Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-1422-2022.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Subarea
24Ek/1422/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX P.-Y., právne zastúp.: Mgr. Mgr. Martinom Danišovičom, advokátom so sídlom Drieňová 1/D, 82101 Bratislava-Ružinov, proti povinnému: L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Q. XX, XXX XX Q. Q., t. č. v G. na výkon trestu odňatia slobody a G. na výkon väzby, H. XX/XXX, XXX XX K. o vymoženie 86.304,18 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom, Exekútorský úrad so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta, pod sp. zn. 323EX 354/22, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1422/2022 zo dňa 10. októbra 2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1422/2022 zo dňa 10. októbra 2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.10.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 24Ek/1422/2022, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.05.2022 domáhala od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 86.304,18 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 7C/82/2014 zo dňa 19.1.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2019 a vykonateľnosť dňa 15.03.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn. 11Co/229/2017 zo dňa 29.01.2019 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 31.01.2019 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi, ktorý ju vedie pod sp.zn.323EX 354/22.
3. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý má v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok, a tiež vyjadrenie oprávnenej k tomuto návrhu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie pristúpil k skúmaniu oprávnenosti a dôvodnosti začatia exekúcie ku dňu začatia exekučného konania, t.j. momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Podľa ustálenej judikatúry všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmať (viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. US 663/2016 zo 7. 9. 2016). Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť exekučné tituly. Exekučný súd posudzuje exekučné tituly z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Je nutné zdôrazniť, že nakoľko je exekučný titul v tomto štádiu právoplatný a
vykonateľný a teda riadne spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Povinný vo svojom podaní poukázal na to, že podal dovolanie č.k. 8Er/530/2014, v ktorom žiada, aby v zmysle ustanovenia § 449 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilného sporového poriadku) zrušil uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. 3 CoE 48/2019 - 371 zo dňa 08.07.2019 ako aj zrušil uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8 Er 530/2014 - 252 zo dňa 04.05.2018 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku, nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu na základe, ktorého rozhodoval Exekučný súd. V exekučnom konaní súd nie je oprávnený posudzovať relevanciu dôvodov uvedenú v podanom dovolaní. Navyše podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo o sebe vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Na základe toho vyšší súdny úradník vyhodnotil, že tu nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a ani po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré privodili zánik vymáhaného nároku. Podaný návrh povinného považoval za zmätočný a nedôvodný, keď povinný v ňom predložil výňatky z rôznych právnych dokumentov, avšak nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala byť exekúcia zastavená. Na základe vyššie uvedených skutočností vyšší súdny úradník rozhodol, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie, a preto v zmysle § 611 ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Proti napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené poštou dňa 14.10.2022, podal povinný na pošte dňa 26.10.2022, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
5. V podanej sťažnosti povinný uviedol, že nesúhlasí s napadnutým uznesením, nakoľko konanie má viacero nedostatkov, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie. Súd podľa jeho názoru neúplne zistil skutkový stav, keď poveril exekútora na vymoženie pohľadávky vo výške 86.304,18 Eur, ale nerozhodol o príslušenstve vo výške 72.566,38 Eur. Táto suma mala byť exekútorom zarátaná z iného exekučného titulu, o ktorom koná Okresný súd Banská Bystrica pod sp.zn. 37Ek/720/2020, a ktorá pochádza z konania vedeného Okresným súdom Dunajská Streda proti osobe predsedníčky tohto súdu JUDr. Antónie Salayovej. Táto mala postupovať v konaní sp.zn. 8Er/530/2014 v rozpore so zákonom a dovolanie podané povinným úmyselne zakrývala pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Na záver svojej sťažnosti povinný vyslovil vieru v to, že uvedené dôkazy sú postačujúce na zastavenie exekúcie až do ukončenia vyšetrovania úmyselného konania označenej predsedníčky trnavského súdu, nakoľko ide o trestné konanie proti osobe, ktorá svoj čin úmyselne zakrývala. K podanej sťažnosti povinný pripojil viacero nesúvisiacich dokumentov, okrem iného napr. podania súvisiace so sťažnosťou zaslanou Generálnej prokuratúre SR, Krajskej prokuratúre v Trnave či Najvyššiemu súdu SR vo vzťahu k osobe predsedníčky Okresného súdu Trnava.
