Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/27/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobcu : D. H. N., s.r.o., so sídlom XXX XX G. - K., K. 5, F.: XXXXXXXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému : K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., I. XXX/X, zastúpený : Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, so sídlom 925 92 Galanta, Staničná 10, IČO: 51412802, o zaplatenie 10.759,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 173 zo dňa 20.07.2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. - 173 zo dňa 20.07.2022 vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.712,96 eur, úrok z úveru vo výške 4.094,69 eur, úrok z omeškania vo výške 744,46 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.712,96 eur od 23.06.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

1.1. Súd prvej inštancie konštatoval skutkový a právny základ uplatneného nároku žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumu 10.759,99 eur z titulu istiny, 4.094,69 eur z titulu úroku, 744,46 eur z titulu úroku z omeškania a tiež úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.712,96 eur od 23.06.2021 do zaplatenia. Žalobný návrh žalobca zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2021 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 (ďalej len „pôvodný veriteľ“, alebo „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 26.05.2015 Zmluvu č.5072246168 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky s tým, že podmienky ich čerpania a podmienky ich splácania, ako i podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti, sú upravené v zmluve a vo VOP. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca k 03.03.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 15.599,14 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru v sume 10.712,96 eur, neuhradeného riadneho úroku vo výške 4.094,69 eur, neuhradeného úroku z omeškania vo výške 744,46 eur a z neuhradených poplatkov v sume 47,03 eur. Po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žalovaný žiadne úhrady.

1.2. Uplatnený nárok súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , a a podľa s. 1, , , a , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „", alebo „OZ“) a v nadväznosti na osobitnú právnu úpravu , a , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej “Zákon o spotrebiteľských úveroch“, alebo len „ZoSÚ“) a na ustanovenie o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej „“).

1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva zo dňa 26.05.2015 s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia , avšak zároveň súd aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia a nasl. , resp. ustanovenia upravujúce právne úkony.

1.4. Následne sa súd prvej inštancie v ďalších bodoch odôvodnenia rozsudku podrobne venoval jednotlivých procesných námietkam a argumentom tvoriacim procesnú obranu žalovaného, ktorá primárne spočívala v námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo žalovaný vyvodzoval z toho, že mu nebola doručená riadna výzva v zmysle , v dôsledku čoho potom právny predchodca žalobcu nemohol postupovať nárok v zmysle , teda nedošlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a následne ani k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu na žalobcu. Súd prvej inštancie sa s týmto právnym názorom žalovaného nestotožnil, keďže z dôkazov, ktoré boli v konaní zo strany žalobcu predložené, mal preukázané, že listom zo dňa 30.01.2021 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky, s ktorou bol v tom čase v omeškaní, a to sumy 6.930,79 eur, keď túto dlžnú sumu žiadal uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a zároveň bol žalovaný v tejto výzve upozornený, že v prípade, ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, je pôvodný veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa táto stane splatnou v celom rozsahu. Taktiež podľa názoru súdu bolo poštovým podacím hárkom č.EPH227182214 Slovenskej pošty, a.s. preukázané, že žalovanému bola dňa 02.02.2021 zasielaná tam špecifikovaná poštová zásielka, ktorá bola žalovanému doručená dňa 04.02.2021, čo žalobca preukázal výňatkom zo stránky Slovenskej pošty, a.s.. Následne listom zo dňa 04.03.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 03.03.2021 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy s odkazom na porušenie tam citovaného zmluvného ustanovenia, s tým, že aktuálna výška pohľadávky predstavovala sumu 15.423,93 eur, keď táto zásielka bola žalovanému doručená dňa 10.03.2021, tak ako to vyplýva z fotokópie poštovej doručenky, keďže adresát svojim podpisom potvrdil prevzatie tejto písomnosti. Okrem toho listom zo dňa 18.03.2021 právny predchodca žalobcu ešte vyzval žalovaného uhradiť dlžnú sumu vo výške 15.477,91 eur, ktorá predstavuje pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy, ktorá je splatná v celom rozsahu, tiež s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe. Napokon listom zo dňa 29.06.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na základe tam špecifikovanej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 22.06.2021 postúpil predmetnú pohľadávku z úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom na žalobcu. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie vyvodil záver, že boli dodržané všetky zákonné podmienky postúpenia pohľadávky vrátane zákonného ustanovenia , v spojení s a nasl. , čiže došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nie je nositeľom

hmotného práva, o ktoré v konaní ide, toto nepreukázal, čiže neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia.

