Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/42/2011

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci navrhovateľky K. B., bývajúcej v L.L., zastúpenej JUDr. J. Č., advokátkou

so sídlom v L., proti odporcovi R. B., bývajúcemu v Ľ., zastúpenému JUDr. J. D., advokátom

so sídlom v L., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. októbra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi v lehote 3 dní trovy dovolacieho konania

vo výške 58,86 € do rúk JUDr. J. D., advokáta so sídlom v L.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 15. marca 2010 č.k. -269

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“) tak, že z hnuteľných

vecí patriacich do BSM prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky automatickú pračku

a do výlučného vlastníctva odporcu manželské dvojlôžko, skriňovú zostavu zo spálne,

príborník a linku s drezom. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom

vyrovnania podielov sumu 481,31 €. Každému z účastníkov uložil povinnosť zaplatiť na účet

2

súdu prvého stupňa súdny poplatok po 40,25 €; účastníkom nepriznal právo na náhradu trov

konania. Pri vyporiadaní BSM vychádzal z ustanovenia

a hodnotu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva ustálil v hodnote

48 500 Sk, z čoho podiel každého z účastníkov predstavuje 24 250 Sk. Navrhovateľke

z majetku patriaceho do BSM prikázal do vlastníctva veci v hodnote 12 000 Sk, a po

zohľadnení polovice hodnoty žalúzií (4 500 Sk : 2), ktoré boli zakúpené zo spoločných

prostriedkov a nachádzajú sa v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporcu, na vyrovnanie

podielov uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 481,31 € [(24 250 Sk - 12 250 Sk) + 2 250 Sk].

Pokiaľ ide o byt č. 6, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu v L. (ďalej len „byt“) bol

súd prvého stupňa toho názoru, že tento nepatrí do BSM, ale tvorí výlučné vlastníctvo

odporcu. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že byt vo svojom mene kúpil a uhradil

aj kúpnu cenu (25. júna 1999) z výlučných prostriedkov odporca pred uzavretím manželstva

(manželstvo bolo uzavreté 4. marca 2000). K tvrdeniu navrhovateľky, že na kúpu bytu

poskytla 15 000 Sk uviedol, že odporca v konaní preukázal dostatok výlučných finančných

prostriedkov na úhradu celej kúpnej ceny, nakoľko deň pred úhradou kúpnej ceny vybral

z bankového účtu čiastku presahujúcu výšku kúpnej ceny a navrhovateľka v konaní

preukázala len poskytnutie prostriedkov odporcovi, ale nepreukázala aj to, že ich poskytla

za účelom nadobudnutia bytu. Zároveň poukázal na to, že vôľa navrhovateľky nadobudnúť

byt nevyplýva ani z obsahu zmluvy o prevode bytu z 28. júna 1999, pretože nebola zmluvnou

stranou tejto zmluvy. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 26. októbra 2010

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, účastníkom nepriznal

právo na náhradu trov odvolacieho konania a proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého

stupňa, jeho právnym posúdením veci, ako i odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219

ods. 2 ). Zároveň samostatným výrokom vyslovil, že proti rozsudku je prípustné

dovolanie ( ) a za otázku zásadného právneho významu považoval otázku

“či byt, ktorý nadobudol jeden z manželov (žalovaný) za trvania manželstva povolením

vkladu zmluvy o prevode vlastníctva k bytu i keď zmluva o prevode vlastníctva k bytu bola

uzatvorená v čase pred uzatvorením manželstva jedným z manželov (žalovaným), spĺňa

všetky znaky veci nadobudnutej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyžadované

ust. “. O nepriznaní práva na náhradu trov konania žiadnemu

z účastníkov rozhodol podľa

Proti rozsudku odvolacieho sudu podala dovolanie navrhovateľka a domáhala

sa zrušenia rozsudkov súdov oboch nižších stupňov a vrátenia veci súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie; dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/

a písm. c/ Rozsudku odvolacieho súdu vytýkala nepreskúmateľnosť pre jeho

nedostatočné odôvodnenie. Nesúhlasila s právnym záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého

byt netvorí BSM a bola toho názoru, že povolením vkladu vlastníckeho práva odporcu k bytu

do katastra nehnuteľností až po uzavretí manželstva, spĺňa predmetný byt znaky veci

nadobudnutej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V dovolaní ďalej spochybňovala

hodnotenie dôkazov súdmi o jej vôli taktiež nadobudnúť predmetný byt, ako i o použití

finančných prostriedkov patriacich výlučne odporcovi na zaplatenie kúpnej ceny bytu

a tvrdila, že odporca v konaní nepreukázal, že finančné prostriedky, ktoré vybral z bankového

účtu, aj v celom rozsahu použil na úhradu kúpnej ceny bytu. Súčasne poukázala

aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn.

a výklad ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve obsiahnutý

v R 42/1972. Ďalej navrhovateľka v dovolaní namietala aj nesprávne právne posúdenie otázky

jej nárokov na úhradu finančných prostriedkov zo stavebného sporenia, ktoré vynaložila

v plnej výške (66 271,50 Sk) ako svoje výlučné vlastníctvo na spoločnú vec – byt.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky trval na tom, že byt bol zakúpený

z jeho výlučných prostriedkov a keďže kúpna cena bola zaplatená osem mesiacov pred

uzavretím manželstva je objektívne nemožné, aby bol zakúpený zo spoločných finančných

prostriedkov bývalých manželov. Podľa neho vklad jeho vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností až po uzavretí manželstva nemá dopad na posúdenie otázky, či predmetný byt

patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, pretože nebol nadobudnutý ani

čiastočne zo spoločných prostriedkov. Preto navrhol dovolanie ako neopodstatnené

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou proti

rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania vyplýva z , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie

navrhovateľky nie je dôvodné.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238

ods. 3 je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), a to práve len

v konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takom prípade predmetom

súdneho posudzovania iba právne otázky, pre ktoré bolo pripustené dovolanie; na riešenie

iných právnych otázok, napr. v dovolaní navrhovateľkou namietaného nesprávneho právneho

posúdenia ňou uplatňovaných nárokov na úhradu finančných prostriedkov zo stavebného

sporenia, dovolací súd za daného stavu veci nie je oprávnený.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; existenciu vád tejto povahy

však dovolací súd nezistil.

K námietke dovolateľky, že súdy nesprávne hodnotili vykonané dôkazy týkajúce

sa použitia finančných prostriedkov toho ktorého účastníka na kúpu bytu, dovolací súd

uvádza, že v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod v zmysle

Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už

dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby

prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi nižších stupňov (porovnaj aj R 42/1993). Ak aj súd

(prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, to ešte samo osebe nevedie

k zmätočnosti rozhodnutia a nenapĺňa dovolací dôvod v zmysle

Dovolateľka v dovolaní namietala aj nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že ustanovením

je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom

rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej

stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza

do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené

v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu

prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba

podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí uvedeným v § 157 ods. 2

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah

vychádzal pri závere, že byt nepatrí do BSM a tvorí výlučné vlastníctvo odporcu a aké

skutočnosti ho viedli k tomuto záveru. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia ( ). Preto pokiaľ za danej situácie

odvolací súd vychádzal z ustanovenia , jeho postup nemá za následok inú

vadu konania v zmysle v spojení s , ktorá

by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa možno

odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

V danej veci je predmetom preskúmania dovolacím súdom právna otázka, pre ktorú

odvolací súd pripustil dovolanie, a to “či byt, ktorý nadobudol jeden z manželov (žalovaný)

za trvania manželstva povolením vkladu zmluvy o prevode vlastníctva k bytu i keď zmluva

o prevode vlastníctva k bytu bola uzatvorená v čase pred uzatvorením manželstva jedným

z manželov (žalovaným), spĺňa všetky znaky veci nadobudnutej do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov vyžadované ust. “.

Z odôvodnení rozsudkov súdov oboch nižších stupňov vyplýva skutkový záver, že

kúpna cena za byt bola odporcom v celom rozsahu uhradená 25. júna 1999 z finančných

prostriedkov mu výlučne patriacich, ktoré si krátko predtým vybral z peňažného ústavu,

pričom vlastnícke právo odporcu k predmetnému bytu bolo do katastra nehnuteľností vložené

31. decembra 2001, t.j. až po uzavretí manželstva (manželstvo bolo uzavreté 4. marca 2000).

V zmysle v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov

o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím

manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa teda vzťahuje iba na veci nadobudnuté

za trvania manželstva. Keďže v danom prípade bola cena bytu úplne zaplatená z výlučných

prostriedkov odporcu, ktorý bol aj jediným účastníkom zmluvy o kúpe bytu, potom byt

nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Iná situácia by bola vtedy, ak by byt

bol nadobudnutý čiastočne aj z finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve

navrhovateľky; predmetná nehnuteľnosť by mohla byť nanajvýš v podielovom

spoluvlastníctve. Len v prípade, ak by kúpna cena bytu bola zaplatená z výlučných

prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi by boli obidvaja manželia a pri uzavretí

kúpnej zmluvy by prejavili vôľu nadobudnúť kupovaný byt do bezpodielového

spoluvlastníctva, alebo v prípade, ak by byt bol čiastočne nadobudnutý aj z prostriedkov

nadobudnutých počas manželstva, by takto nadobudnutý byt tvoril vec patriacu

do bezpodielového spoluvlastníctva; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, nakoľko

účastníci v čase uzavretia kúpnej zmluvy neboli manželia a kúpna cena bola úplne zaplatená

takmer o osem mesiacov pred dňom uzavretia manželstva účastníkov.

S ohľadom na skutkové okolnosti daného prípadu je teda pre posúdenie otázky,

či predmetný byt patrí alebo nepatrí do BSM, rozhodujúce, z akých prostriedkov bol byt

nadobudnutý (kedy a kým boli nadobudnuté) a nie je rozhodujúca okolnosť, že vlastnícke

právo odporcu bolo do katastra nehnuteľností vložené až po uzavretí manželstva. Ak za

daného stavu veci súdy dospeli k záveru, že predmetný byt nepatrí do bezpodielového

spoluvlastníctva, ich právny záver dovolací súd považuje za vecne správny.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo správneho

právneho záveru pri posudzovaní otázky, pre vyriešenie ktorej pripustil dovolanie, dovolaním

vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( )

nie je dôvodné, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa § 243b

ods. 1 zamietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Odporca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady

trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto

aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho

zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 3. januára 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa

§ 10 ods. 6 vyhlášky vo výške 51,45 €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky,

t.j. 7,41 €, predstavuje spolu 58,86 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková