Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/57/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej

veci ţalobcu: Ing. Blažej Varinský, obchodné meno: Ing. Blažej Varinský – BVcom,

so sídlom Paulínska 20, Trnava, IČO: 34 303 880, právne zastúpený JUDr. Ľubicou Masárovou,

advokátkou so sídlom Púchovská 2, Bratislava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu ţalovaného č. I/227/1214-57488/2009/990033-r zo dňa 3.6.2009,

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. - 374 zo dňa

21. júla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

– 374 zo dňa 21. júla 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobný návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal

zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava

č. /Hk zo dňa 19.11.2008, ktorým správca dane zníţil ţalobcom uplatnený

nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 zo sumy

34.021.244,--Sk na sumu 7.293,--Sk. Krajský súd sa stotoţnil so ţalovaným ţe pokiaľ daňový

subjekt tým, ţe nepredloţil ţiadne konkrétne dôkazy o skutočnom poskytnutí zmluvne

dohodnutých sluţieb, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť, lebo nepreukázal spôsobom

vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, ţe prišlo alebo malo prísť k dodaniu sluţieb, za ktoré mali

byť zaplatené preddavkové platby v celkovej sume prevyšujúcej 200.000.000,--Sk, z ktorých

bolo uplatnené odpočítanie dane. Krajský súd poukázal na to, ţe v preskúmavanej veci bol

ţalobca na jednej strane komisionárom spoločnosti WINGZ COMPANY Hong Kong, pre ktorú

sa na základe zmlúv č. 2007/1, 2007/2, 2007/3 a 2007/4 zo dňa 14.11.2007 zaviazal

do 31.12.2008 vykonávať prieskum a analýzu trhu na území Indie, Ruska, Nemecka a Francúzska

za účelom potenciálneho umiestnenia a vývozu bliţšie nešpecifikovaného tovaru komitenta

na príslušný európsky(?) trh, na druhej strane bol vo vzťahu k spoločnosti Promotion

& Consulting Slovakia, s.r.o. v zmysle zmlúv č. -001 aţ 004 v postavení

objednávateľa prieskumu trhu na území Indie, Ruska, Nemecka a Francúzska v segmente predaja

všeobecne vymedzených produktov za účelom strategického vstupu bliţšie neidentifikovanej

zahraničnej osoby na príslušný trh a po získaní know-how na základe dohody realizovať podporu

a prezentáciu splnomocniteľa ako dodávateľa produktov na príslušnom trhu. Odpočítanie dane

uplatnené na základe predloţených zálohových faktúr od spoločnosti Promotion & Consulting,

s.r.o. nebolo uznané z dôvodu, ţe daňové orgány nepovaţovali za dostatočne preukázané, ţe

predmetné faktúry boli ţalobcom reálne zaplatené, nebolo preukázané, ţe tvrdené vopred

poukázané platby sa vzťahujú na konkrétny zdaniteľný obchod a nebolo preukázané spôsobom

vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, ţe prišlo alebo malo prísť k dodaniu sluţieb, za ktoré mali

byť zaplatené preddavkové platby. Pokiaľ ţalobca namietal nezákonnosť postupu daňových

orgánov, keď v nadväznosti na nepredloţenie dôkazov, ktoré povaţoval za predmet obchodného

tajomstva bolo voči nemu vyvodené neunesenie dôkazného bremena, tak v tejto súvislosti krajský

3

súd zdôraznil, ţe daňové konanie sa neriadi zásadou vyhľadávacou, ale zásadou prejednávacou

a dôkazné bremeno spočíva na daňovníkovi a je v jeho záujme, aby predloţil v daňovom konaní

všetky skutočnosti na podporu oprávnenosti svojich nárokov. Vzhľadom na zákonnú úpravu

daňového tajomstva krajský súd nepovaţoval za dôvodné námietky ţalobcu o moţnom ohrození

obchodného tajomstva, ktorého obsah by mohol byť sprístupnený účastníkom daňového konania

a osobám zúčastneným v daňovom konaní. Napokon v priebehu súdneho konania ţalobca

od tohto dôvodu upustil, nakoľko v súdnom konaní doloţil súdu výsledky prieskumov

objednaných ţalobcom u spoločnosti Promotion & Consulting Slovakia, s.r.o., ale na túto

skutočnosť krajský súd pri rozhodovaní uţ nemôţe prihliadať. Pokiaľ ţalobca poukazoval

na právnu nezávadnosť Dohody o pouţívaní bankového účtu, uzavretú v mene spoločnosti

Promotion & Consulting, s.r.o., Ing. Vasylom Boholovetskyym, tak krajský súd pripomenul, ţe

uţ v rozhodnutí správcu dane bola ako zásadná vyhodnotená skutočnosť, ţe spoločnosť MOBILE

TRADING CZ, s.r.o., ktorá s finančnými prostriedkami disponovala, pouţila tieto na pôţičku

pre spoločnosť TELEXIS, s.r.o. a rozhodujúce bolo skonštatované neprijatie platby na účet

pred dodaním sluţieb platiteľovi. Ani v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

ţalovaného nebola podstatná skutočnosť, či predmetná zmluva zo strany Promotion

& Consulting, s.r.o. na jednej strane finančné prostriedky, ktoré mali byť uhradené v jej prospech

nechala pripísať na účet inej osoby a umoţnila jej nimi disponovať a zároveň ich vo svojom

daňovom priznaní ako príjem uviedla, ale vlastnú daňovú povinnosť z tohto titulu nesplnila.

