Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-187-2011.pdf
PDF · 204.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/187/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Nákladná automobilová doprava Nové Zámky, spoločnosť s ručením obmedzeným v skratke: N.A.D. Nové Zámky, s.r.o., Považská 2, Nové Zámky, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, (pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. septembra 2011 č. I/224/92535-17444/2011/990886-r, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20. 09. 2011 č. I/224/92535-17444/2011/990886-r potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky (dodatočný platobný výmer na dani z pridanej hodnoty) zo dňa 30. 03. 2011 č. 631/230/17648/11/Bo ,vydaný podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorým správca dane po daňovej kontrole nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 56.921,76 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 237,84 eur.
Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňového daňového orgánu - Daňového úradu Nové Zámky zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie tvrdiac, že bol na svojich právach vyššie označenými rozhodnutiami ukrátený a o zákonnosti týchto rozhodnutí má pochybnosti. Tvrdil, že žalovaný vychádzal vo svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca v odvolaní namietal, pričom taktiež poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého dôvodu rovnako ako z ďalších dôvodov namietal nezákonnosť rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým mu proti daňovému priznaniu správca dane nepriznal nadmerný odpočet z uskutočnených dodávok tovaru a určil mu vlastnú daňovú povinnosť. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný spochybnil dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou W.T.I. - company s.r.o. a ďalej jeho následný predaj maďarskej obchodnej spoločnosti. Vyslovil pritom záver, že nebolo preukázané dodanie tovaru nadobúdateľovi tak, ako to vyplývalo z daňových dokladov, ktoré mal správca dane k dispozícii. Rozhodnutie odôvodnil tým, že samotná existencia listinných dokladov nie je dôkazom o tom, že nimi deklarované plnenia odrážajú skutočnosť a že sú len tvrdením platiteľa dane, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na
konkrétne plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Zároveň z rozhodnutia vyplýva, že správca dane nezistil chybovosť v náležitostiach samotných daňových dokladov - listinných dôkazov. Správca dane taktiež nespochybňuje ani existenciu deklarovaného tovaru, ktorého využitie platiteľ deklaruje následne aj uskutočnením zdaniteľných plnení pre svojich odberateľov. Vzhľadom na výsledky dokazovania správca dane nepovažoval za preukázané uskutočnenie prijatia zdaniteľných plnení platiteľom W.T.I. - company s.r.o. od jeho dodávateľa spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. Vo vzťahu k predaju tovaru maďarskej obchodnej spoločnosti žalobcovi vyčítal to, že maďarská spoločnosť nepredložila v súlade s daňovými predpismi súhrnný výkaz na intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tak vyplýva, že správca dane vytýka žalobcovi porušenie daňových predpisov inými subjektmi, a to za takej dôkaznej situácie, v ktorej nie je sporné, že žalobca od svojho dodávateľa reálne prevzal tovar v sklade určenom dodávateľom, tento reálne naložil a pripravil na prepravu, za tovar riadne, a to aj v hotovosti aj bezhotovostne zaplatil, pričom dodávateľ tovaru si rovnako ako žalobca splnil všetky svoje daňové povinnosti voči správcovi dane, daň riadne zaúčtoval, priznal a odviedol. Toto vyplýva nielen z dokladov predložených v daňovom konaní žalobcom a jeho dodávateľom, ale tiež z výpovedí konateľov dodávateľa žalobcu, ktorí dodanie tovaru v plnom rozsahu potvrdili. Za takejto situácie podľa jeho názoru nebol dôvod, aby žalobca spochybňoval vlastnícke právo svojho dodávateľa k tovaru a aby nadštandardne nadobudnutie tovaru dodávateľom žalobca preveroval, pričom na takéto preverovanie by ani nemal reálne a právne možnosti. Napriek tomu, že sa žalobcu vzťah medzi spoločnosťou W.T.I. - company s.r.o. a jej dodávateľom nemôže dotýkať, žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že správca dane si osvojil kontroverzné vyjadrenie konateľov spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. (neskôr Zdravotech, s.r.o.). a o tieto oprel celé svoje rozhodnutie. Pritom je zrejmé, že výpovede konateľov tejto spoločnosti nemali žiadnu vypovedaciu hodnotu. Kým v jednej časti svojho rozhodnutia žalovaný uvádza, že táto spoločnosť v rokoch 2007 - 2009 nevykonávala žiadnu činnosť, bývalá konateľka spoločnosti Poláková uviedla, že spoločnosť sa zaoberala liečením a terapiou. Pozoruhodné je i to, že nový konateľ spoločnosti nemal o tejto spoločnosti podľa svojho vyjadrenia žiadne informácie, hoci nadobudol obchodný podiel predchádzajúceho spoločníka. Za tejto nejasnej situácie potom vôbec nemožno od žalobcu očakávať, že by bol zistil akékoľvek nezrovnalosti pri dodaní tovaru touto spoločnosťou svojmu dodávateľovi, keď spoločnosť Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. riadne faktúry vystavila a dodávateľ žalobcu ich podľa výsledkov vykonaného dokazovania aj mal k dispozícii a tiež riadne zaúčtované. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný sa riadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou ohľadom toho, že jeho dodávateľ nadobúdal tovar aj od iných obchodných spoločností ako od uvedenej spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. a že teda v danom prípade nie je možné identifikovať nakúpený cukor za tovar jednoznačne pochádzajúci v rámci reťazca od tejto spoločnosti. Rovnako nemá rozhodnutie žalovaného oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v časti dodania tovaru maďarskej obchodnej spoločnosti, keď aj tu tretie osoby - dopravcovia potvrdili realizáciu prepravy a takáto preprava vyplýva aj z medzinárodných nákladných listov CMR. Nejedná sa teda tak na strane nadobudnutia tovaru, ako ani na strane predaja, o fiktívny obchodný prípad ani v jednej z neznámych dodávok, ale o obchodný prípad z každej strany potvrdený zainteresovanými osobami priamych obchodných partnerov žalobcu, pričom na strane maďarskej spoločnosti správca dane nevykonal dôkaz výsluchom konateľa tejto spoločnosti v čase dodania tovaru do Maďarska, ktorého informácie by mohli mať na výsledok daňového konania vplyv. Správca dane teda podľa žalobcu nevyhodnotil dôkazy získané v daňovom konaní v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol na všetky okolnosti, ktoré vyšli najavo, pričom záujem štátu nadradil nad oprávnený záujem daňového subjektu, hoci reálne plnenie v prospech žalobcu nespochybnil. V ďalšej časti žaloby poukázal žalobca na dikciu jednotlivých ustanovení zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a na Zmluvu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (ďalej len zmluva). Napriek skutočnosti, že táto zmluva nadobudla účinnosť dňa 01. 05. 2010, žalobca za účelom podpory svojich stanovísk poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v spojených prípadoch č. C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgicku a Belgicko proti Recolta Recycling SPRL a tiež napr. na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12. 01. 2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen). Vo výrokovej časti predmetných rozhodnutí súdny dvor uvádza, že v prípade, ak dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, sa má čl. 17 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej ustanovenia (Ú. v. ES L 145, s.1; Mim. vyd. 09/001, str. 23), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z 10. 04. 1995 vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou
ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenú týmto platiteľom dane. Tieto rozsudky podľa názoru žalobcu umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď si svoje daňové povinnosti sami riadne splnili. Ďalej poukázal aj na rozhodnutia NS SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf 22/2009 a 3Sžf 1/2011, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 25. 03. 2005 v konaní pod sp. zn. 5Afs 131/2004, kde vo všetkých je zaujatý rovnaký právny záver na ochranu daňových subjektov v prípadoch totožných so žalobcom.
Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 15. 03. 2012 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri nákupe tovaru - kryštálového cukru, ktorý mala nakúpiť spoločnosť W.T.I. - company s.r.o. od spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. a nebolo preukázané ani intrakomunitárne dodanie tovaru pre maďarský daňový MARZON KERESKEDELMI Kft. Kecskemét. Uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu, v rámci ktorej zisťoval a preveroval základ dane a iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a dodržiaval všetky zásady daňového konania. Žalovaný, ako i správca dane pri kontrole vychádzali zo skutočného obsahu právnych úkonov a skúmali skutočný a reálny pohyb tovaru - kúpu kryštálového cukru zo strany žalobcu od spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. ako predávajúceho a jeho následný predaj žalobcom odberateľskej spoločnosti MARZON KERESKEDELMI, Kft. Kecskemét so sídlom v Maďarsku. Úlohou správcu dane okrem zistenia reálneho pohybu predaja a kúpy kryštálového cukru bolo vykonať i kontrolu toho, ako a od koho tovar nadobudol dodávateľ žalobcu, teda spoločnosť W.T.I.
- company s.r.o., ktorej konateľ uviedol, že tovar - kryštálový cukor nakupovali od spoločnosti MEXIM, s.r.o., Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. a 1. Cukerní společnost Praha, s.r.o. V priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že konateľ spoločnosti Zdravotech, s.r.o. (do 28.1.2010 Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o.) medzi predloženými dokladmi nenašiel žiadne také dokumenty, ktoré by sa týkali nákupu cukru, či jeho následného predaja spoločnosti W.T.I .- company s.r.o. Bývalá konateľka spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. Alžbeta Poláková potvrdila, že spoločnosť už v júli 2009 nevykonávala žiadnu činnosť a predtým sa zaoberala liečením a terapiou pijavicou lekárskou. Ďalej vyhlásila, že nevystavila žiadne predložené faktúry, spoločnosť W.T.I. - company s.r.o. nepozná, podpis a pečiatka nie sú jej a žiadny cukor nenakupovala.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že nakúpený kryštálový cukor predal v mesiaci júl 2009 do Maďarska spoločnosti MARZON KERESKEDELMI, Kft. Kecskomét, požiadal správca dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií vo veci preverenia faktúr, prepravných dokladov, objednávok, zmlúv a dokladov o zaplatení, ktoré vystavil žalobca. Takto správca dane zistil, že MARZON KERESKEDELMI, Kft. Kecskomét začala svoju činnosť 06. 03. 2009, vo svojom sídle nie je dostupná a zmenila svojho zástupcu, keď maďarský občan B. C. L. bol dňa 03. 09. 2009 nahradený slovinským občanom E. R.. Maďarský správca dane potvrdil, že za III. štvrťrok 2009 spoločnosť predložila nulové priznanie k DPH a nepredložila žiadny súhrnný výkaz na intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané dodanie tovaru nadobúdateľovi tak, ako bolo prezentované na daňových dokladoch, ktoré boli získané počas výkonu daňovej kontroly. V danej veci išlo o reťazový obchod a museli byť teda splnené podmienky ustanovené príslušným zákonom (č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) u všetkých daňových subjektov, ktoré vystupovali v danom obchodnom reťazci. Tieto zákonom stanovené podmienky splnené neboli a tovar nebol dodaný tak, ako to bolo prezentované na daňových dokladoch vystavených spoločnosťou Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. pre dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosť W.T.I. - company s.r.o. Došlo teda k porušeniu ust. § 43 ods. 1 vyššie citovaného zákona a žalobcovi preto nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom neboli splnené ani podmienky oslobodenia od dane pri vývoze. Nebolo preukázané ani intrakomunitárne nadobudnutie tovaru spoločnosťou MARZON KERESKEDELMI, Kft. Kecskemét v Maďarsku, ktorá daň nepriznala ani neodviedla. Na základe týchto zistení uvedených v protokole o daňovej kontrole zo dňa 07. 02. 2011 správca dane vydal dňa 30. 03. 2011 dodatočný platobný výmer č. 631/230/17648/11/Bo, ktorým žalobcovi nepriznal ním uplatnený nadmerný odpočet v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 56.921,76 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 237,84 eur, nakoľko zo strany žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri nákupe tovaru - kryštálového cukru, ktorý mal nakúpiť od spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. a táto mala cukor nakúpiť od spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o.
