Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-314-2013.pdf
PDF · 109.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/314/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v právnej veci starostlivosti o maloletú K. C., nar. XX.X.XXXX a maloletú R. C.Ú., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov : matky C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., Z. XXXX/XX u Ľ. F. a otca Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., R. XXXX/XX, t.č Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva rodičov, takto
rozhodol:
Maloleté deti sa na čas do rozvodu manželstva rodičov zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec je povinný prispievať na výživu mal. K. C. nar. XX.X.XXXX od 20.9.2013 výživným vo výške 60 eur mesačne, a na výživu mal. R. C. nar. 10.6.2004 od 23.8.2013 výživným vo výške 40 eur mesačne, s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
Zaostalé výživné otca na mal. K. za obdobie od 20.9.2013 do 5.5.2014 vo výške 442 eur a zaostalé výživné na mal. R. od 23.8.2013 do 5.5.2014 vo výške 291,61 eur, súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným, vo výške 20 eur na mal. K. a 15 eur na mal. R., pod hrozbou straty výhody týchto splátok, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletými deťmi sa zakazuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajší súd uznesením č.k. 13 P 314/2013 zo dňa 17.12.2013 začal konanie o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na základe predbežného opatrenia tunajšieho súdu nariadeného uznesením č.k. 16 P 204/2013- 17 zo dňa 26.9.2013, ktorým súd dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na ich výživu výživným vo výške 27,13 eur mesačne na každé dieťa k rukám otca.
Matka vypočutá na pojednávaní, ako účastníčka konania uviedla, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti a možnosť obnovenia spolužitia neprichádza do úvahy a preto žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel. Uviedla, že maloleté deti žijú s ňou, otec na ich výživu neprispieva, ale pretože je aktuálne hospitalizovaný, navrhla výživné v minimálnej výške. Zároveň žiadala súd, aby styk otca s maloletými deťmi zakázal.
Otec vypočutý na pojednávaní dňa 24.2.2014 uviedol, že matka svoj odchod zo spoločnej domácnosti pripravovala s bratom bez jeho vedomia, počas jeho výkonu trestu odňatia slobody. On sa vždy staral o rodinu, pričom matka nepracovala. Je pravda, že na výživu mal. detí neprispieva, ale to preto že nemá adresu matky a ani jej účet.
Súd dňa 5.5.2014 pojednával a vec rozhodol bez prítomnosti otca podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal predvolanie a pojednávanie riadne vykázané dňom 23.4.2014, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Otec bol v čase pojednávania hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží. Lustráciou na Okresnom súde v Nitre súd zistil, že sa nevedie žiadne konanie o prípustnosti prevzatia alebo držania otca v zariadení, z čoho súd usúdil, že otec je tam dobrovoľne.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne stará, s tým, že jej bude ponechané právo zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi určiť výživné na maloletú K. od 20.9.2013 vo výške 60 eur mesačne a na maloletú R. od 23.8.2013 vo výške 40 eur mesačne a styk otca navrhla vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12 P 251/2013 zakázať, tak ako bolo už rozhodnuté predbežným opatrením.
Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s výsluchom účastníkov konania a čítaním sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12 P 251/2013, 16 P 240/2013 a 13 P 182/2013 z nich najmä s rodným listom, so sobášnym listom, s potvrdeniami, s oznámeniami, s potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov, s potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, s lustráciou v trestnom registri tunajšieho súdu, s preverením oznámení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2013 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru :
Rodičia maloletých detí sú manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 13 P 182/2013 zo dňa 5.5.2014, ktoré rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti a jedna už plnoletá dcéra J.. Rodičia počas trvania manželstva viac krát prerušili a následne obnovili manželské spolužitie. Naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom právoplatne upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 24P/250/2008 - 87 zo dňa 12.5.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoP/52/2009 zo dňa 10.11.2009, ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich na základe toho rozhodnutia zastupovala a spravovala ich majetok a otcovi bola určená povinnosť prispievať na ich výživu a styk zostal neobmedzený. Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 16P/183/2011 zo dňa 30.11.2011 bolo výživné otca upravené na sumu 26 eur mesačne na každé dieťa.
