Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-55-2022.pdf
PDF · 136.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/55/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: A. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, I. - K., ženatý, zastúpený: JUDr. Peter Debnár, advokát, so sídlom Metodova 7, Bratislava, proti žalovanej: U.. D. F. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XA, U. pri B., adresa pre doručovanie: Z. XX, Q.., vydatá, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území F., vedená v katastri nehnuteľností F. úradu J., odbor katastrálny, zapísaná na liste vlastníctva číslo XXX ako byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX v F., vo vchode T., postavený na pozemku parcela registra „. parcelné číslo XXX/X, vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti podielu XXXX/ XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcelné číslo XXX/X o výmere XXX mX - Y. o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu.
II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 03.11.2022, doručenou súdu dňa 04.11.2022, sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. F., zapísaná na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom J., katastrálnym odborom, ako byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXX v F., vo vchode T., postavený na pozemku parcela registra „. parcelné č. XXX/X, vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcelné č. XXX/X o výmere XXX mX - zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu.
2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej predať, darovať a zriadiť vecné bremeno k predmetnej nehnuteľnosti.
3. Uznesením č.k. 11C/55/2022-22 zo dňa 23.11.2022, v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/55/2022-30 zo dňa 23.11.2022 (pozn. oprava priezviska žalovanej), súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a nariadil žalovanej, aby sa dočasne zdržala predaja, darovania a zaťaženia vecným bremenom nehnuteľnosti uvedenej v odseku 1. tohto rozsudku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 20.12.2022.
4. Žalobca žalobu (v spojení s jej doplnením zo dňa 15.11.2022) odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou sú manželia a manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX pred F. úradom v Q... Počas trvania manželstva
žalovaná kúpila predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná podpísala kúpnu zmluvu XX.XX.XXXX. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol evidovaný pod sp.zn.: V-XXXX/XX. Nehnuteľnosť kúpila žalovaná do výlučného vlastníctva, napriek tomu, že sú strany manželia a na kúpnu cenu bytu si vzali hypotekárny úver z L.. Žalovaná nadviazala známosť s iným mužom a žalobca podal návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na Okresný súd Bratislava U. a konanie je vedené pod sp.zn. 40P/117/2022. Žalobca z katastrálneho portálu Okresného úradu J. - odbor katastrálny zistil, že na horeuvedenú nehnuteľnosť je vyznačená plomba pre podanie návrhu žalovanej na vklad darovacej zmluvy. Z opatrnosti písomne oznámil na Okresný úrad J. - odbor katastrálny túto skutočnosť. Následne zistil na katastrálnom portáli Okresného úradu J. - odbor katastrálny, že na horeuvedenú nehnuteľnosť je vyznačená plomba, ale na kúpnu zmluvu. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na správanie žalovanej iné nevyplýva ako to, že z predaja nehnuteľnosti chce získať finančné prostriedky iba pre seba, nehovoriac o tom, že ceny nehnuteľností rastú nahor a získala by viac finančných prostriedkov. V prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nemá žalobca žiadnu záruku vzhľadom na správanie sa žalovanej, akým spôsobom by mu žalovaná vyplatila 1 trhovej ceny nehnuteľnosti.
