Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-53-2014.pdf
PDF · 132.62 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/53/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci navrhovateľky: E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E., N. XXXX/XX, u P. V., proti odporcovi: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., L. XXXX/XX, t. č. G. L. E. X., o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej C. E., nar. XX.X.XXXX a maloletej L. E., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u navrhovateľky, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, na čas po rozvode manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 5. mája 2014 č. k. 13P/182/2013-102, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a vo zvyšku p o t v r d z u j e.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním manželstvo navrhovateľky E. E. a odporcu P. E., uzavreté 14.3.1992, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Šaľa, vo zväzku 13, ročník 1992, na strane 264, pod por. č. 25 rozviedol. Maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. C. E., nar. XX.X.XXXX a na výživu mal. L. E., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov mesačne, v znení účinnom v čase splatnosti bežného výživného počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Styk otca s maloletými deťmi zakázal. O trovách konania vyslovil, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil vo výroku o rozvode manželstva čl. 1 a čl. 4 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanoveniami § 18, 22 a § 23 ods. 1 až 3 a tým, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo trvalo a vážne rozvrátené. K uvedenému záveru dospel vychádzajúc z toho, že na súde prebiehali viaceré konania ohľadne ich manželstva alebo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom pochádzajúcim z manželstva. Navrhovateľka opakovane zvažovala myšlienku ukončiť manželstvo rozvodom, vždy však prišlo k obnoveniu spolužitia manželov, naposledy na jar 2013, po prepustení odporcu z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní viac než 4 roky. Navrhovateľka však v súčasnosti už radikálne vylučuje možnosť obnovenia spolužitia s odporcom, ktorý bol za posledný rok viac krát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, kde sa nachádzal aj v čase vyhlásenia rozsudku, ktorá psychická porucha a správanie sa odporcu ňou podmienené, bola aj príčinou, pre ktorú súd predbežným opatrením dočasne zakázal jeho styk s maloletými deťmi. Navrhovateľka, z dôvodu obavy o svoj život a zdravie, opustila spolu s maloletými deťmi Slovenskú republiku, čo aj
bolo príčinou definitívneho rozvratu manželstva. Z uvedených dôvodov návrhu vyhovel a to aj napriek nesúhlasu odporcu s rozvodom manželstva. Rozhodnutie v ostatných výrokoch vo veci samej odôvodnil § 113 ods. 1 O. s. p., pretože s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Výrok rozsudku o zverení maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľke a o výživnom na maloleté odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 1, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine a tým, že obe maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v ktorej sa aj nachádzajú na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré doposiaľ nebolo zmenené, pričom táto je vykonávaná riadne a takéto rozhodnutie je aj v súlade s názorom oboch maloletých detí, na ktorý súd prihliadol. A zároveň z uvedených dôvodov a nasledujúcej úpravy styku rozhodol, že len navrhovateľka bude realizovať výkon správy ich majetok a zastupovať ich v bežných veciach. Určenie výživného odporcovi odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca aj keď je momentálne nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce, nemá možnosť sa z dôvodu hospitalizácie reálne zamestnať. Výrok rozhodnutia o styku odporcu s maloletými odôvodnil ustanovením § 25 ods. 3 zákona o rodine a tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že správanie sa odporcu ohrozuje zdravý duševný vývoj maloletých detí po psychickej, fyzickej aj sociálnej stránke, jeho správanie sa vzbudzuje u detí strach, necítia sa v prítomnosti odporcu bezpečne, nemajú k nemu vyvinutý kladný citový vzťah a ani záujem stretávať sa s ním, ktorú skutočnosť zistil výsluchom maloletej C. a zo správy kolízneho opatrovníka o pohovore s maloletou L., na ktorých postoj a názor pri rozhodovaní prihliadol, nakoľko obidve maloleté deti sú vo veku, v ktorom už samé dokážu posúdiť správanie otca a adekvátne naň reagovať, a to najmä z ohľadom na ich rozumovú vyspelosť. Rovnako negatívne vplýva jeho správanie sa aj na výchovné prostredie maloletých detí, ktoré