Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/52/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: ČaSS, spol. s r.o., Mieru č. 126, 044 24 Poproč, IČO: 31 685 455, proti žalovanému: Národný ústav detských chorôb, Limbová 2643/1, 833 40 Bratislava, IČO: 00607231, zastúpeného Mgr. Tomášom Szabom, advokátom, Blumentálska 2735/20, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 54.500,- EUR s príslušenstvom a 50.000,- EUR, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -235 zo dňa 23.10.2019 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -235 zo dňa 23.10.2019 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 49.050,- EUR s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 17.4.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 6%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamieta a žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 54.500,- Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny žalovaným žalobcovi za žalobcom vykonané upratovacie práce pre žalovaného v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. 03. 2015. Žalobu odôvodnil tým, že v zmluve o dielo boli nesporným spôsobom vyjadrené podstatné náležitosti zmluvy, jednou z nich bola aj cena za predmet plnenia. V čl. II ods.1 Zmluvy o dielo bola jasne formulovaná cena za kalendárny mesiac realizácie predmetu zmluvy stanovená na sumu 54.500,- Eur s DPH za mesiac. Žalobca dňa 05. 05. 2015 vystavil faktúru č. 52-5-0000376 a doručil ju žalovanému dňa 13. 05. 2015, čo bolo potvrdené aj podpisom príslušného zamestnanca žalovaného s jeho vlastnoručným podpisom, a to za riadne vykonané služby. Žalovaný túto faktúru žalobcovi nezaplatil, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo tým, že žalobcovi nezaplatil zmluvnú odmenu za zrealizované dielo za mesiac apríl 2015 v lehote splatnosti dňa 04. 07. 2017. Okrem toho sa žalobca žalobou zo dňa 20. 04. 2018, vedenou na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 50.000,- EUR z dôvodu, že dňa 30. 05. 2015 platne uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o dielo v súlade s ust. a nasl. . Zmluva o dielo bola uverejnená v centrálnom registri zmlúv dňa 01. 04. 2015, a teda týmto dňom nadobudla účinnosť v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V zmluve o dielo bolo nesporne a zrozumiteľne stanovené nakladanie so zábezpekou, a to v čl. IV zmluvy o dielo. Žalobca riadne a včas zložil zábezpeku v zmysle článku IV ods. 1 zmluvy o dielo, čo vyplýva z listinných dôkazov. Žalovaný bol v zmysle článku IV ods. 1 zmluvy o dielo povinný vrátiť žalobcovi zábezpeku, a to najneskôr po dobe uplynutia siedmych pracovných dní od uplynutia šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy o dielo. Žalovaný však takto neučinil a zábezpeku na účet žalobcu nevrátil, čím nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zakotvenú vôľou oboch zmluvných strán v zmluve o dielo. Žalovaný od zmluvy o dielo v rozpore s dikciou zmluvy ku dňu 01. 06. 2015 odstúpil, čo však neznamená, že zábezpeku nemal bezodkladne vrátiť žalobcovi. Súd uznesením č.k. -141 zo dňa 17. 10. 2018 predmetné spory č.k. a č.k. podľa ust. v záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konania pod spisovou značkou .

3. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že so službami, ktoré žalobca poskytoval, od počiatku nebol spokojný z dôvodu, že žalobca neposkytoval riadne, včas a v dohodnutom rozsahu. Na vady poskytovaných služieb bol žalobca opakovane upozornený a vady mu boli vytknuté už aj v prvom mesiaci platnosti zmluvy písomnými listami žalovaného zo dňa 09. 04. 2015, 17. 04. 2015 a 24. 04. 2015. Reklamáciou zo dňa 09. 04. 2015 žalovaný vytkol žalobcovi nasledovné vady poskytovaných služieb: fyziatricko- rehabilitačné oddelenie na 1. podlaží nebolo upratané (resp. upratané len čiastočne) v dňoch 01. 04. 2015, 02. 04. 2015 a 07. 04. 2015, klinika detskej chirurgie na prízemí a 1. podlaží jedna upratovačka nestíha upratať všetky tri oddelenia (malé deti, dievčatá a chlapci), hematologická ambulancia na 2. podlaží nebola uprataná dňa 01. 04. 2015, nemocničná lekáreň, oddelenie prípravy sterilných liekov nebola uprataná dňa 01. 04. 2015, neonatologická klinika intenzívnej medicíny na 4. podlaží nebola uprataná v dňoch 05. 04. 2015 a 06. 04. 2015. Zoznamom ďalších nedostatkov zo dňa 17. 04. 2015 žalovaný vytkol žalobcovi nasledovné vady poskytovaných služieb: oddelenie liečebnej výživy a stravovanie na 3. a 4. podlaží v rôznych blokoch v dňoch 08. až 10. 04. 2015 nebolo upratané, na klinike detskej hematológie a onkológie na 2. podlaží v bloku E bola na oddelení malých a oddelení veľkých detí dňa 16. 04. 2015 len jedna upratovačka, čo nepostačovalo na riadne plnenie povinnosti žalobcu, na oddelení centrálnych operačných sál na 1. podlaží v bloku A dňa 16. 04. 2015 upratovala len jedna upratovačka, ktorá zároveň upratovala i operačné sály ORL na opačnej strane bloku B, čo nepostačovalo na riadne plnenie povinností žalobcu. V zozname ďalších nedostatkov zo dňa 24. 04. 2015 vytkol žalovaný žalobcovi nasledovné vady poskytovaných služieb: neupratané šatne na 2. poschodí bloku C a nedostatočne upratované toalety pri posluchárňach na 2. poschodí od 01. 04. 2015 minimálne do 17. 04. 2015, upratovačka na klinike detskej neurológie nemala protiplesňový chemický prostriedok na sprchu matiek, kde sa objavuje pleseň, nekvalitné upratovanie chodieb na 4. poschodí a výťahov. Žalovaný upozornil žalobcu listom zo dňa 13. 04. 2015 na nespokojnosť s vykonávaním upratovacích a dezinfekčných prác a zároveň požiadal žalobcu o nápravu výkonu prác. Dňa 13. 05. 2015 žalobca doručil žalovanému faktúru č. 52-5-0000376 splatnú dňa 04. 07. 2015. Žalovaný nespochybňuje prevzatie faktúry prostredníctvom svojho zamestnanca dňa 13. 05. 2015, avšak s tvrdením žalobcu, že faktúra bola vystavená „za riadne vykonané služby“ sa žalovaný absolútne nestotožňuje. Ako prílohu k faktúre žalobca predložil dokument s názvom „Prevzatie upratovacích prác“. Tento dokument však nie je žalovaným potvrdený z dôvodu nespokojnosti žalovaného pri výkone upratovacích, čistiacich a dezinfekčných prác žalobcom. Z tohto dôvodu žalovaný listom zo dňa 20. 05. 2015 faktúru č. 52-5-0000376 vrátil žalobcovi späť. Dôvodom vrátenia faktúry bola skutočnosť, že žalovaný mal za to, že v mesiaci apríl 2015 neboli zabezpečené upratovacie, čistiace a dezinfekčné práce podľa harmonogramu upratovacích prác, frekvencie a hygienicko - epidemiologického režimu v zmysle čl. III ods. 3 zmluvy, a preto žalovaný žiadal fakturovanú cenu znížiť o 10%. V zmysle čl. III ods. 3 zmluvy je zhotoviteľ (žalobca) povinný znížiť fakturovanú cenu o 10% pri nedodržaní harmonogramu upratovacích prác, frekvencie a hygienicko-epidemiologického režimu. Vrátenie faktúry žalovaným žalobcovi bolo vykonané v súlade s čl. IV bod 5 zmluvy z dôvodu, že vo faktúre neboli uvedené nesprávne údaje, t.j. správna fakturovaná suma, ktorá mala byť znížená o 10%.

