Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-1180-2022.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Subarea
7Ek/1180/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 332 251, práv. zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JURKOVIČOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Domkárska 4, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 164 683, proti povinnému: E. F., Z.. XX. XX. XXXX, B. X. Š. Č.. XXXX, XXX XX X. Š., o vymoženie 796,66 EUR, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Petr Krušina, exekútorský úrad so sídlom Lazaretská 2514/4, 811 08 Bratislava, pod sp. zn. 361EX 245/22, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1180/2022 zo dňa 01. 12. 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1180/2022 zo dňa 01. 12. 2022 z a m i e t a.
II. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1180/2022 zo dňa 01. 12. 2022 tak, že exekúciu v časti pre vymoženie úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 796,66 Eur od 15. 04. 2018 do zaplatenia z a s t a v u j e podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
III. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1180/2022 zo dňa 01. 12. 2022 n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1180/2022 zo dňa 01. 12. 2022 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu zastavila podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v časti: úrok vo výške 7,5% ročne zo sumy 796,66 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný neskôr, po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 27. 05. 2022, návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštu dňa 20. 06. 2022, súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 21. 06. 2022. V danom prípade sa však vyššia súdna úradníčka zamerala na skúmanie, či návrh na zastavenie exekúcie obsahuje skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, tak ako predpokladá § 61k ods. 3 Exekučného poriadku a dospela k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie tak, ako požaduje povinný (čiastočné zastavenie exekúcie), je dôvodný. Dala znovu do pozornosti, že exekučným titulom, na základe ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 28. 04. 2022 je rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/635/2008-208 zo dňa 03. 03. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 04. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/217/2016-237 zo dňa 22. 02. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 04. 2018 a vykonateľnosť dňa 14. 04. 2018. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Vychádzajúc z uvedeného právneho a skutkového stavu vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že sú dané dôvody na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v časti opakujúceho sa príslušenstva: úroku vo výške 7,5% ročne zo sumy 796,66 od 15. 04. 2018 do zaplatenia (včítane). Tieto skutočnosti spočívajú v tom, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu (vykonateľnosť nastala dňa 14. 04. 2018, návrh bol súdu podaný dňa 28. 04. 2022). Oprávnený už v rámci samotného návrhu na vykonanie exekúcie pre daný prípad nepreukázal náležitosti potrebné podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, t.j. k návrhu, v ktorom sa uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo, oprávnený nedoložil výzvu na splnenie pohľadávky uplatnenú voči povinnému v posledných troch mesiacoch pre podaním návrhu na vykonanie exekúcie (s preukázaním jej doručenia povinnému) a ani nedoložil dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú v priebehu troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Hoci exekučný súd ešte v štádiu skúmania návrhu na vykonanie exekúcie, pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného na doloženie uvedených dokumentov nevyzval, oprávnený tento nedostatok neodstránil ani v rámci návrhu na zastavenie exekúcie a k svojmu nesúhlasnému vyjadreniu so zastavením exekúcie nedoložil nijaké dokumenty (výzvu na splnenie pohľadávky a ani dohodu o postupnom splácaní dlhu, tak ako predpokladá § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku). Oprávnený sa v rámci návrhu na zastavenie exekúcie ani nevyjadril v tom smere, že súhlasí s čiastočným zastavením exekúcie v časti opakujúceho sa príslušenstva (úrokov) tak, aby tieto boli vymáhané len ku dňu vykonateľnosti exekučného titulu, keďže požadované zákonné dokumenty nedoložil. Vyššia súdna úradníčka sa tak pri posúdení návrhu na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu stotožnila s vyjadrením povinného a na základe vyššie uvedených dôvodov exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti úroku vo výške 7,5% ročne zo sumy 796,66 Eur od 15. 04. 2018 do zaplatenia (včítane) zastavila.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť oprávnený; sťažnosť bližšie neodôvodnil.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Podľa § 61k ods. 1) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, (7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2,) d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť ako taká nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
12. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010). Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia a ďalším obsahom súdneho spisu tak musí sťažnostný súd konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vo výroku vecne správne, pričom sťažnostný súd sa stotožnil s rozhodnutím vyššej súdnej úradníčky vo výrokovej časti, čo do čiastočného zastavenie exekúcie, a v časti skutkových a právnych zistení.
13. Na podporu správnosti napadnutého uznesenia sťažnostný súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku „res iudicata“ pre rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie v neskoršom štádiu exekučného konania. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že udelením poverenia na vykonanie exekúcie sa síce potvrdzuje zákonnosť vedenia exekúcie, to ale neznamená, že by v niektorej z ďalších fáz exekúcie nemohol dôjsť exekučný súd k opačnému záveru (k uvedenému napr. porovnaj Uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 34/2013). Inak povedané, exekučnému súdu napriek vydanému povereniu na vykonanie exekúcie nič nebránilo v tom opätovne na návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmať podmienky, za ktorých predmetná exekúcia prebieha. V tejto súvislosti zároveň sťažnostný súd uvádza, že pokiaľ povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie tvrdí existenciu niektorej zo skutočností uvedených v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, je exekučný súd povinný sa s touto skutočnosťou náležitým spôsobom vysporiadať, a to aj za stavu, že by táto skutočnosť bola tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 53 Exekučného poriadku totiž normuje dôvody pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré exekučný súd skúma ex offo (z úradnej povinnosti) a pokiaľ exekučný súd si dôsledne nesplní svoju povinnosť riadne preskúmať návrh na vykonanie exekúcie v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, musí si túto povinnosť splniť pri posúdení návrhu na zastavenie exekúcie, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.
14. K podstate samotnej sťažnosti sťažnostný súd poukazuje na to, že oprávnený v podanej sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté uznesenie za nesprávne. Napriek uvedenému súd prvej inštancie preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade s Exekučným poriadkom. Sťažnostný súd musí konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne vo veci aplikovala § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého nie je možné vymáhať opakujúce sa príslušenstvo, ak návrh na vykonanie exekúcie je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec to potom znamená, že keďže oprávnený sa v tejto exekúcii domáhal vymoženia aj úrokov z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 796,66 od 29. 10. 2008 do zaplatenia a súčasne od vykonateľnosti exekučného titulu (rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/635/2008 - 208 zo dňa 03. 03. 2016) do podania návrhu na vykonanie exekúcie uplynuli viac ako tri roky (exekučný titul sa stal vykonateľný dňa 14. 04. 2018 a oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 28. 04. 2022), pre úspešné uplatnenie opakujúceho sa príslušenstva bol povinný preukázať, že v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie povinného vyzval na splnenie pohľadávky alebo že s povinným uzavrel dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Uvedené však oprávnený nepreukázal, a to ani pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ani pri
vyjadrení sa k návrhu na zastavenie exekúcie a ani pri podaní sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky. V nadväznosti na uvedené tak nemožno prijať iný záver než, že postup vyššej súdnej úradníčky smerujúci k zastaveniu exekúcie v časti príslušenstva pohľadávky, tak ako je to uvedené vo výroku sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, bol správny a zákonný.
15. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1180/2022 zo dňa 01. 12. 2022, a preto túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu.
16. Hoci sťažnostný súd považoval napadnuté uznesenie za vecne správne, čo do zastavenia exekúcie v časti opakujúceho sa príslušenstva, musí konštatovať jeho nesprávnosť, čo sa týka dôvodu, pre ktorý vyššia súdna úradníčka predmetnú exekúciu v časti zastavila. V napadnutom uznesení vyššia súdna úradníčka totiž ako dôvod pre zastavenie exekúcie uviedla § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a teda že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. S uvedeným ale nemožno súhlasiť, pretože oprávnenému nárok na úroky z omeškania, ktoré mu boli priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nezanikol. Právny dôvod zániku záväzku (pohľadávky) totiž musí vyplývať z hmotného práva (napr. Občianskeho zákonníka) a najčastejšie je ním splnenie záväzku (solutio), dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom, dohoda o odpustení dlhu, splynutie práva a povinnosti, či zápočet, a iné. V danom prípade však nárok oprávneného na úroky z omeškania nezanikol, tento jeho nárok sa v rámci tejto exekúcie len stal nevymáhateľným, pretože oprávnený nepreukázal splnenie podmienok upravených v § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. Naplnenie zákonnej dikcie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku tak treba subsumovať pod dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda pod „iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“ V dôsledku uvedeného potom sťažnostný súd postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil (opravil) napadnuté uznesenie tak, že exekúciu v časti pre vymoženie úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 796,66 Eur od 15. 04. 2018 do zaplatenia zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
17. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal povinnému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinnému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti oprávneného nevznikli (k sťažnosti sa nevyjadril), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).