Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/71/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: Mgr. Monika Hrašnová a JUDr. Peter Duman, v spore žalobcu: Obec Dolná Streda, IČO: 00 611 638, adresa sídla Dolná Streda 650, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o, IČO: 47 232 765, adresa sídla Bratislava, Kadnárova 83, proti žalovanému: Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, IČO: 36 087 793, adresa sídla Sereď, Čepenská 2533/26, zastúpenému splnomocnencom: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 866 415, adresa sídla Pata, Veterná 1093, o 12.737 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 16. júna 2022, č.k. -202, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 12.737 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 12.737 eur od 21.06.2019 do zaplatenia, a to titulom jeho nároku na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu, ktoré malo spočívať vo finančnej náhrade za zarybnenie ostatnej vodnej plochy OR Dolnostredské (na ktorej vykonáva rybárske právo žalovaný) kaprom K2+ a K3+ v roku 2018 v rozsahu 4.000 kg rýb, vykonané žalobcom bez právneho dôvodu s tým, že vydanie obohatenia in natura je vylúčené z dôvodu, že členovia žalovaného ryby vylovili a zjedli.

1.1.1 Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť dôvodiac, že žalovaný sa na úkor žalobcu neobohatil, že žalobca plnil v čase zarybnenia sebe, a to z vlastného rozhodnutia (žiaden zákon mu túto povinnosť neukladal), že žalovaný zo zákona nemá právo predávať ulovené ryby, ani právo inkasovať za ne (môže prijímať výlučne platby za povolenie na rybolov bez vzťahu ku konkrétnemu revíru), že nemá právo ani loviť predmetné ryby (právo loviť patrí len subjektom, ktoré disponujú rybárskym lístkom, ktorý predáva aj žalobca), že žalobca v čase zarybnenia mohol mať vedomosť, že o vodnú plochu vzhľadom na už podanú správnu žalobu môže prísť, teda že žalovaný s výkonom rybárskeho práva na predmetnej vodnej ploche žalobcom nesúhlasí, že žalobcovi nevznikla ujma, lebo len vykonával funkciu obce, že v čase zarybnenia žalobca vedome a úmyselne plnil sebe (žalovaný v tom čase nemal k ploche žiadne práva). Neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. (náhradné plnenie), lebo žalovaný v čase zarybnenia bol povinný zarybňovať na základe a v rozsahu MŽP SR schváleného plánu, pričom žalobca podľa tohto plánu nezarybnil a už vonkoncom nie za žalovaného. Prospech žalovanému mal vzniknúť tým, že