Otec bol rozsudkom Okresného súdu č.k. 3 T 214/2008-359 zo dňa 26.8.2013 uznaný za vinného z pokračujúceho trestného činu podvodu spolupáchateľstvom, podvodu, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečinu podvodu, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečinu nebezpečného vyhrážania za čo sa mu uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov, 8 mesiacov a 20 dní. Týmto rozsudkom bol zároveň zrušený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3 T 137/2007 z 19.10.2007 za zločin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom za čo bol otcovi uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 8 mesiacov a rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. SA-2T 74/2000 z 21.11.2009 za trestný čin podvodu, vydierania, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2013.
Otec bol z výkonu trestu prepustený dňa 13.3.2014, na čo rodičia obnovili spolužitie. V tom čase boli obaja nezamestnaní, evidovaní na úrade práce a poberali dávky a príspevky, ako spoločne posudzované osoby v celkovej výške 200 eur mesačne, ktoré boli matke odňaté od 1.8.2013 z dôvodu, že predala nehnuteľnosť, čím sa zmenili jej majetkové pomery. U matky sa začalo konanie o jej vyradenie z evidencie pre nespoluprácu, ako vyplýva z vyjadrenie zo dňa 17.10.2013, otec bol vyradený dňa 12.8.2013. Matka sa následne zamestnala, otec nie je zamestnaný doposiaľ, podľa jeho vyjadrenia naposledy pracoval ako brigádnik v pohostinstve u svojho brata K. C. v obci Cabaj - Čápor, kde mal príjem 400 - 600 eur mesačne, ktorý na výzvu súdu ohľadne výkonu pracovnej činnosti otca nereagoval.
Rodičia sa kvôli predaju nehnuteľnosti pohádali a matka po fyzickom napadnutí odišla od otca a dňa 23.8.2013 s ňou aj maloletá R., ktorú mal otec rovnako sotiť na zem. Maloletá K. odišla za nimi dňa 20. 9.2013. Otec od tej doby na ich výživu neprispieva, s odôvodením, že mu nebola oznámená adresa navrhovateľky a ani jej číslo účtu, s deťmi sa nestýka.
Matka s dcérami neskôr odišli, z obavy o svoj život a zdravie ohrozovaním zo strany otca, do Mladej Boleslavy v Českej republike, kde musela byť maloletá K. pre nepriaznivý zdravotný stav pár dní hospitalizovaná v nemocnici z dôvodu cukrovky. Matka s deťmi bývala na ubytovni, kde mala výdavky 6.000 Kč mesačne a bola zamestnaná s príjmom 10.000 Kč mesačne a pomáhali im jej teta a ujo. Maloleté deti navštevovali v Českej republike základnú školu, s ktorou matka spolupracovala.
Okresný súd Galanta dňa 26.9.2013 pod sp. zn. 16P/204/2013 vydal uznesenie o predbežnom opatrení, kde vo výrokovej časti zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a na základe toho rozhodnutia bolo uznesením zo dňa 17.12.2013 začaté toto konanie vo veci samej. Krajský súdu v Trnave rozhodnutím zo dňa 16. decembra 2013, č.k. 26CoP/13/2013 - 57 predmetné uznesenie súdu prvého stupňa, po tom ako bolo napadnuté odvolaním matky, zmenil tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Dňa 1.10.2013 psychologička referátu poradensko - psychologických služieb vykonala s maloletou R. pohovor, kde maloletá odmietla prostredie otca, verbalizovala svoje obavy vychádzajúce z údajného nevhodného správania otca. Obavy sa týkali jej samotnej, ako aj sestier a matky. Maloletá sa vyjadrila, že v novom prostredí sa cíti dobre, matka sa o ňu stará, vyjadrila želanie zostať s ňou a sestrou u príbuzných v Čechách, kde sa cíti bezpečne. Zároveň boli prešetrené pomery aj magistrátom mesta Mladá Boleslav, prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava a bolo zistené, že matka vytvorila pre deti vhodné podmienky, pričom počas šetrenia sa maloletá R. opäť vyjadrila, že sa jej v Čechách páči, nechce sa vrátiť na Slovensko, z otca má strach a aj maloletá K. uviedla, že jej prvé dojmy sú dobré, s otcom sa necítila spokojná, rozhodne sa k nemu nechce vrátiť, pretože sa choval divne, bol náladový, tvrdil, že ho niekto sleduje a uviedla, že chce zostať v Čechách. Pretože sa dňa 6.11.2013 dostavil na úrad otec, ktorý sa správal zvláštne prizvali plnoletú dcéru účastníkov konania J. C., ktorá uviedla, že otec mal v minulosti psychické problémy, bol hospitalizovaný vo fakultnej nemocnici Nitra, problémy sa mu prejavujú aj v súčasnosti, potrebuje liečenie, zvykne volať políciu, stalo sa, že ju 10 krát za noc volal s tým, že ho chcú zabiť, jej sa pýta či počuje hlasy, žije vo svojom svete a má psychické problémy. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj preverenie oznámení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2013.
Otec bol od 11.11.2013 do 19.11.2013 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelením nemocnice v Galante a zo správy primárky vyplýva, že trpel poruchou psychiky a správania, zapríčinenou užitím (užívaním) viacerých drog a iných psychoaktívnych látok. Otcovi bolo odporučené hlásiť sa pravidelne na kontroly v psychiatrickej ambulancii, ambulantne sa však podľa jeho vyjadrenia neliečil, lieky neužíval. Otec je od 14.4.2014 opäť hospitalizovaný a to v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie.
Styk otca s maloletými deťmi bol dočasne zakázaný predbežným opatrením Okresného súdu Galanta č.k. 12 P 251/2013-60 zo dňa 6.3.2014 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s odôvodnením, že nestabilný psychický stav otca, ktorého správanie nie je v dôsledku psychickej poruchy predvídateľné a pre deti teda nie je bezpečné si vyžaduje dočasnú úpravu pomerov a preto je tu aj nebezpečenstvo ujmy vo vývine maloletých detí. Takéto správanie sa otca vzbudzuje u maloletých detí strach, v prítomnosti otca sa necítia bezpečne, nemajú k nemu vyvinutý kladný citový vzťah a ani záujem stretávať sa s ním. Rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné.
Matka sa s maloletými deťmi vrátila z Českej republiky dňa 18.4.2014 z dôvodu prebiehajúcich vyšetrovacích úkonov vo veci oznámenia odporcu o podozrení zo zločinu únosu maloletých detí. V súčasnosti žije u brata, v rodinnom dome, kde má k dispozícii s deťmi jednu izbu, pričom na domácnosť neprispieva. Matka je v Slovenskej republike nezamestnaná, očakáva ešte vyplatenie mzdy z Česka,
nárok na podporu v nezamestnanosti jej nevznikol, dávky v hmotnej núdzi jej priznané neboli, poberá len rodinné prídavky na dve deti.
Maloleté deti chodia v súčasnosti na základnú školu v Šali, ktorú navštevovali pred vycestovaním do Českej republiky. Maloletá K. má cukrovku a má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom. Maloleté R. S.e zdravá. Inak sú ich výdavky bežné.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek , dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a aj keď výkon ich rodičovských práv a povinností bol už tunajším súdom právoplatne upravený, ktoré rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené, rodičia načas obnovili spolužitie, aj pre účely sociálneho zabezpečenia boli spoločne posudzovanými osobami a preto je dôvodné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z ich vzťahu nanovo. Pretože maloleté deti sú od odchodu zo spoločnej domácnosti u matky, ktorá o ne zabezpečuje starostlivosť riadne, súd ich zveril do jej osobnej starostlivosti, pričom matka bude maloleté deti aj zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi súd určil výživné na maloletú K. odo dňa jej opustenia spoločnej domácnosti, dňa 20.9.2013, kedy si otec prestal plniť dobrovoľne vyživovaciu povinnosť a na maloletú R.Á. z rovnakého dôvodu od 23.8.2013, v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka, u maloletej K. vo výške 60 eur mesačne, pretože má nepriaznivý zdravotný stav a u maloletej R., ktorej potreby sú bežné na 40 eur mesačne, pretože mal za to, že takéto zvýšenie odôvodňujú potreby maloletých detí, ale aj skutočnosť, že o výživu maloletých
detí sa dlhodobo stará najmä matka, otec sa s deťmi nestýka, na výživu neprispieval a neprispieva riadne ani mimoriadne, bez vážneho dôvodu iba s argumentáciou neurčitého miesta plnenia. Otec v rozhodnom období od prerušenia spoločnej domácnosti do vyhlásenia rozhodnutia súdu nebol zamestnaný, ani evidovaný ako nezamestnaný, z evidencie ktorej bol vyradený pre nespoluprácu, nevyužíva teda všetky možnosti nájsť si zamestnanie a zabezpečiť výživu maloletých detí.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Zaostalé výživné otca za obdobie odo dňa zvýšenia vyživovacej povinnosti u maloletej K. od 20.9.2013 a u maloletej R. od 23.8.2013 u oboch do dňa vyhlásenie rozhodnutia súdu dňa 5.5.2014 je u maloletej K. vo výške 442 eur (60 eur/30 dní v mesiaci september 2013 x 11 dní + 60 eur x 7 mesiacov od októbra 2013 do apríla 2014 = 442 eur) a u maloletej R. vo výške 291,61 (40/30 dní v mesiaci september 2013 x 11 dní + 40 eur x 7 mesiacov od októbra 2013 do apríla 2014 = 291,61 eur ). Zvýšené výživné za mesiac máj 2014, kedy súd rozhodoval nebolo do dňa rozhodnutia súdu ešte splatné, preto ho súd nepočítal do zaostalého výživného, otec je však povinný za tento mesiac plniť už zvýšenú vyživovaciu povinnosť. Zaostalé výživné súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 20 eur na maloletú K. a 15 eur na maloletú R. vzhľadom k momentálnej zdravotnej indispozícii otca, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody so splátok.
Podľa § 25 zákona ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Jednou zložkou rodičovských práv a zároveň aj prostriedkom k zaisteniu spoluúčasti rodiča na výchove maloletých detí, k udržiavaniu rodičovského vzťahu a k upevňovaniu citového puta je aj osobný styk rodiča s maloletými deťmi, ktoré rodič nemá vo svojej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej starostlivosti je, aby pri styku uplatňoval svoju rolu vo výchove dieťaťa len pozitívnym spôsobom. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako záujem na zdravom vývoji dieťaťa, avšak je potrebné ho chápať extenzívne. Záujmom dieťaťa sa rozumie predovšetkým to, aby dieťa vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby aj výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva, vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a tiež z ďalších právnych predpisov. Obmedziť, resp. zakázať styk dieťaťa s rodičom je v záujme dieťaťa v zmysle jeho extenzívneho výkladu aj v prípade, ak rodič napríklad ohrozuje mravnosť dieťaťa a spôsobom svojho života nie je vhodným životným príkladom pre dieťa. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita a psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu duševnej pohody dieťaťa dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Prípadom kedy obmedzením alebo zákazom styku súd chráni iný než zdravotný záujem dieťaťa je prípad, keď je rodič svojím spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak marí správne výchovné prostredie druhého rodiča a podobne. Maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa je potrebné venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že správanie sa odporcu ohrozuje zdravý duševný vývoj maloletých detí po psychickej, fyzickej aj sociálnej stránke, jeho správanie sa vzbudzuje u detí strach, necítia v prítomnosti odporcu bezpečne, nemajú k nemu vyvinutý kladný citový vzťah a ani záujem
stretávať sa s ním, čo zistil súd výsluchom maloletej K. a zo správy kolízneho opatrovníka o pohovore s maloletou R., na ktorých postoj a názor súd pri rozhodovaní prihliadol, nakoľko obidve maloleté deti sú vo veku, v ktorom už samé dokážu posúdiť správanie otca a adekvátne naň reagovať, a to najmä z ohľadom na ich rozumovú vyspelosť. Rovnako negatívne vplýva jeho správanie sa aj na výchovné prostredie maloletých detí, ktoré bolo nevhodné pre maloleté deti, z ktorého navrhovateľka zobrala mladšiu dcéru R. a strašia dcéra K. sa po negatívnom prejave psychickej poruchy odporcu rozhodla odsťahovať sa z Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané aj z niekoľkonásobných oznámení otca na príslušné oddelenie policajného zboru, že sa mu niekto dobíja do bytu, chcú ho zabiť a sledujú ho, so správy primárky psychiatrického oddelenia nemocnice v Galante, kde bol odporca hospitalizovaný od 11.11.2013 do 19.11.2013 pre podozrenie z psychickej poruchy a bolo zistené, že otec v čase prijatia trpel poruchou psychiky a správania, zapríčinenou užitím (užívaním) viacerých drog a iných psychoaktívnych látok, pričom hospitalizovaný je aj v súčasnosti v psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží, ale aj z lustrácie v trestnom registri tunajšieho súdu z ktorého súd zistil, že odporca sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti od roku 2002, ktorá mala od roku 2008 charakter násilnej trestnej činnosti za ktorú bol odsúdený na trest odňatia slobody v celkovom trvaní 4 roky, 8 mesiacov, 20 dní. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zakázal styk otca s maloletými deťmi.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.