Tunajší súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 05. 2012 č. k. 11S/187/2011-82 tak, že žalobu zamietol. Následne žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením zo dňa 22. 08. 2013 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/44/2012 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 15. 05. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom okrem iného súdu prvého stupňa vytkol, že sa v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa dĺžky daňového konania, ktorá bola vznesená na pojednávaní dňa 15. 05. 2012, čo nezodpovedá právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Zdôraznil, že súd v správnom súdnictve je povinný vysporiadať sa s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, ako i námietkami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo teda vo veci opätovne rozhodnúť, vysporiadať sa i s námietkou žalobcu ohľadne dĺžky trvania daňového konania a svoje rozhodnutie náležite a dostatočne konkrétne odôvodniť tak, aby bolo urobené zadosť ústavnému právu žalobcu na spravodlivé súdne konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP) na pojednávaní (v neprítomnosti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a v neprítomnosti žalovaného, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 09. 2011, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby a námietky týkajúcej sa dĺžky daňovej kontroly (ust. § 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že žalobca dňa 25. 08. 2009 podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet tejto dane v sume 56.921,76 eur, pričom na riadku 13 daňového priznania uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume 295.608,- eur. Upovedomenie o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného dopočtu zo dňa 07. 09. 2009 za zdaňovacie obdobie júl 2009 bolo žalobcovi doručené dňa 09. 09. 2009, pričom daňová kontrola sa začala tretím dňom od doručenia tohto upovedomenia, čo bolo 12. 09. 2009. Dňa 16. 09. 2009 správca dane spísal s konateľom žalobcu zápisnicu o ústnom pojednávaní a zároveň ho požiadal o predloženie listinných dokladov. Správca dane požiadal v podaní zo dňa 17. 09. 2009 Daňový úrad Banská Bystrica o preverenie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu W.T.I. - company s.r.o., ktorý mal v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcovi dodať a fakturovať tovar (kryštálový cukor) faktúrami č. 09/7003 až 09/7014 vystavenými v období od 07. 07. 2009 do 30. 07. 2009, pričom odpoveď (v tom zmysle, že obchod deklarovaný na predmetných faktúrach sa uskutočnil a predložené doklady sa zhodujú s dokladmi predloženými týmto daňovým subjektom) mu bola doručená dňa 19. 10. 2009. Rozhodnutím zo dňa 05. 11. 2009 (ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11. 11. 2009) správca dane prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného dopočtu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to konanie v oblasti medzinárodnej výmeny informácií s tým, že v kontrole sa bude pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa uskutočnenia obchodných transakcií v Maďarsku. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i formulár „SCAC 2004, Výmena informácií podľa článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES“, z ktorého vyplýva, že správca dane žiadal informácie od maďarskej daňovej správy týkajúce sa daňového subjektu MARZON KERESKEDELMI Kft. Kecskemét z dôvodu pochybností o obchode, preprave, platbe a podozrenia z podvodu. Výsledok šetrenia bol správcovi dane, t. j. Daňovému úradu Nové Zámky doručený dňa 17. 12. 2009 a vyplýva z neho, že spoločnosť je na udanej adrese nedostupná, za tretí štvrťrok 2009 predložila nulové priznanie k dani z pridanej hodnoty a nepredložila súhrnný výkaz na intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. V podaní zo dňa 21. 12. 2009, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23. 12. 2009, správca dane oznámil, že dňa 17. 12. 2009 mu bola doručená odpoveď vo veci medzinárodnej výmeny informácií, pominuli teda prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa vo výkone kontroly. Dňa 14. 01. 2010 bola spísaná zápisnica (v znení písomného podania žalobcu zo dňa 22. 01. 2010) o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, ktorý sa vyjadroval k odberateľským faktúram č. 9011, 9013 - 9029, 9031 - 9033 vystaveným pre MARZON Kft. Kecskemét s tým, že prepravu tovaru si zabezpečoval tento odberateľ u viacerých dopravcov (ZSITVA Zoltán, SZENTIRMAY TRANS Kft., AMBEER Szolgáltató, KÓSZÓ TRANSZ 91), okrem tovaru fakturovaného faktúrami č. 9025 až 9027 (keď dopravu objednal MARZON Kft. v spoločnosti T.P.D. TRANSPORT, s.r.o. a tá následne u
dopravcu Detvianska nákladná doprava, s.r.o.) a tovaru fakturovaného faktúrami č. 9028 a 9033 (keď prepravu objednala spoločnosť MARZON Kft. v spoločnosti T.P.D. TRANSPORT, s.r.o., ktorá na prepravu použila vlastné vozidlá). Konateľ žalobcu poskytol i kontaktné údaje na osoby, ktoré jednali za spoločnosť MARZON Kft. (Tóth I., Veres Zoltán) a za prepravcu AMBEER Szolgáltató (H. I.) ako i kontaktné údaje na prepravcu KÓSZÓ TRANSZ a predložil záznamy z monitorovacieho systému na preukázanie pohybu vozidiel.
Podaním zo dňa 25. 01. 2010 správca dane opätovne požiadal Daňový úrad Banská Bystrica o preverenie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu W.T.I. - company s.r.o. a faktúr vystavených touto spoločnosťou (ako dodávateľom) pod č. 09/7003 až 09/7014) pre žalobcu ako kupujúceho, najmä pokiaľ ide o zistenie, od koho táto spoločnosť tovar, t. j. kryštálový cukor nakúpila, kde sa uskutočňovala jeho nakládka a vykládka a pod. Odpoveď na toto dožiadanie bola doručená správcovi dane dňa 10. 03. 2010 s doplnením doručeným dňa 07. 04. 2010 a 07. 05. 2010. Zo zápisnice zo dňa 04. 05. 2010, spísanej dožiadaným Daňovým úradom Banská Bystrica, vyplýva, že v tento deň sa dostavili konatelia spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. Mária Brnáková a Marián Machovič, ktorý uviedol, že predložené faktúry č. 09/7003, 09/7004, 09/7005, 09/7006, 09/7007, 09/7008, 09/7009, 09/7010, 09/7011, 09/7012, 09/7013, 09/7014 pre odberateľa N.A.D. Nové Zámky, s.r.o. vystavila ich spoločnosť, tovar bol dodaný, naložený a zaplatený. Cukor nakupovali od spoločnosti MEXIM, s.r.o., Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. a 1. Cukerní společnost Praha, s.r.o., pričom tovar nakúpený od spoločnosti MEXIM, s.r.o. a Štúdio zdravia
- Miduša, s.r.o. bol už na sklade v Modrom Kameni a predali ho žalobcovi, ktorý si zabezpečoval jeho dopravu.
Ďalším podaním zo dňa 28. 01. 2010 správca dane požiadal Daňový úrad Detva o preverenie skutočností týkajúcich sa spoločnosti Detvianska nákladná doprava, s.r.o. a prepravných dokladov CMR č. SK 3867617 (faktúra 9026), č. SK 3867616 (faktúra 9025) a č. SK 3867618 (faktúra 9027). V rámci realizácie tohto dožiadania boli vypočutý i vodiči, ktorí mali prepravu vykonať, pričom uviedli, že sa jednalo o tri prepravy cukru (podľa CMR č. SK 3064142, č. SK 2730551, č. SK 5575943 predložených konateľom tejto spoločnosti ) zo skladu v Modrom Kameni do Alsonemedi, resp. do Acs v Maďarsku, ale v jednom prípade tovar nebol prevzatý a doviezli ho naspäť do skladu.
Následne rozhodnutím zo dňa 09. 02. 2010 (ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12. 02. 2010) správca dane opätovne prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to konanie v oblasti medzinárodnej výmeny informácií s tým, že v kontrole sa bude pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich preverenia dodania tovaru a preverenia prepravy tovaru do iného členského štátu (informácie sa pritom týkali 5 daňových subjektov so sídlom v Maďarsku). V predloženom administratívnom spise sa nachádza i formulár „SCAC 2004, Výmena informácií podľa článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES“, z ktorého vyplýva, že správca dane žiadal informácie od maďarskej daňovej správy týkajúce sa daňového subjektu AMBER Szolgáltató (preverenie vykonania prepravy tovaru do Maďarska u dopravcu), MARZON KERESKEDELMI Kft., Kecskemét (preverenie pochybností o odbere tovaru a jeho preprave u odberateľa tovaru, ktorý mal zabezpečovať prepravu a vypočutie bývalého konateľa), KÓSZÓ TRANSZ (preverenie vykonania prepravy), SZENTIRMAY TRANS Kft. (preverenie vykonania prepravy), ZSITVA Zoltán (preverenie vykonania prepravy).
