Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Ek/2056/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: ČaSS, spol. s r.o., so sídlom Mieru 126, so sídlom 044 24 Poproč, IČO: 31 685 455, proti povinnému: Národný ústav detských chorôb, so sídlom Limbová 1, 833 40 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00 607 231, zast. Mgr. Tomáš Szabo, advokát so sídlom Blumentálska 20, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 128 277, o vymoženie príslušenstva pohľadávky, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 42 133 521, pod sp. zn. 327EX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.12.2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.12.2022 z a m i e t a.

II. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.12.2022.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.08.2022 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva pohľadávky (úrok z omeškania: vo výške 8,05% ročne zo sumy 49050,00 EUR od 17.04.2018 do 27.05.2022) na podklade exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. XCob/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.11.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.

2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.08.2022, ECLI: ECLI:SK:OSBB:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 42 133 521, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.

3. Dňa 22.09.2022 bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, z obsahu ktorého vyplýva, že povinný podal voči exekučnému titulu mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Súčasne uviedol, že dôvodom pre zastavenie exekúcie má byť aj skutočnosť, že povinný je príspevkovou organizáciou, ktorá má príjem len zo zdravotného poistenia, ktorý je následne určený, resp. aplikovaný v medziach poskytovania zdravotnej starostlivosti. V závere svojho podania poukázal na výpis z listu vlastníctva č. 2415, ktorý má preukazovať, že povinný je správcom majetku štátu.

4. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.12.2022, súd konajúc vyšším súdnym úradníkom, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a

o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), keď dospel k záveru, že povinným načrtnutá argumentácia nie je spôsobilá pre čo i len čiastočné zastavenie exekúcie súdom, nakoľko iba samotné podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku voči exekučnému titulu nemá pre účely exekučného konania žiadne účinky a taktiež aj z dôvodu, že exekučnoprávna imunita vzťahujúca sa na osobu povinnú sa dotýka len majetku, ktorý je explicitne určený na poskytovanie a zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, pričom nie je vylúčené, aby povinný zároveň vlastnil či nadobudol majetok, ktorý nie je ust. 91 ods. 1 písm. a) ZoPZS dotknutý, v dôsledku čoho je nesporné, že tu nie je daná prekážka, ktorá by zakladala nemožnosť vedenia exekúcie voči povinnému.

5. Proti tomuto uzneseniu podal povinný včas sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že sťažnosťou napadnuté uznesenie obsahuje množstvo úvah, ktoré však formujú do budúcna neurčitý stav, uvádzajúc, že predmetné úvahy nemajú reálny základ a pravdepodobnosť ich vzniku je čisto hypotetická. Povinný zároveň opätovne zdôraznil a poukázal na neprípustnosť vedenia exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku v spojení s ustanovením a , keď cit: ,,povinný skutočne nemá iný majetok, ako ten, ktorý slúži na poskytovanie a zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti vo verejnoprospešnom úseku. Nehnuteľný majetok povinného je pritom dokonca len v jeho správe, nakoľko je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Voči nehnuteľnému majetku štátu v správe správcu je exekúcia absolútne neprípustná v zmysle o správe majetku štátu.“. Rovnako uviedol, že cit: ,,Povinný je príspevkovou organizáciu zriadenou Ministerstvom zdravotníctva SR za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti. Predmetom činnosti povinného je prioritne poskytovanie odbornej ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti detským pacientom a súvisiacich služieb a špecializovanej liečebno-preventívnej starostlivosti zavádzaním nových poznatkov vedy a výskumu do praxe. Povinný je špecifickým subjektom, pretože jeho činnosť nie je čisto podnikateľská, nie je primárne zameraný na tvorbu zisku, pričom efektívnosť jeho činnosti je ovplyvnená čiastočnými reguláciami zo strany zriaďovateľa. Finančné prostriedky na účtoch povinného a finančné prostriedky, ktoré sú určené pre povinného na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním a zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, sa v rámci výkonu činnosti povinného používajú výhradne a prioritne na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním a zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a ich exekúciou by nespochybniteľne boli ohrozené práva a povinnosti pacientov. S tým priamo súvisí aj skutočnosť, že povinný dlhodobo vykazuje vo svojom hospodárení stratu. Výnosy z poskytovania zdravotnej starostlivosti totiž nepostačujú pokryť náklady, ktoré má povinný v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného nespochybniteľne vyplýva, že akékoľvek príjmy povinného sú prioritne a okamžite použité na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním a zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, ako základný a nosný účel činnosti povinného. Pod vplyvom stratového hospodárskeho výsledku má povinný mínusové vlastné imanie, a teda nemá žiadne vlastné zdroje. Povinný žiadne finančné prostriedky nepoužíva mimo základného účelu, na ktorý bol zriadený, ale výhradne len v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a v záujme a pre potreby pacientov. Akýkoľvek zásah do už v súčasnosti záporného hospodárenia povinného by tak bol jednoznačne na úkor práv pacientov a viedol by k ohrozeniu samotnej existencie povinného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekúcia na majetok povinného v ekonomickej situácii v akej sa dlhodobo nachádza, by mohla mať výrazný vplyv na ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti povinným, a preto právny zástupca povinného navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica, Uznesenie zo dňa 22.12.2022, sp. zn. , v súlade s ustanovením , , zrušil, nakoľko je sťažnosť podaná právnym zástupcom povinného dôvodná.“.

