Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-232-2018.pdf
PDF · 236.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/232/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: CEREA, spol. s r. o., so sídlom Uhrovecká 4, 841 07 Bratislava, IČO: 17 337 143, zastúpený: Tomášek & partners, s. r. o., so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102011380/2018 zo dňa 10.10.2018, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu
1. Daňový úrad Bratislava ako správca dane (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu, platiteľa DPH, daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol 9104408/5/4845448/2013/NecZ zo dňa 28.10.2013 (ďalej aj „protokol“). Protokol bol daňovému subjektu doručený dňa 04.11.2013 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane na základe skutočností, zistených vo vyrubovacom konaní, zmenil určený rozdiel dane, uvedený v protokole, kde nepriznal nárok na odpočítanie dane zo šiestich dodávateľských faktúr číslo DF51210238, 51210239, 51210240, 51210257, 51210258, 51210259 od dodávateľa N. E., s.r.o. a z troch faktúr č. 51210257, 51210258, 51210259 nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcovi priznal. Na základe vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie Číslo 9104408/103100/2015/NecZ zo dňa 23.03.2015, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „daňový poriadok“) určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume XX.XXX,XX eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“) z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu rozhodnutím Číslo 1076670/2015 zo dňa 02.07.2015 zrušilo rozhodnutie správcu dane a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane vo vyrubovacom konaní, do ktorého bol vrátený rozhodnutím odvolacieho orgánu, v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu vykonal ďalšie rozsiahle šetrenia (vyzval na súčinnosť obecné úrady, predvolal svedka, zaslal dožiadanie aj medzinárodné dožiadanie a i.). Na základe všetkých skutočností zistených v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní správca dane vydal rozhodnutie Číslo 101221250/2018 zo dňa 25.06.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), v ktorom určil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie október 2012 rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura. 1.1. V protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2012 správca dane vyčíslil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura, keď neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za
dodanie repky a kukurice od dodávateľa N. E., s.r.o. Na základe výsledkov ďalšieho vykonaného šetrenia vo vyrubovacom konaní v zmysle pripomienok žalobcu k protokolu vyplynulo, že i napriek tomu, že daňový subjekt N. E., s.r.o. nepreukázal správcovi dane priznanie a odvedenie dane z vystavených odberateľských faktúr pre CEREA, spol. s r.o. za dodanie repky olejnej, preverovaním jednotlivých príjemcov tovaru až po konečného spracovateľa sa potvrdila existencia tovaru (repky olejnej), preprava tovaru, bolo zistené miesto nakládky a tiež konečné miesto vykládky tovaru, úhrady tovaru boli hradené z podnikateľských účtov spoločností. Na základe uvedeného správca dane uznal odpočítanie dane z nákupu repky olejnej na základe dodávateľských faktúr int. č. 51210257, 51210258, 51210259 (OF č. 762012, 772012, 782012) od dodávateľa N. E., s.r.o. v sume XX.XXX,XX eur. Naopak, za nákup kukurice na základe dodávateľských faktúr int. č. DF 51210238, 51210239, 51210240, (OF: 602012,632012, 662012) od dodávateľa N. E., s.r.o. správca dane odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume XX.XXX,XX eura žalobcovi neuznal. 1.2. Správca dane zistil, že daňový subjekt N. E., s.r.o. sídlo spoločnosti nemá označené, jedná sa o rodinný dom bez označenia bývajúcich. Konateľ spoločnosti N. E., s.r.o. pán N. T. na predvolanie a opakované predvolanie správcu dane nereagoval a doklady nepredložil. Za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012 nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Následne sa p. T. dostavil na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen, kde s ním bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9614401/5/1499047/2013/Rei zo dňa 19.04.2013, v ktorej sa vyjadril, že v mesiaci október 2012 predal spoločnosti CEREA, spol. s r.o. kukuricu, avšak od koho túto komoditu nakúpil, nevie. Správcovi dane svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dokladmi, keď nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady, ktorými by preukázal dodanie predmetnej komodity daňovému subjektu CEREA, spol. s r.o. Správcovi dane nepreukázal, že odberateľské faktúry č. 602012, 632012, 662012, 762012, 772012, 782012 boli predmetom účtovníctva, daň bola priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu. Nakúpený tovar (kukuricu) daňový subjekt CEREA, spol. s r.o. predal odberateľovi U. M., E. XX, XXX XX X., U., IČ DPH: N. a repku olejnú slovenským odberateľom. Pri dodaní tovaru nemeckému odberateľovi do Maďarska daňový subjekt CEREA, spol. s.r.o. uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Preverením odberateľa v Nemecku nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru, konateľ daňového subjektu U. M. pán V. L. poprel akúkoľvek spoluprácu medzi spoločnosťou CEREA, spol. s r.o. a U. M.. 1.3. V súvislosti s predajom kukurice nemeckému odberateľovi U. M. do Maďarska správca dane vydal medzinárodné dožiadanie, kde preveril prepravcov uvedených na CMR k faktúram č. 61210207, 61210208 a 61210209 v dňoch 01. až 03.10.2012, ktorí mali uskutočniť prepravu kukurice do Maďarska. Šetrením sa nepreukázalo, že tovar bol dodaný spoločnosti U. M., tak ako je deklarované na faktúrach a vystavených prepravných dokladoch (CMR). 1.4. Žalobca k daňovej kontrole predložil dodávateľské a odberateľské faktúry, CMR, úhrady faktúr, knihu analytickej evidencie zúženú od 27.09.2012 do 31.12.2012, evidenciu DPH, kúpne zmluvy uzatvorené s odberateľom U. M. a predávajúcim N. E., s.r.o., čestné prehlásenie konateľa N. E., s.r.o. N. T., že tovar (kukuricu) odovzdal na auto s vopred špecifikovanou ŠPZ zo strany kupujúceho. Počas daňovej kontroly správcovi dane neboli predložené dodacie listy, rovnako ani iné dôkazy, ako sú vážne lístky, na ktorých býva uvedená ŠPZ vozidla a osoba, ktorá váženie vykonala, prípadne vodič, ktorý tento tovar prevzal. Správcovi dane nebolo známe konkrétne miesto a názov spoločnosti, kde sa uskutočnila nakládka tovaru, v ktorej spoločnosti prišlo k váženiu, v ktorých skladových priestoroch bol tovar uložený pred nakládkou. Na žiadnom prepravnom liste (CMR) nebolo potvrdené, že tovar bol prevzatý odberateľom v Maďarsku, kde konkrétne bol tovar odovzdaný a kto ho prevzal (osoby, miesto). 1.5. Správca dane konštatoval, že skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane písomné čestné prehlásenie od dodávateľa N., s.r.o. od pána N. T. zo dňa 04.10.2012, že v mieste nakládky Veľký Lapáš a Svätý Peter tovar odovzdal na autá, nie je žiadnym relevantným dôkazom o tom, že tovar skutočne existoval, keď na druhej strane pán N. T. v zápisnici o ústnom pojednávaní číslo 9104404408/5/910826/2014/NecZ zo dňa 10.03.2014 sa vyjadril, že nevie od koho tento tovar nakúpil, pretože za spoločnosť N., s.r.o. obchody s poľnohospodárskymi komoditami robil pán T.. Ako konateľovi a spoločníkovi, ktorý je zodpovedný za spoločnosť N., s.r.o. takéto skutočnosti musia byť známe. Úhrady faktúr od odberateľa U. M., Nemecko boli uhrádzané vkladom v hotovosti osobami M. V., M. D., a prevodom z účtu, na ktorý mal dispozičné právo D. M.. 1.6. Správca dane konštatoval, že k bankovým účtom rôznych spoločností mali dispozičné právo rovnaké osoby, aj zahraničná spoločnosť U. M. mala bankový účet v slovenskej banke. Konateľ tejto spoločnosti pán V. L. nemal dispozičné oprávnenie k bankovému účtu spoločnosti NETAGENS LIMITED v kontrolovanom zdaňovacom období, čo je neštandardné. Ako majiteľ účtu vystupoval L.A. E., ktorý sa stal štatutárom spoločnosti U. M. dňa 25.06.2014.
