Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Ek/4047/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. S., H.: XX.X.XXXX, XXX XX E. XXX, o vymoženie 393,14 Eur s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom: JUDr. Stanislava Kolesárová, so sídlom exekútorského úradu Ul. Prof. Sáru č. 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 985 101 pod číslom XXEX XXXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

IV. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 72,00 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.11.2021, podaným v súlade so o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 393,14 Eur spolu s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, sp. zn. K. XXXXX/XX zo dňa 29.2.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.4.2008 a vykonateľnosť dňa 10.4.2008 (ďalej aj ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 21.12.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Stanislava Kolesárová, so sídlom exekútorského úradu Ul. Prof. Sáru č. 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 985 101, ktorý exekúciu vedie pod č. k. XXEW. XXXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 24.10.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 25.4.2022 doručené upovedomenie o začatí exekúcie, a to postupom v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“). Z vyjadrenia povereného súdneho exekútora vyplýva, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 10.10.2022 4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že o totožnom nároku sa koná v exekučnom konaní u exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod. č. E.. G. XXXX/XX. Zároveň poukázal, že v skutkovo obdobnej veci povinného rozhodol Okresný súd Zvolen uznesením, sp. zn. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.9.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.9.2016 o zastavení exekúcie vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky a následne absenciu vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Povinný poukázal, že ak bola

doložka o právomoci rozhodcovského súdu neplatná ako neprípustná zmluvná podmienka dojednaná so spotrebiteľom, nemal rozhodcovský súd právomoc vo veci konať a vydať exekučný titul, pričom exekučný titul je nevykonateľný a nemôže byť podkladom na vedenie exekúcie. Povinný zároveň poukázal, že zrejme bol daný dôvod zastavenia exekúcie zo V neposlednom rade povinný poukázal na ustanovenie Exekučného poriadku, pričom tvrdil, že trovy exekúcie nie je povinný znášať. 5. Súdny exekútor vyzval oprávneného na predloženie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s tvrdeniami povinného nesúhlasí, pričom tvrdil, cit.: „Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.“ A podľa ods. 2 „Pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený nesúhlasí s Návrhom na zastavenie exekúcie, ktoré adresoval povinný. Predchádzajúce exekučné konanie bolo riadne ukončené o čom nasvedčuje aj doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie od súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD., a taktiež doručené Oznámenie o ukončení exekučného konania, taktiež od JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., A taktiež uvádzame, že ak by mal Okresný súd Banská Bystrica nejaké pochybnosti o Návrhu na vykonanie exekúcie, nerozhodol by vydaním poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú.“ 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, cit.: „- Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený po 15 dňovej lehote na opravný prostriedok. - Čo sa týka vyjadrenia povinného, že predmetný nárok vymáha súdny exekútor JUDr. Krutý pod sp.zn.: G. - predmetná exekúcia bola zastavená v zmysle a oprávnený dal opätovný návrh na vykonanie exekúcie tzv. „ Repodaj“.- Čo sa týka vykonateľnosti exekučného titulu - súdny exekútor nie je oprávnený skúmať exekučný titul.“ Zároveň súdny exekútor na výzvu súdu ohľadom vyčíslenia trov exekúcie uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 72,00 Eur (náhrada paušálnych výdavkov 60,00 Eur + DPH 12 Eur). 7. V zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. V zmysle Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. V zmysle Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. V zmysle Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. V zmysle Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 25.4.2022, a to postupom v zmysle § 61b odsek 3 Exekučného poriadku, t.j. uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené, posledný deň na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, v zmysle citovaného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pripadol na deň 10.5.2022. Vzhľadom k tomu, že podanie povinného bolo doručené poverenému súdnemu exekútorovi dňa 10.10.2022, pričom toto je súčasne datované dňom 29.9.2022 súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. 13. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné: V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Ak je návrh exekučným súdom zamietnutý preto, že právna skutočnosť bola predložená oneskorene, hoci tu dôvod na zastavenie exekúcie je, považuje sa suma vymožená od povinného za bezdôvodné obohatenie. Vymoženie pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu, prichádza do úvahy najmä vtedy, keď exekučný súd inak dôvodný návrh na zastavenie exekúcie zamietne iba preto, že bol podaný oneskorene. Exekučný súd exekúciu zastaví, aj keď povinný právnu skutočnosť neuplatnil včas, len pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. 14. Súd v danom prípade má za jednoznačne preukázané, že návrh povinného bol podaný oneskorene. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené postupom v zmysle § 61b odsek 3 Exekučného poriadku dňa 25.4.2022, pričom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie mal zákonom stanovenú lehotu 15 dní. Posledným dňom (koniec lehoty) na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol deň 10.5.2022. Povinný však svoj návrh doručil súdnemu exekútorovi až dňa 10.10.2022, pričom tento je datovaný dňom 29.9.2022. Povinný teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinnému odpustiť. 15. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15- dňovej lehoty (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku). V danom prípade súd nevzhliadol žiadny takýto dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinný takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež ani nepreukázal. 16. Koniec zákonnej lehoty pripadol na deň 10.5.2022. Teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 17. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok). 18. V ďalšom súd konštatuje, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 29.2.2008. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 12 840,00 Sk s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 6114409 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 31.8.2007. Právomoc spor rozhodnúť rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. 19. Je potrebné poukázať, že súd skúma exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí exekúciu aj bez návrhu