4. Žalobca vzhľadom na obranu žalovaného uviedol, že v podstate ťažisko argumentov vznesených žalovaným smeruje k tomu, že nie je podstatný spôsob podania reklamácie, ale to, že nedostatky boli detekované zamestnancami žalovaného. V danom prípade je veľmi podstatná skutočnosť, že práce žalobcu sú vysoko špecifické a akákoľvek reklamácia sa dá veľmi jednoducho umelo nafingovať. Žalobca

sa so žalovaným v zmluve nedohodli na tom, že žalobca garantuje 24 hodinový servis upratovania a dohliadania odpadkových košov a čistoty v budove. Takéto služby by stáli len nákladovo odhadovo najmenej trikrát viac. Žalobca by totiž musel zaplatiť minimálne tri smeny ľudí. Jedinou možnosťou pre žalobcu, ako sa ochrániť aspoň z časti proti takýmto neoprávneným reklamáciám, bolo obmedziť ich aspoň časovo. Práve z toho dôvodu bol do zmluvy zakomponovaný čl. VIII ods. 1 v spojení s čl. VIII ods. 13 zmluvy. Obe tieto ustanovenia boli osobitne vyjednané stranami a ako také boli platným právnym rámcom pre účastníkov zmluvy - žalobcu i žalovaného. Každá z reklamácií podaných žalovaným bola podaná oneskorene a ako taká je zo zákona neplatná, nakoľko bola podaná po prekluzívnej záručnej dobe uvedenej v čl. VIII ods. 13 zmluvy o dielo a zároveň sa na nich aplikovala právna fikcia uvedená v čl. VIII ods. 1 zmluvy o dielo uvedená v druhej vete.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, svedkov C.. U. M., U. V., K. F., E.. L. V. a C.. C. B., a listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o dielo zo dňa 30. 04. 2015, listami žalovaného žalobcovi zo dňa 09. 04. 2015, 13. 04. 2015, 17. 04. 2015, 24. 04. 2015 a 20. 05. 2015, odstúpenie žalovaného od zmluvy zo dňa 04. 05. 2015, faktúrou žalobcu č. 525-0000376, prevzatím upratovacích prác za apríl 2015, Kontrolami plnenia harmonogramu a záznamami o nezhode, mailovými správami svedkyne K. F. ohľadom reklamácie upratovacích služieb, výpismi z obchodného registra spoločnosti žalobcu, výpisom žalovaného zo štatistického úradu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise a vec právne posúdil podľa , , , , , a nasl., , , , , , , , .

6. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisov z obchodného registra žalobcu a výpisu zo štatistického úradu žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dielo dňa 30. 03. 2015 medzi stranami sporu bol žalobca podnikateľom podľa ust. ako obchodná spoločnosť, ktorý predmetnú zmluvu uzavrel pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný bol subjektom verejného práva podľa ust. , ktorý predmetnú zmluvu uzavrel pri zabezpečovaní zabezpečovania vlastnej prevádzky. Vzhľadom na predmet činnosti žalobcu, skutočnosť, že žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu pri zabezpečovaní zabezpečovania vlastnej prevádzky a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že za použitia ust. , podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy o dielo, uzavretých medzi žalobcom a žalovaným, vzťahuje právny režim , ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy okrem tých práv a povinností, ktoré neupravuje, a na ktoré sa v zmysle ust. a ust. použije právny režim . Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti zmluvy o dielo, na tento zmluvný vzťah úpadcu a žalovaného súd použil právnu úpravu zmluvy o dielo podľa ust. a nasl. .

7. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení právnych zástupcov strán sporu a vypočutých svedkov za preukázané, že zmluvné strany dňa 30. 03. 2015 uzavreli písomne zmluvu o dielo, v ktorej boli presne špecifikované práva a povinnosti zmluvných strán a kde bol žalobca zhotoviteľom diela a žalovaný jeho objednávateľom. Predmetom diela bol hmotne zachytený výsledok činnosti žalobcu v zmysle ust. v čl. II ods. 1 predmetnej zmluvy, spočívajúci vo vykonávaní kompletných upratovacích, čistiacich a dezinfekčných prác v priestoroch objednávateľa na celkovej ploche vnútorných priestorov cca 53 267,66 m2, presun komunálneho a nebezpečného odpadu určeným spôsobom na stanovené miesta vrátane zabezpečenia čistiacich a dezinfekčných prostriedkov, plastových vriec na odpad, odpadových košov a mechanizmov potrebných na vykonávanie požadovaných služieb v rozsahu a časových intervaloch určených objednávateľom. Žalobca zložil na účet žalovaného zábezpeku vo výške 50.000,- EUR a vystavil mu za činnosti vykonané za mesiac apríl 2015 faktúru č. 525-0000376 na sumu 54.500,- EUR, ktorú žalovaný žalobcovi vrátil dňa 20. 05. 2015. Žalovaný niekoľkokrát písomne napr. v dňoch 09. 04. 2015, 17. 04. 2015 a 24. 04. 2015 písomne doporučenými zásielkami namietal vady takýchto činností žalobcu, pričom dňa 04. 05. 2015 žalovaný od zmluvy písomne odstúpil.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá zmluva o dielo, vyplývali žalobcovi ako zhotoviteľovi diela určité povinnosti, ktorými boli v prvom rade žalovaným požadované dielo zhotoviť riadne a včas ho odovzdať žalovanému. Mal za to, že predmetom diela boli upratovacie práce v priestoroch žalovaného, ktorý je nemocnicou, je teda zrejmé, že išlo o vysoko špecifický druh diela, ktorého vykonávanie prebiehalo zložitým spôsobom dennodenne na pomerne veľkom priestore. Zároveň vzhľadom na povahu žalovaného ako nemocnice je zrejmé, že kvalita upratovacích, čistiacich a dezinfekčných prác v jeho priestoroch ako nemocnice vyžadovala presnosť a riadne poskytnutie takýchto služieb, inak hrozilo ohrozenie zdravia pacientov. Žalobca preto musel preukázať v konaní splnenie si svojej zmluvnej povinnosti (to znamená riadne a včasné vykonanie diela, teda riadne každodenné poskytnutie nakontrahovaných služieb), ktorá predchádzala splneniu si zmluvnej povinnosti žalovaného za takéto dielo zaplatiť. Iba v prípade, ak by si žalobca ako zhotoviteľ diela dostál svojej zmluvnej a zákonnej povinnosti zhotoviť dielo riadne v zmysle ust. , , a a , mohol požadovať od žalovaného splnenie si zákonnej povinnosti žalovaného zaplatiť cenu diela podľa ust. .

9. Podľa súdu prvej inštancie žalobca ako zhotoviteľ si predmetnou faktúrou síce uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela za dielo vykonané v mesiaci apríl 2015, avšak nakoľko žalovaný ako objednávateľ spochybňoval riadnosť vykonaného diela, bolo povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že si splnil svoju povinnosť zhotoviť dielo riadne a včas, na základe čoho sa dôvodne žalobou domáhal splnenia si zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť za toto dielo jeho cenu. Žalobca v konaní iba tvrdil, že nevedel o žiadnych údajných vadách ním poskytovaných činností, nakoľko žalovaný uplatnil svoje reklamácie po čase, kedy ich mal v zmysle zmluvy o dielo uplatniť, prípadne tieto rekamácie nemali požadované náležitosti alebo neboli zasielané jeho pracovníkom, ktorí mali predmetné činnosti vo svojej pracovnej náplni. Podľa názoru súdu bolo v konaní jednoznačne preukázané svedeckými výpoveďami svedkýň F., E.. V. a C.. B., písomnými reklamáciami žalovaného žalobcovi zo dňa 09. 04. 2015, 13. 04. 2015, 17. 04. 2015, 24. 04. 2015 a 20. 05. 2015, kontrolami plnenia harmonogramu a záznamami o nezhode a mailovými správami svedkyne K. F. ohľadom reklamácie upratovacích služieb, že žalobca vedel najneskôr od 09. 04. 2015, kedy mu bola zo strany žalovaného prvýkrát doručená doporučeným spôsobom písomná reklamácia ním poskytovaných prác, že ním vykonávané práce nepovažuje žalovaný za vykonané riadne a že podľa žalovaného takéto práce vykazujú vady. Súd mal za to, že nebolo v konaní dôležité vyriešenie otázky, či žalovaný reklamoval práce v reklamačnej lehote, alebo či tieto reklamácie doručoval oprávneným subjektom, dôležité v konaní bolo, že žalovaný jednoznačne uvedenými dôkazmi preukázal, že žalobcom vykonané práce vykazujú vady. Žalobca nepreukázal, že by dielo vykonal riadne, tak mu nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie pre zistenie, že dielo žalobcu malo vady stačilo, že žalovaný služby poskytované žalobcom vnímal ako vadné, čo jednoznačne preukazujú dôkazy uvedené v odseku 48 napadnutého rozsudku a fakt, že žalobca mal o tomto jednoznačne vedomosť. Skutočnosť, či boli vady diela reklamované predpísaným spôsobom alebo nie nezbavuje žalobcu jeho zákonnej povinnosti zhotoviť dielo riadne, ale znamenalo by iba to, že žalovaný ako objednávateľ nereklamoval vady predpísaným spôsobom, čo však nemá žiaden vplyv na fakt, že dielo žalobcu reálne vady malo. Súd preto vychádzal zo záveru, že žalobca nielenže vykonal svoje dielo s vadami, ale ani súdu nepreukázal, že by ho žalovanému odovzdal, z dôvodu čoho nebol žalobca v žalobe o zaplatenie ceny diela úspešný.