1.7. V súvislosti s medzinárodným dožiadaním zo dňa 13.11.2015 správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňového konania č. 1674245/2015/9104408/GahN, ktorým správca dane prerušil daňové konanie od 01.12.2015, rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 23.11.2015. Dňa 03.04.2018 bolo kontrolovanému daňovému subjektu zaslané Oznámenie o pokračovaní v daňovom konaní č. 100643835/2018, v ktorom mu oznamuje, že dňa 28.03.2018 pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo a správca dane pokračuje v konaní od 29.03.2018. Urgencie MVI zo strany správcu dane boli zaslané dňa 21.02.2018, 11.09.2017, 04.09.2017, 15.6.2017, 29.03.2017, 12.01.2017, 10.10.2016, 20.09.2016, 13.07.2016, 03.03.2016. 1.8. Z rozsiahleho šetrenia správcu dane týkajúce sa prepravcov, ktorí sú uvedení na príslušných CMR, vyšlo najavo, že prepravcovia viezli tovar, ktorý následne v niektorých prípadoch doviezli späť na Slovensko, prípadne nebola potvrdená uskutočnená preprava u objednávateľa (C. M. - B. I. H. G. s.r.o.). Z preverovania u objednávateľov prepravy B. I. H. G. s.r.o. a I. s.r.o. ani jeden z nich nemal vyfakturovanú prepravu spoločnosti U. M. ani spoločnosti CEREA, spol. s r.o. Šetrením sa nepreukázalo, že tovar bol dodaný spoločnosti U. M., tak ako je deklarované na faktúrach a vystavených prepravných dokladoch (CMR). Nešlo o intrakomunitárne dodanie tovaru, tak ako to žalobca vykazuje v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2012, neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 1.9. Žalobca správcovi dane predložil len prvotné dokumenty, ako sú faktúra, úhrady, kúpne zmluvy, účtovníctvo, evidencia DPH, čestné prehlásenie svedkov, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Iné dôkazy zo strany žalobcu, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie uvedené na predmetných faktúrach správcovi dane neboli predložené, ako sú napr. vážne lístky, na ktorých je uvedená osoba, ktorá váženie vykonala a spoločnosť, v ktorej váženie bolo vykonané. Správcovi dane nie je známe konkrétne miesto a názov spoločnosti, kde sa uskutočnila nakládka tovaru, v ktorej spoločnosti prišlo k váženiu, v ktorých skladových priestoroch bol tovar uložený pred nakládkou. 1.10. Správca dane v rámci rozsiahleho šetrenia zistil, že žalobca uplatnením si práva odpočítania dane z dodávateľských faktúr OF 602012, 632012, 662012 od dodávateľa N. E., s.r.o. porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť z deklarovanej dodávky tovaru nevznikla, pretože dodanie predmetného tovaru, tak, ako to je deklarované na faktúrach, sa preverovaním nepreukázalo. Žalobca podľa správcu dane porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, podmienka nebola splnená, keďže nebolo preukázané, že dodávky tovaru pre U. M. boli uskutočnené tak, ako boli fakturované. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň podľa písmena a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, podmienka nebola splnená, keďže nebolo preukázané, že dodávka bola platiteľovi dodaná. V nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) bol porušený § 51 zákona č. 22/2004 Z. z., keďže platiteľ si takéto právo uplatnil neoprávnene, a ďalej bol porušený § 19, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, alebo služby, pričom dodanie tovarov nebolo vierohodne preukázané. 1.11. Správca dane vyslovil záver, že odpočítanie DPH z faktúr za dodávky kukurice je zneužitím práva vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty pre účely získania výhody platiteľmi DPH s cieľom získať vyplatenie nadmerných odpočtov na DPH. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo platiteľovi na odpočítanie dane. Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). V zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. platí, že právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 1.12. Dodávateľovi N.E. E. s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií bez reálneho plnenia bolo uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s tovarom - kukurica. Z uvedeného dôvodu správca dane žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane v celkovej výške dane z pridanej hodnoty XX.XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie október 2012 nepriznal. 1.13. Už len samotný spôsob vykonávania, resp. realizácie obchodu, so spoločnosťami N. E. s.r.o. a U. M., tzn. podávanie si informácií cez SMS a telefón o ŠPZ, množstvách, nakládkach, úhradách, keď tovar v mnohých prípadoch nikto zo žalobcu ani N. E. s.r.o., ani U. M. nevidel, neobdržanie základných dokladov od dodávateľa (vážne lístky, analýzny/rozborový list, dodacie listy), ktoré v iných obdobiach a pri iných obchodných partneroch boli poskytované, nepotvrdená dodávka - CMR u odberateľa, nedostatočné preverenie si obchodných partnerov, napriek rozdielnym podpisom na uzatvorených
kúpnych zmluvách a predložených splnomocneniach, to všetko svedčalo podľa správcu dane o tom, že konateľ žalobcu nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov v zmysle §135a obchodného zákonníka. 1.14. Správca dane nekonštatoval, že tovar nikto zo spoločnosti žalobcu nevidel, konštatuje, že tovar v mnohých prípadoch nikto zo spoločnosti CEREA spol. s r.o., N. E. s.r.o., ani U. M. nevidel, čo je konštatovanie plne súladné so zisteným skutkovým stavom. Ing. G. C. uviedol, že bol pri niektorých nakládkach osobne, ale všetkých nakládok sa nezúčastnil, keďže v danom období prebiehali nakládky v rôznych miestach a pamätá si iba nakládku vo Veľkom Lapáši. Majiteľom areálu vo Veľkom Lapáši bol C. Š., samostatne hospodáriaci roľník, ktorý bol podľa p. T. dodávateľom spoločnosti N. E. s.r.o. a ktorý sa vyjadril, že spoločnosť N. E. s.r.o. nepozná.
2. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 102011380/2018 zo dňa 10.10.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 74 ods. 4 daňového poriadku, potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uviedol, že pre správne určenie dane kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku je podstatné, či deklarovaný dodávateľ N. E. s.r.o. skutočne dodal fakturovaný tovar (kukuricu), keďže daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a právo odpočítať daň z tovaru vzniká v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňoval nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou N. E. s.r.o., mal byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre a teda, že daňová povinnosť vznikla. Daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu došlo práve dodávateľom uvedeným na faktúre, je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí daňový subjekt vedieť preukázať aj inak. K námietke žalobcu, že správca dane vo svojom protokole potvrdil vznik daňovej povinnosti v spoločnosti N. E. s.r.o. z dodávok kukurice žalobcu, žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, o aké skutočnosti svoje tvrdenie opiera. 2.1. Žalovaný poukázal na to, že správca dane spoločnosti N. E., s.r.o. mal síce k dispozícii výstupné faktúry spoločnosti N. E., s.r.o., ale k preukázaniu dodania tovaru na základe týchto faktúr nedošlo, keďže kontrolovaný daňový subjekt prestal so správcom dane spolupracovať a prepísal spoločnosť N. E., s.r.o. na nového konateľa a spoločníka. 2.2. Žiaden vznik daňovej povinnosti v spoločnosti N. E. s.r.o. z dodávok kukurice žalobcu v predmetnom protokole podľa žalovaného správca dane nekonštatoval, ani nepotvrdil. 2.3. Poukazuje na to, že správca dane, ani žalovaný nespochybnil, že žalobca predložil dodávateľom formálne správne vystavené faktúry, dodacie listy a pod., žalovaný sa stotožňuje so správcom dane, že na preukázanie reálnosti deklarovaného zdaniteľného plnenia predložiť formálne správnu faktúru nestačí. Splnenie formálnej stránky (predloženie faktúry) je síce jednou z podmienok uznania práva na odpočítanie dane, tento doklad však musí byť odrazom reálneho plnenia. To znamená, že ani doklady s požadovanými náležitosťami nie sú dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu fakticky došlo tak, ako je v dokladoch deklarované. 2.4. Pokiaľ žalobca namieta, že v prípade, ak mal správca dane pochybnosti, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť pri preverovaní svojich obchodných partnerov, mal žalobcu vyzvať na odstránenie pochybností v tomto smere, žalovaný s ním nesúhlasí, nakoľko daňový poriadok správcovi dane takúto povinnosť neukladá a zákon č. 222/2004 Z. z. ponechal na platiteľoch, ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, nemusia ich dôveryhodnosť preverovať nijako, v tomto prípade sa však, konkrétne u tohto druhu daní s poukazom na znenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., vystavujú riziku, že nesplnia zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane, čo je aj prípad žalobcu. 2.5. Podľa žalovaného je dôvodné očakávať, že firmy prijmú dôsledné opatrenia s jasnými postupmi, dokumentáciou a kontrolnými mechanizmami, aby sa vyhli obchodom s podnikateľmi, ktorí by mohli byť zapojení do daňových podvodov. Kontrolné mechanizmy, ktoré uplatňoval žalobca podľa žalovaného dostatočné neboli, keď si za svojho priameho dodávateľa zvolil daňový subjekt, ktorý nevedel svoje verbálne tvrdenia preukázať žiadnym listinným dôkazom, požadované doklady a dôkazy správcovi dane nepredložil, v daňovej kontrole so správcom dane nespolupracoval a následne spoločnosť previedol na nového konateľa a za svojho priameho odberateľa si zvolil spoločnosť, ktorá nadobudnutie tovaru jednoznačne poprela. 2.6. Správca dane hodnotil všetky tieto zistené skutočnosti v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Na základe toho správca dane nemohol považovať dodanie
kukurice od dodávateľa N. E., s.r.o. žalobcovi za hodnoverne preukázané a žalovaný sa s prijatým záverom správcu dane stotožnil. 2.7. Žalovaný dospel k názoru, že záver správcu dane o tom, že žalobca subjekt nemá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávok kukurice od spoločnosti N. E., s.r.o. je v súlade so zisteným skutkovým stavom a hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/ 2004 Z. z.