5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že v roku XXXX kúpila byt č. XX v F., na ktorý jej ešte manžel podal žalobu, že patrí do I.. Byt kúpila do výlučného vlastníctva, nakoľko bola v tom čase zamestnaná v B. D. v I. ako hlavná ekonómka, čo jej umožnilo si zobrať hypotekárny úver. Všetko od výberu bytu, cez zmluvy, kataster, prebratie, rekonštrukciu bytu si riešila sama a z vlastných finančných prostriedkov, nakoľko za celú dobu ich vzťahu s manželom nikdy nemali spoločné účty. Spolu boli XX rokov, manželia len 6. Spoločne sa podieľali na výdavkoch na domácnosť a deti, inak mal každý svoj účet bez prístupu toho druhého naň. V liste na kataster uvádza, že o byte sa dozvedel náhodou. Je to čistá lož. Ako dôkaz žalovaná prikladá úverovú zmluvu, ktorú ho jej banka prizvala podpísať z titulu, že je manžel a teda ručiteľ zo zákona, hoci záložné právo dala žalovaná na svoj byt, ktorý zdedila po svojom otcovi ešte pred manželstvom a hypotekárny úver platí od začiatku len žalovaná zo svojho účtu, na ktorý manžel ani prístup nemá. Z tohto titulu ani nemôže byt prestať splácať, nakoľko by banka siahla na jej byt po otcovi. Spláca ho výhradne a len žalovaná zo svojho účtu. Žalobca nevložil do bytu jediné euro. Teda je viac ako zjavné, že to bola len jej kúpa a nie je možné, ako tvrdí, že sa o byte dozvedel náhodou na katastrálnom portáli. Vedel o ňom od začiatku a keďže nepracoval a nemal príjem, od začiatku mu ležal v žalúdku. Keďže problémy v ich manželstve boli dlhodobé a manžel bol na ňu často hrubý a agresívny, bola rada, že vôbec súhlasil s podpisom úverových zmlúv, no nemala odvahu ho požiadať o podpísanie notárskej zápisnice o zúžení BSM. S realitnou kanceláriou hľadala spôsob, ako to ošetriť a bolo jej povedané, že pokiaľ priloží osvedčenie o dedičstve, že byt, ktorý zakladá, je v jej výlučnom vlastníctve po otcovi pred manželstvom, cit. „bude to o.k.“. Tak sa spoľahla na radu RK aj charakter jej manžela, o ktorom ju roky presviedčal. O ktorom sa presvedčila v tomto období, že absentuje úplne. Teraz za svoju dôveru a obetu platí a to doslova. Problémy sa prehlbovali, až sa vo februári roka XXXX takmer rozišli, no ona mala odôvodnenú obavu, že sa ju pokúsi o byt obrať, keďže je 6 rokov (celé manželstvo) nezamestnaný a bez príjmu. Z toho dôvodu sa žalovaná pokúsila byt darovať kamarátke s dodatkom, že keby sa žalovanej niečo stalo, byt vráti jej deťom. Žiaľ nepridala potvrdenie o nulových nedoplatkoch a konanie im prerušili. Keďže ju žalobca sústavne svojimi útokmi ničí, žalovaná sa nedokáže sústrediť na prácu, pomáha jej práve kamarátka, aj finančne. Za to, že u nej žalovaná býva, a nemá peniaze, jej žalovaná chcela previesť ako záruku, že raz jej to všetko splatí, práve jej byt v F.. Žiadne obohatenie pre žalovanú by z nej nevyplývalo, nakoľko kúpna cena je rovnaká ako cena, za ktorú ho kúpila a splatnosť kúpnej ceny, a teda až jej prípadné nadobudnutie, by bolo až o 4 roky, dovtedy jej chcela všetko splatiť. Dúfala, že dovtedy sa rozhodne o dome a bude mať prostriedky z predaja domu. Ak mal žalobca problém s tým, aby byt nadobudla do výlučného vlastníctva, prečo to neriešil 2 roky? Pretože s tým súhlasil. Podpísal úverové zmluvy, ktoré musel zo zákona, a tým jeho zodpovednosť skončila. Keby žalovaná byt nesplácala, príde o svoj byt po otcovi, jemu nič nehrozilo ani nehrozí a hypotekárny úver stále spláca ona. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca si kúpil auto deň pred svadbou, aby nespadlo do BSM, motorku na kamarátovu firmu, nezarobil ani cent, celú dobu nepracoval, nezaplatil za dva mesiace svoj telefón, TV a internet v dome, v ktorom nebývala, ale boli napísané na jej firmu a ona musela následne zaplatiť pokutu za porušenie viazanosti a taktiež jeho účty za dva mesiace. Ako posledné žalovaná na svoju obhajobu prikladá, že ešte aj žaloby a rôzne podania, čo na ňu neustále podáva, necháva jej posielať na Z., pričom tam pol roka nebýva, on to pochopiteľne vie, čím jej zámerne znemožňuje sa k podaniam vyjadrovať. Ako dôkazy a prílohy žalovaná prikladá manželom podpísanú úverovú zmluvu z roku XXXX, hoci tvrdí, že o kúpe sa dozvedel náhodne; mailovú komunikáciu, kde sám priznáva, že za celú dobu manželstva nezarobil ani cent; výlučne komunikáciu žalovanej s bankou a realitnou kanceláriou, kde
priznáva, že manžel súhlasí s nadobudnutím bytu do výlučného vlastníctva žalovanej a snahu to aj právne ošetriť; WA komunikáciu, kde manžel píše o byte (F ako jej výlučnom vlastníctve, že ho nechce, chce len aby ho vymazala z úveru, čo žiaľ do rozvodu nie je možné, následne svoju rétoriku zmenil a už chce ju ošklbať ako sa len dá; detail jej úverového účtu, ktorý spláca len žalovaná; trestné oznámenie za napadnutie, vyhrážanie sa zabitím a hrubé osočovanie; foto ruží ako daru z XX.XX.XXXX, teda po darovaní, o ktorom vedel, ale tvrdí, že sa o ňom dozvedel náhodou z katastrálneho portálu; kúpnu zmluvu s W. C.; vyjadrenie sa RK Reality Pro32 k žiadosti žalobcu, aby bola aj jej časť kúpnej ceny pripísaná jemu na účet; výpis z účtu, kde mu požičala 5.000 „na život“; časť WA komunikácie preukazujúca jeho charakter a „slušnosť“. Žalovaná ďalej uviedla, že vie, že chybou bolo nepodpísanie zápisnice o zúžení BSM, ktorú by žalobca nepodpísal. Všetky dôkazy však jasne hovoria, že byt nadobudla s jeho vedomím do svojho výlučného vlastníctva, o čom vie celá rodina aj priatelia, spláca ho len žalovaná a znáša všetky náklady len žalovaná.
6. V replike žalobca uviedol, že o to, kto je majiteľom predmetnej nehnuteľnosti, sa začal zaujímať, keď žalovaná nadviazala známosť s iným mužom a oznámila mu rozchod. Z úverovej zmluvy vyplýva (pracovníčkou banky mu to bolo vysvetlené a potvrdené), že rovnako je dlžníkom ako žalovaná vo výške 71.000,- eur, ale nie je vlastníkom nehnuteľnosti a výlučným vlastníkom je žalovaná. Je pravdou, že podpísal úverovú zmluvu bez oboznámenia jej obsahu, nakoľko dôveroval žalovanej, ktorá mu uviedla, že o nič nejde, že to je len formalita a nič z toho pre neho nevyplýva, aby mohla čerpať úver. Výška úveru činila 71.000,- eur, a to 55.000,- eur na kúpu nehnuteľnosti a zvyšná časť úveru vo výške 16.000,- eur mala slúžiť na rekonštrukciu bytu. Sumu 16.000,- eur si ponechala pre seba. Žiadne finančne prostriedky žalovaná do bytu neinvestovala. Žalobca spolu s bratom a kamarátom vymaľoval byt, vymenil vodovodnú batériu a osadil kryty na vypínače, na čo minul asi 300,- eur. Je pravdou, že platby odchádzajú z účtu žalovanej, ale zabudla uviesť, že od počiatku nehnuteľnosť prenajíma a z platieb za prenájom uhrádza splátky úveru a spotrebované energie. Určite náklady za prenájom neprevyšujú platby za prenájom, ale koľko zostáva žalovanej, nevie uviesť, nakoľko prístup na jej účet nemá. Pre žalovanú bolo jednoduché žalobcu zaviesť, nakoľko pracuje asi 15 rokov v realitách, má vlastnú realitnú kanceláriu asi 10 rokov, takže jej tvrdenia o tom, že ona „nevedela“, ako to spraviť, sú absurdné. Žalovaná sa pokúsila predmetnú nehnuteľnosť ešte na jar roku 2022 predať, z čoho jasne vyplýva, že si všetko dlhodobo plánovala. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu v I.-Z., ktorý prenajíma mesačne za sumu 550,- eur. Uvádza nepravdu, že nemá príjem. Len v tomto roku zarobila desaťtisíce eur z realitnej činnosti. Žalovanú viackrát upozorňoval, že má na ich dome žlté lístky na prevzatie zásielok, na čo nereagovala.
7. V duplike sa žalovaná vyjadrila, že o byte žalobca od začiatku vedel a jediné, o čo mu ide, je škodiť, obohatiť sa, ničiť jej život. Žalovaná ďalej uviedla, že sporný byt kúpila ona s vedomím žalobcu a jeho súhlasom. Keďže nevedela, ako to právne ošetriť (nie je to bežná prax) a zároveň sa chcela ochrániť do budúcna, no v snahe vyhnúť sa agresívnej konfrontácii, manžela nepožiadala o podpis notárskej zápisnice o zúžení BSM. A to je jej jediná chyba, ktorú si uvedomuje a platí za ňu, nielen finančne. Záložné právo je na jej byte po otcovi (dedičstvo), hypotéku spláca výlučne ona. Manžel otvorene hlása, že nezarobil za manželstva ani cent. Na základe čoho si nárokuje na byt, do ktorého neinvestoval jediné euro. Poznámka o minutých 300,- eur je absurdná, všetko nakúpila ona. Pravdou je, že jej pomohli byt vymaľovať, čím zase len potvrdil, že o byte, ktorý maľoval, zjavne musel vedieť. Podpis úverovej zmluvy je formalita z jeho strany. Žalovaná ručí svojim bytom po otcovi, takže ak by aj nesplácala hypotéku, banka zoberie jej byt po otcovi. Podpis žalobcu banka potrebovala ako zákonnú formalitu, nakoľko roky nemá prijem, len z titulu manžela. Sám vo vyjadrení priznáva, že nemá prístup k jej účtu, čím potvrdzuje, že vždy mali a stále majú oddelené účty a teda každý si hradí náklady a o spoločné sa delili. To, že nevedela, ako prebieha nadobudnutie bytu do výlučného vlastníctva, potvrdzuje jej komunikácia s X., kde sa jasne pýta, ako to ošetriť. Dokonca hovorila s maklérkou, prostredníctvom ktorej byt kupovala, ostala nemilo prekvapená, že sa takto veci vyvinuli, hoci vie dosvedčiť, že žalobca pri ničom nebol, obhliadky, podpisy, no vedela, že so všetkým súhlasí a sama bola prekvapená, ako mu dôveruje. Zaviedol on ju rečami o charaktere a o tom, ako by sa cit. nikdy neobohatil na jej úkor. Z aktuálnej situácie je snáď už každému jasné, kto sa chce obohatiť na koho úkor. K číslam o prenájmoch, jej „reálnych“ príjmoch, peniazoch v hotovosti, sa nebude vyjadrovať a nemal by sa ani jej manžel, keďže nemá, ako sám tvrdí, prístup k jej účtu. K novostavbe bytu v Opoji - keďže si dovolila manžela opustiť, zrušil aj dohodu o predaji domu, aj dohodu, podľa ktorej mala ona nechať jemu byt v S. a on jej novostavbu v F.. Ona jemu na sporný byt zúženie BSM podpísať nedala, on jej na S. áno a následne, keďže nemal ani korunu, mala sľúbené finančné prostriedky (pôžičku) od kamaráta na uvedenú novostavbu. Manžel dal od bytu ruky preč so slovami: „keď si na to zoženieš peniaze, nechaj si ho“. Po jej odchode dohodu zrušil a
tlačil ju do toho, aby byt kúpili spolu. V živote nikdy by s týmto človekom do spoločného obchodu nešla, keďže nedodržal slovo a odmietol jej podpísať zúženie BSM, radšej prišla o 5.000,- eur. Skoro o 10.000,- eur, nakoľko jej ,,naivný manžel“ sa vyhrážal developerovi, aby mu vrátili aj jej časť zaplatenej zálohy. Našťastie, developer je organizácia právne zdatná a keďže boli dvaja budúci kupujúci, tak zálohu vrátili na účty dvoch budúcich kupujúcich. Od schránky žalovaná nemá kľúče, nebýva tam vyše 7 mesiacov a on to snáď vie, prečo jej necháva posielať poštu na Poľovnícku, keď svoje návrhy na odpredaj podielov vedel poslať na Z..
8. Ako dôkazy žalobca predložil Kúpnu zmluvu zo dňa 28.10.2020, sobášny list, list zo dňa 13.10.2022, prvú stranu uznesenia OS Bratislava U. č.k. 40P/117/2022-17, trestné oznámenie zo dňa 01.08.2022, Zápisnicu o trestnom oznámení - doplnenie zo dňa 08.09.2022, Rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 22.09.2022, e-mail zo dňa 22.11.2022, inzerát. Žalobca ďalej navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním spisu z vkladového konania na Okresnom úrade v J..