Výsledok šetrenia bol správcovi dane, t. j. Daňovému úradu Nové Zámky doručený dňa 18. 03. 2010 (AMBEER Szolgáltató - potvrdili, že preprava bola vykonaná z Veľkého Krtíša do Acs, resp. do Alsónémedi a objednávateľom bol István Kovács - konateľ MARZON Kft., kontaktné osoby: I. D., B. L.), dňa 12. 04. 2010 (MARZON KERESKEDELMI Kft. - spoločnosť je nedostupná, bývalý konateľ nemohol byť vypočutý, nakoľko neboli splnené podmienky pre začatie kontroly a súčasný konateľ je zahraničný občan), dňa 21. 04. 2010 (KÓSZÓ TRANSZ - prepravu cukru vykonali v júli 2009 z Veľkého Krtíša do Kecskemét, Mándok, Encsencs, dodávateľ a predávajúci sa odlišuje od mien uvedených v žiadosti, bola uzavretá dohoda o preprave, ale s inou spoločnosťou, ako je uvedená v dožiadaní), dňa 22. 04. 2010 (SZENTIRMAY TRANSZ Kft. - nemali dohodu so žalobcom ani so spoločnosťou MARZON Kft.,
spolupracovali so spoločnosťou AMBEER, miesto odoslania bol Modrý Kameň a miesto určenia Nyirtas Hungary, Alsónémedi), dňa 09. 08. 2010 (ZSITVA ZOLTÁN - bol v kontakte so Q. H., ktorý mal záujem o prepravu a prostredníctvom ktorého komunikovali so slovenskou spoločnosťou a tento objednával a platil prepravu, preprava bola vykonaná zo Slovenska do Acs). V podaní zo dňa 11. 08. 2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 08. 2010, správca dane oznámil, že dňa 09. 08. 2010 mu bola doručená posledná odpoveď vo veci medzinárodnej výmeny informácií, v dôsledku čoho sa pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa vo výkone kontroly.
Súčasťou predloženého administratívneho spisu sú i faktúry vystavené žalobcom ako dodávateľom pre spoločnosť MARZON Kft. ako odberateľa, predmetom ktorých bolo dodanie kryštálového cukru do Maďarska. Jedná sa o faktúry č. 9011, 9013 - 9029, 9031 - 9033, ku ktorým žalobca pri daňovej kontrole predložil medzinárodné nákladné listy - CMR potvrdené pečiatkou MARZON Kft. v kolónke „tovar prevzal“ a nečitateľným podpisom príjemcu tovaru, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, objednávky prepravy a faktúry za vykonanú prepravu, príjemky, výdajky a prevodky s pečiatkou spoločnosti SUGAR SK s.r.o.
Na základe zistených skutočností, ktoré vyplynuli z odpovedí na dožiadanie, správca dane požiadal Daňový úrad Považská Bystrica o vykonanie šetrenia u daňového subjektu Zdravotech, s.r.o. (do 28. 01. 2010 Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o.). Konateľ (od 29. 01. 2010) tejto spoločnosti Jozef Vallo uviedol, že v čase, keď sa mali obchody realizovať o existencii spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o., nevedel. V podaní zo dňa 03. 09. 2010 (doplnenom podaním zo dňa 09. 09. 2010) správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalovaný tejto žiadosti vyhovel a lehotu na vykonanie daňovej kontroly správcovi dane predĺžil do 10. 04. 2011, čo správcovi dane oznámil v podaní zo dňa 27. 09. 2010. Následne správca dane upovedomil žalobcu o tejto skutočnosti, pričom upovedomenie bolo žalobcovi doručené dňa 05. 10. 2010.
Podľa zápisnice zo dňa 11. 10. 2010 bola dožiadaným daňovým úradom vypočutá bývalá konateľka spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. Alžbeta Poláková, ktorá uviedla, že táto spoločnosť faktúry pre spoločnosť W.T.I. - company, s.r.o. nevystavila, pečiatku, ktorá je na týchto faktúrach nepoužívala, cukor nenakupovala a ani s ním neobchodovala, pričom spoločnosť už v júli 2009 nevykonávala žiadnu činnosť a predtým sa zaoberala liečením a terapiou pijavicou lekárskou. Dňa 10. 11. 2010 bol konateľ žalobcu oboznámený s výsledkami prebiehajúcej daňovej kontroly a bol vyzvaný, aby preukázal v určenej lehote nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009, ako i dodanie tovarov s oslobodením od dane za obdobie júl 2009. Následne žalobca podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2010, v ktorom zotrval na tom, že nakúpil tovar uvedený na faktúrach od spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. a tento tovar v mesiaci júl 2009 odpredal spoločnosti MARZON KERESKEDELMI, Kft., Kecskemét so sídlom v Maďarsku.
Na základe takto vykonaného dokazovania bol dňa 07. 02. 2011 spísaný protokol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty a z jeho záverov vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt v daňovom priznaní za obdobie júl 2009 deklaroval dodanie tovarov s oslobodením od dane z pridanej hodnoty v sume 295.608,- eur, daň v sume 398,64 eur, odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 57.320,40 eur a následne nadmerný odpočet v sume 56.921,76 eur. Vykonaným šetrením však bolo zistené, že maďarský daňový subjekt intrakomunitárne nadobudnutie tovaru nepotvrdil a žiadne zdaniteľné obchody sa neuskutočnili ani v tuzemsku. Dodanie žalobcom fakturovaného tovaru do Maďarska teda nebolo jednoznačne preukázané a žalobca porušil ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom nebolo preukázané ani dodanie tovaru žalobcovi v tuzemsku. Rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 je 57.159,60 eur.
K protokolu o vykonanej daňovej kontrole sa písomne v podaní zo dňa 28. 02. 2011 vyjadril i žalobca, ktorý nesúhlasil s jeho závermi a zdôraznil, že obchod sa riadne uskutočnil, tovar nakúpili, zaplatili zaň a ďalej predali. Dňa 15. 03. 2011 bol spísaný dodatok k protokolu zo dňa 07. 02. 2011, ktorý mal byť so žalobcom prerokovaný dňa 29. 03. 2011, pričom žalobca sa tohto prerokovania nezúčastnil.
Následne správca dane vydal dňa 30. 03. 2011 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 56.921,76 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 237,84 eur. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že správca dane dostatočne nepreukázal, že žalobca nakúpil a predal práve ten tovar, ktorý bol nakúpený od spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o., ktorej faktúry boli spochybnené a nevykonal všetky potrebné a dostupné úkony na preverenie skutočného stavu, nakoľko je evidentné, že tovar nakúpili a predali, čo potvrdili i prepravcovia tovaru. Pokiaľ si odberateľ v Maďarsku neuviedol do daňového priznania nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, nemôže za to niesť zodpovednosť žalobca.
Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol dňa 20. 09. 2011 tak, že dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane dňa 30. 03. 2011 potvrdil ako vecne správny z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení.
Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 15 ods. 17 vyššie citovaného zákona, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov platnom do 31.12.2009, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
Podľa § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o nepriznaní nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 56.921,76 eur a určení vlastnej daňovej povinnosti žalobcu v sume 237,84 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal existenciu obchodnej transakcie a taktiež si uplatnil dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty bez toho, aby preukázal jeho skutočné dodanie do iného členského štátu. Vzhľadom na námietku žalobcu vznesenú na pojednávaní dňa 15. 05. 2012 týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2009.
Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že upovedomenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 09. 09. 2009 a je v ňom uvedené, že daňová kontrola sa začne tretí deň od jeho doručenia, čo je v súlade s ust. § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, nakoľko sa jednalo o kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa osobitného právneho predpisu, t. j. zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Predmetná daňová kontrola sa teda u žalobcu začala 12. 09. 2009 a s poukazom na ust. § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ju mal správca dane ukončiť do šiestich mesiacov od jej začatia, teda do 12. 03. 2010 (v prípade jej neprerušeného plynutia). Daňová kontrola však plynula od 12. 09. 2009 do 05. 11. 2009 (t. j. 55 dní), kedy bolo vydané rozhodnutie o jej prerušení z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a správca dane požiadal maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Podľa názoru súdu vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy) bolo potrebné požiadať príslušné daňové orgány v Maďarsku o poskytnutie informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaného odberateľa tovaru a dôvodné bolo potom i prerušenie daňovej kontroly. Správca dane pokiaľ nadobudne podozrenie a pochybnosť o deklarovanom obchode v rámci reťazca (žalobcom tvrdený nákup kryštálového cukru od spoločnosti W.T.I - company s.r.o. a jeho následný vývoz a predaj do Maďarska spoločnosti MAEZON KERESKEDELMI Kft.), je oprávnený a povinný zároveň preveriť celý obchodný reťazec. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi dňa 11. 11. 2009. I keď zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov výslovne nehovorí o prerušení daňovej kontroly, ale len o prerušení daňového konania je potrebné vychádzať z toho, že súčasťou daňového konania je nesporne i daňová kontrola a z toho dôvodu potom s poukazom na ust. § 25a vyššie citovaného zákona možno prerušiť i daňovú kontrolu v prípade, ak sa vyskytnú zákonom predpokladané dôvody na jej prerušenie, ku ktorým podľa názoru súdu nepochybne patrí i prípad, kedy je potrebné požiadať príslušný orgán členského štátu o výmenu daňových informácií. Odpoveď maďarskej daňovej správy na dožiadanie bola správcovi dane doručená dňa 17. 12. 2009 a v tento deň pominula prekážka, pre ktorú bola daňová kontrola prerušená, čo znamená, že dňom 18. 12. 2009 začala opätovne plynúť zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Pokračovanie vo vykonávaní daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 21. 12. 2009, ktoré mu bolo doručené dňa 23. 12. 2009. Lehota na vykonávanie daňovej kontroly teda opätovne plynula od 18. 12. 2009 až do 09. 02. 2010 (54 dní), kedy správca dane opätovne rozhodol o prerušení daňovej kontroly z dôvodu začatia konania o medzinárodnej výmene informácií. I toto prerušenie daňovej kontroly bolo podľa názoru súdu dôvodné, nakoľko podľa medzinárodných nákladných listov prepravu tovaru zo Slovenskej republiky do Maďarska mali vykonávať štyria dopravcovia z Maďarska, čo bolo potrebné preveriť. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 12. 02. 2010. Posledná odpoveď maďarskej daňovej správy bola doručená žalobcovi dňa 09. 08. 2010 a v tento deň pominula prekážka, pre ktorú bola daňová kontrola prerušená (od 10. 02. 2010 do 09. 08. 2010) a lehota na jej vykonanie začala opätovne plynúť dňa 10. 08. 2010, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 11. 08. 2010, ktoré mu bolo doručené dňa 13. 08. 2010. Po uplynutí 133 dní (t. j. 55 dní od 12. 09. 2009 do 05. 11. 2009 + 54 dní od 18. 12. 2009 do 09. 02. 2010 + 24 dní od 10. 08. 2010 do 02. 09. 2010) skutočného výkonu daňovej kontroly (teda ešte pred uplynutím lehoty 6 mesiacov) správca dane v podaní zo dňa 03. 09. 2010 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon kontroly, nakoľko bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v obchodnom reťazci, a to výsluchy konateľov, resp. bývalých konateľov spoločností, od ktorých dodávateľ žalobcu tovar nakupoval. Žalovaný lehotu na vykonanie daňovej kontroly správcovi dane predĺžil v podaní zo dňa 27. 09. 2010 (teda stále pred uplynutím lehoty 6 mesiacov na vykonanie daňovej kontroly), a to do 10. 04. 2011, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 01. 10. 2010, ktoré mu bolo doručené dňa 05. 10. 2010.
Daňová kontrola u žalobcu teda pokračovala po ukončení jej druhého prerušenia od 10. 08. 2010 až do 29. 03. 2011, kedy mal byť so žalobcom prerokovaný protokol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly bez ohľadu nato, či sa žalobca prerokovania protokolu zúčastnil alebo toto svoje právo nevyužil. V skutočnosti teda daňová kontrola u žalobcu prebiehala od 12. 09. 2009 do 05. 11. 2009 (t. j. 55 dní), prvýkrát bola prerušená od 06. 11. 2009 do 17. 12. 2009, pokračovala od 18. 12. 2009 až do 09. 02. 2010 (54 dní), druhýkrát bola prerušená od do 10. 02. 2010 do 09. 08. 2010 a potom
po skončení jej prerušenia pokračovala od 10. 08. 2010 do 29. 03. 2011 (t. j. 232 dní), teda spolu trvala 341 dní, čo nepresahuje lehotu predĺženú žalovaným ako nadriadeným orgánom správcu dane na ukončenie daňovej kontroly, t. j. do 10. 04. 2011. V predmetnej veci (i vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady a tvrdenia jeho konateľov, resp. konateľov iných spoločností, ktorí boli vypočutí ako svedkovia) bolo potrebné vykonať dožiadania na iných správcov dane, ako i získať informácie z daňovej správy iného členského štátu, z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania, ktorý skutočne odôvodňoval postup žalovaného v zmysle predĺženia lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Súd je toho názoru, že správca dane je oprávnený v prípade vzniku pochybností (ktoré boli v danom prípade opodstatnené) preveriť celý obchodný reťazec a na tento účel využiť i inštitút predĺženia výkonu daňovej kontroly, čo bolo plne opodstatnené. Vykonávanými dožiadaniami, či už na správcov dane v tuzemsku alebo na daňovú správu iného členského štátu sa riešili také závažné skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku zohrali významnú úlohu pri vyslovení záveru, že požiadavka žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume 56.921,76 eur, ako i deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu, boli v rozpore so zákonom. Správca dane teda postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v primeranej lehote v kontexte so zložitosťou prípadu, pričom jednotlivé kroky daňovej kontroly nasledovali po sebe v primeraných časových intervaloch a súd poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 08. 2012 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/57/2011, v ktorom sa táto problematika už riešila a právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí sa pri posudzovaní predĺženia daňovej kontroly riadil.