bolo nevhodné pre maloleté deti, z ktorého navrhovateľka zobrala mladšiu dcéru L. a staršia dcéra C. sa po negatívnom prejave psychickej poruchy odporcu rozhodla odsťahovať sa zo Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti mal preukázané aj z niekoľkonásobných oznámení otca na príslušné oddelenie policajného zboru, že sa mu niekto dobíja do bytu, chcú ho zabiť a sledujú ho, so správy primárky psychiatrického oddelenia nemocnice v N., kde bol odporca hospitalizovaný od 11.11.2013 do 19.11.2013 pre podozrenie z psychickej poruchy a bolo zistené, že otec v čase prijatia trpel poruchou psychiky a správania, zapríčinenou užitím (užívaním) viacerých drog a iných psychoaktívnych látok, pričom hospitalizovaný bol aj v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa v psychiatrickej nemocnici vo E. X., ale aj z lustrácie v trestnom registri, z ktorého vyplýva, že odporca sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti od roku 2002, ktorá mala od roku 2008 charakter násilnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený na trest odňatia slobody v celkovom trvaní 4 roky, 8 mesiacov, 20 dní. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 144 O. s. p., nakoľko účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania. Pojednávanie a rozhodnutie 5.5.2014 bez prítomnosti odporcu odôvodnil ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p., ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané dňom 23.4.2014, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Otec bol v čase pojednávania hospitalizovaný v G. L. vo E. X.. Lustráciou na Okresnom súde v Nitre súd zistil, že sa nevedie žiadne konanie o prípustnosti prevzatia alebo držania otca v zariadení, z čoho usúdil, že otec je tam dobrovoľne.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie uvedenému súdu. Namietal. Že súd prvého stupňa rozhodol nezákonne bez jeho prítomnosti, nakoľko bol v tom čase hospitalizovaný a mal byť preto opätovne predvolaný, nakoľko rozhodol bez jeho vyjadrenia, len na základe výpovede navrhovateľky. Uviedol, že sa pravidelne s maloletými stretáva a udržuje kontakt. Argumentoval tým, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, nakoľko navrhovateľku i maloleté má veľmi rád. Podľa názoru odvolateľa, navrhovateľka konala unáhlene a rozviesť sa ani nechce. Napokon vyjadril názor, že nie je možné rozviesť manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, o ktoré sa chce riadne starať.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Uviedla, že nie je v žiadnom kontakte s odporcom, maloleté deti sa s ním stýkať nechcú. Dňa 18.6.2014 ju odporca u jej dcéry T. E. fyzicky napadol a vyhrážal sa jej, o čom podala aj trestné oznámenie. Vyjadrila názor, že v žiadnom prípade nechce s odporcom obnoviť spolužitie aj z dôvodu, že sa ho bojí.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že odporca bol od 15.4.2009 do 13.3.2013 vo výkone trestu odňatia slobody a od 9.4.2013 do 12.8.2013 bol evidovaným nezamestnaným, z ktorej evidencie bol
vyradený pre nespoluprácu. Dňa 31.8.2013 odporca podal podnet na začatie trestného stíhania voči navrhovateľke za zločin únosu a prečin poškodzovania cudzích práv. Navrhovateľka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 9.1.2013 do 9.10.2013 a bola vyradená pre nespoluprácu. Od 23.8.2013 do apríla 2014 sa zdržiavala v českej republike, kde bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere. Od 16.4.2014 je opätovne evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Maloletá L. bola s navrhovateľkou v českej republike od 23.8.2013 a maloletá C. od 20.9.2013. Odporca bol hospitalizovaný od 11.11.2013 do 19.11.2013v NsP D. B. v N., psychiatrické oddelenie a od 14.5.2014 v G. B. E. X.. K výživnému uviedol, že otec je dobrovoľne nezamestnaný a minimálna výška výživného bola určená len z dôvodu nemožnosti zabezpečiť si prácu pre hospitalizáciu. Poukázal na konanie vedené pod sp. zn. 24 P/250/2008, v ktorom bol predbežným opatrením otcovi zakázaný styk s maloletými a rozsudkom z 12.5.2009 boli obe maloleté zverené na čas do rozvodu manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky. V konaní vedenom pod sp zn. 12 P/251/2013 prebieha samostatné konanie o zákaz styku otca s maloletými deťmi, v ktorom otec vo výpovedi 12.12.2013 uviedol, že sa ambulantne nelieči, lieky neužíva žiadne. Z výpovede maloletej C. v rovnaký deň vyplýva, že od otca odišla 20.9.2013 dobrovoľne do Českej republiky z dôvodu jeho drogovania, výtržností a jeho psychickej poruchy, od ktorého obdobia sa s ním nekontaktuje. Dňa 1.10.2013 vykonala s maloletou L. pohovor psychologička, z ktorého vyplývajú obavy maloletej z nevhodného správania otca. Z pohovoru s maloletými v čase ich pobytu v Českej republike vyplynulo, že riadne chodia do školy a s otcom sa nechcú kontaktovať. Od 23.4.2014 obe nastúpili do X. školy E. - E., ktorú riadne navštevujú a nie sú s nimi žiadne problémy. Dňa 23.5.2014 bol vykonaný pohovor s maloletou L., z ktorého vyplynulo, že sa s otcom stretnúť nechce, nechýba jej, bojí sa, aby nezbil mamu, bojí sa ho. Dňa 20.6.2014 maloletá L. uviedla, že keď mala narodeniny, otec chcel matku zbiť a vyhrážal sa matke, že keď ju stretne samu, poleje ju benzínom. Matka maloletých uviedla 20.6.2014, že otec detí ju 18.6.2014 fyzicky napadol a vyhrážal sa jej. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť, nakoľko uvedené rozhodnutie ochráni záujem maloletých detí a zabezpečí ich zdravý telesný a duševný vývoj, ich blaho.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a) O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, okrem výroku o výživnom. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava práv a povinností manželov k maloletým na čas po rozvode.
Navrhovateľka návrhom z 5.8.2013 navrhla rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva tak, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným vo výške 27,13 eur mesačne a jeho styk s maloletými deťmi bol zakázaný s odôvodnením, že odporca bol 13.3.2013 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody po 4 pol roku, pričom sľuboval, že sa polepší a bude viesť usporiadaný život, čo sa nestalo. Ďalej uviedla, že odporca trpí schizofréniou a je pod vplyvom drog. Týra ju psychicky a fyzicky. Podľa navrhovateľky manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neprichádza do úvahy možnosť obnovenia spolužitia, pretože s odporcom už ani nežije v spoločnej domácnosti. Počas trvania manželstva viac krát podala návrh na rozvod a aj keď došlo k obnoveniu spolužitia, vždy len nakrátko a potom musela od odporcu opäť utekať.
Odporca vypočutý na pojednávaní 24.2.2014 s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, pretože z manželstva pochádzajú mal. deťmi a nie sú relevantné ani dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka. Podľa neho bol hlavnou príčinou rozvratu v manželstve brat navrhovateľky, ktorý sa počas trvania ich manželstva staral do ich vzťahu a s ním a s celou svojou rodinou aj navrhovateľka, počas jeho výkonu trestu odňatia slobody pripravovala svoj odchod.
Kolízny opatrovník navrhol na čas po rozvode manželstva zveriť maloleté matke, ktorá sa o ne stará s tým, že jej bude ponechané právo zastupovať a spravovať majetok maloletých a otcovi určené výživné
v minimálnej výške, pretože sa preukázateľne z dôvodu hospitalizácie nemôže zamestnať. Styk otca s mal. deťmi navrhol vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12 P 251/2013 zakázať, tak ako bolo už rozhodnuté predbežným opatrením.
Odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z výsledkov súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania. Rodičia maloletých detí sú manželia, z manželstva ktorých pochádzajú dve maloleté deti a jedna už plnoletá dcéra T.. Manželia počas trvania manželstva viac krát prerušili a následne obnovili manželské spolužitie.
Ostatný krát boli rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom právoplatne upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 24P/250/2008 - 87 z 12.5.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoP/52/2009 z 10.11.2009, ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich na základe toho rozhodnutia zastupovala a spravovala ich majetok a odporcovi bola určená povinnosť prispievať na ich výživu a styk zostal neobmedzený. Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 16P/183/2011 z 30.11.2011 bolo upravené výživné otcovi na maloleté deti na sumu 26 eur mesačne na každé dieťa.
Odporca bol rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 3 T 214/2008-359 z 26.8.2013 uznaný za vinného z pokračujúceho trestného činu podvodu spolupáchateľstvom, podvodu, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečinu podvodu, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečinu nebezpečného vyhrážania, za čo mu súd uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov, 8 mesiacov a 20 dní. Týmto rozsudkom bol zároveň zrušený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3 T 137/2007 z 19.10.2007 za zločin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom, za čo bol odporcovi uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 8 mesiacov a rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. SA-2T 74/2000 z 21.11.2009 za trestný čin podvodu, vydierania, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2013.
Odporca bol z výkonu trestu prepustený 13.3.2014, na čo manželia obnovili spolužitie. Navrhovateľka aj odporca boli v tom čase nezamestnaní, evidovaní na úrade práce a poberali dávky a príspevky, ako spoločne posudzované osoby v celkovej výške 200 eur mesačne, ktoré boli navrhovateľke odňaté od 1.8.2013 z dôvodu, že predala nehnuteľnosť, čím sa zmenili jej majetkové pomery. U navrhovateľky začalo konanie o jej vyradenie z evidencie pre nespoluprácu, ako vyplýva z vyjadrenie zo 17.10.2013, odporca bol vyradený 12.8.2013. Navrhovateľka sa následne zamestnala, odporca nie je zamestnaný doposiaľ, podľa jeho vyjadrenia, naposledy pracoval ako brigádnik v pohostinstve u svojho brata C. E. v obci Q. - V., kde mal príjem 400 - 600 eur mesačne, ktorý na výzvu súdu ohľadne výkonu pracovnej činnosti otca nereagoval.
Manželia sa kvôli predaju nehnuteľnosti pohádali a navrhovateľka po fyzickom napadnutí odišla od odporcu a 23.8.2013 s ňou aj maloletá L., ktorú mal odporca rovnako sotiť na zem. Maloletá C. odišla za nimi 20. 9.2013. Odporca od tej doby na ich výživu neprispieva, s odôvodením, že mu nebola oznámená adresa navrhovateľky a ani jej číslo účtu, s deťmi sa nestýka.
Navrhovateľka s dcérami neskôr odišli, z obavy o svoj život a zdravie ohrozovaním zo strany otca, do C. J. v Českej republike, kde musela byť maloletá C. pre nepriaznivý zdravotný stav pár dní hospitalizovaná v nemocnici z dôvodu cukrovky. Navrhovateľka s deťmi bývala na ubytovni, kde mala výdavky 6.000 Kč mesačne a bola zamestnaná s príjmom 10.000 Kč mesačne a pomáhali im jej teta a ujo. Maloleté deti navštevovali v Českej republike základnú školu, s ktorou navrhovateľka spolupracovala.
Okresný súd Galanta dňa 26.9.2013 pod sp. zn. 16P/204/2013 vydal uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti odporcu a na základe toho rozhodnutia bolo uznesením zo dňa 17.12.2013 začaté konanie vo veci zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom vedené pod sp. zn. 13 P 314/2013. Krajský súdu v Trnave rozhodnutím zo dňa 16. decembra 2013, č. k. 26 CoP/13/2013 - 57 predmetné uznesenie súdu prvého stupňa, po tom ako bolo napadnuté odvolaním navrhovateľky, zmenil tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Dňa 1.10.2013 psychologička referátu poradensko - psychologických služieb vykonala s maloletou L. pohovor, kde maloletá odmietla prostredie odporcu, verbalizovala svoje obavy vychádzajúce z údajného
nevhodného správania odporcu. Obavy sa týkali jej samotnej, ako aj sestier a matky. Maloletá sa vyjadrila, že v novom prostredí sa cíti dobre, navrhovateľka sa o ňu stará, vyjadrila želanie zostať s ňou a so sestrou u príbuzných v Čechách, kde sa cíti bezpečne. Zároveň boli prešetrené pomery aj magistrátom mesta C. J., prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava a bolo zistené, že navrhovateľka vytvorila pre deti vhodné podmienky, pričom počas šetrenia sa maloletá L. opäť vyjadrila, že sa jej v Čechách páči, nechce sa vrátiť na Slovensko, z odporcu má strach a aj maloletá C. uviedla, že jej prvé dojmy sú dobré, s odporcom sa necítila spokojná, rozhodne sa k nemu nechce vrátiť, pretože sa choval divne, bol náladový, tvrdil, že ho niekto sleduje a uviedla, že chce zostať v Čechách. Pretože sa 6.11.2013 dostavil na úrad odporca, ktorý sa správal zvláštne, prizvali plnoletú dcéru účastníkov konania T. E., ktorá uviedla, že odporca mal v minulosti psychické problémy, bol hospitalizovaný vo V. L. L., problémy sa mu prejavujú aj v súčasnosti, potrebuje liečenie, zvykne volať políciu, stalo sa, že ju 10 krát za noc volal s tým, že ho chcú zabiť, jej sa pýta, či počuje hlasy, žije vo svojom svete a má psychické problémy. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj preverenie oznámení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 15.11.2013.
Odporca bol od 11.11.2013 do 19.11.2013 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení L. v N. a zo správy primárky vyplýva, že trpel poruchou psychiky a správania, zapríčinenou užitím (užívaním) viacerých drog a iných psychoaktívnych látok. Odporcovi bolo odporučené hlásiť sa pravidelne na kontroly v psychiatrickej ambulancii, ambulantne sa však podľa jeho vyjadrenia neliečil, lieky neužíval. Odporca je od 14.4.2014 opäť hospitalizovaný a to v G. L. E. X..
Styk odporcu s maloletými deťmi bol dočasne zakázaný predbežným opatrením Okresného súdu Galanta č. k. 12 P/251/2013-60 zo 6.3.2014 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s odôvodnením, že nestabilný psychický stav odporcu, ktorého správanie nie je v dôsledku psychickej poruchy predvídateľné a pre deti teda nie je bezpečné, si vyžaduje dočasnú úpravu pomerov a preto je tu aj nebezpečenstvo ujmy vo vývine maloletých detí. Takéto správanie sa odporcu vzbudzuje u maloletých detí strach, v prítomnosti odporcu sa necítia bezpečne, nemajú k nemu vyvinutý kladný citový vzťah a ani záujem stretávať sa s ním.
Navrhovateľka sa s maloletými deťmi vrátila z Českej republiky 18.4.2014 z dôvodu prebiehajúcich vyšetrovacích úkonov vo veci oznámenia odporcu o podozrení zo zločinu únosu maloletých detí. V súčasnosti žije u svojho brata, v rodinnom dome, kde má s mal. deťmi k dispozícii jednu izbu, pričom na domácnosť neprispieva. Navrhovateľka je v Slovenskej republike nezamestnaná, očakáva ešte vyplatenie mzdy z Česka, nárok na podporu v nezamestnanosti jej nevznikol, dávky v hmotnej núdzi jej priznané neboli, poberá len rodinné prídavky na dve deti.
Maloleté deti chodia v súčasnosti na základnú školu v E., ktorú navštevovali pred vycestovaním do Českej republiky. Maloletá C. má cukrovku a má zvýšené výdavky v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom. Maloleté L. je zdravá. Inak sú ich výdavky bežné.
V konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 13 P/314/2013 prišlo 5.5.2014 k prejednaniu a rozhodnutiu veci tak, že maloleté deti boli na čas do rozvodu manželstva rodičov zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi bolo určené výživné na maloletú C. od 20.9.2014 vo výške 60 eur mesačne a na maloletú L. od 23.8.2013 vo výške 40 eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi bol zakázaný.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií : 1/ biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb (čl. 1 až 3 základných zásad), 2/ výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí (čl. 1, 3 a 4 základných zásad a § 28 a nasl.), 3/ vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia rodiny si všestranne pomáhajú (čl. 4 základných zásad, § 18), 4/ hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (čl. 4 základných zásad, § 19). Úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia vyššie uvedených základných funkcií, ktoré manželstvo má plniť. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Pre určitý nadhľad treba mať na zreteli, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať za následok aj vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t. j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so samostatnými domácnosťami, dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného spolužitia a pod. Z ojedinelého porušenia manželských povinností jedného z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov však nemožno vyvodiť záver o bezperspektívnosti obnovenia vzťahov a spolužitia, keďže vzhľadom na individuálne povahové vlastnosti dotknutého manžela sa im nemusí prikladať vážnosť, resp. aj napriek porušeniu manželských povinností tu stále existujú silné citové väzby a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu. Súd pri rozhodovaní o rozvode musí prihliadnuť na : a) príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a zároveň má povinnosť ich zisťovať, b) záujem maloletých detí, c) porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Musí však oddeliť príčiny, ktoré síce existovali, avšak rozvrat vzťahov nespôsobili ani naň