Krajský súd preto v súvislosti s týmto vyhodnotil ako nedôvodný návrh na doplnenie

dokazovania o výsluch svedkov – účastníkov dohody. Krajský súd nepovaţoval za dôvodnú

námietku ţalobcu, ţe by ţalovaný nezákonným spôsobom získaval dôkazy, ktoré potom

vyhodnotil v neprospech ţalobcu, od iného daňového úradu a tvrdenie ţalobcu, ţe ţalovaný sa

touto jeho námietkou nezaoberal, nepovaţoval krajský súd za dôvodnú a uviedol, ţe ţalovaný sa

vo svojom rozhodnutí vyjadril k spochybneniu legálnosti postupu získavania dôkazov

doţiadaním od Daňového úradu Košice I. Taktieţ sa krajský súd stotoţnil so záverom

ţalovaného, ţe dôkazy získané od iného správcu dane, ktoré mu ich jeho daňový subjekt

predloţil, nemoţno povaţovať za získanie dôkazov nezákonným spôsobom. Pokiaľ ţalobca

nesúhlasil so spochybňovaním preukázania zaplatenia celej fakturovanej sumy, z ktorej bola

odpočítaná daň v jeden deň, tak i túto námietku ţalobcu povaţoval krajský súd za nedôvodnú.

Podľa súdu sa záver daňových orgánov opiera o logické argumenty podrobne vysvetľujúce

4

v dôvodoch rozhodnutí, prečo reťazenie jednotlivých platieb na účtoch v rámci jednej banky,

prebiehajúcich medzi účtom ţalobcu, spoločnosti MOBILE TRADING CZ, s.r.o. (disponujúcej

finančnými prostriedkami spoločnosti Promotion & Consulting Slovakia, s.r.o.)

a TELEXIS, s.r.o., vyhodnotil ako účelové bankové prevody neosvedčujúce, ţe došlo k úhrade

uplatnených preddavkových faktúr v celom rozsahu. Pokiaľ ţalobca namietal aj nesprávnosť

vysloveného záveru daňových orgánov, ţe vedome uzatvoril nevýhodný obchod v rozpore

s princípmi podnikania, tak aj podľa názoru krajského súdu, skutočnosť, ţe ţalobca pri svojej

podnikateľskej činnosti v rámci jedného „obchodu“ uzavrel zmluvy, na základ ktorých

minimálne v rámci záloh zaplatí za dodávku „sluţieb“ od svojho dodávateľa viac (a podstatne

skôr) ako mu bude zaplatená od jeho dodávateľa, je dôvodným podkladom pre podrobnejšie

vyhodnocovanie skutočného obsahu takýchto právnych úkonov ako podkladov pre uplatnenie

nárokov na vrátenie odpočtu DPH. Krajský súd ďalej dôvodil, ţe pokiaľ ţalobca argumentoval,

ţe splnil všetky zákonné podmienky pre odpočítanie dane s poukazom na § 19 ods. 4

, nakoľko sa jednalo o platenie zálohy na budúce plnenie, tak súd sa

stotoţnil so ţalovaným, ţe ţalobca v konaní dostatočne nepreukázal, ţe zmluvne dohodnuté

sluţby, ku ktorým sa platby vopred mali viazať, mali byť poskytnuté. Krajský súd v tejto

súvislosti povaţoval za správne vyhodnotenú nedôvodnú a nezákonnú snahu ţalobcu zbaviť sa

dôkazného bremena s poukazom na tvrdené obchodné tajomstvo, ako aj nepreverovanie

ţalobcom plnenia predmetu zmlúv dodávateľom Promotion & Consulting Slovakia, s.r.o.

v priebehu roka 2008 a predloţené zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností z dotknutých

zmlúv medzi ţalobcom, spoločnosťou Promotion & Consulting Slovakia, s.r.o. a spoločnosťou

WINGZ COMPANY Hong Kong. Podľa názoru krajského súdu daňové orgány vo svojej činnosti

ani procesne nepochybili, pretoţe skúmali všetky okolnosti a súvislosti zmluvných a iných

vzťahov týkajúce sa ţalobcom uplatneného odpočtu DPH. Taktieţ sa ţalovaný vo svojom

rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami vznesenými ţalobcom a jeho tvrdenia, ţe rozhodnutie

ţalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, povaţoval krajský súd za nepodloţené.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietal, ţe ţalovaný sa svojím postupom v odvolacom konaní dopustil viacerých zásadných

procesných pochybení, a teda toto konanie trpí závaţnými vadami, ktoré mali vplyv

5

na zákonnosť rozhodnutia. Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní odvolací orgán preskúmava

odvolaním napadnuté rozhodnutie vţdy iba v rozsahu poţadovanom v odvolaní. Avšak odvolací

orgán nie je návrhmi odvolateľa viazaný, pretoţe ak vyjdú pri preskúmaní najavo skutkové