Následne po zistení, že daňová kontrola u žalobcu po jej predĺžení neprekročila lehotu stanovenú žalovaným v rámci jeho zákonom danej kompetencie, t. j. do 10. 04. 2011 a ani zákonom stanovenú lehotu, sa súd zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, ktoré možno zhrnúť do dvoch základných bodov:
1/ Žalobca tvrdil, že tovar riadne nakúpil od spoločnosti W.T.I. - company s.r.o., prevzal ho, zaplatil zaň a splnil si všetky povinnosti vo vzťahu k správcovi dane a dôvodne si uplatnil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 56.921,76 eur. S takýmto tvrdením žalobcu sa podľa názoru súdu nie je možné stotožniť.
Žalobca okrem predloženia faktúr (č. 09/7014 zo dňa 30. 07. 2009, 09/7013 zo dňa 29. 07. 2009, 09/7012 zo dňa 28. 07. 2009, 09/7011 zo dňa 24. 07. 2009, 09/7010 zo dňa 23. 07. 2009, 09/7009 zo dňa 22. 07. 2009, 09/7008 zo dňa 20. 07. 2009, 09/7007 zo dňa 20. 07. 2009, 09/7006 zo dňa 16. 07. 2009, 09/7005 zo dňa 14. 07. 2009, 09/7004 zo dňa 08. 07. 2009, 09/7003 zo dňa 07. 07. 2009 vystavených spoločnosťou W.T.I. - company s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa), predmetom ktorých mala byť dodávka bieleho rafinovaného cukru baleného vo vreciach a ktoré sú (rovnako ako dodacie listy k jednotlivým faktúram) opatrené pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom, svojich objednávok adresovaných spoločnosti W.T.I. - company s.r.o., výdavkových pokladničných dokladov s pečiatkou žalobcu, pečiatkou spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. a nečitateľným podpisom, príjmových pokladničných dokladov s nečitateľným podpisom príjemcu, žiadnym spôsobom nepreukázal, ako sa tieto obchody konkrétne realizovali, kto mu fakturovaný tovar konkrétne dodal, komu zaplatil kúpnu cenu, a to i napriek výzve správcu dane realizovanej pri ústnom pojednávaní dňa 10. 11. 2010, aby preukázal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty deklarovaný v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za júl 2009. Toto je potrebné konštatovať i napriek podaniu žalobcu zo dňa 22. 11. 2010, v ktorom správcovi dane okrem iného oznámil, že dodávateľovi tovaru, teda spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. vznikla daňová povinnosť v mesiaci júl 2009 a túto daň i riadne zaúčtoval a odviedol, čo znamená, že deklarovaný obchod sa riadne uskutočnil. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je však v tejto súvislosti potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom deklarované dodávky tovaru (kryštálového cukru) od dodávateľa spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. nepreukázal. Listinné doklady predložené žalobcom, teda faktúry, dodacie listy, výdavkové a príjmové pokladničné doklady, i keď sú opatrené pečiatkou a podpisom, ešte sami osebe nepreukazujú, že medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom skutočne došlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet dane stanovené v ust. § 49 a nasl. zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, platnom v rozhodnom období a že žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej odpočet. Žalobca v priebehu daňovej kontroly preukazoval nadobudnutie tovaru - kryštálového cukru v podstate len na základe vyššie označených
listinných dokladov a nevedel preukázať na materiálnom základe jeho reálne dodanie od spoločnosti W.T.I. - company s.r.o.
Navyše deklaroval (opäť len listinnými dokladmi - faktúrami, medzinárodnými nákladnými listami, objednávkou prepravy, výdajkami, prevodkami, technickými preukazmi motorových vozidiel, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ako i ďalšími dokladmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise), že tento tovar priamo zo skladu dodal daňovému subjektu do Maďarska, a to spoločnosti MARZON Kft., Kecskemét. Z toho dôvodu správca nadobudol podozrenie, že s jedná o obchodný reťazec a dôvodne potom preveroval jednak obchodný reťazec od prvotného dodávateľa (vrátane pôvodu tovaru) až po konečného odberateľa. Týmto preverovaním zistil, že spoločnosť W.T.I. - company s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ žalobcu, mala nadobudnúť tento tovar (kryštálový cukor) od spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o., čomu majú nasvedčovať faktúry vystavené touto spoločnosťou ako dodávateľom v období od 01. 07. 2009 do 10. 08. 2009 (v počte 14 kusov) pre odberateľa - spoločnosť W.T.I. - company s.r.o., ako i dodacie listy k jednotlivým dodacím listom, pričom faktúry i dodacie listy sú opatrené pečiatkou dodávateľa spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o., a nečitateľným podpisom. Bývalá konateľka tejto spoločnosti bola vypočutá ako svedkyňa a jednoznačne potvrdila, že spoločnosť s kryštálovým cukrom neobchodovala, v zdaňovacom období júl 2009 už nevykonávala žiadnu činnosť a predtým sa zaoberala liečením a terapiou pijavicou lekárskou, predložené faktúry teda nikdy nevystavila, podpis na nich nie je jej podpis a taktiež ani pečiatka. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že táto spoločnosť za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2009 nepodala ani daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a nedeklarovala žiadny nákup ani predaj tovaru. S poukazom na uvedené potom nebola preukázaná reálna existencia tovaru - kryštálového cukru, ktorý mala dodať spoločnosť Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. kupujúcemu, t. j. spoločnosti W.T.I. - company s.r.o., ktorý mal ďalej dodať tovar žalobcovi ako odberateľovi. Podľa názoru súdu je nedôvodná námietka žalobcu v tom smere, že spoločnosť W.T.I.
- company s.r.o. nakupovala cukor i od spoločnosti MEXIM, s.r.o. a od 1. Cukerní společnosti Praha, s.r.o. a tieto dodávky správca dane nepreveril. Konatelia spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. boli vypočutí ako svedkovia, ale k svojim tvrdeniam o nákupe tovaru od týchto dvoch dodávateľov (okrem spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o.) nepreložili žiadne doklady, resp. neuviedli a neoznačili konkrétne dodávky od týchto dodávateľov a neurobil tak ani žalobca. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, a teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Z predloženého administratívneho spisu ale nevyplýva, že by žalobca predložil relevantný dôkaz, resp. akýkoľvek dôkaz o tom, že by dodávky cukru, pri ktorých si uplatnil nárok na nadmerný odpočet mali pochádzať od dodávateľov - spoločnosti MEXIM, s.r.o. a od spoločnosti 1. Cukerní společnost Praha, s.r.o.
