Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/37/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: 1/ T.. B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 3, XXX XX O., 2/ M.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 3, XXX XX O., proti žalovanému: E. A., A. so sídlom E. XX, XXX XX O., T.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Petruška & partners s.r.o., Kupecká 18, 949 01 Nitra, IČO: 47 254 882, o zaplatenie 323,70 € a náhradu nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -77 zo dňa 21.04.2022 takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 107,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 107,90 eur za obdobie od 18.10.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu o zľavu z ceny zamieta.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., IV..

III. Stranám sporu náhradu trov prvostupňového konania vo vzťahu k nároku na zaplatenie zľavy z ceny zájazdu nepriznáva.

IV. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcov na zľavu z uhradenej ceny zájazdu ako aj na náhradu nemajetkovej ujmy.

2. O týchto nárokoch súd prvej inštancie rozhodol takto:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 215,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 215,80 € od 18.10.2019 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1 .a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania o zaplatenie zľavy z ceny zájazdu v rozsahu 34 %.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 100 %.“

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil skutkový stav v tomto znení:

„Žalobca 1/ uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX J. o zájazde č. XXX XXX XXX, predmetom, ktorej bol záväzok cestovné kancelárie obstarať pre cestujúcich zájazd a tomu zodpovedajúci záväzok cestujúceho zaplatiť cestovnej kancelárii dohodnutú cenu v celkovej výške 1.079,- Eur. Cestujúcimi boli žalobca 1/, žalobkyňa 2/ a syn žalobcov a destináciou E. - A., hotel A. O.. Termín zájazdu bol od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky cestovnej kancelárie, informácie zverejnené na webovom sídle cestovnej kancelárie príslušný katalóg s cenníkom ako aj Formulár štandardných informácií pre zmluvy o zájazde.

Podľa Formulára štandardných informácií pre zmluvy o zájazde sa pod písm. c) informácie ubytovacom zariadení okrem iného uvádza dvojlôžková izba s možnosťou 1 prístelky a balkón resp. terasa s posedením.

Žalobcovia prostredníctvom e-mailu dňa XX.XX.XXXX reklamovali zájazd poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy. Uviedli, že trikrát neúspešne žiadali postieľku pre syna. Taktiež 2-krát neúspešne žiadali výmenu izby, ktorá mala tieto nedostatky: o okná sa nedali sa uzamknúť a ich ročný syn vyhadzoval predmety a hračky z okna, ktoré chodili pravidelne zbierať. To, že izba bola orientovaná k hlavnej ceste prijali, keďže last minute ponúkal posledné 2 izby, ale fakt, že okná, ktoré pre nemožnosť riadneho uzatvorenia prepúšťali i hlučnosť, ich mrzel; o dvere do kúpeľne sa nedali zamknúť, a z tohto dôvodu mali znížený komfort bývania, keďže museli riešiť aj to, aby ich dieťa neliezlo do kúpeľne, aby sa nezranilo, resp. nedávalo rúčky do záchodovej misy; o na dávkovači sprchového gélu nefungovala pumpička, čo oznámil hotelovej službe, ktorá im na to povedala, že si majú s rukou vyberať gél; o svietidlá a závesy na izbe boli špinavé od farby; o postele vŕzgali a to, že im nepriniesli postieľku malo aj za následok, že im synček spadol predposlednú noc z postele na podlahu; o na dverách ich izby sa snímač držal len na káblikoch, báli sa, že odpadne a budú od nich žiadať náhradu škody.

Z reklamačnej sprievodky - potvrdenia o uplatnení reklamácie súd zistil, že žalobcovia uplatnili reklamáciu služieb zájazdu dňa XX.XX.XXXX.

