Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/99/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. K., bývajúceho v

K., zastúpeného JUDr. R. H., advokátom so sídlom v Ţ., proti odporkyni V. K.,

bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. J. V., advokátom v Č., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, vedenej ma Okresnom súde Čadca pod sp.zn.

(pôvodne sp.zn.13 C 369/2002), o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Ţiline z 30. novembra 2010, sp.zn. , v spojení s opravným uznesením

Krajského súdu v Ţiline z 8. marca 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 30. novembra

2010, sp.zn. z r u š u j e vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom zo 14. februára 2008 č.k. -263 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, ţe je výlučným vlastníkom

nehnuteľností v kat. úz. K., zapísaných na LV č. X. ako parcela čX., zastavaná plocha

22

o výmere 255 m, parcela X. zastavaná plocha o výmere 57 ma domu súpisné číslo X.,

postaveného na parcele KN 499/1. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni náhradu trov

konania 79 663,-- Sk k rukám jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Vychádzal zo skutočností, ţe účastníci konania uzatvorili manţelstvo vo Š. dňa 1.

marca 1991. Obidvaja však boli štátnymi príslušníkmi ČSFR a ako to vyplýva z § 21 ods. 2

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ich majetkové

vzťahy sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to

platným v čase uzavretia ich manţelstva. Uzatvorením manţelstva dňa 1. marca 1991

vzniklo medzi účastníkmi bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov (ďalej len BSM) a trvalo

aţ do 23. novembra 1999, kedy bolo zrušené na poklade právoplatného rozhodnutia súdu.

2

Súd prvého stupňa uviedol, ţe úprava BSM v je kogentná

a akákoľvek dohoda uzatvorená

v rozpore s týmto ustanovením zákona je absolútne neplatným úkonom z dôvodu rozporu

so zákonom v zmysle ustanovenia . V čase, keď účastníci

uzatvorili manţelstvo, úprava BSM v slovenskom právnom poriadku nepripúšťala ani

zúţenie, ani rozšírenie zákonom určeného rozsahu BSM, ani vznik predmanţelskej zmluvy

a akákoľvek dohoda k tomuto smerujúca bola neplatná. Pokiaľ potom účastníci

pred uzavretím manţelstva uzatvorili v zahraničí predmanţelskú zmluvu, táto je absolútne

neplatným právnym úkonom pre rozpor s kogentným ustanovením

a súd z úradnej povinnosti nemohol na ňu prihliadať. Z toho istého dôvodu pre rozpor

s kogentnými ustanoveniami zákona je neplatnou aj manţelská dohoda o inventarizácii

majetku, ktorú uzatvorili účastníci vo Š. počas trvania manţelstva. Táto však z dôvodu

svojho obsahu mohla byť iba nepriamym dôkazom o tom, ţe navrhovateľ vlastnil pred

uzavretím manţelstva nehnuteľný majetok v K., čo však nebolo spornou skutočnosťou.

Pokiaľ išlo o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území K. (parcela č.

2 2

X. zastavaná plocha o výmere 255 ma parcela X. zastavaná plocha o výmere 57 m), toto

vlastníctvo nadobudli účastníci uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 23. júna 1992,

zaregistrovanej štátnym notárstvom ku dňu 24. júla 1992. K úhrade kúpnej ceny došlo 24.

júna 1992 poštovou poukáţkou na účet Mestského úradu KNM, na ktorej ako odosielatelia

boli uvedení K. I. a manţelka. Navrhovateľ podľa záveru súdu prvého stupňa nijakým

priamym dôkazom nepreukázal, ţe peniaze pouţité na úhradu kúpnej ceny, pochádzali z jeho

výlučných finančných prostriedkov, ktoré nadobudol pred uzavretím manţelstva. Preto

nebolo moţné skonštatovať, ţe v danom prípade išlo o transformáciu veci, ako v konaní

tvrdil navrhovateľ. Pokiaľ išlo o nehnuteľnosť stavbu – viacúčelový objekt súp. číslo 1399

v K., postavenú na parcele KN X., išlo tu o originálne nadobudnutie vlastníckeho práva

výstavbou. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepredloţil súdu ţiadne priame

dôkazy o tom, ţe počas obdobia rokov 1993 a 1994 financoval všetky stavebné práce

a nákup materiálu zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Predloţil súdu dôkazy, ţe

k 31. máju 1990 mal na konte vo Š. uloţenú hotovosť 19 556 Š. frankov, čo zodpovedalo

sume 645 348,-- Sk. Ďalej preukazoval ďalšie finančné hotovosti uloţené vo Š., a to vo

výške 78 606 Š. frankov a 34 482 Š. frankov, avšak ku dňu 31. decembra 1992, teda v čase

trvania manţelstva. Pokiaľ išlo preto o peňaţné hotovosti preukazované ku dňu 31.

decembra 1992, v danom prípade manţelstvo účastníkov trvalo uţ dva roky, pričom

navrhovateľ nijako nepreukázal pôvod týchto peňazí z doby pred uzatvorením manţelstva.