nemali vplyv, resp. existovali, ale spôsobili len dočasné odcudzenie, alebo príčiny, ktoré rozvrat len prehlbovali, od príčin, pri ktorých existoval kauzálny nexus so vznikom vážneho narušenia a trvalého rozvratu. Tieto príčiny môžu mať objektívny charakter (napr. zlý zdravotný stav, nezavinené finančné problémy, povahové odlišnosti), alebo subjektívny charakter (alkoholizmus, násilie, porušovanie manželských povinností ako nevera, nezáujem o vzájomné spolužitie, uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami rodiny a pod.) Rozvrat je spravidla spôsobený viacerými príčinami. Súd by sa nemal obmedzovať len na skúmanie poslednej príčiny, ktorá viedla k bezprostrednému rozhodnutiu podať návrh na rozvod, a ani na tzv. základnú príčinu, ktorá je najmarkantnejšia a javí sa ako najvýraznejšia pre rozvrat vzťahov. Môže však ísť len o následok inej primárnej príčiny (alkoholizmus - finančné problémy, nevera - agresivita a pod.). Súd musí pri rozhodovaní o rozvode prihliadať na všetky príčiny, ktoré sa
na rozvrate vzťahov podieľali. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Je len vecou súdu, aby starostlivo uvážil, či v danom prípade nastalo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov, a teda či ďalšie trvanie manželstva je v rozpore s jeho účelom, najmä so záujmami detí, ako aj záujmami manželov. Rozvod manželstva by mala byť teda až posledná a jediná možnosť riešenia, rozvratu vzťahov medzi manželmi. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva vážny rozvrat manželstva účastníkov. Uvedený rozvrat zapríčinila dlhšie trvajúca disharmónia účastníkov konania vo všetkých oblastiach manželského spolužitia, spôsobená najmä psychickým ochorením odporcu, ktoré si adekvátne nelieči a s tým súvisiace jeho agresívne a nepredvídateľné správanie smerované k navrhovateľke. Nesúlad v manželskom vzťahu potvrdil aj odporca, i keď v odvolaní uvádza, že navrhovateľku ľúbi. Dlhšie trvajúci nesúlad sa prehĺbil do takej miery, že viedol u navrhovateľky k opusteniu spoločnej domácnosti spolu aj s maloletými deťmi, vedenej s odporcom. Navrhovateľka nemá v úmysle obnovenie manželského spolužitia s odporcom. Odporca verbálne prezentuje úmysel manželské spolužitie s navrhovateľkou obnoviť, ale reálne kroky k obnoveniu spolužitia nepodnikol, práve naopak, na navrhovateľku zaútočil fyzicky a psychicky. Možno preto konštatovať, že obnovenie manželského spolužitia účastníkov nie je možným. Účastníci konania nevedú spoločnú domácnosť.
Z uvedeného vyplýva záver o tom, že manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich funkcií, biologickú, vzájomnej pomoci a hospodársku, a možno preto konštatovať vážne narušenie manželského vzťahu účastníkov a jeho trvalosť a nie len prechodné narušenie vzťahu. Od účastníkov konania nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo obaja účastníci potvrdili svojim konaním, keď sa ani nepokúsili o obnovu manželského spolužitia. Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď manželstvo účastníkov rozviedol vychádzajúc z vážneho a trvalého narušenia vzťahov medzi manželmi do takej miery, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. K rovnakému záveru zhodne so súdom prvého stupňa dospel aj odvolací súd.
Podľa § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 28 ods.1 a 2 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pretože z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, dcéry C. a L. súd na čas po rozvode manželstva rodičov upravil výkon práv a povinností rodičov k týmto maloletým deťom.
Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď obe maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v ktorej sa aj nachádzajú a to za základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré doposiaľ nebolo zmenené, pričom táto je vykonávaná riadne a takéto rozhodnutie je aj v súlade s názorom oboch maloletých detí, na ktorý súd prihliadol. A zároveň z uvedených dôvodov a nasledujúcej úpravy styku rozhodol, že len navrhovateľka bude realizovať výkon správy ich majetok a zastupovať ich v bežných veciach.
