Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/262/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 605 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 17713/2010 o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku dlžníčkou (povinnou) I. C., T.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 605 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči I. C., T.. XX.XX.XXXX pre vymoženie záväzku povinnej zo zmluvy o úvere č. 505800158. Súdny exekútor návrh zaevidoval pod č. EX 17713/2010 a požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý o tejto žiadosti rozhodol 15.12.2008 poverením súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Urobil tak po uplynutí zákonom stanovenej doby, v omeškaní viac ako 11 mesiacov bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával vo veci úkony, smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva podľa SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , , ). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa

Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaž na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlistosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka Stanislava Árvaia, nar. 01.06.1959, sp. zn. súdneho exekútora EX 10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis návrhu na vykonanie exekúcie, pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia. Žalobca používa na označenie veci spisovú značku súdneho exekútora, pretože exekučný súd mu súdnu spisovú značku neoznámil. Požiadavku na nahradenie majetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity flustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 605 eur za 11 celých mesiacov. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 345 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -15 zo dňa 31.01.2013 nevylúčil sudkyňu Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci. Uznesením č.k. -133 zo dňa 31.03.2014 ten istý súd potvrdil provstupňové uznesenie č.k. -57 zo dňa 03.06.2013 o zamietnutí návrhu zo dňa 03.06.2013 žalobcu na prerušenie konania.

Žalovaný písomnou replikou z 28.05.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok, vyžadovaných , uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na zmätočnosť žaloby, najmä označenie povinného z exekučného konania odlišnými dátumami narodenia, neuvedením súdnej spisovej značky exekučného konania, neuvedením relevantných skutkových tvrdení, ako je dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik škody aj nemajetkovej ujmy atď. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie je jasný ani titul náhrady škody. Ani v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi

okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie ( ). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom . Na výzvu žalovaného na doplnenie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval všeobecnými informáciami, čím zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení účinnom pred 01.06.2011 Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody ani jej výška. Žalobca vyčíslil škodu paušalizáciou reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Žalobcovi náklady na prevádzkovanie, správu a údržbu informačného systému vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. Pri náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie a . Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca zánik podnikateľských aktivít a plánov nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv

spotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.

Na pojednávaní dňa 07.07.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov. Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalobca elektronickým podaním z 03.07.2014, neopatreným zaručeným elektronickým podpisom, opakovane navrhol prerušenie konania podľa a ods. 2 písm. c/ Obč. súd. por. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, podanej pre porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a na spravodlivý súdny proces uznesením Krajského súdu v Źiline sp. zn. . Tento návrh žalobcu bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš zo 07.07.2014 sp. zn. , vyhlásenom na pojednávaní 07.07.2014. Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. /EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného bremena. Novelizáciou bola civilnoprávna zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. v ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi.

V prejednávanom prípade súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods. l Zákona predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej žalovaným je založené v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči G. Á.. Súd v ďalšom odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -124 zo dňa31.03.2014 (o zrušení rozduku tunajšieho okresného súdu zo dňa 03.06.2013 č.k. -60), ktorý na strane 7 konštatuje, že povinnosťou účastníka uchádzajúceho sa o priznanie náhrady škody podľa je podať žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. V zmylse vety za bodkočiarkou účinného od 01.01.2013 je postačujúce preukázať podanie žiadosti, ktorej obsah nie je rozhodujúci. Žalovaný súdu predložil zoznam nárokov uplatnených žalobcom z titulu náhrady škody podľa , z ktorého súd zistil, že pod poradovým č. 153 je uvedený nárok na náhradu škody 125 € a nemajetkovej ujmy 609 € voči povinnej I. C..

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 17713/2010. Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá súdna spisová značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorého sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú vec bližšie identifikovať minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a označením povinnej, nevzbudzujúcim pochybnosti o jej totožnosti (na strane 2 žaloby žalobca uvádza jej dátum narodenia XX.XX.XXXX, na strane 7 jej správny dátum narodenia XX.XX.XXXX). Avšak vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu bolo, čo vyplýva z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lipt. Mikuláš zn. , doručené uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia dňa 06.05.2011, takže žalobca mal možnosť pri riadnej komunikácii so svojím vtedajším právnym zástupcom spisovú značku súdneho konania zistiť. Žalobca tvrdí, že k povereniu súdneho exekútora došlo dňa 07.09.2011, v omeškaní dlhšom viac ako 11 mesiacov (nie je zrejmé, odkedy žalobca túto lehotu počíta). Pre úplné posúdenie včasnosti udelenia poverenia však žalobca opomína uviesť ďalšie rozhodujúce