11. Nakoľko povaha vád služieb žalobcu, spočívajúcich v nedostatočnom a nekvalitnom upratovaní priestorov žalovaného, ktorý je nemocnicou bola takej povahy, že jednoznačne odporovala obsahu a správnosti služieb požadovaných žalovaným v predmetnej zmluve, súd dôvodil, že takéto porušenie zmluvných povinností žalobcu zhotoviť dielo riadne bolo v zmysle ust. považované za vady, ktoré jednoznačne nezodpovedali výsledku určenému v zmluve, a teda v zmysle ust. a založili žalovanému právo na odstúpenie od zmluvy, nakoľko nekvalita poskytovaných prác žalobcom v zmysle vykonaného dokazovania bola natoľko flagrantná, že žalovaný ako nemocnica nemohol mať záujem na pokračovaní takýchto služieb z hygienického a medicínskeho hľadiska, takže jeho odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 04. 05. 2015 súd považoval za platné, pretože žalobca musel vedieť v zmysle ust. vzhľadom na predmet svojej činnosti ako podnikateľ a tiež vzhľadom na povahu vykonávaných prác a status žalovaného ako nemocnice, že nekvalitné vykonávanie upratovacích, čistiacich a dezinfekčných prác v priestoroch žalovaného ako nemocnice bude znamenať, že žalovaný nebude mať záujem na plnení zmluvných povinností žalobcu pri takomto porušení zmluvy. Navyše čl. VIII ods. 3 v prípade

hrubého porušenia zmluvných povinností žalobcu dávala žalovanému právo od zmluvy odstúpiť, pričom za hrubé porušenie zmluvných podmienok bolo v zmysle čl. VIII ods. 4 opakované neposkytnutie objednaných služieb. Keďže k odstúpeniu zmluvy zo strany žalovaného prišlo platne, v zmysle ust. predmetná zmluva o odstúpení zanikla.

12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v konaní uvádzal, že žalovaný svoje reklamácie nepredkladal ani včas, ani nedodržal spôsob ich doručenia a neobsahovali ani potrebný obsah. Táto skutočnosť nebola podľa súdu rozhodujúca pre rozhodnutie, napriek tomu však súd dospel k záveru, že reklamácie žalovaného boli platné, nakoľko v čl. VIII ods. 6 predmetnej zmluvy si žalovaný mal reklamáciu vád služieb uplatniť u zhotoviteľa bezodkladne po jej zistení, prípadne v lehotách podľa ods. 13 tohto článku, a to písomne zápisom do denníka služieb alebo doporučeným listom, elektronicky, e- mailom alebo faxom. Je síce pravdou, že v odseku 13 tohto článku boli stanovené reklamačné lehoty na 8 hodín, 24 hodín prípadne 72 hodín v závislosti od okamihu ich uplatnenia, súd však mal za to, že žalovaný reklamoval vady žalobcom poskytovaných služieb telefonicky v zmysle čl. VIII ods. 6 predmetnej zmluvy, e-mailom v zmysle čl. VIII ods. 6 predmetnej zmluvy (emaily svedkyne F. zasielané najmä na mailovú adresu uvedeného pracovníka žalobcu p. V.), z interných predpisov žalovaného nazvaných ako kontroly plnenia harmonogramu a záznamy o nezhode, ktoré v zmysle čl. VIII ods. 6 predmetnej zmluvy spĺňali podmienku „písomne zápisom do denníka služieb“ a samozrejme písomnými reklamáciami žalovaného žalobcovi zo dňa 09. 04. 2015, 13. 04. 2015, 17. 04. 2015, 24. 04. 2015 a 20. 05. 2015, opäť v zmysle čl. VIII ods. 6 predmetnej zmluvy. Súd preto neprisvedčil tvrdeniam žalobcu, že reklamácie sú neplatné a teda sa má za to, že dielo bolo vykonané riadne, pretože vady diela na diela jednoznačne vznikli a to dokonca takého charakteru, že šlo zo strany žalobcu o podstatné porušenie zmluvy. Skutočnosť, či pracovník žalobcu p. V. bol alebo nebol oprávnený vybavovať sťažnosti nebola v konaní relevantná, nakoľko bol pracovníkom žalobcu a tieto okolnosti, o ktorých sa dozvedel, mal svojmu zamestnávateľovi oznámiť. Navyše v čl. IX ods. 5 predmetnej zmluvy bolo dohodnuté, že vedúci žalovaného bude operatívne riadiť prácu pracovníkov žalobcu a v prípade potreby dávať pracovníkom žalobcu pokyny na odstránenie zistených nedostatkov, takže predmetné písomné reklamácie súd v zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia považoval za pokyny žalovaného pracovníkom žalobcu (napr. p. V.) na odstránenie nedostatkov. Uvedenému neodporuje ani fakt, že v predmetnom zmluvnom ustanovení bola ako kontaktná osoba žalobcu spolu s telefónnym číslom uvedený C.. M., pretože žalovaný mal možnosť dávať pokyny ohľadom nedostatkov aj iným pracovníkom žalobcu, čo v konaní nastalo. Rovnako ohľadom včasnosti reklamácií mal súd za to, že žalovaný podľa povahy poskytovaných prác mal samozrejme záujem na ich riadnom plnení a vady ich plnenia oznamoval žalobcovi vyššie uvedeným spôsobom obratom a bezodkladne. Na základe uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu na zaplatenie ceny diela, vedenou pod č. k. nevyhovel ako nedôvodne podanej.

13. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca požadoval ďalšou žalobou, vedenou pod č. k. vrátenie zábezpeky, ktorú žalobca zaplatil žalovanému v zmysle čl. IV ods. 1 predmetnej zmluvy. Súd však práve zo znenia vety tretej tohto čl. IV ods. 1 predmetnej zmluvy mal za to, že keďže žalobca závažným a opakovaným spôsobom porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, predmetná zábezpeka v plnej sume prepadla v prospech žalovaného ako zmluvná pokuta. Uvedené zmluvné ustanovenie predmetnej zmluvy súd teda považoval za zloženie zábezpeky žalobcom žalovanému ako prípadnej zmluvnej pokuty pre prípad nekvalitne poskytovaných služieb žalobcom. Nakoľko k tejto skutočnosti prišlo (teda žalobca nekvalitne poskytoval žalovanému služby, dokonca s vadami, ktoré znamenali podstatné porušenie zmluvných povinností žalobcu) sa predmetná zábezpeka zmenila na zmluvnú pokutu v zmysle ust. a ust. a zostala žalovanému ako sankcia za žalobcom porušenú zmluvnú povinnosť vykonať dielo riadne a včas. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu na vrátenie zábezpeky, vedenej pod č. k. , ako nedôvodne podanej nevyhovel.

14. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. v spojení s a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa , , , Podľa jeho názoru súd v predmetnom odôvodnení jednak pochybil v tom, že nevychádzal zo zhodných skutkových tvrdení strán, a teda zo skutočností, ktoré tvrdili obe sporové strany a to, že žalobca aktívne vykonával čistiace práce v zmysle Zmluvy o dielo. Jediný sporný

bod medzi stranami v tomto ohľade je kvalita vykonávaných prác (tvrdené vady na diele zo strany žalovaného), resp. oprávnenosť reklamácií produkovaných žalovaným počas účinnosti Zmluvy o dielo.

16. Žalobca má za to, že súd úplne opomenul podstatnú skutkovú i právnu okolnosť, a to že strany si dojednali v Zmluve o dielo fikciu správne vykonaného diela, a to v čl. VIII ods. 1, druhá veta Zmluvy o dielo, pričom reklamácie produkované žalovaným boli neplatné, nakoľko boli uplatnené po prekluzívnej lehote, čo jasne uviedol súdu právny zástupca žalobcu a venoval sa rozboru neplatných reklamácií detailne vo vyjadrení. Súd absolútne odignoroval toto vyjadrenie napriek tomu, že obsahovalo nosnú argumentáciu, pričom súd neuviedol prečo túto argumentáciu odmietol.

17. Namietal, že súd nesprávne skutkovo a právne posúdil tiež (ne)odovzdanie diela na báze právnej, a to v zmysle , pričom predmetné ustanovenie zákona je dispozitívnym ustanovením, ktoré sa použije len za predpokladu, že Zmluva o dielo neurčuje inak. Súd opomenul podstatnú právnu skutočnosť a to, že zaplatenie ceny diela nebolo hmotnoprávne naviazané na moment podpisu výkazu kontrolných prác, ale naopak jasne ho Zmluva o dielo formulovala v článku IV. ods. 2, pričom neskoršie ustanovenie zmluvy deroguje skoršie jej ustanovenia, a teda ustanovenie čl. III ods. l Zmluvy o dielo bolo derogované ustanovením čl. IV ods. 2 Zmluvy o dielo. Z toho dôvodu nárok na zaplatenie ceny vznikol uskutočnením diela, ktoré bolo hneď odovzdané. Za podstatnú skutočnosť považuje, že dielo sa v zmysle ustanovenia Zmluvy o dielo čl. VIII ods.1 druhá veta malo za vykonané v súlade so zmluvou, ak nebola podaná včasná reklamácia služieb. Zmluvné strany Zmluvy o dielo si teda osobitne vyjednali pre špecifickosť poskytovaných služieb fikciu správnosti.

18. Vytýkal súdu prvej inštancie, že uviedol nesprávne skutkové zistenia, a to najmä, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vedel o vadách vyskytujúcich sa na diele najneskôr dňa 9.4.2015, kedy mu bola zo strany žalovaného doručená doporučeným spôsobom písomná reklamácia ním poskytovaných prác písomná reklamácia a že dôkazy vykonané v konaní preukazujú vady diela. Toto skutkové zistenie je v rozpore s dôkazom vykonaným v konaní, a to návratkou vykonanou v konaní, ktorá jasne preukazuje, že žalobca prevzal doporučenú zásielku až 13.4.2015. Táto reklamácia bola však podaná po prekluzívnej reklamačnej lehote, a preto žalobca na ňu nemusel prihliadať, takisto na všetky ostatné podané reklamácie. Uviedol, že poukázal na zápisy „kontrolami plnenia harmonogramu a záznamami o nezhode“, ktorými mal žalovaný uplatňovať reklamácie proti žalobcovi, pričom však súd opomenul tú skutočnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, že žalovaný nikdy tieto listiny nedoručil žalobcovi. Súd vôbec nezobral do úvahy článok VIII. ods. 6 Zmluvy o dielo, pričom hneď úvodné slová svedčia o povinnosti žalovaného uplatniť reklamáciu u žalobcu a nie ju nechať vo svojej dispozícii a tváriť sa, že sa jedná o platnú reklamáciu uplatnenú u žalobcu. Má za to, že súd zmätočne a nepresvedčivo v rozpore so svojím počiatočným tvrdením o nepodstatnosti reklamácií uplatnených žalovaným v bode 53 rozsudku uviedol, že reklamácie boli platné, pretože žalovaný uplatnil reklamácie bezodkladne, prípadne v lehotách podľa ods. 13 článku VIII. Zmluvy o dielo. Súd nad rámec dikcie čl. VIII. ods. 6 Zmluvy o dielo rozšíril spôsoby reklamácie i o telefonickú možnosť. Poukázal na to, že súd nevysvetlil, ktoré vykonané dôkazy natoľko flagrantne preukazovali nekvalitu prác vykonávaných žalobcom, a preto je táto myšlienka súdu absolútne nepreskúmateľná.

19. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

20. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením Okresného súdu Bratislava III vysloveným v Rozsudku zo dňa 23.10.2019, spis. zn. (ďalej len „Rozsudok“) a považuje ho za obsahovo správne a dostatočné vo vzťahu k zamietnutiu žaloby. Poukázal na to, že v priebehu prvostupňového súdneho konania mal súd jednoznačne preukázané (z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení účastníkov konania, príp. svedkov), že účastníci konania uzatvorili dňa 30.03.2015 Zmluvu o dielo (ďalej len ako „zmluva“), z ktorej vyplývali žalobcovi (ako zhotoviteľovi) diela povinnosti, a to o.i. dielo zhotoviť riadne a včas ho odovzdať žalovanému. Podľa názoru žalovaného, sa v tomto konaní súd prioritne zaoberal prejudicionálnou otázkou platného resp. neplatného odstúpenia žalovaného od zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie si svojej zmluvnej povinnosti, tzn. riadne a včasné vykonanie diela, pričom žalovaný má za to, že na diele vznikli počas trvania zmluvy také vady, ktoré možno považovať zo strany žalobcu za podstatné porušenie zmluvy.

