Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-25-2021.pdf
PDF · 109.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/25/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: F. D., J.: XX XXX XXX, so sídlom S. V. XXX, XXX XX Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.512,31 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 12417/08, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 25Er/22/2009-77 zo dňa 15. februára 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 25Er/22/2009-77 zo dňa 15. februára 2021 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 25Er/22/2009-77 zo dňa 15. februára prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil. V druhej výrokovej vete rozhodol, že súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého nevylučuje z vykonávania exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením sp. zn. 25Er/22/2009-14 zo dňa 18.03.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.512,31 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 07865/08 zo dňa 20.08.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2008 a vykonateľnosť dňa 09.10.2008. Exekučný súd preskúmal, či rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 07865/08 zo dňa 20.08.2008 je vykonateľným exekučným titulom. K spotrebiteľskej povahe záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania exekučný súd uviedol, že na prvom mieste exekučný súd skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 01.02.2008. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Oprávnený konal pri plnení a uzatváraní Zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a to s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, t.j. svojím konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu zmluvy a označenie zmluvných strán. Súd sa oboznámil so Zmluvou o úvere zo dňa 01.02.2008, pričom z jej obsahu zistil, že zmluvná strana dlžník je označená údajmi ako: Meno: F., Priezvisko: D., Trvale bytom ulica, číslo: S. V. XXX, V.: Y., W.: XXX XX, T. číslo: XXXXXX/XXXX, H. OP: SP XXXXXX, Obchodné meno: F. D., J.: XX XXX XXX, Miesto podnikania ulica, číslo: S. V. 914, Mesto: Y., Zapísaný v živnostenskom reg. OÚ: Zvolen, Číslo živn. reg.: 670-15874. Z uvedeného označenia je zrejmé, že dlžník je v zmluve označený jednak údajmi ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, názov Obvodného úradu, v živnostenskom registri ktorého je dlžník zapísaný. S poukazom na ustanovenia verejného práva, konkrétne ust. § 47 ods. 2 živnostenského zákona, ide o údaje, ktoré je možné zistiť z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, resp. verejnej časti živnostenského
registra. Avšak pokiaľ ide o údaje ako číslo občianskeho preukazu a rodné číslo, tieto nie je možné zistiť z verejnej časti živnostenského registra a ani z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Tieto údaje je možné zistiť len z občianskeho preukazu prípadne iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú osobu občana SR. Zo znenia Zmluvy je teda zrejmé, že označenie jednej zo zmluvných strán - dlžníka je v Zmluve duplicitné jednak údajmi, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a jednak údajmi, ktoré ho neidentifikujú ako podnikateľa pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, ale ako fyzickú osobu. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že v časti označenia zmluvných strán, konkrétne dlžníka, je jeho označenie duplicitné a nejednoznačné a ani výkladom Zmluvy nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť. Zo znenia Zmluvy a jej grafickej úpravy je zrejmé, že predmetná Zmluva o úvere je uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len pristúpil. Platí teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Z obsahu zmluvy a jej formálnej úpravy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov nehovorí nič o tom, že by sa dlžník do budúcnosti pri plnení Zmluvy zaväzoval konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a ani mu takúto povinnosť nezakladá. Exekučný súd zastáva názor, že bezpečným preukázaním nespotrebiteľského charakteru zmluvy nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký je predmet podnikania odberateľa a aký konkrétny súvis s týmto podnikaním, či inou obchodnou činnosťou odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Na základe uvedených okolností uzatvárania Zmluvy a obsahu Zmluvy exekučný súd v predmetnej veci nemal preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Exekučný súd preto dospel k názoru, že Zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh Zmluvy nepripravila, teda dlžníka. Pokiaľ teda nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. Z právnej úpravy obsiahnutej v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že je logicky vylúčené, aby tá istá zmluva uzatvorená medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu rieši ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. K právnemu posúdeniu ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvného ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve exekučný súd uviedol, že súd v rámci exekučného konania nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ak však exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k inej zmluve), takýto postup nemožno považovať za posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 44 ods. 2, resp. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci z rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ), ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere. Exekučný súd ďalej uviedol, že súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ust. § 53 ods. 4 OZ, ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 OZ. Podľa posudzovanej rozhodcovskej doložky má "možnosť voľby" k dispozícii tá zmluvná strana, ktorá podáva žalobu. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa, resp. jeho právneho nástupcu, mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Exekučný súd dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, nakoľko núti spotrebiteľa podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu v prípade,
že návrh na začatie rozhodcovského konania je podaný zo strany dodávateľa. Podľa § 53 ods. 5 OZ je teda rozhodcovská doložka absolútne neplatná, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 07865/08 zo dňa 20.08.2008 nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote v rozsahu prvej výrokovej vety odvolanie oprávnený. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základe Zmluvy, nemá spotrebiteľský charakter. Oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s povinnou v postavení dlžníka dňa 01. februára 2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnej poskytnúť úver vo výške 663,88 Eur a povinná sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 634,67 Eur. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má Zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme sama povinná svojím konaním vyvolala a iniciovala. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Obchodný zákonník uvádza, že výslovne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie: zmluva o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluva o úvere (§ 497), zmluva o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľská zmluva (§ 601), zmluva o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluva o tichom spoločenstve (§ 673), zmluva o otvorení akreditívu (§ 682), zmluva o inkase (§ 692), zmluva o bankovom uložení veci (§ 700), zmluva o bežnom účte (§ 708) a zmluva o vkladovom účte (§ 716). Oprávnený ďalej uviedol, že povinná uzavrela s oprávneným Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strane Zmluvy sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne povinná potvrdila prevzatie Zmluvy vrátane týchto Všeobecných podmienok. VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a povinná podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavila vôľu byť nimi viazaná. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený je toho názoru, že povinná nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Podľa oprávneného je rozhodcovská doložka uzavretá medzi oprávneným a povinnou tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Oprávnený na záver uviedol, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Podľa oprávneného povinná si bola vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej Zmluvy o úvere ako aj VPPÚ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.
8. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým uznesením č. k. 25Er/22/2009-77 zo dňa 15. februára 2021 prvou výrokovou exekúciu zastavil. V druhej výrokovej vete rozhodol, že súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého nevylučuje z vykonávania exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 07865/08 zo dňa 20. augusta 2008, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 06. októbra 2008 a vykonateľnosti dňa 09. októbra 2008, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 45.560,-Sk (1.512,31 Eur) s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 01. februára 2008 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 20.000,- Sk (663,87 Eur). Súčasťou Zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z danej zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podaná žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z danej zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný, k veci uvádza:
13. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že Zmluva, ktorú dňa 01. februára 2008 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 663,87 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné,
že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa.
14. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže oprávnený má za to, že na danú vec nie je možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, nakoľko Zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, pričom sa považuje za absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka, nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinný vystupoval v postavení spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 OZ tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú osobu, ktorá zmluvu s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania, resp. obchodnej činnosti. Z obsahu predložených listín vyplýva, že v Zmluve o úvere je povinná (dlžník) označená menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu a aj ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, zapísaný v živnostenskom registri pod č. 670-15879, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v rámci jej podnikania. Je pravdou, že označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi pre fyzickú osobu, a teda menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu, a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa - obchodné meno, miesto podnikania, IČO, môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala a či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Avšak za označením zmluvnej strany (dlžníka) identifikačnými údajmi pre podnikateľa sa v Zmluve nachádzajú už len plnomocenstvá, ktoré povinná nepodpísala. V Zmluve sa nenachádza žiadne dlžníkom podpísané osobitné písomné vyhlásenie, na čo mu boli peňažné prostriedky poskytnuté, a teda bez toho nemožno vyvodiť, že tieto finančné prostriedky boli poskytnuté povinnej na účel podnikania. To znamená, že bez ďalšieho, len na základe označenia povinnej v Zmluve o úvere IČO-m, nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že ide o podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Ak by povinná nemala byť považovaná za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v zmysle § 52 ods. 4 OZ by muselo byť zrejmé, že povinná je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinná nie je v postavení spotrebiteľa. Oprávnený síce uzatvoril s povinnou zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, to však nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa podľa vymedzenia obsiahnutého v citovanom § 52 ods. 4 OZ. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou preto je spotrebiteľským právnym vzťahom. Odvolacia námietka oprávneného, že povinná nie je spotrebiteľom, keďže sa jedná o absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.
15. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
16. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská doložka v čl. 17 VPPÚ, ktoré sú súčasťou Zmluvy, vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju odvolací súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu Zmluvy, ktorej súčasťou sú VPPÚ zahŕňajúce rozhodcovskú doložku, nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej Zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v rozhodcovskej doložke je vopred určený jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnej odňaté právo ovplyvniť výber konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy rozhodol. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej Zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne“.
17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr. Peter Molčan z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.