ryby nasadené žalobcom, odlovili členovia žalovaného, čo je absurdné, nakoľko žalovaného nemožno stotožňovať s jeho členmi ako fyzickými osobami, nasadené ryby žalovaný speňažiť nemôže a ani z nich inak získať majetkový prospech. Zarybnením neodpadla žalovanému zákonná povinnosť zarybniť podľa plánu schváleného ministerstvom, takže v dôsledku žalobcom realizovaným zarybnením, žalovaný nič neušetril. Žalovaný nie je podnikateľom, vo vzťahu k vodnej ploche OR Dolnostredské vystupuje ako obhospodarovateľ, svoje užívacie právo pritom odvodzuje od SRZ, od ktorého okrem iného odvodzuje aj výkon rybárskeho práva. Vo vzťahu k revírom, ktoré obhospodaruje žalovaný, len vyberá poplatky za povolenie na rybolov, preto neexistuje nijaký súvis medzi platbami inkasovanými žalovaným a ziskom z výlovu, vyčísleným žalobcom. Potreba uzatvorenia Dohody o finančnom vyrovnaní, ktorou žalobca analogicky argumentuje, bola ako právny inštitút ( z.č. ) zavedená až s účinnosťou od 01.01.2019, teda po zarybnení spornej vodnej plochy žalobcom. Nemohlo dôjsť na strane žalovaného k obohateniu, lebo tento nevlastní ryby, nasadené do OR Dolnostredské ani k nim nemá užívacie právo. Ryby sú vo vlastníctve štátu, žalovaný ich nemá možnosť speňažiť a ani ich nespeňažil. Ak žalobca tvrdí, že zo zákona musel nasadiť ryby, žalovaný poukazuje na judikát R 26/1975, podľa ktorého ako bezdôvodné obohatenie nemožno riešiť prípad, kedy povinnosť plnenia je daná na základe zákona alebo inej právnej povinnosti. Ak by išlo o plnenie bez právneho dôvodu, žalovaný poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého všeobecne platí, že takéto bezdôvodné obohatenie vzniká už samotným poskytnutím plnenia, avšak v čase poskytnutia plnenia, teda v čase zarybnenia, bola vodná plocha pridelená žalobcovi, a teda žalobca plnil sám sebe (podľa právnej teórie - komentár Fekete a spol., za osobu, ktorá plnenie získala, nemožno považovať osobu, ktorá má predmet plnenia aktuálne vo vlastníctve ani osobu, ktorá predmet spotrebovala, ale len toho, komu bolo bez právneho dôvodu plnené s tým, že ak následne nadobudne plnenie tretia osoba, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie na ňu neprechádza). Spoločnosť Neptún, s.r.o., nepredávala ani nepredáva ryby z rybárskych revírov, len nakupuje ryby ako násady, tieto potom predáva, ani nikdy nekúpila menej rýb preto, že by si odrátala ryby nasadené žalobcom, pričom je to samostatná právnická osoba odlišná od žalovaného. V prípade aplikácie ust. poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého k obohateniu toho, za ktorého bolo plnené, nemôže dôjsť bez toho, aby poskytnutým plnením jeho dlh zanikol. Zákon o rybárstve ani nepripúšťal náhradné plnenie povinného zarybnenia podľa zarybňovacieho plánu MŽP SR za žalovaného, lebo toto je špecifické čo do skladby rýb, aj času zarybnenia, nemôže ho nahradiť akékoľvek zarybnenie mimo tohto plánu. Žalovanému teda nezanikla povinnosť zarybnenia, aj si ju plnil. Žalobca nepreukázal, že by ním realizovaným zarybnením žalovaný ušetril a ani nepreukázal, že by žalovaný speňažil ryby nasadené žalobcom.

1.2 Z vykonaného dokazovania ako aj zo skutkových tvrdení sporových strán mal za dokázané/ nesporné, že žalovaný je organizačnou zložkou občianskeho združenia Slovenský rybársky zväz, IČO: 00 178 209, adresa sídla Žilina, A. Kmeťa 20, založeného v súlade s o združovaní občanov a že tento mal od jeho vzniku vzdutím vôd v prirodzenom koryte Váhu pri výstavbe Vodnej nádrže Kráľová v rokoch 1980 – 1985 OR Dolnostredské v obhospodarovaní.

1.2.1 Žalobca dňa 20.10.2016 požiadal MŽP SR o pridelenie ostatnej vodnej plochy (OR Dolnostredské) na účely podnikania v osobitnom režime, o čom kladne orgán rozhodol dňa 23.11.2017 rozhodnutím č. 8490/2017-4.1.

1.2.2 Žalobca následne v mesiaci máj 2018 v dobrej viere zarybnil rameno Dolná Streda v počte 4.000 kg rýb (kapor K2+, K3+ v jednotkovej cene 2,40 eur/kg), ktorých hodnota predstavovala sumu 10.560 eur.

1.2.3 Po podanom rozklade proti rozhodnutiu MŽP SP bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené rozhodnutím ministra č. 2913/2018-9.2 z 15.03.2018. Následne bola však podaná správna žaloba a KS v Bratislave, ktorý zrušil obe rozhodnutia MŽP SR rozsudkom č.k. -584 z 07.03.2019 a uznesením č.k. -198 z 11.06.2018, právoplatným 18.06.2018, priznal správnej žalobe odkladný účinok, od ktorého momentu až doposiaľ žalobca ostatnú vodnú plochu nemohol a nemôže užívať a podnikať na nej.

