012 a 2013, zápisnicami z 20.mája 2013, 12.júna 2013, 26.marca 2014, potvrdením o príjme matky za obdobie od marca 2013 do februára 2014, rozsudkom 12P/39/2013 zo 16.apríla 2014 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/44/2014-164 z 24.septembra 2014. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Otec maloletých detí ukončil svoje podnikanie, vrátil živnosť začiatkom roka 2015. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, vlastní byt, ktorý vlastnil aj pri zvyšovaní výživného, v predošlom konaní. Do jeho majetku nepribudlo nič od posledného rozhodovania o výživnom, ani neubudlo. Je zdravý, zamestnaný, t.č. má čistý príjem 338,6 Eur, v predošlom konaní mal čistý príjem 326 Eur, v tom čase ešte podnikal a celkový mesačný čistý príjem mal vo výške 700 Eur. Od novembra 2014 mu poklesol príjem o 300 Eur z dôvodu ukončenia podnikania, žiadnu inú činnosť nevykonaná okrem závislej činnosti - zamestnania. Maloleté deti navštevuje, bol s nimi v lete na výlete v Č., stretáva sa s nimi podľa dohody, maloleté deti majú športovú aktivitu, snaží sa im prispôsobiť. Rád by platil viac, ale nemá z čoho, aj manželka mu musí v tomto vypomáhať, spoločné deti s manželkou nemajú. Pravidelné výdavky na maloleté deti nemá.
Matka uviedla, že v septembri nakúpila deťom všetky potrebné šaty, topánky, školské potreby, školskú tašku, papuče, zabezpečila potrebné športové oblečenie, školské sporenie, pracovné zošity, poplatok na výstavu 2x15 Eur, boli v dopravnom parku, s tým boli spojené výdavky 10 Eur, dáva vreckové 1-2 Eur, poplatky na ZRPŠ, platí na deti poistenie 2x, zabezpečuje im drogériu, obedy, olovrant; na jar pôjde maloletá F. na plavecký kurz, maloletý G. chodí na futbal, kupuje mu kopačky, halovky, ostatné potreby na futbal. Obaja chodia na karate, takisto s tým sú spojené výdavky, každý mesiac majú zápasy, čo sú ďalšie výdavky, v lete im platí tábory. Deti sú zdravé, ale pravidelne musia navštevovať pediatra, zubára. Platí im sporenie 2x15 Eur. Sama to ledva zvláda, žije s rodičmi, ktorí jej pomáhajú. Má vedomosť o tom, že navrhovateľ mal motorku P., teraz má R.. Síce kupuje deťom darčeky, na narodeniny, meniny, Vianoce, avšak toto šatstvo nenosia. Maloletý G. má t.č. 12 rokov, navštevuje 6.ročník základnej školy, je zdravý, platí školské obedy mesačne 20-22 Eur, chodí na futbal s čím sú spojené výdavky cca 30 Eur ročne, karate mesačné výdavky 5-10 Eur, 150 Eur na letné sústredenie a 20-25 Eur na kimono, na školské potreby má v priemere mesačne 20 Eur (zahrnula aj poplatky na výlety, zošity, poistenia a pod.), ostatná strava v domácom prostredí 100-150 Eur mesačne, oblečenie a obuv v priemere 80 Eur mesačne, nehnuteľnosť nevlastní. Maloletá F. má t.č. 10 rokov, navštevuje 5.ročník základnej školy, je zdravá, ale pravidelne navštevuje ambulanciu alergológa v období keď má zvýšenú alergiu, míňa mesačne 5-10 Eur na protialergologické prípravky, platí školské obedy mesačne 20-22 Eur, karate ročné výdavky sú do 200 Eur, 150 Eur na letné sústredenie a 20-25 Eur na kimono, na školské potreby má v priemere mesačne 20 Eur (zahrnula aj poplatky na výlety, zošity, poistenia a pod.), ostatná strava v domácom prostredí 100 Eur mesačne, oblečenie a obuv v priemere 80 Eur mesačne, nehnuteľnosť nevlastní. Matkine príjme sa od posledného určenia výživného nezmenili, nevlastní majetok.
Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrh v celom rozsahu zamietnuť, aj vzhľadom na dobu posledného určenia výživného, aj vzhľadom na skutočnosť, že výdavky na maloleté deti sa zvýšili, ako aj vzhľadom na možnosti povinného rodiča.
Z daňového priznania otca maloletých detí za rok 2014 (č.l. 3) je zrejmé, že jeho celkové (hrubé) príjmy zo závislej činnosti mal vo výške 5.288,24 eur a z podnikania vo výške 6.382 eur. Z príjmov z podnikania si uplatnil výdavky percentom z príjmov, a to vo vyčíslenej výške 4.695,95 eur; teda čistý príjem z podnikania vykazoval vo výške 1.686,05 eur pred zdanením (19%). Základom dane z príjmov mal celkovo vo výške 6.265,97 eur a po znížení o nezdaniteľnú časť mal vo výške 2.462,64 eur, z čoho odviedol daň vo výške 467,90 eur (149,80 eur ako preddavok zo závislej činnosti a 318,10 eur daň vypočítanú z daňového priznania). Teda je čistý príjem za rok 2014 bol vo výške 5.798,07 eur; a priemerný čistý mesačný príjem mal vo výške 483,17 eur.
Z výplatných pások navrhovateľa, ako aj z potvrdenia o príjme je zrejmé, že poberá minimálnu mzdu, a to od januára 2015 vo výške 380 eur; jeho čistý mesačný príjem za obdobie od septembra 2014 do augusta 2015 je vo výške 338,60 eur.
Navrhovateľ ukončil spoje podnikanie a zrušil vydané živnosti k 1.marcu 2015, vyplýva to z potvrdenia o ukončení podnikania.
Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne navrhovateľa je zrejmé, že ako samostatne zárobkovo činná osoba vykazovala ešte hrubý príjem za mesiace január a február 2015 vo výške po 412 eur (s úhrnom poistného vo výške po 136,57 eur).
Zo správy obecného úradu Č. súd zistil, že navrhovateľ vlastní byt, ako aj pozemky.
Z lustrácie odporkyne v registri sociálnej poisťovni (č.l. 24) súd zistil, že odporkyňa je zamestnaná a v sledovanom období od septembra 2014 do augusta 2015 mala priemerným mesačným vymeriavacím základom vo výške 727,86 eur.
Z výplatných pások odporkyne za obdobie od septembra 2014 do augusta 2015 súd zistil, že jej čistý priemerný mesačný príjem je vo výške 570,80 eur.
Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12P/39/2013-138 zo 16.apríla 2014, právoplatného 28.októbra 2014, je zrejmé, že doterajšie výživné sa zvýšilo pre obdobie od 25.marca 2013 do 30.júna 2013 na maloletého G. zo 100 eur na 130 eur mesačne a na maloletú F. z 90 eur na 115 eur mesačne a počnúc od 1.júla 2013 na maloletého G. na 130 eur mesačne a na maloletú F. na 115 eur mesačne. Za obdobie od 25.marca 2013 do 16.apríla 2014 mal otec dlh na zročnom výživnom vo výške 365,84 eur voči maloletému G. a 312,20 eur voči maloletej F., ktorý mal zaplatiť mesačnými splátkami spolu po 37 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej rodičovskej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. Súd však musí prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu pomerov, ktoré môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa zásadným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného, tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 § 78 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na vyšší stupeň vzdelávania, zhoršený zdravotný stav a podobne. Ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo určené výživné na maloleté deti rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12P/39/2013-138 zo 16.apríla 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vydaní rozsudku odvolacieho súdu dňa 28.októbra 2014.
