Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/150/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X. mája XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, D., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: E. F. G. G., bytom B. X, G., adresa na doručovanie C. B. H. XXX, H. I., proti žalovanej: C. G., nar. XX. apríla XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, I., zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Pekar, A. XXX/XX, I., za účasti intervenienta na strane žalovanej: UNIQA pojišťovna, a.s., Evropská 136/810, Praha 6, Česká republika, IČO: 49 240 480, organizačná zložka UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Krasovského 3986/15, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, o 1.462,31 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 16. augusta 2022 č. k. -402, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku žalovanej na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 79,06 % (III.) a v časti o nároku intervenienta na strane žalovanej na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 79,06 % (IV.) p o t v r d z u j e.

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Intervenientovi na strane žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne zastavil konanie o sumu 962,31 eur (I.), žalobu o zaplatenie sumy 500,- eur zamietol (II.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 79,06 % (III.) a intervenient na strane žalovanej má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,06 % (IV.). Rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , ( č. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že pôvodným predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 4.296,41 eur, pričom v časti zaplatenia 2.384,10 eur žalobkyňa vzala žalobu späť bez uvedenia dôvodu a v časti 450,- eur bolo žalobe vyhovené prvým rozsudkom súdu prvej inštancie. Predmetom konania preto zostal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1.462,31 eur. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou vo výške 962,30 eur (čiastočné späťvzatie žaloby bolo odôvodnené uplatnení námietky premlčania žalovanou) bolo konanie čiastočne zastavené o sumu 962,30 eur. V zostávajúcej časti žaloba o zaplatenie sumy 500,- eur bola súdom prvej inštancie zamietnutá (II.), a to rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Zástupkyňa žalobkyne sa napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania na pojednávanie 16. augusta 2022 bez ospravedlnenia nedostavila (súčasne bola poučená o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie), pričom žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu navrhla rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tým,

že žaloba v celkovej výške 3.346,41 eur (2.384,10 eur a 962,31 eur) bola žalobkyňou vzatá späť, teda procesne zavinila zastavenie konania a preto vo vzťahu k tejto časti patrí náhrada trov konania žalovanej, ako i intervenientovi na strane žalovanej. Hoci žalobkyňa odôvodnila čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 962,31 eur vznesenou námietkou premlčania protistranou (žalovanou), súd prvej inštancie nemal už možnosť zaujať vecné stanovisko k tejto námietke, pretože uvedená časť žaloby už nebola predmetom meritórneho rozhodovania súdu. Nebolo potom možné prijať záver, že procesné zavinenie v tejto časti je na strane žalovanej. V zostávajúcej zamietajúcej časti predmetu sporu, o zaplatenie sumy 500,- eur, bola úspešná žalovaná, ktorá však nemala úspech v časti o zaplatenie 450,- eur (právoplatne priznaná suma žalobkyni). Úspech žalobkyne tak predstavoval 10,47 % (450,- eur), v ktorej časti bola neúspešná žalovaná a úspech žalovanej (na strane ktorej vystupoval intervenient), predstavoval 89,53 % (3.846,41 eur, t.j. 2.384,10 eur; 962,31 eur a 500,- eur). Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 79,06 %. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Proti tomuto rozsudku v napadnutej časti o nároku žalovanej na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 79,06 % (III.) a o nároku intervenienta na strane žalovanej na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 79,06 % (IV.) podala včas odvolanie žalobkyňa. Argumentovala, že uplatnením námietky premlčania žalovaná potvrdila právny základ nároku žalobkyne. Jej vznesením však nedošlo k zániku nároku, ako právne nedôvodného, ale len k jeho oslabeniu. Vzhľadom k tomu, že aj žalobkyňa mala za to, že jej nárok je premlčaný (čo neoslabovalo nárok na podanie žaloby), len z dôvodu uplatnenia námietky premlčania a po oboznámení sa s ňou, vo svojom vyjadrení zo dňa 4. apríla 2022 zobrala žalobu v časti týkajúcej sa námietky premlčania späť. Súd prvej inštancie rozhodnutie o náhrade trov konania nesprávne právne posúdil. Už od podania žaloby išlo o premlčaný nárok, teda žalovaná mohla vzniesť námietku premlčania už pri prvom úkone po doručení žaloby. Žalobkyňa preto navrhla uložiť povinnosť žalovanej nahradiť žalobkyni v plnej výške pomernú časť trov za právne úkony od podania žaloby ku dňu uplatnenia námietky premlčania.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu (podpísaného elektronicky) navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Žalobkyňa neuviedla odvolací dôvod, teda nie je zrejmé konkrétne pochybenie vytýkané súdu prvej inštancie. Odvolanie žalobkyne tak nemá náležitosti v zmysle a je potrebné ho odmietnuť. neobsahuje právnu úpravu umožňujúcu vzniesť námietku premlčania len pri prvom úkone adresovanom súdu. V prejednávanej veci sa realizoval iba jeden písomný úkon zo strany právneho zástupcu žalovanej, a to vyjadrenie zaslané súdu 27. júna 2018. Následne 6. augusta 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom prednesu záverečných rečí. Do uvedenej doby dôvodnosť svojho nároku v nepriznanej časti žalobkyňa nepreukázala, ktorá skutočnosť vyplývala aj z rozhodnutia odvolacieho súdu. Nebolo teda potrebné ani hospodárne vypracovať ďalšie písomné podanie na súd. V danom čase a stave vykonaného dokazovania tak žaloba nebola dôvodná aj bez vznesenia námietky premlčania. Zákonný sudca na pojednávaní 5. októbra 2021 upozornil na ekonomickú stránku veci a právny zástupca žalovanej upozornil, že ak by žalobkyňa trvala na ďalšom dokazovaní, bude vznesená námietka premlčania. Žalobkyňa bola teda už dňa 5. októbra 2021 vopred informovaná o ďalšom procesnom postupe žalovanej strany. Listom zo dňa 13. decembra 2021 splnomocnená zástupkyňa žalobkyne požiadala o odôvodnenie záverov, na základe ktorých protistrana dospela k názoru o premlčaní nároku žalobkyne, uvedením náležitých matematických výpočtov a východísk. Dňa 20. januára 2022 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom prípadného zmieru alebo vznesenia návrhov na doplnenie dokazovania súdnym znalcom, najneskôr do 15. marca 2022. Vzhľadom na márne uplynutie lehoty, právny zástupca žalovanej zaslal súdu oznámenie, že nedošlo k uzatvoreniu súdneho zmieru a súčasne bola vznesená námietka premlčania v časti náhrady ušlej mzdy. Žalobkyňa bola teda v konaní v značnom rozsahu pasívna. Svojou nečinnosťou vyvolávala ďalšie úkony vo veci. Vnútorná motivácia žalobkyne pre späťvzatie žaloby nemôže predstavovať zavinenie na strane žalovanej. Čiastočné späťvzatie učinila žalobkyňa z vlastnej vôle. Neumožnila tak súdu prvej inštancie, aby sa so vznesenou námietkou premlčania vysporiadal. K čiastočnému zastaveniu konania došlo výlučne z dôvodov na strane žalobkyne.