6. Oprávnená sa k sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 07.11.2022 . Vo svojom vyjadrení uviedla, že sťažnosť povinného hodnotí ako účelové podanie , ktoré má brániť uplatneniu zákonných nárokov oprávneného v tejto exekúcii. Oprávnená má taktiež za to, že odvolávanie sa na inú exekúciu a tvrdenie povinného o nezákonnosti príslušenstva vymáhanej pohľadávky nemajú žiadne opodstatnenie a opätovne ide o účelové konštrukcie, ktoré nemajú na prejednávanú vec žiaden vplyv. Povinný prostredníctvom svojich podaní nepreukázal žiadnu okolnosť, ktorá by svedčila o zániku vymáhaného nároku. V sťažnosti len skonštatoval, že konanie má viacero nedostatkov, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie. Povinný opätovne neuvádza o aké nedostatky malo ísť a taktiež neuvádza, prečo by malo byť uznesenie nezákonné. Neuvádza ani konkrétny dôvod, pre ktorý by mala byť predmetná exekúcia zastavená. Povinný opätovne predkladá výňatky z rôznych právnych dokumentov, pričom nie je absolútne zrejmé, aký majú predkladané dokumenty vplyv na prejednávanú vec. Oprávnená podala návrh na vymoženie pohľadávky vo výške 86.304,18 Eur s príslušenstvom, pričom táto pohľadávka existuje a ku dnešnému dňu nezanikla zo žiadneho dôvodu. Povinný taktiež nepreukázal, že by bol prípadne exekučný titul zrušený a nepreukázal ani existenciu žiadnych skutočností, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že uznesenie súdu je správne a zákonné. Z tohto dôvodu žiada súd, aby bola podaná sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
16. Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
17. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Sudca prvej inštancie sa oboznámil s napadnutým uznesením, konaním ktoré mu predchádzalo, s obsahom súdneho spisu, vykonal dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami, a to vyjadreniami oprávnenej, podaniami povinného spolu s ich prílohami, lustráciami v dostupných registroch a podrobne sa oboznámil aj s rozhodnutiami súdov, na ktoré sa účastníci odvolávali, pričom dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
18. V prvom rade sťažnostný súd zdôrazňuje, že cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Z uvedeného vyplýva, že počas celého exekučného konania, vrátane samotného výkonu exekúcie musí existovať exekučný titul, ktorým bolo v danom prípade vykonateľné rozhodnutie súdu - Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 7C/82/2014 zo dňa 19.1.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2019 a vykonateľnosť dňa 15.03.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn. 11Co/229/2017 zo dňa 29.01.2019. Z obsahu uvedených rozhodnutí vyplýva, že sa jednalo o rozsudok týkajúci sa vrátenia pôžičky spolu s úrokmi, ktorú povinnému poskytol právny predchodca oprávnenej (bývalý manžel) a ktorého povinný práve z dôvodu neschopnosti vrátenia predmetnej pôžičky dňa 27.11.2009 úmyselne zavraždil. Za tento skutok bol právoplatne odsúdený Špecializovaným
trestným súdom v Pezinku za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, ktorý si odpykáva v ÚVTOS Leopoldov. Povinný sa od momentu vydania exekučného titulu domáha jeho zrušenia, keď spochybňuje závery jednak trestného súdu ako aj civilných súdov rozhodujúcich o nároku oprávnenej na vrátenie pôžičky poskytnutej povinnému zo strany nebohého manžela povinnej. Zároveň poukazuje na iné exekučné konania, kde sa podľa jeho názoru vymáhajú rovnaké pohľadávky ako v tejto exekúcii. Svoje argumenty uvádza opakovane vo všetkých podaniach, ktoré predkladá súdom a aj iným orgánom verejnej správy, pričom je však dôležité zdôrazniť, že doposiaľ preukázateľne nedošlo k zrušeniu ani inej modifikácii predloženého exekučného titulu. Preto súd potvrdzuje už prijatý záver vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení o tom, že v nariadenej exekúcii je možné ďalej pokračovať.
19. Sudca ďalej uvádza, že exekučné konanie je samostatným konaním, ktoré je vo vzťahu k základnému konaniu konaním fakultatívnym, závislým od dispozitívneho úkonu oprávneného - návrhu na vykonanie exekúcie. Predmetom exekučného konania ako konania vykonávacieho už nie je spornosť jednak právneho titulu, výšky alebo vlastníctva pohľadávky prípadne spornosť vlastníctva veci či práva, ale jeho predmetom je nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), ktorým o spornosti právneho titulu, výšky alebo vlastníctva pohľadávky, prípadne o spornosti vlastníctva veci už bolo právoplatne rozhodnuté. Inými slovami povedané, o spore účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného z exekúcie) bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej, a to exekučným titulom zaoberajúcim sa plnením zo zmluvy o pôžičke, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už nie je sporné, aké práva prináležia oprávnenej a aké záväzky má povinný voči oprávnenej.
20. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t. j. vykonateľného rozhodnutia súdu, príp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí i spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Vykonateľnosť je jednou zo základných vlastností exekučného titulu a bez vykonateľného rozhodnutia exekúciu nemožno vykonať. V zmysle konštantnej judikatúry napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 164/1996, R 58/1997 zo dňa 27.01.1997 „rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie exekúcie, musí byť formálne vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného konania“, t. j. exekučný súd je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 391/2012 zo dňa 21.03.2013). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010 uviedol, že „Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.“ (obdobne uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 384/2009 zo dňa 09.12.2009 alebo sp. zn. I. ÚS 456/2011 zo dňa 23.11.2011).
21. Exekučný súd však nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní, rozhodne nemôže ísť do jeho vecného prieskumu. (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018). Čiže exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní a pokiaľ sa nimi bránil, konajúce súdy ich určite vzali do úvahy pri vydávaní svojich rozhodnutí.
22. Možno teda konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je
zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnená disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenej odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnená si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané jej vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
23. S poukazom na uvedené má sudca prvej inštancie za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže nebol nezistený žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1422/2022 zo dňa 10.10.2022 ako nedôvodnú zamietol.
24. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. S poukazom na uvedené považuje sudca odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka za dostatočné a zrozumiteľné.
25. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Súd je toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný z vlastnej iniciatívy rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže si strany nenavrhli, v rámci konania o sťažnosti, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 8. februára 2023
JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a