V čase predchádzajúceho určenia výživného, mal maloletý G. 10 rokov a maloletá F. 8 rokov, obe boli zdravé, matka mala len bežné výdavky spojené s ich výchovou, pričom matka špecifikovala za júl 2013 výdavky na deti spolu 392,80 eur, za október 632,77 eur, za november 883,56 eur a za december 2013 vo výške 189 eur. Otec tieto výdavky upresnil: poplatok do školského klubu 3,50 eur mesačne na dieťa, 20 eur na dieťa na stravnom a sporenie 3 eurá mesačne u mal. G. a 5 eur mesačne u mal. F.. Matka k školskému roku uviedla, že poplatok do školského klubu platí po 4,40 eur mesačne, sporenie sa zvýšilo na 10 eur mesačne, v máji bude mať výdavky na školu v prírode pre obe deti. Obe deti sa naďalej venujú karate, absolvujú tréningy, sústredenia, súťaže, vždy s poplatkami, raz ročne im kúpi úbory. Zo sústredení plánovaných športovým klubom sa musia zúčastniť počas obdobia od januára do augusta 2014 minimálne dvoch-troch, poplatky sa pohybujú od 5 eur (seminár) cez 50 eur do 100 eur (tréningový tábor spojený so skúškou k postupu stupňa zdatnosti s osobitným poplatkom 10 až 20 eur). Obe deti sú zdravé, boli choré len raz za rok 2013, stomatológa navštevujú pravidelne v rámci preventívnej prehliadku, náklady na jedno ošetrenie predstavujú 10 až 20 eur.
Matka maloletých detí v tom čase mala príjem za obdobie od septembra 2012 do marca 2013 v priemere 542,66 eur mesačne, za obdobie od marca 2013 do februára 2014 v priemere 546,47 eur mesačne, zároveň poberala aj prídavky na dve maloleté deti (v roku 2013 určené sumou 23,10 eur a v roku 2014 sumou 23,52 eur na jedno dieťa).
Toho času má matka za sledované od septembra 2014 do augusta 2015 čistý priemerný mesačný príjem vo výške 570,80 eur, a teda jej príjem vzrástol len o 24,33 eur, pričom naďalej poberá prídavky na dieťa. Žiadnu nehnuteľnosť nevlastní ani ona, ani jej deti (ani za čas prechádzajúceho určenia výživného). Vlastní staršie motorové vozidlo, čím si dokáže zabezpečovať dopravu aj svoju aj detí. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec maloletých detí v tom čase mal príjem v roku 2012 priemere 329,26 eur mesačne a za rok 2013 v priemere 370,26 eur mesačne. Z daňových priznaní otca za rok 2012 vyplýva jeho príjem (vrátane príjmov zo zamestnania) 632,11 eur mesačne v priemere a za rok 2013 celkový príjem v priemere 602,23 eur mesačne.
Toho času má otec za rok 2014 mal priemerný čistý mesačný príjem mal vo výške 483,17 eur (vrátane príjmov z podnikania, ako aj zo závislej činnosti). Z obdobie od januára 2015 do augusta 2015 mal čistý mesačný príjem zo závislej činnosti vo výške 338,60 eur. Navrhovateľ ukončil spoje podnikanie k 1.marcu 2015, avšak za mesiace január a február 2015 mal príjem vo výške po 412 eur (s úhrnom poistného vo výške po 136,57 eur). A teda za rok 2015 mal čistý mesačný príjem vrátane príjmu z podnikania vo výške 360,91 eur. Súd k započítaniu 22,31 eur mesačne dospel matematickým výpočtom (824 - 273,14 = 550,86), pričom z tejto sumy odrátal 40% výdavkov, teda 220,34, ktoré si môže navrhovateľ uplatniť ako percentuálny výdavok, čo aj praktikoval za uplynulé zdaňovacie obdobia. Teda zdaňovací základ
pre príjmy z podnikania za rok 2015 je vo výške 330,52 eur, z toho 19% daň je 62,80, a teda čistý príjem z podnikania za rok 2015 je vo výške 267,72 eur, s prepočtom na mesiac to činí 22,31 eur. Ďalej navrhovateľ vlastní nehnuteľnosť - byt, ale aj pozemky, ktoré však navrhovateľ bližšie vo svojej výpovedi opomenul špecifikovať. Vlastní takisto staršie motorové vozidlo. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Maloletý G. má toho času 12 rokov, navštevuje základnú školu 6.ročník, aktívne športuje karate a futbal, na neho sú osvedčené mesačné výdavky na školské obedy 20 - 22 eur, na karate 5 - 10 eur, na školské potreby 20 eur (poplatky na výlety, ZRPŠ, zošity, pracovné zošity, školské poistenia a pod.), strava v domácom prostredí 100 - 150 eur, na oblečenie a obuv v priemere 80 eur, sporenie 15 eur, vreckové cca 30 eur; a jednorázové výdavky, resp. raz ročne na futbal 30 eur, 150 eur letné sústredenie karate, 20 - 25 eur na kimono, zubné ošetrenie 10 - 20 eur, oblastné súťaže 10 eur; a ďalšie ktoré nevyčíslila, ako drogéria, športová obuv a oblečenie na futbal, školská taška, cestovné náklady na dopravu detí a pod.