6. Oprávnený k povinným podanej sťažnosti uviedol, že zo strany povinného bola opakovane predložená taká podoba argumentácie, s ktorou sa súd v napadnutom uznesení zrozumiteľne a odpovedajúc na všetky námietky povinného, zodpovedne vysporiadal. Oprávnený taktiež poukázal na to, že zo strany povinného dochádza k vyhýbaniu sa splnenia toho, čo mu exekučný titul ukladá. Navrhol preto sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

7. Poverený súdny exekútor sa k sťažnosti priamo nevyjadril.

8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

13. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.

17. Podstatou povinným podanej sťažnosti je poukaz na nesprávnosť, nezákonnosť a nedôvodnosť napadnutého uznesenia, keď povinný zastáva názor, že predmetné rozhodnutie obsahuje tvrdenia týkajúce sa rozličných úvah konajúceho vyššieho súdneho úradníka o pro futuro stave pre prípad nesplnenia vymáhanej povinnosti, pričom opätovne poukazuje na ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré v spojení s ustanovením a koncipuje absolútnu exekučnú imunitu povinného, keď povinný v postavení príspevkovej organizácie zriadenej Ministerstvom zdravotníctva SR nevlastní žiaden majetok postihnuteľný výkonom exekúcie a navyše, v súčasnosti vykazuje v ekonomickej rovine stratu majúcu dlhodobý charakter.

18. Vo väzbe na vyššie uvedené tvrdenia povinného súd uvádza, že napadnuté uznesenie pomerne zrozumiteľne a určito vymedzuje tie dôvody, pre ktoré nie je argumentácia povinného v rovine zastavenia exekúcie akceptovateľná, nakoľko na strane povinného dochádza k nesprávnemu výkladu ním označených ustanovení, keď exekučnoprávna imunita nie je limitovaná subjektom, v neprospech ktorého sa (predmetné) exekučné konanie vedie. Práve naopak, uvedená imunita zakladá limitáciu výkonu exekučnej činnosti, v rámci ktorej je súdny exekútor obmedzený pri jej výkone tak, aby účinkami exekúcie neboli dotknuté jednotlivé majetkové hodnoty, ktoré sú príslušnými ustanoveniami chránené. V zásade to znamená, že ochrana vyplývajúca z príslušných zákonných ustanovení vytvára rámec neprípustnosti exekúcie len vo vzťahu k tým majetkovým hodnotám, ktoré slúžia na zabezpečovanie primárne tých úloh, na plnenie ktorých bol takýto subjekt založený. V tomto exekučnom konaní je povinným nemocnica majúca postavenie príspevkovej organizácie v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá na úseku verejného zdravotníctva poskytuje a zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, z čoho nepochybne vyplýva, že exekvovateľnosť pohľadávky oprávneného sa stretáva s neprípustnosťou výlučne len v rovine toho majetku, ktorý slúži na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a to za predpokladu, ak by postihnutím týchto majetkových hodnôt došlo k ohrozeniu elementárnych, SR či medzinárodnými zmluvami garantovaných práv. Sumarizujúc tieto skutočnosti, preto platí, že povinný nemá zákonom priznané postavenie, ktoré by mu garantovalo úplnú exekučnú imunitu, keď v napadnutom uznesení citované ustanovenia chránia explicitne určené majetkové hodnoty, pričom nie je vylúčené, aby povinný nielen

v súčasnosti, ale aj v budúcnosti nadobudol majetok postihnuteľný výkonom exekúcie. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že samotný výkon exekúcie nemá žiaden relevantný vplyv na ustanovenia upravujúce zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Spôsob výkonu exekúcie je zverený výlučne len do rúk povereného súdneho exekútora, ktorý je v postavení orgánu verejnej moci poverený jej výkonom.

