Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/52/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. D., U. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matky C.. L. H., D.., U. XX.XX.XXXX, R.: D. XX, XXX XX R., zastúpenej Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom: Riečna 2, 811 02 Bratislava, a O. G. D., U. XX XX XXXX, R.: na R. X, XXX XX R., zastúpeného VÁLKY PARTNERS s.r.o., so sídlom: Muškátova 792/36, 821 01 Bratislava, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca a matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 31.mája 2021, č. k. -455, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 31.mája 2021, č. k. -455 v napadnutom výroku o výživnom, p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 31.mája 2021, č. k. -455 v napadnutom výroku o zročnom výživnom mení tak, že: Zročné výživné za obdobie od 3.9.2019 do 31.5.2021 vo výške 4.893,33 eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I, rozsudkom zo dňa 31.mája 2021, č. k. -455, rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým vždy v párnom kalendárnom týždni od piatka 14.00 hod. do pondelka 08.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého je školské zariadenie. V prípade, že sa maloletý v čase určenom pre začiatok alebo skončenie styku v školskom zariadení nenachádza, je miestom prevzatia a odovzdania maloletého bydlisko matky. Zároveň uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 400 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 3.9.2019. Zročné výživné za obdobie od 3.9.2019 do 31.5.2021 vo výške 4.893,33 eur súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 140 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným počnúc výživným za mesiac júl 2021 až do úplného splatenia zročného výživného. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že matka maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 03.09.2019 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorého

žiadala zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov bude oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi žiadala uložiť povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 700 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Zároveň navrhla uložiť otcovi povinnosť zaplatiť dlžné zročné výživné na maloletého za obdobie 08/2016 do 08/2019 v sume 25.200 eur (36 mesiacov, tri roky spätne pred podaním návrhu x 700 eur) je otec povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 500 eur pod hrozbou straty výhody splátok, spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Otec maloletého podaním doručeným súdu dňa 14.10.2020 vyjadril nesúhlas s návrhom matky a navrhol zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch s osobitnou úpravou počas jarných, polročných veľkonočných, letných a vianočných prázdnin. Súhlasil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné na maloletého navrhol otcovi určiť v sume 200 eur mesačne, počnúc dňom vydania rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

3. Súd na návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia podaný spolu s návrhom vo veci samej dňa 03.09.2019, uznesením sp. zn. -32 zo dňa 18.09.2019, vykonateľným dňa 15.10.2019, právoplatným dňa 27.12.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. -43 zo dňa 20.11.2019, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého v nevyhnutnej miere 200 eur mesačne vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom október 2019. Súd určil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania, vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. .

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie zamerané za zistenie skutočného stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Dokazovanie vykonal výpismi z obchodného registra obchodných spoločností s majetkovou účasťou otca (č.l. 12 až 19), lustráciou otca v Sociálnej poisťovni (čl. 58), lustráciou matky v Sociálnej poisťovni (č.l. 60), listami z vlastníctva (č.l. 74 až 76), správou z diagnostického psychologického vyšetrenia maloletého (č.l. 69), správou z diagnostického špeciálnopedagogického vyšetrenia maloletého (č.l. 71), prepúšťacou správou maloletého z hospitalizácie v NÚDCH (č.l. 73), vyčíslením osobných mesačných výdavkov otca (č.l. 97), potvrdením o príjme otca (č.l. 98), daňovým priznaním VISIO, s.r.o. za rok 2018 (č.l. 148), nájomnou zmluvou o krátkodobom nájme bytu otcom ako nájomcom, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u otca a matky (č.l. 374), výsluchom matky a výsluchom otca, pohovorom s maloletým na zistenie názoru maloletého (č.l. 376), exportom pohybov na účte majiteľa G. D., z ktorého otec hradí výživné (č.l. 422).