1.5. Súd prvej inštancie následne vyhodnotil ako nedôvodnú aj obranu žalovaného spočívajúcu vo vznesenej námietke premlčania nároku a to s prihliadnutím na , a podľa druhá veta . Pokiaľ žalovaný mal za to, že premlčacia doba začína plynúť od okamihu najstaršej neuhradenej splátky, čiže neuhradená už bola splátka splatná dňa 30.08.2018 a v dôsledku čoho už 31.08.2018 začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula podľa názoru žalovaného dňa 01.09.202, súd prvej inštancie vyslovil, že takejto právnej argumentácii nie je možné prisvedčiť. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že premlčacia lehota začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada, pričom práve z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 04.03.2021 je možné určiť, pre nesplnenie ktorej splátky sa stal zročný celý dlh tak, aby bolo zachované splnenie zákonných podmienok definovaných v v spojení s a v spojení s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.01.2021. Vo vzťahu k splátke splatnej v mesiaci november 2020 k 30.11.2020 trojmesačná lehota omeškania so zaplatením tejto splátky uplynula dňa 01.03.2021, pričom bola dodržaná podmienka, že dlžník bol v postavení spotrebiteľa upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní a zároveň bola splnená podmienka aj v zmysle a to, že žalobca, resp. jeho právny predchodca ako veriteľ, uplatnil toto svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. splátky splatnej 30.03.2021. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo ku dňu 03.03.2021 a rozhodnou splátkou pre nesplnenie ktorej sa stal zročný celý dlh tak podľa názoru súdu prvej inštancie bola splátka splatná 30.11.2020. Okresný súd potom vyhodnotil, že žaloba bola na upomínacom súde podaná dňa 29.10.2021 a pohľadávku žalobcu nebola premlčaná, avšak podľa názoru súdu neboli premlčané ani jednotlivé splátky úveru, ktoré neboli uhradené a boli splatné ešte pred splatnosťou splátky 30.11.2020, keďže z platobnej histórie žalovaného, ktorú tento nespochybnil, vyplýva, že z jeho strany dochádzalo k plneniu na tento úverový vzťah aj po odoslaní predmetnej výzvy - upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.01.2021. Žalovaný ešte uhradil 3 splátky a to dňa 23.02.2021 vo výške 250,- eur, dňa 22.03.2021 vo výške 200,- eur a dňa 21.04.2021 vo výške 200,- eur, t.j. spolu 650,- eur, čo by pri výške dojednanej mesačnej splátky úveru predstavovalo necelé 3 splátky (konkrétne 2 celé splátky a 1 splátka vo výške 194,14 eur). Súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalobca resp. jeho právny predchodca, bol povinný započítať tieto úhrady žalovaného na najstaršie splatné splátky, teda splátky splatné dňa 30.08. resp. 30.09.2018 v plnej výške a časť na splátku splatnú 30.10.2018. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal potom súd prvej inštancie za to, že ani časť žalobcom uplatneného nároku v čase podania žaloby nebola premlčaná. Okresný súd poznamenal, že pokiaľ by aj z akéhokoľvek dôvodu mala začať plynúť premlčacia doba dňa 31.08.2018, s poukazom na ustanovenie , konkrétne resp. , v zmysle ktorých neplynuli lehoty na uplatnenie, resp. bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k preklúzii, a to celkovo o 76 dní (od 25.03. do 30.04.2020 a od 19.01. do 28.02.2021), potom súd ustálil, že žalobou uplatnený nárok v žiadnom prípade nemôže byť premlčaný.

1.6. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalovaného, že predmetný úver sa v dôsledku chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s o spotrebiteľských úveroch má považovať za bezúročný a bez poplatkov, sa súd prvej inštancie podrobne v odôvodnení rozsudku vysporiadal s jednotlivými námietkami voči nedostatku obsahových náležitostí zmluvy o úvere a konštatoval, že sa opäť s týmto názorom žalovaného nestotožnil, keď nezistil, že by absentovala akékoľvek obligatórna náležitosť zmluvy definovaná v zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorej absenciu zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou predmetného úveru. Pokiaľ konkrétne žalovaný namietal, že predmetná úverová zmluva neobsahuje výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v tom zmysle, že jednotlivé splátky neboli rozpísané zvlášť na istinu, úrok, prípadne iné poplatky, súd jednak konštatoval, že v predmetnej úverovej zmluve je uvedená výška splátky úveru vo výške 227,93 eur mesačne a zároveň je uvedené, že splatnosť úrokov a poplatkov je tiež mesačne ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci, keď splatnosť splátky úveru je tiež uvedená 30.deň v kalendárnom mesiaci. Zároveň súd poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne napríklad v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2018 sp.zn.4Cdo/211/2017, ktorý tiež aj v zmysle eurokonformného výkladu uzavrel, že predmetné zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nebolo potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je

