Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/116/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Y. F., nar. XX.X.XXXX, adresa O. XXX, t. č. X., T.. I. XXXX/XX, zastúpenej spoločnosťou: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bratislava, Stará Vajnorská cesta 37, proti žalovaným: 1. C. O., nar. X.X.XXXX, adresa O. XXX a 2. N. O., nar. X.X.XXXX, adresa Q. XXX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Jana Dráčová, so sídlom Bratislava, Čajakova 7, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30C/478/2014-93 zo dňa 28.6.2016, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1. a 2. p o t v r d z u j e.

II. Vo zvyšnej zamietajúcej časti o určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, vrátane výroku o náhrade trov konania, rozsudok r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania žalovaným 1. a 2. v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 143, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako i ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právny úkon označený ako kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1. a 2., ktorou žalovaný 1. previedol na žalovanú 2. svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (špecifikovaným ako nehnuteľnosti v kat. úz. O., obec O., okres Kajal, zapísané na LV č. XXXX ako stavba s. č. 0 - altánok postavený na parc. „C“ KN č. 631/5, stavba s. č. 0- sklad náradia postavený na parc. „C“ KN č. 631/6, stavba s. č. 0 - garáž postavená na parc. „C“ KN č. 631/7, stavba s. č. 0 - sklad náradia postavená na parc. „C“ KN č. 631/8, pozn.), je neplatný, ako aj určenia, že žalobkyňa a žalovaný 1. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností; domáhala sa tiež náhrady trov konania. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala tým, že pod sp. zn. 25C/36/2012 prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM) žalobkyne a žalovaného 1. Žalovaný 1. však v priebehu konania o vyporiadanie BSM stavby postavené za trvania manželstva na parcelách patriacich do BSM, nechal zapísať do katastra nehnuteľností a následne ich previedol na svoju dcéru - žalovanú 2., o ktorom prevode žalobkyňa nevedela a nedala naň súhlas. Žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňovala tým, že je v jej záujme, aby uvedené nehnuteľnosti boli zahrnuté do masy BSM, pretože bez rozhodnutia o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré rozhodnutie vymedzí

rozsah vyporiadavaného BSM, nie je možné v konaní sp. zn. 25C/36/2012 bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať. Zároveň dôvodila porušením ust. § 145 ods. 1 OZ, keďže vzhľadom na to, že išlo o veci patriace do vyporiadavaného BSM, k prevodu vlastníckeho práva bol potrebný súhlas oboch manželov.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť, pretože by súd rozhodoval o mase BSM, ktorá otázka je už riešená v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 25C/36/2012, kde je potrebné ju vyriešiť ako otázku prejudiciálnu, resp. prípadným medzitýmnym rozsudkom. Skutočnosť, že vlastníkom predmetných stavieb nie sú žalobkyňa a žalovaný 1., a teda iné osoby ako strany konania o vyporiadanie BSM (t. j. žalovaná 2.), nebráni tomu, aby o tejto veci bolo v uvedenom konaní rozhodované, resp. sa rozhodlo o prípadných investíciách. V konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné preukázať naliehavý právny záujem, ktorý tu však nie je daný. Z hľadiska ochrany vlastníckeho práva nemôže byť v inej situácii vlastník, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností a vlastník, ktorý zapísaný nie je. Akonáhle bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobkyne žiaden zmysel, a teda určovacia žaloba nie je opodstatnená. Určovacia žaloba smeruje k nastoleniu právnej neistoty terajšieho vlastníka veci a prípadné vyhovenie žalobe bez ďalšieho by nenavodilo právny stav, ktorý žalobkyňa očakáva. V prípade určovacej žaloby je potrebné predovšetkým skúmať naliehavosť právneho záujmu, ktorý bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobkyne bez takéhoto určenia bolo neisté. O takýto prípad sa nejedná a žalobkyňa naliehavosť právneho záujmu nepreukázala. Pozitívne určenie vlastníctva rozsudkom súdu a následný zápis do katastra nehnuteľností nie je spôsobilé výrazne zlepšiť právne postavenie žalobkyne, obzvlášť za situácie, keď spornou otázkou medzi žalobkyňou a žalovaným 1. je hodnota predmetných stavieb, ktoré sú zahrnuté do masy BSM a následne hodnota vyrovnacieho podielu. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú relatívnu neplatnosť právneho úkonu vo forme kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1. a žalovanou 2., súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/268/2010, podľa ktorého, aby nastali účinky relatívnej neplatnosti, stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, a teda sa nevyžaduje v každom prípade výrok o neplatnosti. Z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, súd žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 OSP a vo veci úspešným žalovaným 1. a 2. priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Poukazovala na to, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním o vzťahu, ktorého spôsob usporiadania medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 150 . Účastníkmi tohto konania môžu byť iba manželia, ktorých BSM zaniklo. Žalovaná 2. nemôže byť v tomto konaní hmotnoprávne legitimovanou osobou, nakoľko nie je jedným z manželov. S poukazom na ustanovenia § 159 ods. 2 OSP, § 159a OSP, § 228 ods. 1 a § 228 ods. 2 a rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4208/2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3 Cz 61/1988 (r 10/1990), rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo/201/1996 (R 28/1966), rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 188/2013 (R 5/2015), rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 56/2003 a tiež Zborník stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970/1983, zv. IV., mala žalobkyňa za to, že nepochybne má naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného 1. Súd by svojim rozhodnutím nenahrádzal rozhodnutie súdu o mase BSM v konaní sp. zn. 25C/36/2012. Ktorýkoľvek z bezpodielových spoluvlastníkov sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva voči tretej osobe, toto právo im náleží spoločne, ale aj každému samostatne. Toto právo patrí bezpodielovému spoluvlastníkovi aj v čase, kedy bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, avšak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu (analogicky § 853 ods. 1 . Žalobkyňa sa nemohla úspešne od žalovanej 2. domáhať vypratania predmetných nehnuteľností, t. j. uplatniť žalobu na vydanie vecí, nakoľko táto ich neužíva. Bez určenia vlastníckeho práva absentuje podklad pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal existujúcemu právnemu stavu. Pokiaľ sa dôsledky určovacej žaloby viažu na zápis do katastra nehnuteľností, musí byť zároveň účastníkom konania aj druhý manžel (či už na strane žalobcu alebo žalovaného, ak nesúhlasí so žalobou). Nie je ani možné, ako mylne uvádza súd prvej inštancie, rozhodnúť o prejednávanej veci v konaní sp. zn. 25C/36/2012 medzitýmnym rozsudkom. Skutočnosť, že vlastníkom stavieb evidovaných na príslušnom liste vlastníctva, sú iné osoby ako účastníci konania o vyporiadanie BSM bráni tomu, aby o tejto veci

bolo rozhodované v konaní o vyporiadanie BSM. Takýto rozsudok by predstavoval len úpravu práv a povinností medzi účastníkmi konania o vyporiadanie BSM, nebol by spôsobilý na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať otázku, ktorému z manželov môžu byť tieto nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva. Spôsobilým na zápis v zmysle § 42 Katastrálneho zákona vo vzťahu k existujúcemu zápisu v katastri nehnuteľností, je iba rozhodnutie v konaní sp. zn. 30C/478/2014, nie prípadné rozhodnutie v konaní sp. zn. 25C/36/2012. V prípade ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Nič na tom nemení skutočnosť, ak je žalobcom iba jeden z bezpodielových spoluvlastníkov a druhý je pre svoj nesúhlas v procesnom postavení žalovaného. Určovacia žaloba nesmeruje k nastoleniu právnej neistoty terajšieho vlastníka veci. Naopak, prípadným rozhodnutím súdu o predmete konania dôjde k vyriešeniu spornej otázky, či už takým, alebo onakým spôsobom. Práve odmietnutie naliehavého právneho záujmu žalobkyne s odkazom na konanie, ktorého žalovaná 2. nie je účastníkom, predlžuje stav neistoty terajšieho vlastníka veci a nekonštituuje prekážku rozhodnutej veci. Tvrdenie súdu, že pozitívne určenie vlastníctva rozsudkom súdu a následný zápis do katastra nehnuteľností nie je spôsobilé výrazne zlepšiť právne postavenie žalobkyne je nesprávne. Nie je totiž možné dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností bez rozhodnutia súdu o tomto vlastníckom práve žalobkyne v konaní, ktorého účastníčkou bude aj žalovaná 2.

6. Pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, žalobkyňa uviedla, že je zrejmé, že otázku platnosti namietanej kúpnej zmluvy si súd môže vyriešiť ako predbežnú otázku vo vzťahu k požadovanému určeniu vlastníckeho práva. Avšak žalobkyňa nebola pred vykonaním prevodu na príslušnom liste vlastníctva vedená ako bezpodielová spoluvlastníčka a je zrejmé, že svoj vlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam vníma ohrozený najmä v súvislosti s uplatneným právom na vylúčenie zásahu tretích osôb (žalovanej 2.) do svojho vlastníckeho práva, od čoho je odvodený naliehavý právny záujem na uplatnenom určení. Je potrebné určiť, že veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1., a to nielen v otázke, či predmetné stavby ako veci v právnom zmysle vznikli za trvania ich manželstva, ale najmä vo vzťahu k následnému prevodu vlastníckeho práva takýchto vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva na žalovanú 2. a zápisu jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tomto smere žalobkyňa poukazovala na rozsudky NS SR z 27.6.1994, sp. zn. 2 Cdo 42/1994 (R 24/1995), NS SR z 21.2.1997, sp. zn. 3 Cdo 137/96 (ZSP 3/1998) a ZSP 40/1996. Potreba dvoch určujúcich výrokov má v danom mieste preventívny charakter a je na mieste kvôli eliminácii stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu k žalovanej 2. V tomto prípade určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá odstráni prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v zmysle podanej žaloby.

7. Žalovaní 1. a 2. odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalobkyne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podali vyjadrenie, v ktorom žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Mali za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobkyňa sa odvoláva iba na vlastné dôvody, pričom jediným dôvodom je potreba zápisu na LV v KN. Jej aktívnu legitimáciu v konaní nikto nenapadol. Nemožnosť čiastočného a medzitýmneho rozsudku v konaní o vyporiadanie BSM, nie je právne relevantnou vo vzťahu k petitu rozsudku a na rozhodnutie súdu nemalo dosah. Hoci žalobkyňa uvádza, že v konaní je potrebné riešiť oba žalované výroky pre ich preventívny charakter a elimináciu stavu ohrozenia práva v právnom vzťahu k žalovanej 2., dobromyseľnosť žalovanej 2. žalobkyňa pri nadobúdaní drobných stavieb nikdy nenapadla. Dôvody na preukázanie naliehavého právneho záujmu u oboch žalobných petitov sú len teoretické, vychádzajúce z potreby potvrdiť spoluvlastníctvo žalobkyne k drobným stavbám a dovolať sa neplatnosti následného prevodu na žalovanú 2. Avšak tieto dôvody nepostačujú, pretože vec sa dá vyriešiť aj iným spôsobom a tým žalobkyňa naliehavý právny záujem patrične nepreukázala. Žalobkyňa v odvolaní opomína, že v konaní o vyporiadanie BSM akceptuje návrh na prikázanie nehnuteľností do vlastníctva žalovaného 1. a domáha sa vyrovnacieho podielu. Je pravda, že drobné stavby dal žalovaný 1. zapísať do katastra nehnuteľností až 3 roky po rozvode manželstva po tom, čo ich úplne dokončil. Žalovaný 1. stavby v zmysle stavebného zákona uviedol do riadneho užívania, zhotovením geometrického plánu na vlastné náklady a vkladom do katastra nehnuteľností previedol predmetné stavby do svojho výlučného vlastníctva v roku 2013. Preto mal za to, že je výlučným vlastníkom vecí. Až následne v roku 2014

došlo k ich prevodu na žalovanú 2., ktorá od času zápisu predmetné stavby riadne užíva a udržiava. Žalobkyňa doposiaľ neprejavila záujem užívať a starať sa o veci, ku ktorým sa domáha spoluvlastníctva. Opustila spoločnú domácnosť a tým aj dotknuté nehnuteľnosti v decembri 2010 a od toho času nejavila záujem o dom, pozemok ani drobné stavby, neplatila dane ani náklady spojené s dokončením a užívaním nehnuteľností a dodnes, teda 6 rokov, neplatila spoločné záväzky manželov. Dožaduje sa len aktív, avšak pasíva odmieta. Žalovaní majú za to, že finančné požiadavky žalobkyne budú riešené v konaní o vyporiadanie BSM, preto len úmysel byť zapísaná na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, pokiaľ žalobkyňa v skutočnosti nejaví o veci do budúcna vážny záujem, nepostačuje na preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení práva tak, ako sa ho domáha žalobkyňa. Ide o zbytočné konanie, ktoré neslúži potrebám praktického života (R 24/1995), naopak môže byť základom pre ďalšie spory.

8. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu podala písomné vyjadrenie, kde žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v zmysle podanej žaloby. Zdôraznila, že presne špecifikovala, v čom spočíva jej naliehavý právny záujem na navrhovanom rozhodnutí. Nie je jej zrejmé, ako vykladať tvrdenie žalovaných, že vec sa dá vyriešiť aj iným spôsobom. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných tým, čo žalobkyňa navrhuje v konaní o vyporiadanie BSM vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 25C/36/2012, žalobkyňa poukazuje na ust. § 216 ods. 2 a uvádza, že vo vzťahu k prejednávanej veci je irelevantné, akým spôsobom žalobkyňa navrhuje vyporiadať masu BSM v danom konaní. Skutkové tvrdenia žalovaných, že žalovaný 1. mal za to, že je výlučným vlastníkom vecí, že žalovaná 2. tieto nehnuteľnosti riadne užíva a udržiava a že žalobkyňa neprejavila záujem užívať a starať sa o veci, ktorých spoluvlastníctva sa domáha, že sa dožaduje len aktív a pasíva odmieta, sú sporné, nemajúce podklad vo vykonanom dokazovaní, ani k odvolaniu žalobkyne a v ňom uvedeným odvolacím dôvodom.

9. Žalovaní 1. a 2. sa k vyjadreniu žalobkyne viac nevyjadrili.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu ako vecne správny podľa § 387 potvrdiť a v časti zamietajúcej žalobu o určenie že žalobkyňa a žalovaný 1. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, bolo dôvodné rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala jednak určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1. a žalovanou 2., ako aj určenia, že žalobkyňa a žalovaný 1. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností (špecifikovaných v bode 1.), a to pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach.

12. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

13. Podľa § 149 ods. 1 a 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (ods. 1). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (ods. 2).

14. Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

15. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 159 ods. 2 OSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

17. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa určovacou žalobou domáha dvoch určení, a to jednak určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1. a žalovanou 2. predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva žalovaného 1. k drobným stavbám špecifikovaným v bode 1. odôvodnenia, ako aj určenia, že bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto stavieb sú žalobkyňa a žalovaný 1. Skutkovo svoje nároky odôvodňuje tým, že predmetné stavby za začali stavať ešte za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1., dokončené však boli po zániku manželstva, pričom žalovaný 1. v priebehu súdneho konania o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 25C/36/2012, dal zapísať tieto nehnuteľnosti v katastri do svojho výlučného vlastníctva a následne ich kúpnou zmluvou previedol na svoju dcéru - žalovanú 2. Žalobkyňa tvrdí, že tieto nehnuteľnosti patria do BSM, pretože boli postavené za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1. a tiež, že žalovaný 1. tieto nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou na svoju dcéru bez vedomia a súhlasu žalobkyne, z ktorého dôvodu je právny úkon kúpnej zmluvy podľa § 145 ods. 1 neplatný.

19. Predmetné konanie sa začalo za účinnosti procesnej normy zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 80 písm. c) OSP, sa mohol žalobca určovacou žalobou domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, avšak len za podmienky, že existoval naliehavý právny záujem žalobcu na tomto určení. Existencia naliehavého právneho záujmu v konkrétnom prípade bola v zmysle tohto ustanovenia procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby.

20. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry, je naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho postavenie právne neistým. Určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená, čo do naliehavého právneho záujmu, v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba má preventívny charakter, je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Avšak aj v takýchto prípadoch (ak je už porušenie subjektívneho práva dokonané) bude daný naliehavý právny záujem na určení spravidla vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi stranami a tak naplní svoj preventívny charakter - zabráni ďalším prípadným sporom medzi stranami. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude daný naliehavý právny záujem na

určení vlastníckeho práva vždy. Naopak v prípadoch, kedy požadované určenie by malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi stranami, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Napríklad prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcu môže byť platnosť či neplatnosť tzv. scudzovacej zmluvy, t. j. zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo. Ak si súd môže otázku platnosti zmluvy posúdiť prejudiciálne, nemôže túto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia. Vtedy možno žalovať priamo na určenie vlastníckeho práva žalobcu s tým, aby si súd prejudiciálne posúdil otázku platnosti či neplatnosti zmluvy, avšak naliehavý právny záujem na samostatnom určení platnosti či neplatnosti zmluvy daný nebude.

21. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide predovšetkým o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd SR napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Najvyšší súd SR ďalej vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 163/2005 uviedol, že s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra slúži na preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky, je odôvodnený právny záver, že právne postavenie žalobcu (ak je v katastri ako vlastník zapísaný žalovaný, pozn.) je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností (§ 34 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, pozn.).

22. S účinnosťou od 1.7.2016 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), nahradil nový procesný kódex, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Aktuálne platné a účinné ustanovenie § 137 pripúšťa možnosť podania žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem s tým, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§137 písm. c/ , a ďalej pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ . Aj podľa ustanovenia § 137 písm. c) je podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, naliehavý právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) musí vyplývať z osobitného predpisu, inak je takáto žaloba neprípustná. Z uvedeného je zrejmé, že kým predchádzajúca právna úprava v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, v praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali, ak žalobca preukázal naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Nová úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (t. j. napr. že právny úkon je neplatný) iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V súčasnosti teda žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je treba považovať za vadný žalobný návrh. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je, alebo nie je (žaloba podľa § 137 písm. c/ OSP), v tomto smere sú naďalej použiteľné závery doterajšej súdnej praxe, ako bolo uvedené v bodoch 20. a 21. tohto odôvodnenia.

23. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, pokiaľ žalobu žalobkyne v časti, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva, resp. bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1. k nehnuteľnostiam aktuálne zapísanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. O., obec O., okres Kajal, ako stavba s. č. 0 - altánok postavený na parc. reg. „C“ č. 631/5, stavba s. č. 0- sklad náradia postavený na parc. reg. „C“ č. 631/6, stavba s. č. 0 - garáž postavená na parc. reg. „C“ č. 631/7, stavba s. č. 0 - sklad náradia postavená na parc. reg. „C“ č. 631/8, vo vlastníctve žalovanej 2. dôvodiac, že otázku vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam si súd môže vyriešiť ako predbežnú v prebiehajúcom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1. pod sp. zn. 25C/36/2012. Ak sa totiž má v konaní riešiť otázka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, stranami takéhoto konania

musia byť vždy ten, kto požaduje, aby mu bolo určené jeho vlastnícke právo a tiež osoba, ktorá je vedená v katastri ako vlastník nehnuteľnosti. Preto treba prisvedčiť argumentácii žalobkyne, že vzhľadom na to, že žalovaná 2. nie je stranou konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebolo by rozhodnutie súdu vydané v konaní o vyporiadanie BSM pre ňu právne záväzné. Otázku určenia, či určitá nehnuteľnosť patrí do spoločného majetku bývalých manželov v zásade možno vyriešiť ako predbežnú v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak len ak sa týka vzájomného právneho vzťahu týchto manželov. Nie je ju však možné v takomto konaní vyriešiť ako predbežnú otázku vo vzťahu k tretej osobe, ktorá je evidovaná ako vlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Vlastník nemôže stratiť vlastníctvo k veci na základe rozhodnutia súdu vydaného v konaní, ktorého účastníkom/stranou nebol. Právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je záväzné len pre strany konania, v ktorom bolo vydané (§ 159 ods. 2 OSP, akt. § 228 . Aj keď sa výrokom súdu určuje, že žalobca je vlastníkom určitej nehnuteľnosti, nemá tento rozsudok všeobecnú záväznosť, ale predstavuje rozhodnutie, ktorým bola sporná otázka rozriešená len vo vzťahu k stranám konania. Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť (okrem zákonom určených výnimiek) je subjektívna. Preto rozsudok súdu o určení, že žalobca je vlastníkom veci, odstraňuje iba spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným v danom konaní, netýka sa vlastníctva inej osoby. Voči tomu kto nebol účastníkom takéhoto konania nemožno pri posudzovaní jeho veci vychádzať zo záveru, že o vlastníckom práve bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní.

24. Preto aj v danom prípade, ak je ako vlastníčka sporných nehnuteľností v katastri evidovaná žalovaná 2., ktorá nie je stranou konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, nemožno určenie vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam účinne vyriešiť ako predbežnú otázku v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, pretože takéto rozhodnutie by nebolo pre žalovanú 2. právne záväzné a nemohlo by byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobkyne a žalovaného 1. do katastra nehnuteľností. Z toho vyplýva, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1. je daný. Žalobkyňa tvrdí, že sú spolu so žalovaným 1. bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré sú v katastri zapísané na žalovanú 2., teda sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným stavom. V podstate ide o skrytú reivindikačnú žalobu (t. j. žalobu o vydanie veci), nakoľko na základe takejto žaloby sa má dosiahnuť, aby žalobkyňa spolu so žalovaným 1. získali právne panstvo nad vecou (t. j. aby vecou mohli právne disponovať). V tomto prípade určovacia žaloba nemusí mať nevyhnutne preventívny charakter, ale je prostriedkom ochrany porušeného práva. Pre posúdenie naliehavého právneho záujmu v tejto veci potom nie je podstatné, akým spôsobom sa navrhuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/36/2012, nakoľko v konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán (§ 153 ods. 2 OSP, akt. § 216 ods. 2 a navyše v tomto konaní ani nemôže prejudikovať, akým spôsobom bude BSM žalobkyne a žalovaného 1. vyporiadané.

25. V prípade sporu o tom, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, sa potom môže ktokoľvek z manželov domáhať na súde určenia, že konkrétna vec do tohto majetku patrí. Podľa konštantnej judikatúry ochrany vlastníctva k veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov voči neoprávneným zásahom tretích osôb sa na súde môže domáhať tiež len jeden z manželov, i keď s tým nesúhlasí druhý manžel (rozsudok NS ČR z 30.4.2002, sp. zn. 28 Cdo 555/2002), v tom prípade vystupuje na strane žalovaného, ako je to aj v danej prejednávanej veci.