či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok

rozhodnutia, moţno na ne pri rozhodovaní prihliadať. Odvolací orgán môţe výsledky daňového

konania doplňovať, odstraňovať chyby konania, alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb

uloţiť správcovi dane. Z uvedeného síce vyplýva, ţe postup odvolacieho orgánu, v ktorom

doplňuje dokazovanie a následne potom vyvodí iný právny názor, ako bol záver správcu dane

v prvostupňovom konaní, nie je v rozpore so zákonom. Avšak v týchto prípadoch vzhľadom

na skutočnosť, ţe ide o konanie pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, proti ktorému

nemá daňový subjekt právo ďalšieho odvolania, má daňový subjekt právo na súčinnosť, zaručené

mu § 2 ods. 2 citovaného zákona. Má teda právo byť s odlišným právnym posúdením veci

zoznámený a musí mu byt' daná moţnosť proti novému posúdeniu vzniesť argumenty

či navrhovať dôkazy, tieto nové závery vylučujúce. V situácii, kedy odvolateľ nebol oboznámený

so zmenou právneho posúdenia, ktoré urobil odvolací orgán, nemoţno vylúčiť (a prípad ţalobcu

to jednoznačne potvrdzuje), ţe sa pôvodne uplatnené odvolacie dôvody, smerujúce proti

rozhodnutiu správcu dane v prvostupňovom konaní, zaloţenom na odlišnom právnom posúdení,

s novými dôvodmi úplne rozchádzajú. O to dôslednejšie je nevyhnutné dbať na uvedenom

v prípade daňového konania, keďţe daňový subjekt v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu musí preukazovať, ţe v prípade uvedených ţalobných dôvodov

vyuţil riadny opravný prostriedok v správnom konaní. Postupom, kedy odvolací orgán

neoboznámi odvolateľa s výsledkami doplneného konania a zmení ako skutkový základ

rozhodnutia (pričom takýto skutkový základ tu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nebol

a ani nemohol byť, keďţe v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte v ţalobcovom prípade

nemalo dôjsť k plneniu sluţby) tak aj právnu kvalifikáciu, odvolací orgán vlastne jednoznačne

ukráti daňový subjekt o jedno zo základných zákonom stanovených práv, a to práva podať

odvolanie. Pokiaľ zákon o správe daní v § 46 ods. 4 ako jednu z obsahových náleţitostí odvolania

vymedzuje aj uvedenie rozporu s právnymi predpismi, je nutné, aby daňový subjekt bol

s dôvodmi stanovenia dane oboznámený riadne a včas tak, aby mohol odvolanie so všetkými

náleţitosťami podať. To, ţe predloţenými dôkazmi v následnom súdnom konaní sa odmietol súd

zaoberať a prihliadať na ne, je práve a len jednoznačným potvrdením ţalobcom namietaných

6

zásadných procesných vád konania, ktorými bol závaţným spôsobom ukrátený na svojich

právach. Ďalšie závaţné porušenie zásady zákonnosti ţalobca vidí v dĺţke trvania daňovej

kontroly. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR č. -57 nerešpektovanie

maximálnej dĺţky trvania daňovej kontroly je porušením zásady primeranosti a zásady

zákonnosti v daňovom konaní. Protokol o daňovej kontrole prerokovaný po uplynutí zákonnej

lehoty na vykonanie daňovej kontroly je nezákonným dôkazom a pokračovanie v daňovej

kontrole po uplynutí zákonnej lehoty je nezákonným zásahom. V kontexte uvedeného zásadného

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky ţalobca poukazuje na to, ţe daňová kontrola u neho

bola vykonávaná od 4.2.2008 do 18.11.2008, t.j. viac ako 6 mesiacov. Daňový úrad Trnava síce

oznámil ţalobcovi svojím Upovedomením č. /Mo,Št zo dňa 27.6.2008, ţe

lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺţil nadriadený orgán do 28.11.2008, avšak v rozpore

s § 15 ods. 18 zákona o správe daní neoboznámil daňový subjekt s dôvodmi na jej predĺţenie.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe do úradnej korešpondencie medzi správcom dane a ţalovaným,

ktorý túto lehotu predĺţil, bolo ţalobcovi umoţnené nahliadnuť aţ v rámci nahliadnutia

do súdneho spisu, ţalobca nemohol v predsúdnom konaní vzniesť v rámci odvolania námietku

nezákonného predĺţenia tejto kontroly, má však za to, ţe vzhľadom na citovaný nález ide o tak

závaţnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. V súlade s § 15 ods. 17 zákona

o správe daní síce môţe byť lehota na vykonanie kontroly primerane predĺţená, avšak musí byť

splnená zákonná podmienka na tento postup, ktorou je, ţe sa jedná o zloţitý prípad. To, ţe toto

predĺţenie nemá byť automatické a má sa tak diať skutočne iba vo výnimočných prípadoch

daných svojou zloţitosťou svedčí aj fakt, ţe zákonodarca zveril právomoc predĺţiť túto lehotu

aţ nadriadenému orgánu. Ten by mal najmä rešpektujúc princíp proporcionality šetriť, či

sú splnené podmienky na predĺţenie tak závaţného zásahu do subjektívnych práv daňového

subjektu, akým je daňová kontrola. Zo spisu (listiny v spise predloţenom ţalovaným označené

pod č. 7 a 8) vyplýva, ţe jediným dôvodom ţiadosti správcu dane o predĺţenie lehoty bolo

neobdrţanie odpovede doţiadaného správcu dane (ţalobca podotýka, ţe zo spisu je zrejmé tieţ,

ţe listina, ktorá bola predmetom doţiadania zo dňa 6.5.2008, ktoré sa uvádza ako dôvod

pre predĺţenie lehoty, bola v dispozícii doţiadaného správcu dane uţ v marci 2008, mohol ju teda

obratom zaslať) a následný záujem správcu dane postupovať v striktnom rozpore s právami

daňového subjektu, medzi ktoré o.i. patrí právo na dvojstupňové konanie, a to tým, ţe poţiada

o "metodické usmernenie, či na základe predloţených dokladov vznikla daňová povinnosť..."

