Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-61-2014.pdf
PDF · 105.84 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/61/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. C., nar. XX.XX.XXXX a R. C., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov - matka: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Z. XXXX/XX, a otec: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., R. XXXX/XX, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva rodičov, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 13P/314/2013-20 zo dňa 05.05.2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že maloleté deti sa na čas do rozvodu manželstva rodičov zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec je povinný prispievať na výživu mal. K. C. nar. XX.XX.XXXX od 20.09.2013 výživným vo výške 60,- Eur mesačne, a na výživu mal. R. C. nar. XX.XX.XXXX od 23.08.2013 výživným vo výške 40,- Eur mesačne, s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Zaostalé výživné otca na mal. K. za obdobie od 20.09.2013 do 05.05.2014 vo výške 442,- Eur a zaostalé výživné na mal. R. od 23.08.2013 do 05.05.2014 vo výške 291,61 Eur, súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným, vo výške 20,- Eur na mal. K. a 15,- Eur na mal. R., pod hrozbou straty výhody týchto splátok, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Styk otca s maloletými deťmi súd zakázal. O trovách súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie prvostupňový súd v odvolaním napadnutej časti výživného a úpravy styku s použitím ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 100 ods. 3, § 25 ods. 3 Zákona o rodine a § 160 ods. 1 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a aj keď výkon ich rodičovských práv a povinností bol už súdom právoplatne upravený, ktoré rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené, rodičia načas obnovili spolužitie, aj pre účely sociálneho zabezpečenia boli spoločne posudzovanými osobami a preto je dôvodné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z ich vzťahu nanovo. Pretože maloleté deti sú od odchodu zo spoločnej domácnosti u matky, ktorá o ne zabezpečuje starostlivosť riadne, súd ich zveril do jej osobnej starostlivosti, pričom matka bude maloleté deti aj zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi súd určil výživné na mal. K. odo dňa jej opustenia spoločnej domácnosti, dňa 20.09.2013, kedy si otec prestal plniť dobrovoľne vyživovaciu povinnosť a na mal. R. z rovnakého dôvodu od 23.08.2013, v
súlade s návrhom kolízneho opatrovníka, u mal. K. vo výške 60,- Eur mesačne, pretože má nepriaznivý zdravotný stav a u mal. R., ktorej potreby sú bežné na 40,- Eur mesačne, pretože mal za to, že takéto zvýšenie odôvodňujú potreby maloletých detí, ale aj skutočnosť, že o výživu maloletých detí sa dlhodobo stará najmä matka, otec sa s deťmi nestýka, na výživu neprispieval a neprispieva riadne ani mimoriadne, bez vážneho dôvodu iba s argumentáciou neurčitého miesta plnenia. Otec v rozhodnom období od prerušenia spoločnej domácnosti do vyhlásenia rozhodnutia súdu nebol zamestnaný, ani evidovaný ako nezamestnaný, z evidencie ktorej bol vyradený pre nespoluprácu, nevyužíva teda všetky možnosti nájsť si zamestnanie a zabezpečiť výživu maloletých detí. Zaostalé výživné otca za obdobie odo dňa zvýšenia vyživovacej povinnosti u mal. K. od 20.09.2013 a u mal. R. od 23.08.2013 u oboch do dňa vyhlásenie rozhodnutia súdu dňa 05.05.2014 je u mal. K. vo výške 442,- Eur (60,- Eur/30 dní v mesiaci september 2013 x 11 dní + 60,- Eur x 7 mesiacov od októbra 2013 do apríla 2014 = 442,- Eur) a u mal. R. vo výške 291,61 (40/30 dní v mesiaci september 2013 x 11 dní + 40,- Eur x 7 mesiacov od októbra 2013 do apríla 2014 = 291,61 Eur). Zvýšené výživné za mesiac máj 2014, kedy súd rozhodoval nebolo do dňa rozhodnutia súdu ešte splatné, preto ho súd nepočítal do zaostalého výživného, otec je však povinný za tento mesiac plniť už zvýšenú vyživovaciu povinnosť. Zaostalé výživné súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 20,- Eur na mal. K. a 15,- Eur na mal. R. vzhľadom k momentálnej zdravotnej indispozícii otca, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody so splátok. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že správanie sa odporcu ohrozuje zdravý duševný vývoj maloletých detí po psychickej, fyzickej aj sociálnej stránke, jeho správanie sa vzbudzuje u detí strach, necítia v prítomnosti odporcu bezpečne, nemajú k nemu vyvinutý kladný citový vzťah a ani záujem stretávať sa s ním, čo zistil súd výsluchom mal. K. a zo správy kolízneho opatrovníka o pohovore s mal. R., na ktorých postoj a názor súd pri rozhodovaní prihliadol, nakoľko obidve maloleté deti sú vo veku, v ktorom už samé dokážu posúdiť správanie otca a adekvátne naň reagovať, a to najmä z ohľadom na ich rozumovú vyspelosť. Rovnako negatívne vplýva jeho správanie sa aj na výchovné prostredie maloletých detí, ktoré bolo nevhodné pre maloleté deti, z ktorého navrhovateľka zobrala mladšiu dcéru R. a strašia dcéra K. sa po negatívnom prejave psychickej poruchy odporcu rozhodla odsťahovať sa z Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané aj z niekoľkonásobných oznámení otca na príslušné oddelenie policajného zboru, že sa mu niekto dobíja do bytu, chcú ho zabiť a sledujú ho, zo správy primárky psychiatrického oddelenia nemocnice v Galante, kde bol odporca hospitalizovaný od 11.11.2013 do 19.11.2013 pre podozrenie z psychickej poruchy a bolo zistené, že otec v čase prijatia trpel poruchou psychiky a správania, zapríčinenou užitím (užívaním) viacerých drog a iných psychoaktívnych látok, pričom hospitalizovaný je aj v súčasnosti v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží, ale aj z lustrácie v trestnom registri súdu, z ktorého súd zistil, že odporca sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti od roku 2002, ktorá mala od roku 2008 charakter násilnej trestnej činnosti za ktorú bol odsúdený na trest odňatia slobody v celkovom trvaní 4 roky, 8 mesiacov, 20 dní. Z uvedených dôvodov súd zakázal styk otca s maloletými deťmi.
Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie uvedenému súdu. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nezákonne bez jeho prítomnosti, nakoľko bol v tom čase hospitalizovaný a mal byť preto opätovne predvolaný, nakoľko rozhodol bez jeho vyjadrenia, len na základe výpovede navrhovateľky. Uviedol, že sa pravidelne s maloletými stretáva a udržuje kontakt. Argumentoval tým, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, nakoľko navrhovateľku i maloleté má veľmi rád. Podľa názoru odvolateľa, navrhovateľka konala unáhlene a rozviesť sa ani nechce. Napokon vyjadril názor, že nie je možné rozviesť manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, o ktoré sa chce riadne starať.
Matka maloletých detí, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že odporca bol od 15.04.2009 do 13.03.2013 vo výkone trestu odňatia slobody a od 09.04.2013 do 12.08.2013 bol evidovaným nezamestnaným, z ktorej evidencie bol vyradený pre nespoluprácu. Dňa 31.08.2013 odporca podal podnet na začatie trestného stíhania voči navrhovateľke za zločin únosu a prečin poškodzovania cudzích práv. Navrhovateľka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 09.01.2013 do 09.10.2013 a bola vyradená pre nespoluprácu. Od 23.08.2013 do apríla 2014 sa zdržiavala v Českej republike, kde bola zamestnaná v riadnom
pracovnom pomere. Od 16.04.2014 je opätovne evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Mal. R. bola s navrhovateľkou v Českej republike od 23.08.2013 a mal. K. od 20.09.2013. Odporca bol hospitalizovaný od 11.11.2013 do 19.11.2013 v NsP Sv. Lukáša v Galante, psychiatrické oddelenie a od 14.05.2014 v Psychiatrickej liečebni Veľké Zálužie. K výživnému uviedol, že otec je dobrovoľne nezamestnaný a minimálna výška výživného bola určená len z dôvodu nemožnosti zabezpečiť si prácu pre hospitalizáciu. Poukázal na konanie vedené pod sp. zn. 24P/250/2008, v ktorom bol predbežným opatrením otcovi zakázaný styk s maloletými a rozsudkom z 12.05.2009 boli obe maloleté zverené na čas do rozvodu manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky. V konaní vedenom pod sp zn. 12P/251/2013 prebieha samostatné konanie o zákaz styku otca s maloletými deťmi, v ktorom otec vo výpovedi 12.12.2013 uviedol, že sa ambulantne nelieči, lieky neužíva žiadne. Z výpovede mal. K. v rovnaký deň vyplýva, že od otca odišla 20.09.2013 dobrovoľne do Českej republiky z dôvodu jeho drogovania, výtržností a jeho psychickej poruchy, od ktorého obdobia sa s ním nekontaktuje. Dňa 01.10.2013 vykonala s mal. R. pohovor psychologička, z ktorého vyplývajú obavy maloletej z nevhodného správania otca. Z pohovoru s maloletými v čase ich pobytu v Českej republike vyplynulo, že riadne chodia do školy a s otcom sa nechcú kontaktovať. Od 23.04.2014 obe nastúpili do Základnej školy C.