Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e79/385750.a37ba4.pdf
PDF · 203.82 KB
No categories available
2Sžf/57/2011
Najvyšší súd 2Sžf/57/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej
veci ţalobcu: Ing. Blažej Varinský, obchodné meno: Ing. Blažej Varinský – BVcom,
so sídlom Paulínska 20, Trnava, IČO: 34 303 880, právne zastúpený JUDr. Ľubicou Masárovou,
advokátkou so sídlom Púchovská 2, Bratislava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu ţalovaného č. I/227/1214-57488/2009/990033-r zo dňa 3.6.2009,
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/106/2009 - 374 zo dňa
21. júla 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/106/2009
– 374 zo dňa 21. júla 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobný návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal
zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava
č. 649/230/99623/08/Hk zo dňa 19.11.2008, ktorým správca dane zníţil ţalobcom uplatnený
nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 zo sumy
34.021.244,--Sk na sumu 7.293,--Sk. Krajský súd sa stotoţnil so ţalovaným ţe pokiaľ daňový
subjekt tým, ţe nepredloţil ţiadne konkrétne dôkazy o skutočnom poskytnutí zmluvne
dohodnutých sluţieb, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť, lebo nepreukázal spôsobom
vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, ţe prišlo alebo malo prísť k dodaniu sluţieb, za ktoré mali
byť zaplatené preddavkové platby v celkovej sume prevyšujúcej 200.000.000,--Sk, z ktorých
bolo uplatnené odpočítanie dane. Krajský súd poukázal na to, ţe v preskúmavanej veci bol
ţalobca na jednej strane komisionárom spoločnosti WINGZ COMPANY Hong Kong, pre ktorú
sa na základe zmlúv č. 2007/1, 2007/2, 2007/3 a 2007/4 zo dňa 14.11.2007 zaviazal
do 31.12.2008 vykonávať prieskum a analýzu trhu na území Indie, Ruska, Nemecka a Francúzska
za účelom potenciálneho umiestnenia a vývozu bliţšie nešpecifikovaného tovaru komitenta
na príslušný európsky(?) trh, na druhej strane bol vo vzťahu k spoločnosti Promotion
& Consulting Slovakia, s.r.o. v zmysle zmlúv č. PC-BV 2007-001 aţ 004 v postavení
objednávateľa prieskumu trhu na území Indie, Ruska, Nemecka a Francúzska v segmente predaja
všeobecne vymedzených produktov za účelom strategického vstupu bliţšie neidentifikovanej
zahraničnej osoby na príslušný trh a po získaní know-how na základe dohody realizovať podporu
a prezentáciu splnomocniteľa ako dodávateľa produktov na príslušnom trhu. Odpočítanie dane
uplatnené na základe predloţených zálohových faktúr od spoločnosti Promotion & Consulting,
s.r.o. nebolo uznané z dôvodu, ţe daňové orgány nepovaţovali za dostatočne preukázané, ţe
predmetné faktúry boli ţalobcom reálne zaplatené, nebolo preukázané, ţe tvrdené vopred
poukázané platby sa vzťahujú na konkrétny zdaniteľný obchod a nebolo preukázané spôsobom
vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, ţe prišlo alebo malo prísť k dodaniu sluţieb, za ktoré mali
byť zaplatené preddavkové platby. Pokiaľ ţalobca namietal nezákonnosť postupu daňových
orgánov, keď v nadväznosti na nepredloţenie dôkazov, ktoré povaţoval za predmet obchodného
tajomstva bolo voči nemu vyvodené neunesenie dôkazného bremena, tak v tejto súvislosti krajský
súd zdôraznil, ţe daňové konanie sa neriadi zásadou vyhľadávacou, ale zásadou prejednávacou
a dôkazné bremeno spočíva na daňovníkovi a je v jeho záujme, aby predloţil v daňovom konaní
všetky skutočnosti na podporu oprávnenosti svojich nárokov. Vzhľadom na zákonnú úpravu
daňového tajomstva krajský súd nepovaţoval za dôvodné námietky ţalobcu o moţnom ohrození
obchodného tajomstva, ktorého obsah by mohol byť sprístupnený účastníkom daňového konania
a osobám zúčastneným v daňovom konaní. Napokon v priebehu súdneho konania ţalobca
od tohto dôvodu upustil, nakoľko v súdnom konaní doloţil súdu výsledky prieskumov
objednaných ţalobcom u spoločnosti Promotion & Consulting Slovakia, s.r.o., ale na túto
skutočnosť krajský súd pri rozhodovaní uţ nemôţe prihliadať. Pokiaľ ţalobca poukazoval
na právnu nezávadnosť Dohody o pouţívaní bankového účtu, uzavretú v mene spoločnosti
Promotion & Consulting, s.r.o., Ing. Vasylom Boholovetskyym, tak krajský súd pripomenul, ţe
uţ v rozhodnutí správcu dane bola ako zásadná vyhodnotená skutočnosť, ţe spoločnosť MOBILE
TRADING CZ, s.r.o., ktorá s finančnými prostriedkami disponovala, pouţila tieto na pôţičku
pre spoločnosť TELEXIS, s.r.o. a rozhodujúce bolo skonštatované neprijatie platby na účet
pred dodaním sluţieb platiteľovi. Ani v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
ţalovaného nebola podstatná skutočnosť, či predmetná zmluva zo strany Promotion
& Consulting, s.r.o. na jednej strane finančné prostriedky, ktoré mali byť uhradené v jej prospech
nechala pripísať na účet inej osoby a umoţnila jej nimi disponovať a zároveň ich vo svojom
daňovom priznaní ako príjem uviedla, ale vlastnú daňovú povinnosť z tohto titulu nesplnila.