II. Žaloba
3. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 31.12.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ktoré podľa neho vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzdal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
4. Žalobca namieta, že výrok rozhodnutia nie je podložený v odôvodnení a tak sa nevie účinne brániť, keď nie je možné určiť dôvody rozhodnutia.
5. Namieta, že správca dane obviňuje žalobcu z úmyselného zneužitia práva a účasti na podvode, tvrdí, že nebola spochybnená dobrá viera žalobcu, a že žalobca nezodpovedá za celý reťazec svojich dodávateľov a plnenie ich povinností.
6. Žalobca tvrdí, že Daňový úrad Banská Bystrica vo svojom protokole potvrdil vznik daňovej povinnosti v spoločnosti N. E. s.r.o. z dodávok kukurice spoločnosti CEREA, spol. s r.o. a vyhodnotil dodávky za 3. štvrťrok 2012 ako riadne dodanie. Daňový úrad Banská Bystrica vo svojom protokole nepotvrdil vznik daňovej povinnosti v spoločnosti N. E. s.r.o. a nevyhodnotil dodávky za 3. štvrťrok 2012 ako riadne dodanie, čo je absolútne a jednoznačne zrejmé z predmetného protokolu, ktorý je súčasťou spisu.
7. Žalobca namieta, že finančná správa nevykonala daňovú kontrolu u dodávateľa žalobcu (N. E. s.r.o.), ktorá je pre toto konanie najpodstatnejšia, čo má za následok, že skutkový stav nebol zistený úplne. Podľa žalobcu správca dane nemôže na jednej strane vyrubiť daň dodávateľovi a na druhej strane uprieť odberateľovi právo na jej odpočítanie, takže napadnuté rozhodnutie má zásadnú logickú a tým aj právnu vadu.
8. Kontrolovaný daňový subjekt N. E., s.r.o. prestal so správcom dane spolupracovať a v marci 2013, počas daňovej kontroly za 3. štvrťrok 2012, prepísal spoločnosť N. E., s.r.o. na nového konateľa a spoločníka. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou za 3. štvrťrok 2012 nepriznal spoločnosti N. s.r.o. právo na odpočítanie dane, keďže N. s.r.o. nepreukázala požadované skutočnosti, nepredložila požadované doklady, prestala so správcom dane spolupracovať a došlo k zmene konateľa a majiteľa spoločnosti na maďarského občana.
9. Poukazuje na to, že správca dane odmietol vykonať miestne zisťovanie v miestach nakládok, vo Veľkom Lapáši a vo Svätom Petre a odmietol ako dôkaz fotografiu vážnej knihy vo Veľkom Lapáši.
10. Žalovaný podľa žalobcu neprihliada a bagatelizuje dôkazy v prospech žalobcu (svedecké výpovede a čestné prehlásenia osôb Ing. G. C.K., D. M., C. T., N. T. a listinné dôkazy) a neodôvodňuje, z akých dôvodov na tieto dôkazy neprihliadal. Namieta tiež rozloženie dôkazného bremena. Žalovaný nespísal poslednú zápisnicu z vyrubovacieho konania, čím nebolo ukončené vyrubovacie konanie. Pri vydaní rozhodnutia neboli dodržané zákonné lehoty.
III. Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.04.2019 uviedol, že žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. Navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietnuť. Výrok napadnutého rozhodnutia je jasne podložený v odôvodnení, pričom sa s odvolacími námietkami podrobne v rozhodnutí
vysporiadal a uviedol, prečo ich nepovažuje za relevantné. Má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo v zmysle § 63 ods. 2 daňového poriadku zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, t.j. z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správca dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom žalovaný, rovnako ako daňový úrad, sa opieral o dôkazy, obsiahnuté v administratívnom spise.
12. Správcom dane vyslovený záver, že odpočítanie DPH z faktúr za dodávky kukurice je zneužitím práva vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty pre účely získania výhody platiteľmi DPH s cieľom získať vyplatenie nadmerných odpočtov na DPH, vychádza zo všetkých skutkových zistení. Dodávateľovi N. E. s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií bez reálneho plnenia mohlo byť jedine uplatnenie odpočítania DPH v reťazci obchodníkov s kukuricou.
13. Žalovaný má za to, že kontrolné mechanizmy, ktoré uplatňoval žalobca, dostatočné neboli, keď si za svojho priameho dodávateľa zvolil daňový subjekt, ktorý nevedel svoje verbálne tvrdenia preukázať žiadnym listinným dôkazom, požadované doklady a dôkazy správcovi dane nepredložil, v daňovej kontrole so správcom dane nespolupracoval a následne spoločnosť previedol na nového konateľa a súčasne za svojho priameho odberateľa si zvolil spoločnosť, ktorá nadobudnutie tovaru jednoznačne poprela.
14. Vykonanie daňovej kontroly u žalobcovho dodávateľa N. E. s.r.o. nie je pre daný prípad podstatné a nevykonanie daňovej kontroly v spoločnosti N. E. s.r.o. za žalobcom požadované zdaňovacie obdobia nemá vplyv na dostatočné zistenie skutkového stavu. Z predloženého spisu je zrejmé, že miestne príslušný správca dane, Daňový úrad Banská Bystrica, vykonal u žalobcovho dodávateľa N. E. s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012, teda za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ako je kontrolované zdaňovacie obdobie október 2012 v spoločnosti CEREA, spol. s r.o.
15. Skutočnosť, že správca dane uznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z nákupu repky olejnej, rozhodne neznamená, že má žalobcovi automaticky uznať právo na odpočítanie dane aj z nákupu kukurice. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane odmietol vykonať miestne zisťovanie v miestach nakládok, vo Veľkom Lapáši a vo Svätom Petre a odmietol ako dôkaz fotografiu vážnej knihy vo Veľkom Lapáši, žalovaný uvádza, že predmetná námietka je v rozpore s obsahom spisu.
16. K námietke žalobcu, že žalovaný neprihliada a bagatelizuje dôkazy v prospech žalobcu (svedecké výpovede a čestné prehlásenia osôb Ing. MirO. C., D. M., C. T., N. T. a listinné dôkazy) a neodôvodňuje, z akých dôvodov na tieto dôkazy neprihliadal, žalovaný uvádza, že svedectvá dotknutých osôb sú podrobne zaznamenané a vyhodnotené v napadnutom rozhodnutí, takže žalovaný len sumarizuje, že z týchto výpovedí nie je možné konštatovať, že sú hodnoverným dôkazom o dodaní tovaru žalobcovi.
17. Žalobcova námietka týkajúca sa rozloženia dôkazného bremena nemá podľa žalovaného opodstatnenie, nakoľko od neho nikdy nepožadoval, aby preveril všetkých svojich subdodávateľov v reťazci, jediné, čo žalovaný požadoval, je, aby kontrolovaný daňový subjekt osvedčil elementárnu znalosť svojich priamych obchodných partnerov, keďže štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (viď § 2 ods. l Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/97/2009).
18. K námietke, že nespísal poslednú zápisnicu z vyrubovacieho konania, čím nebolo ukončené vyrubovacie konanie, konštatoval, že vyrubovacie konanie nekončí spísaním poslednej zápisnice, ale v zmysle § 68 ods. 1 daňového poriadku končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu, rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 03.07.2018, kedy bolo vyrubovacie konanie zákonným spôsobom ukončené. Žalobcova námietka, že pri vydaní rozhodnutia neboli dodržané zákonné lehoty je nedôvodná, nakoľko podľa žalovaného boli dodržané všetky zákonné lehoty.
IV. Replika
19. V replike zo dňa 23.04.2019 žalobca uviedol, že trvá na skutočnostiach a vyjadreniach uvedených v žalobe.
V. Relevantné právne predpisy
20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
26. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c).
27. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).
28. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
29. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.
30. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).
31. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
32. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d).
33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
34. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona o DPH, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c).