9. Ako dôkazy žalovaná predložila Rozhodnutie OÚ J. - katastrálny odbor zo dňa 23.11.2022, list zo dňa 13.10.2022, vyjadrenie zo dňa 14.11.2022, elektronické komunikácie č.l. 37-42, 43, 44, 52, 97-99, 100, Detaily produktu rub č.l. 42, rub č.l. 43, rub č.l. 44, č.l. 45, rub č.l. 99, rub č.l. 100-101, Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie reg.č. 662238 zo dňa 28.10.2020, Rozhodnutie OÚ J. - katastrálny odbor zo dňa 04.10.2022, Vrátenie časti zálohy na kúpnu cenu - odpoveď zo dňa 13.12.2022, Potvrdenie uskutočnenia prevodu č.l. 54-96, inzerát, list zo dňa 26.08.2022, Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 16.03.2022, Úradný záznam ÚPSVaR Z. zo dňa 27.10.2022, Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 29.01.2022, fotografiu na rube č.l. 107, Potvrdenie uskutočnenia prevodu č.l. 143-148, elektronickú komunikáciu rub č.l. 148-150, e-mail zo dňa 04.01.2023, Vyúčtovaciu faktúru za dodávku elektriny: 8456220985, Potvrdenie uskutočnenia prevodu rub č.l. 151, elektronickú komunikáciu č.l. 152-156.
10. Podľa § 185 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, ako aj Výpisom z LV č. XXX pre k.ú. F. (zabezpečeným v zmysle § 185 ods. 2 CSP), keď pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala predvolanie doručené (na č.l. 158 a č.l. 160), svoju neprítomnosť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
12. Žalobca a žalovaná sú manželmi, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX (sobášny list na č.l. 9). Žalovaná bola na základe povolenia vkladu dňa 07.12.2020 Kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2020 (na č.l. 4) zaevidovaná v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. F. ako výlučný vlastník nehnuteľnosti uvedenej v odseku 1. tohto rozsudku (Výpis z LV č. XXX pre k.ú. F. na č.l. 19). Strany sporu ako dlžníci uzavreli s L., a.s. Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie reg.č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý úver bol poskytnutý za účelom nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti (zmluva na rube č.l. 45). Žalovaná urobila právne kroky za účelom prevodu predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, a to najskôr Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX (viď. rozhodnutie OÚ J. zo dňa 04.10.2022 na č.l. 51) a následne Kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2022 (viď. rozhodnutie OÚ J. zo dňa 23.11.2022 na č.l. 35).
13. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
15. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2a)
16. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (1) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. (2)
17. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)
18. Podľa § 143a ods. 1 až 3 OZ, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. (1) Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. (2) Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa. (3)
19. Podľa § 148 ods. 1 a 2 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. (1) Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva. (2)
20. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (1)
21. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
22. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
23. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „KZ“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
24. Podľa § 7 písm. c) KZ, kataster obsahuje tieto údaje: c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.
25. Podľa Čl. 20 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
26. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
27. Keďže žaloba podaná žalobcom je určovacou žalobou v zmysle určenia, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), pričom naliehavý právny záujem na danom určení nevyplýva z osobitného predpisu, a preto je potrebné ho preukazovať, súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav ohrozenia práva, či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa 06.12.2012).
28. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je teda daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak sa má určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude spravidla daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu.
29. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/116/2017 zo dňa 28.03.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že „súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd SR napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Najvyšší súd SR ďalej vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 163/2005 uviedol, že s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra slúži na preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky, je odôvodnený právny záver, že právne postavenie žalobcu (ak je v katastri ako vlastník zapísaný žalovaný, pozn.) je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností (§ 34 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, pozn.).“
30. V konaní medzi stranami nebolo sporným, že sú manželmi, ktorých manželstvo nebolo doposiaľ právoplatne rozvedené, ale stále trvá, z ktorého dôvodu stále trvá aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“), pričom toto nebolo počas manželstva zrušené ani zúžené. Z uvedeného je zrejmé, že neprebieha ani nemôže v súčasnosti prebiehať konanie o vyporiadanie BSM. Žalovaná sa zároveň počas trvania BSM dvakrát pokúsila previesť predmetnú nehnuteľnosť na tretiu osobu.
31. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do BSM strán sporu, pretože výrokom súdu sa odstráni právna neistota medzi stranami sporu zápisom žalobcu ako bezpodielového spoluvlastníka na list vlastníctva, po čom nebude možné, aby žalovaná nehnuteľnosť bez jeho vedomia a súhlasu mohla previesť na tretiu osobu a znížiť tak rozsah masy BSM. Žalobca by mal pritom mať k predmetnej nehnuteľnosti rovnaké práva a povinnosti ako žalovaná a nemal by byť vylúčený z užívania nehnuteľnosti a z nakladania s ňou. V súčasnosti je právne postavenie žalobcu neisté, keď žalovaná je na liste vlastníctva zapísaná ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti, ktorý stav jej umožňuje nakladať s nehnuteľnosťou bez súhlasu žalobcu napriek tomu, že nehnuteľnosť (ako bude uvedené nižšie) patrí do BSM strán sporu.
32. Z dôvodu, že manželstvo žalobcu so žalovanou stále trvá, nemôže sa žalobca na súde domáhať vyporiadania BSM, v ktorom konaní by súd v rámci predbežnej otázky riešil predmet BSM. Zároveň niet ani iného konania, v ktorom by sa žalobca mohol domáhať, aby sa žalovaná zdržala prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu neodkladným opatrením, keďže bez konania o vyporiadanie BSM môže byť neodkladné opatrenie dočasným riešením iba vo vzťahu ku konaniu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM (tak ako tomu bolo v tomto prípade). Vzhľadom na pokus žalovanej previesť nehnuteľnosť na tretiu osobu (napriek tomu, že vedela, že žalobca si na ňu nárokuje) existuje reálne nebezpečenstvo, že bez určenia, že nehnuteľnosť patrí do BSM, by žalovaná predmetnú nehnuteľnosť previedla na tretiu osobu, čím by došlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu a zároveň k zníženiu masy BSM.
33. Žalobcom zvolený typ žaloby je prípustný aj s ohľadom na ústavnú ochranu vlastníckeho práva (Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a požiadavku na spravodlivú a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených
práv a právom chránených záujmov (Čl. 2 ods. 1 CSP). Ak by súd žalobu žalobcu nepripustil, zostala by žalovaná oprávnená s nehnuteľnosťou nakladať a previesť ju na tretiu osobu, z ktorého dôvodu by v rámci konania o vyporiadanie BSM nebolo možné túto nehnuteľnosť prejednať v rámci masy BSM. Ak by totiž do konania o vyporiadanie BSM došlo k zmene v evidencii vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (k čomu už žalovaná v minulosti robila kroky), nebolo by viac možné otázku vlastníckeho práva riešiť v konaní o vyporiadanie BSM, pretože nový vlastník by nemohol byť účastníkom tohto konania (ktorého účastníkmi môžu byť iba manželia, ktorých BSM zaniklo), ale zároveň bez jeho účasti v konaní by nebolo možné otázku vlastníckeho práva riešiť.
34. Súd pritom poukazuje na rozsudok KS v Trnave sp.zn. 9Co/116/2017 zo dňa 28.03.2018, podľa ktorého „otázku určenia, či určitá nehnuteľnosť patrí do spoločného majetku bývalých manželov v zásade možno vyriešiť ako predbežnú v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak len ak sa týka vzájomného právneho vzťahu týchto manželov. Nie je ju však možné v takomto konaní vyriešiť ako predbežnú otázku vo vzťahu k tretej osobe, ktorá je evidovaná ako vlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Vlastník nemôže stratiť vlastníctvo k veci na základe rozhodnutia súdu vydaného v konaní, ktorého účastníkom/stranou nebol. Právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je záväzné len pre strany konania, v ktorom bolo vydané (§ 159 ods. 2 OSP, akt. § 228 CSP). Aj keď sa výrokom súdu určuje, že žalobca je vlastníkom určitej nehnuteľnosti, nemá tento rozsudok všeobecnú záväznosť, ale predstavuje rozhodnutie, ktorým bola sporná otázka rozriešená len vo vzťahu k stranám konania. Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť (okrem zákonom určených výnimiek) je subjektívna. Preto rozsudok súdu o určení, že žalobca je vlastníkom veci, odstraňuje iba spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným v danom konaní, netýka sa vlastníctva inej osoby. Voči tomu kto nebol účastníkom takéhoto konania nemožno pri posudzovaní jeho veci vychádzať zo záveru, že o vlastníckom práve bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní.“
35. Vzhľadom na vyššie uvedené, v prípade, ak by súd podanú žalobu nepripustil, nastal by stav, kedy by žalobca nemal zákonné právne prostriedky ako sa domôcť svojich práv, čím by mu súd znemožnil uplatnenie ochrany jeho základného práva vlastniť majetok a odopretím určovacej žaloby by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR).
36. Súd dodáva, že žalobca by na tu podanej žalobe nemal naliehavý právny záujem v tom prípade, ak by prebiehalo konanie o vyporiadanie BSM, v ktorom by sa otázka spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti riešila ako predbežná vo vzťahu k vyporiadaniu BSM strán sporu. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 15Co/53/2017 zo dňa 22.05.2019, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/149/2019 zo dňa 25.02.2020.
37. Ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku však konanie o vyporiadanie BSM neprebiehalo, pričom z dôvodu trvania manželstva strán sporu ani nebolo zrejmé, kedy konanie o vyporiadanie BSM prebiehať bude. V súlade s ustanovením § 217 ods. 1 CSP bolo pritom potrebné vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, ktorý je pre súd rozhodujúci.
38. Súd dodáva že právoplatné meritórne rozhodnutie vydané v tomto konaní bude zaväzovať súd prípadne v budúcnosti prejednávajúci vec v konaní o vyporiadanie BSM, a to pri posúdení prejudiciálnej otázky vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, keďže platí, že „pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31.01.2012, R 40/2013).
39. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd uznal naliehavý právny záujem žalobcu na podanej určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP, a prikročil k posúdeniu merita veci.
40. Po dobu trvania manželstva platí zákonná domnienka (§ 143 OZ), že všetky veci nadobudnuté niektorým z manželov za trvania manželstva patria do BSM, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej úprave zodpovedá (v prípade nehnuteľnosti) formálny zápis v katastri nehnuteľností. Výnimkou sú veci získané dedičstvom alebo darom, prípadne veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku, o čo v tu prejednávanej veci však nešlo, pretože žalovaná vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou. Zároveň nešlo ani o tú výnimku, že by išlo o vec slúžiacu podľa svojej povahy osobnej potrebe alebo výkonu povolania len žalovanej.
41. Vec nadobudnutá za trvania manželstva, pokiaľ nejde o niektorú zo zákonných výnimiek v zmysle § 143 OZ, sa stane predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ bola obstaraná za finančné prostriedky v BSM. Aj pri nadobudnutí veci čiastočne z prostriedkov patriacich do BSM a čiastočne z výlučných prostriedkov niektorého z manželov sa takto nadobudnutá vec stáva predmetom BSM, a to bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Vzájomné nároky manželov na refundáciu investovaných vlastných prostriedkov na nadobudnutie spoločného majetku sa v prípade zániku BSM stávajú predmetom jeho vyporiadania. Vec je pritom nadobúdaná do BSM bez ohľadu na znenie zmluvy, na základe ktorej sa vlastnícke právo nadobúdalo, a teda aj v prípade, že je podľa zmluvy nadobúdateľom iba jeden z manželov, stane sa nadobúdaná vec predmetom BSM, ibaže by bola kupovaná výlučne z peňazí, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. Súd pritom odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/42/2011 zo dňa 27.02.2012, podľa ktorého „ak cena bytu bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ktorý bol aj jediným účastníkom zmluvy o kúpe bytu, potom byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. Rovnako platí, že s výnimkou vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, nemôže žiadny z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného osobného vlastníctva, a to ani so súhlasom druhého z manželov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 5 Cz 51/1973 (R 74/1973)).