7

Z oznámenia ţalovaného, ktorým predĺţil lehotu na vykonanie daňovej kontroly vôbec nie je

moţné zistiť, na základe akých skutočností vyhodnotil tento prípad ţalobcu ako zloţitý, resp. aké

boli dôvody na predĺţenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u ţalobcu. Postup ţalovaného

je teda nepreskúmateľný najmä s ohľadom na nevyhnutnosť vysporiadať sa s poţiadavkou

splnenia zákonnej podmienky na predĺţenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly ako aj

s ohľadom preskúmateľnosti, či ţalovaný rešpektoval základné ústavné princípy pri tomto

postupe, a to najmä uţ uvedený princíp proporcionality. Z daňového spisu je zrejmé, ţe

nadriadený orgán nemal k dispozícii celý spis, aby bol schopný vyhodnotiť závaţnosť a zloţitosť

prípadu a postup správcu, jeho postup moţno hodnotiť len ako svojvôľu pri rozhodovaní

o predĺţení lehoty. K právnemu názoru Krajského súdu v Trnave, v ktorom sa stotoţnil

so závermi ţalovaného, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tým, ţe dostatočne

nepreukázal, ţe zmluvne dohodnuté sluţby, ku ktorým sa platby vopred mali viazať, mali byť

poskytnuté, ţalobca uviedol, ţe v prvostupňovom konaní predloţil všetky zmluvné dokumenty,

ktoré mal k dispozícii, z ktorých vyplýva obsah sluţby, ktorú mu mal jeho dodávateľ -

spoločnosť PCS poskytnúť, a to vykonanie prieskumu trhu (bliţšia špecifikácia predmetu plnenia

je obsiahnutá v čl. IX zmlúv) v zmluvách špecifikovaných teritóriách. Daňový úrad obsah týchto

zmlúv v konaní nespochybnil. Sluţba mala byť poskytnutá aţ po vydaní prvostupňového

rozhodnutia, preto ţalobca reálne iné doklady v tom čase nemohol mať k dispozícii. Ţalovaný

v rámci odvolacieho konania doplnil dokazovanie, ţalobca mu v rámci neho poskytol všetky

relevantné doklady, ktoré mal k dispozícii (Dodatky k zmluvám o prieskume trhu, Dodatky

ku komisionárskym zmluvám, Zmluvu o úprave vzájomných práv a povinností, Preberacie

protokoly o odovzdaní a prevzatí správ o prieskume trhu, faktúry, Plány prieskumu trhu – viď.

Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. /Mo,Št zo dňa 6.3.2009 v spise). Zároveň

na ďalších ústnych pojednávaniach (vid'. zápisnice č. /Mo,Št zo dňa

12.3.2009 a č. /Mo,Št zo dňa 18.3.2009) vysvetlil, ako prebehlo odovzdanie

výsledkov prieskumu a ţe z dôvodu povinnosti zachovávať obchodné tajomstvo, ku ktorej sa

zaviazal v Zmluve o úprave vzájomných práv a povinností, si nevyhotovil ţiadne fotokópie

predmetných správ ani sprievodnej dokumentácie. Ţalobca poukazuje na skutočnosť, ţe v tomto

konaní z postupu ţalovaného nevyplynulo, ţe predloţené doklady, o ktorých bol ţalobca

presvedčený, ţe jednoznačne preukazujú dodanie sluţby, povaţuje za nevierohodné alebo sporné.

Mal za to, ţe dostatočne zdôvodnil, prečo ďalšími vyţiadanými dokladmi nedisponuje, toto jeho

8

zdôvodnenie v priebehu odvolacieho konania ţalovaný ani raz nespochybnil. Ţalovaný ani raz

po tomto vysvetlení ţalobcu, prečo nedisponuje poţadovanými dokladmi, nevyzval ţalobcu, aby

tieto zabezpečil, inak neuzná dodanie sluţby za uskutočnené. Ţalobca následne na základe

odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného poţiadal svojho obchodného partnera - spoločnosť WINGZ

COMPANY z Hong Kongu (subjekt v prospech ktorého muselo byt' obchodné tajomstvo

zachovávané), aby mu poskytol pomoc v následnom konaní. Na základe uvedeného zástupca

spoločnosti p. Yeung Fei Pang poskytol čestné vyhlásenie zo dňa 10.10.2009, ktorým potvrdil

skutočnosti deklarované ţalobcom, počas svojho pobytu v SR svoj podpis na tomto čestnom

vyhlásení úradne osvedčil. Následne pre účely súdneho konania poskytol výsledky

marketingového prieskumu, ktoré boli spolu s úradnými prekladmi doručené súdu (vid'. spis).