VI. Posúdenie veci správnym súdom
35. Krajsky´ súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach žalobných bodov, avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil a rozhodol vo veci na pojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 16.02.2023 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
36. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
37. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tejto súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
38. Úlohou súdu bolo preskúmať v rozsahu podaných žalobných námietok, či rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktorými žalobcovi znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy XX.XXX,XX eura na sumu XX.XXX,XX eura a určil žalobcovi z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume XX.XXX,XX eura, boli vydané v súlade so zákonom.
39. Správny súd hneď úvodom poznamenáva, že z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z.. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.
40. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.01.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, sp.zn. 8Sžf/23/2014 a sp.zn. 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.
41. Rovnako treba zdôrazniť, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem "môže" v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
42. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie DPH pri dodaní tovaru alebo služby bol žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru alebo služby, nie je rozhodujúce nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru v zmysle Obchodného zákonníka žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
1Sžf/72/2015 zo dňa 11.04.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2018).
43. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Na tomto mieste nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa.
44. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Avšak i tu dochádza ku skúmaniu daňového subjektu vo vzťahu k výberu dôveryhodných obchodných partnerov, nakoľko daňový subjekt je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, v spojení so znalosťou svojich obchodných partnerov, čo je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani, ktorá hospodársku činnosť vykonáva v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 a spĺňa objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).
45. Hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie DPH, sú splnené len vtedy, ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Súdny dvor EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností prejednávanej veci (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-285/11, C-642/11, C-610/19).
46. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, ale naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci.
47. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61, C-610/19 Vikingo, bod 50). Zásada zákazu zneužitia práva, ktorá sa uplatňuje v oblasti DPH, zakazuje len výslovne umelé konštrukcie zbavené hospodárskej reality s jediným cieľom, dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi smernice 2006/112 (C-419/14, C-610/19).
48. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že nárok si uplatňuje dôvodne za zákonom stanovených podmienok, pričom dokazovanie správcom dane nastáva až následne, na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
49. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.
50. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keďže znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 104/2012-89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/25/2011 zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011 a sp. zn. 2Sžf/42/2012 zo dňa 18.04.2013).
51. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).
52. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval.
53. V uvedenej súvislosti musí správny súd zdôrazniť judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá je aj pri aplikácii Správneho súdneho poriadku použiteľná a týka sa aj aktuálnej otázky rozloženia dôkazného bremena (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sž-o-KS 29/2005): „V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Už samotné zistenie skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov popreli ich vystavenie (inak povedané spochybnili hodnovernosť existencie daňového dokladu ako aj v ňom zaznamenaných údajov o tovare), jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní.“
54. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/8/2014 zo dňa 07.10.2014, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii“.
55. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie).
56. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 predložil správcovi dane faktúry vystavené spoločnosťami/obchodnými partnermi, kúpne zmluvy na tovar a dodacie listy. Nepredložil však objednávky na potraviny v konkrétnych množstvách, zápisy zo stretnutí s obchodnými partnermi, na ktorých došlo k objednaniu tovaru, ich prípadné doplnenia, opravy, komunikáciu s obchodnými partnermi (odberateľmi, dodávateľmi, prepravcami), prípadné reklamácie tovaru.
57. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 39/2018).
58. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku opätovne pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívaní (najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte
- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi).
59. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. (rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 21.04.2020 sp. zn. 9 Sžfk/1/2019) - Zbierka stanovísk NS a súdov SR 2/2021.
60. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na daňovom subjekte, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania dodávky, jej súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod.. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť preukázať dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní.
61. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/1004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca
z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou na účtovnom doklade (§ 9 zákona o DPH).
62. Správny súd má za to, že výrok napadnutého rozhodnutia je podložený v napadnutom rozhodnutí, pričom žalovaný sa s odvolacími námietkami podrobne v rozhodnutí vysporiadal a uviedol, prečo ich nepovažuje za relevantné. Vo všeobecnosti za nepreskúmateľné rozhodnutie možno považovať také, ak neobsahuje dôvody, alebo dôvody sú nezrozumiteľne podané.
63. Fakturačne mal byť tovar (kukurica), ktorá je predmetom sporu, dodávaná v slede spoločností N. E. s.r.o. › CEREA spol. s r.o. › nemecká spoločnosť U. M., Maďarsko. Tvrdenia správcu dane, že daňová povinnosť spoločnosti N. E. s.r.o. nevznikla, keďže dodávka tovaru (kukurice) pre spoločnosť CEREA spol. s r. o. sa nepreukázala, sú výsledkom šetrení vykonaných správcom dane a tvrdenia správcu dane sa zjavne týkali dane na „vstupe“. Zo šetrenia, ktoré bolo následne vykonané u prepravcov, ktorí mali kukuricu prepraviť od CEREA, spol. s r.o. do nemeckej spoločnosti U. M. do Maďarska (daň na „výstupe“), bolo zistené, že prepravcovia skutočne nejakú kukuricu prepravovali, ale preprava tejto kukurice nebola vykonaná pre dodávateľa CEREA spol. s r.o., ani pre odberateľa U. M., ani nebolo preukázané, že kukurica bola odovzdaná spoločnosti U. M. v Maďarsku, keďže U. M. prevzatie kukurice vyslovene poprela. Súčasne bolo zistené, že časť nákladu kukurice sa vrátila späť na Slovensko.
64. Správny súd uvádza, že správcom dane vyslovený záver, že odpočítanie DPH z faktúr za dodávky kukurice je zneužitím práva vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty pre účely získania výhody platiteľmi DPH s cieľom získať vyplatenie nadmerných odpočtov na DPH, vychádza zo všetkých skutkových zistení. Dodávateľovi N. E. s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií bez reálneho plnenia mohlo byť jedine uplatnenie odpočítania DPH v reťazci obchodníkov s kukuricou.
65. Je potrebné, aby žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Už len samotný spôsob vykonávania, resp. realizácie obchodu so spoločnosťami N. E. s.r.o. a U. M., tzn. podávanie si informácií cez SMS a telefón o ŠPZ, množstvách, nakládkach, úhradách, keď tovar v mnohých prípadoch nikto zo spoločnosti CEREA spol. s r.o. ani N. E. s.r.o., ani U. M. nevidel, neobdržanie základných dokladov od dodávateľa (vážne lístky, analýzny/rozborový list, dodacie listy), ktoré v iných obdobiach a pri iných obchodných partneroch boli poskytované, nepotvrdená dodávka - CMR u odberateľa, nedostatočné preverenie si obchodných partnerov, napriek rozdielnym podpisom na uzatvorených kúpnych zmluvách a predložených splnomocneniach, to všetko svedčí o tom, že konateľ spoločnosti CEREA, spol. s r.o. nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov v zmysle § 135a Obchodného zákonníka.
66. Kontrolné mechanizmy, ktoré uplatňoval žalobca, dostatočné neboli, keď si za svojho priameho dodávateľa zvolil daňový subjekt, ktorý nevedel svoje verbálne tvrdenia preukázať žiadnym listinným dôkazom, požadované doklady a dôkazy správcovi dane nepredložil, v daňovej kontrole so správcom dane nespolupracoval a následne spoločnosť previedol na nového konateľa a súčasne za svojho priameho odberateľa si zvolil spoločnosť, ktorá nadobudnutie tovaru jednoznačne poprela.
67. Správny súd uvádza, že vykonanie daňovej kontroly u žalobcovho dodávateľa N. E. s.r.o. nie je pre daný prípad podstatné a nevykonanie daňovej kontroly v spoločnosti N. E. s.r.o. za žalobcom požadované zdaňovacie obdobia nemá vplyv na dostatočné zistenie skutkového stavu. Z predloženého spisu je zrejmé, že miestne príslušný správca dane, Daňový úrad Banská Bystrica, vykonal u žalobcovho dodávateľa N. E. s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012, teda za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ako je kontrolované zdaňovacie obdobie október 2012 v spoločnosti CEREA, spol. s r.o. Z vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 správca dane vyhotovil protokol číslo 9614401/5/2047046/2013/Čav zo dňa 21.05.2013. Tento
protokol je použiteľný ako dôkaz (ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim) a žalobca bol s predmetným protokolom oboznámený (dňa 05.11.2015 nahliadol do spisu a oboznámil sa s protokolom z daňovej kontroly v spoločnosti N. E. s.r.o. za obdobie 3. štvrťrok 2012, upraveným v zmysle §§ 11 a 23 daňového poriadku vo vzťahu k daňovému tajomstvu, práve v súvislosti s tým, že tento protokol bude použitý ako dôkaz); žalobné námietky v tomto smere sú bezpredmetné.