Naopak, súd prvého stupňa povaţoval za dôvodné, ţe pokiaľ išlo o stav účtu k 31. decembru

1992, budú na ňom aj príjmy získané počas trvania manţelstva, hoci aj z podnikania

navrhovateľa, avšak patriace do BSM. Navrhovateľ nijako nepreukázal financovanie stavby

počas roku 1993 a do 23. júna 1994. Práve v tomto období vznikali podstatné znaky stavby,

pričom boli vykonané zemné práce, základy, 1. nadzemné podlaţie a ďalšie. Financovanie

stavby preukazoval výbermi z účtu ČSOB aţ počnúc

od 23. júna 1994, pričom počas roku 1994 tu boli iba 2 výbery a to 23. júna 1994 suma

10 000 DM a 4. augusta 1994 suma 5 000 DM, ostatné výbery či uţ realizované z ČSOB

alebo so SLSP boli aţ v rokoch 1995 aţ 1997, keď uţ existovali prvky dlhodobej ţivotnosti

a stavba v právnom zmysle slova. Z výpovede odporkyne, ako aj vypočutého svedka V. M.,

hoci jeho vierohodnosť bola oslabená tým, ţe je blízkym príbuzným odporkyne, vyplynulo,

ţe aj táto sa podieľala v období rokov 1993 aţ 1994 na financovaní stavby, pretoţe v danom

období pracovala vo Š. a mala stály príjem. Podstatou

pre neunesie dôkazného bremena navrhovateľa bolo podľa záveru súdu prvého stupňa však

nepredloţenie priamych dôkazov o pôvode finančných prostriedkov pouţitých

na financovanie stavby v období rokov 1993 a 1994, preto nebolo moţné konštatovať, ţe

stavba je nadobudnutá z výlučných prostriedkov navrhovateľa. Z vykonaných dôkazov bolo

preukázané to, ţe v čase nadobúdania nehnuteľnosti tu bola vôľa obidvoch účastníkov

konania nadobúdať veci do BSM. Ako kúpna zmluva na kúpu nehnuteľnosti – pozemkov

(zároveň aj ţiadosť o odkúpenie, ktorá jej predchádzala), ako aj stavebné povolenie,

kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, zmluva o dielo na stavbu

predmetnej nehnuteľnosti ako nájomné zmluvy uzatvorené po dostavaní nehnuteľnosti

s nájomcami, boli uzatvárané s obidvoma manţelmi. Súd prvého stupňa, preto majúc za to,

ţe nehnuteľnosti patria do BSM účastníkov, návrh zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa

Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo 7. októbra 2008,

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe nehnuteľnosti

v kat. území K., zapísané na LV č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha o výmere 255

22

m, parcela č. X. – zastavaná plocha o výmere 57 ma dom č. súp. X. postavený na parcele

KN č. X., patria do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Odporkyňu zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 374 788,-- Sk, do troch

dní na účet jeho právneho zástupcu. Mal za to, ţe prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil

vykonané dôkazy a z toho dôvodu neboli splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia

prvého stupňa ani na jeho zrušenie. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil s tým, ţe

návrhu v celom rozsahu vyhovel. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe

účastníci uţ pred uzavretím manţelstva prejavili vôľu zachovať vlastníctvo, vedenie

a uţívanie majetku vo svojom vlastníctve počas manţelstva. To znamená, ţe prejavili vôľu

nadobúdať vlastníctvo kaţdý samostatne. Okrem toho po uzavretí manţelstva

uzatvorili dohodu o inventarizácii majetku, na základe ktorej sa dohodli, ţe plánovaná

zástavba bude financovaná výhradne z finančných prostriedkov navrhovateľa. Na

základe listinných dôkazných prostriedkov mal odvolací súd ďalej preukázané, ţe

navrhovateľ pracoval a bol zárobkovo činný vo Š. v období od 1. apríla 1987 aţ do

vydania potvrdenia do 28. októbra 1999. Okrem toho mal príjem od K. Z. v sume 35

000 Š. frankov. Odporkyňa vo Š. pracovala asi od roku 1991 do roku 1997. Doklady

o príjmoch za uvedené obdobie súdu nepredloţila. Z výpovedí svedkov, ako aj z listinných

dôkazných prostriedkov, vyplynulo, ţe kúpnu cenu za kúpu nehnuteľnosti, ako aj

financovanie stavby na predmetných nehnuteľnostiach, realizoval otec odporkyne, ktorý mal

dispozičné právo k účtom navrhovateľa. Svedok V. M. – otec odporkyne, uviedol, ţe kúpnu

cenu zaplatil z peňazí, ktoré poskytol navrhovateľ v polovici a polovicu poskytla odporkyňa.

Taktieţ

z výsluchu Ing. V. Š. bolo zrejmé, ţe sám predseda predstavenstva, a.s. S. uviedol, ţe

navrhovateľ má dostatok finančných prostriedkov na stavbu nehnuteľnosti. Samotná

odporkyňa podpísala čestné prehlásenie dňa 14. decembra 1995, v ktorom uviedla, ţe

výstavbu viacúčelového objektu v Kysuckom Novom Meste na parcele EN X. financuje

výlučne jej manţel zo svojich finančných prostriedkov nadobudnutých pred uzavretím

manţelstva, pričom ona na výstavbu a zakúpenie pozemku neposkytla ţiadne finančné

prostriedky. Uvedené čestné prehlásenie odvolací súd povaţoval za platné, obranu

odporkyne v tom smere, ţe podpisovala čistý papier, nepovaţoval za

dôveryhodnú. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, ţe veci získané výmenou za vec alebo

z výťaţku veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manţelov, sú naďalej vo

vlastníctve tohto manţela. Nejde tu totiţ v takomto prípade o nadobudnutie nového majetku,

ani o rozmnoţenie doterajšieho majetku za trvania manţelstva, ale o zmenu, ktorá nemá

vplyv na povahu týchto vecí ako predmetu vlastníctva (R 42/1972). Poukázal na

zmluvnú voľnosť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou medzi účastníkmi, t.j. predmanţelskou

zmluvou a zmluvou o inventarizácii majetku, ktorú bolo potrebné rešpektovať aj

v súlade s Dohovorom o základných ľudských právach a slobodách.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporkyne uznesením z 15. decembra

2009 sp.zn. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konania.

Vytkol odvolaciemu súdu, ţe z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil

odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa, bez toho, aby

vo veci zopakoval alebo doplnil dokazovanie. Ak sa však chcel odchýliť od skutkových

zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal

dokazovanie v zmysle sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si

tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto

postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Uviedol, ţe

je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru

o opodstatnenosti návrhu a jeho vyhoveniu v celom rozsahu, dospel iba na základe

prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Krajský súdu v Ţiline rozsudkom z 30. novembra 2010 sp.zn. opätovne

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe nehnuteľnosti v kat. území K., zapísané

2

na LV č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha o výmere 255 m, parcela č. X. – zastavaná

2

plocha o výmere 57 ma dom č. súp. X. postavený

na parcele KN č. X., patria do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Odporkyňu zaviazal

zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 13 748,19 €

do troch dní na účet jeho právneho zástupcu. Aj po doplnenom dokazovaní výsluchom

svedkov, ktorých výpovede však vyhodnotil ako nedôveryhodné, pre rozdielnosť ich

výpovedí v rôznych štádiách konania, mal za preukázané, ţe účastníci uţ pred uzavretím

manţelstva prejavili vôľu zachovať vlastníctvo, vedenie a uţívanie majetku vo svojom

vlastníctve počas manţelstva, a preto prejavili vôľu nadobúdať vlastníctvo kaţdý samostatne.

Okrem toho po uzavretí manţelstva uzatvorili dohodu o inventarizácii majetku, na základe

ktorej sa dohodli, ţe plánovaná zástavba bude financovaná výhradne z finančných

prostriedkov navrhovateľa. Opätovne, tak ako v závere odôvodnenia svojho

predchádzajúceho rozhodnutia, poukázal na zmluvnú voľnosť v súvislosti s uzatvorenou

zmluvou medzi účastníkmi, t.j. predmanţelskou zmluvou a zmluvou o inventarizácii

majetku, ktorú bolo potrebné rešpektovať aj v súlade s Dohovorom o základných ľudských

právach a slobodách.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá ho

navrhla zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe vykonaným dokazovaním bola

preukázaná vôľa oboch účastníkov nadobúdať nehnuteľnosti do ich BSM. Pokiaľ dospel

odvolací súd k odlišnému právnemu záveru, ţe pri nadobudnutí sporných nehnuteľností došlo

k tzv. transformácii majetku, kedy navrhovateľ mal nehnuteľnosti nadobudnúť len zo svojich

výlučných prostriedkov, nepatriacich do BSM, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Poukázal na správny záver súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého

dohody uzavreté v rozpore s právnym poriadkom ČSFR, neskôr Slovenskej republiky,

konkrétne s ustanoveniami vtedy platného , treba povaţovať

za absolútne neplatné, a v tom smere mal i odvolací súd pristupovať k vyhodnoteniu

uzavretých dohôd medzi účastníkmi. V podrobnostiach ďalej rozoberala skutkový stav

i právne závery súdu.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie zamietnuť a priznať

náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe dovolanie podala

včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a dospel k záveru, ţe dovolanie odporkyne je podané

opodstatnene.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom však dovolací súd neposudzuje iba

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

O vadu takej povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka

ţiadnu z týchto vád nenamietala a vada uvedenej povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní

a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Ani vadu tejto povahy dovolateľka

nenamietala a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Odporkyňa, vychádzajúc z obsahu jej dovolania namieta, ţe zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

V predmetnej veci sa svojím návrhom navrhovateľ domáhal určenia vlastníctva

nehnuteľností, ktoré nadobudol síce počas manţelstva s odporkyňou (čo nebolo v konaní

sporné), avšak výmenou za vec alebo z výťaţku veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve,

t.j. ţe predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté do jeho výlučného vlastníctva tzv.

transformáciou veci.

Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manţelstve rozlišovať

majetkové vzťahy manţelov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov (§ 143

), ďalej majetkové vzťahy manţelov k veciam v ich podielovom

spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli spoločne pred uzavretím manţelstva alebo

za trvania manţelstva právnym titulom darovania alebo dedenia) a napokon majetkové vzťahy

jednotlivých manţelov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet ich oddeleného majetku

(ktoré nadobudol kaţdý z nich samostatne pred uzavretím manţelstva alebo ktoré slúţia

osobnej potrebe jedného z manţelov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len

jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden

z nich po uzavretí manţelstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí

manţelstva aj iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich

zodpovedá manţelmi uzatvorenej dohode podľa ).

V nadväznosti na princíp tzv. surogátu (uznávaný aj súdnou praxou – viď R 19/60) treba

vychádzať z toho, ţe pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej nedochádza k rozmnoţeniu

majetku, zostáva charakter vlastníctva nadobudnutej veci nezmenený. Surogátom sú napríklad

veci, ktoré si manţelia obstarali z príjmov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (ak sa

na nadobudnutie novej veci pouţili okrem prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve aj

prostriedky v samostatnom vlastníctve niektorého z manţelov, patrí táto vec

do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov). Ak ale určitú vec nadobudol jeden

z manţelov počas trvania manţelstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho oddelené

vlastníctvo, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva (to

neplatí, ak sa na nadobudnutie novej veci pouţili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve

jedného z manţelov aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve; v tom prípade patrí táto

vec do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov).

Obdobne aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R 49/1973

dospela k záveru, ţe vec nadobudnutá za trvania manţelstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ

nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne len jedného z manţelov.

V stanovisku R 42/1972 bol vyslovený záver, ţe pri nadobudnutí vecí z prostriedkov

patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manţelov, sa takto

nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah pouţitých prostriedkov

z BSM. Súdna prax dospela tieţ k záveru, ţe do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou,

výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manţelov. Nejde tu totiţ

o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoţenie uţ existujúceho majetku za trvania

manţelstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu

výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manţelov. Pri nadobúdaní vecí

do bezpodielového spoluvlastníctva všeobecne platí a súdna prax vychádza zo zásady, ţe

pokiaľ za trvania manţelstva bola vec nadobudnutá jednak z prostriedkov, ktoré patria

do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, t.j. zo spoločných a jednak z prostriedkov

patriacich výlučne niektorému z manţelov (t.j. získaných dedením, darovaním, a pod.), stáva

sa takáto vec predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. To isté platí aj

v prípade, ak by boli na nákup veci pouţité prostriedky získané z výťaţku z predaja veci

patriacej do výlučného vlastníctva niektorého z manţelov a čiastočne pouţité spoločné

prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manţelov (R 42/1972 str. 125). Znamená to, ţe

ak ide o vec nadobudnutú za trvania manţelstva kúpou (nie dedičstvom alebo darom), ktorá

neslúţi osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manţelov, pričom na jej

zakúpenie neboli pouţité len finančné prostriedky patriace výlučne len jednému z manţelov,

v takom prípade ide vţdy o vec, na ktorú sa nepochybne vzťahuje zákonné ustanovenie § 143