konkrétne vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V súčasnosti teda došlo k prekonaniu pôvodnej ustálenej rozhodovacej praxe súdov vo vzťahu k tejto otázke a v tej súvislosti odkaz žalovaného na súdnu prax všeobecných súdov SR, konkrétne odkazujúc na rozhodnutia krajských súdov z roku 2017, považoval už súd za bezpredmetný.

1.7. Za rovnako bezpredmetnú považoval súd prvej inštancie námietku žalovaného ohľadne neuvedenia náležitosti doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď priamo v článku I. Základné podmienky predmetnej úverovej zmluvy je okrem iného uvedená konečná splatnosť: 30.05.2024, čiže konečná splatnosť je v zmluve definovaná presným dátumom a nie len počtom splátok s odkazom na dátum splatnosti prvej splátky. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku ohľadne nesprávne vypočítanej RPMN a neuvedenia presne, jasne a zrozumiteľne predpokladov pre výpočet RPMN, súd poukázal v odôvodnení rozsudku jednak na to, že tento údaj o výške RPMN 12,64 % sa nachádza v samotnom texte zmluvy v článku I. Základné podmienky a zároveň v doklade Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a tiež v dokumente Informácia o RPMN, ktoré sú obe opatrené podpisom žalovaného a dátumom zhodným s dátumom uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o výšku RPMN, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k podanému odporu aj špecifikoval, akým spôsobom bola táto RPMN vypočítaná s uvedením vzorca na jej výpočet, ktorý zodpovedá vzorcu uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch, konkrétne v jeho prílohe č.2 a zároveň číselné údaje dosadené do tohto vzorca zodpovedajú údajom, ktoré boli dojednané v predmetnej úverovej zmluve. Súd teda nezistil, že by výška RPMN v úverovej zmluve nebola uvedená správne, resp. že by absentovalo uvedenie predpokladov, ktoré boli použité na výpočet tejto miery. Pokiaľ žalovaný namietal správnosť výpočtu RPMN s odôvodnením, že do výpočtu výšky RPMN mal byť zahrnutý aj mesačný poplatok za poistenie k úveru vo výške 7,71 eur, k tomuto okresný súd uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že tento bol uhrádzaný v rámci splátky úveru a preto podľa názoru súdu nebol dôvod, aby výška splátky úveru, ktorá bola dosadzovaná do predmetného vzorca na výpočet RPMN, bola navyšovaná o ďalšiu sumu. Pokiaľ ešte žalovaný namietal aj nesprávnosť celkovej čiastky spojenej s úverom, ktorá bola v zmluve uvedená vo výške 24.614,42 eur, pričom podľa jeho názoru mala byť uvedená vo výške 24.616,44 eur, čo by zodpovedalo výške splátky 227,93 eur a počtu splátok 108, ani túto námietku žalovaného súd neakceptoval s odôvodnením, že výška splátok bola 227,93 eur s výnimkou poslednej splátky, ktorá bola v sume 225,91 eur, čím je vysvetlený predmetný rozdiel, na ktorý žalovaný poukazoval, vo výške 2,02 eur vo vzťahu k údaju celková čiastka spojená s úverom.

1.8. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré nijako bližšie nešpecifikoval, ani po tom, čo bola zmluva podrobená súdnej kontrole, nebola táto žalobcom tvrdená skutočnosť preukázaná a preto ani táto obrana žalovaného, že by niektorá časť úverovej zmluvy, resp. zmluva ako celok, bola neplatná, v súdnom prieskume neobstála. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe vyhovel s výnimkou nároku na zaplatenie poplatkov uplatnených vo výške 47,03 eur, keď prisúdil žalobcovi neuhradený zostatok istiny úveru vo výške 10.712,96 eur a neuhradený zostatok úroku z úveru vo výške 4.094,69 eur. Okresný súd pokiaľ ide o uplatnený nárok z titulu nezaplatených poplatkov, v tejto časti žalobu zamietol, keď mal za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko nijakým spôsobom nešpecifikoval, aké poplatky mali byť v rámci žalobného návrhu uplatnené, v dôsledku čoho súd následne nebol schopný preskúmať dôvodnosť tohto nároku čo do základu, resp. výšky. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal v časti kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 744,46 eur a zároveň ho priznal od 23.06.2021 do zaplatenia zo súdom prisúdenej sumy istiny úveru, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, a to vo výške 5 % ročne, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB je od 16.03.2016 vo výške 0 %. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle ustanovení , a a nakoľko bol žalobca, s výnimkou nepatrnej časti (nárok na úhradu poplatkov vo výške 47,03 eur), úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , , , , a a tvrdí, že v rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd sa nevysporiadal s každou námietkou dôležitou pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, napadnutý rozsudok je nepresvedčivý a nepreskúmateľný,

súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, ide o arbitrárne rozhodnutie, pričom každý má právo na riadne odôvodnenie.

2.1. Odvolateľ uviedol, že ako občan spotrebiteľ je diskriminovaný postupmi dodávateľa, o čom sa nemá ako dozvedieť a spolieha sa na profesionalitu a odbornosť dodávateľa pri uzavieraní zmluvy, pričom dodávateľ koná na ujmu jeho práv a spotrebiteľ nemá inú možnosť domôcť sa svojich práv, preto len prostredníctvom všeobecného súdu mu môže byť poskytnutá ochrana a to orgánom verejnej moci, ktorý je jediným orgánom rozhodnúť o jeho právach a právom chránených záujmoch. Podľa názoru žalovaného je napádaný rozsudok nepresvedčivý a nepreskúmateľný a je dôvodné ho zrušiť. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že pri určovaní plynutia premlčacej doby sa priklonil k názorom žalobcu, ignoroval námietky žalovaného, ignoroval listinný dôkaz predložený žalobcom PLATOBNÁ HISTÓRIA na č.l. 52-66, z ktorého mohol súd s určitosťou zistiť začiatok plynutia premlčacej doby. Z uvedeného dôkazu je s určitosťou zistiteľné, ktorá splátka mala byť nesplnenou splátkou, pričom ide o splátku splatnú ku dňu 30.04.2018 v poradí č. 35, keďže prvou splátkou podľa zmluvy mala byť splátka splatná dňa 30.06.2015 a 34. splátok bolo uhradených. Počnúc v poradí splátkou č. 35 došlo k omeškaniu, pre ktorú mohol veriteľ uplatniť právo podľa ust. . Uvedené skutočnosti osvedčuje i Výpis z úverového účtu Číslo úveru 5072246168, ktorý vedie postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., a ktorý súd nevzal do úvahy. Z uvedených nesporných skutočností vyplýva, že súd prvej inštancie sa mýli, keď predmetný nárok žalobcovi priznal a súd odôvodnil napadnutý rozsudok v rozpore s dôkazmi priloženými v súdnom spise. Žalovaný má za to, že nárok je rozhodne premlčaný a nie je ani dôvodné uplatnenie ustanovení o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a to ust. a , podľa ktorých má ísť o 76 dní neplynutia premlčacej doby. Posledným dňom na uplatnenie práva žalobcu na podanie žaloby bol deň 15.07.2021, odo dňa 30.04.2021 plus 76 dní = 15.07.2021. Odvolateľ argumentuje, že pre plynutie premlčacej doby nie je pritom podstatné, či veriteľ uplatní právo podľa ust. pre nesplnenie splátky poskytnutého úveru, pre nesplnenie ktorej môže uplatniť toto právo po prvý raz, alebo pre nesplnenie inej splátky. V zmysle ust. je totiž rozhodujúci práve okamih, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V opačnom prípade by veriteľ mohol nedôvodne spôsobiť nezačatie plynutia premlčacej doby odkladaním uplatnenia práva podľa ust. , čo v danom prípade aj zjavne urobil. Premlčacia doba teda v súlade s ust. uplynula dňa 15.07.2021 a keďže žaloba bola podaná dňa 29.10.2021, uplatnené právo je premlčané. 2.2. Žalovaný ďalej v rámci odvolacej argumentácie zotrváva na tvrdení, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože pre zosplatnenie úveru a uplatnenie práva podľa neboli splnené podmienky, ktoré ukladá zákon. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že riadne nezistil skutkový stav ohľadne doručovania výzvy zo dňa 30.01.2021, ktorú žalovaný neprevzal, ako tvrdil v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom podľa názoru súdu mal postačovať poštový podací hárok a výňatok zo stránky Slovenskej pošty. Uvedený názor súdu je nesprávny, pretože podstatnou skutočnosťou je, že sa zásielka, ani jej obsah, nedostali do dispozičnej sféry žalovaného, pričom sa ani nezdržiaval v mieste, kde mala byť zásielka doručovaná a nevie sa ani kým mala byť prevzatá, pretože to súd ani neskúmal. Je nesporné, že súd výlučne vzal do úvahy pri rozhodovaní len tvrdenia žalobcu a tak možno mať odôvodnené obavy z pochybení pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Napadnutý rozsudok tak odvolateľ považuje za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu. Uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš formalistický. Rozsudok trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Rozhodnutie a postup súdu sú rozporné s procesnými požiadavkami spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné právne princípy, odopierajú spravodlivosť, vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami, s ktorými je Slovenská republika viazaná a vykladajú ich teoreticky a iluzórne. Odvolateľ okrem horeuvedených dôvodov taktiež tvrdí, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky ( a ). Okresný súd na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu () a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Okresný súd neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých, do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom

kritériá iba mechanicky aplikoval (). Okresný súd v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. 2.3. Žalovaný zdôraznil v odvolaní, že je nesporné, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor a že zmluvu ako formulár nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Žalovaný zotrváva na tvrdení, že úver nebol platne zosplatnený a nemohla byť ani platne postúpená pohľadávka na žalobcu a z toho dôvodu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore, preto súd je povinný žalobu zamietnuť z úradnej povinnosti. Z dôvodu nedoručenia výzvy v zmysle , je neplatný právny úkon oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.03.2021 a neplatné je i postúpenie na žalobcu, pričom žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Žalovaný žiada súd aplikovať i ustanovenia o premlčaní a ust. . Odvolateľ taktiež zotrváva na tvrdení, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, v zmluve je nesprávne uvedená celková čiastka spojená s úverom v sume 24.614,42 eur, pretože 227,93 eur x 108 = 24.616,44 eur a aj RPMN v zmluve je nesprávne uvedená, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiada a navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. a vrátil vec na nové konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu. 3. Žalobca k odvolaniu žalovaného zaslal len stručné vyjadrenie, v zmysle ktorého sa plne stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III. podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené v štádiu prvoinštančného konania a ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne a náležite zisteného a ustáleného skutkového stavu a neboli naplnené procesné predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (, , a , v spojení s ustanovením ).

6. Predmetom sporu je nárok žalobcu, ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom záväzkovom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu, ako úverovým veriteľom (ktorým bola Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 ) a ktorý uzatvoril so žalovaným, ako úverovým dlžníkom dňa 26.05.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č.5072246168, ktorou poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 15.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 108. mesačných splátkach, vo výške anuitnej splátky 227,93,- eur, vždy do 30. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, s termínom konečnej splatnosti úveru 30.05.2024, pri ročnej úrokovej sadzbe 10,90 % a RPMN 12,64 %, priemernej RPMN 10,39 % a celkovej čiastke spojenej s úverom 24.614,42 eur.

7. Súd prvej inštancie posudzovaný právny vzťah správne právne kvalifikoval ako spotrebiteľský v zmysle ustanovení a nasl. a súčasne ako právny vzťah, na ktorý dopadá aj špeciálna právna úprava Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže sú naplnené zákonné kritériá pre spotrebiteľský úver. Spotrebiteľský charakter a právne posúdenie zmluvného vzťahu, ako aj postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, v konaní sporné nebolo, nenamietal ho a nespochybňoval ani žalobca a tak aj odvolacie argumenty žalovaného, zdôrazňujúce, že ide o vzťah spotrebiteľský a má právny status spotrebiteľa, nie sú relevantné.

8. Odvolací súd, viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania ( a ) konštatuje, že odvolacie argumenty žalovaného boli koncipované vo viacerých smeroch a v podstate naďalej zotrváva na všetkých svojich argumentoch, ktoré produkoval aj v štádiu prvoinštančného konania. Predmetom odvolania bola najmä námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný naďalej zotrváva na názore, že žalobca nemôže byť v spore aktívne legitimovaný, pretože pre zosplatnenie úveru a uplatnenie práva podľa neboli splnené podmienky, nakoľko nebolo preukázané, že výzva v zmysle ustanovenia bola doručená žalovanému. Úver podľa názoru žalovaného tak nebol platne zosplatnený a následne potom nemohol byť ani platne postúpený na žalobcu. Predmetom odvolacieho konania naďalej zostala aj námietka nesprávneho právneho posúdenia premlčania nároku žalobcu. V nadväznosti na vyššie konštatované potom odvolací súd uvádza, že pokiaľ mal súd prvej inštancie skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a aj premlčanie nároku veriteľa, musel sa prejudiciálne vysporiadať aj s otázkou platnosti predčasného zosplatnenia pohľadávky pôvodného veriteľa práve s ohľadom na to, či išlo o postupiteľnú pohľadávku a či aplikovať na počiatok plynutia premlčacej doby ustanovenie vety prvej , alebo vety druhej . Napokon žalovaný aj v štádiu odvolacieho konania zotrvával na svojom názore, prezentovanom v priebehu celého sporového konania, že poskytnutý úver vyplývajúci z posudzovanej zmluvy o úvere je bezúročný a bezpoplatkový, a to z dôvodu absencie obligatórne požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa , , a ZoSÚ, v dôsledku čoho vyplýva bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru podľa ZoSÚ.

9. Odvolací súd tak zameral pozornosť na skúmanie správnosti záveru súdu prvej inštancie ohľadom konštatovania platnosti a zákonnosti predčasného zosplatnenia nároku pôvodným veriteľom (právnym predchodcom žalobcu), pretože zodpovedanie tejto otázky má právne zásadný význam jednak z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, no aj z hľadiska právneho posúdenia premlčania uplatneného nároku žalobcu.

10. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 12. Podľa ustanovenia , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa ustanovenia , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

14. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Súd prvej inštancie správne vychádzal z premisy, že predmetom sporu je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a v nadväznosti na právny charakter vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, ako úverovým dlžníkom, potom aj posudzoval splnenie podmienok predčasného zosplatnenia pohľadávky. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v v spojení s . Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné zosplatnenie pohľadávky musia byť splnené kumulatívne. Ustanovenie pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Podľa právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie vo všeobecnosti ustanovuje, že

ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme , je potrebné ustáliť, že právo podľa môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva zosplatnenia celej pohľadávky, nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v , podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní hoc len s jednou splátkou. Veriteľ je tak časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na právnom závere, že po preskúmaní veci, (zohľadňujúc ustanovenia a ) možno mať za to, že došlo k platnému zosplatneniu celého dlhu vyplývajúceho z posudzovanej zmluvy o úvere a svoje úvahy v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania a listinné dôkazy preukázané v spise potom podrobne konštatoval v bode 11. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd, oboznámiac sa s obsahom spisu konštatuje, že konštatovania a posúdenie vykonaného dokazovania a vyhodnotenia listinných dôkazov tak, ako uviedol súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho záveru o tom, že došlo k platnému zosplatneniu celého úveru, sú v súlade so skutočnosťami, ktoré jednoznačne vyplynuli z predložených listinných dôkazov žalobcu. Námietky žalovaného, že nebolo preukázané v spore, že výzva, ktorú vyžaduje ustanovenie , ktorou veriteľ mal upozorniť dlžníka - spotrebiteľa na jeho zámer predčasne zosplatniť celý dlh bola skutočne doručená spotrebiteľovi, nie je opodstatnená. Z obsahu spisu vyplýva, že písomnosťou datovanou dňa 30. 1. 2021 pôvodný veriteľ a právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného uhradiť dlžnú sumu 6 930,79 eur, s ktorou bol v omeškaní ku dňu 30.01.2021, žiadal dlžnú čiastku uhradiť najneskôr do pätnástich dní od doručenia výzvy a súčasne bol spotrebiteľ upozornený, že v prípade, ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky (č.l. 48 spisu). Súčasne bolo z listinných dôkazov predložených v spise preukázané, že v čase datovania výzvy bol spotrebiteľ v omeškaní splatením pohľadávky zo spotrebiteľského úveru dlhšie ako 3 mesiace. Pokiaľ žalovaný namieta, že táto výzva mu nebola doručená, aj podľa názoru odvolacieho súdu je predloženým poštovým podacím hárkom č. EPH227182214 Slovenskej pošty, a.s., obsiahnutým na č.l. 105 spisu, dostatočne hodnoverne preukázané, že konkrétnemu adresátovi - žalovanému bola dňa 2. 2. 2021 doručovaná písomnosť - predmetná upomienka - výzva veriteľa - najmä s poukazom na predloženú históriu podania predmetnej doporučenej listovej zásielky obsiahnutej na č.l. 105 p.v. spisu, z ktorej vyplýva, že zásielka identifikovaná podacím číslom RF067967025SK ( ktoré číslo zodpovedá identifikácii doporučenej listovej zásielky obsiahnutej v predmetnom podacom hárku a určenej adresátovi - žalovanému) bola podaná na pošte Bratislava 12 dňa 2. 2. 2021 o 16. 43 hod, a z ktorej vyplýva, že ako doporučený list bola dňa 4. 2. 2021 o 12. 22 hod doručená adresátovi (č.l. 105 p.v. spisu). Je teda nutné konštatovať, že žalobca si v konaní splnil dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia a preukázania tvrdeného, pričom bolo následne na žalovanom produkovať eventuálne dôkazy, ktorými by tento listinný dôkaz žalobcu vyvrátil alebo spochybnil. Žalovaný však neprodukoval okrem svojich ničím nepodložených námietok nedoručenia žiadne konkrétne listinné či iné dôkazy, ktorými by vyvrátil listinný dôkaz predložený protistranou, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že výzva datovaná dňa 30. 1. 2021, spĺňajúca požiadavky vyplývajúce z ustanovenia , bola doručená konkrétnemu adresátovi - žalovanému a dlžníkovi a to dňa 4. 2. 2021. Žalobca si splnil v konaní dôkaznú povinnosť a povinnosť preukázania svojich skutkových a právnych tvrdení a predložil relevantné listinné dôkazy. Pokiaľ zostali tvrdenia žalovaného len v rovine ničím nepodložených tvrdení o tom, že mu doporučená listinná zásielka pôvodného veriteľa doručená nebola, bolo na ňom, aby svoje tvrdenia aj hodnoverne v spore preukázal, čo sa však nestalo a tak súd prvej inštancie správne vychádzal pri rozhodovaní zo žalobcom predloženého listinného dôkazu. V ďalších bodoch odvolací súd, s poukazom na ustanovenie

