Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-80-2012.pdf
PDF · 101.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/80/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: T. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom F., L. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom v Prievidzi, G. Švéniho 6, proti odporcovi: K.. U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F., C. XXX/X, o vydanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý vydať navrhovateľovi nehnuteľnosť - pozemok zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. F. ako parcela reg. „E“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 66 m2 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 360,18 eur a iných trov v sume 99,50 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Gabriela Olšovského do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným proti odporcovi sa právny predchodca navrhovateľa R. Y., nar. X.XX.XXXX, domáhal vydania nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. F. ako parcela reg. „E“ č. XXXX/ XX - orná pôda o výmere 66 m2 v podiele 1/1. Návrh zdôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, pričom odporca tento pozemok niekoľko rokov neoprávnene užíva a jemu bráni vo výkone jeho vlastníckeho práva. Uviedol tiež, že odporcu viackrát vyzval buď na odkúpenie pozemku, alebo na jeho vydanie. Odporca na výzvu reagoval listom zo dňa 22.11.2011, kde uvádza skutočnosti, ktoré sa týkajú iných parciel. K vydaniu pozemku z jeho strany nedošlo. V priebehu konania R. Y. dňa 1.3.2013 zomrel. Jeho právnym nástupcom v konaní sa stal navrhovateľ T. Y., ktorý žiadal, aby súd v konaní pokračoval. V konaní upravil petit návrhu tak, že sa domáhal vydania parcely reg. „E“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 66 m2 zapísanej na LV č. XXX k. ú, F. vzhľadom k tomu, že po prededení predmetnej parcely bola táto zapísaná na nový list vlastníctva.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že uznesením Okresného súdu v Prievidzi č. 3488/31 zo 14.8.1931 bola R. Y.V. st. pridelená do vlastníctva roľa parc. č. XXXX/XX o výmere 30 árov a 25 m2. Rovnako bola jeho starému otcovi Š.M. V. pridelená parc. č. XXXX/XX, pričom táto susedila z jednej strany s parcelou R. Y. a z druhej strany vlastnili parcelu č. XXXX/XX F.. Výmery parciel boli približne rovnaké, mali šírku asi 12 m. Odporca uviedol, že nie každý z vlastníkov mal prístup ku svojej parcele, preto sa dohodli tak, že na mieste, kde parcely končili, každý vyčlenil cca 37 m2 a tým sa vytvorila parc. č. XXXX/X, ktorá slúžila na vybudovanie prístupovej cesty k jednotlivým pozemkom, ktorých bolo celkom 19. Dňa 2.12.1965 došlo k vyvlastneniu týchto pozemkov z dôvodu individuálnej bytovej výstavby a parcely boli rozdelené. Novovytvorené parcely boli širšie ako tie pôvodné a jeho rodičia dostali pozemok
- súčasná parc. č. XXX a XXX/X. V dôsledku vyvlastnenia R. Y. st. zostal pás cesty o výmere 37 m2 a zostatok z parcely č. XXXX/XX o výmere 66 m2. Odporca uviedol, že tieto zvyšky parciel sa ocitli medzi
plotmi novovytvorených parciel. R. Y. st. nemal k parcele prístup, preto sa s jeho starým otcom dohodli, že starý otec odkúpil túto parcelu od R. Y. st. a dohodli sa na kúpnej cene 3,- Kčs za 1 m2, čo bola v tom čase veľmi výhodná cena. Týmto spôsobom došlo k odkúpeniu aj pozemkov od ďalších susedov - F.. Odporca uviedol že k uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy medzi jeho starým otcom a R. Y. st. nedošlo, riešili to len ústnou formou a vystavením potvrdenia o vyplatení kúpnej ceny zo dňa 18.5.1966. Odporca súdu predložil zápisnicu z 20.12.1970 o oplotení pozemku, kde došlo k oploteniu aj parcely, ktorá je predmetom konania. Nikto voči tomu v tom čase nemal výhrady. Odporca uviedol, že tento pozemok riadne užívali a až v roku 1991 syn p. Y. - R. Y. ml. napísal list otcovi odporcu, že zostatok parcely o výmere 66 m2 zostal jeho otcovi, otcovi odporcu pridelená nebola, no napriek tomu ju užíva. Odporca uviedol, že jeho rodina uvedenú parcelu užívala asi 30 rokov nerušene, túto odkúpila a pokiaľ by aj nedošlo k platnej kúpe, poukázal na to, že došlo k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu LV č. XXXX pre k.ú. F., vyjadrenia odporcu zo dňa 22.11.2011, kópie zápiskov rodiny F., potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny zo dňa 18.5.1966, výzvy na vydanie nehnuteľnosti zo 14.11.2011, úmrtného listu právneho predchodcu navrhovateľa - R. Y., osvedčenia o dedičstve č.k. 38D/238/2013, Dnot 29/013, výpisu z LV č. XXX k.ú. F., listu právneho predchodcu navrhovateľa z 1.7.1991, informatívnej kópie katastrálnej mapy, písomných záznamov odporcu (č.l. 68 až 70), dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku z 15.7.1966, kolaudačného rozhodnutia zo 6.10.1970, zápisnice zo dňa 20.12.1970 o vytýčení stavby oplotenia rodinného domu Y. H., potvrdenia E. F. o prevzatí kúpnej ceny od Š. V. zo dňa 1.11.1966, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. F. vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa - pôvodný navrhovateľ v konaní - R. Y., nar. X.XX.XXXX, je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcela reg. „E“ č. XXXX/XX
- orná pôda o výmere 66 m2. R. Y. dňa 1.3.2013 zomrel, čo preukazuje jeho úmrtný list. Z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi R. Y., vydanom súdnou komisárkou JUDr. Oľgou Folbovou so sídlom v Bratislave, Hraničná 18 zo dňa 11.6.2013 č.k. 38D/238/2013, Dnot 29/2013, vyplýva, že uvedenú parcelu nadobudol v celosti navrhovateľ - T. Y.. Následne bola parcela reg. „E“ č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. F..
Z výpovede odporcu vyplynulo, že na základe uznesenia Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 14.8.1931 č. 3488/31 bolo zapísané vlastnícke právo pre otca pôvodného navrhovateľa R. Y. st. k parc. č. XXXX/XX
- roľa o výmere 30 árov 25 m2 zapísanej v PKN vložke č. XXX k.ú. F.. V roku 1965 došlo k vyvlastneniu časti tejto parcely vo výmere 27 árov a 47 m2 a potom v roku 1972 prebehlo druhé vyvlastnenie týkajúce sa uvedenej parcely o výmere 2 áre a 19 m2. K vyvlastňovaniu došlo z dôvodu individuálnej bytovej výstavby. Celkom bolo z pôvodnej PKN parc. č. XXXX/XX vyvlastnených 29 árov a 59 m2. R. Y. st. tak zostalo z tejto parcely len 66 m2. Obdobným spôsobom boli v danej lokalite vyvlastnené aj ďalšie pozemky vrátane PKN parc. č. XXXX/XX, ktorá bola vo vlastníctve starých rodičov odporcu Š. V. a X. V.. Následne boli vytvorené nové parcely pre individuálnu bytovú výstavbu.
Na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 15.7.1966 bolo zriadené právo osobného užívania k pozemku - parc. č. XXXX/XX v k. ú. F. o výmere 800 m2 pre rodičov odporcu Y. H. a R. H. na výstavbu rodinného domu. Rozhodnutím Obvodného úradu MNV v Bojniciach zo dňa 6.10.1970 bolo vydané rozhodnutie o povolení užívať budovu - rodinný dom č. X na parc. č. XXXX/XX pre manželov Y. a R. H..
Z výpovede odporcu vyplynulo, že R. Y. st. na základe vykonaných zmien v dôsledku vyvlastnenia pozemkov a vytvorenia nových parciel na bytovú výstavbu stratil prístup k zvyšku svojej parcely o výmere 66 m2. Preto sa dohodol so starým otcom odporcu Š. V. na predaji tohto pozemku za kúpnu cenu 324,- Kčs. Odporca súdu predložil aj potvrdenie R. Y. st. zo dňa 18.5.1966 o tom, že od Š. V. prevzal uvedenú sumu za odpredaný zvyšok jeho role v L. T. o výmere 108 m2. V tejto výmere mala byť zahrnutá aj časť pôvodnej prístupovej cesty - parc. č. XXXX/X o výmere 37 m2. Podobne Š. V. odkúpil aj zvyšok
pozemku od E. F. o výmere 27 m2 za kúpnu cenu 81,- Kčs dňa 1.11.1966, o čom odporca predložil písomné potvrdenie E. F..