Žalovaný v liste zo dňa 17.10.2019 označenom ako „Reklamácia zájazdu - oznámenie“ uviedol, že v prípade žalobcu bola poskytnutá zľava vo výške 48 % z ceny zájazdu. Poukázal na znenie všeobecných informácií cestovnej kancelárie, podľa ktorých je rozdelenie izieb v plnej kompetencii hotela. V týchto informáciách sa uvádza, že v katalógu cestovnej kancelárie sa nachádza popis a ilustračné cestovnou kanceláriou vyhotovené fotografie ubytovacích zariadení. Každé ubytovacie zariadenie má niekoľko typov izieb, ktoré sa môžu líšiť veľkosťou a vybavením, resp. môžu mať iný dizajn, farbu atď. Fotografia hotelovej izby v katalógu nemusí presne zodpovedať pridelenej izbe, prípadne interiér, či exteriér ubytovacieho zariadenia môžu byť vzhľadom na čas vyhotovenia fotografie odlišné. Pokiaľ ide o ubytovanie, bola ubytovacím zariadením poskytnutá izba nad rámec zakúpeného ubytovania. Diskomfort čistoty v ubytovacom zariadení potvrdení nebol.“

4. Vec bola právne posúdená v zmysle ustanovení , , , , , , , , , , .

5. Súd prvej inštancie uviedol, že zo žalobcami uplatneného nároku na poskytnutie zľavy pre nedostatky, ktoré uplatnili reklamáciou bolo preukázané, že žalovaný porušil zmluvu o zájazde neposkytnutím izby s balkónom, respektíve terasou ako to bolo deklarované vo formuláre štandardných informácií o zmluve o zájazde. Nemal za preukázané porušenie zmluvy o zájazde neposkytnutím detskej postieľky ako aj zmenou check-outu, nakoľko tieto nároky neboli vopred dohodnuté a neboli nárokovateľné. Z týchto dôvodov považoval za dôvodné priznať zľavu vo výške 10% pre každého zo žalobcov, teda spolu vo výške 20% z ceny zájazdu.

6. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za stratu radosti z dovolenky uviedol, že žalobcovia nepreukázali také nedostatky, ktoré by odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy, nakoľko nebol preukázaný diskomfort čistoty či žalúdočné nevoľnosti v dôsledku použitia hotelovej stravy, ale ani skutočná teplota vody v bazéne, či nedostatok ležadiel a matrací na pláži. Poukázal na to, že tieto nedostatky neboli ani predmetom reklamácie a prejavujú skôr subjektívny pocit žalobcov.

7. O trovách konania súd rozhodol pri nároku na zľavu z ceny zájazdu podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu a v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zaviazal neúspešných žalobcov na náhradu trov úspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcov s poukazom na ustanovenia , a . Odvolatelia poukázali, že cestujúci má okrem práva na zľavu aj nárok na primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku podstatného porušenia zmluvy o zájazde, za ktoré zodpovedá cestovná kancelária, pričom poukázali aj na článok 57 smernice Rady č. 90/314/EHS v spojení s rozhodnutím Súdneho dvora C168/2000. Poukázali na to, že deklarovali písomne a ústne v čom bolo nesprávne plnenie služieb cestovného ruchu zo strany žalovaného tým, že komfort ubytovania bol počas celého zájazdu značne znížený a súd v rámci posúdenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nesprávne posúdil to, že žalobcovia v noci nemohli spať v dôsledku intenzívnej dopravy, a to príchodov a odchodov autobusov z hotela, pod oknami bola intenzívna a hlučná cesta a nemohli ani zasvietiť vo večerných hodinách, pretože do izby prilietaval hmyz. Toto bolo spôsobené tým, že posuvné okno sa nedalo riadne zatvoriť. Z uvedeného dôvodu a v dôsledku vŕzgajúcich postelí boli permanentne unavení a nemohli si vychutnať ich radosť zo svadobnej cesty. Z týchto dôvodov navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie aj zo strany žalovaného, ktorý navrhol, aby žaloba bola zamietnutá v plnom rozsahu s poukazom na ustanovenie a s tým, že odvolaním namieta výrok I. a III.. Uviedol, že dôvodom rozhodnutia pre priznanie nárokov vo výške 215,80 eur bolo neposkytnutie izby s balkónom respektíve terasou, pričom táto skutočnosť nikdy žalobcovi nebola reklamovaná. Dokument o reklamácií priamo v mieste zájazdu neexistuje, a to či skutočne žalobcovia informovali delegáta nie je preukázané, nakoľko nevedeli uviesť ani meno ani bližšie informácie. Zároveň monitorovaná asistenčná linka, ktorá bola v priebehu zájazdu k dispozícií neviedla žiadny záznam. Ani v reklamácií z 20.09.2019 túto žalobcovia nereklamovali. S touto námietkou prišli žalobcovia až v žalobe zo dňa 30.09.2021 teda takmer po dvoch rokoch od skončenia zájazdu, pričom zákon prikazuje uplatniť u cestovnej kancelárie vadné plnenie, no bezodkladne, kedy takéto časové limitovanie má svoj zmysel. Rovnako tak nezodpovedá správnosti ani konštatovanie súdu, že žalovaný nespochybnil nedostatky vo vybavení izby, ktorá nezodpovedá štandardu iných izieb, nakoľko toto žalovaný odmieta a jedná sa iba o subjektívne pocity žalobcov. Súd nešpecifikoval čo považoval za ďalšie nedostatky vo vybavení izieb a ani nepoukazoval na konkrétny dôkaz. Z uvedeného dôvodu je preto rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný.