, odkazuje na podrobné dôvody uvedené v bode 11. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto v záujme toho, aby len nekonštatoval a neopakoval totožné skutočnosti, ktoré už uvádzal a správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov a vyvodených právnych úvah súdu prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania,. s poukazom na podrobné dôvody obsiahnuté v bode 11 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorej sa súd podrobne zaoberal skúmaním splnenia predpokladov pre predčasné zosplatnenie pohľadávky veriteľa. Je potom možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že boli dodržané všetky zákonné podmienky a predpoklady predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru a v nadväznosti na to potom sú správne aj ďalšie úvahy obsiahnuté v predmetnom bode 11 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými súd prvej inštancie vyvodil záver, že boli dodržané aj všetky zákonné podmienky postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa, ako postupcu, na žalobcu, ako postupníka.

17. Pokiaľ ide o zotrvanie na námietke premlčania uplatneného nároku odvolateľom, aj ohľadom týchto záverov opätovne odvolací súd, s poukazom na ustanovenie odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktoré odvolací súd považuje za vecne správne, náležite a riadne zdôvodnené a záver súdu prvej inštancie o tom, že uplatnený nárok žalobcu nebol premlčaný, odvolací súd považuje za vecne správny, v nadväznosti na ustanovenie vety druhej Občianskeho za zákonníka. Pokiaľ

- ako bolo už vyššie konštatované - boli splnené zákonné podmienky a predpoklady platného a zákonného zosplatnenia zvyšnej časti úveru, z hľadiska právneho posúdenia premlčania uplatneného nároku je potom zásadné znenie dikcie ustanovenia vety druhej . Odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že pokiaľ sa odvolateľ v rámci odvolacej argumentácie dovoláva aplikácii ustanovenia , je z hľadiska toho, že bola v konaní vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného, potom právne irelevantné dovolávať sa aplikácie ustanovenia ukladajúceho povinnosť súdu aj ex offo, bez nutnosti a potreby procesnej aktivity spotrebiteľa, skúmať premlčanie nároku uplatneného vo vzťahu k spotrebiteľovi. Súd prvej inštancie sa riadne a náležite vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným.

18. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie považuje za potrebné zdôrazniť, že právny záver prijatý súdom prvej inštancie v tom zmysle, že uplatnený nárok žalobcu v čase podania žaloby premlčaný nebol, je podporovaný aj neskoršou judikatúrou vyšších súdnych autorít. Pokiaľ samotný žalovaný v rámci odvolacej argumentácie sa dovoláva ohľadom premlčania potreby zohľadnenia ustanovenia , ktorý si odvolateľ vykladá v tom smere, že je nutné počiatok premlčacej doby ustáliť od úplne prvej nesplnenej splátky, s ktorou sa dostal žalovaný, ako dlžník do omeškania, pričom podľa odvolacej argumentácie malo ísť o splátku v poradí číslo 35 s dátumom 30. 4. 2018 práve s poukazom na ustanovenie , keď sa právo veriteľa vyvolať predčasnú splatnosť mohlo vykonať po prvý krát, v tomto smere odvolací súd poukazuje na právne závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej „“) v rámci najnovšej judikatúry. Odvolací súd upriamuje pozornosť na právny názor vyslovený touto vyššou súdnou autoritou v uznesení sp. zn. zo dňa 29. 11. 2021 ( zhodne však aj v uznesení sp. zn. zo dňa 15. 12. 2022), v ktorých najvyšší súd ohľadom premlčania v spotrebiteľských sporoch vyslovil nasledujúce stanovisko: „Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ). Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (citovaný ). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Z. H.: pre prax, Eurounion, máj 2015, komentár k ). Z hľadiska vzťahu medzi "trojmesačnou dobou" a "lehotou nie kratšou ako 15 dní", ktoré rámce spomína , zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z veta druhá vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky ( ). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú so skorších splátok. Z tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát ( ). Veriteľovi tým zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej doby ( ), pretože tomu bráni práve znenie . Dovolateľka preto žiada vylúčiť aplikáciu druhej vety , keďže pohľadávka, ktorú v konaní uplatňuje vznikla zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Výchádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie - bod 16). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa ( ). Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec predostiera, že "Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát ( )". S poukazom na uvedený názor vyššej súdnej autority potom odvolací súd nemá pochybnosti o tom že uplatnený nárok žalobcu v danej veci nie je možné považovať za premlčaný.

19. Napokon sa odvolací súd venoval odvolacím argumentom žalovaného, ktorý aj v štádiu odvolacieho konania zotrvával na názore, že posudzovaný úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, neobsahuje dobu trvania zmluvy a napokon v zmluve je nesprávne uvedená celková čiastka spojená s úverom. Odvolateľ naďalej zotrváva aj na názore, že ročná percentuálna miera nákladov obsiahnutá v zmluve o úvere je nesprávne vypočítaná. Odvolací súd oboznámiac sa s konkrétnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere opätovne, s poukazom na ustanovenie konštatuje správnosť úvah a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie podrobne obsiahnutých v bode 11 rozsudku aj ohľadom týchto námietok žalovaného. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie nepovažuje odvolací súd za potrebné dodať ďalšie skutočnosti, pretože súd prvej inštancie správne konštatoval, že namietaný nedostatok obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nezodpovedá obsahu konkrétnej posudzovanej zmluvy, pretože všetky namietané obligatórne náležitosti sú priamo v zmluve

o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté, teda vyplývajú priamo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pokiaľ ide o výpočet RPMN, aj v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a považuje za vecne správne.

20. Ďalšou odvolacou námietkou odvolateľa bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že ani táto odvolacia námietka nemá, s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku, svoje opodstatnenie. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je nesporne a nespochybniteľne jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia () a tak nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís súd dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (viď napr. , , ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú zásadný význam pre rozhodnutie (, ). S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, či arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú a aj právnu presvedčivosť. Súd jasne, rozsiahlo a dostatočne zrozumiteľne a argumentačne presvedčivo vysvetlil právne dôvody a svoje úvahy, pre ktoré žalobe sčasti vyhovel, ako aj zdôvodnil, prečo sčasti žalobu zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne. 21. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne rozhodol, boli vecne správne. V nadväznosti na vecnú správnosť meritórneho výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie a konštatovanie v zásade plného procesného úspechu žalobcu (keď súd prvej inštancie správne vyhodnotil procesný neúspech žalobcu vzhľadom na výrok II., ktorým sčasti žalobu zamietol, ako nepatrný), je potom vecne správny aj závislý výrok III. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou zohľadnenia miery procesného úspechu a neúspechu strán sporu vyplývajúcej z ustanovenia a v spojení s ustanovením priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100 %. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislom výroku III. podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením podľa pomeru úspechu strán v konaní ( ) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne neúspešná strana v odvolacom konaní, je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.