68. Skutočnosť, že správca dane uznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z nákupu repky olejnej, rozhodne neznamená, že má žalobcovi automaticky uznať právo na odpočítanie dane aj z nákupu kukurice. V protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2012 správca dane vyčíslil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura, keď neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za dodanie repky a kukurice od dodávateľa N. E., s.r.o. Na základe výsledkov ďalšieho vykonaného šetrenia vo vyrubovacom konaní v zmysle pripomienok daňového subjektu má správca dane preukázané, že i napriek tomu, že daňový subjekt N. E., s.r.o. nepreukázal správcovi dane priznanie a odvedenie dane z vystavených odberateľských faktúr pre žalobcu za dodanie repky olejnej, preverovaním jednotlivých príjemcov tovaru až po konečného spracovateľa sa potvrdila existencia tovaru (repky olejnej), preprava tovaru, bolo zistené miesto nakládky a tiež konečné miesto vykládky tovaru, úhrady tovaru boli hradené z podnikateľských účtov spoločností, na základe čoho daňový úrad uznal odpočítanie dane z nákupu repky olejnej. 68.1. Uvedené zistenia správcu dane, týkajúce sa komodity repky olejnej však nezakladajú dôvod na uznanie odpočítania dane z nákupu kukurice, keďže správca dane nemôže uznať, resp. neuznať daňovému subjektu právo na odpočet DPH na základe analógie repky a kukurice, ale iba na základe riadne zisteného skutkového stavu v konkrétnom individuálnom prípade, pričom okolnosti, za ktorých žalobca obchodoval s repkou, neboli identické, ako obchod s kukuricou.
69. Priamym dodávateľom spoločnosti CEREA spol. s r.o. v októbri 2012 bola spoločnosť N. E. s.r.o., konateľ N. T.Ď., na obchodovanie s kukuricou bol poverený p. T.. N. T. sa v zápisnici o ústnom pojednávaní číslo 9104404408/5/910826/2014/NecZ zo dňa 10.03.2014 vyjadril, že o obchodoch s kukuricou nič nevie, nebol osobne prítomný ani pri jednom obchode s poľnohospodárskymi plodinami, keďže za N. E. s.r.o. s kukuricou obchodoval T.. N. E. s.r.o. nevlastnila sklady, ani ich nemala prenajaté, dopravu kukurice nezabezpečovala (dopravu podľa neho zabezpečovala CEREA spol. s r.o.). Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2012 spoločnosť N. E. s.r.o. podala až keď správca dane začal preverovať žalobcu, pričom v daňovom priznaní uviedla rovnaké hodnoty za uskutočnené aj prijaté zdaniteľné plnenia, výsledná daň nula. T. nevedel od koho kukuricu nakúpil, pretože za spoločnosť N., s.r.o. všetky obchody s poľnohospodárskymi komoditami robil T..
XX. C. T. v zápisnici o ústnom pojednávaní číslo 1654262/2015/9104408/GahN zo dňa 10.11.2015 uviedol, že v spoločnosti N. E. s.r.o. nebol v žiadnom pracovnom právnom vzťahu, spolupracoval externe s pánom konateľom T. na základe splnomocnenia, za čo nedostal žiadnu odmenu, ani mu nebol vyplatený žiaden plat. T. v mene spoločnosti N. E., s.r.o. uzatváral obchody so žalobcom a uviedol, že v obciach Veľký Lapáš, Svätý Peter, Chotín boli sklady dodávateľov spoločnosti N. E. s.r.o., pri nakládkach kukurice bol, ale nie pri každej. Svedok si pamätá nakládku vo Veľkom Lapáši, kde bol pán C. Š.B., ktorý bol majiteľom tovaru, bol samostatne hospodáriaci roľník a vtedy bol majiteľom areálu a ktorý bol podľa T. dodávateľom spoločnosti N. E. s.r.o. Na kontaktné osoby a nakládky v obci Svätý Peter a Chotín si p. T. nepamätá a nepamätá sa ani, od koho ďalšieho bola nakúpená kukurica, predaná spoločnosti žalobcovi.
71. Správny súd tak má za preukázané, že žalobca nakupoval kukuricu neznámeho pôvodu od konateľa N. E. s.r.o., ktorý o obchodoch s kukuricou nič nevedel a kukuricu nevidel, keďže všetky obchody s kukuricou zadarmo zabezpečoval poverený T., ktorý nevedel, od koho, okrem Š., bola kukurica nakúpená, pričom Š. uviedol, že spoločnosť N. E. s.r.o. nepozná a neobchodoval s ňou. Ing. C. za kontrolovaný daňový subjekt podľa žalobcu „netrval na papieroch“, ale na reálnej kvalite kukurice.
72. Sám žalobca spochybnil dôveryhodnosť T., keď správcovi dane predložil dňa 15.05.2018 dohodu o vine a treste zo dňa 27.10.2015 (viď dôkaz č. 139), ktorá bola uzavretá medzi obvineným C. T.
a prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava I, v ktorej sa obvinený priznáva, že ako konateľ spoločnosti B., s.r.o. na základe ním vystavených faktúr v predmetných zdaňovacích obdobiach roku 2010 daňovému úradu neodviedol daň z pridanej hodnoty vo veľkom rozsahu, čím spáchal zločin neodvedenia dane a poistného a súhlasí, aby mu súd uložil v dohode uvedený súhrnný trest odňatia slobody, trest viesť motorové vozidlo a peňažný trest. 72.1. Správny súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžfk/11/2017 zo dňa 30.05.2018, ktorým najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu Progress Trade, s.r.o., zastúpený Tomášek & partners, s.r.o., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/231/2015-74 zo dňa 19.10.2016. Dodávateľom žalobcu, spoločnosti Progress Trade, s.r.o., bola práve zmienená spoločnosť B., s.r.o., za ktorú konal C. T., pričom súdy zhodne konštatovali, že deklarované dodávky kukurice a pšenice v predmetnom prípade neboli preukázané.
73. Čo sa týka následného predaja kukurice nemeckej spoločnosti U. M. do Maďarska, obchod mal zabezpečiť D. M., ktorého mal splnomocniť E. L. a ten bol splnomocnený konateľom spoločnosti U. M., pánom L. B.U. V., ktorý však podľa výsledkov MVI poprel akúkoľvek spoluprácu medzi žalobcom a U. M. a vyjadril sa, že slovenskou daňovou správou zaslané faktúry a CMR boli vystavené bez jeho vedomia.
XX. D. M.E. v zápisnici o ústnom pojednávaní číslo 9104408/5/1556532/2014/NecZ zo dňa 28.04.2014 uviedol, že on za spoločnosť NETAGENS LIMITED len dohadoval kúpne zmluvy so žalobcom, pričom presné miesto vykládky kukurice v meste Györ nepozná a pri vykládke nebol, bol zodpovedný len za nakládku. Kto objednával prepravu tovaru za spoločnosť U. M., ani komu bola vystavená faktúra za prepravu, nevie a nemá ani vedomosť o následnom predaji tovaru. Daňový subjekt doručil správcovi dane dňa 14.05.2018 dodatočne podpísané CMR M. v kolónke č. 24 tovar prevzal, dátum, podpis, a jeho písomné vyjadrenie, že tovar prevzal v Györi, v Maďarsku. Predložené dokumenty sú zavádzajúce, sú celkom zjavne v rozpore s predchádzajúcou výpoveďou M., ktorý uviedol, že pri vykládke tovaru v Györi nebol a nemôže tak odpovedať na otázku správcu dane, aký existuje dôkaz o tom, že tovar bol skutočne doručený prijímateľovi v Györi v Maďarsku. M. tak nemôže dodatočne písomne potvrdiť, že tovar v Györi prevzal, keď v Györi pri vykládke podľa vlastných slov nebol a tovar neprevzal.
75. Správny súd má za to, že predložené CMR ani výpoveď svedka žiadnym spôsobom nepreukazujú dodanie tovaru do Maďarska a splnenie podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a všetky žalobné námietky v tomto smere sú nedôvodné. Rovnako aj nemecká daňová správa sa vo svojej odpovedi na MVI vyjadrila, že z ich pohľadu nie sú splnené podmienky na oslobodenia od dane pri intrakomunitárnych dodávkach. Dokonca, podľa žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, zaslanej nemeckou daňovou správou dňa 28.02.2014, V. L. (konateľ U. M.) potvrdil, že sa domnieva, že žalobca a ďalšie daňové subjekty sa dopustili s falošnými pečiatkami a falošnými firemnými dokladmi daňových únikov.