zastaviť. Skutočnosť, že dňa 21.12.2021 bolo v predmetnej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, nebráni skúmaniu podmienok vykonateľnosti exekučného titulu kedykoľvek v priebehu exekúcie. Poverenie totiž nie je súdnym rozhodnutím a nezakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu ( a nasl. Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Poverenie na vykonanie exekúcie však nemá priame právne účinky voči povinného, preto povinný voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné prostriedky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.02.2012). Exekučný súd plniac svoju zákonnú povinnosť v každom štádiu exekučného konania aj bez návrhu skúmať, či exekúcia prebieha na základe vykonateľného exekučného titulu, preskúmal, či rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 01128/08 zo dňa 29.2.2008 je vykonateľným exekučným titulom. 20. K spotrebiteľskej povahe záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania súd uvádza nasledovné: 21. V zmysle , (ďalej prípadne len „OZ“) v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 22. V zmysle v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 23. V zmysle ( v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľ je fyzická , ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. V zmysle čl. 2. písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“), spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú , ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. 25. V zmysle ( v znení účinnom do 31.12.2007), dodávateľ je , ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 26. V zmysle čl. 2. písm. c) smernice 93/13/EHS, "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú , ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. 27. V zmysle v znení účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 28. V zmysle o živnostenskom podnikaní, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania (ďalej len „“), živnostenský list vydaný fyzickej obsahuje a) osobné údaje podnikateľa; ak je ustanovený zodpovedný zástupca, aj osobné údaje týkajúce sa jeho , pokiaľ nejde o podnikateľa podľa , obchodné meno, identifikačné číslo, predmet podnikania, miesto podnikania, dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú, g) deň začatia živnosti, ak v ohlásení uviedla neskorší deň začatia živnosti, h) dátum vydania živnostenského listu. 29. V zmysle , fyzická v ohlásení uvedie meno a priezvisko, bydlisko, rodné číslo (ďalej len „osobné údaje") a údaj, či jej súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, 30. V zmysle , živnostenské úrady vedú živnostenské registre (ďalej len „register“), do ktorých zapisujú podnikateľov, ktorí majú živnosť v územnom obvode ich pôsobnosti. 31. V zmysle , register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Neverejnú časť registra tvoria osobné údaje fyzickej (živnostníka) a zodpovedného zástupcu. 32. V zmysle o rodnom čísle, rodné číslo je trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby (ďalej len ""), ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch.

33. V zmysle o rodnom čísle, rodné číslo sa preukazuje niektorým z týchto dokladov: a) občianskym preukazom, b) cestovným dokladom, c) rodným listom, d) preukazom

- povolením na pobyt pre cudzinca, ak je v ňom vyznačené, e) osvedčením o rodnom čísle (ďalej len "osvedčenie"), ktorého vzor je v prílohe tohto zákona. 34. V zmysle o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, občiansky preukaz je verejná listina, ktorou Slovenskej republiky (ďalej len "") preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo Slovenskej republiky (ďalej len "štátne občianstvo") a ďalšie údaje uvedené v občianskom preukaze podľa tohto zákona. 35. V zmysle o mene a priezvisku (ďalej len „“), každý musí mať meno. 36. V zmysle , každý musí mať priezvisko. 37. V zmysle , podnikateľom podľa tohto zákona je , ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. 38. V zmysle , obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. 39. V zmysle , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 40. Na prvom mieste súd skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 31.8.2007. Súd zameral svoje skúmanie predmetného zmluvného vzťahu na zistenie, či možno dospieť k záveru, že v predmetnej veci bol, resp. existuje možnosť, že bol medzi účastníkmi uzatvorený spotrebiteľský zmluvný vzťah a zaoberal sa aj otázkou, či možno dospieť k záveru, že medzi účastníkmi vznikol nespotrebiteľský zmluvný vzťah. Oprávnený v predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo mal súd preukázané s ohľadom na predmet činnosti oprávneného na výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Oprávnený svojím konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v (resp. ods. 2 cit. ust. v znení účinnom do 31.12.2007). Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu zmluvy a označenie zmluvných strán. Zo zmluvy o úvere zo dňa 31.8.2007 súd zistil, že zmluvná strana „dlžník“ je označená údajmi ako: Meno: A., Priezvisko: S., Trvale bytom ulica, Č.: A. N. XXX, Z.: E.Č., S.: XXXXX, Q. Č.: XXXXXX/XXXX, Č. X.: K. XXX XXX, Obchodné meno: A. S.-M., P.: XXXXXXXX, Z. S. V., Č.: E. A. N. XXX, Z.: E., T. N. Ž.. Q.. X.: T., Č. Ž.P.. Q..: XXX-XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník je v zmluve označený jednak údajmi ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, názov Okresného úradu, v živnostenskom registri ktorého je dlžník zapísaný. S poukazom na ustanovenia verejného práva, konkrétne ust. , ide o údaje, ktoré je možné zistiť z osvedčenia o živnostenskom oprávnení (resp. predtým živnostenského listu), resp. verejnej časti živnostenského registra. Avšak pokiaľ ide o údaje ako číslo občianskeho preukazu a rodné číslo, tieto nie je možné zistiť z verejnej časti živnostenského registra. Tieto údaje je možné zistiť len z občianskeho preukazu, prípadne iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú , SR. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej , či napr. ide o tú istú , ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Zo znenia zmluvy je teda zrejmé, že označenie jednej zo zmluvných strán - dlžníka je v zmluve duplicitné jednak údajmi, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, a jednak údajmi, ktoré ho neidentifikujú ako podnikateľa pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, ale ako fyzickú . V zmysle vykonáva podnikateľ právne úkony pri podnikateľskej činnosti pod obchodným menom. V predmetnej veci je však dlžník okrem už hore uvedených údajov označený nielen obchodným menom, ale aj menom a priezviskom, tieto údaje sú však vlastné iba fyzickým osobám, čo je zrejmé z príslušnej úpravy . Na základe uvedeného možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že znenie predmetnej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným v časti označenia zmluvných strán, konkrétne dlžníka, je duplicitné a nejednoznačné a ani výkladom zmluvy nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť, nakoľko nejde o vzťah individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia oproti ustanoveniu obsiahnutému vo všeobecných obchodných podmienkach. Zo znenia zmluvy teda nie je možné jednoznačne určiť, kto bol účastníkom právneho úkonu, či dlžník fyzická

