Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13P-182-2013.pdf
PDF · 106.41 KB
No categories available
13P/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v právnej veci navrhovateľky : E. E.N., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., N. XXXX/10 u Ľ. V. a odporcu : Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., L. XXXX/XX, t.č Psychiatrická nemocnica E. X., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej C. E., nar. XX.X.XXXX a maloletej L. E., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u navrhovateľky, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky E. E. a odporcu Ľ. E. uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX sa rozvádza.
Maloleté deti sa na po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a odporca je povinný prispievať na výživu mal. C. E.N. nar. XX.X.XXXX a výživu mal. L. E. nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Zb.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov mesačne, v znení účinnom v čase splatnosti bežného výživného počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Styk otca s maloletými deťmi sa zakazuje.
Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 5.8.2013 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva tak aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným vo výške 27,13 eur mesačne a jeho styk s maloletými deťmi bol zakázaný s odôvodnením, že odporca bol dňa 13.3.2013 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody po 4 aj 1 roku, pričom sľuboval, že sa polepší a bude viesť usporiadaný život, čo sa nestalo. Ďalej uviedla, že odporca trpí schizofréniou a je pod vplyvom drog. Týra ju psychicky a fyzicky.
Navrhovateľka vypočutá na pojednávaní ako účastníčka konania uviedla, že na podanom návrhu trvá, pretože manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neprichádza do úvahy možnosť obnovenia spolužitia, pretože s odporcom už ani nežije v spoločnej domácnosti. Počas trvania manželstva viac krát podala návrh na rozvod a aj keď došlo k obnoveniu spolužitia, vždy len nakrátko a potom musela od odporcu opäť utekať.
Odporca vypočutý na pojednávaní dňa 24.2.2014 ako účastník konania s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, pretože z manželstva pochádzajú mal. deťmi a nie sú relevantné ani dôvody, ktoré uvádzala navrhovateľka. Podľa neho bol hlavnou príčinou rozvratu v manželstve brat navrhovateľky, ktorý sa počas trvania ich manželstva staral do ich vzťahu a s ním a s celou svojou rodinou aj navrhovateľka, počas jeho výkonu trestu odňatia slobody pripravovala svoj odchod.
Súd dňa 5.5.2014 pojednával a vec rozhodol bez prítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané dňom 23.4.2014, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Otec bol v čase pojednávania hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici vo E. X.. Lustráciou na Okresnom súde v Nitre súd zistil, že sa nevedie žiadne konanie o prípustnosti prevzatia alebo držania otca v zariadení, z čoho súd usúdil, že otec je tam dobrovoľne.
Kolízny opatrovník navrhol na čas po rozvode manželstva zveriť mal. deti matke, ktorá sa o ne stará, s tým, že jej bude ponechané právo zastupovať a spravovať majetok mal. detí a otcovi určiť výživné v minimálnej výške, pretože sa otec preukázateľne z dôvodu hospitalizácie nemôže zamestnať. Styk otca s mal. deťmi navrhla vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12 P 251/2013 zakázať, tak ako bolo už rozhodnuté predbežným opatrením.
Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s výsluchom účastníkov konania a čítaním sa oboznámil s rodným listom, so sobášnym listom, s potvrdeniami, s oznámeniami, s potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov, s potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, s lustráciou v trestnom registri tunajšieho súdu, s preverením oznámení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2013, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12 P 251/2013, 16 P 240/2013 a 13 P 314/2013 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru :
Rodičia maloletých detí sú manželia, z manželstva ktorých pochádzajú dve maloleté deti a jedna už plnoletá dcéra T.. Manželia počas trvania manželstva viac krát prerušili a následne obnovili manželské spolužitie.
Naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom právoplatne upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 24P/250/2008 - 87 zo dňa 12.5.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoP/52/2009 zo dňa 10.11.2009, ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich na základe toho rozhodnutia zastupovala a spravovala ich majetok a odporcovi bola určená povinnosť prispievať na ich výživu a styk zostal neobmedzený. Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 16P/183/2011 zo dňa 30.11.2011 bolo upravené výživné otcovi na maloleté deti na sumu 26 eur mesačne na každé dieťa.