19. Súd zároveň dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 17. 03. 2011, v ktorom ústavný súd uvádza, že: „Ústavný súd vychádza zo zásady, že základné právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia vyplývajú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme rozhodnutie, aby pritom vychádzal z toho, čo objektívne zistil ... Exekučno-právna imunita v zmysle citovaných zákonných ustanovení (pozn. zákona o správe majetku štátu a zákona o rozpočtových pravidlách) sa nevzťahuje na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok príslušného subjektu. Zákon v tomto prípade neposkytuje súdom ako štátnym rozpočtovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie. ..... je na exekútorovi zvoliť si spôsob exekúcie a až potom je možné zistiť, či tento spôsob by viedol k postihnutiu majetku (vecí, práv a pohľadávok), ktoré sú podľa príslušných právnych predpisov vylúčené z exekúcie, a preto vo vzťahu k nim, je možné exekúciu zastaviť. Na tomto mieste ústavný súd zdôrazňuje, že právnou podstatou súdnej exekúcie je ručenie povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom s výnimkou toho majetku, ktorý je preukázateľne (skutkovo) podľa osobitných zákonov vylúčený z exekúcie.“

20. V právnom štáte by nemal existovať stav, že štát (štátny orgán, štátna organizácia) ako dlžník nesplní povinnosť uloženú mu súdom. Naopak, povinnosti štátu plniť predchádza povinnosť štátu vytvoriť legislatívny rámec aj na prípadný výkon rozhodnutí súdu voči štátu. Súd dáva taktiež do pozornosti skutočnosť, že štát má vytvorený aj mechanizmus na vykonanie potrebného rozpočtového opatrenia s cieľom včasného splnenia judikovanej pohľadávky. „Právo pozná aj vymedzenie okruhu osôb, ktoré požívajú exekučno-právnu imunitu so zreteľom na ich postavenie, pričom sem patria orgány verejnej moci a cudzie štáty. V žiadnom právnom poriadku však nie sú zo súdnej exekúcie vylúčené pohľadávky, ktoré sú už vykonateľné, to znamená boli právoplatne judikované spôsobom, ktorý predpisuje procesné právo. Z podstaty exekúcie vyplýva, že nemôže byť obmedzená vo vzťahu k veriteľom (oprávneným). Na to neexistuje žiadny relevantný dôvod, pretože veriteľ nemá byť kvôli čomu obmedzovaný. Veriteľ uplatňuje nárok na exekučno-právnu ochranu a táto ochrana sa mu musí poskytnúť ako súčasť práva na súdnu ochranu za podmienok ustanovených zákonom. Tieto podmienky nesmú byť koncipované tak, aby znamenali pre veriteľa vylúčenie práva na súdnu ochranu kvôli právnej povahe nútene vymáhanej pohľadávky alebo kvôli právnemu dôvodu jej vzniku.“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15. 11. 2000)

21. V súvislosti s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR na tomto mieste súd ešte záverom dáva do pozornosti aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. februára 2018, v zmysle ktorého: „Štát musí veľmi dôsledne zvažovať výhody, ktoré si ako vlastník sám prostredníctvom právnej úpravy prizná. Neprimeraným zvýhodnením vlastnej majetkovo-právnej pozície na úkor právneho statusu vlastníka majetkovej pohľadávky štát ústavne neakceptovateľným spôsobom narúša ústavné a medzinárodnoprávne garancie ochrany základného práva vlastniť majetok, resp. práva na pokojné užívanie majetku. Kým základné právo vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie majetku orientujú právnu ochranu v hmotno-právnej sfére veriteľa pohľadávky voči štátu, základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie zas majú zabezpečiť procesné garancie reálneho naplnenia práv hmotnej povahy. Exekučné konanie, v ktorom sú obligatórne aplikované právne normy účinne znemožňujúce alebo výrazne oslabujúce efektívne uspokojenie vykonateľne

prisúdenej pohľadávky, negarantuje potrebné procesné záruky súdnej ochrany veriteľovho vlastníckeho práva.“ Napokon, Ústavný súd SR v súlade so záverom nálezu sp. zn. za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej prípadný absolútny rozsah, teda ako ten rozsah, ktorý v rámci svojej obrany uvádza povinný. Je zrejmé, že verejný záujem na zachovaní určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľný. Ústavne neudržateľným by sa však stal práve vo chvíli, keď by obmedzoval základné práva fyzických osôb alebo právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do takej miery, že tieto základné práva a slobody by nebolo možné primerane užívať, čím by sa vlastne stali len iluzórnymi.

22. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.12.2022 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že exekučné konanie je vedené naďalej na podklade vykonateľného rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené, pričom povinným načrtnutá argumentácia nemá za následok existencie tých okolností, ktoré by viedli k zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu či inak bránili jeho vymáhateľnosti, keď ustanovenia upravujúce exekučnoprávnu imunitu formujú koncepčné rámec ochrany len tých majetkových hodnôt, ktoré slúžia na výkon primárnej činnosti povinného (poskytovanie zdravotnej starostlivosti), v dôsledku čoho sa nejedná o absolútnu exekučnoprávnu imunitu vzťahujúcu sa na osobu či postavenie povinného, pričom zároveň rovnako nie je vylúčené, aby povinný v budúcnosti nadobudol majetok postihnuteľný výkonom rozhodnutia.

23. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa v spojení s za použitia tak, že v konaní o povinnom podanej sťažnosti neúspešný povinný nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).