76. Preverovaním prepravcov kukurice bolo zistené, že prepravcovia viezli tovar, ktorý v troch prípadoch (W.-E. R., HU, L. G., HU a G. Q., HU) ani nevyložili a následne doviezli späť na Slovensko (vo všetkých troch prípadoch bola preprava tovaru objednaná D. M. za spoločnosti I. s.r.o. a A. Y. s.r.o.), v prípade spoločnosti K. A., HU prepravca realizáciu prepravy vôbec nepotvrdil, v prípade spoločnosti C. M. realizáciu prepravy nepotvrdil objednávateľ prepravy B. I. H. G. s.r.o. Prepravcovia, ktorí potvrdili vykonania prepravy (Q.-F. R., HU a G. E. R., HU), uviedli, že prepravu nevykonali pre žalobcu ani U. M.. Prepravu si objednali a zaplatili spoločnosti B. I. H. G.Y. s.r.o. a I. s.r.o. a tovar bol prepravený do Györu osobám, ktoré prepravca nevedel identifikovať. V prípade prepravcu I. L., HU si prepravu objednala spoločnosť I. s.r.o., maďarská daňová správa ale konštatovala, že predložené dokumenty realizáciu prepravy nepotvrdzujú. Tvrdenie žalobcu, uvedené v odvolaní, že nemôže byť pravdivé , nakoľko z preverovania u objednávateľov prepravy B. I. H. G. s.r.o. a I. s.r.o. ani jeden z nich nemal vyfakturovanú prepravu spoločnosti U. M., Nemecko ani spoločnosti žalobcu.; šetrením teda nebolo preukázané, že tovar bol v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. dodaný do iného členského štátu, do Maďarska, spoločnosti U. M., Nemecko.
77. Tvrdenie žalobcu, že prepravcovia potvrdili vykonanie prepravy do Maďarska je nedôvodné. Prepravcovia, ktorí vykonanie prepravy kukurice potvrdili, prepravu nevykonali na účet predávajúceho CEREA, spol. s r.o. alebo nadobúdateľa tovaru U. M. a nikdy nepotvrdili, že tovar bol odovzdaný spoločnosti U. M., pričom U. M. prevzatie tovaru vyslovene poprela.
78. Žalobná námietka, že NDS, a.s. potvrdila prepravu tovaru, je bezpredmetná, NDS potvrdila pohyb vozidiel v predmetnom čase (aj to nie v plnom rozsahu, tak ako bol deklarovaný), ale nepotvrdila a ani potvrdiť nemohla, že preprava bola vykonaná v súvislosti s nákupom kukurice žalobcom a jeho následným dodaním spoločnosti U. M.. Rovnako sa nepotvrdili ani deklarované miesta nakládok kukurice v obciach Veľký Lapáš a Svätý Peter a ich skladovanie u daňových subjektov C. Š. SHR a K. spol. s r.o.
79. Súčasne je zrejmé, že výpoveď D. M., že nevie, kto objednal prepravu a komu bola fakturovaná je v priamom rozpore s výpoveďami prepravcov, podľa ktorých prepravu tovaru vo všetkých prípadoch, keď tovar bol vrátený späť na Slovensko, objednával M.E..
80. Čo sa týka čestných prehlásení (C. T., N. T.) - právny inštitút čestného vyhlásenia nie je dôkazným prostriedkom, ale dôkazný prostriedok nahradzuje, ak jeho použitie správny orgán v administratívnom konaní pripustí (§ 39 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). Pôsobnosť správneho poriadku je však v daňovom konaní vylúčená (§ 163 daňového poriadku), takže čestné vyhlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Aj keď z ustanovenia § 24 ods. 4 daňového poriadku je zrejmé, že ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach.
81. Námietka žalobcu, že správca dane odmietol vykonať miestne zisťovanie v miestach nakládok, vo Veľkom Lapáši a vo Svätom Petre a odmietol ako dôkaz fotografiu vážnej knihy vo Veľkom Lapáši, je v rozpore s obsahom spisu.
82. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že odpovede starostov obcí Svätý Peter, Veľký Lapáš a Chotín sú nezákonným dôkazom a sú irelevantné, správny súd uvádza, že predmetné výzvy správcu dane na súčinnosť zaslané obciam, ako aj zaslané informácie od obcí, sú zákonným a podstatným dôkazom získaný v daňovom konaní, ktoré poskytli osoby vo veci v zmysle zákona kompetentné bez osobného záujmu poskytnúť iné, ako objektívne informácie, založené na listinných a iných overiteľných dôkazoch (všetky s tým súvisiace skutočnosti žalovaný veľmi podrobne uvádza a odôvodňuje na str. 35, 36 a 37 napadnutého rozhodnutia). 82.1. Samotný kontrolovaný daňový subjekt konkrétne miesta údajných nakládok v obciach Veľký Lapáš, Svätý Peter, Chotín tovaru nikdy neidentifikoval presnou adresou, prípadne názvom spoločnosti, ktorá skladovací areál vlastní, pričom tvrdí, že vlastníci skladov odmietli vedené záznamy o nakládkach tovaru daňovému subjektu vydať. Z uvedeného je zrejmé, že daňový subjekt vlastníkov skladov kontaktoval. 82.2. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9104408/5/5328809/2015/NecZ zo dňa 12.03.2015 správca dane uviedol, že daňový subjekt správcovi dane nepredložil konkrétne miesto a názov spoločností, kde sa uskutočnila nakládka tovaru, ani neidentifikoval skladové priestory, kde bol tovar uložený pred nakládkou. Následne daňový subjekt dňa 18.03.2015 zaslal správcovi dane mapy s presnou lokalizáciou miesta nakládok a fotografie miesta nakládok vo Svätom Petri a vo Veľkom Lapáši a uviedol, že ide o bývalé poľnohospodárske družstvá. Na základe toho správca dane vyzval príslušné obce Svätý Peter a Veľký Lapáš na poskytnutie súčinnosti, starostovia obcí poskytli správcovi dane relevantné informácie (od daňového subjektu sa správca dane nikdy adresu ani názov spoločností, kde sa mala realizovať nakládka tovaru nedozvedel) a správca dane tak zaslal v zmysle § 21 daňového poriadku dožiadanie miestne príslušným správcom dane na preverenie deklarovaných nakládok u spoločností C. Š. SHR a K. spol. s r.o. Miestne príslušný správca dane vykonal u oboch spoločností miestne zisťovania v zmysle ustanovenia § 37 daňového poriadku, C. Š.B. SHR ani K. spol. s r.o. nepotvrdili spoluprácu so spoločnosťami N. E. s.r.o. ani CEREA spol. s r.o., nepotvrdilo sa skladovanie obila, ani realizácia nakládok. Daňový úrad Nitra, vykonal predmetné miestne zisťovanie v spoločnostiach, ktoré mali predmetné nakládky realizovať a tieto spoločnosti vykonanie nakládok nepotvrdili. 82.3. V rámci zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101148032/2018 dňa 13.06.2018 bol predložený dôkaz kontrolovaným daňovým subjektom, fotografia vážnej knihy vo Veľkom Lapáši, strana 7, ktorú ale nie je možné vyhodnotiť ako relevantný dôkaz, keďže nie je z predloženej fotografie zrejmé, kto viedol záznamy, koho vážna kniha to je, v akej pozícii je „partner“ a pod. Jedna predložená strana z vážnej knihy, nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť. Čo sa týka podpisu p. E., správca dane iba konštatoval vizuálne zrejmú skutočnosť, že na predloženom splnomocnení zo dňa 01.06.2012 je podpis E. L. vizuálne odlišný od podpisu na predchádzajúcich ním podpísaných dokladoch. Vykonanie ďalšieho medzinárodného dožiadania do Maďarska, zameraného iba na osobu E. L., ako navrhoval daňový subjekt, nie je hospodárne, nakoľko nemecká daňová správa vo svojej odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií
(ďalej aj „MVI“) jednoznačne konštatovala, že z ich pohľadu nie sú splnené podmienky na oslobodenia od dane pri intrakomunitárnych dodávkach.
83. Nemecká daňová správa na základe MVI preverovala predaj kukurice do spoločnosti U. M., mala vo veci otvorené daňové konanie, keďže obdržala žiadosť slovenského správcu dane o MVI a mala plnú kompetenciu sa k veci vyjadrovať. Obchod s kukuricou mal zabezpečiť D. M., ktorého mal splnomocniť E. L. a ten bol splnomocnený konateľom spoločnosti U. M., pánom KoH. B.U. V., ktorý však podľa výsledkov MVI akúkoľvek spoluprácu medzi žalobcom a U.Y. M. poprel a vyjadril sa, že slovenskou daňovou správou zaslané faktúry a CMR boli vystavené bez jeho vedomia. Nemecká daňová správa nikdy neprezumovala existenciu tovaru a je celkom zrejmé, že keďže nikdy nebolo potvrdené dodanie tovaru do spoločnosti U. M., nemohli byť ani splnené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu.