Predloženie listinných dokladov (faktúr, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov) je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu nato, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Jeden zo žalobcom tvrdených dodávateľov (spoločnosť Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o.) cukru v reťazci prostredníctvom svojej bývalej konateľky poprel dodanie tovaru uvedeného na faktúrach nachádzajúcich sa v administratívnom spise pre spoločnosť W.T.I. - company s.r.o., ktorá mala dodať tovar žalobcovi a inými dôkaznými prostriedkami žalobca dodanie cukru nepreukázal a to ani spoločnosťou MEXIM, s.r.o. a spoločnosťou 1. Cukerní společnost Praha, s.r.o. Tvrdenému dodávateľovi tovaru - cukru v obchodnom reťazci, t. j. spoločnosti Štúdio zdravia
- Miduša, s.r.o. nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.
Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňovej kontroly a daňového konania je overiť, či sa daňová transakcia uskutočnila tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených jednotlivých obchodných transakcií na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaných dodávateľov tovaru ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Obchodné prípady,
ktoré žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil doklady (faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady), nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa zákona o dani z pridanej hodnoty a žalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, že v daňovom ani v súdnom konaní žalobca nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Súd považuje za potrebné uviesť, že ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočet dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ, t. j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa a ide o osobu, ktorá má platiť daň z pridanej hodnoty a súčasne táto osoba reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar dodal platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry, ktoré podľa výdavkových pokladničných dokladov zaplatil, boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.
K námietke žalobcu vznesenej v žalobe, ako i priebehu daňového konania, že nemôže zodpovedať za skutočnosti, ktoré sa týkajú iných daňových subjektov a tieto nemôže kontrolovať a zisťovať, či a ako si plnenia lebo neplnia svoje povinnosti, súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď pre opodstatnené pochybnosti o tvrdeniach žalobcu dbal o to, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Z dôvodu, že u deklarovaného priameho dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. sa vzhľadom na tvrdenie bývalej konateľky spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. (ktorá mala tovar spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. dodať) nepotvrdilo reálne nadobudnutie tovaru, správca dane za účelom zistenia objektívnej pravdy bol povinný prešetriť celý obchodný reťazec vrátane zahraničného odberateľa. Kontrolu dane v uvedenom rozsahu vykonal aj preto, lebo základné pravidlá dane z pridanej hodnoty musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci, čo znamená, že najskôr musí byť daň za dodaný tovar do štátneho rozpočtu odvedená a až potom môže prísť k odpočítaniu dane. Správca dane bol povinný zisťovať pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými spoločnosťami v reťazci až po zahraničného odberateľa. S poukazom na ust. § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov je povinnosťou daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca nevyvrátil zistenia správcu dane, aj keď mal na to dostatočný časový priestor a neurobil tak ani na výzvu správcu dane realizovaná na pojednávaní dňa 10. 11. 2010, pričom i z vlastnej iniciatívy si mal a mohol zabezpečiť relevantné dôkazy, čo ale v celom konaní neučinil.
2/ K tvrdeniu žalobcu o dodaní tovaru - kryštálového cukru daňovému subjektu do Maďarska, a to spoločnosti MARZON Kft. Kecskemét (ktoré žalobca deklaroval v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za mesiac júl 2009 ako dodávky oslobodené od dane z pridanej hodnoty) je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri tovare (kryštálovom cukre), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, objednávky prepravy, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR) odoslať a dodať daňovému subjektu v Maďarsku v júli 2009 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. V daňovom priznaní za mesiac júl 2009 žalobca uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane v sume 295.608,- eur, z toho podľa ust. § 43 ods. 1, 2 a 4 vyššie citovaného zákona v sume 295.608,- eur, pričom v rámci daňovej kontroly preukazoval, že sa jedná o tovar odoslaný a dodaný do Maďarska. Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.
V predmetnej je však potrebné vychádzať z toho, že pokiaľ žalobca nepreukázal reálne nadobudnutie tovaru v tuzemsku, nemohol preukázať ani jeho reálne dodanie zahraničnému daňovému subjektu. Z oznámenia maďarskej daňovej správy jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť MARZON KERESKEDELMI, Kft. Kecskemét, je v mieste svojho sídla nedostupná, zmenil sa jej zástupca, ktorý
nemôže byť predvolaný, lebo je to zahraničný občan, nemôže byť vypočutý ani predchádzajúci konateľ, pretože nebolo podpísané splnomocnenie, pričom spoločnosť za tretí štvrťrok 2009 predložila nulové priznanie k dani z pridanej hodnoty a nepredložila súhrnný výkaz na intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. S poukazom na tieto zistenia maďarskej daňovej správy, ktoré nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Maďarska, bolo povinnosťou správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predlžené doklady (faktúry, medzinárodné nákladné listy - CMR, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, objednávky prepravy, výdajky, prevodky), ktorými žalobca mienil preukázať dodanie tovaru - kryštálového cukru odberateľovi do Maďarska. Z týchto dokladov, najmä z medzinárodných nákladných listov - CMR, ako i z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že dopravu do Maďarska mali vykonávať rôzni dopravcovia (EMBEER Szolgáltató, KOSZÚ TRANS, ZSITVA Zoltán, SZENTIRMAY TRANS Kft., T.P.D. TRANSPORT, s.r.o., Detvianska nákladná doprava, s.r.o.) zabezpečení buď žalobcom ako dodávateľom alebo odberateľom tovaru. V ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že tovar - kryštálový cukor dodal do Maďarska tvrdenému odberateľovi, t. j. spoločnosti MARZON Kft. Dodanie tovaru odberateľovi do Maďarska žalobca preukazoval predložením faktúr (č. 9011 zo dňa 07. 07. 2009, č. 9013 zo dňa 08. 07. 2009, č. 9014 zo dňa 14. 07. 2009, č. 9015 zo dňa 14. 07. 2009, č. 9016 zo dňa 16. 07. 2009, č. 9017 zo dňa 16. 07. 2009, č. 9018 zo dňa 20. 07. 2009, č. 9019 zo dňa 20. 07. 2009, č. 9020 zo dňa 22. 07. 2009, č. 9021 zo dňa 22. 07. 2009, č. 9022 zo dňa 23. 07. 2009, č. 9023 zo dňa 27. 07. 2009, č. 9024 zo dňa 28. 07. 2009, č. 9025 zo dňa 28. 07. 2009, č. 9026 zo dňa 28. 07. 2009, č. 9027 zo dňa 29. 07. 2009, č. 9028 zo dňa 29. 07. 2009, č. 9029 zo dňa 29. 07. 2009, č. 9031 zo dňa 30. 07. 2009, č. 9032 zo dňa 30. 07. 2009, č. 9033 zo dňa 30. 07. 2009), pričom ku každej faktúre pripojil dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR, ako i ďalšie listinné doklady. I keď predložené medzinárodné nákladné listy - CMR sú opatrené pečiatkou žalobcu ako odosielateľa a nečitateľným podpisom, pečiatkou dopravcu (AMBEER Szolgáltató, SZENTIRMAY TRANS Kft., KÓSZÓ TRANSZ, ZSITVA Zoltán, Detvianska nákladná doprava, s.r.o., T.P.D. TRANSPORT, s.r.o.) a nečitateľným podpisom, pečiatkou spoločnosti MARZON Kft. a nečitateľným podpisom ako odberateľa, tieto doklady jednoznačne a dostatočne nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca jednoznačne nepreukázal nadobudnutie tovaru, pri ktorom deklaroval jeho vývoz do Maďarska.