Odporcovi súd prvého stupňa určil povinnosť počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu oboch maloletých detí výživným v minimálnej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov mesačne, v znení účinnom v čase splatnosti bežného výživného vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, pretože mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca aj keď je momentálne nezamestnaný, neevidovaný na úrad práce, nemá možnosť sa z dôvodu hospitalizácie reálne zamestnať. Vzhľadom k tomu však, že výživné je samostatným právom každého z maloletých detí, určenie výživného spolu na obe maloleté deti je nepreskúmateľným, nakoľko z neho nevyplýva, v akej výške bolo výživné určené jednotlivo na maloletú C. a na maloletú L.. I výkon rozhodnutia súdu prvého stupňa o tomto práve maloletých detí a povinnosti odporcu - otca by bol nevykonateľným pre neurčitosť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa musí v uvedenom výroku o výživnom oboch maloletých detí zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s. p., nakoľko súd prvého stupňa odňal svojim rozhodnutím odporujúcim zákonu - určiť výživné na každé jednotlivé dieťa osobitne, možnosť konať pred súdom, ktorú nemôže napraviť ani odvolací súd vzhľadom na dvojinštančnosť súdneho konania. Odňatím možnosti konať pred súdom je postup súdu odnímajúci účastníkovi práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona, o ktorý prípad ide aj v danom prípade.
Podľa § 25 zákona ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Jednou zložkou rodičovských práv a zároveň aj prostriedkom k zaisteniu spoluúčasti rodiča na výchove maloletých detí, k udržiavaniu rodičovského vzťahu a k upevňovaniu citového puta je aj osobný styk rodiča s maloletými deťmi, ktoré rodič nemá vo svojej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej starostlivosti je, aby pri styku uplatňoval svoju rolu vo výchove dieťaťa len pozitívnym spôsobom. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako záujem na zdravom vývoji dieťaťa, avšak je potrebné ho chápať extenzívne. Záujmom dieťaťa sa rozumie predovšetkým to, aby dieťa vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby aj výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva, vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a tiež z ďalších právnych predpisov. Obmedziť, resp. zakázať styk dieťaťa s rodičom je v záujme dieťaťa v zmysle jeho extenzívneho výkladu aj v prípade, ak rodič napríklad ohrozuje mravnosť dieťaťa a spôsobom svojho života nie je vhodným životným príkladom pre dieťa. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita a psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu duševnej pohody dieťaťa dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Prípadom kedy obmedzením alebo zákazom styku súd chráni iný než zdravotný záujem dieťaťa je prípad, keď je rodič svojím spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak marí správne výchovné prostredie druhého rodiča a podobne. Maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa je potrebné venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Zo súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania vyplynulo, že správanie sa odporcu ohrozuje zdravý duševný vývoj maloletých detí po psychickej, fyzickej aj sociálnej stránke, jeho správanie sa vzbudzuje
u detí strach, necítia sa v prítomnosti odporcu bezpečne, nemajú k nemu vyvinutý kladný citový vzťah a ani záujem stretávať sa s ním, čo zistil súd prvého stupňa výsluchom maloletej C. a zo správy kolízneho opatrovníka o pohovore s maloletou L., na ktorých postoj a názor súd pri rozhodovaní prihliadol, nakoľko obidve maloleté deti sú vo veku, v ktorom už samé dokážu posúdiť správanie otca a adekvátne naň reagovať, a to najmä z ohľadom na ich rozumovú vyspelosť. Rovnako negatívne vplýva jeho správanie sa aj na výchovné prostredie maloletých detí, ktoré bolo nevhodné pre maloleté deti, z ktorého navrhovateľka zobrala mladšiu dcéru L. a staršia dcéra C. sa po negatívnom prejave psychickej poruchy odporcu rozhodla odsťahovať sa zo Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti vyplývajú z niekoľkonásobných oznámení otca na príslušné oddelenie policajného zboru, že sa mu niekto dobíja do bytu, chcú ho zabiť a sledujú ho, zo správy primárky psychiatrického oddelenia nemocnice v N., kde bol odporca hospitalizovaný od 11.11.2013 do 19.11.2013 pre podozrenie z psychickej poruchy a bolo zistené, že otec v čase prijatia trpel poruchou psychiky a správania, zapríčinenou užitím (užívaním) viacerých drog a iných psychoaktívnych látok, pričom hospitalizovaný je aj v súčasnosti v psychiatrickej nemocnici vo E. X., ale aj z lustrácie v trestnom registri, z ktorého vyplýva, že odporca sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti od roku 2002, ktorá mala od roku 2008 charakter násilnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený na trest odňatia slobody v celkovom trvaní 4 roky, 8 mesiacov, 20 dní. Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvého stupňa zakázal styk otca s maloletými deťmi, rozhodol vecne správne a odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 224 ods. 1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 144 O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, okrem výroku o výživnom maloletých detí, preto ho v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil a vo výroku o výživnom maloletých detí v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 144 O. s. p. a vyslovil, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.