84. Námietka žalobcu o rozložení dôkazného bremena nie je dôvodná, nakoľko námietka nie je dôvodná, nakoľko žalovaný nikdy nepožadoval, aby žalobca preveril všetkých svojich subdodávateľov v reťazci, jediné, čo žalovaný požadoval, je, aby kontrolovaný daňový subjekt osvedčil elementárnu znalosť svojich priamych obchodných partnerov, keďže štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (viď § 2 ods. l Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí (rozsudok Najvyššieho súdu SR číslo 5Sžf/97/2009). Zákon o DPH ponechal na platiteľoch, ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, nemusia ich dôveryhodnosť preverovať nijako, v tomto prípade sa však, konkrétne u tohto druhu daní s poukazom na znenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, vystavujú riziku, že nesplnia zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane, čo je aj žalobcov prípad.
85. Pre správne určenie dane kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku je podstatné, či deklarovaný dodávateľ N. E. s.r.o. skutočne dodal fakturovaný tovar (kukuricu) žalobcovi, keďže daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a právo odpočítať daň z tovaru vzniká v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. Práve preto, pokiaľ si daňový subjekt uplatňoval nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou N. E. s.r.o., mal byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre a teda, že daňová povinnosť vznikla. Daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu došlo práve dodávateľom uvedeným na faktúre, je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí daňový subjekt vedieť preukázať aj inak, čo však v danom prípade nepreukázal.
86. Keďže vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH dôkazné bremeno, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, znáša daňový subjekt, je len v jeho záujme, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Túto skutočnosť dokazujú vydané judikáty, za všetky napr. rozsudok NS SR č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, resp. Rozsudok NS SR č.k. 5Sžf/17/2011 z 23.02.2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. IV ÚS 24/2013-7 z 17.01.2013, ktoré jasne hovoria, že daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry.
87. Správny súd uvádza, že vyrubovacie konanie nekončí spísaním poslednej zápisnice, ale v zmysle § 68 ods. 1 daňového poriadku končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu, rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 03.07.2018, kedy bolo vyrubovacie konanie zákonným spôsobom ukončené. Čo sa týka termínu poslednej zápisnice, správca dane navrhol termín spísania poslednej zápisnice v zaslanom Oboznámení s vykonanými úkonmi vo vyrubovacom konaní č. 100673174/2018 zo dňa 05.04.2018, a to deň 09.05.2018, takže daňový subjekt mal vedomosť, že dokazovanie zo strany správcu dane je ukončené. Správca dane v predmetnom oznámení daňovému subjektu uviedol, že ak daňový subjekt disponuje dôkazmi, ktoré ešte nepredložil, správca dane ich žiada predložiť do 30.04.2018, daňový subjekt v tomto termíne doklady nepredložil. Žalobca dňa 25.04.2018 nahliadal do spisu, odfotil si všetky predložené doklady, kládol pri pojednávaní správcovi dane otázky a súčasne so správcom dane dohodol zrušenie termínu spísania poslednej zápisnice dňa 09.05.2018 a bol stanovený nový termín spísania poslednej zápisnice na deň 15.05.2018 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100793205/2018). Žalobca dňa 14.05.2018 e-mailom požiadal správcu dane o zaslanie e-mailovej
komunikácie správcu dane s obecnými úradmi a požadoval predpripraviť zápisnicu na deň 15.05.2018. Súčasne dňa 14.05.2018 elektronicky zaslal správcovi dane dodatočne podpísané CMR a vyhlásenie p. M..
88. Dňa 15.05.2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100941346/2018, počas ktorej daňový subjekt prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu kládol správcovi dane otázky, pričom pojednávanie trvalo cca 6 hodín a pojednávanie pokračovalo dňa 30.05.2018 ďalšie cca 4 hod., dňa 30.05.2018 bolo dohodnuté, že daňový subjekt aj správca dane predložia svoje vyhlásenia k prerokovávaným skutočnostiam dňa 13.06.2018 a správca dane pripraví daňovému subjektu cca 100 strán príloh k MVI na nafotenie (išlo pritom o doklady samotného kontrolovaného daňového subjektu). Dňa 13.06.2018 sa ústneho pojednávania zúčastnil iba kontrolovaný daňový subjekt, bez splnomocneného zástupcu, ten sa e-mailom zo dňa 13.06.2018 ospravedlnil, že je PN a odpojednáva to konateľ, z pojednávania bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101148032/2018, kde konateľ kontrolovaného daňového subjektu uviedol, že k zápisnici sa odborne vyjadrí splnomocnený zástupca dňa 20.06.2018, dňa 20.06.2018 mala byť spísaná posledná zápisnica. Dňa 18.06.2018 správca dane obdržal elektronické podanie splnomocneného zástupcu daňového subjektu, že nesúhlasí s termínom spísania poslednej zápisnice dňa 20.06.2018, kedy bude splnomocnený zástupca ešte stále práceneschopný, pričom najbližší možný navrhovaný termín je od 04.07.2018 do 06.07.2018. Správca dane ďalší odložený termín spísania poslednej zápisnice už neakceptoval a nový termín nestanovil. Mal za to, že všetky predložené pripomienky a dôkazy daňového subjektu už boli dostatočne prerokované na predchádzajúcich pojednávaniach. Dňa 20.06.2018 sa za spoločnosť CEREA spol. s r.o. ústneho pojednávania, pri ktorom mala byť spísaná posledná zápisnica, nikto nezúčastnil, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 101205852/2018 zo dňa 21.06.2018. V zmysle § 68 ods. daňového poriadku, správca dane do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu vydá rozhodnutie, čo správca dane dňa 25.06.2018 aj učinil.
89. Správca dane poskytoval daňovému subjektu maximálnu možnú súčinnosť, pričom z vyššie uvedeného je zrejmé, že všetky pripomienky, dôkazy, návrhy a námietky daňového subjektu, boli opakovane a podrobne prerokované a nie je zrejmé, aké ďalšie skutočnosti mal v úmysle daňový subjekt stálym odsúvaním termínu spísania poslednej zápisnice ešte prerokovať. Zo samotného obsahu zápisníc je celkom zrejmé, že správca dane do zápisnice uviedol jednotlivé úkony, vykonané správcom dane, zistenia, ku ktorým dospel, ako aj tvrdenia a dôkazy, predložené daňovým subjektom. Žalobca následne kládol správcovi dane otázky, na ktoré správca dane odpovedal, predmetné otázky aj odpovede sú rovnako zaznamenané v zápisnici, ide o rozsiahle stanoviská oboch strán. Vzhľadom na skutočnosť, že námietky a pripomienky daňového subjektu sa opakovali a správca dane na ne opakovane odpovedal, žalovaný môže konštatovať, že predložené pripomienky a dôkazy boli prerokované dostatočne a správca dane prejednávaciu zásadu neporušil. Správca dane nestanovil termín spísania poslednej zápisnice na deň, o ktorom by mal vedomosť, že sa v ten deň splnomocnený zástupca spoločnosti nebude môcť pojednávania zúčastniť, keďže splnomocnený zástupca vo svojom e-maile zo dňa 13.06.2018 iba uviedol, že dňa 13.06.2018 je práceneschopný a žiadnym spôsobom neavizoval, že práceneschopný bude ešte aj o týždeň, resp. že sa chystá absolvovať dlhodobo plánovaný medicínsky zákrok. Súčasne je z predloženého spisu zrejmé, že konateľ daňového subjektu CEREA spol. s r.o. sa zúčastňoval ústnych pojednávaní, bol pri všetkých pojednávaniach, týkajúcich sa prerokovania predložených pripomienok, obdržal zápisnice v písomnej forme, sám si pojednávania na mobil nahrával, takže bol plne informovaný o všetkom, čo sa prejednávalo a práceneschopnosť osoby Ing. G. D. ho nemohla zásadným spôsobom obmedziť v účasti na ústnom pojednávaní. Odsúvanie termínu spísania poslednej zápisnice od pôvodného 09.05.2018 až po posledný navrhovaný interval od 04.07.2018 do 06.07.2018 jednoznačne indikuje obštrukcie zo strany daňového subjektu.