5. Súd prvej inštancie ustálil z vykonaného dokazovania, že rodiča netvoria spoločnú domácnosť od konca roka 2007, rozišli sa krátko po narodení maloletého. Do času začatia tohto konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nepožiadali, realizovali ich na základe dohody. Matka maloletého vykonáva činnosť notárky, je členkou prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky. Vymeriavací základ z tejto činnosti (notárky ako podnikania podľa osobitných predpisov), pre účely výpočtu poistného do Sociálnej poisťovne bol zistený za obdobie od 01/2018 do 12/2019 v sume od 3.199,43 eur do 4.250,17 eur (od 07/2019 do 12/2019). Na základe dohody o pracovnej činnosti pre Notársku komoru SR bol tiež zistený vymeriavací základ pre výpočet poistného za obdobie od 03/2019 do 06/2019 v sume 835,73 eur. Matka od narodenia zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. Žije spolu s maloletým v byte na D. H. R., ktorý matka vlastní. Matka je tiež na základe dedenia vlastníčkou pozemkov v katastrálnom území U. R., ide o dve záhrady a trvalé trávnaté porasty. Vlastní tiež rekreačnú chatu H. E., ktorú nadobudla kúpou. Maloletý sa narodil s prevodovou poruchou sluchu, aj po mnohých operačných riešeniach má oslabený sluch, inak zdravý. Má špecifiká v súvislosti so vzdelávaním, boli u neho diagnostikované nešpecifikované vývinové poruchy školských zručností s odporúčaním vzdelávať žiaka s asistentom učiteľa, podľa individuálneho vzdelávacieho programu, bez úpravy učebných osnov. Je žiakom II. stupňa Q. Š. G.. T. H. R.. Výdavky na maloletého vyčíslil súd odlišne od vyčíslenia matkou na č.l. 5, na sumu 790 eur s poukazom na vek maloletého, miestne pomery, ale aj špecifické potreby maloletého vyžadujúce si podporu jeho zručností a myslenia aj formou pomôcok ako hry, knižky a pod. Z toho strava 200 eur vrátane stravy v školskej jedálni, bývanie 200 eur, školské pomôcky, triedny fond, krúžky 100 eur, oblečenie, obuv 80 eur, kaderník 20 eur, knižky, hry, pomôcky na rozvoj myslenia vzhľadom na špecifické potreby vo vzdelávaní 100 eur, doprava 50 eur, hygiena 30 eur, mobil 10 eur. Ostatné vyčíslené výdavky matka nepreukázala a nešlo o výdavky primerané veku a potrebám maloletého, preto ich súd ako dôvodné neuznal.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že otec, ako vyplýva z údajov z obchodného registra, je spoločníkom a konateľom viacerých obchodných spoločností a to VISIO, s.r.o., HULWATH, s.r.o., Deň, s.r.o. a ŠTRBSKÉ PRESSO, s.r.o. . Z nich činnosť má aktívne vyvíjať podľa výpovede otca len spoločnosť VISIO, s.r.o., ktorá podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2018 zabezpečeného súdom mala súčet výnosov 287.092,43 eur v danom roku, s výsledkom hospodárenia 26.977,58 eur. Príjem z výkonu funkcie konateľa otec preukázal len vo vzťahu k spoločnosti VISIO, s.r.o, kde čistá mzda otca za obdobie od júla 2019 do júna 2020 dosiahla v priemere cca 450 eur. Mesačné výdavky vyčíslil pritom otec na sumu 1.320 eur, z toho 550 eur za prenájom bytu, 70 eur výživné (na základe neodkladného opatrenia má určené 200 eur), 300 na stravu, 100 eur na aktivity s maloletým, 100 eur za lieky, 100 eur na ďalšie výdavky na maloletého a 100 eur na ostatné náklady. K pomerom otca z jeho výpovede na pojednávaní dňa 03.08.2020 vyplynulo, že ostatných päť rokov investoval do VISIO, s.r.o. 500.000 eur, ktoré pochádzali z jeho speňaženého majetku, nehnuteľností, ktoré predal. Malo ísť o zostatok domu, apartmán pri mori a pozemky v katastrálnom Ú.Q. Q. R., časť D.. V prípade potreby si otec na výdavky vypláca z prostriedkov, ktoré do spoločnosti VISIO, s.r.o. vložil. Otec vlastní tiež pozemok o rozlohe cca 900 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území M., M. Č.. XXXX, o ktorom uviedol, že ešte mu ho nezobrali exekútori z dôvodu, že sa o pozemok sporí s hlavným mestom Bratislava. Má ísť o pozemok pod bytovým domom, trávnatými plochami a ihriskom, hodnotu pozemku otec odhaduje na 200.000 eur.

7. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa vo svojom návrhu zo dňa 31.05.2021 (č.l. 416) uviedol, že vzhľadom na zhodu rodičov v otázke zverenia, úpravy styku, zastupovania a správy majetku, ku ktorej dospeli na pojednávaní dňa 17.02.2021, spornou zostala len otázka výživného, ktoré navrhol kolízny opatrovník určiť na maloletého minimálne vo výške 500 eur, odvolávajúc sa pritom na závery rozsiahleho dokazovania k otázke výživného, s prihliadnutím na mesačné výdavky maloletého a možnosti a schopnosti oboch rodičov.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že v otázke zverenia, zastupovania maloletého a správy jeho majetku, rovnako ako v otázke úpravy styku otca s maloletým dospeli napokon rodičia maloletého za „mediačného“ pôsobenia súdu na pojednávaní dňa 17.02.2021 ku konsenzu, v zmysle ktorého obidvaja rodičia súhlasili so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletého a správou jeho majetku oboma rodičmi a dohodli sa na styku otca s maloletým vždy v párnom kalendárnom týždni od piatka 14.00 hod. do pondelka 08.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude školské zariadenie. V prípade, že sa maloletý v čase určenom pre začiatok alebo skončenie styku v školskom zariadení nenachádza, je miestom prevzatia a odovzdania maloletého bydlisko matky. Dohoda rodičov ohľadom styku otca s maloletým reflektuje aj na vyslovený názor G. G., ktorý súd zisťoval postupom podľa ustanovenia (ďalej len „“). G. sa v pohovore pred sudkyňou dňa 14.10.2020, za prítomnosti kolíznej opatrovníčky vyjadril, že hoci má veľmi dobrý vzťah s obomi rodičmi, k mame má bližšie, chcel by zostať u nej bývať, hoci nechce odporovať otcovi, ktorý ho konfrontuje s otázkou bývania aj u neho. G. dôveruje obom rodičom, cíti sa napriek rozdeleniu rodiny bezpečne, nie je vystavený konfliktu rodičov. Vie si predstaviť, že u otca by trávil čas každý druhý týždeň od štvrtka do pondelka.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že spornou tak zostala výlučne otázka výšky výživného a doby jeho priznania spätne. Otec maloletého ako vyplýva zo záverov dokazovania vykonáva dlhodobo podnikateľskú činnosť, je spoločníkom a štatutárom štyroch obchodných spoločností. Je tak zrejmé, že ho treba považovať za osobu, ktorá má príjmy z inej než závislej činnosti podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Skutočnosť, že otec poberá príjem len za výkon funkcie konateľa v spoločnosti VISIO, s.r.o., skutočnosť, že v období ostatných piatich rokov ako sám uviedol speňažil svoj nehnuteľný majetok v značnom rozsahu a investoval ho do podnikania, v sume 500.000 eur, ako aj skutočnosť, že si na hradenie svojich výdavkov, ktoré podľa ním predloženého vyčíslenia takmer trojnásobne prevyšujú jeho jediný priznaný pravidelný mesačný príjem (1.320 eur ku 450 eur), ako sám priznal vypláca podľa potreby peniaze zo spoločnosti VISIO, s.r.o. (do ktorej sumu 500.000 eur vložil), pričom výšku a titul (pôžička, zisk) súdu nezdokumentoval, posúdil súd podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine. S ohľadom na takto zistené skutočnosti, náklady na maloletého vo výške ustálenej súdom v sume 790 eur ako zodpovedajúce veku a zohľadňujúce odôvodnené potreby maloletého súvisiace aj s jeho zdravotným stavom, resp. jeho špecifickými potrebami v oblasti učenia a vzdelávania všeobecne, súd určil podľa ustanovení §62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné otca na maloletého v sume 400 eur mesačne.

10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo súdu prvej inštancie, že otec od podania návrhu na maloletého prispel sumou 3.480 eur (16x200 eur na základe neodkladného opatrenia + 280 eur). Zročné výživné za obdobie od 03.09.2019 (deň podania návrhu) do 31.05.2021 predstavuje sumu 4.893,33 eur (20 mesiacov po 400 eur + 373,33 eur ako pomerná časť za mesiac september 2019 - 3 480 eur zaplatených na zročnom výživnom otcom od podania návrhu), ktoré je otec, s ohľadom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku podľa a povolenie súdu na plnenie zročného výživného v splátkach, povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 140 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným počnúc výživným za mesiac júl 2021 až do úplného splatenia zročného výživného.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že návrh matky na určenie výživného na maloletého je dôvodný v časti o určenie výživného od podania návrhu. Z dôvodu, že matka maloletého sa návrhom domáhala určenia výživného aj za obdobie pred podaním návrhu od augusta 2016 do augusta 2019 sa súd zaoberal posúdením dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako podmienkou priznania výživného v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Matka tvrdila, že návrh podala až 03.09.2019 z dôvodu, že nemala vedomosť o skutočných majetkových pomeroch otca a verila tvrdeniam otca, že na hradenie výživného v miere vyššej ako v tom čase platil 70 eur, nemá finančné prostriedky. Dôvody uvádzané matkou vyhodnotil súd aj so zreteľom na ustálenú aplikačnú prax a výklad súladný s dôvodovou správou k citovanému ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorej sprísňujúca úprava vyžaduje od oprávnených zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výživného, t.j. aby oprávnené osoby podávali návrh bez zbytočného odkladu po naplnení zákonných podmienok. Dôvodmi osobitného zreteľa je potom potrebné chápať ako výnimočné dôvody, ktoré bránili v tomto prípade matke maloletého podať návrh bez odkladu potom ako si otec dobrovoľne riadne vo výške zodpovedajúcej výdavkom maloletého neplnil vyživovaciu povinnosť. Príkladmo možno uviesť ako takýto dôvod uviesť zdravotný stav oprávneného rodiča maloletého, resp. maloletého, resp. preukázané nejakej inej vážnej situácie vyžadujúcej si neodkladné riešenie, čo v danom prípade matka maloletého nepreukázala, v dôsledku čoho súd vyhodnotil, že v danom prípade neboli preukázané dôvody osobitného zreteľa podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, na základe ktorých by bolo možné určiť výživné za obdobie pred podaním návrhu. Súd prvej inštancie teda vo zvyšku návrh matky zamietol a to nielen v časti návrhu na priznanie výživného na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ale aj čo výšky prevyšujúcej súdom určené výživné otca na maloletého v sume 400 eur mesačne, keď matka navrhla určiť výživné v sume 700 eur mesačne a to z dôvodu, že matkou navrhovaná výška výživného nezodpovedá zisteným odôvodneným mesačným nákladom maloletého, ustáleným súdom z vykonaných dôkazov na sumu 790 eur mesačne a nezodpovedá ani zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom otca v zmysle dôvodov uvedených vyššie. Matka čo do nákladov na maloletého poukazovala aj na náklad na súkromnú školu, ktorá by bola pre možnosť väčšieho priestoru pre osobitný prístup k maloletému pre maloletého vhodná, v sume 970 eur, túto výšku však neosvedčila ani v rovine v blízkej budúcnosti predpokladaného nákladu, napríklad potvrdením školy o možnosti prijatia, výške školného, súhlasom otca so zmenou školy, pričom stále platí, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ustanovenie , veta prvá .

12. Otec v zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o určení výživného a zročného výživného odvolanie a to z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Otec je presvedčený o tom, že súdom určené výživné vo výške 400,- EUR mesačne je jednak v rozpore s vykonanými dôkazmi, a nezodpovedá zákonným podmienkam pre stanovenie vyživovacej povinnosti, ktoré sú obsiahnuté v príslušných ustanoveniach o rodine. Predovšetkým ide o ustanovenie Zákona o rodine, podľa ktorého „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“ Ako aj ustanovenie , prvá veta Zákona o rodine, podľa ktorého „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Otec je názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, nesprávny a nepresvedčivý. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že životná úroveň rodičov je diametrálne rozdielna, keď životná úroveň matky je ďaleko vyššia ako je životná úroveň otca. Mesačný príjem matky je v rozmedzí od cca 4.000,- eur do cca 5.075,- eur, pričom mesačný príjem otca sa

pohybuje na úrovni približne 450,- eur. Je zrejmé, že mesačný príjem matky je tak cca 10 násobne vyšší ako je mesačný príjem otca. Za takejto skutkovej situácie súdom stanovené výživné vo výške 400, - eur mesačne nezodpovedá nielen skutkovým pomerom, ktoré boli preukázané pred súdom prvej inštancie, ale nezodpovedá ani zákonným požiadavkám na stanovenie výživného súdom. Za situácie keď príjem otca je 450,- eur mesačne, stanoviť výživné vo výške 400,- eur mesačne môže byť pre otca likvidačné, čím v konečnom dôsledku môže dôjsť k absolútnemu znemožneniu plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca, keďže reálne a objektívne nebude mať otec z čoho si vyživovaciu povinnosť plniť vo výške, ktorú stanovil súd prvej inštancie. Takéto rozhodnutie otec považuje nielen za nezákonné, ale zároveň to otec vníma aj ako neracionálne a neľudské určiť výživné vo výške, ktorá sa prakticky rovná čistému príjmu povinného rodiča. Otec poukazoval aj na pomocný výpočet výšky výživného zaužívaný súdnou praxou v Slovenskej republike, v zmysle ktorého by výživné na maloleté dieťa do ukončenia základnej školy malo byť najviac 20% čistého mesačného príjmu povinného rodiča, t.j. v tomto prípade (vzhľadom na príjem otca) maximálne 95,35 eur mesačne. Tieto skutočnosti však súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil. Rozsudkom určené výživné vo výške 400,- eur mesačne tak zasahuje aj do vlastníckeho práva otca, ktoré je chránené a medzinárodnými dohovormi, a je neprijateľné, aby súdom určené výživné de facto otca pripravilo o majetok, resp. urobilo z neho dlžníka, a teda aby systém Slovenskej republiky (ktorého primárnou úlohou je ochrana života, zdravia a majetku každého jedného občana, nielen maloletých detí) tak fakticky vyrábal z jedného občana dlžníka na úkor iného občana. Otec viac krát deklaroval a opätovne to zdôrazňuje, že pokiaľ mu to jeho majetkové pomery budú umožňovať, je ochotný platiť výživné na maloletého aj vo vyššej výške ako otcom navrhovaných 200,- eur mesačne, pokiaľ by to bolo potrebné, pričom nejde len o verbálnu deklaráciu zo strany otca. Túto otcovu ochotu platiť vyššie výživné ako 200,- eur mesačne (pokiaľ to majetkové pomery otca dovoľujú) preukazuje aj tá skutočnosť, že v minulosti v rokoch 2008 až 2011 platil výživné na syna aj vo výške 1.000,- eur mesačne, keďže v tom období to majetkové pomery otca umožňovali. Z takejto sumy výživného matka mohla tvoriť pre maloletého rezervu, ktorú mohla neskôr použiť na uspokojovanie potrieb maloletého. Túto skutočnosť (t.j. platenie výživného v sume 1.000,- eur mesačne v rokoch 2008 až 2011, ktoré niekoľko násobne prevyšuje štandardné výživné na maloleté 1 až 4 ročné dieťa) súd prvej inštancie však vôbec nezobral do úvahy pri rozhodovaní o výške výživného na maloletého. Nepochybným a nepopierateľným faktom podľa otca je, že objektívne nemá možnosť platiť výživné v súdom určenej výške 400,-EUR mesačne. Tieto skutočnosti však súd prvej inštancie takisto vôbec nijako nezohľadnil. Z odôvodnenia rozsudku nie je podľa otca zrejmé, na základe čoho súd vyčíslil výdavky na maloletého v sume 790,-eur mesačne. Matka totiž výdavky na maloletého v konaní ničím nepreukázala, k vyčísleniu nepredložila žiadne dôkazy, súd teda ani nijako nemohol ustáliť výšku mesačných výdavkov na maloletého. Zároveň otec vo vyjadrení zo dňa 13.10.2020 spochybnil viaceré položky, ktoré matka v konaní vyčíslila ako výdavky na maloletého. Napokon, prípadným exekvovaním otca (v prípade stanovenia výživného vo výške vyššej ako 200,- eur mesačne) a zablokovaním otcovho majetku zo strany exekútora, by došlo k zhoršeniu uspokojovania potrieb G. G., čo by v konečnom dôsledku bolo v neprospech G., v rozpore s jeho záujmom a nijako by mu to nepomohlo, čo by situáciu maloletého iba zhoršilo. Preto by ani zo strany matky nebolo rozumné takpovediac dusiť otca a tlačiť na neho prípadne formou exekúcie, čo samozrejme nie je v záujme G. G.. Vždy je lepšie pokiaľ povinný môže slobodne fungovať a plniť si tak svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá zodpovedá nielen potrebám oprávneného, ale aj majetkovým pomerom povinného. Skutočnosť, že životná úroveň matky maloletého je neporovnateľne vyššia ako je životná úroveň otca, nemôže byť dôvodom na to, aby otec mal povinnosť platiť výživné vo výške, ktorá nezodpovedá realite, a teda nezodpovedá nielen jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, ale nezodpovedá ani jeho vlastnej životnej úrovni a teda nezodpovedá ani požiadavkám a kritériám Zákona o rodine.

13. Otec navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým vždy v párnom kalendárnom týždni od piatka 14.00 hod. do pondelka 08.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého je školské zariadenie. V prípade, že sa maloletý v čase určenom pre začiatok alebo skončenie styku v školskom zariadení nenachádza, je miesto prevzatia a odovzdania maloletého bydlisko matky. Otec je povinný platiť výživné na maloletého v sume 200 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom vydania tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

14. Voči rozsudku súdu prvej inštancie do časti určenia výživného podala odvolanie aj matka. Matka považuje určené výživné za neprimerane nízke, vzhľadom na možnosti otca a odôvodnené potreby

maloletého. Otec sa dlhodobo snaží vyhnúť vyživovacej povinnosti a cielene sa zbavil majetku a zamestnáva sa vo svojej firme za minimálnu mzdu. Uvedené pomery otca, ktoré sa otec snažil prezentovať súdu nezodpovedajú realite, čo bolo v konaní aj preukázané, nakoľko súd jasne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že otec má niekoľko násobne vyššie výdavky ako prezentovaný zárobok. Otec na pojednávaní súdu dňa 03.08.2020 totiž vypovedal, že za posledných 5 rokov požičal do svojej spoločnosti VISIO, s.r.o. sumu 500.000 eur. Je teda nepochybné, že takýmto značným majetkom disponoval a úmyselne sa ho zbavil, napriek skutočnosti, že výživné je prednostnou pohľadávkou a otec si na plnenie vyživovacej povinnosti nič neodložil. Namiesto toho otec matku dlhé roky zavádzal, že žije z minimálnej mzdy a nevlastní žiadny majetok a nemá žiadnu možnosť plniť výživné, čo matka po týchto opakovaných výrokoch otca a objektívnej nemožnosti dozvedieť sa o otcovej pohľadávke voči spoločnosti VISIO, s.r.o. a jej vyplácaní otcovi, vyhodnotila ako stav, kedy by bolo nehospodárne podať návrh na súd na určenie výživného. Otec svoje tvrdenia dlhoročne potvrdzoval tým, že nepravidelne hradil výživné 30 Eur mesačne údajne z účtu ďalšieho svojho syna. Kolízny opatrovník sa na poslednom pojednávaní vyjadril, že za primerané výživné považuje sumu 500 Eur. Napriek skutočnosti, že súdu bolo známe, aké potreby má maloletý, jeho zdravotné problémy a aj dlhodobé zavádzanie otca, určil výživné vo výške 400 Eur. Uvedené sa javí ako neprimerane málo, nakoľko bolo v konaní preukázané, že prevažnú časť starostlivosti vykonáva matka, taktiež doposiaľ všetky náklady na maloletého hradila matka a práve pre ignorantský a zavádzajúci prístup otca k platbám výživného matka nemohla zapísať maloletého do súkromnej školy s osobitným prístupom, ktorý by vyhovoval potrebám maloletého a ktorej navštevovanie mu bolo odporučené odborníkmi (čo vyplynulo z dokazovania, lekárskych a psychologických potvrdení). Matka poukazuje na princíp prednosti potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné tak ako je uvedené aj v rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. . Otec podľa všetkého je schopný zabezpečovať si potreby niekoľkonásobne vyššie ako jeho prezentovaný príjem a teda má schopnosti dosahovať vyšší príjem. Minimálne má možnosť vyplatiť si podľa potrieb svoju pohľadávku, čo podľa vyjadrenia otca v konaní, on sám aj robí. Rozdiel je len v tom, že svoje potreby otec za nutné považuje, avšak potreby maloletého a výživné za nutné nepotrebuje. Takýto prístup otca je neakceptovateľný. Pohľadávka v výške 500 000 Eur, ktorú si vypláca od spoločnosti VISIO s.r.o., je dostatočne vysoká, aby pokryla osobitné potreby maloletého. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Len pre neakceptovateľný prístup otca, maloletý nemôže navštevovať školské zariadenie s prístupom aký by potreboval. Taktiež sa otec domáhal v konaní čo najširšieho styku, pričom sa rodičia dohodli, že úprava styku určená v rozsudku bude skúšobne vykonávaná už počas konania, avšak stav je doteraz taký, že otec si maloletého v určených časoch nevyzdvihuje a maloletý zostáva s matkou viac ako určuje rozhodnutie. Otec sa spolieha, že matka bude alternovať jeho vyživovaciu povinnosť a ešte sa bude aj plne starať o maloletého. Matka ďalej uvádza, že voči otcovi bolo v roku 2016 na návrh matky vedené exekučné konanie z titulu nevrátenej pôžičky vo výške 10.000 eur, pričom ako dôvod nevrátenia pôžičky otec opätovne udával absenciu hnuteľného i nehnuteľného majetku a finančných prostriedkov. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora, ktorý ho informoval, že vykoná exekúciu predajom jeho obchodných podielov, zrazu otec dlh splatil, podľa jeho tvrdenia si požičal. Od toho času otec žiadny majetok nevlastnil a naďalej bol zamestnaný za minimálnu mzdu vo svojej firme. Na základe vedomostí matky a aj zistení exekútora C.. A. L. č.k. EX 22627/2016 o nemajetnosti otca, bola matka presvedčená o nemajetnosti otca, čo bolo dôvodom, prečo sa súdne nedomáhala určenia výživného, nakoľko za týchto okolností sa jej podanie návrhu javilo ako nehospodárne. V konaní však vyšlo najavo, že otec vlastní pohľadávku z titulu pôžičky vo výške 500.000 eur, ktorú si podľa udania otca kedykoľvek v prípade potreby vypláca. Otec v konaní uviedol, že si pôžičku vypláca podľa potreby na nutné veci, avšak výživné na maloletého za túto nutnú potrebu nepovažoval. Uvedené zásadne mení situáciu, nakoľko matka bola celé roky zavádzaná zo strany otca, z objektívneho hľadiska sa nemala ako dozvedieť o vlastníctve pohľadávky otca, ktorá by umožňovala hradiť maloletému jeho potreby. Pohľadávka otca vo výške 500.000 eur, ktorú si podľa jeho udania vypláca podľa potrieb, je dostatočné vysoká a pri tejto výške sa spätne žiadané výživné vo výške 25.200 eur javí ako minimálna čiastka a je nepochybné, že jeho zaplatenie je v možnostiach otca bez tiesnivého dopadu na jeho životnú úroveň. Otec dlhodobo zavádzal matku o jeho majetkových a príjmových pomeroch. V tomto smere matka dáva do pozornosti súdu rozhodnutie ÚS SR, , kde sa uvádza: „Pre priznanie spätného výživného nepostačuje len zmena pomerov, je potrebné v konaní preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako to vyžaduje kogentné zákonné ustanovenie, pre ktoré nebolo možné podať návrh na zvýšenie výživného v čase, keď výživné prestalo zodpovedať možnostiam a schopnostiam povinného a potrebám maloletého dieťaťa. Tie isté skutočnosti nemôžu byť zmenou pomerov aj dôvodmi hodnými osobitného zreteľa... Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií

a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. ) <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=njzwwxzsgaytqx3jl52xgxzzhe>. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku sp. zn. z 28. mája 2019, ktorým vo veci sťažovateľa rozhodol po vrátení veci odvolacím súdom na nové konanie a priznal navrhovateľke výživné za obdobie troch rokov spätne od podania návrhu, najmä uviedol: „Odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že výživné, ktoré bolo stanovené v roku 2002 na mal. v roku 2012, nezodpovedalo tak potrebám dieťaťa, ale aj pomerom u otca, ktorý mal podstatne vyšší príjem ako v čase poslednej úpravy. Z návrhu a z vykonaného dokazovania vyplynulo, aké boli výdavky spojené s návštevou školy v tom čase mal. a z toho je zrejmé, že otec, ktorý pri dosahovaní vyššieho mesačného príjmu sám nedospel k záveru, že je potrebné prispievať na maloletú dcéru vyššou sumou adekvátnou jej potrebám. Naďalej platil výživné vo výške v tom čase 30% životného minima napriek tomu, že mesačný príjem umožňoval mu platiť vyššie výživné. Už samotná táto skutočnosť odôvodňovala návrh matky na zvýšenie výživného aj 3 roky spätne od podaného návrhu, pretože určené výživné nezodpovedalo potrebám dieťaťa, ale ani pomerom na strane otca, ktorý iným spôsobom ako úhradou výživného ani na výživu mal. neprispieval. V tom videl odvolací súd nesprávny právny záver, pretože okolnosti, ktoré boli vyššie uvedené sú tými, ktoré sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na to, aby súd určil výživné vyššie aj za dlhšiu dobu, najmä, ak pomery na strane rodiča, ktorý je povinný prispievať na výživu, odôvodňujú takúto úpravu.“ Z uvedeného je zrejmé, že otec napriek tomu, že po celý čas ako sám uviedol, mal a má možnosť vyplácať si svoju pohľadávku podľa potrieb, takúto skutočnosť zatajil, hrubo dlhé roky zavádzal matku, a napriek možnosti neprispieval vôbec na svojho maloletého syna. Otec vôbec nebral ohľad na zvýšené výdavky spôsobené osobitnými potrebami maloletého a na jeho zdravotný stav, čo nepochybne napĺňa dôvody hodné osobitného zreteľa pri posudzovaní otázky povinnosti otca platiť zročné výživné na maloletého. Súd prvej inštancie na túto konkrétnu argumentáciu matky nereagoval, nevysvetlil prečo argumentácia matky nespĺňa podmienky na prijatie nároku. Matka uvádza, že výživné je determinované celkovou životnou úrovňou rodiča po zohľadnení všetkých faktorov aj cieleného optimalizovania výsledkov podnikania, aj s prihliadnutím na zárobkové nevyužité možnosti otca, aj na zbavenie sa majetku, a na pohľadávku otca voči svojej spoločnosti, aj na cielený predaj nehnuteľností v jeho vlastníctve, s tým že otec odignoroval prednosť vyživovacej povinnosti, aj na sústavné klamlivé zavádzanie matky. Na základe uvedeného matka žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že prizná matke ňou žiadané výživné v sume 700 eur mesačne a prizná matke nárok na za obdobie pred podaním návrhu od 08/2016 do 08/2019 vo výške 25.200 eur.

15. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami otca uvádzanými v predmetnom odvolaní a v podstate zopakovala argumentáciu uvedenú už v jej odvolaní. Zdôraznila opätovne, že otec sa účelovo snaží vyhnúť vyživovacej povinnosti a prehodiť ju na matku. Navodzuje dojem, že jeho príjem je neúmerne nízky, čo nezodpovedá jeho životnej úrovni. Otec sa dlhodobo snaží vyhnúť vyživovacej povinnosti a cielene sa zbavil majetku a zamestnáva sa vo svojej firme za minimálnu mzdu. Uvedené pomery otca, ktoré sa otec snažil prezentovať súdu nezodpovedajú realite, čo bolo v konaní aj preukázané, nakoľko súd jasne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že otec má niekoľko násobne vyššie výdavky ako prezentovaný zárobok. Matka opätovne poukazuje na to, čo uviedla aj v dovolaní, že otec na pojednávaní súdu dňa 03.08.2020 vypovedal, že za posledných 5 rokov požičal do svojej spoločnosti VISIO, s.r.o. sumu 500.000 eur. Je teda nepochybné, že takýmto značným majetkom disponoval a úmyselne sa ho zbavil, napriek skutočnosti, že výživné je prednostnou pohľadávkou a otec si na plnenie vyživovacej povinnosti nič neodložil. Namiesto toho otec matku dlhé roky zavádzal, že žije z minimálnej mzdy a nevlastní žiadny majetok a nemá žiadnu možnosť plniť výživné. Napriek skutočnosti, že súdu bolo známe, aké potreby má maloletý, jeho zdravotné problémy a aj dlhodobé zavádzanie otca, určil výživné vo výške 400 eur, čo sa javí ako neprimerane málo, nakoľko bolo v konaní preukázané, že prevažnú časť starostlivosti vykonáva matka, taktiež doposiaľ všetky náklady na maloletého hradila matka a práve pre ignorantský a zavádzajúci prístup otca k platbám výživného matka nemohla zapísať maloletého do súkromnej školy s osobitným prístupom. Matka poukázala na to, že j nepochybné, že otec nevyužíva dostatočne všetky svoje možnosti a

schopnosti, práve naopak cielene manipuluje hospodárske výsledky svojho podnikania, zbavuje sa majetku, prípadne využíva tretie osoby na vedenie svojich účtov.

16. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie matky neobsahuje zákonné náležitosti, ktoré má odvolanie obsahovať podľa . Konkrétne Odvolanie matky neobsahuje označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, neobsahuje označenie súdu, proti ktorého rozhodnutiu smeruje a neobsahuje ani označenie spisovej značky rozhodnutia, proti ktorému odvolanie matky smeruje. Ide o také vady odvolania matky, pre ktoré nemožno v odvolacom konaní pokračovať a preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie matky odmietol. Ďalej uvádza, že odvolanie matky obsahuje zmes účelových, klamlivých a čisto špekulatívnych tvrdení, ktoré sú nielen v absolútnom rozpore s objektívnou realitou, ale aj v rozpore s vykonaným dokazovaním a v rozpore s obsahom súdneho spisu. Ako otec uviedol aj počas konania na súde prvej inštancie, žiadnu pohľadávku voči spoločnosti VISIO, s.r.o. nemá, ako sa to snaží podsúvať matka. Prostriedky, ktoré otec investoval do spoločnosti VISIO, s.r.o., boli investované a zároveň minuté na vývoj celého projektu, na jeho ďalší rozvoj a chod. Nie je teda pravdou, že otec je majiteľom pohľadávky vo výške 500.000,- eur. Navyše, spoločnosť VISIO, s.r.o., v ktorej je otec konateľom, pôsobí v oblasti gastronómie, ktorá je jednou z najviac zasiahnutých oblastí pandémiou COVID-19 a koronakrízou. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti sa spoločnosť VISIO, s.r.o. dostala do finančných ťažkostí, v dôsledku ktorých dlží na DPH viac ako 50.000,-eur, čo je verejne dostupný údaj, a zároveň bola nútená požičať si na prevádzku a fungovanie ďalšie finančné prostriedky od tretích osôb. Rovnako pokiaľ ide o tvrdenia matky o tom, že si otec svoje pohľadávky vyplácal podľa potreby, k tomu otec už uviedol a opätovne to opakuje, že pokiaľ potreboval prostriedky na základné životné potreby ako je strava a bývanie, tak si musel zo spoločnosti vyplatiť aspoň to minimum nevyhnutné na uvedené základné životné potreby. Posledných niekoľko rokov otec žil a aj žije veľmi skromne, čo je preukázané listinnými dôkazmi o majetkových pomeroch otca predložených v konaní. Otec uvádza aj, že návrh kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril, že za primerané výživné považuje sumu 500,-eur mesačne, považuje otec za absolútne profesionálne zlyhanie, keďže takáto suma nezodpovedá nielen zákonnej úprave, vykonanému dokazovaniu a reálnemu skutkovému stavu, ale je aj v úplnom rozpore so zaužívanou súdnou praxou. Otec uvádza aj, že vníma odvolanie matky aj samotný návrh na výživné v sume 700,- eur mesačne ako vedomé maliciózne konanie zo strany matky, ktoré nijako nenapomôže zlepšeniu situácie maloletého. Maloletý má všetko čo potrebuje, dokonca vzhľadom na životnú úroveň matky je jeho životná úroveň vysoko nadštandardná a ďaleko vyššia ako je životná úroveň otca. Pokiaľ ide o nepriznanie výživného za obdobie od 08/2016 do 08/2019, súd prvej inštancie vecne správne v tejto časti návrh matky zamietol. Na priznanie výživného 3 roky spätne pred podaním návrhu neexistoval a ani neexistuje žiadny objektívny dôvod, ktorý by matke bránil uplatniť návrh na výživné už skôr. Matka mohla takýto návrh kedykoľvek podať, nič jej v tom nebránilo. Neobstojí podľa otca ani tvrdenie matky, že podanie takého návrhu sa matke javilo ako nehospodárne, a to vzhľadom na to, že v rámci konania musí súd zistiť skutočný stav veci a s podaním takéhoto návrhu nie je spojený žiadny súdny poplatok. Navyše, matka má právnické vzdelanie, takže pozná právnu úpravu a preto musí vedieť, že je povinnosťou súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zistiť skutočný stav veci a teda aj majetkové pomery rodičov maloletého. Tvrdenia matky o tom, že sa otec dlhodobo snaží vyhnúť vyživovacej povinnosti, že sa cielene zbavil majetku, že cielene manipuluje hospodárske výsledky svojho podnikania, sú nielen čistou nepodloženou špekuláciou a výmyslom, ale prekračujú všetky hranice únosného.

17. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zopakovala predošlú argumetnáciu a poukázala na to, že otec vo svojom vyjadrení potvrdil, že si vyberá zo spoločnosti finančné prostriedky na nevyhnutné položky, kam opätovne zjavne neradí výživné na maloletého. Čo sa týka údajných platieb výživného vo výške 1000 eur mesačne v rokoch 2008 až 2011 matka uvádza, že to nie je pravda a okrem iného je uvedená skutočnosť pre toto konanie irelevantná.

18. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca a ani odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o termíne vyhlásenia boli všetci účastníci riadne upovedomení zákonným spôsobom ( , ).

19. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal všetko potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci a dospel na základe výsledkov dokazovania ku správnemu rozhodnutiu o určení výšky výživného. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov.

20. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti riadil vyššie uvedeným, vychádzal z pomerov rodičov, ich možností a schopností. Otec v odvolaní poukazuje na to, že má príjem len z výkonu funkcie konateľa 450,- eur mesačne, a teda nie je v jeho možnostiach platiť súdom prvej inštancie určené výživné. Matka namieta, že určené výživné je neprimerane nízke, vzhľadom na náklady maloletého a pomery otca, ktorý speňažil v minulosti majetok v hodnote 500.000,- eur, ktorý vložil do podnikania, namiesto toho, aby hradil riadne výživné na maloletého. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie riadne určil oprávnené náklady na maloletého vo výške cca. 790,- eur mesačne, a z takto ustálenej sumy, ako aj z možností a schopností otca, ako aj s prihliadnutím na majetkové pomery matky, určil primerané výživné vo výške 400,- eur mesačne. Náklady sa posudzujú tie, ktoré sú reálne vynakladané a nie potenciálne náklady, ako napríklad školné na súkromnej škole, ktorú však ale maloletý nenavštevoval. Odvolací súd podotýka, že výživné sa určuje s ohľadom na náklady na maloletého a nie je dôvodné určovať výživné v rozsahu, ktoré by presahovalo rámec odôvodnených nákladov na dieťa. V danom prípade bolo správne zohľadniť aj to, že samotná matka má nadštandardný mesačný pravidelný príjem, a aj s ohľadom na jej majetkové pomery, je to aj matka, ktorá maloletému môže poskytovať vyššiu životnú úroveň. Neznamená to však, že automaticky sa aj druhý rodič musí podieľať na nadštandardnej životnej úrovni, ktorú vie poskytnúť jeden z rodičov. Každý rodič sa má povinnosť podieľať na výžive dieťaťa podľa svojich možností a schopností, a životnej úrovne a dané faktory boli podľa odvolacieho súdu na strane povinného otca riadne zhodnotené a zohľadnené pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie postupoval správne ak nevychádzal pri určení výživného len z deklarovaného príjmu otca ako konateľa. Schopnosti a možnosti otca ako spoločníka a konateľa obchodných spoločností je určite na vyššej úrovni ako deklarovaný príjem z výkonu funkcie konateľa. Bolo dôvodné pri potencionalite príjmu a majetkových pomeroch otca zohľadniť aj jeho vklad do spoločnosti vo výške 500.000,- eur, ktoré prostriedky získal predajom nehnuteľností, ako potvrdil otec vo výpovedi. K argumentu otca, že je pre neho stanovené výživné likvidačné, odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča a ten si musí tak nastaviť svoje výdavky, aby v prvom rade riadne zabezpečil výživné pre maloleté dieťa. Možnosti otca mu umožňujú hradiť súdom prvej inštancie určené výživné, ktoré je stanovené primerane k oprávneným nákladom na maloletého a to aj s poukazom

na ním vložených 500.000,- eur do podnikania, ktoré mal k dispozícii z predaja nehnuteľností. Aj keď matka má vyšší príjem ako otec, neznamená to, že otec má platiť výživné nižšie ako sú jeho možnosti a schopnosti. Odvolací súd nevzhliadol v odvolaní žiadne také dôvody, pre ktoré by bolo možné dospieť k záveru o nesprávnom posúdení veci súdom prvej inštancie a neprimerane určenej výške výživného.

21. Čo sa týka uloženia povinnosti zaplatiť zročné výživné v splátkach, tu odvolací súd má za dôvodné zmeniť rozhodnutie a uložiť otcovi uhradiť zročné výživné v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Platiť zročné výživné v splátkach sa môže len z výnimočných dôvodov. Na strane otca nie sú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali pristúpiť k uloženiu platiť zročné výživné v splátkach, sám otec musel vedieť, že sám dobrovoľne prispieval nízkou sumou výživného, napriek tomu, že mu jeho možnosti a schopnosti umožňovali hradiť vyššiu sumu. Sám otec spôsobil že výška zročného výživného je o niečo vyššou sumou. Otec i napriek tomu, že speňažil majetok v hodnote 500.000,- eur neplatil primerané výživné, ale všetky peniaze vložil do svojej spoločnosti.

22. Čo sa týka zamietnutia návrhu matky na určenie výživného spätne tri roky od podania návrhu na súd, aj s týmto zamietnutím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie uvádza, že matka nemala žiadnu objektívnu prekážku, pre ktorú by nemohla podať návrh na súd o určenie výživného aj skôr, keď tvrdí že otec dlhodobo prispieval na maloletého nižším výživným. Argument matky, že bola zo strany otca zavádzaná ohľadom jeho majetkových pomerov neobstojí. Matka musela vedieť a mohla si dané preveriť aj v obchodnom registri , a to vzhľadom aj na vzdelanie a povolanie matky, že otec je konateľom a spoločníkom obchodných spoločností, a muselo jej byť aj zrejmé, že výživné sa určuje podľa možností a schopností, podľa potencionality príjmu a nie reálne dosahovaného príjmu. Taktiež ak bol otec vlastníkom nehnuteľností, tento údaj je prístupný verejne na katastrálnom portály, čo musí byť matke z titulu jej vzdelania zrejmé. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje matka pre dôvodnosť určenia spätného výživného nevyhodnotil odvolací súd ako dôvodné na použitie v danom prípade. Ak matka mala za to, že otec si neplní výživné riadne, mala možnosť obrátiť sa na súd a neobstojí ako argument, že tak neučinila z dôvodu, že ju otec oklamal ohľadom jeho majetkových pomerov. Avšak odvolací súd vzhliadol okolnosť, že otec neplnil sám dobrovoľne výživné v primeranej výške k jeho možnostiam a schopnostiam a majetku, ako dôvodnú pre určenie zaplatiť zročné výživné jednorazovo a nie v splátkach.

23. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a zročnom výživnom potvrdil, pretože je vecne správny ( , ).

24. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).