Odporca bol rozsudkom Okresného súdu č.k. 3 T 214/2008-359 zo dňa 26.8.2013 uznaný za vinného z pokračujúceho trestného činu podvodu spolupáchateľstvom, podvodu, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečinu podvodu, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečinu nebezpečného vyhrážania za čo sa mu uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov, 8 mesiacov a 20 dní. Týmto rozsudkom bol zároveň zrušený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3 T 137/2007 z 19.10.2007 za zločin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom za čo bol odporcovi uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 8 mesiacov a rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. SA-2T 74/2000 z 21.11.2009 za trestný čin podvodu, vydierania, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2013.
Odporca bol z výkonu ktorého bol prepustený dňa 13.3.2014, na čo manželia obnovili spolužitie. Navrhovateľka aj odporca boli v tom čase nezamestnaní, evidovaní na úrade práce a poberali dávky a príspevky, ako spoločne posudzované osoby v celkovej výške 200 eur mesačne, ktoré boli navrhovateľke odňaté od 1.8.2013 z dôvodu, že predala nehnuteľnosť, čím sa zmenili jej majetkové pomery. U navrhovateľky začalo konanie o jej vyradenie z evidencie pre nespoluprácu, ako vyplýva z vyjadrenie zo dňa 17.10.2013, odporca bol vyradený dňa 12.8.2013. Navrhovateľka sa následne zamestnala, odporca nie je zamestnaný doposiaľ, podľa jeho vyjadrenia naposledy pracoval ako brigádnik v pohostinstve u svojho brata C. E. v obci Q. - V., kde mal príjem 400 - 600 eur mesačne, ktorý na výzvu súdu ohľadne výkonu pracovnej činnosti otca nereagoval.
Manželia sa kvôli predaju nehnuteľnosti pohádali a navrhovateľka po fyzickom napadnutí odišla od odporcu a dňa 23.8.2013 s ňou aj maloletá L., ktorú mal odporca rovnako sotiť na zem. Maloletá C. odišla za nimi dňa 20. 9.2013. Odporca od tej doby na ich výživu neprispieva, s odôvodením, že mu nebola oznámená adresa navrhovateľky a ani jej číslo účtu, s deťmi sa nestýka.
Navrhovateľka s dcérami neskôr odišli, z obavy o svoj život a zdravie ohrozovaním zo strany otca, do C. J. v Českej republike, kde musela byť maloletá C. pre nepriaznivý zdravotný stav pár dní hospitalizovaná v nemocnici z dôvodu cukrovky. Navrhovateľka s deťmi bývala na ubytovni, kde mala výdavky 6.000 Kč mesačne a bola zamestnaná s príjmom 10.000 Kč mesačne a pomáhali im jej teta a ujo. Maloleté deti navštevovali v Českej republike základnú školu, s ktorou navrhovateľka spolupracovala.
Okresný súd Galanta dňa 26.9.2013 pod sp. zn. 16P/204/2013 vydal uznesenie o predbežnom opatrení, kde vo výrokovej časti zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti odporcu a na základe toho rozhodnutia bolo uznesením zo dňa 17.12.2013 začaté konanie vo veci zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom vedené pod sp. zn. 13 P 314/2013. T. súdu v Trnave rozhodnutím zo dňa 16. decembra 2013, č.k. 26CoP/13/2013 - 57 predmetné uznesenie súdu prvého stupňa, po tom ako bolo napadnuté odvolaním navrhovateľky, zmenil tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Dňa 1.10.2013 psychologička referátu poradensko - psychologických služieb vykonala s maloletou L. pohovor, kde maloletá odmietla prostredie odporcu, verbalizovala svoje obavy vychádzajúce z údajného nevhodného správania odporcu. Obavy sa týkali jej samotnej, ako aj sestier a matky. Maloletá sa vyjadrila, že v novom prostredí sa cíti dobre, navrhovateľka sa o ňu stará, vyjadrila želanie zostať s ňou a sestrou u príbuzných v Čechách, kde sa cíti bezpečne. Zároveň boli prešetrené pomery aj magistrátom mesta Mladá Boleslav, prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava a bolo zistené, že navrhovateľka vytvorila pre deti vhodné podmienky, pričom počas šetrenia sa maloletá L. opäť vyjadrila, že sa jej v Čechách páči, nechce sa vrátiť na Slovensko, z odporcu má strach a aj maloletá C. uviedla, že jej prvé dojmy sú dobré, s odporcom sa necítila spokojná, rozhodne sa k nemu nechce vrátiť, pretože sa choval divne, bol náladový, tvrdil, že ho niekto sleduje a uviedla, že chce zostať v Čechách. Pretože sa dňa 6.11.2013 dostavil na úrad odporca, ktorý sa správal zvláštne prizvali plnoletú dcéru účastníkov konania T. E., ktorá uviedla, že odporca mal v minulosti psychické problémy, bol hospitalizovaný vo fakultnej nemocnici Nitra, problémy sa mu prejavujú aj v súčasnosti, potrebuje liečenie, zvykne volať políciu, stalo sa, že ju 10 krát za noc volal s tým, že ho chcú zabiť, jej sa pýta či počuje hlasy, žije vo svojom svete a má psychické problémy. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj preverenie oznámení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2013.