1.2.4 Od 18.06.2018 vykonáva rybárske právo na dotknutej vodnej ploche žalovaný na základe povoľovacieho dekrétu č. 540/05-OTV z 30.03.2005.

1.2.5 Zo znaleckého posudku č. 8/2019 vypracovaného znalcom Ing. Petrom Belešom, PhD. na základe objednávky žalobcu zo dňa 23.07.2019, vypracovaného ku dňu 06.09.2019, predloženého žalobcom súdu v kópii vyplynulo, že podľa údajov poskytnutých žalovaným bolo minimálne zarybnenie na rok 2018-2020 1.000 kg kapor K2 a 1.000 kg kapor K3 a zarybňovací plán bol v danom období 1.000 kg kapor K2 a 2.000 kg kapor K3, pričom celkové úlovky kapra v roku 2018 predstavovali 2.223 ks v hmotnosti 5.762,50 kg, pri rybolove od 18.06.2018 do súčasnosti (06.09.2019). Zarybňovanie sa vykonávalo v rokoch 2015-2017 podľa plánu schváleného MŽP SR, ktorý je pre užívateľa záväzný podľa ust. vyhl. MŽP SR č. Ichtyofauna v OR Dolnostredské je druhovo rozmanitá a pozostáva z viac než 12 druhov rýb, dominantné postavenie má kapor rybničný. V roku 2018 MsO SRZ Sereď neuviedla vo výkaze zarybnenia pre daný revír 4.000 kg kapra vysadeného obcou Dolná Streda, čím došlo k skresleniu celkového zarybnenia, bolo vykázané zarybnenie K2 1.000 kg a K3 1.000 kg, z čoho vyplynulo, že od 2015 do 2018 revír nebol zarybňovaný v súlade so schváleným zarybňovacím plánom. Údaje o návštevnosti (rok 2018 – 8.358) vypovedajú o silnom až enormne silnom rybárskom tlaku, ktorý je vyvíjaný na ryby v OR Dolnostredské. V období od 04.05.2018, kedy Obec Dolná Streda vysadila násadu kapra rybničného, do 18.06.2018, kedy začalo platiť predbežné opatrenie KS v Bratislava, bolo vylovených celkovo 303.215 kg rýb, z toho kapor 113 ks o hmotnosti 297,51 kg, teda rozdiel predstavuje 3.702,49 kg. SRZ hodnotí úlovok kapra rybničného o hmotnosti 1 kg cenou 4,00 eur podľa cenníka úlovkov rýb. V druhom roku k 31.12.2019 rybári vylovia 86 % z 3.702,49 kg násady kapra, čo predstavuje úlovok 3.184,14 kg kapra rybničného, t.j. pri cene 4,00 eur/kg ide o celkovú sumu 12.736,56 eur. V závere znalec konštatuje, že nemožno vykonať fyzickú inventúru rýb, keďže nemožno vypustiť OR Dolnostredské. Predpokladanú škodu žalobcu na kaprovi rybničnom vyčíslil na 12.737 eur.

1.2.6 Žalobca žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia listom z 06.06.2019, avšak bezvýsledne.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok toho na úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenie na jeho vydanie voči tomu, kto sa na jeho úkor obohatil podľa a , , ( v znení neskorších prepisov, ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je plne nedôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

1.4 Na odôvodnenie svojho záveru o nedôvodnosti žaloby uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako občianske združenie má v obhospodarovaní vodu Odstavné rameno Dolnostredské (vykonáva rybárske právo k tejto vodnej ploche), rybársky revír, ktorej vlastníkom je Slovenská republika, a to na základe povoľovacieho dekrétu č. 540/05-OTV z 30.03.2005. Žalovaný je zo zákona oprávnený na danej vodnej ploche spravovať výkon rybárskeho práva patriaceho SR a zároveň má povinnosť starať sa o predmet správy. MŽP SR rozhodnutím č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.2017 a pridelilo vodnú plochu na účely podnikania v osobitnom režime žalobcovi.

1.5 V priebehu konania sa stalo nesporným, že žalobca následne vodnú plochu zarybnil rybami o hmotnosti 4.000 kg (kapor K2 1.000 kg , K3 3.000 kg v jednotkovej cene 2,40 eur/kg) v hodnote 10.560 eur. Ďalej bolo preukázané, že po podanom rozklade proti rozhodnutiu MS ŽP SR bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené rozhodnutím ministra č. 2913/2018-9.2 z 15.03.2018, následne bola však žalovaným podaná správna žaloba a KS v Bratislave zrušil obe rozhodnutia MS ŽP SR rozsudkom č.k. -584 z 07.03.2019 a uznesením č.k. -198 z 11.06.2018, právoplatným 18.06.2018, priznal správnej žalobe odkladný účinok, od ktorého momentu až doposiaľ žalobca ostatnú vodnú plochu nemohol a nemôže užívať a podnikať na nej, vodnú plochu obhospodaruje žalovaný.

1.6 Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu - ide o také

plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Inštitút bezdôvodného obohatenia výlučne upravuje v ust. § až 459, a to bez ohľadu na právny charakter subjektov. Z uvedených zákonných ustanovení, ako aj z konštantnej judikatúry SR, na ktorú v danom prípade poukazovali strany sporu, jednoznačne vyplýva, že základnými predpokladmi pre vznik bezdôvodného obohatenia sú: 1/ získanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného; 2/ protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia; 3/ majetková ujma postihnutého; 4/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia obohateným a majetkovou ujmou postihnutého. Všetky uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne, čo okrem iného znamená aj to, že v prípade nesplnenia čo i len jedného z uvedených predpokladov, je nadbytočné zaoberať sa prípadným splnením ďalšieho z predpokladov.

1.7 Vychádzajúc z uvedeného sa v chronologickom poradí spor medzi stranami vyskytol v existencii/ preukázaní existencie získania bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ako subjektu, ktorý mal byť obohateným. Predmetom obohatenia podľa žalobcu malo byť ním nasadených 3.702,49 kg (4.000 kg rýb typu K2 /1.000 kg/, , z ktorých žalobca už vylovil 297,51 kg). Žalobca mal za to, že v danom prípade nie je dosť dobre možné žiadať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia in natura, na základe čoho sa rozhodol postupujúc podľa ust. , žiadať peňažnú náhradu, ktorá zodpovedá cenníku Slovenského rybárskeho zväzu na kapra rybničného 4,00 eur/1 kg, a to na kvantitu podľa znaleckého posudku č. 8/2019 vyčíslenú na 3.184,14 kg, t.j. sumu 12.737 eur.

1.8 Žalobca v tejto súvislosti poukázal najmä na to, že ide o obdobný prípad ako keď niekto nadobudne nehnuteľnosť, zhodnotí ju a následne dôjde k určeniu, že nehnuteľnosť patrí tretej osobe, pričom mu patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od vlastníka nehnuteľnosti vo výške zhodnotenia. Súd poukazuje na nie nepodstatnú odlišnosť v skutkovom stave, nakoľko v žalobcom uvedenom prípade je obohateným subjektom vlastník nehnuteľnosti (u vlastníka nie je potrebné preukazovať úžitok z nesporného zhodnotenia jeho nehnuteľnosti), pričom v tomto spore žalovaný nie je vlastníkom ani vodnej plochy, ani pozemkov pod ňou (na čo poukázal aj žalobca), a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa bol žalovaný medzičasom stal vlastníkom rýb nasadených žalobcom. Podstatným je, že žalovaný ako nevlastník vykonáva správu vodnej plochy vo vlastníctve SR na základe povoľovacieho dekrétu, v rozsahu ním určenom, na základe zákonov účinných na území SR. Vzhľadom na to, že v danom spore ide o pomerne špecifický skutkový stav, súd pri rozhodovaní musel starostlivo prihliadnuť na všetky jeho okolnosti, a týmto spôsobom dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Žalobca mal za preukázané, že nasadením rýb jednoznačne žalovaný získal majetkový prospech z dôvodu, že žalovaný sám disponuje právom na vodnej ploche vydávať povolenia na rybolov za odplatu, usporadúvať rybárske preteky a inkasovať z nich zisk, pričom prostredníctvom spol. Neptún, s.r.o., ktorej je žalovaný zakladateľom (podľa výpisu z OR SR je žalovaný spoločníkom danej spoločnosti) prakticky nakupuje a predáva ryby, teda v súvislosti s dotknutými rybami podniká, a teda z nich má príjem a majetkový prospech.

