Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/377/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: SUGAR SR s.r.o., Sedmikrásková 8/2336, Topoľčany, zastúpeného JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou, Škultétyho 6, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. októbra 2013 č. 1100304/1/499581/2013, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 27. 11. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 10. 2013 č. 1100304/1/499581/2013, ako i rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Nitra pobočka Topoľčany zo dňa 21. 06. 2013 č. 9414401/5/2978598/2013. Uviedol, že týmto rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom mu správca dane za zdaňovacie obdobie február 2010 nepriznal vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume 177.125,36 eur, ale určil mu za toto zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť v sume 2.923,46 eur. Predmetné rozhodnutie správcu dane bolo zdôvodnené nepriznaním odpočtu zo žalobcom riadne nakúpeného tovaru od dodávateľov REJA CORPORATION, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorý žalobca v skutočnosti podľa faktúr od týchto dodávateľov a príslušných dodacích listov nakúpil a riadne zaň uhradil dohodnutú kúpnu cenu a ďalej tovar odpredal odberateľom DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., AG Intermedia, s.r.o. a AGDAR s.r.o., pričom správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt AGDAR s.r.o. je nekontaktný, na sídle si nepreberá došlú poštu a počas registrácie za platiteľa dane z pridanej hodnoty žiadne daňové priznanie nepodal, pričom registrácia na túto daň mu bola zrušená dňa 05. 11. 2010. Spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. a AG Intermedia, s.r.o. nadobudnutie tovaru potvrdili.

Žalobca v podanej žalobe namietal zákonnosť oboch daňových rozhodnutí tvrdiac, že svoje zákonné povinnosti si splnil a pre výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2010 predložil všetky doklady vyžadované v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (najmä v ods. 5 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia). Konštatoval, že správca dane mu nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2010 z dôvodu, že uvedený český daňový subjekt nespolupracuje s českým správcom dane a nepodával daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, čo však nemá oporu v zákone. Uviedol, že si nevie predstaviť, ako by slovenský daňový subjekt mohol ovplyvniť túto skutočnosť - vzťah českého daňového subjektu s českým správcom dane a donútiť ho na spoluprácu so svojím správcom dane. V podanej žalobe citoval i čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a/

SR a ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Zároveň v dôvodoch žaloby žalobca namietal i dĺžku trvania daňovej kontroly začatej dňa 10. 05. 2010, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 29. 06. 2010 pod č. -57. Podľa názoru žalobcu nebola predmetná daňová kontrola zákonom predpísaným spôsobom ukončená, keďže daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, čím porušil ust. § 15 ods. 17 vyššie citovaného zákona, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Tvrdil, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a v prípade, že použitý bol, celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rovnako nezákonné je potom i rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24. 02. 2014 navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol. Konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt v zdaňovacom období február 2010 deklaroval dodanie tovaru pre odberateľa DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. s oslobodením od dane podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, spolu v sume 170.112,- eur. V súvislosti s preverovaním uskutočnenia zdaniteľných obchodov žalobcom ako daňovým subjektom zaslal správca dane dňa 16. 06. 2010 žalovanému žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácii s cieľom preveriť uskutočnenie obchodov s týmto daňovým subjektom so sídlom v Českej republike. V odpovedi na toto dožiadanie bolo uvedené, že podľa zistenia správcu dane spoločnosť DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. potvrdila nákupy cukru od spoločnosti SUGAR SK s.r.o., a to priamo v sklade Modrý Kameň, pričom kamión viezol tovar z tohto skladu priamo k odberateľom, ktorými boli v mesiaci február 2010 maďarskí a bulharskí odberatelia a títo si sami zaisťovali i dopravu. Na základe žiadosti o doplnenie informácií, bolo zistené, že spoločnosť DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. je dlhodobo nekontaktná a nepodarilo sa získať doklady preukazujúce dodanie tovaru do Maďarska a Bulharska. Spoločnosť však za sledované obdobie (február 2010) podala daňové priznanie, v ktorom priznala nadobudnutie tovaru od žalobcu a zároveň i vykázala dodanie tovaru odberateľom do iného členského štátu (spoločnosti EST INVEST GRUP EOOD z Bulharska, ktorá následne dodala tovar rumunskému príjemcovi a spoločnosti PRESTIGE SWET Kft. z Maďarska, ktorú sa nepodarilo skontaktovať, pričom tamojší správca dane má podozrenie, že v skutočnosti obchody neboli realizované). Z uvedeného potom vyplýva, že spoločnosť DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. tovar obratom predala priamo v sklade Modrý Kameň odberateľom z Bulharska a Maďarska, pričom v cene tovaru nebola zahrnutá preprava a túto zaisťovali odberatelia na ich účet. Vzhľadom k tomu, že sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu a osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, mohlo sa jednať o trojstranný obchod v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Nebola však splnená podmienka uvedená v ust. vyššie citovaného zákona, podľa ktorej tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet. Podľa zistení správcu dane však tovar prepravil druhý odberateľ na svoj účet. Z uvedeného vyplýva, že dodanie tovaru medzi SUGAR SK s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. nemohlo byť oslobodené od dane z pridanej hodnoty podľa ust. ani podľa ust. vyššie citovaného zákona, nakoľko neboli splnené podmienky dodania tovaru s oslobodením, nebola potvrdená ani žiadna doprava tovaru do Českej republiky a nebola dodržaná ani podmienka oslobodenia tovaru, ktorou je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet. Doprava tovaru bola vykonávaná na účet maďarských odberateľov UNIWORLD Kft., PRESTIGE SWET Kft. a bulharského odberateľa EST INVEST GRUP EOOD. Žalobca vo vzťahu s svojmu odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. uskutočnil nepohyblivú dodávku tovaru s miestom dodania tovaru podľa ust. vyššie citovaného zákona a z toho dôvodu mu vznikla daňová povinnosť.