90. Námietka žalobcu o nedodržaní zákonných lehôt nie je dôvodná. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1076670/2015 zo dňa 02.07.2015, právoplatné dňa 15.07.2015, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 9104408/103100/2015/NecZ zo dňa 23.03.2015 a vec vrátil na ďalšie konanie, bolo preukázateľne doručené na daňový úrad dňa 28.07.2015. To znamená, že daňové konanie mohlo začať až po doručení tohto rozhodnutia, teda po dni 28.07.2015, a nie dňa 15.07.2015, ako uvádza odvolávajúci sa, keďže správca dane nemohol začať konať skôr, ako sa o veci dozvedel. Až po tomto termíne (28.07.2015) mohol správca dane začať vykonávať ďalšie úkony v zmysle daňového poriadku (dokazovanie vo vyrubovacom konaní po vrátení veci nadriadeným orgánom).
90.1. V zmysle § 65 ods. 1 správca dane rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania, v osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. V predmetnom prípade preukázateľne ide o osobitne zložitý prípad, už vzhľadom na množstvo úkonov, ktoré bolo potrebné vo vyrubovacom konaní nielen vykonať (zaslanie dožiadania, ako aj medzinárodného dožiadania, žiadosti o poskytnutie informácií obecným úradom, predvolanie, príp. predvedenie svedka; všetko pri rešpektovaní zákonom stanovených lehôt na doručenie), ale aj vyhodnotiť, o. i. aj v tom smere, či vykonanými úkonmi získané informácie sú dostatočné pre správne posúdenie veci a s výsledkami vykonaného šetrenia oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt a prerokovať jeho vznesené pripomienky a námietky. 90.2. Zákonná lehota 60 dní tak začala plynúť odo dňa 28.07.2015 a správca dane vedomý si všetkých úkonov, ktoré má vykonať, správne a v súlade so zákonom dňa 05.08.2015 požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia; v žiadosti žiadal predĺženie o 300 dní. V zmysle § 65 ods. 2 daňového poriadku, vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu, môže lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Finančné riaditeľstvo SR posúdilo predmetnú žiadosť o. i. aj z hľadiska časovej náročnosti stanovených úkonov a primerane predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia o 180 dní. Všetky uvádzané dôvody (zaslanie medzinárodného dožiadania, žiadosti o poskytnutie informácií obecným úradom, predvolanie, príp. predvedenie svedka a i.) sú dôvody plne spôsobilé na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, keďže všetky tieto úkony vrátane ich vyhodnotenia a oboznámenia daňového subjektu s ich výsledkom nie je možné vykonať v zákonnej 60 dňovej lehote. 90.3. Správca dane vydal svoje rozhodnutie číslo 101221250/2018 dňa 25.06.2018, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 28.06.2018, pričom vyrubovacie konanie bolo prerušené odo dňa 01.12.2015 do 28.03.2018. Správca dane tak rozhodol v zákonnej lehote (60 dní +180 dní) a nie je možné konštatovať, že rozhodnutie správcu dane číslo 101221250/2018 dňa 25.06.2018 je z dôvodu oneskoreného vydania rozhodnutia nezákonné. Námietka týkajúca sa oneskoreného vydania rozhodnutia FR SR č. 1076670/2015 zo dňa 02.07.2015, ktorým žalovaný zrušil prvé rozhodnutie správcu dane a vec vrátilo na ďalšie konanie, je celkom irelevantná. Žalovaný obdržal na rozhodnutie odvolanie daňového subjektu spolu s úplným spisovým materiálom a predkladacou správou správcu dane dňa 26.05.2015, pričom rozhodnutie č. 1076670/2015 vydal dňa 02.07.2015, odoslané na poštovú prepravu dňa 08.07.2015, to znamená v zákonom stanovenej lehote 60 dní v zmysle § 65 ods. 1 daňového poriadku.
91. Žalobcom namietaná nezákonnosť opakovanej žiadosti o MVI, na základe ktorej podľa žalobcu nemožno prihliadať na prerušenie kontroly, nie je dôvodná. Správca dane z jeho pohľadu disponoval celkom jednoznačnou odpoveďou nemeckej daňovej správy na MVI, ktorá sa týkala spoločnosti U. M., v zmysle ktorej je celkom zrejmé, že spoločnosť U. M. poprela akúkoľvek spoluprácu so žalobcom (odpoveď na MVI číslo 9102408/5/180746/2013/Neck, ktorú správca dane obdržal počas daňovej kontroly dňa 05.09.2013). Žalobca ale s uvedeným výsledkom medzinárodného dožiadania zásadne nesúhlasil (zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 9104408/5/9104408/5/4952715/2013/NecZ zo dňa 06.11.2013). Správca dane teda ešte počas daňovej kontroly, dňa 16.01.2014, v súlade s požiadavkami žalobcu v snahe vyhovieť jeho námietkam zaslal pod číslom 9104408/5/188475/2014/ Neck, Gahn nemeckej daňovej správe opakovanú žiadosť o MVI, zameranú na detailné preverenie konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu a s tým súvisiace vypočutie svedkov L. V. a L. E. za účasti slovenského kontrolovaného daňového subjektu (v medzinárodnom dožiadaní bolo uvedených s tým súvisiacich 10 otázok).
92. Na túto opakovanú žiadosť o MVI slovenská daňová správa odpoveď napriek viacerým urgenciám neobdržala, a aj na základe toho odvolací orgán konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z tohto dôvodu správca dane dňa 13.11.2015 zaslal nové medzinárodné dožiadanie, kde zopakoval požiadavku na vypočutie svedkov za účasti kontrolovaného daňového subjektu a zopakoval otázky, ktoré mali byť položené. Odpoveď na medzinárodné dožiadanie správca dane obdržal dňa 28.03.2018. Toto medzinárodné dožiadanie číslo 1669521/2015/9104408/ Gahn, zaslané dňa 13.11.2015, je dožiadanie vydané plne v súlade s § 44 a § 3 daňového poriadku a vydaním tohto dožiadania sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku sa kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, pričom účelom daňovej kontroly je správne určenie dane. Podnetom na zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií boli návrhy a námietky daňového subjektu, uplatnené v daňovej kontrole, na prerušenie daňového konania z titulu zaslania tejto žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (§ 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku) sa v zmysle zákona prihliada a takéto
prerušenie je spôsobilé privodiť právne účinky predpokladané zákonom, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie vyrubovacieho konania (§ 61 ods. 5 daňového poriadku).
93. Jedným z prostriedkov, ktoré slúžia správcovi dane na zistenie a overenie skutočností a údajov rozhodujúci pre správne určenie dane je získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty („Nariadenie“). V súvislosti s inštitútom daňovej kontroly dávame do pozornosti ustanovenie § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok: „Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.“
94. Lehota na vykonanie daňovej kontroly nie je poriadkovou, ale zákonnou procesnou lehotou, ktorú zákon určil na vykonanie daňovej kontroly, počas ktorej je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. 94.1. Z dôvodu, že realizácia administratívnej spolupráce v podobne medzinárodnej pomoci pri získavaní informácií potrebných do daňovej kontroly predstavuje zdĺhavé konanie, pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole pokračovať dňom doručenia odpovede na túto žiadosť.
95. Vzhľadom na skutočnosť, že vyrubovacie konanie bolo od 01.12.2015 do 28.03.2018 prerušené v súlade so zákonom, tak o čas, po ktorý bolo daňové konanie prerušené, sa predlžuje lehota na vyrubovacie konanie. Odpoveď na medzinárodné dožiadanie správca dane preukázateľne obdržal dňa 28.03.2018, nie 06.03.2018, ako nesprávne uvádza žalobca.
96. V tejto súvislosti je nevyhnutne potrebné upozorniť na § 44 Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly opodstatnené teda nie je neobmedzená. Jednoznačným a pre správcu dane záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom postupe musí byť zásada proporcionality. Správca dane musí dôsledne posúdiť a zdôvodniť, či sú dané dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť.
97. Rozsudkom z 30. septembra 2021 vo veci C-186/20, HYDINA SK s.r.o. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky rozhodol tak, že: "Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením".
98. Vykonané šetrenia celých reťazcov subjektov dodávateľov a odberateľov žalobcu, vrátane zistených skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru, neboli samoúčelné a nepodstatné, ako tvrdí žalobca, ale práve tieto rozsiahle šetrenia preukázali, že dodávky tovarov kukurice nemohli byť uskutočnené tak, ako boli fakturované. S poukazom na uvedený právny názor, správny súd námietku žalobcu o dĺžke prerušenia daňovej kontroly, vyhodnotil ako nedôvodnú po vyhodnotení časového úseku dĺžky trvania daňovej kontroly v spojení s prerušením konania o daňovej kontrole.
99. Žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené.
100. Krajský súd v Bratislave, vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí najvyššieho súdu a Súdneho dvora EÚ dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., správne orgány správne a podrobne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
101. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), správny súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal.
102. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).