21. Žalovaný zastáva názor, že súd sa s „kvalitou poskytovaných prác“ riadne vysporiadal. Poukázal na to, že dôkazné bremeno preukázania riadneho a včasného vykonania diela bolo na strane žalobcu, ktorý nepreukázal zhotovenie diela riadne a včas. Uviedol, že dokumenty „kontrola plnenia harmonogramu“ a jednotlivé záznamy o nezhode boli po celú dobu trvania zmluvného vzťahu k dispozícii pre žalobcu u p. F.L.. Táto skutočnosť bola žalobcovi známa a v priebehu konania ju žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu, podľa ktorého mal žalobca preukázať splnenie si svojej zmluvnej povinnosti, ktorá predchádza zmluvnej povinnosti žalovaného za dielo zaplatiť. Iba ak by si žalobca zhotovil dielo riadne a včas, mohol by požadovať od žalovaného zaplatenie ceny za dielo. Keďže žalovaný nevykonával dielo riadne (veď niektoré oddelenie vôbec neupratovali), žalovaný (ako nemocnica) nemohol mať záujem na pokračovaní takýchto služieb, a preto bol nútený platne odstúpiť od zmluvy. Keďže počas prvých mesiacov zmluvného vzťahu založeného medzi účastníkmi konania Zmluvou o dielo zo dňa 30.03.2015 žalobca závažným spôsobom porušoval zmluvu, zábezpeka prepadla (v súlade čl. IV ods. 1 zmluvy) v prospech žalovaného ako zmluvná pokuta. Toto ustanovenie zmluvy súd správne považoval za zábezpeku žalobcu, ako prípad zmluvnej pokuty pre prípad nekvalitne poskytovaných služieb žalobcom.

22. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

23. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca písomnú repliku, v ktorej uviedol, že je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že žalovaný opäť, ešte aj vo vyjadrení k odvolaniu potvrdil, že podstatou sporu bola kvalita prác vykonávaných žalobcom a nie neodovzdanie diela. Súd teda nevychádzal pri budovaní skutkových zistení z nesporných tvrdení strán o odovzdaní diela žalobcom. Podľa jeho názoru prvostupňový súd postavil odôvodnenie Rozsudku na nepreskúmateľných tvrdeniach, ako napríklad, že nemá pochýb, že žalobca nevykonával svoje služby tak ako mal, a že vady sa vyskytovali na diele, a že reklamácie sú platné, neuviedol však, na základe čoho dospel k týmto záverom, čo reprezentuje nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia. Argumentácia žalobcu o tom, že reklamácie sú neplatné, ostala súdom odignorovaná.

24. K replike žalobcu zaslal žalovaný písomnú dupliku, v ktorej uviedol, že zotrváva na doterajšej svojej argumentácii.

25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa v spojení s s nariadením pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov čiastočne k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto na pojednávaní dňa 16.11.2021 zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu t.j. listinnými dôkazmi: Zmluva o dielo zo dňa 30.3.2015, faktúra č. 5250000376, písomné reklamácie z 9.4.2015, 13.4.2015, 17.4.2015 a 24.4.2015, list zo dňa 20.05.2015, ktorým bola vrátená faktúra, odstúpenie od zmluvy a Kontroly plnenia harmonogramu. Po takto zopakovanom dokazovaní, oboznámení sa s obsahom spisu, odvolaním žalobcu a následnými písomnými vyjadreniami a prednesmi strán sporu, dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zmeniť.

26. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil, že zmluvné strany uzavreli dňa 30.03.2015 písomne Zmluvu o dielo (ďalej iba Zmluva), v ktorej boli presne špecifikované práva a povinnosti zmluvných strán a žalobca bol v postavení zhotoviteľa diela a žalovaný jeho objednávateľom. Predmetom diela bol hmotne zachytený výsledok činnosti žalobcu v zmysle ust. v čl. II ods. 1 predmetnej zmluvy, spočívajúci vo vykonávaní kompletných upratovacích, čistiacich a dezinfekčných prác v priestoroch objednávateľa na celkovej ploche vnútorných priestorov cca 53 267,66 m2, presun komunálneho a nebezpečného odpadu určeným spôsobom na stanovené miesta vrátane zabezpečenia čistiacich a dezinfekčných prostriedkov, plastových vriec na odpad, odpadových košov a mechanizmov potrebných na vykonávanie požadovaných služieb v rozsahu a časových intervaloch určených objednávateľom. Žalobca zložil na účet žalovaného zábezpeku vo výške 50.000,- EUR a za činnosti vykonané v mesiaci apríl 2015 mu vystavil faktúru č. 525-0000376 na sumu 54.500,- EUR (ďalej iba faktúra), ktorú žalovaný žalobcovi vrátil dňa 20. 05. 2015. Žalovaný viac krát písomne doporučenými zásielkami namietal vady činností žalobcu, pričom dňa 04. 05. 2015 žalovaný od zmluvy písomne odstúpil. Reklamácie mal súd za preukázané svedeckými výpoveďami svedkýň F., E.. V. a C.. B., písomnými reklamáciami žalovaného žalobcovi zo dňa 09. 04. 2015, 13. 04. 2015, 17. 04. 2015, 24. 04. 2015 a 20. 05. 2015, kontrolami plnenia harmonogramu a záznamami o

nezhode a mailovými správami svedkyne K. F.. Zo svedeckých výpovedí svedkov p. V. a C.. M. zistil, že podľa nich práce boli žalobcom poskytnuté riadne, avšak C.. M. pripustil, že rokoval so zástupcom žalovaného o vadách reklamovaných žalovaným, čím potvrdil, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný považoval jeho služby za nevykonané riadne, ale s vadami. Súd ďalej správne zistil, že prílohu k predmetnej faktúre, ktorú bol žalobca povinný pripojiť v zmysle čl. III ods. 1 predmetnej zmluvy, a ktorá mala byť v súlade s týmto zmluvným dojednaním vzájomne odsúhlasená ako mesačný výkaz prác, síce pripojil, ale bez odsúhlasenia žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že reklamácie žalovaného boli platné (aj keď to nebolo podľa jeho názoru rozhodujúce), nakoľko podľa čl. VIII ods. 6 predmetnej zmluvy si mal žalovaný reklamáciu vád služieb uplatniť u zhotoviteľa bezodkladne po jej zistení, prípadne v lehotách podľa ods. 13 tohto článku, a to písomne zápisom do denníka služieb alebo doporučeným listom, elektronicky, e-mailom alebo faxom. Súd zároveň správne zistil, že v zmysle čl. VIII ods. 6 predmetnej zmluvy, predmetná zábezpeka sa zmenila na zmluvnú pokutu v zmysle ust. a ust. a zostala žalovanému ako sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti.