Uvedené dôkazy jednoznačne preukazujú tvrdenie ţalobcu o poskytnutí sluţby. Vzhľadom

na priebeh daňového konania, najmä na hore zdôvodnené porušenia zásady súčinnosti

v odvolacom konaní, dôsledkom ktorej bolo, ţe sa ţalobca aţ zo ţalobou napadnutého

rozhodnutia dozvedel, ţe ním predloţené dôkazy ţalovaný spochybňuje, a tým aj poskytnutie

sluţieb, nemoţno súhlasiť so záverom súdu, ţe na dôkazy - doloţené výsledky prieskumov, súd

pri svojom rozhodovaní nemôţe prihliadať. Čo sa týka súdom tvrdeného upustenia od námietky

o moţnom ohrození obchodného tajomstva, ţalobca uvádza, ţe uţ v ţalobe uviedol, ţe sa bude

pokúšať získať od svojho obchodného partnera relevantné dôkazy, ktoré nemá z dôvodu, ţe si

nemohol pre povinnosť zachovávať obchodné tajomstvo, vyhotoviť ţiadne kópie listín.

Obchodný partner mu tieto sprístupnil na predloţenie súdu, súčasne so svojím čestným

vyhlásením (tento dôkaz bol tieţ v ţalobe uvedený). Nedošlo preto k upusteniu od tejto námietky,

tak ako to vyhodnocuje súd. Ten, v koho prospech bolo obchodné tajomstvo zachovávané, sám

poskytol poţadované listiny a súhlasil s ich predloţením súdu. Proti zdôvodneniu súdu, ţe

daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou a nie vyhľadávacou a teda dôkazné bremeno leţí

na daňovníkovi, ţalobca uvádza, ţe táto zásada ale nezbavuje ţalovaného povinnosti uloţenej mu

§ 29 ods. 2 zákona o správe daní, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ţalobca dôkazy - správy o výsledkoch prieskumu v priebehu konania jasne označil, zdôvodnil

prečo tieto nemá vo svojej moci, vysvetlil, ţe sa zaviazal dodrţať obchodné tajomstvo. Ţalovaný

jediný disponuje právomocou v danom prípade uloţiť edičnú povinnosť subjektu, ktorý

predmetný dôkaz má vo svojej moci. Ţalovaný, aj vzhľadom na citované ustanovenie zákona,

9

mal a mohol túto právomoc vyuţiť a to najmä v situácii, kedy ţalobcu neoboznámil s tým, ţe ním

predloţené dôkazy nepovaţuje za dostatočné, a teda ţalobca ani nemohol vedieť, ţe sa má

pokúsiť poţiadať svojho obchodného partnera o ich sprístupnenie ţalovanému. Ţalobca ďalej

namietal, ţe prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal

s dôkazmi predloţenými ţalobcom na pojednávaní, ktorými ţalobca poukazoval na zámernú

účelovosť hodnotenia dôkazov zo strany ţalovaného, dôkazmi, ktoré jednoznačne spochybňuje

ako závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, tak aj závery ţalovaného v napadnutom

rozhodnutí, s ktorými sa však prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku v celosti

stotoţnil. Ţalobca predloţil súdu Protokol o daňovej kontrole na daň z príjmov za rok 2008

zo dňa 7.4.2010, ktorú u neho vykonal ten istý správca dane, ktorý spochybnil existenciu

transakcií odôvodňujúcich uplatnený nadmerný odpočet. Z predloţeného protokolu je zrejmé, ţe

platby, spochybňované správcom dane i ţalovaným v ţalovanom rozhodnutí, boli následne (táto

kontrola začala krátko po vydaní ţalovaného rozhodnutia 15.6.2009, ţalované rozhodnutie bolo

vydané dňa 3.6.2009) na účely dane z príjmov akceptované bez najmenšieho spochybnenia ich

existencie, resp. existencie sluţieb, ku ktorým sa viaţu. Neobstojí tu tvrdenie ţalovaného

uvedené na pojednávaní, ţe pracovníci v danom prípade nekontrolovali pôvod ani kolobeh

finančných prostriedkov. Z uvedeného protokolu jednoznačne vyplýva, ţe daňové orgány

účelovo hodnotia tie isté transakcie diametrálne odlišne na účely DPH a dane z príjmov,

resp. spochybňujú ich existenciu na účely priznania odpočtu DPH (a to len a len preto, ţe iný

daňový subjekt si nesplnil svoju povinnosť priznanú vlastnú daňovú povinnosť aj zaplatiť,

a v snahe preniesť bremeno tohto nezaplatenia zo štátu na ţalobcu), avšak v plnom rozsahu tie

isté transakcie bez výhrad akceptujú na účely posúdenia príjmov a výdavok pri dani z príjmov.