Odvolací súd podľa , po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť náhrady trov zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podania dôvodne (porov. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Žalovaný procesne zavinil potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne nárok žalobcu uspokojiť, hoci v predsporovom štádiu odmietal tak urobiť (porov. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Účastník konania, ktorý svojim protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti (porov. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

Súd prvej inštancie v posudzovanej veci dospel k správnemu právnemu záveru, keď posúdil procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, teda aj v časti o zaplatenie sumy 962,31 eur, na strane žalobkyne (v časti o zastavenie konania vo výške 2.384,10 eur žalobkyňa neuviedla dôvod späťvzatia a vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu vo výške 962,31 eur odôvodnila žalobkyňa svoj dispozitívny úkon vznesenou námietkou premlčania žalovanou). K čiastočnému späťvzatiu žaloby preto nedošlo pre správanie žalovanej, ktorá by sa bola rozhodla nárok žalobkyne v dotknutej časti uspokojiť.

Dôvodom pre rozhodnutie žalobkyne zobrať žalobu čiastočne späť (962,31 eur) bola námietka premlčania vznesená protistranou, čo znamenalo akceptovanie dôvodnosti uplatnenej námietky. Nebolo možné stotožniť sa s odvolacou argumentáciou žalobkyne, že vznesením námietky premlčania žalovaná potvrdila právny základ žaloby. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby nebolo možné meritórne posúdiť vecnú opodstatnenosť žaloby v tejto časti a preto nebolo možné konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne (najmä vzhľadom na potrebu vykonania ďalšieho dokazovania, vyplývajúcej i z predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu).

Ak žalobkyňa mala vedomosť (ako to uvádza v odvolaní), že nárok žalobkyne je premlčaný, podaním žaloby prevzala zodpovednosť aj za následky spojené so vznesením námietky premlčania, k čomu aj došlo. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup, obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Premlčanie znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný (ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania). Hoci nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.

Pokiaľ žalobkyňa napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a záverom zvážila podanie žaloby, znáša potom dôsledky spojené s nevymáhateľnosťou uplatňovaného nároku, v dôsledku obrany žalovanej ako dlžníka, vznesením námietky premlčania. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii o prislúchajúcej náhrade trov konania žalobkyne voči žalovanej do časového momentu vznesenia námietky premlčania, je potrebné uviesť, že dôvodnosť žaloby, ktorá v časti čiastočného späťvzatia žaloby nemohla byť súdom

meritórne posúdená, nebola preukázaná a nevyplývalo ani zo správania žalovanej, že pre jej správanie by došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalobkyni preto nevznikol nárok na náhradu trov konania.

Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 933 s.). Preto ak zobrala žalobkyňa návrh späť, zásadne platí, že zavinila zastavenie konania a je preto povinná uhradiť žalovanej strane jej trovy (porov. rozhodnutie NS SR, sp. zn. ).

Výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa neboli v konaní tvrdené.

Odvolací súd podľa uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania žalovanej a intervenienta na strane žalovanej, voči žalobkyni ako vecne správne potvrdil. Iné odvolacie námietky vznesené neboli.

Z dôvodu, že žalovaná, na strane ktorej vystupoval aj intervenient, bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa a v spojení s , vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom k tomu, že intervenientovi na strane žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli (náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil), o náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že intervenientovi na strane žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.