skutočnosti. Pripojeným spisom tunajšieho okresného súdu sp. zn. je preukázané, že ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 17713/10. Dňa 17.01.2011 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená, čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu zo 17.01.2011 o 10,04 hod. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej I. C.Z., T.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 45,13 eur s príslušenstvom na základe návrhu z 02.12.2010, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 26.10.2010, sp. zn. SR 10095/10, právoplatný 15.11.2010 a vykonateľný 18.11.2010. Z textu tohto exekučného titulu vyplýva, že ide o vymoženie zmenkovej pohľadávky z blankozmenky vystavenej žalovanou I.. C. 29.01.2010 pre zabezpečenie záväzku z bližšie neuvedenej zmluvy o úvere. Exekučný súd písomným podaním z 24.01.2011 požiadal Stály rozhodcovský súd Bratislava o zapožičanie spisu zn. SR 10095/10 a doručeniek preukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku z 26.10.2010 povinnej; dožiadaný orgán písomnosťou z 31.01.2011 požiadal o predĺženie lehoty na splnenie povinnosti o 30 dní. Dňa 18.02.2011 rozhodcovský súd exekučnému súdu oznámil, že požadované písomnosti zasiela v prílohe na CD nosiči. Exekučný súd pri činnosti predchádzajúcej vydaniu poverenia dôsledne postupoval podľa Exekučného poriadku vo vtedy platnom znení, v súlade s ustanoveniami o spotrebiteľskom práve (právny vzťah oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinnej I.. C. je spotrebiteľským úverom) a o dobrých mravoch, so zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vzniku zmluvného vzťahu oprávneného a povinnej a podľa ustanovení komunitárneho práva - Smenice (ES) 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozsudkom Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08, ktorý je od vstupu SR do Európskej únie dňom 01.05.2004 prameňom práva. Uzneseniami č.k. -18 z 27.04.2011, právoplatným 24.05.2011 a č.k. -25 z 13.07.2011, právoplatným 11.08.2011 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol v časti a uznesením z 02.09.2011 č. k. -33, právoplatným 15.10.2011 exekučné konanie čiastočne zastavil. V prvom rade si teda exekučný súd musel za súčinnosti Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, ktorý požiadal 31.01.2011 o predĺženie dňa 24.01.2011 súdom určenej lehoty na predloženie spisu, ustáliť predmet exekučného konania, čo si vyžadovalo dôsledné skúmanie vydaného exekučného titulu a naštudovanie rozsiahlej právnej úpravy a judikatúry, ktoré vzhľadom na niekoľko tisíc nielen exekučných vecí napadnutých v uvedenom období na Okresný súd Lipt. Mikuláš vyžadovalo istý nevyhnutný čas. Až po takomto procesnom ustálení predmetu exekučného konania (na ktoré nie je určená zákonná ani poriadková lehota) exekučný súd mohol vydať poverenie č. 5505 031289 na vykonanie exekúcie dňa 07.09.2011. Dobu od doručenia žiadosti o vydanie poverenia dňa 17.01.2011 do vydania poverenia 07.09.2011 vzhľadom na doručenie spisu Stáleho rozhodcovského súdu exekučnému súdu 18.02.2011 a neustále procesné zmeny výšky vymáhanej pohľadávky, o ktorých bolo rozhodnuté uzneseniami zo dňa 27.04.2011, zo dňa 13.07.2011 a 02.09.2011, nemožno považovať za dobu zbytočných prieťahov a porušenie práva na prejednanie veci v primeranom čase. Vydanie poverenia v uvedenom čase sa spravovalo (s ohľadom na dobu začatia exekučného konania) §-om 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011, ktoré ukladá súdu povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie pod podmienkou, že nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na jej vykonanie alebo exekučného titulu zo zákonom; táto lehota neplatí v prípade exekučného titulu podľa a . Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, ktorý je rozhodnutím rozhodcovského orgánu. Aj keď Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.05.2011 v Exekučného poriadku uvádzal ako rozhodnutia, pri ktorých neplatí 15-dňová lehota na vydanie poverenia, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené, nie aj rozhodcovské rozsudky, toto ustanovenie treba vykladať extenzívne, za použitia argumentum a minori ad maius. Zmyslom tejto právnej úpravy bolo poskytnúť ochranu povinným subjektom, zaviazaných exekučnými titulmi, ktoré neprešli kontrolou súdnej moci v základnom konaní. Ak medzi tieto exekučné tituly patria rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené, tým skôr medzi ne musia patriť rozsudky vydané rozhodcvskými súdmi. Tomuto výkladu nasvedčuje aj neskoršia precizácia uvedeného ustanovenia zákonba novelizácia Exekučného poriadku účinná od 01.06.2011. S takouto argumentáciou v skutkovo totožných veciach sa stotožňuje aj Krajský súd v Žiline, napr. v rozsudkoch č. k. -69, -91, -99, -94.

Žalobca teda nepreukázal porušenie právnej povinnosti spočívajúce v existencii prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť súdu, bolo potom nadbytočné vykonávať dokazovanie vzniku škody a kauzálneho

nexu. Plniac si povinnosť prevencie, aj vo vzťahu k samotnej žalobe súd prednáša, že žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125 eur. Či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé), žalobca nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky. Rovnako netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. V pripojenom exekučnom spise tunajšieho okresného súdu sp. zn. sa nenachádza žiadny dôkaz preukazujúci, že žalobca urgoval alebo kontroloval stav konania na exekučnom súde. Pokiaľ tak robil prostredníctvom súdneho exekútora, rovnako súdu nepredložil o tom žiaden dôkaz; v súdnom exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť súdneho exekútora o oznámenie stavu exekučného konania. V tejto súvislosti musí súd pripomenúť, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur paušálne vo všetkých súdnych konaniach bez ohľadu na tvrdenú dĺžku nečinnosti súdu, ktorý získal túto vedomosť zo svojej úradnej činnosti. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len hypotetické. Žalobca nepreukázal, že došlo k zániku povinnej, strate kontaktu s ňou, jej insolvencii. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Rovnako netvrdil a nepreukázal stratu svojho zisku z realizovaného obchodu a hospodársku stratu. Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní úspešný žalovaný nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.