To však nie je moţné. Jedna a tá istá transakcia buď je alebo nie je zaplatenou zálohou za sluţby,

buď je alebo nie je pôţičkou. Ţalobca poukázal na to, ţe tento dôkaz nemohol pouţiť

v odvolacom konaní, nakoľko táto kontrola bola vykonaná aţ po právoplatnom skončení konania,

výsledkom ktorého bolo ţalobou napadnuté rozhodnutie. Prvostupňový súd bol takto závaţným

dôkazom, spochybňujúcim závery ţalovaného v rozhodnutí, povinný sa zaoberať a vysporiadať,

najmä vzhľadom na to, ţe sa v úplnosti priklonil k hodnoteniu dôkazov a záverom ţalovaného

spochybňujúcim zálohové platby a následne aj poskytnutie sluţby. Prvostupňový súd však túto

povinnosť porušil a s uvedeným dôkazom sa nevysporiadal. Ţalobca je presvedčený, ţe ţalovaný

sa v danom prípade nevysporiadal s ním spochybňovanými zmluvnými vzťahmi medzi

10

uvedenými spoločnosťami, jeho odôvodnenie je zmätočné, vnútorne rozporné a preto zásadne

nepreskúmateľné, z hľadiska splnenia podmienok na aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 6 zákona

o správe daní, o ktoré opiera svoje rozhodnutie. Aj preto ţalobca nesúhlasí s názorom

prvostupňového súdu, ţe sa záver daňových orgánov opiera o logické argumenty, na základe

ktorých vyhodnotili uskutočnené bankové prevody ako účelové, neosvedčujúce, ţe došlo

k úhrade uplatnených preddavkových faktúr v celom rozsahu a trvá na tom, ţe jeho ţalobná

námietka, ktorou nesúhlasil so spochybňovaním preukázania zaplatenia celkovej fakturovanej

sumy, je oprávnená a dôvodná.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

podaného odvolania ( v spojení s ), odvolanie prejednal

bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a a

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať

úspech.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,

ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa

rozumie aj jeho nečinnosť ( ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

11

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje

povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2

) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti

s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších

zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej

správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (

Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti

a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (

Slovenskej republiky).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní

a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové

subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide

o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania

preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo

vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

12

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,

a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada

na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom

konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie

správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti,

a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne

podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),

o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi

a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,

ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol

vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo

úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo sluţby,

vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

13

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou

podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň:

a/ voči nemu uplatnená iným platiteľov v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktorú sú alebo majú byť

platiteľovi dodané,

b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 aţ 4, 7

a 9 aţ 12,

c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Z administratívneho spisu ţalovaného mal i Najvyšší súd SR za preukázané, ţe Daňový

úrad Trnava vykonal u ţalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu za rok

2007. Na základe výsledkov daňovej kontroly vyhotovil správca dane príslušný protokol zo dňa

17.10.2008, ktorý so ţalobcom prerokoval a doručil mu ho dňa 18.11.2008.

Správca dane následne svojím rozhodnutím zo dňa 19.11.2008 na základe výsledkov

daňovej kontroly zníţil ţalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet,

ktorý uviedol ţalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2007 o sumu

34.021.544,--Sk a priznal mu z titulu nadmerného odpočtu 7.293,--Sk.

V predmetnej veci bol ţalobca na jednej strane komisionárom spoločnosti WINGZ

COMPANY Hong Kong, pre ktorú sa na základe zmlúv č. 2007/1, 2007/2, 2007/3 a 2007/4

zo dňa 14.1.2007 zaviazal k povinnosti, ţe do 31.12.2008 vykoná prieskum a analýzu trhu

14

na území Indie, Ruska, Nemecka a Francúzska za účelom potenciálneho umiestnenia a vývozu

bliţšie nešpecifikovaného tovaru komitenta na údajne príslušný európsky trh a na strane druhej

bol ţalobca vo vzťahu k spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. na základe zmlúv

č. -001 aţ 004 v pozícii objednávateľa prieskumu trhu taktieţ na území Indie,

Ruska, Nemecka a Francúzska v segmente predaja všeobecne vymedzených produktov za účelom

strategického vstupu bliţšie neidentifikovanej zahraničnej osoby na príslušný trh a po získaní

know-how na základe dohody realizovať podporu a prezentáciu splnomocniteľa ako dodávateľa

produktov na príslušnom trhu.

Na základe uvedených zmlúv obchodná spoločnosť Promotion Consulting Slovakia, s.r.o.

vyhotovila príslušné faktúry, ktoré zaslala ţalobcovi ako platiteľovi a na týchto faktúrach

zaevidovaných pod internými číslami DF07/119-DF07/122 bol uvedený peňaţný ústav

obchodnej spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. a to Č., a.s. číslo účtu: X., pobočka:

Bratislava s tým, ţe majiteľom tohto účtu je obchodná spoločnosť MOBILE TRADING CZ,

s.r.o. Tento účet bol otvorený na pobočke v Trnave na Štefánikovej ulici. Príslušné fakturované

sumy uhradil platiteľ dňa 29.11.2007 z čísla účtu: X. s názvom účtu: I. B. V. – B.-c.) na účet číslo

X. s názvom účtu M. T., s.r.o.

Daňový úrad Trnava prostredníctvom doţiadaného správcu dane a to Daňového úradu

Košice I preveroval, či daňový subjekt Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. prijal platby

v sumách, ako boli fakturované platiteľovi a či účet, na ktorý platiteľ uhradil fakturované sumy

patrí obchodnej spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. Ing. D. K. za uvedenú

obchodnú spoločnosť na základe plnomocenstva predloţila doţiadanému správcovi dane účtovné

doklady a z výpisu z účtu Č., a.s., číslo: X. za obdobie od 1.11.2007 do 30.11.2007 názov účtu: P.