Správca dane ďalej kontrolou zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom období február 2010 deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § ust. 43 ods. 1 vyššie citovaného zákona odberateľovi AGDAR s.r.o. so sídlom v Českej republike na základe viacerých faktúr spolu v sume 302.514,- eur. Na základe medzinárodného dožiadania bolo zistené, že táto spoločnosť je na udanej adrese nekontaktná,

nepodala priznanie k dani z pridanej hodnoty a jej registrácia pre túto daň bola zrušená v novembri 2010. Vykonaným šetrením správca dane zistil, že tovar ani v jednom prípade nebol dodaný do Českej republiky, kde je odberateľ identifikovaný na daň z pridanej hodnoty a tento odberateľ ani nikdy nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Samotná existencia dokladov, ktorými daňový subjekt deklaruje dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane, sama osebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Posudzované doklady môžu byť dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho skutočného plnenia. S poukazom na vykonané dokazovanie možno potom konštatovať, že neboli splnené podmienky dodania tovaru s oslobodením podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a spoločnosť AGDAR s.r.o. nepotvrdila žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Žalobca vo vzťahu k odberateľovi, t.j. AGDAR s.r.o. uskutočnil nepohyblivú dodávku tovaru s miestom dodania tovaru podľa ust. , vyššie citovaného zákona, podľa ktorého, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miestom dodania tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, čo znamená, že žalobca dodal tovar v zmysle ust. vyššie citovaného zákona a dňom dodania tovaru mu vznikla s poukazom na ust. tohto zákona daňová povinnosť.

Predmetnou daňovou kontrolou správca dane zároveň zistil, že žalobca v zdaňovacom období február 2010 deklaroval tiež dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov odberateľovi AG Intermedia, s.r.o. so sídlom v Českej republike spolu v sume 474.999,36 eur. Na základe medzinárodného dožiadania bolo zistené, že táto spoločnosť má vo svojej evidencii zaznamenané obstaranie tovaru od žalobcu v sume 475.008,- eur, ktoré bolo zahrnuté i v daňovom priznaní za február 2010. Ďalej bolo zistené, že všetky deklarované dodávky v mesiaci február 2010 boli určené pre IBD IRISH BEVERAGE DISTRIBUTORS LTD TARA ROCK 7, GALWAY TECHNOLOGY PARK, PARKMORE, GALWAY, Ireland, s miestom dodania Ličartovce na Slovensku. Správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií s cieľom preveriť, komu írsky subjekt IBD IRISH BEVERAGE následne predal zakúpený tovar, akým spôsobom zabezpečoval dopravu, resp. ako prebiehali deklarované obchody a platby za tovar. Zároveň správca dane žiadal preveriť prijaté platby od SOLID PRESS SLOVAKIA, s.r.o., najmä z akého titulu boli tieto platby poukazované na účet AG Intermedia, s.r.o. Daňová správa dožiadaného členského štátu oznámila, že IBD IRISH BEVERAGE ukončila činnosť 28. 02. 2010, pričom osoba, ktorá predkladala za spoločnosť doklady, nemala prístup k všetkým účtovným knihám a záznamom a riaditelia spoločnosti žijú na Slovensku. Írska spoločnosť fakturovala tovar nakúpený od AG Intermedia, s.r.o., spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o. a TTC, s.r.o., ale nebolo potvrdené, že by tovar bol niekedy doručený do Írska. Spoločnosť mala faktúry od subjektu Ivan Chovanec za prepravu tovaru od AG Intermedia, s.r.o. Podľa CMR priložených k odberateľským faktúram AG Intermedia, s.r.o. pre spoločnosť IBD IRISH BEVERAGE, tovar bol prepravený z miesta nakládky Hrachovec 98 do miesta vykládky Ličartovce 299. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že preprava tovaru od TTC, s.r.o. sa uskutočnila z miesta nakládky Ličartovce do miesta vykládky Ličartovce, kde bol tovar vyložený pre spoločnosť IBD IRISH BEVERAGE. Miesto začatia aj skončenia prepravy tovaru sa teda nachádza na území Slovenskej republiky a preprava tovaru bola vykonaná za účelom dosiahnutia oslobodenia dodania tovaru od dane z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky. Tovar teda nebol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a nie je možné pri takomto tovare uplatniť oslobodenie od dane v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa predložených dokladov sa jednalo o pohyb tovaru medzi subjektmi v reťazci: TTC, s.r.o. - SUGAR SK s.r.o., SUGAR SK s.r.o. - AG Intermedia, s.r.o. a AG Intermedia, s.r.o. - IBD IRISH BEVERAGE. Po preskúmaní pohybu tovaru bol rozdiel základu dane zistený z dokladov, ktorými žalobca preukazoval intrakomunitárne dodania v zmysle ust. vyššie citovaného zákona v sume 947.625,36 eur (170.112,- + 302.514,- + 474.999,36). Správcom dane vypočítaný rozdiel dane je potom 180.048,82 eur (947.625,57 x 0,19).