10. Žalobcovia vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedli, že spoľahlivo preukázali skutočnosti týkajúce sa reklamácie a stavu izby s tým, že v emaily zo dňa 20.09.2019 uviedli, že nebola pravdivá informácia o tom, že izby majú balkón respektíve terasu s posedením, nakoľko mali len dve posuvné okná, ktoré sa ani nedali uzamknúť. Ohľadom vizuálu izby uviedli, že izba nekorešpondovala s fotkami, ktoré boli ponúkané na webe. Uviedli, že sám žalovaný označil zariadenie štyrmi hviezdičkami a jedným polslniečkom, čo by malo ísť o označenie zariadenia vyššej strednej triedy s pestrosťou a rozsahom služieb uspokojujúcich aj náročnejších zákazníkov.

11. K uvedenému žalovaný uviedol, že trvá na záveroch svojho písomného odvolania s tým, že žalobcovia sa sústredili vo vyjadrení len na skutočnosť, že nebola reklamovaná izba bez balkónu, pričom v emaily zo dňa 20.09.2019 iba je uvedené, že okná, ktoré sme mali na izbe sa nedali uzamknúť a náš ročný synček vyhadzoval predmety a hračky z okna, ktoré sme chodili pravidelne zbierať. Z uvedeného je zrejmé, že v tejto reklamácií nebola žiadna zmienka o neexistencii balkónu na izbe a táto skutočnosť nebola žalobcami reklamovaná.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov zo dňa 19.09.2022 uviedol, že rozsudok v časti výrokov II. a IV. považuje za zákonný a správny, pričom žalobcovia v odvolaní nijakým spôsobom relevantne nevyargumentovali a iba formálne poukázali na zákonné dôvody odvolania. Tvrdia, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, no žiadne ani nenavrhovali a rovnako neuvádzajú, ktoré dôkazy by mali byť nesprávne vyhodnotené. Pokiaľ žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko ich tvrdenia zostali len v teoretickej rovine, je nutné odvolanie žalobcov zamietnuť. Zdôraznil, že počas dovolenky neprišlo zo strany žalobcov k reklamácií akýchkoľvek nedostatkov, k tomu došlo až po ich návrate z dovolenky.

13. Ďalšie podania strán sporu v odvolacom konaní predložené neboli.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a odvolanie žalovaného len čiastočne.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie vo vzťahu k nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

18. Všeobecne žalobcami namietané pochybenie podľa nebolo v odvolaní konkretizované tým, ktoré dôkazy súd prvej inštancie nevykonal. Ani z obsahu zápisnice z pojednávania nevyplýva skutočnosť prednesu návrhov na doplnenie dokazovania žalobcami, ktoré by súd zamietol a tieto nevykonal. Túto odvolaciu námietku žalobcov preto odvolací súd považoval za nedôvodnú.

19. Odvolací dôvod podľa ,namietaný oboma stranami, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ods. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

20. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

21. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h/, namietaný oboma stranami, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka bola naplnená len čiastočne a to vo vzťahu k nároku na zľavu zo zájazdu.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (). Odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. , , ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, )

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody svojho rozhodnutia. Preto neobstojí odvolacia námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

24. Z obsahu odvolania žalobcov v 1. a 2. rade vyplýva, že títo podali odvolanie vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k preskúmavanému výroku II. v časti nemajetkovej ujmy odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

25. Náhradu nemajetkovej ujmy ako dôsledok zmarenej dovolenky potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej článok 5 smernice Rady č. 90/314/EHS zo dňa 13.06.1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb musí byť vykladaný tak, že v zásade udeľuje spotrebiteľom právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z nesplnenia alebo nesprávneho plnenia služieb, ktoré predstavuje balík služieb (zájazd) (rozsudok ESD vo veci C-168/00 vo veci Simone Leitner v. TUI Deutschland GmbH & Co.KG, J-ESD, 2005-4). Cestujúcemu tak môže byť priznané právo na náhradu nemajetkovej ujmy aj v dôsledku neplnenia alebo vadného plnenia služieb zahrnutých do zájazdu. Právo na nemajetkovú ujmu v prípade straty radosti z dovolenky, nevzniká cestujúcemu iba na základe jeho subjektívneho vnímania, keď sa čokoľvek počas zájazdu pokazí, napr. mu nechutí jedlo alebo sa pokazí počasie. Vzniká iba v prípadoch, kedy cestovná kancelária podstatne poruší svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o zájazde, napr. ak nezabezpečí tlmočníka aj keď to bolo zmluvne dohodnuté a cestujúci nemali možnosť sa počas celého zájazdu dorozumieť s ostatnými; nezabezpečí víza do jednej z plánovaných destinácií, preto sa časť zájazdu nemôže uskutočniť; cestujúci sú hospitalizovaní so salmonelózou v prípade porušenia hygienických ustanovení a podobne. Uvedené príklady sú však iba ilustratórneho charakteru a každý prípad je potrebné posudzovať osobitne na základe konkrétnych okolností. (Dôvodová správa č. 170/2018 Ds, Vládny návrh zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

26. V tomto odvolací súd poukazuje na citovanú dôvodovú správu k zákone o zájazdoch, kedy je zrejmé, že nárok na túto nemajetkovú ujmu vzniká len v prípade podstatných porušení povinností cestovnej kancelárie zo zmluvy o zájazde. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané podstatné porušenie povinnosti cestovnej kancelárii, ktoré zabezpečila program zájazdu v zmysle jeho propozícií. Samotné nedostatky, ktoré sú vytýkané žalobcami nemožno objektívne zhodnotiť ako nedostatky, ktoré by spôsobili podstatné porušenia zmluvy o zájazde, ktoré by mohli odôvodniť stratu radosti z dovolenky. Aj vo veci rozsudku ESD C168/2000, kedy bola spotrebiteľovi priznaná náhrada za stratu radosti z dovolenky sú skutkové okolnosti prípadu neporovnateľné s prejednávanou vecou, nakoľko vo veci, o ktorej rozhodoval ESD spotrebitelia v dôsledku stravy, ktorá bola podávaná hotelom boli postihnutí symptómami salmonelózy, v dôsledku čoho po prvom týždni z ich trojtýždňového pobytu v hotelovom zariadení tieto museli stráviť na izbe v teplotách so zažívacími problémami, hnačkou a podobne bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom mali možnosť využiť služby zaplateného hotela. Táto situácia v prejednávanej veci ani z ďaleka nenastala, preto správne súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti priznania náhrady nemajetkovej ujmy.

27. Pokiaľ sa týka priznania zľavy zo zájazdu vo výške 20%, súd prvej inštancie ako to vyplýva v bode 11 jeho odôvodnenia, toto odôvodnil porušením zmluvy o zájazde neposkytnutím izby s balkónom.

28. V tejto súvislosti rozsudok bol napadnutý zo strany žalovaného, pričom odvolací súd sa stotožnil s jeho argumentáciou, že žalobcovia túto skutočnosť nereklamovali, pričom nepredložili žiaden dôkaz ohľadom reklamácie tejto skutočnosti priamo v pobyte v hoteli a ani po návrate z dovolenky. Túto skutočnosť uviedli až v samotnej žalobe.

29. Žalobcovia namietali skutočnosť, že tento nedostatok bol reklamovaný v emaily zo dňa 20.09.2019, pričom uviedli, že: v informáciách o našom ubytovacom zariadení bolo písané, že izby majú balkón respektíve terasu s posedením; toto v našom prípade nebola pravda, keďže sme mali dva posuvné okná, ktoré sa nedali ani uzamknúť.

- vizuál izby: izba vôbec nekorešpondovala s fotkami, ktoré ponúka Váš web, mne pripomínal vizuál časy socializmu biela a svetlo hnedá.

30. Reklamácia zo zájazdu žalobcami, ktorá bola mailom zaslaná žalovanému dňa 20.09.2019 sa nachádza na č.l. 16 spisu a z tohto vyplýva, že žalobcovia reklamovali na recepcii postieľku pre maloleté dieťa a aj zmenu izby, a to pri nedostatkoch izby č. XXX.:

- okná, ktoré sme mali na izbe: nedali sa uzamknúť a náš ročný synček vyhadzoval predmety a hračky z dvora, ktoré sme chodili pravidelne zbierať. To, že izba bola orientovaná k hlavnej ceste sme prijali, veď last minute ponúkal posledné dve izby takže s tým sme boli zmierený, ale fakt, že okná, ktoré pre nemožnosť riadneho uzatvorenia prepúšťali i hlučnosť nás mrzelo.

31. Z uvedeného vyplýva, že v reklamácií zájazdu zo dňa XX.XX.XXXX boli reklamované okná, ktoré sa nedali uzamknúť a ktoré spôsobovali to, že syn žalobcov vyhadzoval hračky z okna. Zároveň v tejto reklamácií je uvedená poloha izby, no z tejto písomnej reklamácie nevyplýva žiadna skutočnosť ohľadom reklamovania toho, že izba nemala terasu respektíve balkón. Absencia balkóna respektíve terasy bola uvedená až v samotnej žalobe spolu s ďalšími skutočnosťami, ktoré boli reklamované mailom.

32. Pokiaľ sa žalovaný dovoláva skutočnosti, že touto námietkou prišli žalobcovia až cca po dvoch rokoch cca od skončenia zájazdu, odvolací súd sa s tým stotožnil.

33. Hlavným znakom zájazdu je to, že iba jedna cestovná kancelária nesie zodpovednosť za riadne poskytnutie zájazdu ako celku. Obchodník, spravidla kancelária cestovnej agentúry alebo online predajca by mal byť schopný konať výlučne ako predajca alebo sprostredkovateľ a neniesť pritom zodpovednosť ako cestovná kancelária. Ak niektorá z služieb cestovného ruchu nie je poskytnutá v súlade so zmluvou o zájazde, o ochrane spotrebiteľa , alebo ak nemá vlastnosti, ktoré cestujúci s ohľadom na ponuku a zvyklosti dôvodne očakával, cestujúci je túto skutočnosť povinný bezodkladne oznámiť cestovnej kancelárii alebo jej poverenému zástupcovi, Bezodkladne znamená, že tieto svoje nároky musí uplatniť ešte počas zájazdu. V praxi sa stávajú situácie, kedy je cestujúci cestovnými kanceláriami zavádzaný, prípadne si nesprávne vysvetlí kvalitu a charakter služieb, ktoré mu cestovná kancelária ponúka. Zákonodarca preto považoval za potrebné zahrnúť ako jedno z hlavných kritérií aj cestujúcim odôvodnené očakávanie vlastností určitého druhu a kvality, a to s ohľadom na ponuku a zvyklosti. Toto kritérium však nie je možné objektivizovať a bude sa posudzovať od prípadu k prípadu (Dôvodová správa č. 170/2018 Ds, Vládny návrh zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

34. Ako vyplýva z vyššie uvedenej dôvodovej správy k zákonu je cestujúci povinný bezodkladne oznámiť skutočnosti, s ktorými nie je spokojný. V danom prípade určite sa nejedná o bezodkladné oznámenie týchto skutočností, na základe ktorých súd prvej inštancie z časti vyhovel žalobe, preto na tieto dôvody reklamácie nemožno prihliadnuť.

35. Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil skutočnosti, na ktoré poukazovali žalobcovia, ktoré sa týkali ubytovania a jeho kvality s popísanými tam nedostatkami vo vzťahu k nedostatkom ubytovania, ktoré sú uvedené aj v reklamácií a ktoré spôsobovali ich znížený komfort bývania vo forme poškodenia izby, a to pri snímači na otvárania dverí kartou, svietidlá boli špinavé od farby, že bol pokazený dávkovač sprchového gélu, že dvere do kúpeľne sa nedali uzamknúť, zatvoriť okná, pričom toto predložili aj fotodokumentáciou.

36. Odvolací súd má za to, že tieto nedostatky na ubytovaní sú nedostatkami, za ktoré zodpovedá žalovaný. Pokiaľ sa týka vyčíslenia výšky zľavy zájazdu, odvolací súd uvádza, že v tomto smere možno ako inštruktívnu pomôcku využiť tzv. frankfurtskú tabuľku zníženia cien cestovného, ktorá bola vypracovaná združením cestovných kancelárií v G. pre zjednotenie pravidiel odškodňovania turistov za služby, ktoré neboli poskytnuté vôbec alebo nekvalitne.https://evropskyspotrebitel.cz/wpcontent/ uploads/XXXX/XX/frankfurtskatabulka.pdf. Je nepochybné, že táto tabuľka má poradný charakter, no možno ju použiť ako návod pre určenie výšky zľavy za nekvalitne poskytnuté služby počas zájazdu. V tejto tabuľke v sekcii ubytovanie je vyjadrené percentom z ceny služby zľava za určité nedostatky. Pri nedostatkoch v ubytovaní napr. pri nedostatku nábytku je táto zľava od 5 do 15%, pri nefunkčných zariadeniach od 5 do 10% podľa toho aké zariadenia sú nefunkčné, za absenciu napríklad kúpeľného zariadenia, ktoré je uvedené v katalógu 20 až 40%. Táto tabuľka obsahuje pod položkou nefunkčných zariadení respektíve poškodených zariadení rozsah od 10 do 15 respektíve 20% zľavy z ceny služby, pričom percentuálna sadzba zľavy sa berie z plnej ceny, teda aj z nákladov na dopravu s prihliadnutím na to, že aj keď je poskytnutá preprava na miesto zájazdu kvalitne, no nedostatky sú v ubytovaní, celkový dojem pre spotrebiteľa je narušený z celej dovolenky napriek tomu, že časť služby bola poskytnutá bezchybne. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku I., keď priznal žalobcom v 1. a 2. rade právo na zľavu zo zájazdu vo výške 10% vzhľadom na skutočnosť, že nebola bezodkladne reklamovaná vada vo forme chýbajúcej terasy respektíve balkóna, ktorá bola dôvodom pre priznanie zľavy zo strany súdu prvej inštancie.

37. Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že na drobné škody sa neprihliada, no podľa názoru súdu skutočnosti ohľadom nedoliehajúcich dverí a nedoliehajúcich okien sa nejedná o také drobné škody, na ktoré by nebolo možné prihliadnuť. Súd prvej inštancie priznal zľavu zo zájazdu vo výške 20%, pričom odvolací súd má za to, že je dôvodné priznať zľavu zo zájazdu vo výške 10% zo zaplatenej sumy, preto zmenil napadnutý rozsudok vo výroku I. tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 107,90 eur v prospech žalobcov v 1. a 2 .rade s príslušenstvom tak ako to uviedol súd prvej inštancie v bodoch 12 až 14 svojho odôvodnenia a v časti prevyšujúcej nároku na zľavu zo zájazdu zamietol ako nedôvodnú. V konaní nebolo sporné, že zaplatená cena zájazdu bola 1.079,- eur.

38. Odvolací súd, preto s poukazom na vyššie uvedené považoval za dôvodné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť vo výroku o zamietnutí žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy postupom podľa a v časti žaloby o zľavu zo zájazdu tento zmeniť postupom podľa .

39. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

40. Postupom podľa v spojení s ustanovením súd vo vzťahu k trovám konania na súde prvej inštancie o nároku na zľavu zo zájazdu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V časti o zľavu zo zájazdu mali obe strany úspech len čiastočný, pričom vzhľadom na skutočnosť, že jeho výška závisela aj od úvahy bolo dôvodné stranám sporu náhradu trov nepriznať. Súd bral do úvahy, že žalobcom zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú.

41. Vo vzťahu k nároku o náhradu nemajetkovej ujmy vecne správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle v spojení s ustanovením , keď vo vzťahu k odvolaciemu konaniu bol úspech oboch strán čiastočný, preto súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).