Krajský súd preto v súvislosti s týmto vyhodnotil ako nedôvodný návrh na doplnenie
dokazovania o výsluch svedkov – účastníkov dohody. Krajský súd nepovaţoval za dôvodnú
námietku ţalobcu, ţe by ţalovaný nezákonným spôsobom získaval dôkazy, ktoré potom
vyhodnotil v neprospech ţalobcu, od iného daňového úradu a tvrdenie ţalobcu, ţe ţalovaný sa
touto jeho námietkou nezaoberal, nepovaţoval krajský súd za dôvodnú a uviedol, ţe ţalovaný sa
vo svojom rozhodnutí vyjadril k spochybneniu legálnosti postupu získavania dôkazov
doţiadaním od Daňového úradu Košice I. Taktieţ sa krajský súd stotoţnil so záverom
ţalovaného, ţe dôkazy získané od iného správcu dane, ktoré mu ich jeho daňový subjekt
predloţil, nemoţno povaţovať za získanie dôkazov nezákonným spôsobom. Pokiaľ ţalobca
nesúhlasil so spochybňovaním preukázania zaplatenia celej fakturovanej sumy, z ktorej bola
odpočítaná daň v jeden deň, tak i túto námietku ţalobcu povaţoval krajský súd za nedôvodnú.
Podľa súdu sa záver daňových orgánov opiera o logické argumenty podrobne vysvetľujúce
v dôvodoch rozhodnutí, prečo reťazenie jednotlivých platieb na účtoch v rámci jednej banky,
prebiehajúcich medzi účtom ţalobcu, spoločnosti MOBILE TRADING CZ, s.r.o. (disponujúcej
finančnými prostriedkami spoločnosti Promotion & Consulting Slovakia, s.r.o.)
a TELEXIS, s.r.o., vyhodnotil ako účelové bankové prevody neosvedčujúce, ţe došlo k úhrade
uplatnených preddavkových faktúr v celom rozsahu. Pokiaľ ţalobca namietal aj nesprávnosť
vysloveného záveru daňových orgánov, ţe vedome uzatvoril nevýhodný obchod v rozpore
s princípmi podnikania, tak aj podľa názoru krajského súdu, skutočnosť, ţe ţalobca pri svojej
podnikateľskej činnosti v rámci jedného „obchodu“ uzavrel zmluvy, na základ ktorých
minimálne v rámci záloh zaplatí za dodávku „sluţieb“ od svojho dodávateľa viac (a podstatne
skôr) ako mu bude zaplatená od jeho dodávateľa, je dôvodným podkladom pre podrobnejšie
vyhodnocovanie skutočného obsahu takýchto právnych úkonov ako podkladov pre uplatnenie
nárokov na vrátenie odpočtu DPH. Krajský súd ďalej dôvodil, ţe pokiaľ ţalobca argumentoval,
ţe splnil všetky zákonné podmienky pre odpočítanie dane s poukazom na § 19 ods. 4
zák. č. 222/2004 Z. z., nakoľko sa jednalo o platenie zálohy na budúce plnenie, tak súd sa
stotoţnil so ţalovaným, ţe ţalobca v konaní dostatočne nepreukázal, ţe zmluvne dohodnuté
sluţby, ku ktorým sa platby vopred mali viazať, mali byť poskytnuté. Krajský súd v tejto
súvislosti povaţoval za správne vyhodnotenú nedôvodnú a nezákonnú snahu ţalobcu zbaviť sa
dôkazného bremena s poukazom na tvrdené obchodné tajomstvo, ako aj nepreverovanie
ţalobcom plnenia predmetu zmlúv dodávateľom Promotion & Consulting Slovakia, s.r.o.
v priebehu roka 2008 a predloţené zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností z dotknutých
zmlúv medzi ţalobcom, spoločnosťou Promotion & Consulting Slovakia, s.r.o. a spoločnosťou
WINGZ COMPANY Hong Kong. Podľa názoru krajského súdu daňové orgány vo svojej činnosti
ani procesne nepochybili, pretoţe skúmali všetky okolnosti a súvislosti zmluvných a iných
vzťahov týkajúce sa ţalobcom uplatneného odpočtu DPH. Taktieţ sa ţalovaný vo svojom
rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami vznesenými ţalobcom a jeho tvrdenia, ţe rozhodnutie
ţalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, povaţoval krajský súd za nepodloţené.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietal, ţe ţalovaný sa svojím postupom v odvolacom konaní dopustil viacerých zásadných
procesných pochybení, a teda toto konanie trpí závaţnými vadami, ktoré mali vplyv
na zákonnosť rozhodnutia. Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní odvolací orgán preskúmava
odvolaním napadnuté rozhodnutie vţdy iba v rozsahu poţadovanom v odvolaní. Avšak odvolací
orgán nie je návrhmi odvolateľa viazaný, pretoţe ak vyjdú pri preskúmaní najavo skutkové
či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia, moţno na ne pri rozhodovaní prihliadať. Odvolací orgán môţe výsledky daňového
konania doplňovať, odstraňovať chyby konania, alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb
uloţiť správcovi dane. Z uvedeného síce vyplýva, ţe postup odvolacieho orgánu, v ktorom
doplňuje dokazovanie a následne potom vyvodí iný právny názor, ako bol záver správcu dane
v prvostupňovom konaní, nie je v rozpore so zákonom. Avšak v týchto prípadoch vzhľadom
na skutočnosť, ţe ide o konanie pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, proti ktorému
nemá daňový subjekt právo ďalšieho odvolania, má daňový subjekt právo na súčinnosť, zaručené
mu § 2 ods. 2 citovaného zákona. Má teda právo byť s odlišným právnym posúdením veci
zoznámený a musí mu byt' daná moţnosť proti novému posúdeniu vzniesť argumenty
či navrhovať dôkazy, tieto nové závery vylučujúce. V situácii, kedy odvolateľ nebol oboznámený
so zmenou právneho posúdenia, ktoré urobil odvolací orgán, nemoţno vylúčiť (a prípad ţalobcu
to jednoznačne potvrdzuje), ţe sa pôvodne uplatnené odvolacie dôvody, smerujúce proti
rozhodnutiu správcu dane v prvostupňovom konaní, zaloţenom na odlišnom právnom posúdení,
s novými dôvodmi úplne rozchádzajú. O to dôslednejšie je nevyhnutné dbať na uvedenom
v prípade daňového konania, keďţe daňový subjekt v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia
ţalovaného správneho orgánu musí preukazovať, ţe v prípade uvedených ţalobných dôvodov
vyuţil riadny opravný prostriedok v správnom konaní. Postupom, kedy odvolací orgán
neoboznámi odvolateľa s výsledkami doplneného konania a zmení ako skutkový základ
rozhodnutia (pričom takýto skutkový základ tu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nebol
a ani nemohol byť, keďţe v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte v ţalobcovom prípade
nemalo dôjsť k plneniu sluţby) tak aj právnu kvalifikáciu, odvolací orgán vlastne jednoznačne
ukráti daňový subjekt o jedno zo základných zákonom stanovených práv, a to práva podať
odvolanie. Pokiaľ zákon o správe daní v § 46 ods. 4 ako jednu z obsahových náleţitostí odvolania
vymedzuje aj uvedenie rozporu s právnymi predpismi, je nutné, aby daňový subjekt bol
s dôvodmi stanovenia dane oboznámený riadne a včas tak, aby mohol odvolanie so všetkými
náleţitosťami podať. To, ţe predloţenými dôkazmi v následnom súdnom konaní sa odmietol súd
zaoberať a prihliadať na ne, je práve a len jednoznačným potvrdením ţalobcom namietaných
zásadných procesných vád konania, ktorými bol závaţným spôsobom ukrátený na svojich
právach. Ďalšie závaţné porušenie zásady zákonnosti ţalobca vidí v dĺţke trvania daňovej
kontroly. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 nerešpektovanie
maximálnej dĺţky trvania daňovej kontroly je porušením zásady primeranosti a zásady
zákonnosti v daňovom konaní. Protokol o daňovej kontrole prerokovaný po uplynutí zákonnej
lehoty na vykonanie daňovej kontroly je nezákonným dôkazom a pokračovanie v daňovej
kontrole po uplynutí zákonnej lehoty je nezákonným zásahom. V kontexte uvedeného zásadného
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky ţalobca poukazuje na to, ţe daňová kontrola u neho
bola vykonávaná od 4.2.2008 do 18.11.2008, t.j. viac ako 6 mesiacov. Daňový úrad Trnava síce
oznámil ţalobcovi svojím Upovedomením č. 649/320/49497/2008/Mo,Št zo dňa 27.6.2008, ţe
lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺţil nadriadený orgán do 28.11.2008, avšak v rozpore
s § 15 ods. 18 zákona o správe daní neoboznámil daňový subjekt s dôvodmi na jej predĺţenie.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe do úradnej korešpondencie medzi správcom dane a ţalovaným,
ktorý túto lehotu predĺţil, bolo ţalobcovi umoţnené nahliadnuť aţ v rámci nahliadnutia
do súdneho spisu, ţalobca nemohol v predsúdnom konaní vzniesť v rámci odvolania námietku
nezákonného predĺţenia tejto kontroly, má však za to, ţe vzhľadom na citovaný nález ide o tak
závaţnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. V súlade s § 15 ods. 17 zákona
o správe daní síce môţe byť lehota na vykonanie kontroly primerane predĺţená, avšak musí byť
splnená zákonná podmienka na tento postup, ktorou je, ţe sa jedná o zloţitý prípad. To, ţe toto
predĺţenie nemá byť automatické a má sa tak diať skutočne iba vo výnimočných prípadoch
daných svojou zloţitosťou svedčí aj fakt, ţe zákonodarca zveril právomoc predĺţiť túto lehotu
aţ nadriadenému orgánu. Ten by mal najmä rešpektujúc princíp proporcionality šetriť, či
sú splnené podmienky na predĺţenie tak závaţného zásahu do subjektívnych práv daňového
subjektu, akým je daňová kontrola. Zo spisu (listiny v spise predloţenom ţalovaným označené
pod č. 7 a 8) vyplýva, ţe jediným dôvodom ţiadosti správcu dane o predĺţenie lehoty bolo
neobdrţanie odpovede doţiadaného správcu dane (ţalobca podotýka, ţe zo spisu je zrejmé tieţ,
ţe listina, ktorá bola predmetom doţiadania zo dňa 6.5.2008, ktoré sa uvádza ako dôvod
pre predĺţenie lehoty, bola v dispozícii doţiadaného správcu dane uţ v marci 2008, mohol ju teda
obratom zaslať) a následný záujem správcu dane postupovať v striktnom rozpore s právami
daňového subjektu, medzi ktoré o.i. patrí právo na dvojstupňové konanie, a to tým, ţe poţiada
o "metodické usmernenie, či na základe predloţených dokladov vznikla daňová povinnosť..."
Z oznámenia ţalovaného, ktorým predĺţil lehotu na vykonanie daňovej kontroly vôbec nie je
moţné zistiť, na základe akých skutočností vyhodnotil tento prípad ţalobcu ako zloţitý, resp. aké
boli dôvody na predĺţenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u ţalobcu. Postup ţalovaného
je teda nepreskúmateľný najmä s ohľadom na nevyhnutnosť vysporiadať sa s poţiadavkou
splnenia zákonnej podmienky na predĺţenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly ako aj
s ohľadom preskúmateľnosti, či ţalovaný rešpektoval základné ústavné princípy pri tomto
postupe, a to najmä uţ uvedený princíp proporcionality. Z daňového spisu je zrejmé, ţe
nadriadený orgán nemal k dispozícii celý spis, aby bol schopný vyhodnotiť závaţnosť a zloţitosť
prípadu a postup správcu, jeho postup moţno hodnotiť len ako svojvôľu pri rozhodovaní
o predĺţení lehoty. K právnemu názoru Krajského súdu v Trnave, v ktorom sa stotoţnil
so závermi ţalovaného, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tým, ţe dostatočne
nepreukázal, ţe zmluvne dohodnuté sluţby, ku ktorým sa platby vopred mali viazať, mali byť
poskytnuté, ţalobca uviedol, ţe v prvostupňovom konaní predloţil všetky zmluvné dokumenty,
ktoré mal k dispozícii, z ktorých vyplýva obsah sluţby, ktorú mu mal jeho dodávateľ -
spoločnosť PCS poskytnúť, a to vykonanie prieskumu trhu (bliţšia špecifikácia predmetu plnenia
je obsiahnutá v čl. IX zmlúv) v zmluvách špecifikovaných teritóriách. Daňový úrad obsah týchto
zmlúv v konaní nespochybnil. Sluţba mala byť poskytnutá aţ po vydaní prvostupňového
rozhodnutia, preto ţalobca reálne iné doklady v tom čase nemohol mať k dispozícii. Ţalovaný
v rámci odvolacieho konania doplnil dokazovanie, ţalobca mu v rámci neho poskytol všetky
relevantné doklady, ktoré mal k dispozícii (Dodatky k zmluvám o prieskume trhu, Dodatky
ku komisionárskym zmluvám, Zmluvu o úprave vzájomných práv a povinností, Preberacie
protokoly o odovzdaní a prevzatí správ o prieskume trhu, faktúry, Plány prieskumu trhu – viď.
Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 649/320/13300/2009/Mo,Št zo dňa 6.3.2009 v spise). Zároveň
na ďalších ústnych pojednávaniach (vid'. zápisnice č. 649/320/14772/2009/Mo,Št zo dňa
12.3.2009 a č. 649/320/16130/2009/Mo,Št zo dňa 18.3.2009) vysvetlil, ako prebehlo odovzdanie
výsledkov prieskumu a ţe z dôvodu povinnosti zachovávať obchodné tajomstvo, ku ktorej sa
zaviazal v Zmluve o úprave vzájomných práv a povinností, si nevyhotovil ţiadne fotokópie
predmetných správ ani sprievodnej dokumentácie. Ţalobca poukazuje na skutočnosť, ţe v tomto
konaní z postupu ţalovaného nevyplynulo, ţe predloţené doklady, o ktorých bol ţalobca
presvedčený, ţe jednoznačne preukazujú dodanie sluţby, povaţuje za nevierohodné alebo sporné.
Mal za to, ţe dostatočne zdôvodnil, prečo ďalšími vyţiadanými dokladmi nedisponuje, toto jeho
zdôvodnenie v priebehu odvolacieho konania ţalovaný ani raz nespochybnil. Ţalovaný ani raz
po tomto vysvetlení ţalobcu, prečo nedisponuje poţadovanými dokladmi, nevyzval ţalobcu, aby
tieto zabezpečil, inak neuzná dodanie sluţby za uskutočnené. Ţalobca následne na základe
odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného poţiadal svojho obchodného partnera - spoločnosť WINGZ
COMPANY z Hong Kongu (subjekt v prospech ktorého muselo byt' obchodné tajomstvo
zachovávané), aby mu poskytol pomoc v následnom konaní. Na základe uvedeného zástupca
spoločnosti p. Yeung Fei Pang poskytol čestné vyhlásenie zo dňa 10.10.2009, ktorým potvrdil
skutočnosti deklarované ţalobcom, počas svojho pobytu v SR svoj podpis na tomto čestnom
vyhlásení úradne osvedčil. Následne pre účely súdneho konania poskytol výsledky
marketingového prieskumu, ktoré boli spolu s úradnými prekladmi doručené súdu (vid'. spis).
Uvedené dôkazy jednoznačne preukazujú tvrdenie ţalobcu o poskytnutí sluţby. Vzhľadom
na priebeh daňového konania, najmä na hore zdôvodnené porušenia zásady súčinnosti
v odvolacom konaní, dôsledkom ktorej bolo, ţe sa ţalobca aţ zo ţalobou napadnutého
rozhodnutia dozvedel, ţe ním predloţené dôkazy ţalovaný spochybňuje, a tým aj poskytnutie
sluţieb, nemoţno súhlasiť so záverom súdu, ţe na dôkazy - doloţené výsledky prieskumov, súd
pri svojom rozhodovaní nemôţe prihliadať. Čo sa týka súdom tvrdeného upustenia od námietky
o moţnom ohrození obchodného tajomstva, ţalobca uvádza, ţe uţ v ţalobe uviedol, ţe sa bude
pokúšať získať od svojho obchodného partnera relevantné dôkazy, ktoré nemá z dôvodu, ţe si
nemohol pre povinnosť zachovávať obchodné tajomstvo, vyhotoviť ţiadne kópie listín.
Obchodný partner mu tieto sprístupnil na predloţenie súdu, súčasne so svojím čestným
vyhlásením (tento dôkaz bol tieţ v ţalobe uvedený). Nedošlo preto k upusteniu od tejto námietky,
tak ako to vyhodnocuje súd. Ten, v koho prospech bolo obchodné tajomstvo zachovávané, sám
poskytol poţadované listiny a súhlasil s ich predloţením súdu. Proti zdôvodneniu súdu, ţe
daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou a nie vyhľadávacou a teda dôkazné bremeno leţí
na daňovníkovi, ţalobca uvádza, ţe táto zásada ale nezbavuje ţalovaného povinnosti uloţenej mu
§ 29 ods. 2 zákona o správe daní, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ţalobca dôkazy - správy o výsledkoch prieskumu v priebehu konania jasne označil, zdôvodnil
prečo tieto nemá vo svojej moci, vysvetlil, ţe sa zaviazal dodrţať obchodné tajomstvo. Ţalovaný
jediný disponuje právomocou v danom prípade uloţiť edičnú povinnosť subjektu, ktorý
predmetný dôkaz má vo svojej moci. Ţalovaný, aj vzhľadom na citované ustanovenie zákona,
mal a mohol túto právomoc vyuţiť a to najmä v situácii, kedy ţalobcu neoboznámil s tým, ţe ním
predloţené dôkazy nepovaţuje za dostatočné, a teda ţalobca ani nemohol vedieť, ţe sa má
pokúsiť poţiadať svojho obchodného partnera o ich sprístupnenie ţalovanému. Ţalobca ďalej
namietal, ţe prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal
s dôkazmi predloţenými ţalobcom na pojednávaní, ktorými ţalobca poukazoval na zámernú
účelovosť hodnotenia dôkazov zo strany ţalovaného, dôkazmi, ktoré jednoznačne spochybňuje
ako závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, tak aj závery ţalovaného v napadnutom
rozhodnutí, s ktorými sa však prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku v celosti
stotoţnil. Ţalobca predloţil súdu Protokol o daňovej kontrole na daň z príjmov za rok 2008
zo dňa 7.4.2010, ktorú u neho vykonal ten istý správca dane, ktorý spochybnil existenciu
transakcií odôvodňujúcich uplatnený nadmerný odpočet. Z predloţeného protokolu je zrejmé, ţe
platby, spochybňované správcom dane i ţalovaným v ţalovanom rozhodnutí, boli následne (táto
kontrola začala krátko po vydaní ţalovaného rozhodnutia 15.6.2009, ţalované rozhodnutie bolo
vydané dňa 3.6.2009) na účely dane z príjmov akceptované bez najmenšieho spochybnenia ich
existencie, resp. existencie sluţieb, ku ktorým sa viaţu. Neobstojí tu tvrdenie ţalovaného
uvedené na pojednávaní, ţe pracovníci v danom prípade nekontrolovali pôvod ani kolobeh
finančných prostriedkov. Z uvedeného protokolu jednoznačne vyplýva, ţe daňové orgány
účelovo hodnotia tie isté transakcie diametrálne odlišne na účely DPH a dane z príjmov,
resp. spochybňujú ich existenciu na účely priznania odpočtu DPH (a to len a len preto, ţe iný
daňový subjekt si nesplnil svoju povinnosť priznanú vlastnú daňovú povinnosť aj zaplatiť,
a v snahe preniesť bremeno tohto nezaplatenia zo štátu na ţalobcu), avšak v plnom rozsahu tie
isté transakcie bez výhrad akceptujú na účely posúdenia príjmov a výdavok pri dani z príjmov.