, t.j. vec, ktorá do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov patrí. Pre úplnosť treba ešte

uviesť, ţe ak by aj kúpna cena veci bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov kaţdého

z manţelov, avšak kupujúcimi boli obaja manţelia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy

prejavili vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, stáva sa táto

vec predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd zo správne zistených skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery, a to v tom, ţe k nadobudnutiu vlastníctva

k predmetným nehnuteľnostiam počas trvania BSM účastníkov, došlo len výlučne

z prostriedkov navrhovateľa, a preto došlo k tzv. transformácii, ktorý záver vyvodil len

z čestného prehlásenia zo dňa 14. decembra 1995, podpísaného odporkyňou, nakoľko

výpovede svedkov vyhodnotil ako nedôveryhodné. Toto čestné prehlásenie, ktorého obsah

spochybnila odporkyňa, však odvolací súd neposúdil v kontexte prejavenej vôle, vyjadrenej

v kúpnej zmluve zo dňa 23. júna 1992 a v ďalších písomnostiach, viaţucich sa k predmetným

nehnuteľnostiam (stavebnom rozhodnutí, kolaudačnom rozhodnutí, zmluve o dielo) zo strany

oboch účastníkov konania. Naviac uvedenému záveru odvolacieho súdu nesvedčí ani tá

skutočnosť, ţe svoju vôľu nadobúdať veci do BSM začal navrhovateľ spochybňovať aţ

s odstupom dlhšieho časového obdobia a to pod vplyvom zhoršených vzájomných vzťahov.

Naproti tomuto vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do BSM s odporkyňou nasvedčujú

poverenia pre otca odporkyne, ktorý nielen ţe kúpil fakticky nehnuteľnosť pod stavbou (t.j.

vyplatil finančné prostriedky), ale aj celú stavbu realizoval a dohliadal na ňu, čo v konaní bolo

nepochybené, nakoľko sa navrhovateľ v čase stavby nachádzal, spoločne s odporkyňou

v zahraničí.

Dovolací súd preto na rozdiel od odvolacieho súdu dospel k záveru, ţe navrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ţe predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým sa

domáhal určenia vlastníctva nadobudol výlučne zo svojich finančných prostriedkov získaných

pred manţelstvom a ţe pri uzatváraní zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, ako aj pri následných

krokoch vedúcich k zhotoveniu stavby, nemal úmysel tieto nadobudnúť do BSM, ale len

do svojho výlučného vlastníctva.

Pokiaľ odvolací súd poukázal v závere svojho rozhodnutia na zmluvnú voľnosť

v súvislosti s uzavretou zmluvou medzi účastníkmi (predmanţelskou zmluvou a zmluvou

o inventarizácii majetku), ktoré je „potrebné rešpektovať aj s poukazom na Dohovor

o ochrane ľudských práva a slobôd“, bez toho, aby tento svoj záver bliţšie odvolací súd

odôvodnil, dovolací súd uvádza, ţe (ako správne uviedol uţ súd prvého stupňa) účastníci

uzavreli manţelstvo ako štátni príslušníci bývalej ČSFR dňa 1. marca 1991 a ich majetkové

vzťahy sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky.

predmanţelskú zmluvu, ani zmluvu o inventarizácii majetku nepoznal a nepozná ani

v súčasnosti, a preto bolo moţné k týmto prihliadať len ako k písomným dôkazom,

dosvedčujúcim skutkový stav, nie však k relevantným právnym úkonom, a tieto dôkazy

vyhodnotiť v kontexte k ostatným dôkazom ( ), čo však v odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho súdu si v časti logicky protirečí a v časti i absentuje.

Z uvedeného vyplýva, ţe odporkyňa opodstatnene namietla existenciu dovolacích

dôvodov v zmysle Dovolací súd so zreteľom na to rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2013

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová