Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/484/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., P. N. XX/ X, zast.: JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti odporcovi: Ing. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., N. D. XX, zast.: Advokátska spoločnosť, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, F. Rákócziho 12, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., P. N. XX/X, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky a o príspevok na výživu nevydatej matke a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky spojených s tehotenstvom a pôrodom, na odvolanie odporcu (otca) proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16.07.2013, č.k. -500, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.09.2013, č.k. -520, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho výrokoch II., III., V., VI., VII. a VIII. a napadnutý dopĺňací rozsudok vo výrokoch II. a III. ohľadne náhrady trov konania r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. E. K., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že mal. E. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná mal. E. zastupovať a spravovať jej majetok (výrok I.). Odporcovi uložil povinnosť od 29.10.2010 do 31.10.2011 prispievať na výživu mal. E. sumou 130,- Eur a od 01.11.2011 sumou 100,- Eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky (výrok II.). Zročné výživné odporcu voči mal. E. za obdobie od 29.10.2010 do 16.07.2013 v sume 2.782,60 Eur súd povolil odporcovi zaplatiť k rukám navrhovateľky v pravidelných mesačných splátkach po 80,- Eur, pod hrozbou straty výhody zo splátok, kedy prvá splátka je splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia (výrok III.). Styk odporcu s mal. E. upravil tak, že odporca má právo sa s mal. E. stretávať počas prvých troch mesiacov nasledujúcich od právoplatnosti tohto rozhodnutia za prítomnosti navrhovateľky a následne už bez jej prítomnosti, a to každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si mal. E. prevezme pred miestom bydliska navrhovateľky a tejto ju pred miestom jej bydliska riadne a včas vráti. Navrhovateľka je povinná mal. E. na stretnutia s odporcom riadne a včas pripraviť a tomuto ju pred miestom svojho bydliska odovzdať (výrok IV). Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 297,51 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok V.) a prispievať navrhovateľke na výživu od 01.06.2010 do 31.05.2012 sumou 40,- Eur mesačne, ktoré je výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky (výrok VI). Zročné výživné odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 01.06.2010 do 31.05.2012 v sume 960,- Eur uložil odporcovi uhradiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach po 80,- Eur, pod hrozbou straty výhody zo splátok, kedy prvá splátka je splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu (výrok

VII.). Napokon odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Galanta náhradu trov štátu v sume 167,72 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok VIII.).

Dopĺňacím rozsudkom v ostatnej časti súd návrh zamietol (výrok I.). Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Galanta súdny poplatok v sume 75,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.) a zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 401,34 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.).

Rozhodol tak na podklade návrhu navrhovateľky zo dňa 06.04.2011 v znení jeho zmeny zo dňa 30.05.2013, ktorým žiadala súd, aby určil, že otcom mal. E. K., nar. XX.XX.XXXX je odporca. Zároveň žiadala súd, aby upravil práva a povinností rodičov k mal. E., a to tak, aby mal. E. zveril do výchovy a osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň žiadala súd, aby odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. E. sumou 350,- Eur mesačne a upravil styk odporu s maloletou a to tak, že odporca má právo sa stretávať s mal. E. po vzájomnej dohode s matkou za prítomnosti matky až do obdobia jej celkovej samostatnosti. Ďalej navrhovateľka žiadala súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 668,51 Eur a uhradiť navrhovateľke sumu 1.000,- Eur titulom mesačného príspevku na jej výživu vo výške 41,67 Eur za obdobie dvoch rokov od 01.06.2010 do 31.05.2012.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil právne s použitím ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1-5, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 74 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine a vecne tým, že z vykonaného dokazovania, to najmä z výpovedí účastníkov konania a listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a obstaraných súdom, mal súd za preukázané, že rodičia maloletej E. K., nar. XX.XX.XXXX nežijú spolu, pričom vzájomné spolužitie prerušili krátko po tom, čo navrhovateľka otehotnela. Od narodenia maloletej E., táto je v sústavnej celodennej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o maloletú riadne stará a zabezpečuje uspokojovanie jej všetkých osobných potrieb. V súvislosti s jej starostlivosťou o maloletú E. súd nezistil žiadne nedostatky, z ktorého dôvodu maloletú zveril aj naďalej do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude oprávnená a povinná sa o maloletú E. osobne starať, túto zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. Pri rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči mal. E. súd posúdil osobné a majetkové pomery odporcu, pričom zohľadnil skutočnosť, že ide o 29 ročného muža s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ktorý má plnú pracovnú spôsobilosť, avšak doposiaľ bol zamestnaný len u svojej matky na polovičný pracovný úväzok za alikvotnú časť minimálnej mzdy, pričom všetky náklady s uspokojovaním jeho osobných potrieb hradí jeho matka. Jeho ochorenie Diabetes I. stupňa ho v jeho pracovnej schopnosti nijako výraznejšie neobmedzuje, vzhľadom na to súd dospel k záveru, že ak odporca maloletej, vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti vlastnou prácou získať finančné prostriedky na uspokojovanie jeho osobných potrieb, ako aj osobných potrieb maloletej E., ako aj výdavky spojené s uspokojovaním jeho osobných potrieb prispeje na výživu maloletej E. sumou 100,- Eur mesačne, navrhovateľka vzhľadom na jej príjem pozostávajúci len z rodičovského príspevku, zohľadniac jej výdavky spojené s uspokojovaním jej osobných potrieb, aspoň sumou 30,- Eur mesačne a zostávajúcu časť rozdielu medzi ňou poskytovaným výživným a výživným poskytovaným odporcom vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletú, ako aj zohľadniac rodinné prídavky vyplácané zo štátnych prostriedkov, vytvorí sa podľa názoru súdu dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletej E.. Pri určení výživného súd zohľadnil náklady navrhovateľky, ktoré bola nútená vynaložiť na zakúpenie výbavičky pre maloletú a ktoré navrhovateľka vyčíslila v celkovej výške 1.039,15 Eur s tým, že výšku týchto výdavkov odporca žiadnym spôsobom právne relevantne nespochybnil. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery rodičov maloletej v období, kedy navrhovateľka tieto náklady vynakladala, súd tieto výdavky navrhovateľky zohľadnil vo výške výživného za obdobie od 29.10.2010 do 31.10.2011. Za toto obdobie súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 130,- Eur mesačne, pričom vychádzal z predpokladu, že v tomto období by bolo vzhľadom na osobné a majetkové pomery rodičov maloletej a samotné len bežné potreby maloletej adekvátnym bežné výživné zo strany odporcu v rozsahu 80,- Eur mesačne. Súd mu však určil výživné vo výške 130,- Eur mesačne, teda vo výške o 50,- Eur mesačne vyššej, čím za toto obdobie uložil odporcovi povinnosť podieľať sa na nákladoch navrhovateľky spojených so zakúpením detskej výbavičky v rozsahu 600,- Eur. Nakoľko súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej E. od jej

narodenia, teda odo dňa XX.XX.XXXX, vznikol otcovi po zohľadnení ním zaplateného výživného dlh vo forme zročného výživného za obdobie od 29.10.2010 do dňa rozhodovania súdu vo výške 2.782,60 Eur. Pri výpočte výšky zročného výživného súd zohľadnil skutočnosť, že za mesiac 10/2010 patrilo maloletej E. výživné 12,60 Eur, následne za mesiace 11/2010 a 12/2010 2 x 130,- Eur, za obdobie 1/2011 - 10/2011 výživné 10 x 130,- Eur, za mesiace 11/2011 a 12/2011 výživné vo výške 2 x 100,- Eur, za rok 2012 12 x 100,- Eur, za rok 2013 7 x 100,- Eur. Odporca uhradil maloletej na výživu doposiaľ sumu 890,- Eur, ktorú sumu súd odpočítal od vypočítaného zročného výživného. Odporcovi povolil na jeho žiadosť dlh na zročnom výživnom zaplatiť v splátkach podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p vo výške 80,- Eur mesačne, ktoré sú primerané možnostiam a schopnostiam odporcu predmetný dlh riadne a včas uhradiť. Pre poriadok je pravdaže potrebné uviesť, že v prípade, že odporca, čo i len jednu splátku neuhradí riadne a včas, neuhradením tejto splátky sa stane zročný celý dlh naraz.

