Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_48Ek-2056-2022.pdf
PDF · 91.05 KB
No categories available
48Ek/2056/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: ČaSS, spol. s r.o., so sídlom Mieru 126, so sídlom 044 24 Poproč, IČO: 31 685 455, proti povinnému: Národný ústav detských chorôb, so sídlom Limbová 1, 833 40 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00 607 231, zastúpenému: Mgr. Tomáš Szabo, advokát so sídlom Blumentálska 20, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 128 277, o vymoženie príslušenstva pohľadávky, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 42 133 521, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.08.2022 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva pohľadávky (úrok z omeškania: vo výške 8,05% ročne zo sumy 49050,00 EUR od 17.04.2018 do 27.05.2022) na podklade exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/52/2020-334 zo dňa 16.11.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 17.05.2022.
X. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ECLI: ECLI:SK:OSBB:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu Haburská XX/A, XXX XX Bratislava, IČO: XX XXX XXX, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.09.2022. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 22.09.2022, t. j. v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, ktorá priznáva tomuto podaniu vo vzťahu k výkonu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 18.10.2022.
4. Povinný sa v predkladanom návrhu na zastavenie exekúcie domáha jej zastavenia v plnom rozsahu, uvádzajúc, že voči exekučnému titulu podal dňa 06.07.2022 mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, a to spoločne s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Ďalej uviedol, že dôvodom pre zastavenie exekúcie má byť aj skutočnosť, že povinný je príspevkovou organizáciou, ktorá má príjem len zo zdravotného poistenia, ktorý je následne určený, resp. aplikovaný v medziach poskytovania zdravotnej starostlivosti. V závere svojho podania poukázal na výpis z listu vlastníctva č. 2415, ktorý má preukazovať, že povinný je správcom majetku štátu.
5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko podanie dovolania nie je relevantné pre ďalšie vedenie exekúcie. K otázke spornosti postavenia povinného, uviedol, že povinný má disponovať dostatočnou finančnou rezervou na pokrytie tých nákladov, ktoré môže vzniknúť v prípade neúspechu v súdnom konaní.
6. Poverený súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie priamo nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutie neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z exekúcií podľa osobitného predpisu sa za splnenia podmienok uvedených v odseku 2 vylučuje: a) majetok v správe štátnej organizácie, ktorá bola zriadená podľa osobitného predpisu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nebola ku dňu účinnosti tohto zákona prevedená podľa osobitného predpisu, b) majetok neziskovej organizácie, ktorá vznikla premenou podľa osobitného predpisu zo štátnej organizácie uvedenej v písmene a), c) majetok obce v správe rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, d) majetok samosprávneho kraja v správe rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, e) majetok právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona a nevzťahujú sa na ňu písmená a) až d), f) finančné prostriedky na účtoch osôb uvedených v písmenách a) až e) a finančné prostriedky, ktoré sú určené pre osoby uvedené v písmenách a) až e) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, na zabezpečenie predmetu činností osôb uvedených v písmenách a) až e).
13. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z exekúcií podľa osobitného predpisu sa vylučuje majetok a finančné prostriedky podľa odseku 1, ak: a) ich exekúciou by boli ohrozené práva a povinnosti pacientov vyplývajúce z osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právo podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd, a b) ich exekúciou by bolo ohrozené vykonávanie činnosti subjektu hospodárskej mobilizácie alebo by bola ohrozená činnosť prvku kritickej infraštruktúry v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
14. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“), tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, a to štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia.
15. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) a c) zákona o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním a taktiež sa nevzťahuje na hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis, t. j. zákon o rozpočtových pravidlách.
16. Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu, Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
17. Podľa § 3 ods. 2 zákona o správe majetku štátu, správca (t. j. povinný ako štátna príspevková organizácia) je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
18. Podľa § 61q ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitný predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.
19. Podstatou povinným podaného návrhu na zastavenie exekúcie je v prvom prípade poukaz na to, že povinný podal proti rozhodnutiu, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie vedené, mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je dovolanie, a to spoločne s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd k uvedenej námietke povinného, ktorá by mala viesť k zastaveniu exekúcie súdom uvádza, že samotné podania dovolania nemá samo o sebe za následok zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, keď podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemôže viesť k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že o takto podanom dovolaní nebolo právoplatne rozhodnuté. Skutočnosť, že povinný zároveň podal s dovolaním aj návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, je však bez právneho významu, keď súd v konaní nedisponuje kladným rozhodnutím dovolacieho súdu vydaného v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 CSP o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Nad rámec tejto skutočnosti súd uvádza, že v predmetnom konaní neide o vymoženie povinnosti vyplývajúcej zo zmenky v zmysle ustanovenia § 444 ods. 4 CSP, podľa ktorého už len samotné podanie dovolania má odkladný účinok. Inými slovami vyjadrené, aktivita povinného spočívajúce v podanom dovolaní nemá žiaden relevantný efekt pre účely predmetného exekučného konania. Na dôvažok súd uvádza, že v prípade, ak by povinný disponoval rozhodnutím dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, naďalej by bol zachovaný prvok relevancie vedenia exekúcie, nie však jeho výkonu, nakoľko v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku dochádza výlučne len k odkladu výkonu exekúcie, nie však k jej zastaveniu.
20. V posudzovanej veci povinný opakovane poukazuje na skutočnosť, že vedenie exekúcie voči jeho osobe, resp. na jeho majetok nie je prípustné, nakoľko ako štátna príspevková organizácia, vystupuje vo verejnoprospešnej sfére ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Okrem iného však povinný vo
svojom podaní poukazuje aj na ustanovenie § 91 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ďalej ako ,,ZoPZS“), na základe ktorého je z exekúcie vylúčený ten majetok v správe štátnej organizácie, ktorý slúži na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pričom táto výluka sa dotýka aj tých finančných prostriedkov, ktoré sú určené pre taxatívne určené osoby, pokiaľ slúžia alebo majú byť určené na zabezpečovanie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo na zabezpečenie činnosti týchto osôb. Ďalej rovnako poukazuje aj na ustanovenia zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, v intenciách ktorý povinný vystupuje ako správca majetku štátu, ktorý môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. K uvedenej argumentácií povinného, súd sumarizujúc argumentačnú rovinu povinného, uvádza, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie v plnom rozsahu z dôvodu, že predovšetkým ako štátna príspevková organizácia poskytujúca zdravotnú starostlivosť, je v postavení subjektu spravujúceho majetok štátu, a teda vo väzbe na ustanovenie § 91 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 91 ods. 2 ZoPZS, nie je možné viesť exekúciu na jeho majetok. V intenciách týchto okolností, súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že povinným predostretá právna úprava v ponímaní ním zvoleného výkladu, vedie z dlhodobého hľadiska k paralyzovaniu zdravotníckeho systému Slovenskej republiky, nakoľko formovaním absolútnej exekučnej imunity vo vzťahu k štátom zriadeným zdravotníckym zariadeniam by mohlo dôjsť pro futuro k pomerne negatívnemu postupu tých dodávateľov zdravotníckeho materiálu, ktorí sa priamo zúčastňujú na komplexnom zabezpečovaní nielen tovaru, ale aj služieb, na základe ktorých je povinný následne spôsobilým subjektom pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Inými slovami vyjadrené, koncepcia právnej úpravy, ktorá zakotvuje právnu ochranu štátom zriadeného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v prípade nesplnenia záväzku či záväzkov voči tretím osobám, ktorí sú vo svojej podstate podnikatelia, pre ilustráciu, dodávateľmi liečiv, a ktorých činnosť je pre fungovanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nezastupiteľná, keďže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nie je bez ďalšieho, samostatne spôsobilý na to, aby v patričnom rozsahu poskytoval zdravotnú starostlivosť vyslovene bez účasti tých subjektov, ktorí na relevantnom trhu poskytovaním tovarov a služieb prispievajú ku komplexnému fungovaniu medicíny v praxi, by viedla k zásadnej diverzifikácií vo vzťahu k výberu obchodného partnera na strane dodávateľa liečiv či iného tovaru, prostriedkov alebo služieb, nakoľko možná nevymožiteľnosť nárokov takýchto dodávateľov pri existencií ich úplnej nevymožiteľnosti v rámci vykonávacieho konania zapríčiňuje pomerne pochopiteľne prioritizáciu súkromného sektora, a teda nastolenia stavu, kedy štátom zriadený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by v zásade v rámci výkonu predmetu svojej činnosti nemohol náležite postupovať pri jeho výkone. Principiálne by v prípade zastavenia predmetnej exekúcie súdom z dôvodov navrhovaných povinným došlo k prijatiu takého záveru, ktorý by mohol nepochybne u dodávateľov liečiv alebo iných subjektov (napr. u dodávateľa iného zdravotníckeho materiálu) evokovať dojem, že v prípade nesplnenia splatnej pohľadávky povinným sa jeho pohľadávka stane ex tunc nevymožiteľnou v dôsledku okolností vymedzených povinným. Závery povinného sú však vo svojej podstate mimoriadne kontraproduktívne vo vzťahu k verejnému zdravotníctvu Slovenskej republiky, nakoľko každý dodávateľ, ako podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva svoju činnosť primárne za účelom dosiahnutia zisku, by pristúpil k dodávke tovaru či služieb práve tým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, u ktorých nie je daná ingerencia Slovenskej republiky ako štátu, a u ktorých je nepochybne daný prvok exekvovateľnosti i bez toho, aby osobitný zákon mohol vylučovať spornosť povahy nadobudnutého majetku a jeho využitia. Súd opätovne zdôrazňuje, že argumentácia povinného by v širšom meradle zakladala okolnosť, kedy by dodávatelia zdravotníckeho materiálu z dlhodobého hľadiska pristúpili k favorizovaniu súkromného sektora.
21. K vyššie uvedenej námietke povinného však súd dáva rovnako do pozornosti výslovne znenie zákona, kedy exekučná imunita vymedzená ustanovením § 61q ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 91 ods. 1 písm. a), ods. 2 ZoPZS, nepredstavuje absolútnu ochranu povinného. Práve naopak, ako to vyplýva aj z textového znenia ust. § 91 ods. 1 písm. a) ZoPZS, účelom je vymedzenie takého rámca ochrany pred výkonom rozhodnutia, ktorý sa explicitne dotýka len takého majetku v správe povinného, ktorý nepochybne slúži na výkon tej činnosti, na ktorý sa tento subjekt zriaďuje, t. j. na poskytovanie a zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti vo verejnoprospešnom úseku. Z predmetného ustanovenia, a rovnako ani z ďalších ustanovení tých právnych predpisov, na ktoré povinný poukazuje, nevyplýva ochrana konkrétneho subjektu, ktorá by koncipovala absolútnu exekučnoprávnu imunitu, ktorá by viedla ex lege k vyňatiu povinného ako pasívne legitimovaného subjektu. V dôsledku toho súd konštatuje, že na majetok povinného je možné vedenie exekúcie, avšak výkonom rozhodnutia nesmie byť dotknutý majetok, ktorým zabezpečuje výkon zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o konkrétny výkon exekúcie, súd dáva účastníkom konania do pozornosti skutočnosť, že skúmanie majetkových pomerov povinného nie je úlohou exekučného súdu, ale povereného súdneho exekútora, ktorý je povinný pri výkone exekúcie zohľadňovať nielen ustanovenia Exekučného poriadku, ale aj hore uvedené
ustanovenia tých zákonov, ktoré vytvárajú obmedzenie vo vzťahu k exekvovateľnosti majetku povinného. Pre prípad, ak by povinný v priebehu exekúcie nenadobudol žiaden exekúciou postihnuteľný majetok, by bolo možné prijať záver vedúci k zastaveniu exekúcie, avšak v tejto súvislosti by bolo nutné naplnenie zákonom predpokladaných okolností vymedzených v ust. § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, kedy poverený súdny exekútor pristúpi k zastaveniu exekúcie, ak sa v lehote 30 kalendárnych mesiacov od posl. exekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že povinným načrtnutá argumentácia nie je spôsobilá pre čo i len čiastočné zastavenie exekúcie súdom, nakoľko iba samotné podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku voči exekučnému titulu nemá pre účely exekučného konania žiadne účinky a taktiež aj z dôvodu, že exekučnoprávna imunita vzťahujúca sa na osobu povinnú sa dotýka len majetku, ktorý je explicitne určený na poskytovanie a zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, pričom nie je vylúčené, aby povinný zároveň vlastnil či nadobudol majetok, ktorý nie je ust. 91 ods. 1 písm. a) ZoPZS dotknutý, v dôsledku čoho je nesporné, že tu nie je daná prekážka, ktorá by zakladala nemožnosť vedenia exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol. (výrok I. tohto rozhodnutia)
23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
26. Nakoľko žiaden z účastníkov konania si trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov trovy nepriznal. (výrok II. tohto rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.