42. Súd tiež poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/99/2011 zo dňa 27.02.2013, v zmysle ktorého „ak ide o vec nadobudnutú za trvania manželstva kúpou (nie dedičstvom alebo darom), ktorá neslúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, pričom na jej zakúpenie neboli použité len finančné prostriedky patriace výlučne len jednému z manželov, v takom prípade ide vždy o vec, na ktorú sa nepochybne vzťahuje zákonné ustanovenie § 143 OZ, t.j. vec, ktorá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí. Pre úplnosť treba ešte uviesť, že ak by aj kúpna cena veci bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov každého z manželov, avšak kupujúcimi boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stáva sa táto vec predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.“
43. V konaní žalovaná netvrdila, ani nepreukázala, že by bola nehnuteľnosť nadobudnutá za jej výlučné finančné prostriedky. Naopak, nehnuteľnosť bola nadobudnutá za finančné prostriedky získané poskytnutím úveru od ČSOB, a.s., a to obom manželom ako dlžníkom. Hoci žalovaná úver spláca sama zo svojho účtu, uvedené je bez právneho významu, keďže rozhodujúce je, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá zo spoločného úveru oboch manželov, ktorý sú povinní podľa zmluvy splácať obaja. Navyše, žalovaná netvrdila ani nepreukázala, že by v prípade peňažných prostriedkov na účte išlo o jej výlučné finančné prostriedky, keď príjmy z pracovného pomeru, ako aj z podnikateľskej činnosti, sú jedným z hlavných zdrojov bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd dodáva, že i keby boli na nadobudnutie nehnuteľnosti použité z časti prostriedky z oddeleného majetku žalovanej a z časti prostriedky patriace do spoločného majetku žalobcu a žalovanej, do BSM by i tak patrila celá nehnuteľnosť. Rovnako na režim nadobudnutia bytu do BSM strán sporu nemá žiadny vplyv skutočnosť, že na poskytnutie úveru bola založená nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
44. V súvislosti s obranou žalovanej ohľadom vedomosti žalobcu o nadobúdaní nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a o jeho súhlase s tým, súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súd ČR sp.zn. 20Cdo/3593/2006 zo dňa 29.05.2008, podľa ktorého „ak bola vec nadobudnutá za trvania manželstva i len jedným z manželov, tvorí bez ohľadu na vôľu konajúceho manžela, rovnako ako manžela druhého, predmet spoločného majetku, ak nie je daný zákonný či zmluvný dôvod jej vylúčenia z predmetu spoločného majetku“. Je teda bez významu, či a aká bola dohoda medzi stranami sporu v čase nadobúdania predmetnej nehnuteľnosti, keď platí, že iným právnym úkonom ako dohodou uzavretou formou notárskej zápisnice podľa § 143a OZ nemohli manželia vylúčiť nadobudnutie nehnuteľnosti do ich BSM, ak do BSM podľa zákona patrila. Tak ako manželia nemôžu vytvoriť bezpodielové spoluvlastníctvo, ak na to nie sú zákonné predpoklady, nemôžu jeho vznik ani vylúčiť, ak na to zákonné predpoklady sú. Z vyjadrení žalovanej v konaní je pritom zrejmé, že si potrebu postupu podľa § 143a OZ uvedomovala.
45. Dôkazné bremeno, že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania manželstva niektorým z manželov, bola nadobudnutá z jeho výlučných finančných prostriedkov, spočíva v prípade sporu na tej strane sporu, ktorá takúto skutočnosť tvrdí, v tomto prípade na žalovanej. Žalovaná však použitie výlučných finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti ani netvrdila, keď nadobudnutie nehnuteľnosti z finančných prostriedkov z úveru pre oboch manželov uvedené nespĺňa. A to ani v prípade splácania úveru z účtu
žalovanej, keď na tomto účte ani neboli peňažné prostriedky patriace výlučne žalovanej, keďže príjmy zo zamestnania ako aj z podnikania, a rovnako aj z prenájmu spoločnej nehnuteľnosti, patria do BSM. Žalovaná teda bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno o tom, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá z jej výlučných prostriedkov, neuniesla. Uvedené nevylučuje použitie disparity podielov pri vyporiadaní BSM z dôvodu zohľadnenia, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí (§ 150 OZ), avšak toto nemá vplyv na otázku, ktorá bola predmetom posúdenia v tomto konaní, ale môže to byť zohľadnené až v rámci konania o vyporiadanie BSM strán sporu. S ohľadom na uvedené nemôže byť podaná žaloba v tu prejednávanej veci ani v rozpore s dobrými mravmi.
46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a vo výroku I. rozsudku určil, že predmetný byt vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu k pozemku patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej.
47. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním spisu z vkladového konania z Okresného úradu J., keďže takéto dokazovanie nebolo pre rozhodnutie vo veci potrebné, bolo by nadbytočné a nemohlo by viesť k inému rozhodnutiu súdu.
48. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
51. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.