-C., ktorú riadne navštevujú a nie sú s nimi žiadne problémy. Dňa 23.05.2014 bol vykonaný pohovor s mal. R., z ktorého vyplynulo, že sa s otcom stretnúť nechce, nechýba jej, bojí sa, aby nezbil mamu, bojí sa ho. Dňa 20.06.2014 mal. R. uviedla, že keď mala narodeniny, otec chcel matku zbiť a vyhrážal sa matke, že keď ju stretne samu, poleje ju benzínom. Matka maloletých uviedla 20.06.2014, že otec detí ju 18.06.2014 fyzicky napadol a vyhrážal sa jej. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť, nakoľko uvedené rozhodnutie ochráni záujem maloletých detí a zabezpečí ich zdravý telesný a duševný vývoj, ich blaho.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.
Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného a úpravu styku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Otec maloletých detí svoje odvolanie odôvodnil výlučne tým, že súd prvého stupňa rozhodol v jeho neprítomnosti, bez toho, aby mal možnosť sa k prejednávanej veci vyjadriť. Z obsahu spisu však nesporne vyplýva, že otec maloletých detí bol vypočutý ako účastník konania na pojednávaní dňa 24.02.2014, kedy mal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania. Následne súd prvého stupňa dňa 05.05.2014 pojednával a vec rozhodol bez prítomnosti otca podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané dňom 23.04.2014, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Otec bol v čase pojednávania hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží, pričom lustráciou na Okresnom súde Nitra bolo zistené, že sa nevedie žiadne konanie o prípustnosti prevzatia alebo držania otca v zariadení, z čoho súd usúdil, že otec je tam dobrovoľne. Odvolací súd preto považoval za splnené podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., umožňujúce súdu vec prejednať a aj rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania, preto uplatnená odvolacia námietka otca neobstojí. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že totožnú odvolaciu námietku rovnako neakceptoval Krajský súd v Trnave v rozhodnutí č.k. 23CoP/53/2014-135 zo dňa 08.09.2014.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek, dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Súd prvého stupňa správne rozhodol vo veci samej, keď obe maloleté deti zveril na čas do rozvodu manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa aj nachádzajú a to za základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré doposiaľ nebolo zmenené, pričom táto je vykonávaná riadne a takéto rozhodnutie je aj v súlade s názorom oboch maloletých detí, na ktorý súd prihliadol. A zároveň z uvedených dôvodov a nasledujúcej úpravy styku rozhodol, že len navrhovateľka bude realizovať výkon správy ich majetok a zastupovať ich v bežných veciach.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Po posúdení vyššie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvého stupňa zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletých detí, ako i odôvodneným potrebám maloletých detí a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o maloletých. Otcovi súd prvého stupňa správne určil výživné na mal. K. odo dňa jej opustenia spoločnej domácnosti, dňa 20.09.2013, kedy si otec prestal plniť dobrovoľne vyživovaciu povinnosť a na mal. R. z rovnakého dôvodu od 23.08.2013, v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka, u mal. K. vo výške 60,- Eur mesačne, pretože má nepriaznivý zdravotný stav a u mal. R., ktorej potreby sú bežné na 40,- Eur mesačne, pretože mal za to, že takéto zvýšenie odôvodňujú potreby maloletých detí, ale aj skutočnosť, že o výživu maloletých detí sa dlhodobo stará najmä matka, otec sa s deťmi nestýka, na výživu neprispieval a neprispieva riadne ani mimoriadne, bez vážneho dôvodu iba s argumentáciou neurčitého miesta plnenia. Otec v rozhodnom období od prerušenia spoločnej domácnosti do vyhlásenia rozhodnutia súdu nebol zamestnaný, ani evidovaný ako nezamestnaný, z evidencie ktorej bol vyradený pre nespoluprácu, nevyužíva teda všetky možnosti nájsť si zamestnanie a zabezpečiť výživu maloletých detí. Súd prvého stupňa rozhodol rovnako vecne správne aj o výške zaostalého výživného.