Odporca bol od 11.11.2013 do 19.11.2013 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelením nemocnice v Galante a zo správy primárky vyplýva, že trpel poruchou psychiky a správania, zapríčinenou užitím (užívaním) viacerých drog a iných psychoaktívnych látok. Odporcovi bolo odporučené hlásiť sa pravidelne na kontroly v psychiatrickej ambulancii, ambulantne sa však podľa jeho vyjadrenia neliečil, lieky neužíval. Odporca je od 14.4.2014 opäť hospitalizovaný a to v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie.
Styk odporcu s maloletými deťmi bol dočasne zakázaný predbežným opatrením Okresného súdu Galanta č.k. 12 P 251/2013-60 zo dňa 6.3.2014 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s odôvodnením, že nestabilný psychický stav odporcu, ktorého správanie nie je v dôsledku psychickej poruchy predvídateľné a pre deti teda nie je bezpečné si vyžaduje dočasnú úpravu pomerov a preto je tu aj nebezpečenstvo ujmy vo vývine maloletých detí. Takéto správanie sa odporcu vzbudzuje u maloletých detí strach, v prítomnosti odporcu sa necítia bezpečne, nemajú k nemu vyvinutý kladný citový vzťah a ani záujem stretávať sa s ním. Rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné.
Navrhovateľka sa s maloletými deťmi vrátila z Českej republiky dňa 18.4.2014 z dôvodu prebiehajúcich vyšetrovacích úkonov vo veci oznámenia odporcu o podozrení zo zločinu únosu maloletých detí. V súčasnosti žije u svojho brata, v rodinnom dome, kde má s mal. deťmi k dispozícii jednu izbu, pričom na domácnosť neprispieva. Navrhovateľka je v Slovenskej republike nezamestnaná, očakáva ešte vyplatenie mzdy z Česka, nárok na podporu v nezamestnanosti jej nevznikol, dávky v hmotnej núdzi jej priznané neboli, poberá len rodinné prídavky na dve deti.
Maloleté deti chodia v súčasnosti na základnú školu v Šali, ktorú navštevovali pred vycestovaním do Českej republiky. Maloletá C. má cukrovku a má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom. Maloleté L. je zdravá. Inak sú ich výdavky bežné.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13 P 314/2013 prišlo dňa 5.5.2014 k prejednaniu a rozhodnutie veci tak, že maloleté deti boli na čas do rozvodu manželstva rodičov zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi bolo určené výživné na maloletú C. odo dňa 20.9.2014 vo výške 60 eur mesačne a na maloletú L. odo dňa 23.8.2013 vo výške 40 eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi bol zakázaný.
Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa čl. 4 základných zásad Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z obsahu vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo trvalo a vážne rozvrátené o čom svedčia aj viaceré konania, ktoré sa na tunajšom súde ohľadne ich manželstva alebo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom pochádzajúcim z manželstva viedli. Z výpovede navrhovateľky a aj z jej jednotlivých návrhov mal súd za preukázané, že navrhovateľka opakovane zvažovala myšlienku ukončiť manželstvo rozvodom, vždy však prišlo k obnoveniu spolužitia manželov, naposledy na jar 2013, po prepustení odporcu z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní viac než 4 roky. Navrhovateľka však v súčasnosti už radikálne vylučuje možnosť obnovenia spolužitia s odporcom, ktorý bol za posledný rok viac krát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, kde sa nachádzal aj v čase vyhlásenia rozsudku, ktorá psychická porucha a správanie sa odporcu ňou podmienené, bola aj príčinou, pre ktorú súd predbežným opatrením dočasne zakázal jeho styk s maloletými deťmi. Navrhovateľka, z dôvodu obavy o svoj život a zdravie, opustila spolu s maloletými deťmi Slovenskú republiku, čo aj bolo príčinou definitívneho rozvratu manželstva. Súd z uvedených dôvodov jej návrhu vyhovel a to aj napriek nesúhlasu odporcu s rozvodom manželstva.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 28 ods.1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods.1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pretože z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, dcéry C. S. L. súd na čas po rozvode manželstva rodičov upravil výkon práv a povinností rodičov k týmto maloletým deťom.