V podanom vyjadrení žalovaný zároveň uviedol, že žalobca pri daňovej kontrole predložil doklady, na základe ktorých si uplatňuje nárok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 43 vyššie citovaného zákona, ale samotná existencia týchto dokladov, ktorými žalobca deklaruje dodanie tovaru do iného členského štátu ako oslobodené od dane, ešte sama osobe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca (faktúry, dodacie listy, písomné vyhlásenia o vyvezení tovaru do Českej republiky, doklady o úhrade, medzinárodné nákladné listy, podľa ktorých prepravu tovaru realizoval odberateľ prostredníctvom tretej osoby a nie

vlastnými dopravnými prostriedkami) nemožno považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. V predmetnej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobca dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie dodávky tovaru od dane z pridanej hodnoty a či sa správca dane dostatočne vysporiadal s preukázaním rozporov s právnymi predpismi, ktoré viedli k tvrdeniu, že žalobca porušil o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane nepochybil, keď predmetné dodanie tovaru uvedené na faktúrach vystavených žalobcom ako dodávateľom pre odberateľov, t. j. spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., AGDAR s.r.o. a AG Intermedia, s.r.o. (všetky so sídlom v Českej republike) posúdil ako dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorom vznikla žalobcovi daňová povinnosť v zmysle ust. vyššie citovaného zákona.

Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal i na rozsudok ESD zo dňa 27. 09. 2007 vo veci C-409/04 T. plc a i., na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.12.2010 v konaní pod sp. zn. , ako i na ustanovenia Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17.5.1977 (ktorá bola nadradená Smernicou č. 2006/112/ES), pričom ustanovenia týchto smerníc boli transponované do ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a z ust. tohto zákona vyplýva, že platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok podľa odsekov 1 až 4 vyššie citovaného zákona a zároveň je povinný preukázať dodanie tovaru. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že zodpovednosť za konanie obchodného partnera nemožno pričítať na ťarchu daňového subjektu, ale pod podmienkou, že tento prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne očakávať. Zo spisového materiálnu nevplýva, že žalobcu pri deklarovanom uskutočnení intrakomunitárneho obchodu podnikol také kroky, ktorými by preveril, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania a že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov. Pre správne určenie miesta dodania tovaru a uplatnenia dane z pridanej hodnoty bolo potrebné preveriť, kde sa doprava začína a kde sa táto končí, pretože ide o dodanie tovaru, ktorý sa nachádza na území Európskeho spoločenstva.

K dĺžke trvania daňovej kontroly žalovaný uviedol, že táto sa začala 10. 05. 2010 a správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií a následne daňovú kontrolu prerušil, pričom prekážky, pre ktorá bola daňová kontrola prerušená pominuli dňom 20. 06. 2011. Správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly a žalovaný tejto žiadosti vyhovel, keď lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil do 10. 11. 2011. Daňová kontrola bola i druhýkrát prerušená z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola druhýkrát prerušená pominuli dňa 07. 05. 2013. Z dôvodu prerušenia daňovej kontroly, kedy lehoty neplynú, sa lehota na ukončenie daňovej kontroly posunula do 20. 06. 2013. K porušeniu zásady proporcionality žalovaný uviedol, že snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, zistiť, cez ktorú spoločnosť sa tovar do reťazca dostal, resp. kedy a cez ktorú spoločnosť reťazec opustil. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 01. 2014 v konaní pod sp. zn. a , ktoré riešili obdobnú problematiku oslobodenia dodávky tovaru do iného členského štátu u žalobcu za iné zdaňovacie obdobie.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. , ust. ) na pojednávaní (v neprítomnosti žalovaného, ktorého zástupkyňa svoju neúčasť ospravedlnila) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 10. 2013, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby vrátane námietky, týkajúcej sa dĺžky daňovej kontroly (ust. ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že žalobca dňa 19.03.2010 podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010, v ktorom na riadku 15 uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume 947.625,36 eur a uplatnil si nadmerný odpočet tejto dane v sume

- 177.125,36 eur. Upovedomenie o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného dopočtu zo dňa 21. 04. 2010 za zdaňovacie obdobie február 2010 bolo žalobcovi doručené dňa 03. 05. 2010, pričom daňová kontrola sa začala dňa 10. 05. 2010. Dňa 19. 05. 2010 žalobca predložil