To však nie je moţné. Jedna a tá istá transakcia buď je alebo nie je zaplatenou zálohou za sluţby,
buď je alebo nie je pôţičkou. Ţalobca poukázal na to, ţe tento dôkaz nemohol pouţiť
v odvolacom konaní, nakoľko táto kontrola bola vykonaná aţ po právoplatnom skončení konania,
výsledkom ktorého bolo ţalobou napadnuté rozhodnutie. Prvostupňový súd bol takto závaţným
dôkazom, spochybňujúcim závery ţalovaného v rozhodnutí, povinný sa zaoberať a vysporiadať,
najmä vzhľadom na to, ţe sa v úplnosti priklonil k hodnoteniu dôkazov a záverom ţalovaného
spochybňujúcim zálohové platby a následne aj poskytnutie sluţby. Prvostupňový súd však túto
povinnosť porušil a s uvedeným dôkazom sa nevysporiadal. Ţalobca je presvedčený, ţe ţalovaný
sa v danom prípade nevysporiadal s ním spochybňovanými zmluvnými vzťahmi medzi
10 2Sžf/57/2011
uvedenými spoločnosťami, jeho odôvodnenie je zmätočné, vnútorne rozporné a preto zásadne
nepreskúmateľné, z hľadiska splnenia podmienok na aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 6 zákona
o správe daní, o ktoré opiera svoje rozhodnutie. Aj preto ţalobca nesúhlasí s názorom
prvostupňového súdu, ţe sa záver daňových orgánov opiera o logické argumenty, na základe
ktorých vyhodnotili uskutočnené bankové prevody ako účelové, neosvedčujúce, ţe došlo
k úhrade uplatnených preddavkových faktúr v celom rozsahu a trvá na tom, ţe jeho ţalobná
námietka, ktorou nesúhlasil so spochybňovaním preukázania zaplatenia celkovej fakturovanej
sumy, je oprávnená a dôvodná.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať
úspech.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa
rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
11 2Sžf/57/2011
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 O.s.p.).
Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje
povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2
zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších
zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej
správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992
Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti
a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky).
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní
a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové
subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide
o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania
preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo
vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.
12 2Sžf/57/2011
Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom
konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie
správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti,
a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne
podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo sluţby,
vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
13 2Sžf/57/2011
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň:
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľov v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktorú sú alebo majú byť
platiteľovi dodané,
b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 aţ 4, 7
a 9 aţ 12,
c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Z administratívneho spisu ţalovaného mal i Najvyšší súd SR za preukázané, ţe Daňový
úrad Trnava vykonal u ţalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu za rok
2007. Na základe výsledkov daňovej kontroly vyhotovil správca dane príslušný protokol zo dňa
17.10.2008, ktorý so ţalobcom prerokoval a doručil mu ho dňa 18.11.2008.
Správca dane následne svojím rozhodnutím zo dňa 19.11.2008 na základe výsledkov
daňovej kontroly zníţil ţalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet,
ktorý uviedol ţalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2007 o sumu
34.021.544,--Sk a priznal mu z titulu nadmerného odpočtu 7.293,--Sk.
V predmetnej veci bol ţalobca na jednej strane komisionárom spoločnosti WINGZ
COMPANY Hong Kong, pre ktorú sa na základe zmlúv č. 2007/1, 2007/2, 2007/3 a 2007/4
zo dňa 14.1.2007 zaviazal k povinnosti, ţe do 31.12.2008 vykoná prieskum a analýzu trhu
14 2Sžf/57/2011
na území Indie, Ruska, Nemecka a Francúzska za účelom potenciálneho umiestnenia a vývozu
bliţšie nešpecifikovaného tovaru komitenta na údajne príslušný európsky trh a na strane druhej
bol ţalobca vo vzťahu k spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. na základe zmlúv
č. PC-BV 2007-001 aţ 004 v pozícii objednávateľa prieskumu trhu taktieţ na území Indie,
Ruska, Nemecka a Francúzska v segmente predaja všeobecne vymedzených produktov za účelom
strategického vstupu bliţšie neidentifikovanej zahraničnej osoby na príslušný trh a po získaní
know-how na základe dohody realizovať podporu a prezentáciu splnomocniteľa ako dodávateľa
produktov na príslušnom trhu.
Na základe uvedených zmlúv obchodná spoločnosť Promotion Consulting Slovakia, s.r.o.
vyhotovila príslušné faktúry, ktoré zaslala ţalobcovi ako platiteľovi a na týchto faktúrach
zaevidovaných pod internými číslami DF07/119-DF07/122 bol uvedený peňaţný ústav
obchodnej spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. a to Č., a.s. číslo účtu: X., pobočka:
Bratislava s tým, ţe majiteľom tohto účtu je obchodná spoločnosť MOBILE TRADING CZ,
s.r.o. Tento účet bol otvorený na pobočke v Trnave na Štefánikovej ulici. Príslušné fakturované
sumy uhradil platiteľ dňa 29.11.2007 z čísla účtu: X. s názvom účtu: I. B. V. – B.-c.) na účet číslo
X. s názvom účtu M. T., s.r.o.
Daňový úrad Trnava prostredníctvom doţiadaného správcu dane a to Daňového úradu
Košice I preveroval, či daňový subjekt Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. prijal platby
v sumách, ako boli fakturované platiteľovi a či účet, na ktorý platiteľ uhradil fakturované sumy
patrí obchodnej spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. Ing. D. K. za uvedenú
obchodnú spoločnosť na základe plnomocenstva predloţila doţiadanému správcovi dane účtovné
doklady a z výpisu z účtu Č., a.s., číslo: X. za obdobie od 1.11.2007 do 30.11.2007 názov účtu: P.