Podľa tvrdení žalobcu, resp. konateľa spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. bol sklad s kryštálovým cukrom v Modrom Kameni, ale dopravca AMBEER Szolgáltató a KÓSZÓ TRANSZ pre maďarskú daňovú správu uviedli, že tovar nakladali vo Veľkom Krtíši, pričom dopravca KÓSZÓ TRANSZ zároveň uviedol, že dodávateľ a preberajúci tovaru boli iní ako v žiadosti (o medzinárodnú výmenu informácií). Dopravca SZENTIRMAY TRANS Kft. pre maďarskú daňovú správu uviedol, že miestom odoslania tovaru bol Modrý Kameň, ale so žalobcom, ani so spoločnosťou MARZON Kft. nemal žiadnu dohodu. Ďalší dopravca ZSITVA Zoltán potvrdil, že cukor bol naložený na Slovensku, ale nevedel uviesť miesto nakládky a podľa jeho vyjadrenia nemá priame vzťahy so spoločnosťou MARZON Kft. Na základe týchto zistení možno súhlasiť s konštatovaním správcu dane, resp. žalovaného, že určité množstvo cukru bolo vyvezené zo Slovenska do Maďarska, čo ale (vzhľadom na vyššie uvedené pochybnosti o nadobudnutí tovaru
- kryštálového cukru žalobcom) nepreukazuje, že sa jedná o cukor, ktorým mal disponovať žalobca ako dodávateľ do iného členského štátu a ktorý mu mal byť dodaný spoločnosťou W.T.I. - company s.r.o. Vývoz žalobcom deklarovaného množstva cukru do iného členského štátu podľa názoru súdu nepreukazujú ani predložené záznamy z monitorovacieho, resp. satelitného systému, nakoľko samotný pohyb vozidiel ešte nepreukazuje, či tieto vozidlá sú i naložené deklarovaným tovarom, či vôbec niečo prepravujú, čo a v akom množstve.
S poukazom na uvedené zistenia, vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do Maďarska spoločnosti MARZON Kft., ako deklarovanému odberateľovi, ktorý i keď je registrovaný na daň z pridanej hodnoty, nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a nezaplatil daň z pridanej hodnoty v Maďarsku, čo jednoznačne potvrdila maďarská daňová správa. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty.
Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach cukru, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému nadobúdateľovi, teda spoločnosti MARZON Kft., na ktorú prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Za takýto doklad v predmetnej veci možno považovať napr. daňové priznanie podané nadobúdateľom tovaru v členskom štáte určenia alebo skladové listy nadobúdateľa. Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Súd nemal pochybnosti o tom, že ak bolo určité množstvo tovaru (o vlastníctve ktorého boli dôvodné pochybnosti) z územia Slovenskej republiky do Maďarska prepravené, neprepravil ho žalobca ako deklarovaný dodávateľ ani spoločnosť MARZON Kft. ako deklarovaný odberateľ a žalobca nepreukázal ani to, na čí účet mala byť preprava do štátu určenia vykonaná, pričom toto je jednoznačne jeho dôkazná povinnosť.
Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“, ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozsudky Súdneho dvora v spojených prípadoch č. C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgicku a Belgicko proti Recolta Recycling SPRL a tiež napr. na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12. 01. 2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen), súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súd SR zo dňa 25. 01. 2012 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/19/2011, v ktorom sa uvádza nasledovné: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nie len uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené“.
V predmetnej veci žalobca iba všeobecne poukazoval na vyššie označené rozsudky Súdneho dvora, ako i na rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžd/22/2009, sp. zn. 3Sžf/1/2011, resp. i na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 5 ASf 131/2004, uvádzajúc právne závery týchto rozsudkov, ale bez toho, aby uviedol, v čom sa zhoduje skutkový stav riešený v týchto rozsudkoch s jeho prípadom, a preto na tieto rozsudky súd nemohol prihliadať. V súvislosti s prejednávanou vecou však súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/24/2012, v ktorom sa riešila obdobná právna problematika (reálnosť zdaniteľného plnenia, obchodný reťazec,
reálnosť prepravy do iného členského štátu) ako v posudzovanej veci a právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku sa súd riadil.
K žalobcom namietanému porušeniu zásad daňového konania súd uvádza, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platom do 31. 12. 2011 (ktorý bolo potrebné aplikovať v daňovom konaní v predmetnej veci až do 30. 12. 2012, a to s poukazom na ust. § 165 ods. 2, 5, ust. § 165b ods. 1, 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov) sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v ust. § 2 ods. 3 vyššie citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani iné ich porušenie vyššie citovaného zákona, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na doklady predložené k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa s konkrétnymi otázkami ohľadne uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru obrátil na maďarskú daňovú správu a požiadal ju o výmenu daňových informácií. Súd dospel k tomu záveru, že správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a získané dôkazy i správne vyhodnotil.
K ďalšej námietke žalobcu v podanej žalobe, že nemôže niesť zodpovednosť za iný daňový subjekt, s ktorým riadne obchoduje, je potrebné uviesť, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Z tohto dôvodu potom nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru, aby sa pri dodávke tovaru uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Súd je toho názoru, že žalobca takéto opatrenia v potrebnej miere neprijal a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa jeho odberateľa, napr. pokiaľ ide o jeho solventnosť, čo možno vyvodiť zo skutočnosti, ktorú oznámila maďarská daňová správa a to, že žalobcom deklarovaný odberateľ MARZON Kft. nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a teda ani nezaplatil daň z pridanej hodnoty pri žalobcom tvrdených dodávkach cukru. Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil.
Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že žalobca dostatočne nepreukázal nadobudnutie tovaru od deklarovaného dodávateľa, t. j. spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. a dostatočne nepreukázal ani dodanie tohto tovaru do Maďarska spoločnosti MARZON Kft., v dôsledku čoho potom nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty podmienok pre dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom postupoval správca dane, keď žalobcovi dodatočným platobným výmerom zo dňa 30. 03. 2011 nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 56.921,76 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 237,84 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorý bolo potrebné aplikovať od 30. 12. 2012. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné
na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané.
Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
na Najvyšší súd SR v Bratislave, cestou podpísaného súdu, v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).