1.9 Podľa konštantnej judikatúry bezdôvodné obohatenie na strane obohateného subjektu je dané len v prípade, ak je preukázané, že na strane obohateného subjektu (v danom prípade žalovaného) došlo k nárastu v jeho majetkovej sfére (a to v priamej príčinnej súvislosti s úbytkom v majetkovej sfére postihnutého, resp. poškodeného, v danom prípade žalobcu). Dôkazné bremeno náležiace žalobcovi ako strane sporu iniciujúcej súdny spor v tomto smere zodpovedalo primárne procesnej povinnosti žalobcu preukázať nárast v majetkovej sfére žalovaného, ktorý bol priamo zapríčinený nasadením rýb danej kvality a kvantity (v konaní už nesporným) žalobcom. Nárast v majetkovej sfére pritom môže predstavovať jednoduchý kvantitatívny nárast majetku v rámci plynutia času alebo absencia úbytku v majetkovej sfére obohateného subjektu, ku ktorému úbytku by v prípade neexistencie obohatenia zásadne muselo dôjsť.

1.10 Žalobca primárne trval na tom, že na strane žalovaného vznikol príjem z rýb nasadených žalobcom, ulovených v bližšie nekonkretizovanom období členmi žalovaného, ktorí sú zároveň držiteľmi rybárskeho povolenia poskytovaného žalovaným za odplatu, pričom žalovaný má vykázaný príjem aj zo zisku z rybárskych pretekov. Súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný fyzicky disponoval s rybami nasadenými žalobcom do vodnej plochy akýmkoľvek spôsobom, rovnako nebolo preukázané, že by tieto ryby speňažil akýmkoľvek spôsobom, prípadne v priamej súvislosti s existenciou rýb nasadených žalobcom akokoľvek profitoval, čo by sa odrazilo v zodpovedajúcom náraste na majetku žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný disponuje oprávnením a realizuje právo

vydávať povolenia na rybolov (aj) na spornej vodnej ploche za odplatu, prípadne výška súhrnu odplát za určité obdobie nepredstavuje nárast majetku žalovaného v priamej príčinnej súvislosti s rybami nasadenými žalobcom. Povolenie na rybolov predstavuje oprávnenie tretieho subjektu (bez ohľadu na to, či je členom, alebo nie žalovaného ako občianskeho združenia) pokúsiť sa o rybolov. Vo všeobecnosti nezaručuje úlovok, nezaručuje úlovok konkrétnej ryby, ani druhu ryby, nemá teda výpovednú hodnotu o kvalite ani kvantite výlovku. Nebolo preukázané, že v priamej súvislosti s nasadenými rybami by vznikli žalovanému vyššie príjmy z povoleniek. V neposlednej rade súd poukazuje na skutočnosť, že z právneho hľadiska sa javí neprijateľným stotožňovať alebo zamieňať si žalovaného ako občianske združenie, a teda subjekt s vlastnou právnou subjektivitou a majetkom, s jeho členmi ako fyzickými osobami s vlastnou právnou subjektivitou a majetkom. Súdu nie je zrejmé ani z vykonaného dokazovania, ani z vlastnej činnosti, ani nepovažuje za skutočnosť všeobecne známu, že by súhrn majetkových hodnôt členov občianskeho združenia ako fyzických osôb predstavoval majetok občianskeho združenia. Preto argumentácia žalobcu ohľadne danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tým, že predsa jeho členovia ako fyzické osoby ryby na základe povolenky vylovili (a zjedli, čo znemožňuje vydanie rýb in natura) a bez členov by nebolo žalovaného a ďalej tým, že veď žalovaný je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá s rybami podniká, je irelevantná a najmä nepreukazujúca skutočnosť, že by žalovaný fyzicky rybami nasadenými do vodnej plochy žalobcom disponoval, speňažil ich alebo by mal z nich úžitok prejavujúci sa vo zväčšení jeho majetkovej sféry. Odlišná situácia by nastala v prípade, že by žalovaný disponoval oprávnením (a toto aj realizoval), spočívajúcim v príjme za tretími subjektmi vylovené ryby z vodnej plochy. Uvedeným oprávnením však vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania žalovaný nedisponuje, ani nedisponoval.