C. S., s.r.o. bolo preukázané, ţe platiteľ dňa 29.11.2007 na tento účet v skutočnosti neuhradil

ţiadnu finančnú čiastku.

Daňovému úradu Trnava bola platiteľom predloţená Zmluva o pôţičke uzavretá medzi

veriteľom Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. a dlţníkom MOBILE TRADING CZ, s.r.o.,

ktorá zmluva odkazuje na Dohodu o pouţívaní bankového účtu zo dňa 25.11.2007, ktorou

povinný subjekt MOBILE TRADING CZ, s.r.o. umoţnil oprávnenému vyuţívať svoj bankový

15

účet č. X. na prijímanie jeho bezhotovostných a iných beţných obchodných platieb. Daňový úrad

Trnava preto prostredníctvom Daňového úradu Košice I preveroval i tieto skutočnosti, pričom

doţiadanému správcovi dane ani na základe opakovaného predvolania nebola zo strany príslušnej

košickej obchodnej spoločnosti (Promotion Consulting Slovakia) predloţená Dohoda o pouţívaní

bankového účtu zo dňa 25.11.2007. Správca dane naviac zistil, ţe Ing. V. B. v čase podpisu

Zmluvy o pôţičke nebol konateľom spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR postupoval

správca dane jednoznačne správne, keď neuznal ţalobcovi odpočet DPH 19% vo výške

34.021.544,--Sk z faktúr č. P-C 20070008 aţ 11, ktoré boli vystavené spoločnosťou Promotion

Consulting Slovakia, s.r.o., pretoţe táto obchodná spoločnosť neprijala od platiteľa platby

z predmetných faktúr na účet a to pred dodaním sluţieb. Za daného skutkového a právneho stavu

platiteľovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočet dane ( ).

Odvolací súd v zhode s krajským súdom ako i ţalovaným je toho názoru, ţe uvedené

konania príslušných obchodných subjektov majú nesporne za následok vznik pochybností

o pravdivosti finančných transakcií a o zaplatení dane vopred oprávnenému subjektu. Taktieţ ako

vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, nepotvrdilo sa

tvrdenie ţalobcu, ţe by údajný príjemca Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. odviedol príslušnú

daň. Správne konštatuje krajský súd, ţe uţ samotné neodvedenie dane, keď na druhej strane bolo

uplatnené odpočítanie dane, má za následok vznik pochybností o účele a legálnosti predmetných

obchodov a finančných transakcií.

Taktieţ odvolací súd súhlasí s krajským súdom, keď uvádza, ţe z dôkazov získaných

správca dane v priebehu daňovej kontroly ţalobcu ako aj spoločnosti TELEXIS, s.r.o., ktoré

predstavujú výpisy z účtov daňového subjektu MOBILE TRADING, s.r.o. a TELEXIS, s.r.o.

vyplynulo, ţe nikdy neprišlo k zaplateniu preddavkov v celej fakturovanej sume, ale tieto tri

subjekty si medzi sebou posúvali sumy neprevyšujúce 33.400.000,--Sk tým spôsobom, ţe najskôr

bola určitá suma poskytnutá spoločnosťou TELEXIS, s.r.o. ako pôţička daňovému subjektu

(ţalobcovi), ktorý z nej zaplatil časť jednej z preddavkových faktúr na účet MOBILE TRADING

CZ, s.r.o., ten následne pribliţne obdobnú sumu poskytol spoločnosti TELEXIS, s.r.o. ako

16

pôţičku a TELEXIS, s.r.o. ju vzápätí po pripísaní na účet poskytol ako pôţičku daňovému

subjektu, ktorý z nej zaplatil časť ďalšej z preddavkových faktúr na účet MOBILE TRADING

CZ, s.r.o., ktorý ju po pripísaní na účet opäť poskytol spoločnosti TELEXIS, s.r.o. ako pôţičku,

ten následne ako pôţičku daňovému subjektu. V priebehu jediného dňa v rámci reťazca týchto

subjektov sa posúvala ako pôţička stále pribliţne rovnaká suma peňaţných prostriedkov.

Najvyšší súd SR sa taktieţ stotoţňuje s argumentáciou ţalovaného, ţe účelovosť

transakcií – platieb vopred vyplýva aj zo skutočnosti, ţe ţalobca vedome uzatvoril pre neho

nevýhodný obchod, keď na základe uzavretých komisionárskych zmlúv mal do 31.12.2008

vykonávať prieskumy a analýzy trhov Indie, Ruska, Nemecka a Francúzska, za čo mu

od komitenta mala byť vyplatená záloha vo výške 75% dohodnutej odmeny, t.j. 6.994.000 €

nepodliehajúca DPH, pričom ţalobca sa za tieto sluţby dodané spoločnosťou Promotion

Consulting Slovakia, s.r.o. zaviazal zaplatiť zálohu vo výške 80% z dojednanej odmeny

t.j. 8.009.890 € včítane DPH do 14 dní od uzavretia zmluvy dňa 27.11.2007 t.j. rok vopred.