26. Pretože v zmysle vyššie uvedeného, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho ani nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré dokazovane vzhľadom na jeho potrebný rozsah nie je hospodárne dopĺňať v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti o určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností s poukazom na uvedenú argumentáciu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) včítane súvisiaceho výroku o trovách konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Pokiaľ však ide o právne posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1. a žalovanou 2. predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, tu rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, keď žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol.

28. V zmysle už vyššie uvedených právnych záverov (bod. 20) platí, že ak je možné žalovať na určenie práva, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa týka tohto práva alebo právneho vzťahu (rozsudok NS ČR z 25.3.2004, sp. zn. 26 Cdo 635/2003). Preto ak mal byť v zmysle tvrdení žalobkyne zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na žalovanú 2. (kupujúcu) vykonaný na základe neplatnej zmluvy (§ 145 ods. 1 , žalobkyňa môže žalovať žalovanú 2., že je vlastníkom týchto nehnuteľností. Právna otázka platnosti kúpnej zmluvy má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k otázke určenia vlastníckeho práva žalobkyne a žalovaného 1. k daným nehnuteľnostiam, preto naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy nie je daný. O tom, ktorý subjekt je vlastníkom nehnuteľnosti totiž nič nevypovedá právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je predmetná kúpna zmluva neplatná, ale len také právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností (uznesenie NS ČR z 21.4.2005, sp. zn. 30 Cdo 2606/2004). Na určení neplatnosti kúpnej zmluvy teda v tomto konkrétnom prípade naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebol daný, pričom pre rozsudok súdu je rozhodujúci právny stav (aj skutkový) v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 OSP, akt. § 217 ods. 1 . Navyše aj podľa aktuálne platného Civilného sporového poriadku sa prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ , teda aj (ne)platnosti právneho úkonu (tu kúpnej zmluvy) viaže na podmienku, že možnosť podania takejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu, inak táto žaloba nie je prípustná. V tomto prípade hmotné právo podanie žaloby o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 40a osobitne nepripúšťa, pritom všeobecným pravidlom je, že relatívnej neplatnosti sa postačí dovolať bez ingerencie súdu, pričom v prípade spornosti opodstatnenosti jednostranného právneho úkonu, ktorým sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti je možné požiadať o ochranu súd, avšak žaloba v tom prípade bude zásadne znieť na plnenie (§ 137 písm. c/ , kde sa otázka relatívnej neplatnosti právneho úkonu bude riešiť ako predbežná.

29. Neobstojí ani argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že určujúci výrok o neplatnosti kúpnej zmluvy má v danom mieste preventívny charakter a je dôvodný kvôli eliminácii stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu voči žalovanej 2. Ako bolo vyššie uvedené, súd rozhoduje podľa skutkových zistení v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 . V prípade určovacej žaloby súd určuje aktuálny právny stav veci, t. j. rozsudok určuje (ne)existenciu práva (napr. vlastníckeho) medzi stranami sporu, ku dňu jeho vyhlásenia. Preto ak sa žalobkyňa v danej právnej veci domáha určenia vlastníckeho práva, a to jednak z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti vznikli za trvania manželstva a preto patria do BSM, ako aj z dôvodu, že žalovaný 1. bez vedomia a súhlasu žalobkyne previedol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalovanú 2., bude súd riešiť obe tieto skutočnosti ako predbežné otázky pre svoje rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam, t. j. súd určí aktuálny právny stav veci s ohľadom na obe namietané okolnosti čím dôjde k vyriešeniu stavu právnej neistoty vo vzťahu k žalovanej 2. a preventívny charakter samostatnej žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy nie je daný.

30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol žalobu žalobkyne v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1. a žalovanou 2. ako vecne správny s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

31. Pretože však v časti o určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v spojení s rozhodnutím o trovách konania bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bude povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaným vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , v ďalšom konaní riadne a v súlade s aktuálne platnou procesnou normou vykonať všetky navrhnuté a pre vec relevantné dôkazy pre posúdenie otázky vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, zistený skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, aplikovať naň všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, a potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 odôvodniť.

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne i o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .