Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-535-2019.pdf
PDF · 85.77 KB
Case nature
Subarea
46Ek/535/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Bytové družstvo Prešov, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00173665, zast. JUDr. Daniel Boľanovský, advokát, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 42239265, proti povinnému: Z. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX Y., o vymoženie XXX,XX F., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, sp. zn. 353EX 191/19, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/535/2019 zo dňa 07. 02. 2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/535/2019 zo dňa 07. 02. 2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 04. 04. 2019 domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 204,22 Eur, na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/89/2010-97 zo dňa 05. 05. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 04. 2017 a uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/89/2010-97 zo dňa 19. 02. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 11. 2018 a vykonateľnosť dňa 23. 11. 2018.
2. Poverením zo dňa 17. 04. 2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 353EX 191/19.
3. Uznesením sp. zn. 46Ek/535/2019 zo dňa 07. 02. 2023 vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) a oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 19,76 Eur. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že námietky, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, mal uplatniť v základnom konaní. Pohľadávka, ktorú si oprávnený uplatňuje vo výške 204,22 Eur, pozostáva z trov konania, ktoré boli priznané exekučnými titulmi - uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/89/2010-97 zo dňa 05. 05. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 04. 2017 a uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/89/2010-97 zo dňa 19. 02. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 11. 2018 a vykonateľnosť dňa 23. 11. 2018, pričom ide trovy prvostupňového a odvolacieho konania - netýkajú sa námietok, na ktoré povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal. Vyšší súdny úradník konštatoval, že exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Dušan Sopko sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe riadneho exekučného titulu. Súd povinnému pripomenul, že exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje riadny exekučný titul. Tieto námietky treba uplatniť v nachádzacom konaní, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým
nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Súd dal tiež do pozornosti skutočnosť, že každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. Povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali neplatnosť alebo zrušenie exekučného titulu, a ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by súd tento návrh na zastavenie povolil. Súd teda dospel k záveru, že neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.
4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že trvá na svojom stanovisku a uzneseniu súdu odmieta, keďže za vznik súdneho sporu je v plnom rozsahu právne a hmotne zodpovedný správca - Bytové družstvo Prešov. Všetky vyúčtovania družstva Prešov súd od roku 2002 do roku 2021 neplatné, lebo v príslušnom roku realizované údržbárske a rekonštrukčné práce nie sú vyúčtované podľa skutočných nákladov. Navrhol, aby sa priamo správca bytového domu obrátil na Ústavný súd SR s podnetom, či je zaužívaný postup Bytového družstva Prešov pri vyúčtovaní nákladov na rekonštrukčné práce v súlade so zákonnými a ústavnými právami občana. Žiadal o odblokovanie účtu v ČSOB.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne
odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva:
14. Povinný tak v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v sťažnosti argumentoval tvrdeniami, ktorých relevancia skončila právoplatnosťou exekučného titulu, a ktoré mohli a mali byť predložené povinným najneskôr v základnom konaní, exekučný súd im preto v tomto štádiu konania nemôže pripísať žiadnu relevanciu. Súd opätovne uvádza, že exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorý súd preskúmal po formálnej a materiálnej stránke a je spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom, ktorý dosiaľ nebol zrušený alebo zmenený. Exekučný súd tiež konštatuje, že nie je v jeho právomoci preskúmavať priebeh konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Teda čo sa týka opätovnej argumentácie povinného súvisiacej s konaním pred vydaním exekučného titulu, sudca k uvedenému poznamenáva, že vymáhané rozhodnutie sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stalo pre strany záväzné a založilo tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný a musí z neho vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Súd zároveň nemá vedomosť o tom, že by bol exekučný titul zrušený.
15. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
16. Povinný zároveň v podanej sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka argumentoval tým a navrhol, aby sa priamo správca bytové domu obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky s podnetom, či zaužívaný postup Bytového družstva Prešov pri vyúčtovaní nákladov na rekonštrukčné práce je v súlade so zákonnými a ústavnými právami občana. Súd uvádza, že povinný môže voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podať v zákonnej lehote sťažnosť, v tomto prípade však môže uvádzať nové skutočnosti a dôkazy len, ak je to so zreteľom
na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. V prípade podania sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka platí koncentrácia námietok, teda súd prihliadne len na skutočnosti, ku ktorým došlo po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka. Exekučný súd aj so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku ako aj so zreteľom na § 245 CSP nemôže prihliadnuť na dôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodeniu. Súd po preskúmaní sťažnosti povinného dospel k záveru, že povinný v sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a ani po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka o návrhu na zastavenie konania, práve naopak, z tvrdení povinného je zrejmé, že všetko sú to skutočnosti a dôkazy trvajúce už po dlhší čas, a preto súd pri uplatnení koncentračnej zásady na ne nemohol prihliadať. Súd vzhľadom na uvedené neprihliadol ani na povinným až v rámci sťažnosti uvedený návrh. Napriek uvedenému súd dáva do pozornosti povinného, že organizáciu a právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky upravujú čl. 124 až čl. 140 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. <http://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov <http://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/314/20210101>, pritom Ústavný súd Slovenskej republiky koná a rozhoduje o súlade právnych predpisov, o súlade medzinárodných zmlúv, o súlade predmetu referenda, kompetenčné spory, o ústavnej sťažnosti, o sťažnosti orgánu územnej samosprávy, o výklade ústavy alebo ústavných zákonov, o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca národnej rady, vo volebných veciach, o sťažnosti proti výsledku referenda, o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania, o preskúmaní rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia, o obžalobe proti prezidentovi, o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu, o súlade uznesenia národnej rady o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti, o neplatnosti právnych predpisov, preskúmava rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.
17. S poukazom na uvedené má súd konajúci sudcom za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti. Súd dopĺňa, že povinný nepreukázal existenciu takých okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by bol exekučný titul zrušený, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda povinný nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/535/2019 zo dňa 07. 03. 2023 ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).