Najvyšší súd SR je toho názoru, ţe vzhľadom na všetky okolnosti uzavretia príslušných

zmlúv a nepredloţenie dôkazov platiteľom dane o skutočnom poskytnutí zmluvne dohodnutých

sluţieb daňovým orgánom, vyplýva potom logický záver, ţe jediným účelom i napriek

formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo o dani z pridanej

hodnoty bolo iba získanie nadmerného odpočtu, pričom konanie ţalobcu vzhľadom na skutkové

okolnosti posudzovanej veci postráda akýkoľvek ekonomický zmysel a preto takémuto konaniu

daňového subjektu nemoţno prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely

príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.

Taktieţ tvrdenia ţalobcu o tom, ţe príslušné dôkazy o zmluvne dohodnutých sluţbách

nemohol správcovi dane poskytnúť i s poukazom na ochranu predmetu zmluvy v zmysle

zákonnej úpravy obchodného tajomstva, povaţuje i odvolací súd za právne irelevantné a účelové.

Správne konštatuje krajský súd, ţe predloţené zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností,

ktoré mu pod hrozbou vysokej sankcie zabraňovali urobiť si kópie sluţieb, ktoré uţ mali byť

vykonané a písomnosti, ktoré mali preukazovať ich odovzdanie WINGZ COMPANY Hong

17

Kong, nemôţu byť akceptované na daňové účely a nemôţu byť relevantným odôvodnením

absencie konkrétnych dôkazov.

Ţalobca ako i jeho zmluvní partneri si v danom prípade musia uvedomiť, ţe v danom

prípade správca dane je príslušným orgánom štátu, ktorý je oprávnený oboznamovať sa

i s obchodným tajomstvom a postup v súvislosti s nakladaním s obchodným tajomstvom

je zákonným spôsobom upravený v .

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ preto ţalobca doloţil aţ krajskému súdu po podaní ţaloby

výsledky prieskumov objednaných ţalobcom u spoločnosti Promotion Consulting Slovakia,

s.r.o., postupoval krajský súd súladne so zákonom, keď na takéto dôkazné prostriedky

neprihliadal ( ) a na takéto dôkazy nemal povinnosť prihliadnuť ani ex offo.

Najvyšší súd SR sa taktieţ stotoţňuje s argumentáciou krajského súdu, ţe dôkazy, ktoré

správca dane získal od doţiadaného správcu dane, nemoţno povaţovať za dôkazy získané

nezákonným spôsobom a v tomto smere povaţuje odvolací súd tvrdenia ţalobcu za účelové.

Pokiaľ ţalobca namietal, ţe ţalovaný postupoval v rozpore s ust. § 15 ods. 17 zák.

č. , keď predĺţil lehotu na vykonanie daňovej kontroly, tak Najvyšší súd SR sa

s touto argumentáciou ţalobcu nestotoţnil. V danom prípade je potrebné poukázať na zloţitosť

daného prípadu, ktorá skutočne oprávnene odôvodňuje postup ţalovaného, keď predĺţil lehotu

na vykonanie príslušnej daňovej kontroly. Z administratívneho spisu ţalovaného totiţ vyplýva, ţe

ţalobca neposkytoval potrebnú súčinnosť správcovi dane pri predkladaní dôkazných prostriedkov

( ). Taktieţ z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe

i doţiadaný správca dane mal problém s obchodnou spoločnosťou Promotion Consulting

Slovakia, s.r.o., ktorá spoločnosť najskôr príslušnú súčinnosť doţiadanému správcovi dane

neposkytovala a to napriek tomu, ţe doručenie predvolania jej bolo k miestne príslušnému

správcovi dane vykazované. Napokon bolo potrebné doţiadanie prostredníctvom Daňového

úradu Košice I opätovne vykonať po tom, čo sa správca dane Daňový úrad Trnava oboznámil

s pôvodnými zisteniami z prvého doţiadania.

18

Odvolací súd povaţuje tvrdenia ţalobcu o neexistencii zákonného dôvodu na predĺţenie

daňovej kontroly za účelové, pretoţe i v doţiadaní sa riešili také závaţné skutočnosti, ktoré

v konečnom dôsledku pri vyhodnotení dôkazných prostriedkov zohrali významnú úlohu, aby

daňové orgány mohli v podstate vysloviť záver, ţe poţiadavka ţalobcu na vrátenie nadmerného

odpočtu DPH vo výške 34.021.544,--Sk je v rozpore so zákonom. Podľa názoru Najvyššieho

súdu SR správca dane v danom prípade postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a daňovú

kontrolu ukončil v primeranej lehote v kontexte so zloţitosťou daného prípadu a taktieţ je moţné

konštatovať, ţe jednotlivé kroky daňovej kontroly po sebe nasledovali v primeraných časových

intervaloch, ktoré skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe výkon daňovej kontroly nebol svojvoľný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti moţno dôvodne konštatovať, ţe závery daňových

orgánov sa opierajú o logické argumenty, keď reťazenie jednotlivých platieb na účtoch v rámci

jednej banky, prebiehajúcich medzi účtom ţalobcu, spoločnosti MOBILE TRADING CZ, s.r.o.

(disponujúcej finančnými prostriedkami spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o.)

a TELEXIS, s.r.o. vyhodnotili ako účelové bankové prevody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych

orgánov dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto

podľa druhá veta a , napadnutý rozsudok krajského

súdu potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení s

ods. 1 a Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému náhrada trov konania neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 22. augusta 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth

19