27. Podľa čl. III bod 1 Zmluvy faktúru za plnenie predmetu zmluvy vystavuje zhotoviteľ až po ukončení príslušného kalendárneho mesiaca a po vzájomnom odsúhlasení mesačných výkazov prác /Kontrolných dokladov o vykonaných upratovacích, čistiacich a dezinfekčných prácach/.

28. Podľa čl. III bod 3 Zmluvy, zhotoviteľ je povinný pri nedodržaní Harmonogramu upratovacích prác, frekvencie a hygienicko-epidemiologického režimu znížiť fakturovanú cenu o 10%.

29. Podľa čl. IV. bod 3 Zmluvy, zhotoviteľ je oprávnený fakturovať cenu za zhotovenie diela podľa článku III. tejto zmluvy na základe riadne uskutočneného plnenia, v súlade s touto zmluvou.

30. Berúc do úvahy skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a citované ustanovenia Zmluvy, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil, že žalovaný faktúru vystavenú za práce vykonávané v apríli 2015 vrátil, dôvodom jej vrátenia sa však nevenoval a nevychádzal zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu, že práce vykonávané boli a sporným bolo, či sú reklamácie žalovaného oprávnené. Súd prvej inštancie síce vyhodnotil reklamácie ako oprávnené, ale mal za to, že v konaní nebolo dôležité vyriešenie otázky, či žalovaný reklamoval práce v reklamačnej lehote alebo či tieto reklamácie doručoval oprávneným subjektom, dôležité v konaní bolo, že žalobcom vykonané práce vykazujú vady a teda žalobca nemá nárok na zaplatenie fakturovanej ceny.

31. Z listu zo dňa 20.05.2015, ktorým vrátil žalovaný žalobcovi faktúru č. 52-5-0000376 za upratovacie práce v mesiaci apríl 2015 na sumu 54.500,- EUR vrátane DPH odvolací súd zistil, že dôvodom jej vrátenia bolo nedodržanie Harmonogramu upratovacích prác, frekvencie a hygienicko- epidemiologického režimu v zmysle čl. III bod 3 Zmluvy (ďalej iba Harmonogram) a žalovaný žiada prepracovanie faktúry a zníženie ceny o 10 % na sumu 49.050,- EUR vrátane DPH. Žalovaný teda nenamietal, že práce neboli vykonané a odovzdané, namietal nedodržanie Harmonogramu a nekvalitu prác s tým, že žiada zľavu o 10 %. Táto skutočnosť vyplýva aj z viacerých písomných podaní žalovaného, napr. odpor zo dňa 24.05.2018 a písomné vyjadrenie zo dňa 17.08.2018, v ktorých sa žalovaný bránil tým, že žalobca práce riadne nevykonal a preto si v súlade s citovaným článkom uplatňuje zľavu. Takúto obranu vzniesol žalovaný aj v rámci odvolacieho konania, keď bol dokonca ochotný uzavrieť zmier v znení, že by bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi cenu 49.050,- EUR. Žiadal iba zohľadniť, že sa nedostal do omeškania, keďže žalobca faktúru neprepracoval ani nevrátil.

32. Ak chcel byť žalobca v spore o zaplatenie 54.500,- EUR úspešný, bol povinný preukázať, že mu vznikol nárok na zaplatenie ceny v súlade so Zmluvou, keďže predmetná Zmluva upravuje, kedy je zhotoviteľ oprávnený fakturovať cenu za zhotovenie diela. Podľa citovaného článku IV. bod 3 Zmluvy bol žalobca oprávnený fakturovať cenu na základe riadne uskutočneného plnenia podľa článku III, pričom z článku III. vyplýva cena ako aj povinnosť žalobcu znížiť fakturovanú cenu o 10 % pri nedodržaní Harmonogramu. Reklamácie a Kontroly plnenia harmonogramu preukazujú, že odovzdané vykonané práce vykazovali vady a žalovanému vzniklo právo na zľavu, ktorú si uplatnil. Žalobca naopak nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie fakturovanej ceny v plnom rozsahu, keďže nepreukázal, že reklamácie sú prekludované a neoprávnené. Podľa žalobcu si strany sporu osobitne dojednali v článku VIII. bod 1 Zmluvy fikciu správnosti poskytovaných služieb do momentu oprávnenej reklamácie, pričom žalovaný nereklamoval ani včas ani oprávnene, preto na reklamácie podľa jeho

názoru nemožno prihliadať. Odvolací súd poukazuje na článok VIII. bod 6 Zmluvy, z ktorého vyplýva, že objednávateľ reklamáciu vád služieb uplatní u zhotoviteľa bezodkladne po jej zistení, resp. v lehotách podľa ods. 13 tohto článku, písomne zápisom do denníka služieb príp. doporučeným listom, elektronicky e-mailom alebo faxom. Ak teda reklamoval žalovaný vady bezodkladne po zistení formou doporučeného listu, nemožno tvrdiť, že reklamoval oneskorene. Žalovaný totiž dodržal jednu z dohodnutých foriem uplatnenia reklamácie, aj keď možno súhlasiť, že doručenie listu trvalo určitý čas a do dispozície žalobcu sa dostal s určitým odstupom od zistenia vád služieb. Rozhodujúce však je, že strany sporu si takúto možnosť uplatnenia reklamácie dojednali a museli si byť vedomé skutočnosti, že doporučená zásielka sa nedostane do dispozície zhotoviteľa, t. j. žalobcu ihneď. Odvolací súd zdôrazňuje, že ďalšou z foriem uplatnenia reklamácie bol aj zápis do denníka služieb, pričom povinnosť doručovať výpisy z denníka služieb zhotoviteľovi zo Zmluvy nevyplýva. Uplatnenie reklamácie bolo teda splnené samotným zápisom s tým, že žalobca mal k denníku služieb prístup a mal možnosť sa so zápismi oboznámiť. Je pravdivá námietka žalobcu, že možnosť uplatniť reklamáciu telefonicky z článku VIII. nevyplýva, podporne to však možno považovať za dôkaz, že žalobca mal vedomosť o zistených nedostatkoch už skôr a operatívne riadenie a dávanie pokynov na odstránenie nedostatkov aj telefonickou formou vyplýva z článku IX. bod 5 Zmluvy. Pokiaľ ide o obsah samotných reklamácií a ich oprávnenosť, táto bola preukázaná jednak citovanými listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami (odsek 48 a 53 napadnutého rozsudku). Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie a odôvodnením rozsudku.

33. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil rozporné výpovede a za vieryhodné označil iba výpovede svedkýň p. B. a V.. Z ust. vyplýva, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch je vecou jeho logického myšlienkového postupu a vnútorného presvedčenia. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Podľa súdnej judikatúry hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Výsledky hodnotenia dôkazov musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku, keďže z ust. vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Pri vyhodnotení dôkazov, týkajúcich sa oprávnenosti reklamácií postupoval súd prvej inštancie v súlade so zákonom, keďže v napadnutom rozsudku vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval. Pokiaľ ide o svedecké výpovede C.. U. M. a U. V. (svedkovia navrhnutí žalobcom), odvolací súd dopĺňa, že tieto je potrebné vyhodnotiť v súvislosti so svedeckými výpoveďami uvedených svedkýň a listinnými dôkazmi, konkrétne písomnými reklamáciami a zápismi v denníku služieb. Je pravdou, že svedkovia navrhnutí za žalovaného tvrdili, že o reklamáciách nevedeli až do doručenia písomnej reklamácie, ale nevysvetlili, čo bolo predmetom ich rokovaní po uzatvorení zmluvy, keďže podľa C.. M. rokovali o samotných činnostiach, nie sťažnostiach. Podľa odvolacieho súdu je rozhodujúce, že najneskôr doručením písomnej reklamácie zo dňa 9.4.2015 do dispozície žalobcu, si žalovaný uplatnil prvú reklamáciu zmluvne dohodnutým spôsobom. Oprávnenosť tejto reklamácie ako aj ďalších reklamácií vyplýva zo zápisov v denníku služieb, ktoré boli vyhotovované rôznymi oddeleniami žalovaného.

34. Ak teda žalobca vykonal práce s vadami, ktoré žalovaný fakticky prevzal a žalovaný si uplatnil zľavu v súlade so Zmluvou, nie je možné tvrdiť že nárok na zaplatenie nevznikol vôbec. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny, ale zníženej o 10 %, t. j. 49.050,- EUR, keďže žalovaný preukázal, že včas a oprávnene reklamoval. Vzhľadom na uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a preto mu priznal nárok na zaplatenie sumy 49.050,- EUR spolu úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 17.04.2018, t. j. od podania žaloby až do zaplatenia. Odvolací súd nepriznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od splatnosti faktúry, keďže sa stotožnil s názorom žalovaného, že vrátil faktúru dôvodne v súlade so zmluvnými podmienkami (článok IV. bod 4, 5 v spojení s článkom III. bod 3) a teda nemohol byť v omeškaní od 5.7.2015. Žalobca faktúru neopravil, ani nedoručil žalovanému pôvodne vystavenú faktúru, preto odvolací súd stanovil začiatok doby omeškania od podania žaloby, ktorú možno považovať podľa súdnej judikatúry za výzvu na zaplatenie.

35. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil spôsob reklamácie, čo podľa neho vyústilo do nesprávneho právneho posúdenia o prepadnutí zábezpeky. Podľa žalobcu na základe neplatných reklamácií nemohlo dôjsť k platnému prepadnutiu

zábezpeky. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ zložil na účet žalovaného ako objednávateľa finančnú čiastku 50.000,- EUR, ktorá mala slúžiť ako zabezpečovací nástroj zmluvného záväzku za účelom riadneho poskytovania služieb, ich kvality, včasnosti dodržiavania zmluvných podmienok. Z článku IV. bod 1 Zmluvy vyplýva, že v prípade, ak zhotoviteľ v priebehu prvých šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tejto zmluvy závažným alebo opakovaným spôsobom poruší zmluvné povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy, uvedená čiastka v plnej sume prepadá v prospech objednávateľa ako zmluvná pokuta. Keďže v konaní bola podľa odvolacieho súdu preukázaná oprávnenosť reklamácií (odseky 32 a 33 tohto rozsudku), možno konštatovať, že došlo k opakovanému porušeniu zmluvných povinností, v dôsledku čoho prepadla finančná zábezpeka objednávateľovi ako zmluvná pokuta.

36. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel čo do zaplatenia sumy 49.050,- EUR s úrokom z omeškania od 17.4.2018 až do zaplatenia a vo zvyšku, t. j. čo do zaplatenia sumy 5.450,- EUR s príslušenstvom, úroku z omeškania zo sumy 49.050,- EUR od 5.7.2015 do 16.4.2018 a sumy 50.000,- EUR žalobu zamietol.

37. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , v spojení s ust. a odvolací súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Keďže z celkovo uplatneného nároku na zaplatenie sumy 54.500,- EUR + 50.000,- EUR bol žalobca úspešný iba v časti 49.050,- EUR, v konaní je potrebné konštatovať úspech žalobcu v rozsahu 47% a úspech žalovaného v rozsahu 53%. Žalovanému preto odvolací súd priznal právo náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 6% (53% - 47%), o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

38. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).