Zo zápisnice zo dňa 20.12.1970 vyplýva, že predmetom konania bolo vytýčenie oplotenia rodinného domu Y. H. v F. na ul. C. X. Podľa vyjadrenia odporcu oplotenie zahŕňalo aj pozemok, ktorý jej predmetom tohto konania, t.j. parc. č. XXXX/XX o výmere 66 m2.
Odporca v konaní uvádzal, že jeho rodina užívala parcelu reg. „E“ č. XXXX/XX v k. ú. F. na základe odkúpenia od pôvodného vlastníka R. Y. st., pričom v užívaní neboli ničím rušení. Pozemok je doposiaľ riadne oplotený a ním užívaný. Z jeho výpovede bolo zistené, že R. Y. st. a Š. V. neuzatvorili riadnu písomnú zmluvu o odpredaji predmetnej parcely, išlo len o ústnu dohodu s tým, že kúpna cena bola riadne vyplatená. Listom zo dňa 1.7.1991 R. Y. ml. vyzval Y. H. na usporiadanie majetkových pôdnych vzťahov k pozemku o výmere 66 m2, ktoré mal užívať bez právneho dôvodu. Podľa odporcu však tento pozemok je jeho vlastníctvom, toto vlastníctvo odvodzuje od ústnej dohody o odpredaji pozemku medzi pôvodnými vlastníkmi (R. Y. st. a Š. V.) a pokiaľ by táto dohoda nebola platná, poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka o vydržaní vlastníckeho práva. S návrhom navrhovateľa na vydanie predmetnej parcely preto nesúhlasil.
Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi vydania nehnuteľnosti - parcely reg. „E“ č. XXXX/ XX - orná pôda o výmere 66 m2 v k. ú. F.. Svoj návrh odôvodňoval tým, že je výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, v jeho vlastníckom práve ho však odporca obmedzuje, nehnuteľnosť nemôže užívať, pretože ju užíva odporca. Odporca v konaní tvrdil, že uvedená nehnuteľnosť bola prevedená do vlastníctva jeho právneho predchodcu Š. V. na základe ústnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na to, že nehnuteľnosť on, resp. jeho právni predchodcovi nerušene užívali ako svoju vlastnú cca 30 rokov, preto sa táto nehnuteľnosť stala ich vlastníctvom aj v dôsledku vydržania.
Pokiaľ ide o zmluvu o predaji nehnuteľnosti uzavretú medzi R. Y. st. a Š. V., túto zmluvu nemožno považovať za platný právny úkon. K predaju nehnuteľnosti malo dôjsť v roku 1966, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Podľa tohto zákona pre platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa vyžaduje písomná zmluva a registrácia štátnym notárstvom (§ 46 ods. 1 a § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 18.5.1966). Takáto zmluva však uzavretá nebola, preto nemožno hovoriť o platnom prevode nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy.
Súd preto skúmal, či v danom prípade boli splnené predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe vydržania. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca odporcu Š. V. uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa R. Y. st. dohodu o predaji zvyšku jeho role v L. o výmer 108 m2 a došlo aj k vyplateniu kúpnej ceny 324,- Kčs. Podľa odporcu ide o pozemok - parcela reg.“ E“ č. XXXX/XX a časť bývalej PKN parc. č. XXXX/X o výmere 37 m2, teda ide o pozemok, ktorý je predmetom
tohto konania. Navrhovateľ však v konaní spochybňoval, že ide práve o tento pozemok vzhľadom k tomu, že právny predchodca navrhovateľa vlastnil v danej lokalite viaceré pozemky. Bez ohľadu k tejto námietke súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno hovoriť ani o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním.
K tomu, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním je potrebné, aby boli splnené zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom dobromyseľnosť musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nadobudol. Nemožno vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Pri posudzovaní dobromyseľnosti držiteľa treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania.
O dobromyseľnosti možno hovoriť v prípade, že držiteľ vec drží v omyle, že mu patrí a pritom ide o ospravedlniteľný omyl. Omyl môže byť skutkový ale i právny. O ospravedlniteľný omyl ide vtedy, keď ku nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. O právny omyl držiteľa ide vtedy, keď tento omyl vychádza z neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecných právnych predpisov. Vzhľadom k zásade „neznalosť zákona neospravedlňuje“ omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, keď sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Takýto omyl možno ospravedlniť len výnimočne v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (pozn.: k obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach, napr. sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010, 6 M Cdo 5/2010 a 1 Cdo/137/2011). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.
Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným. Na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti.
Odporca, resp. jeho právni predchodcovi sa držby nehnuteľnosti ujali dňa 18.5.1966. V tom čase bolo účinné znenie Občianskeho zákonníka, ktoré nepripúšťalo vydržanie nehnuteľností. Až novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinná od 1.4.1983 zaviedla inštitút vydržania v § 135a (§ 135a ods. 1), podľa ktorého vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nehnuteľnú vec nepretržite v držbe po dobu 10 rokov. Pritom pokiaľ išlo o pozemok alebo jeho časť, ktorý mal občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobudol právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Podľa § 507a ods. 3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Z uvedeného vyplýva, že vlastnícke právo k pozemkom nebolo možné vydržať (vlastníctvo nadobudol uplynutím predpísanej doby štát). Takáto právna úprava platila až do 31.12.1991. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. Januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
Z výpovede odporcu vyplynulo, že predmetný pozemok užíva on resp. jeho právni predchodcovia nerušene od mája 1966 do 1.7.1991, kedy po prvýkrát R. Y. ml. upozornil jeho otca na neoprávnené užívanie pozemku. Za tohto stavu teda je možné konštatovať, že odporca resp. jeho právni predchodcovia užívali spornú nehnuteľnosť viac ako 10 rokov. Predpokladom vydržania bola oprávnená držba nepretržite po dobu 10 rokov. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 18.5.1966 zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu. Zároveň podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase prevodu nehnuteľnosti vlastnícke právo k nehnuteľnej veci prevádzanej na základe zmluvy sa nadobúda účinnosťou zmluvy. K účinnosti zmluvy je potrebná registrácia štátnym notárstvom. Požiadavka písomnej formy zmluvy a registrácie štátnym notárstvom bola v zákone jasne a zrozumiteľne formulovaná, preto o týchto zákonných ustanoveniach nemožno mať žiadne pochybnosti. V danej veci odporca odvodzoval svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe ústnej dohody o prevode pozemku. V tom čase zákon vyžadoval písomnú formu a zároveň registráciu zmluvy štátnym notárstvom, ku ktorej však nedošlo. V dôsledku toho odporca, resp. jeho právni predchodcovi nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti danej veci dobromyseľní, že sú vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, hoci subjektívne o tom mohli byť presvedčení. Vzhľadom k tomu, že odporca (jeho právni predchodcovia) nebol dobromyseľný držiteľ, nemožno hovoriť o vydržaní, pretože nedobromyseľný držiteľ nemôže vec vydržať do vlastníctva.
Z uvedeného vyplýva, že odporca ani jeho právni predchodcovia sa nestali vlastníkmi parcely reg. „E“ č. XXXX/XX v k. ú. F., naproti tomu o vlastníctve navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti svedčí zápis na LV č. XXX. Keďže bolo preukázané, že uvedenú nehnuteľnosť užíva odporca, túto má aj riadne oplotenú, navrhovateľ teda nemôže svoje vlastnícke právo k nej realizovať, súd rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť vydať predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca v konaní navrhol ako dôkaz predloženie vyhlásenia jeho matky ako aj jej sestry o tom, že došlo k vyplateniu kúpnej ceny za predmetný pozemok. Vzhľadom k tomu, že táto skutočnosť nemôže mať žiadny vplyv na to, že odporca resp. jeho právny predchodca neboli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti, keďže nedošlo k uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy a táto nebola registrovaná štátnym notárstvom tak, ako to v tom čase platné a účinné právne predpisy vyžadovali, súd nepovažoval za potrebné daný dôkaz vykonať.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške v sume 459,68 eur. Táto suma pozostáva zo súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania v sume 99,50 eur a trov právneho zastúpenia. Tieto trovy pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci po 101,25 eur (prevzatie veci, podanie návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 19.3.2014), 1 úkon po 25,31 eur (účasť na pojednávaní dňa 12.2.2014, ktoré bolo odročené - odmena vo výške 1/4), 1 x paušál po 7,41 eur, 1 x paušál po 7,63 eur, 2 x paušál po 8,04 eur), t.j. trovy právneho zastúpenia spolu 360,18 eur. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na odmenu za úkony ďalšia porada s klientom dňa 15.5.2012 - R. Y.
a ďalšia porada s klientom dňa 12.3.2014 - T. Y.. Za tieto úkony mu súd odmenu nepriznal, pretože o uskutočnení takýchto porád nepredložil súdu žiaden doklad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.