Podľa § 25 zákona ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Jednou zložkou rodičovských práv a zároveň aj prostriedkom na zabezpečenie spoluúčasti rodiča na výchove maloletých detí, na udržiavanie rodičovského vzťahu ako aj na upevňovanie citového puta je aj osobný styk rodiča s maloletými deťmi, ktoré rodič nemá vo svojej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej starostlivosti je, aby pri styku uplatňoval svoju rolu vo výchove dieťaťa len pozitívnym spôsobom. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako záujem na zdravom vývoji dieťaťa, avšak je potrebné ho chápať extenzívne. Záujmom dieťaťa sa rozumie predovšetkým to, aby dieťa vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby aj výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva, vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a tiež z ďalších právnych predpisov. Obmedziť, resp. zakázať styk dieťaťa s rodičom je v záujme dieťaťa v zmysle jeho extenzívneho výkladu aj v prípade, ak rodič napríklad ohrozuje mravnosť dieťaťa a spôsobom svojho života nie je vhodným životným príkladom pre dieťa. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita a psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa. K narušeniu duševnej pohody dieťaťa dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Prípadom, kedy obmedzením alebo zákazom styku súd chráni iný než zdravotný záujem dieťaťa je prípad, keď je rodič svojím spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak marí správne výchovné prostredie druhého rodiča a podobne. Maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa je potrebné venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Zo súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že správanie sa otca ohrozuje zdravý duševný vývoj maloletých detí po psychickej, fyzickej aj sociálnej stránke, jeho správanie sa vzbudzuje u detí strach, necítia sa v prítomnosti otca bezpečne, nemajú k nemu vyvinutý kladný citový vzťah a ani záujem stretávať sa s ním, čo zistil súd prvého stupňa výsluchom maloletej K. a zo správy kolízneho opatrovníka o pohovore s maloletou Natáliou, na ktorých postoj a názor súd pri rozhodovaní prihliadol, nakoľko obidve maloleté deti sú vo veku, v ktorom už samé dokážu posúdiť správanie otca a adekvátne naň reagovať, a to najmä z ohľadom na ich rozumovú vyspelosť. Rovnako negatívne vplýva jeho správanie sa aj na výchovné prostredie maloletých
detí, ktoré bolo nevhodné pre maloleté deti, z ktorého navrhovateľka zobrala mladšiu dcéru R. a staršia dcéra K. sa po negatívnom prejave psychickej poruchy odporcu rozhodla odsťahovať sa zo Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti vyplývajú z niekoľkonásobných oznámení otca na príslušné oddelenie policajného zboru, že sa mu niekto dobíja do bytu, chcú ho zabiť a sledujú ho, zo správy primárky psychiatrického oddelenia nemocnice v Galante, kde bol odporca hospitalizovaný od 11.11.2013 do 19.11.2013 pre podozrenie z psychickej poruchy a bolo zistené, že otec v čase prijatia trpel poruchou psychiky a správania, zapríčinenou užitím (užívaním) viacerých drog a iných psychoaktívnych látok, pričom hospitalizovaný je aj v súčasnosti v psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží, ale aj z lustrácie v trestnom registri, z ktorého vyplýva, že odporca sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti od roku 2002, ktorá mala od roku 2008 charakter násilnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený na trest odňatia slobody v celkovom trvaní 4 roky, 8 mesiacov, 20 dní. Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvého stupňa zakázal styk otca s maloletými deťmi, rozhodol vecne správne a odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.