alebo živnostník. Z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka jednoznačne určiť, či povinný zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojím obchodným menom a IČO- m alebo ako fyzická pod svojim menom, priezviskom a rodným číslom, a teda nie je možné ani určiť, či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej . Zo znenia zmluvy a jej grafickej úpravy je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere je uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len pristúpil. Platí teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Text zmluvy je preto prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov, procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej , ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Na vôľu preto treba hľadieť (usudzovať) z vonkajších okolností, spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie účastníkov po podpise zmluvy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Súd teda pri výklade zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, keď zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Zmluvu za veriteľa uzavrel mandatár, pričom adhézna forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali rokovania či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto prostredí sa viac ako pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z hľadiska obsahu je zmluva značne jednostranná s množstvom sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu zmluvy a jej formálnej úpravy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Z predmetnej zmluvy zároveň nie je možné žiadnym spôsobom dovodiť, aká bola vôľa dlžníka čo sa týka účelu, na ktorý si úver bral. Ustanovenie , ako aj ustanovenie článku 2. písm. b) smernice 93/13/EHS pritom nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú, resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však aby požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. K uzatvoreniu zmluvy a výkladu zmluvy sa súd vyjadril vyššie. 41. Pokiaľ ide o okolnosť, že zákon vyžaduje, aby spotrebiteľ nekonal pri plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd vychádzal vo svojich úvahách z ustanovenia , podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Po poskytnutí peňažných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi tento k poskytnutým peňažným prostriedkom nadobudne vlastnícke právo, pričom má z uvedenej zmluvy povinnosť (záväzok) poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Dlžník nadobúda k poskytnutým finančným prostriedkom vlastnícke právo, pričom má povinnosť vrátiť vec určenú podľa druhu (peniaze) a množstva (určené konkrétnou sumou) a zaplatiť odplatu za poskytnutie úveru - úrok. Toto predstavuje záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne ustanovenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi, nič teda nenasvedčuje tomu, že by sa dlžník zaviazal, že pri plnení svojho záväzku zo zmluvy bude konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z obsahu zmluvy vôbec nevyplýva odpoveď na otázku, čo by malo byť predmetom podnikateľskej činnosti dlžníka a aký konkrétny súvis s touto činnosťou by vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo mať. 42. V zmysle , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 43. Súd zároveň poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 27.10.2021: „14. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže oprávnený má za to, že na danú vec nie je možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, nakoľko Zmluva bola uzatvorená podľa , pričom sa považuje

za absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako . Oprávnený sa mýli, ak tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa , nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinný vystupoval v postavení spotrebiteľa. Podľa je spotrebiteľ fyzická , ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú , ktorá zmluvu s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania, resp. obchodnej činnosti. Z obsahu predložených listín vyplýva, že v Zmluve o úvere je povinná (dlžník) označená menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu a aj ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO- m, zapísaný v živnostenskom registri pod č. 670-15879, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej , ktorá zmluvu neuzatvára v rámci jej podnikania. Je pravdou, že označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi pre fyzickú , a teda menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu, a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa - obchodné meno, miesto podnikania, IČO, môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala a či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Avšak za označením zmluvnej strany (dlžníka) identifikačnými údajmi pre podnikateľa sa v Zmluve nachádzajú už len plnomocenstvá, ktoré povinná nepodpísala. V Zmluve sa nenachádza žiadne dlžníkom podpísané osobitné písomné vyhlásenie, na čo mu boli peňažné prostriedky poskytnuté, a teda bez toho nemožno vyvodiť, že tieto finančné prostriedky boli poskytnuté povinnej na účel podnikania. To znamená, že bez ďalšieho, len na základe označenia povinnej v Zmluve o úvere IČO-m, nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že ide o podnikateľa v zmysle v spojení s . Ak by povinná nemala byť považovaná za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v zmysle by muselo byť zrejmé, že povinná je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinná nie je v postavení spotrebiteľa. Oprávnený síce uzatvoril s povinnou zmluvu o úvere podľa , to však nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa podľa vymedzenia obsiahnutého v citovanom . Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou preto je spotrebiteľským právnym vzťahom. Odvolacia námietka oprávneného, že povinná nie je spotrebiteľom, keďže sa jedná o absolútny obchod v zmysle , tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.“ 44. S ohľadom na uvedené exekučný súd na základe oboznámenia sa so zmluvou o úvere uzatvorenou medzi oprávneným a povinným dňa 31.8.2007 uzavrel, že vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka v zmluve nie je možné určiť, ani jednoznačne preukázať, kto bol účastníkom uvedeného právneho vzťahu na strane dlžníka pri uzatváraní zmluvy, či fyzická alebo podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia, pričom túto nejasnosť nie je možné s jasným logickým záverom odstrániť ani výkladom zmluvy. Následne nie je možné určiť, či dlžník konal v rámci predmetu svojej činnosti nielen pri uzatváraní zmluvy, ale aj pri jej plnení. Záväzok, ktorý by dlžníkovi ukladal ako povinnosť použiť poskytnuté peňažné prostriedky na podnikateľské účely, zo zmluvy o úvere nevyplýva. Na základe už uvedených okolností uzatvárania zmluvy a obsahu zmluvy súd v predmetnej veci nemal preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je v zmysle legálnej definície podľa , ktorá nekoná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a naopak „nespotrebiteľom“ je ten, kto pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, ako aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. súd dospel k názoru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka. Pokiaľ teda nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy o úvere, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. V prípade ak zmluva má spotrebiteľský charakter je situácia ohľadom aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. Z právnej úpravy obsiahnutej v až je zrejmé, že je logicky vylúčené, aby tá istá zmluva uzatvorená medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ

by však zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter, a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu rieši ustanovením , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že vecná pôsobnosť noriem obsiahnutých v ustanoveniach až 54 , ako aj smernice Rady 93/13/EHS na právny vzťah zo zmluvy o úvere zo dňa 31.8.2007 je daná. 45. Je potrebné opätovne konštatovať, že súd skúma formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu konania a to ex offo. V tejto konkrétnej veci, t. j. ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť skúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov (najmä podľa o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 a neskôr podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. 46. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“ 47. Pre úplnosť exekučný súd ešte dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci súdu resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. 48. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov. 49. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v nasledovnom znení: ,, Rozhodcovská doložka: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ 50. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 31.8.2007 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle prechodného ustanovenia o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014. V zmysle citovaných ustanovení o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. zo dňa 30. 11. 2011). 51. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. 01. 2013). 52. Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd konštatuje, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Exekučný súd má za to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva resp. doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva či práve predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z predloženého nepodpísaného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň oprávnený nepreukázal, že s obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky). Pokiaľ zmluva o úvere obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že povinný súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom povinný mal potvrdiť prevzatie zmluvy a všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy) uvedené podľa názoru exekučného súdu nie je dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal skutočnú vedomosť o tom, že obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je aj rozhodcovská doložka. Naopak exekučný súd považuje postup oprávneného za neštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bez toho, aby v zmluve o úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy. 53. Súčasne v danej veci by rozhodcovská doložka neobstála ani z pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutej v a nasl. . Za neprijateľné súd považuje to, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka tak spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a treba ju

označiť za neprijateľnú v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v . V tomto smere exekučný súd dáva oprávnenému do pozornosti rozsiahlu európsku judikatúru ako i judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011 (R 46/2012), uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 01. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 04. 2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 30. 03. 2021). 54. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10. 10. 2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. 03. 2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“ 55. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 04. 2009). Uvedené skutočnosti (t. j., že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov a preto aj exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc) predstavujú také dôvody, pre ktoré nie je možné v exekúcii pokračovať, a preto súd v súlade s ustanovením k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, postupom podľa Exekučného poriadku, exekúciu zastavil (III. výrok). 56. Podľa Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu 57. Podľa Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 58. Podľa Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 59. Podľa Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s , a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 60. Podľa Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 61. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. 62. Podľa prvá veta , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 63. Podľa , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. 64. Podľa , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

65. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd. 66. Poverený súdny exekútor si vo svojom podaní zo dňa 27.10.2022 vyčíslil trovy exekúcie, vo výške 72,00 vrátane DPH. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zastavil exekúciu z dôvodu existencie skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a teda exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku, pričom dôvod ukončenia exekúcie preto možno vzhľadom na uvedené pričítať, v zmysle Exekučného poriadku, oprávnenému. 67. V zmysle má súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur. Súd v súlade s vyššie uvedeným preto uplatnené trovy exekútorovi priznal a zároveň uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s a Exekučným poriadkom sumu 72, 00 Eur, pozostávajúcu z náhrady výdavkov vo výške 60,00 Eur a 20 % DPH vo výške 12,00 Eur (IV. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.