C. S., s.r.o. bolo preukázané, ţe platiteľ dňa 29.11.2007 na tento účet v skutočnosti neuhradil
ţiadnu finančnú čiastku.
Daňovému úradu Trnava bola platiteľom predloţená Zmluva o pôţičke uzavretá medzi
veriteľom Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. a dlţníkom MOBILE TRADING CZ, s.r.o.,
ktorá zmluva odkazuje na Dohodu o pouţívaní bankového účtu zo dňa 25.11.2007, ktorou
povinný subjekt MOBILE TRADING CZ, s.r.o. umoţnil oprávnenému vyuţívať svoj bankový
15 2Sžf/57/2011
účet č. X. na prijímanie jeho bezhotovostných a iných beţných obchodných platieb. Daňový úrad
Trnava preto prostredníctvom Daňového úradu Košice I preveroval i tieto skutočnosti, pričom
doţiadanému správcovi dane ani na základe opakovaného predvolania nebola zo strany príslušnej
košickej obchodnej spoločnosti (Promotion Consulting Slovakia) predloţená Dohoda o pouţívaní
bankového účtu zo dňa 25.11.2007. Správca dane naviac zistil, ţe Ing. V. B. v čase podpisu
Zmluvy o pôţičke nebol konateľom spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR postupoval
správca dane jednoznačne správne, keď neuznal ţalobcovi odpočet DPH 19% vo výške
34.021.544,--Sk z faktúr č. P-C 20070008 aţ 11, ktoré boli vystavené spoločnosťou Promotion
Consulting Slovakia, s.r.o., pretoţe táto obchodná spoločnosť neprijala od platiteľa platby
z predmetných faktúr na účet a to pred dodaním sluţieb. Za daného skutkového a právneho stavu
platiteľovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočet dane (§ 19 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z.).
Odvolací súd v zhode s krajským súdom ako i ţalovaným je toho názoru, ţe uvedené
konania príslušných obchodných subjektov majú nesporne za následok vznik pochybností
o pravdivosti finančných transakcií a o zaplatení dane vopred oprávnenému subjektu. Taktieţ ako
vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, nepotvrdilo sa
tvrdenie ţalobcu, ţe by údajný príjemca Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. odviedol príslušnú
daň. Správne konštatuje krajský súd, ţe uţ samotné neodvedenie dane, keď na druhej strane bolo
uplatnené odpočítanie dane, má za následok vznik pochybností o účele a legálnosti predmetných
obchodov a finančných transakcií.
Taktieţ odvolací súd súhlasí s krajským súdom, keď uvádza, ţe z dôkazov získaných
správca dane v priebehu daňovej kontroly ţalobcu ako aj spoločnosti TELEXIS, s.r.o., ktoré
predstavujú výpisy z účtov daňového subjektu MOBILE TRADING, s.r.o. a TELEXIS, s.r.o.
vyplynulo, ţe nikdy neprišlo k zaplateniu preddavkov v celej fakturovanej sume, ale tieto tri
subjekty si medzi sebou posúvali sumy neprevyšujúce 33.400.000,--Sk tým spôsobom, ţe najskôr
bola určitá suma poskytnutá spoločnosťou TELEXIS, s.r.o. ako pôţička daňovému subjektu
(ţalobcovi), ktorý z nej zaplatil časť jednej z preddavkových faktúr na účet MOBILE TRADING
CZ, s.r.o., ten následne pribliţne obdobnú sumu poskytol spoločnosti TELEXIS, s.r.o. ako
16 2Sžf/57/2011
pôţičku a TELEXIS, s.r.o. ju vzápätí po pripísaní na účet poskytol ako pôţičku daňovému
subjektu, ktorý z nej zaplatil časť ďalšej z preddavkových faktúr na účet MOBILE TRADING
CZ, s.r.o., ktorý ju po pripísaní na účet opäť poskytol spoločnosti TELEXIS, s.r.o. ako pôţičku,
ten následne ako pôţičku daňovému subjektu. V priebehu jediného dňa v rámci reťazca týchto
subjektov sa posúvala ako pôţička stále pribliţne rovnaká suma peňaţných prostriedkov.
Najvyšší súd SR sa taktieţ stotoţňuje s argumentáciou ţalovaného, ţe účelovosť
transakcií – platieb vopred vyplýva aj zo skutočnosti, ţe ţalobca vedome uzatvoril pre neho
nevýhodný obchod, keď na základe uzavretých komisionárskych zmlúv mal do 31.12.2008
vykonávať prieskumy a analýzy trhov Indie, Ruska, Nemecka a Francúzska, za čo mu
od komitenta mala byť vyplatená záloha vo výške 75% dohodnutej odmeny, t.j. 6.994.000 €
nepodliehajúca DPH, pričom ţalobca sa za tieto sluţby dodané spoločnosťou Promotion
Consulting Slovakia, s.r.o. zaviazal zaplatiť zálohu vo výške 80% z dojednanej odmeny
t.j. 8.009.890 € včítane DPH do 14 dní od uzavretia zmluvy dňa 27.11.2007 t.j. rok vopred.
Najvyšší súd SR je toho názoru, ţe vzhľadom na všetky okolnosti uzavretia príslušných
zmlúv a nepredloţenie dôkazov platiteľom dane o skutočnom poskytnutí zmluvne dohodnutých
sluţieb daňovým orgánom, vyplýva potom logický záver, ţe jediným účelom i napriek
formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty bolo iba získanie nadmerného odpočtu, pričom konanie ţalobcu vzhľadom na skutkové
okolnosti posudzovanej veci postráda akýkoľvek ekonomický zmysel a preto takémuto konaniu
daňového subjektu nemoţno prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely
príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.
Taktieţ tvrdenia ţalobcu o tom, ţe príslušné dôkazy o zmluvne dohodnutých sluţbách
nemohol správcovi dane poskytnúť i s poukazom na ochranu predmetu zmluvy v zmysle
zákonnej úpravy obchodného tajomstva, povaţuje i odvolací súd za právne irelevantné a účelové.
Správne konštatuje krajský súd, ţe predloţené zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností,
ktoré mu pod hrozbou vysokej sankcie zabraňovali urobiť si kópie sluţieb, ktoré uţ mali byť
vykonané a písomnosti, ktoré mali preukazovať ich odovzdanie WINGZ COMPANY Hong
17 2Sžf/57/2011
Kong, nemôţu byť akceptované na daňové účely a nemôţu byť relevantným odôvodnením
absencie konkrétnych dôkazov.
Ţalobca ako i jeho zmluvní partneri si v danom prípade musia uvedomiť, ţe v danom
prípade správca dane je príslušným orgánom štátu, ktorý je oprávnený oboznamovať sa
i s obchodným tajomstvom a postup v súvislosti s nakladaním s obchodným tajomstvom
je zákonným spôsobom upravený v Obchodnom zákonníku.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ preto ţalobca doloţil aţ krajskému súdu po podaní ţaloby
výsledky prieskumov objednaných ţalobcom u spoločnosti Promotion Consulting Slovakia,
s.r.o., postupoval krajský súd súladne so zákonom, keď na takéto dôkazné prostriedky
neprihliadal (§ 250i ods. 1 O.s.p.) a na takéto dôkazy nemal povinnosť prihliadnuť ani ex offo.
Najvyšší súd SR sa taktieţ stotoţňuje s argumentáciou krajského súdu, ţe dôkazy, ktoré
správca dane získal od doţiadaného správcu dane, nemoţno povaţovať za dôkazy získané
nezákonným spôsobom a v tomto smere povaţuje odvolací súd tvrdenia ţalobcu za účelové.
Pokiaľ ţalobca namietal, ţe ţalovaný postupoval v rozpore s ust. § 15 ods. 17 zák.
č. 511/1992 Zb., keď predĺţil lehotu na vykonanie daňovej kontroly, tak Najvyšší súd SR sa
s touto argumentáciou ţalobcu nestotoţnil. V danom prípade je potrebné poukázať na zloţitosť
daného prípadu, ktorá skutočne oprávnene odôvodňuje postup ţalovaného, keď predĺţil lehotu
na vykonanie príslušnej daňovej kontroly. Z administratívneho spisu ţalovaného totiţ vyplýva, ţe
ţalobca neposkytoval potrebnú súčinnosť správcovi dane pri predkladaní dôkazných prostriedkov
(§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.). Taktieţ z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe
i doţiadaný správca dane mal problém s obchodnou spoločnosťou Promotion Consulting
Slovakia, s.r.o., ktorá spoločnosť najskôr príslušnú súčinnosť doţiadanému správcovi dane
neposkytovala a to napriek tomu, ţe doručenie predvolania jej bolo k miestne príslušnému
správcovi dane vykazované. Napokon bolo potrebné doţiadanie prostredníctvom Daňového
úradu Košice I opätovne vykonať po tom, čo sa správca dane Daňový úrad Trnava oboznámil
s pôvodnými zisteniami z prvého doţiadania.
18 2Sžf/57/2011
Odvolací súd povaţuje tvrdenia ţalobcu o neexistencii zákonného dôvodu na predĺţenie
daňovej kontroly za účelové, pretoţe i v doţiadaní sa riešili také závaţné skutočnosti, ktoré
v konečnom dôsledku pri vyhodnotení dôkazných prostriedkov zohrali významnú úlohu, aby
daňové orgány mohli v podstate vysloviť záver, ţe poţiadavka ţalobcu na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH vo výške 34.021.544,--Sk je v rozpore so zákonom. Podľa názoru Najvyššieho
súdu SR správca dane v danom prípade postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a daňovú
kontrolu ukončil v primeranej lehote v kontexte so zloţitosťou daného prípadu a taktieţ je moţné
konštatovať, ţe jednotlivé kroky daňovej kontroly po sebe nasledovali v primeraných časových
intervaloch, ktoré skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe výkon daňovej kontroly nebol svojvoľný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti moţno dôvodne konštatovať, ţe závery daňových
orgánov sa opierajú o logické argumenty, keď reťazenie jednotlivých platieb na účtoch v rámci
jednej banky, prebiehajúcich medzi účtom ţalobcu, spoločnosti MOBILE TRADING CZ, s.r.o.
(disponujúcej finančnými prostriedkami spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o.)
a TELEXIS, s.r.o. vyhodnotili ako účelové bankové prevody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto
podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského
súdu potvrdil.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k
ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému náhrada trov konania neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 22. augusta 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth
19 2Sžf/57/2011