správcovi dane odberateľské a dodávateľské faktúry ako i evidenciu dane z pridanej hodnoty za mesiac február 2010. Správca dane požiadal v podaní zo dňa 03. 06. 2010 Daňový úrad Trebišov o preverenie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu REJA CORPORATION, s.r.o., ktorý mal v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcovi dodať a fakturovať tovar (kryštálový cukor) faktúrami v počte 40 kusov, vystavenými v období od 02. 02. 2010 do 25. 02. 2010, pričom odpoveď bola správcovi dane doručená 14. 07. 2010 a dožiadaný správca dane v nej poukazuje na zápisnicu spísanú s konateľom tejto spoločnosti dňa 01. 07. 2010, na predchádzajúce dožiadanie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2010 a spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o., ako i písomné odpovede konateľa tejto spoločnosti uvedené v podaní zo dňa 27. 10. 2010 (zrejme chybný dátum), z ktorých vyplýva, že spoločnosť REJA CORPORATION, s.r.o. kúpila od spoločnosti TATRA TRADE CORPORATION, s.r.o. (ktorá zároveň zabezpečila i prepravu tovaru do skladu v Modrom Kameni) tovar, ktorý následne dodala spoločnosti žalobcu, a to priamo z prenajatých skladových priestorov v Modrom Kameni, pričom odvoz tovaru zo skladu v Modrom Kameni si zabezpečoval odberateľ (žalobca) svojimi vozidlami. Ďalšie dožiadanie zo dňa 03. 06. 2010 sa týkalo spoločnosti TATRA Trade Corporation, s.r.o. a jej obchodovania so žalobcom, pričom bolo adresované Daňovému úradu Bratislava II, ktorý toto dožiadanie podaním zo dňa 16. 06. 2010 postúpil Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty v Bratislave.

Správca dane dňa 16. 06. 2010 odoslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa daňových subjektov so sídlom v Českej republike, a to spoločností AG Intermedia, s.r.o., AGDAR s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., dôkazom čoho je formulár „SCAC 2004, Výmena informácií podľa článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES“. Dôvodom na takýto postup boli pochybnosti o obchode, preprave, platbe a podozrenia z podvodu, pričom súčasťou dožiadania boli i faktúry vystavené spoločnosťou žalobcu ako dodávateľom pre vyššie uvedených odberateľov (AG Intermedia, s.r.o. - slnečnicový olej, ryža a energy drinks, AGDAR s.r.o. - kryštálový cukor a DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. - kryštálový cukor, cukor) v Českej republike v zdaňovacom období február 2010. Správca dane k dožiadaniam zároveň pripojil i faktúry vystavené žalobcom ako dodávateľom pre týchto odberateľov, ako i medzinárodné nákladné listy potvrdené rôznymi dopravcami (v prípade spoločnosti AG Intermedia, s.r.o.).

Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola správcovi dane doručená dňa 05. 10. 2010 (spoločnosť AGDAR s.r.o. je nekontaktná).

Rozhodnutím zo dňa 19. 10. 2010 (ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 25. 10. 2010) správca dane prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného dopočtu z dôvodu, že požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií s tým, že v kontrole sa bude pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená.

Ďalšia odpoveď českej daňovej správy, týkajúca sa spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., ktorá potvrdila nákup tovaru od žalobcu priamo zo skladu v Modrom Kameni, pričom tovar bol kamiónom odvezený priamo k odberateľom (maďarským a bulharským), ktorí si sami zaisťovali dopravu, bola správcovi dane doručená dňa 01. 12. 2010.

Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v podaní zo dňa 16. 12. 2010 správcovi dane na základe jeho dožiadania zo dňa 03. 06. 2010 oznámil, že zástupca spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu na základe faktúr, ktoré zároveň slúžili ako dodacie listy, pričom tento tovar spoločnosť nadobudla od dvoch zahraničných spoločností a skladovala v prenajatom sklade v Ličartovciach. Prepravu tovaru pre žalobcu zabezpečovala táto spoločnosť ako dodávateľ, vykonali ju viacerí dopravcovia a tovar bol vyložený vo Svite.

Ďalší výsledok šetrenia z medzinárodnej výmeny informácií bol správcovi dane, t. j. Daňovému úradu Nitra doručený dňa 20. 06. 2011 (týka sa spoločnosti AG Intermedia, s.r.o.) a vyplýva z neho, že bola vypočutá konateľka spoločnosti, ktorá uviedla, že tovar im dodávala spoločnosť žalobcu, u ktorej si objednávali i dopravu, pričom dodávky boli realizované do skladových priestorov spoločnosti ARPETA

GROUP, a.s. na adrese Hrachovec (Česká republika) a u tejto spoločnosti si objednávali i poskytovanie služieb (vykládka, nakládka, prekládka a skladné).

V podaní zo dňa 22. 06. 2011 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 20. 06. 2011 mu bola doručená odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, pominuli teda prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa vo výkone kontroly.

Správca dane v podaní zo dňa 01. 07. 2011 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly (ktorá sa začala 10. 05. 2010, potom bola prerušená rozhodnutím zo dňa 19. 10. 2010 a dňa 20. 06. 2011 pominuli dôvody jej prerušenia) do 10. 11. 2011, čo odôvodnil tým, že je potrebné spracovať výsledky z medzinárodných dožiadaní za účelom preverenia dodania tovaru, ako i výsledky dožiadaní z iných daňových úradov. Žalovaný predmetnej žiadosti dňa 04. 07. 2011 vyhovel a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil do 10. 11. 2011, čo bolo správcovi dane oznámené dňa 06. 07. 2011.

Dňa 20. 09. 2011 správca dane odoslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. so sídlom v Českej republike z dôvodu pochybností o obchode a podozrení z karuselového obchodu a z tých istých dôvodov dňa 23. 09. 2011 odoslal ďalšie dožiadanie týkajúce sa spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. so sídlom v Českej republike.

Následne dňa 28. 09. 2011 správca dane vydal opätovne rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia s tým, že požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií a čaká na doručenie odpovedí. Odpoveď týkajúca sa spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. bola správcovi dane doručená dňa 19. 03. 2012 s tým, že bude zaslaná ešte doplňujúca odpoveď. Táto bola doručená správcovi dane dňa 23. 10. 2012, pričom príslušný daňový orgán v Českej republike opätovne uviedol, že bude zaslaná doplňujúca odpoveď. Jej zaslanie správca dane urgoval v podaní zo dňa 29. 04. 2013 a následne dňa 07. 05. 2013 bolo správcovi dane doručené oznámenie českej daňovej správy, v zmysle ktorého nemožno vylúčiť, že sa jedná o opakované dodanie toho istého tovaru, a teda podozrenie na karuselový obchod. Dňa 19. 07. 2012 bola správcovi dane doručená odpoveď týkajúca sa spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o.

V podaní zo dňa 13. 05. 2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21. 05. 2013, správca dane oznámil, že dňa 07. 05. 2013 mu bola doručená posledná odpoveď vo veci medzinárodnej výmeny informácií, v dôsledku čoho sa pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa vo výkone kontroly.

Súčasťou predloženého administratívneho spisu sú i faktúry a dodacie listy vystavené spoločnosťou REJA CORPORATION, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o. ako dodávateľmi pre žalobcu ako odberateľa, ktoré sú opatrené pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom, ako i faktúry vystavené žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa AG Intermedia, s.r.o., faktúry a dodacie listy vystavené žalobcom pre odberateľov AGDAR, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. Dodacie listy a faktúry sú opatrené pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom, pričom pokiaľ ide o spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., žalobca predložil i medzinárodné nákladné listy opatrené pečiatkami a nečitateľnými podpismi.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol dňa 14. 05. 2013 spísaný protokol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty a z jeho záverov vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt v daňovom priznaní za obdobie február 2010 deklaroval nadmerný odpočet v sume - 177.125,36 eur, pričom daňovou kontrolou bola určená vlastná daňová povinnosť v sume + 2.923,46 eur, čo je rozdiel 180.048,82 eur. Následne správca dane vydal dňa 21. 06. 2013 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 180.048,82 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 177.125,36 eur a vyrubil

mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 2.923,46 eur. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, dôvody ktorého sú totožné s dôvodmi podanej žaloby. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol dňa 14. 10. 2013 tak, že dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane dňa 14. 05. 2013 potvrdil ako vecne správny z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení.

Podľa , , o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 15 ods. 17, vyššie citovaného zákona, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov, platnom do 30. 04. 2010, dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 13 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona, miestom dodania tovaru,

c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

Podľa § 19 ods. 1, vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak

a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,

b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,

c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,

d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,

e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a

f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod.

Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé

a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa,

b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o nepriznaní nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume - 177.125,36 eur a určení vlastnej daňovej povinnosti žalobcu v sume + 2.923,46 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty a následne odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý podľa ním predložených faktúr mal dodať trom odberateľom so sídlom v Českej republike bez toho, aby preukázal jeho skutočné dodanie do iného členského štátu. Vzhľadom na námietku žalobcu vznesenú v podanej žalobe, týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly (táto tvorila základ podanej žaloby), sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2010.

Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že upovedomenie o začatí daňovej kontroly zo dňa 21. 04. 2010 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 03. 05. 2010 a je v ňom uvedené, že daňová kontrola sa začne dňa 10. 05. 2010, čo je v súlade s ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, nakoľko sa jednalo o kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa osobitného právneho predpisu, t. j. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Predmetná daňová kontrola sa teda u žalobcu začala 10. 05. 2010 a s poukazom na ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ju mal správca dane ukončiť do šiestich mesiacov od jej začatia, teda do 10. 11. 2010 (v prípade jej neprerušeného plynutia). Daňová kontrola však plynula od 10. 05. 2010 do 19. 10. 2010 (t. j. 163 dní), kedy bolo vydané rozhodnutie o jej prerušení z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a správca dane požiadal českú daňovú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Podľa názoru súdu vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy) bolo potrebné požiadať príslušné daňové orgány v Českej republike o poskytnutie informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaných obchodných komodít a odberateľov tovaru (AG Intermedia, s.r.o. - slnečnicový olej, ryža a energy drinks, AGDAR s.r.o. - kryštálový cukor a DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. - kryštálový cukor, cukor) a dôvodné bolo potom i prerušenie daňovej kontroly. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi dňa 25. 10. 2010. I keď o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov výslovne nehovorí o prerušení daňovej kontroly, ale len o prerušení daňového konania je potrebné vychádzať z toho, že súčasťou daňového konania je nesporne i daňová kontrola a z toho dôvodu potom s poukazom na ust. vyššie citovaného zákona možno prerušiť i daňovú kontrolu v prípade, ak sa vyskytnú zákonom predpokladané dôvody na jej prerušenie, ku ktorým podľa názoru súdu nepochybne patrí i prípad, kedy je potrebné požiadať príslušný orgán členského štátu o výmenu daňových informácií. Súd teda nemal pochybnosti o tom, že ust. vyššie citovaného zákona o prerušení konania sa vzťahuje i na daňovú kontrolu, ktorú teda na základe tohto zákonného ustanovenia možno v odôvodnených prípadoch i prerušiť a táto otázka bola už opakovane predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 27. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. , zo dňa 29. 01. 2014 v konaní pod sp. zn. ) a Ústavného súdu SR (uznesenie zo dňa 28. 02. 2013 č. k. -11, uznesenie zo dňa 19. 03. 2013 č. k. -10). Zo žiadneho ustanovenia o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť záver o vylúčení použitia ust. tohto zákona na daňovú kontrolu. Naopak z ust. tohto zákona jednoznačne vyplýva, že ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona, teda i lehoty na vykonanie daňovej kontroly zakotvené v ust. vyššie citovaného zákona, neplynú. Podľa názoru súdu bola potom daňová kontrola u žalobca rozhodnutím zo dňa 25. 10. 2011 riadne prerušená

až do času, kedy správcovi dane nebudú doručené požadované informácie zo strany zodpovedných daňových orgánov v príslušných členských štátoch Európskej únie.

Posledná odpoveď českej daňovej správy na dožiadanie, týkajúca sa spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., bola správcovi dane doručená dňa 20. 06. 2011 a v tento deň pominula prekážka, pre ktorú bola daňová kontrola prvýkrát prerušená, čo znamená, že dňom 21. 06. 2011 začala opätovne plynúť zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Pokračovanie vo vykonávaní daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 22. 06. 2011, ktoré mu bolo doručené dňa 06. 07. 2011. Lehota na vykonávanie daňovej kontroly teda opätovne plynula od 21. 06. 2011 až do 10. 07. 2011 (20 dní), kedy mala uplynúť zákonom stanovená lehota 6 mesiacov na jej vykonanie s prihliadnutím na dobu jej prerušenia. Po uplynutí lehoty 173 dní (t. j. 163 dní od 10. 05. 2010 do 19. 10. 2010 + 10 dní od 21. 06. 2011 až do 30. 06. 2011) skutočného výkonu daňovej kontroly, teda ešte pred uplynutím lehoty na jej vykonanie (10. 07. 2011) však správca dane požiadal žalovaného dňa 01. 07. 2011 o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu, že je nevyhnutné spracovať výsledky medzinárodných dožiadaní zaslaných z Českej republiky, ako i výsledky dožiadaní z iných daňových úradov. Žalovaný tejto žiadosti správcu dane dňa 04. 07. 2011 vyhovel a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil do 10. 11. 2011, teda o 4 mesiace, čo je 124 dní od 10. 07. 2011 do 10. 11. 2011. Uvedené znamená, že lehota na vykonanie daňovej kontroly plynule pokračovala od 10. 07. 2011 do 28. 09. 2011 (81 dní), kedy správca dane opätovne rozhodol o prerušení daňovej kontroly z dôvodu začatia konania o medzinárodnej výmene informácií. I toto prerušenie daňovej kontroly bolo podľa názoru súdu dôvodné s poukazom na to, že pokiaľ správca dane nadobudne podozrenie a pochybnosť o deklarovanom obchode v rámci reťazca (žalobcom tvrdený nákup tovaru - kryštálového cukru, oleja, ryže a energy drinks od spoločností REJA CORPORATION, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o. a jeho následný vývoz a predaj trom spoločnostiam - AG AG Intermedia, s.r.o., AGDAR s.r.o. a DRYADA CORPORATION CZ, s.r.o. do Českej republiky), je oprávnený a povinný zároveň preveriť celý obchodný reťazec. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 11. 10. 2011. Posledná odpoveď českej daňovej správy bola doručená správcovi dane dňa 07. 05. 2013 a v tento deň pominula prekážka, pre ktorú bola daňová kontrola prerušená (od 29. 09. 2011 do 07. 05. 2013) a lehota na jej vykonanie začala opätovne plynúť dňa 08. 05. 2013, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 13. 05. 2013, ktoré mu bolo doručené dňa 21. 05. 2013.

Daňová kontrola u žalobcu teda pokračovala po ukončení jej druhého prerušenia od 08. 05. 2013 až do 17. 06. 2013, kedy bol so žalobcom prerokovaný protokol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly. V skutočnosti teda daňová kontrola u žalobcu prebiehala od 10. 05. 2010 do 19. 10. 2010 (t. j. 163 dní), prvýkrát bola prerušená od 20. 10. 2010 do 20. 06. 2011, pokračovala od 21. 06. 2011 až do 28. 09. 2011 (100 dní), druhýkrát bola prerušená od 29. 09. 2011 do 07. 05. 2013 a potom po skončení jej prerušenia pokračovala od 08. 05. 2013 do 17. 06. 2013 (t. j. 41 dní), teda spolu trvala 304 dní (163 + 100 + 41), čo nepresahuje lehotu zákonom stanovenú, t. j. 6 mesiacov (od 10. 05. 2010 do 10. 11. 2010, teda 184 dní v prípade jej neprerušeného trvania) a predĺženú žalovaným ako nadriadeným orgánom správcu dane o 4 mesiace (v prípade neprerušeného trvania od 10. 07. 2011 do 10. 11. 2011), teda o 124 dní, čo je spolu 308 dní. Z uvedeného potom vyplýva, že lehota na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu (zákonom stanovená a predĺžená v trvaní 308 dní) nebola prekročená, nakoľko v skutočnosti trvala 304 dní, pričom ostatný čas bola prerušená a toto obdobie do skutočného výkonu daňovej kontroly nemožno započítať. V predmetnej veci (i vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady) bolo potrebné vykonať dožiadania na iných správcov dane ako i získať informácie z daňovej správy iného členského štátu, z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania, ktorý skutočne odôvodňoval postup žalovaného v zmysle predĺženia lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Súd je toho názoru, že správca dane je oprávnený v prípade vzniku pochybností (ktoré boli v danom prípade opodstatnené) preveriť celý obchodný reťazec a na tento účel využiť i inštitút predĺženia výkonu daňovej kontroly, čo bolo plne opodstatnené. Vykonávanými dožiadaniami, či už na správcov dane v tuzemsku alebo na daňovú správu iného členského štátu, sa riešili také závažné skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku zohrali významnú úlohu pri vyslovení záveru, že deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu, ako i požiadavka žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume - 177.125,36 eur boli v rozpore so zákonom. Správca dane teda postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v primeranej lehote v kontexte so zložitosťou prípadu, pričom jednotlivé kroky daňovej kontroly nasledovali po sebe v

primeraných časových intervaloch a súd poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.8.2012 v konaní pod sp. zn. , v ktorom sa táto problematika už riešila a právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí sa pri posudzovaní predĺženia daňovej kontroly riadil.

Následne po zistení, že daňová kontrola u žalobcu po jej predĺžení neprekročila zákonom stanovenú lehotu ani lehotu stanovenú žalovaným v rámci jeho zákonom danej kompetencie, sa súd zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, týkajúcimi sa deklarovaného vývozu tovaru pre troch odberateľov identifikovaných pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte (Česká republika) Európskej únie. K tvrdeniu žalobcu o dodaní tovaru - kryštálového cukru, oleja, ryže a energy drinkov daňovým subjektom do Českej republiky, a to spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., AGDAR s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. (ktoré žalobca deklaroval v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za mesiac február 2010 ako dodávky oslobodené od dane z pridanej hodnoty), je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri tovare (kryštálovom cukre, ryži, oleji a energy drinkov), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR) odoslať a dodať trom vyššie uvedeným daňovým subjektom v Českej republike vo februári 2010 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. V daňovom priznaní za mesiac február 2010 žalobca uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane v sume 947.625,36 eur, z toho podľa ust. § 43 ods. 1, 2 a 4 vyššie citovaného zákona v sume 947.625,36 eur, pričom v rámci daňovej kontroly preukazoval, že sa jedná o tovar odoslaný a dodaný do Českej republiky. Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.

Žalobca podľa predložených listinných dokladov (faktúr a dodacích listov opatrených pečiatkou žalobcu a nečitateľným podpisom) deklaroval dodanie tovaru (kryštálového cukru) odberateľovi AGDAR s.r.o. so sídlom v Českej republike. Z oznámenia českej daňovej správy jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť AGDAR s.r.o. je nekontaktná a nepodala daňová priznanie k dani z pridanej hodnoty. S poukazom na toto zistenie českej daňovej správy, ktoré nepotvrdzovalo žalobcom tvrdené dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Českej republiky, bolo povinnosťou správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predlžené doklady (faktúry a dodacie listy), ktorými žalobca mienil preukázať dodanie tovaru - kryštálového cukru tomuto odberateľovi do Českej republiky. Z týchto dokladov jednoznačne nemožno vyvodiť záver, že žalobca dodal deklarovaný tovar tomuto odberateľovi so sídlom v Českej republike. V ust. a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že tovar - kryštálový cukor dodal do Českej republiky tvrdenému odberateľovi, t. j. spoločnosti AGDAR s.r.o. Dodanie tovaru odberateľovi do Českej republiky žalobca preukazoval predložením faktúr vystavených v období od 01. 02. 2010 do 25. 02. 2010, pričom ku každej faktúre pripojil dodací list a predložené doklady sú opatrené pečiatkou žalobcu ako dodávateľa a nečitateľným podpisom. Tieto doklady však jednoznačne a dostatočne nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu.

Žalovaný vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí správne poukázal na výsledky daňovej kontroly a jasne a zrozumiteľne vysvetlil základný princíp fungovania dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do druhého členského štátu v Európskom spoločenstve, pričom musí ísť o vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, v ktorom dodávateľ musí byť identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v krajine dodania tovaru a odberateľ v štáte nadobudnutia tovaru. Niet pochýb, že podľa predložených listín dodávateľ tovaru je žalobca ako daňový subjekt identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v Slovenskej republike a odberateľom mala byť spoločnosť -- daňový subjekt identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v Českej republike, ktorá ale nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010, a teda neodviedla ani daň zo žalobcom deklarovaných daňových obchodov.

Ďalším žalobcom deklarovaným odberateľom tovaru mala byť spoločnosť DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. so sídlom v Českej republike, ktorej mal žalobca podľa ním predložených dokladov (faktúr a dodacích listov vystavených v období od 08. 02. 2010 do 25. 02. 2010) v kontrolovanom zdaňovacom období február 2010, dodávať kryštálový cukor, resp. cukor v celkovej sume 170.112,- eur. Tieto doklady sú opatrené pečiatkou žalobcu a nečitateľným podpisom. Na základe medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že žalobca tovar predával priamo zo skladu v Modrom Kameni, odkiaľ mal byť odvezený priamo k odberateľom (maďarským a bulharským), ktorí si sami zaisťovali i dopravu, pričom bulharský odberateľ vystupoval ako prostredník v trojstrannom obchode, ktorý tovar dodal rumunskému príjemcovi. Odberateľ z Maďarska nepredložil daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a tamojší správca dane mal podozrenie že predmetný obchod sa vôbec neuskutočnil.

Predloženými listinným dokladmi (faktúry vystavené v období od 02. 02. 2010 do 15. 02. 2010, opatrené pečiatkou žalobcu a nečitateľným podpisom, medzinárodné nákladné listy opatrené pečiatkou žalobcu, dopravcu a nečitateľnými podpismi, resp. i pečiatkou odberateľa AG Intermedia, s.r.o. a nečitateľným podpisom) žalobca deklaroval dodanie tovaru (olej, ryža, energy drinky) ďalšiemu odberateľovi so sídlom v Českej republike, a to spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. v celkovej sume 474.999,36 eur. Na základe dožiadania o medzinárodnú výmenu daňových informácií bolo zistené, že tovar bol určený pre spoločnosť IBD IRISH BEVERAGE so sídlom v Írsku, ale s miestom dodania v Ličartovciach a nebolo potvrdené, že by tovar bol niekedy dodaný do Írska. Správca dane na základe vykonaného dokazovania vyvodil záver, že sa jedná o pohyb tovar medzi subjektmi v reťazci Tatra Trade Corporation, s.r.o. (TTC, s.r.o.) - SUGAR SK s.r.o., SUGAR SK s.r.o. - AG Intermedia, s.r.o. a AG Intermedia, s.r.o. - IBD IRISH BEVERAGE, a to i s poukazom na oznámenie českej a írskej daňovej správy, podľa ktorého nemožno vylúčiť, že sa jedná o opakované dodanie toho istého tovaru a podozrenie na karuselový obchod.

S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do Českej republiky deklarovaným trom odberateľom, a to spoločnosti AGDAR s.r.o., DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. a AG Intermedia, s.r.o., pričom dodanie tovaru týmto spoločnostiam nebolo preukázané ani šetrením vykonaným zo strany príslušných orgánov českej daňovej správy na základe vykonaného dožiadania o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri vývoze tovaru do iného členského štátu a ani právo na nadmerný odpočet. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. , v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 1.1.2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovaru (cukru, oleja, ryže, energy drinkov) bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovaným trom nadobúdateľom, teda spoločnosti AGDAR s.r.o., DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. a AG Intermedia, s.r.o. Za takýto doklad v predmetnej veci možno považovať napr. daňové priznanie podané nadobúdateľom tovaru v členskom štáte určenia alebo skladové listy nadobúdateľa. Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí

zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet.

Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“ ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V súvislosti s prejednávanou vecou však súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. , v ktorom sa riešila obdobná právna problematika (reálnosť zdaniteľného plnenia, obchodný reťazec, reálnosť prepravy do iného členského štátu) ako v posudzovanej veci. Rovnako je potrebné poukázať i na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 01. 2014 v konaní pod sp. zn. , a , v ktorých sa riešila identická problematika (rovnakí účastníci, rovnaké skutkové tvrdenia, ale iné zdaňovacie obdobie) a právnym názorom vysloveným v týchto rozsudkoch sa súd riadil.

Na doplnenie súd uvádza, že v prípade, ak by sa malo jednať o trojstranný obchod medzi žalobcom, jeho českými odberateľmi a ich bulharskými, resp. maďarskými a rumunskými odberateľmi, takisto neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, konkrétne podmienka zakotvená v ust. , tohto zákona, nakoľko nebolo preukázané, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ (žalobca) alebo prvý odberateľ (daňový subjekt so sídlom v Českej republike), alebo iná osoba na ich účet. Podľa oznámení českej daňovej správy prepravu tovaru mali realizovať maďarské a bulharské daňové subjekty na svoj účet.

V predmetnej veci zároveň súd uvádza, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platom do 31. 12. 2011 (ktorý bolo potrebné aplikovať v daňovom konaní v predmetnej veci až do 30. 12. 2012 a v nadväznosti na ust. , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov a v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v ust. vyššie citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani iné ich porušenie vyššie citovaného zákona, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na doklady predložené k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa s konkrétnymi otázkami ohľadne uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru obrátil na českú daňovú správu a požiadal ju o výmenu daňových informácií. Súd dospel k tomu záveru, že správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a získané dôkazy i správne vyhodnotil.

K ďalšej námietke žalobcu v podanej žalobe, že nadmerný odpočet mu nebol správcom dane priznaný z dôvodu, že český daňový subjekt nespolupracuje s českým správcom dane, je potrebné uviesť, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku

daňových podvodov. Z tohto dôvodu potom nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru, aby sa pri dodávke tovaru uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Súd je toho názoru, že žalobca takéto opatrenia v potrebnej miere neprijal a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa jeho odberateľov, napr. pokiaľ ide o ich solventnosť. Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil.

Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že žalobca dostatočne nepreukázal splnenie podmienok pre dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty a pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom postupoval správca dane, keď žalobcovi dodatočným platobným výmerom zo dňa 21. 06. 2013 nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 177.125,36 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 2.923,46 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa v nadväznosti na ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané.

Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).