Súd obe maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v ktorej sa aj nachádzajú a to za základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré doposiaľ nebolo zmenené, pričom táto je vykonávaná riadne a takéto rozhodnutie je aj v súlade s názorom oboch maloletých detí, na ktorý súd prihliadol. A zároveň z uvedených dôvodov a nasledujúcej úpravy styku rozhodol, že len navrhovateľka bude realizovať výkon správy ich majetok a zastupovať ich v bežných veciach.
Odporcovi súd určil povinnosť počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu oboch maloletých detí výživným v minimálnej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov mesačne, v znení účinnom v čase splatnosti bežného výživného vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, pretože mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca aj keď je momentálne nezamestnaný, neevidovaný na úrad práce, nemá možnosť sa z dôvodu hospitalizácie reálne zamestnať.
Podľa § 25 zákona ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Jednou zložkou rodičovských práv a zároveň aj prostriedkom k zaisteniu spoluúčasti rodiča na výchove maloletých detí, k udržiavaniu rodičovského vzťahu a k upevňovaniu citového puta je aj osobný styk rodiča s maloletými deťmi, ktoré rodič nemá vo svojej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej starostlivosti je, aby pri styku uplatňoval svoju rolu vo výchove dieťaťa len pozitívnym spôsobom. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako záujem na zdravom vývoji dieťaťa, avšak je potrebné ho chápať extenzívne. Záujmom dieťaťa sa rozumie predovšetkým to, aby dieťa vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby aj výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva, vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a tiež z ďalších právnych predpisov. Obmedziť, resp. zakázať styk dieťaťa s rodičom je v záujme dieťaťa v zmysle jeho extenzívneho výkladu aj v prípade, ak rodič napríklad ohrozuje mravnosť dieťaťa a spôsobom svojho života nie je vhodným životným príkladom pre dieťa. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.). Fyzické zdravie
dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita a psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu duševnej pohody dieťaťa dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Prípadom kedy obmedzením alebo zákazom styku súd chráni iný než zdravotný záujem dieťaťa je prípad, keď je rodič svojím spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak marí správne výchovné prostredie druhého rodiča a podobne. Maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa je potrebné venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že správanie sa odporcu ohrozuje zdravý duševný vývoj maloletých detí po psychickej, fyzickej aj sociálnej stránke, jeho správanie sa vzbudzuje u detí strach, necítia v prítomnosti odporcu bezpečne, nemajú k nemu vyvinutý kladný citový vzťah a ani záujem stretávať sa s ním, čo zistil súd výsluchom maloletej C. S. zo správy kolízneho opatrovníka o pohovore s maloletou L., na ktorých postoj a názor súd pri rozhodovaní prihliadol, nakoľko obidve maloleté deti sú vo veku, v ktorom už samé dokážu posúdiť správanie otca a adekvátne naň reagovať, a to najmä z ohľadom na ich rozumovú vyspelosť. Rovnako negatívne vplýva jeho správanie sa aj na výchovné prostredie maloletých detí, ktoré bolo nevhodné pre maloleté deti, z ktorého navrhovateľka zobrala mladšiu dcéru L. a strašia dcéra C. sa po negatívnom prejave psychickej poruchy odporcu rozhodla odsťahovať sa z Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané aj z niekoľkonásobných oznámení otca na príslušné oddelenie policajného zboru, že sa mu niekto dobíja do bytu, chcú ho zabiť a sledujú ho, so správy primárky psychiatrického oddelenia nemocnice v Galante, kde bol odporca hospitalizovaný od 11.11.2013 do 19.11.2013 pre podozrenie z psychickej poruchy a bolo zistené, že otec v čase prijatia trpel poruchou psychiky a správania, zapríčinenou užitím (užívaním) viacerých drog a iných psychoaktívnych látok, pričom hospitalizovaný je aj v súčasnosti v psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží, ale aj z lustrácie v trestnom registri tunajšieho súdu z ktorého súd zistil, že odporca sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti od roku 2002, ktorá mala od roku 2008 charakter násilnej trestnej činnosti za ktorú bol odsúdený na trest odňatia slobody v celkovom trvaní 4 roky, 8 mesiacov, 20 dní. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zakázal styk otca s maloletými deťmi.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.