Nakoľko účastníci konania sa nevedeli dohodnúť o úprave styku odporcu s maloletou, súd tento styk upravil, pričom zohľadnil žiadosť navrhovateľky na jej osobnú prítomnosť na stretnutiach sa odporcu s maloletou E., a to vzhľadom na jej terajší psychický stav, keď maloletá je navrhovateľkou odúčaná od plienok a dudlíka v dôsledku čoho je viacej plačlivá a vyhľadáva sústavný kontakt s matkou, ako aj denný režim maloletej a jej všeobecný záujem na tom, aby sa aj odporca intenzívne podieľal na jej výchove. Obdobie troch mesiacov, počas ktorých bude navrhovateľka prítomná pri každom stretnutí sa odporcu s maloletou, súd považoval za postačujúce pre prehĺbenie už jestvujúceho vzťahu maloletej E. s jej otcom, za tohto dôvodu následne neuložil navrhovateľke povinnosť sa osobne zúčastňovať pri stretnutiach odporcu s maloletou E..

Ohľadne príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a právo na výživné za obdobie odo dňa tehotenstva navrhovateľky od 01.06.2010 do 31.05.2012 súd posúdiac možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu, jeho príjmy a náklady spojené s uspokojovaním jeho osobných potrieb, ako aj zohľadniac aj jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej E. a posúdiac aj osobné, majetkové pomery, možnosti, schopnosti, príjmy a výdavky navrhovateľky v rozhodnom období dospel k záveru, že navrhovateľke vzniklo právo, aby jej odporca prispel na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 297,51 Eur, čo je 1/2 nákladov, ktoré navrhovateľka na tento účel odôvodnene vynaložila a zároveň, aby odporca na jej výživu v predmetnom období prispieval sumou 40,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky na zmrazenie pupočníkovej krvi, súd takéto výdavky nepovažoval za odôvodnené, a preto pri určení príspevku zo strany odporcu na ne neprihliadol. Navrhovateľka si svojim návrhom uplatnila právo na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom vo výške 516,57 Eur a pôrodom vo výške 78,45 Eur, ktoré náklady podložila výdavkovými dokladmi, pričom odporca tieto náklady nespochybnil, z ktorého dôvodu takéto výdavky súd považoval za nesporné. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol a obdobne mu povolil splátky vo výške 80,- Eur mesačne, ktorá výška splátok je primeraná možnostiam a schopnostiam odporcu predmetný dlh riadne a včas uhradiť. Pre poriadok je pravdaže potrebné uviesť, že v prípade, že odporca, čo i len jednu splátku neuhradí riadne a včas, neuhradením tejto splátky sa stane zročný celý dlh naraz.

V súvislosti so znaleckým dokazovaním vykonávaným v tomto konaní štát zaplatil znalcovi RNDr. Helene Polákovej, Katedra molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty UK sumu 467,27 Eur, ktorá suma bola uhradená v rozsahu 300,- Eur zo zloženej zálohy a v rozsahu 167,27 Eur zo štátnych prostriedkov, súd podľa ust. uložil podľa výsledku sporu odporcovi povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 167,27 Eur.

Súd pri vypracovávaní písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia zistil, že vo výroku rozhodnutia uvedeného v zápisnici z pojednávania došlo ku zrejmej chybe v písaní, keď vo výroku VI. rozsudku namiesto obdobia od 01.06.2010 do 31.05.2012, za ktoré priznal navrhovateľke príspevok na výživu uviedol obdobie od 01.06.2010 do 31.05.2011 a obdobne vo výroku č. VII. pri určení obdobia, za ktoré vypočítal zročné výživné uviedol namiesto obdobia od 01.06.2010 do 31.05.2012 obdobie od 01.06.2010 do 31.05.2011, ktorú zrejmú nesprávnosť opravil. Nakoľko súd návrhu navrhovateľky na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a na výživné vyhovel len čiastočne a v ostatnej časti bolo potrebné návrh zamietnuť, avšak táto skutočnosť nevyplýva zo samotnej zápisnice z pojednávania súdu, súd o tejto časti návrh rozhodol doplňujúcim rozsudkom. Dopĺňací rozsudok potom odôvodnil s použitím

ust. § 166 ods. 1 O.s.p a vecne tým, že v základnom rozhodnutí opomenul vo výroku z rozhodnutia vzhľadom na rozsah navrhovateľke priznaných práv oproti právam uplatneným, uviesť výrok, ktorým sa v ostatnej časti návrh navrhovateľky zamieta. Zároveň súd nerozhodol o súdnom poplatku z návrhu na určenie príspevku na úhradu nákladov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a pôrodom a z návrhu na určenie príspevku na výživu navrhovateľky a trovách účastníkov tohto sporového konania. Nakoľko navrhovateľka bola v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie týchto konaní, a to podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súd podľa výsledku konania uložil povinnosť zaplatiť tento súdny poplatok podľa ust. citovaného zákona a položky č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 75,- Eur odporcovi.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. a ust. , nakoľko konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bolo konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom bola navrhovateľka úspešná len čiastočne a to v rozsahu 75,39% (navrhovateľka si uplatnila právo na zaplatenie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 668,51 Eur a príspevok na výživu v sume 1.000,- Eur, pričom jej súd priznal právo na zaplatenie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 297,51 Eur a príspevok na výživu v sume 960,- Eur). Súd navrhovateľke priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s ust. , a , , , a , , a Vyhlášky MSSR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri hodnote jedného úkonu 97,60 Eur vrátane DPH (vypočítanej zo žalovanej sumy 1.668,50 Eur) a to za prevzatie a prípravu zastúpenia 19.10.2012, za účasť na pojednávaní konanom dňa 28.03.2013 a 16.03.2013 v sume 3x 97,60 Eur, za návrh na opravu zrejmej nesprávnosti zo dňa 16.07.2013 50% odmeny tak, ako si to uplatnila navrhovateľka, teda odmenu vo výške 48,80 Eur a za účasť na pojednávaní súdu dňa 24.09.2013 1/4 odmeny, teda vo výške 24,40 Eur plus režijný paušál za úkon v roku 2012 v sume 1x 7,64 Eur + 20% DPH, paušál za 4 úkony v roku 2013 v sume 7,81 Eur + 20% DPH, teda odmenu a režijný paušál v sume 412,66 Eur vrátane DPH, cestovné: 3x (cesta Šaľa

- Galanta a späť), 6 x 14 km = 84 km x 0,183 Eur = 15,37 Eur, pohonné hmoty: spotreba - 8,6 l/100 km, vzdialenosť - 84 km, priemerná cena nafty motorovej - 1,420 Eur/l, teda 84 x (8,6/100) x 1,420 = 10,65 Eur, spolu 26,02 Eur a náhradu za stratu času na ceste: podľa v spojení s , Vyhlášky č. v znení neskorších predpisov účinných ku dňu poskytnutia 1. právnej služby 6x 1/2 hod. á 13,01 Eur = 78,06 + 20% DPH, spolu 93,67 Eur. Teda celkové trovy právneho zastúpenia v sume 532,35 Eur a z toho vzhľadom na pomer úspechu v spore v sume 401,34 Eur (75,39% zo sumy 532,35 Eur). Súd navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za podania 2 x zo dňa 23.10.2013 a zo dňa 05.05.2013, nakoľko takéto úkony súd považoval za neúčelné, keďže takýmito podaniami navrhovateľka len odstraňovala nedostatky návrhu na začatie konania - nedostatočnú špecifikáciu uplatnených nárokov, neúplnosť návrhu a nepredloženie dôkazov preukazujúcich uplatnené nároky. Súd navrhovateľke nepriznal uplatnené právo na odmenu za podanie odvolania voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, kedy účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku zo dňa 16.07.2013 podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že sa stotožňuje s ním iba v časti týkajúcej sa výroku I. a IV., tzn. v časti zverenia maloletej do starostlivosti matky a úpravy stretávania sa otca s maloletou.

Vo všetkých ostatných častiach, ktoré sa týkajú finančných plnení podal odporca odvolanie s poukazom na ust. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že odporca je otcom mal. E., pričom nie je sporné, že krátko po zistení tehotenstva navrhovateľky, to bola práve ona, kto odopierala odporcovi možnosť podieľať sa na všetkých povinnostiach, ktoré s jej tehotenstvom súviseli. Navrhovateľka prerušila kontakt s odporcom, nejavila záujem o jeho pomoc žiadneho charakteru, teda ani o finančnú, ani o psychickú podporu, naopak neumožnila mu zdieľať obdobie očakávania dieťaťa spolu s ňou. Toto odporca znášal veľmi ťažko. V čase narodenia dieťaťa odporca ešte študoval. Všetky náklady spojené s jeho výživou, bývaním a uspokojovaním potrieb znášala jeho matka Z. H., či už priamou úhradou jeho nákladov alebo prostredníctvom možnosti zamestnať ho. Odporca v konaní predložil doklady preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav v

dôsledku náhlej diagnostiky diabetes, ktorá si vzhľadom na pomerne nízky vek pre túto diagnózu, vyžaduje dodržiavanie prísnych pravidiel životosprávy a s tým priamo súvisí sťažená možnosť nájsť si vhodné zamestnanie. Vykonaným dokazovaním nebolo vyvrátené tvrdenie odporcu, ktoré doložil písomnými dokladmi o tom, že dosahoval mesačný príjem na úrovni 130,- až 140,- Eur netto, pričom ide o mesačný príjem. Rovnako nebolo preukázané, že by disponoval akýmkoľvek majetkom. Namietal pretože rozhodnutie súdu nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní a neprihliada na možnosti odporcu, hlavne nezohľadňuje reálny stav, ktorým je skutočnosť, že odporca nemá okrem príjmu, ktorý poberá v zamestnaní svojej matky žiaden príjem a že sám má z dôvodu zdravotných problémov zvýšené výdavky na zabezpečenie liekov a zdravotných pomôcok. Rozhodnutie súdu je preto prinajmenšom neobvyklé a arbitrárne. Poukázal na str. 9 napadnutého rozsudku, kde je uvedená suma mesačného príjmu, ktorá pritom predstavuje ročný príjem odporcu. Pokiaľ ide o maloletú dcéru navrhovateľka sama uviedla, že by sa uspokojila so sumou výživného 70,- Eur mesačne, pričom zrejme v tomto momente aj zvážila všetky potreby dieťaťa a možnosti otca. U nárokov matky odporca poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na príjmy, ktoré v minulosti matka dosahovala vzhľadom na jej majetkové pomery a riadne splácanie úveru, ktorý si zobral na bývanie možno konštatovať, že ona žiadnym nedostatkom financií netrpela a na výživu zo strany odporcu odkázaná určite nebola. Táto skutočnosť je zrejmá najmä z bločkov, ktoré v konaní predložila, kde je zrejmé, že s pravidelnosťou niekoľkokrát týždenne robila pomerne drahé nákupy a určite si vzhľadom na jednotlivé druhy tovarov ani nič neodopierala. Z toho zároveň vyplýva aj skutočnosť, že jej reálne príjmy sú zrejme vyššie než sama deklaruje. Vzhľadom na zdravotný stav odporcu potom nebolo na mieste zaviazať ho na platenie príspevku na výživu nevydatej matky, keď odkázaný na finančnú pomoc je jednoznačne odporca. Navyše súd nezohľadnil ani skutočnosť, že matka zdieľala náklady na domácnosť spolu so svojím partnerom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. V možnostiach odporcu je platiť mesačne výživné 60,- Eur. Ku dňu rozhodnutia súdu mal na výživnom zaplatenú sumu 890,- Eur. Za obdobie od 29.10.2010 do dňa rozhodnutia súdu, teda do júla 2013 výživné predstavuje sumu 1.985,80 Eur a po odpočítaní zaplatenej sumy 890,- Eur mu zostáva na zročnom výživnom zaplatiť 1.095,80 Eur, ktorú sumu navrhuje povoliť mu zaplatiť v splátkach po 40,- Eur mesačne. Aj za týchto okolností bude musieť náklady odporcu pokiaľ nedôjde k zmene jeho príjmov znášať jeho matka. V neposlednom rade namietal aj rozhodnutie súdu o zaplatenie trov štátu z dôvodu, že jeho pochybnosti o otcovstvo vyvolala práve navrhovateľka tým, že krátko po zistení gravidity začala odporcu odmietať a navyše u odporcu sú splnené podmienky preto, aby bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch V., VI. a VII. týkajúcich sa príspevkov na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom výživného pre navrhovateľku a zročného výživného pre navrhovateľku súd zamietol. Vo výroku II. navrhol zmenu tak, že odporca je povinný od 29.10.2010 prispievať na výživu mal. E. sumou 60,- Eur mesačne vždy do 15. dňa vopred k rukám matky. Vo výroku III. navrhol rozsudok zmeniť tak, že zročné výživné voči mal. E. za obdobie od 29.10.2010 do 16.07.2013 v sume 1.095,80 Eur je odporca povinný zaplatiť v splátkach po 40,- Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok a vo výroku VIII. navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Odvolanie podal odporca aj proti dopĺňaciemu rozsudku a to v časti priznanej náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľke poukazujúc na to, že predmetom konania boli nároky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa ako aj nároky, ktoré prináležia nevydatej matke v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zárobkové možnosti odporcu sú značne obmedzené, z ktorého dôvodu aj podával odvolanie vo veci samej, pričom navrhovateľka má vlastné bývanie, zjavne má zabezpečený stabilný príjem, keďže vie z neho platiť úver a každý ďalší výdavok na strane otca bude pre neho len finančným zaťaženým, ktorý sám v žiadnom prípade nie je schopný vyriešiť. Navyše aj návrh navrhovateľky okrem nároku týkajúceho sa určenia otcovstva a výživného pre maloleté dieťa sa javí byť účelovým, pretože to bola práve navrhovateľka, ktorá v tom konkrétnom období odporcovi upierala možnosť podieľať sa na výdavkoch spojených s tehotenstvom a pôrodom. Odmietala ho a zamedzovala mu prístup aj k dieťaťu. Napriek tejto skutočnosti sa po podaní žaloby odporca vyjadril tak, že je ochotný určité náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom nahradiť. Odporca sa teda domnieva, že v tomto smere bola žaloba celkom nadbytočná. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v časti o náhrade trov konania tak, že navrhovateľke náhradu trov konania neprizná.

Navrhovateľka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali. Navrhovateľka sa k doručeným odvolaniam vyjadrila tak, že predmetné rozhodnutia sú vecne a právne správne a plne sa s nimi stotožňuje.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výživného pre maloletú bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), ako aj v ostatných častiach viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu (otca) je treba priznať úspech pre nepreskúmateľnosť rozsudku v napadnutých častiach.

Ide o konanie na návrh matky mal. E., ktorá návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila počas štúdia na vysokej škole. Tento vzťah sa neskôr stal aj intímnym. Z ich intímneho spolužitia sa narodila mal. E. K., nar. XX.XX.XXXX. Po narodení dieťaťa sa odporca začal k navrhovateľke správať neprimerane a jeho vzťah k navrhovateľke ochladol. Finančne jej na výživu neprispieval, ani na úhradu výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Od narodenia mal. E. otcovstvo k nej nepriznával. Navrhovateľka ďalej dôvodila, že o mal. E. sa osobne stará, pričom jej osobné výdavky na domácnosť a bývanie predstavujú sumu 542,30 Eur. Platí si hypotekárny úver na byt. Mesačné výdavky na maloleté dieťa, a to strava a obliekanie ju stoja 280,- až 300,- Eur mesačne. Poberá len materský príspevok vo výške 17,707 Eur na deň, čo je priemerne okolo 500,- Eur mesačne do 10.06.2011, kedy nastupuje na rodičovskú dovolenku a jej príjem bude tvoriť len rodičovský príspevok vo výške 190,- Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 22,01 Eur, okrem toho príjem z dohody o vykonaní práce zo I. C. D. a R. N., A. ul. XXX/X, C. vo výške 86,- Eur mesačne. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu rodný list mal. E. K., a ďalšie listinné dôkazy ohľadne výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ako aj so starostlivosťou o mal. E., potvrdenie od Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 24.02.2011, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 14.02.2011. Vo veci bol spracovaný znalecký posudok RNDr. Helenou Polákovou, súdnou znalkyňou, Studenohorská 51, Bratislava, č. posudku 1/2012 zo dňa 08.02.2012. Na pojednávaní súdu konanom dňa 20.09.2012 odporca zhodne ako navrhovateľka pred súdom prehlásil, že je otcom mal. E. K., nar. XX.XX.XXXX z matky Bc. U. K., nar. XX.XX.XXXX, ktoré dieťa je zapísané v knihe narodení Matričného úradu R. U. vo zv. 149, ročník 2010, na strane 152, pod poradovým číslom 1152. Uznesením č.k. -102 zo dňa 20.09.2012 súd konanie o určenie otcovstva k mal. E. K., nar. XX.XX.XXXX zastavil a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu, že došlo k určeniu otcovstva k mal. E. súhlasným vyhlásením jej rodičov.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním odporcu, resp. otca maloletej napadnutý v časti výrokov II., III., V., VI., VII., VIII a ako dopĺňací rozsudok vo všetkých výrokoch, ktorým súd uložil povinnosť plnenia odporcovi, tzn. nebol napadnutý len v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosť matky, určenia oprávnenia spravovať majetok a zastupovať mal. E. a úpravy styku otca s maloletou, ako i v časti zamietnutia návrhu, preto v týchto častiach sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.

1) Výživné pre maloletú a náhrada niektorých nákladov pre nevydatú matku.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Predmetom konania, je úprava práv a povinností rodičov k maloletej E. podľa návrhu matky zo dňa 06.04.2011 od narodenia maloletej, tzn. od XX.XX.XXXX ako aj nároky nevydatej matky spojené s tehotenstvom a pôrodom.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V prípade novorodencov sa vo výživnom môžu zohľadniť aj náklady spojené s nákupom výbavičky pre dieťa, príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky je jedným z druhov vyživovacích povinností upravených Zákonom o rodine, konkrétne v § 74. Účelom tohto príspevku je jednak kompenzácia straty príjmov nevydatej matky maloletého dieťaťa v dôsledku tehotenstva, pôrodu a následnej starostlivosti o dieťa v útlom veku, ako aj kompenzácia zvýšených výdavkov v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.

Príspevok na výživu nevydatej matky predstavuje mesačne sa opakujúcu dávku výživného, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať nevydatej matke najdlhšie po dobu dvoch rokov najneskôr odo dňa

pôrodu na jej výživu. Vyživovacia povinnosť tak je časovo obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok je možné určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvý krát jej príjmy v dôsledku tehotenstva. Najneskôr však táto vyživovacia povinnosť vznikne dňom pôrodu. Podmienkou priznania tohto príspevku teda je, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu príjmov na strane nevydatej matky. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo v tomto prípade treba vykladať tak, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Výšku výživného samozrejme obmedzujú majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca dieťaťa.

Príspevok na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Ide o jednorazový príspevok, nie opakujúce sa plnenie. Podmienkou priznanie tohto príspevku je existencia opodstatnených výdavkov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. Ide najmä o preukázateľné výdavky v súvislosti s nákupom tehotenského oblečenia, doplnkovej výživy a vitamínov či liekov pre nevydatú matku, výdavky na zdravotnú starostlivosť, gynekologické vyšetrenia, pobyt v nemocnici, doplnková starostlivosť a pod.

Výdavky na tzv. výbavičku maloletého dieťaťa sa v rámci príspevku nezohľadňujú, keďže tieto sa majú zohľadniť pri určovaní výživného na maloleté dieťa. Rovnako sa nezohľadňujú výdavky, ktoré boli uhradené zo zdravotného poistenia, resp. iného sociálneho zabezpečenia. Rozsah a výška príspevku je daná „primeranosťou", čo znamená súd rozhodne o spravodlivom pomere účasti otca maloletého dieťaťa na výdavkoch matky v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Štandardne je tento pomer síce rovnaký, ale v odôvodnených prípadoch môže byť aj iný.

Súd prvého stupňa sa vyššie uvedeným neriadil. Rozhodnutie v časti výživného ako aj v časti úhrady niektorých nákladov nevydatej matky nie je z hľadiska výšky stanoveného plnenia preskúmateľné, čo je aj otcom použitý odvolací dôvod. Súd prvého stupňa totiž zistil, aký má príjem matka aj otec, ale pri určení výšky plnenia nevychádzal zo zárobku otca majúc za to, že otec by mohol mať zárobok vyšší, ale neuviedol svoju úvahu, aký zárobok by mohol otec primerane svojim možnostiam a schopnostiam, vzdelaniu a ostatných daností zarábať, tzn. z akej výšky predpokladaného zárobku otca s prihliadnutím na pomery matky určil výživné pre mal. E. a plnenie pre matku. Nevenoval sa ani dostatočne životnej úrovni otca, jeho životnému štandardu, čo je tiež vodítkom pri určení výživného, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Rozhodnutie v týchto napadnutých častiach nie je dostatočne odôvodnené a podložené zistenými skutočnosťami k tomu, aby odvolací súd ho mohol z hľadiska použitého odvolacieho dôvodu riadne preskúmať a zaujať názor o jeho (ne)správnosti.

2) Čo sa týka uloženia povinnosti otcovi uhradiť trovy konania štátu, súd prvého stupňa rozhodnutie v tejto časti súd právne odôvodnil iba odkazom na ust.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Vyššie citované ustanovenie upravuje náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu. Štát má podľa neho právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti takému účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledkov konania. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak na strane účastníka sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak podľa výsledku konania pripadali na tohto účastníka, znáša štát. Nie je pritom rozhodujúce, či účastníkovi bolo rozhodnutím súdu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ale to, či sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia podľa

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa sa otázkou prípadného oslobodenia otca od súdnych poplatkov nezaoberal. Otec v priebehu konania síce pred súdom prvého stupňa nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale na túto možnosť v odvolaní proti rozsudku poukazuje.

Vychádzajúc z cit. ust. ods. l , bolo ale nevyhnutným, aby sa prvostupňový súd v rozhodnutí, ktorým zaviazal otca na zaplatenie náhrady trov konania štátu, s poukazom na znenie cit. vysporiadal s otázkou naplnenia zákonného predpokladu pre priznanie náhrady trov konania štátu voči účastníkovi, ktorým je, že na strane daného účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je možné zistiť, či prvostupňový súd vôbec sa predbežne zaoberal touto otázkou a či skúmal, či v čase rozhodovania o náhrade trov štátu preskúmavaným rozsudkom boli alebo neboli splnené podmienky pre oslobodenie v dotknutom prípade otca od súdnych poplatkov. Jeho rozhodnutie, ktorým otca zaviazal zaplatiť náhradu trov konania štátu s poukazom na by nasvedčovalo tomu, že tu nezistil tieto predpoklady, avšak v odôvodnení rozhodnutia absentuje myšlienkový postup prvostupňového súdu, na základe ktorého k takémuto záveru dospel, rovnako ako i odkaz na prípadné dôkazy, z ktorých takýto záver vyvodil.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR obsah práva na súdnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. .

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.

Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť ( a , ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia ( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ; obdobne napr. , , , ). Z práva na spravodlivé

súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, ). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 28. februára 2006).

O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje, alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie rozhodnutia má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť jasné, musí byť z neho zrejmé a zrozumiteľné, nielen súdu, ale aj účastníkovi, keďže súd rozhoduje o jeho právnej veci. Odôvodnenie rozsudku vkladá opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť záverov úsudku súdu, vyjadreného vo výroku. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a z akých dôvodov z nich vyvodil záver koncentrovaný vo výroku. V posudzovanom prípade tomu tak nie je.

Keďže prvostupňový súd svojím rozhodnutím odoprel právo účastníkom na riadne odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s ust. , zaručené im zákonom, odňal im tým možnosť konať pred súdom. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v naznačených smeroch zároveň i bráni odvolaciemu súdu rozhodnutie riadne preskúmať.

S poukazom na vyššie uvedené, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti výživného, náhrady niektorých nákladov nevydatej matky ako aj v závislom výroku o trovách konania účastníkov a o trovách štátu nezodpovedá ust. , postupom súdu došlo k porušeniu zaručeného práva účastníkov na súdnu ochranu a tým k odňatiu im možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. v napadnutých častiach zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude po prípadnom doplnení dokazovania v rozsahu potrebnom pre vytvorenie predpokladov pre riadne odôvodnenie rozhodnutia a po vysporiadaní sa so všetkými relevantnými námietkami otca (odporcu) uvedenými aj v jeho odvolaniach a vo veci o výživnom pre mal. E. a nárokoch matky opätovne rozhodnúť. Je povinný pritom riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, pričom rozhodnutie je potom potrebné náležite odôvodniť v súlade s ust. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne opätovne i o trovách konania štátu i účastníkov s prihliadnutím aj na odvolacie dôvody odporcu uvedené v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.