Maloletá F. má toho času 10 rokov, navštevuje základnú školu 5.ročník, aktívne portuje karate a od jari plávanie, je zdravá, ale pravidelne navštevuje alergológa, na ňu sú osvedčené mesačné výdavky na alergologické problémy 5 - 10 eur, školské obedy 20 - 22 eur, na karate 5 - 10 eur, na školské potreby 20 eur (poplatky na výlety, ZRPŠ, zošity, pracovné zošity, školské poistenia a pod.), strava v domácom prostredí 100 eur, na oblečenie a obuv v priemere 80 eur, sporenie 15 eur, vreckové cca 30 eur; a jednorázové výdavky, resp. raz ročne 150 eur letné sústredenie karate, 20 - 25 eur na kimono, zubné ošetrenie 10 - 20 eur, oblastné súťaže 10 eur; a ďalšie ktoré nevyčíslila, ako drogéria, cestovné náklady na dopravu detí a pod.
Na strane oboch detí súd zmenu pomerov, i keď len v malej miere, vidí z objektívnych dôvodov, prirodzeným fyzickým rastom (ošatenie, obuv, strava, hygiena), ako aj formovaním sa detí v ich záujmových činnostiach, najmä športe.
Na strane matky súd zmenu pomerov vidí opäť v minimálnej miere, jej príjem sa zvýšil o 24,33 eur. Takisto sa osobnou starostlivosťou podieľa na výchove svojich detí.
Navrhovateľ prezentoval svoj návrh najmä poklesom jeho príjmu v dôsledku ukončenia podnikania, nakoľko nemal včas preplácané faktúry a poistné platiť musel. Na strane otca teda súd zistil, že za rok 2013 vykazoval čistý mesačný príjem vo výške 602,23 eur; za rok 2014 čistý mesačný príjem vo výške 483,17 a za rok 2015 (január až august) čistý mesačný príjem vo výške 360,91 eur. Je teda zrejmé, že jeho príjmy klesali, avšak porovnávajúc príjem za predchádzajúceho určenia výživného, kedy mal priemer vo výške 602,23 s príjmom za súčasné obdobie (september 2014 až august 2015), kedy za toto obdobie vykazuje čistý mesačný príjem vo výške 401,66 eur, a teda pokles jeho príjmu je o 200,57 eur a nie ako uviedol pri výsluchu o 300 eur. Vo svojom návrhu navrhovateľ a ani pri výsluchu súdu neuviedol o koľko žiadal znížiť výživné, toto ponechal na úvahu súdu. Súdu však pripomenul, že výška výživného je t.č. vo výške 2/3 jeho príjmu. Súdu tiež neuniklo, že počnúc od 2013 roku, ako keby navrhovateľ cielene viedol svoj prístup či už k podnikaniu, alebo zamestnaniu, aby sa mu znižoval príjem, až na minimálnu mzdu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že v spoločnosti je zamestnaný od 1.júla 2014, pričom jeho príjem za rok 2012 bol mesačne priemerne 709 eur, v roku 2013 vo výške 670 eur, v roku 2014 už iba 440 eur a roku 2015 jeho príjem klesol na minimálnu mzdu 380. Podnikanie vykázal za obdobie od 1.júla 2013 do 28.februáa 2015. Ničím súdu neodôvodnil ani neosvedčil, prečo jeho príjem zo závislej činnosti tak klesal. Súdu tiež neuniklo pozornosti, že závislú činnosť navrhovateľ vykonáva pre spoločnosť sídliacu na adrese R.X. X, L., pričom podnikateľské zákazky dostával zo spoločnosti tiež sídliacej na tej istej adrese. Súdu síce preložil žiadané dokumenty preukazujúce jeho príjmy, avšak nepreukázal dôvodnosť zníženia jeho príjmov, ani počas výsluchu tak nepôsobil, že by v spoločnosti zastával funkciu na mzdovo najnižšej úrovni. Súd vážne pochyboval o ním predostretých príjmoch. Najmä za zistenia, že navrhovateľ je spoločníkom a konateľom v spoločnosti L. R..K..S.., túto skutočnosť navrhovateľ zamlčal. Spoločnosť L. H. R..K..S.., ktorá ponúkala zákazky navrhovateľovi a navrhovateľ pre ňu pracoval minimálne 3 roky, sa do 13.októbra 2005 volala L. R. R..K..S.., ktorého bol tiež zamestnancom navrhovateľ v neskoršom období. A teda je zjavné, že uvedené spoločnosti sú vzájomne prepojené a v spoločnostiach je zrejme aj dobre známy pán navrhovateľ. Preto neobstojí zo strany navrhovateľa špekulatívne deklarovanie jeho schudobnenia.
Preto súd uvážil, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, najmä z dôvodu že súd nepresvedčil o takej kvalifikovanej zmene pomerov na jeho strane, ktoré by odôvodnilo zníženie výživného na maloleté deti. Súd a priori prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade na dve maloleté deti, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - navrhovateľa. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Za daného stavu, navrhovateľ je zdravý mladý muž, zrejme aj karierne založený, keďže si založil spoločnosť, pričom súdu uvádzal ukončenie podnikania. Súd nezistil a navrhovateľ ani netvrdil, že by mal zníženú schopnosť materiálne sa zabezpečiť. Takisto súd aj zistil jeho možnosti nielen zabezpečovať ale aj zvyšovať svoju úroveň aj v majetkovej sfére. Súd pripomína, že navrhovateľ tiež zabudol uviesť súdu, že aj pozemky vlastní.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom existuje niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože platí prvoradá premisia, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty na mobihý telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenia a podobne). Signifikantnou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší úver záujemcovi, ktorý dostatočne preukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. Nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom motorovom vozidle vodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo (nájom, leasing, poistky, servis a podobne). Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
Na dôvažok súd pripomína opomenutý fakt účastníkmi konania, a to, že „dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“. Pričom ani jeden z rodičov sa súdu nejavil tak, že by sami, mali takú životnú úroveň, aby mohli zabezpečiť dieťa výživným v pôvodnej výške. Súd prihliadol tak na odôvodnené potreby oboch maloletý detí, tie sú v podobe výdavkov na školské zariadenie a ich športové aktivity. Samozrejme matka sa oň osobne stará, zabezpečuje stravovanie, ošatenie, bývanie a pod. A vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, na ktorého strane nedošlo k výraznej zmene pomerov, je správne, aby výživné v takejto výške ostalo zachované. Z vyššie uvedeného súd zastáva názor, že navrhovateľ sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku a majetkového prospechu. Tiež všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Opäť súd hľadiac i na túto zásadu, je presvedčený, že navrhovateľ nebude trpieť existenčným problémom, keď v máji tohto roku dokázal založiť spoločnosť s vkladom na imanie vo výške 2.500 eur (pričom ani tieto peniaze súdu neosvedčil z akých jeho príjmov plynú, resp. či na seba nebral neprimerané finančné riziko).
Súd preto zastáva názor, že nebola splnená základná zákonná podmienka pre zmenu - zníženie výživného, a to podstatná zmena pomerov, na strane povinného rodiča. Pričom nejedná sa o reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (§ 159 ods. 3 O.s.p.). a súd v súčasnosti ani neposudzoval, či predtým v súdnom rozhodnutí stanovené výživné bolo alebo nebolo primerané k pomerom účastníkov. V danom prípade súd hodnotil už iba okolnosť, či nastala taká podstatná zmena pomerov na strane
niektorého z nich, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala a táto podmienka v danom prípade nesplnená bola, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.