1.11 Žalobca mal v úmysle žalovaný nárok preukázať najmä znaleckým posudkom č. 8/2019, v rámci ktorého okrem iného vyčíslil znalec hodnotu predpokladaných výlovkov z násady výlučne realizovanej žalobcom k 31.12.2019 na sumu 12.737 eur. Predmetný znalecký posudok ako dôkazný prostriedok žalobca predložil súdu ako súkromný znalecký posudok podľa ust. . Súd konštatuje, že predložený znalecký posudok neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, najmä neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, preto súd podľa ust. nepostupuje pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, predložený znalecký posudok tak má dôkaznú relevanciu listiny podľa ust. , kde odborný záver bol žalovaným spochybnený.

1.12 Podľa názoru súdu bolo úlohou žalobcu v spore preukázať, že v priamej príčinnej súvislosti s nespornou skutočnosťou, že žalobca do vodnej plochy nasadil ryby v konkrétnej kvalite a kvantite, vznikol na strane žalovaného nárast v majetkovej sfére z dôvodu ich výlovu žalovaným, resp. subjektom realizujúcim výlov v prospech žalovaného a na jeho účet a prípadným následným speňažením rýb, čo žalobca v konaní nepreukázal.

1.13 Žalobca by mohol byť (čo aj čiastočne úspešný) v prípade, ak by preukázal, že v súvislosti s realizáciou zarybnenia nesporne vykonaného žalobcom vznikla v majetkovej sfére žalovaného úspora zodpovedajúca finančným prostriedkom, ktoré žalovaný ušetril v dôsledku nezarybnenia vodnej plochy vôbec alebo v rozsahu menšom, než by vykonal v prípade, ak by zarybnenie nevykonal žalobca. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na ním realizované zarybnenie už žalovaný v rozhodnom období zarybňovať nemusel, lebo žalobca to urobil dokonca v rozsahu väčšom, než to mal zákonnú povinnosť urobiť žalovaný. Žalovaný uvedené tvrdenie poprel, uviedol, že zarybnenie vykonal bez ohľadu na zarybnenie vykonané žalobcom, a to s poukazom na to, že zarybnenie ako zákonnú povinnosť žalovaný vykonáva na základe plánu schváleného MŽP SR, ktorý plán je záväzný a zohľadňuje okrem iného aj rôznorodosť druhov rýb. O uvedenom svedčí podľa názoru súdu aj časť obsahu znaleckého posudku č. 8/2019 stranami sporu nespochybnená, kde podľa podkladov predložených žalovaným znalcovi, žalovaný mal zarybniť v období 2018-2020 kaprom K2 a K3 po 1.000 kg, čo zodpovedalo minimálnemu zarybneniu podľa zarybňovacieho plánu, pričom žalovaný nezahrnul do údajov zarybnenie vykonané žalobcom, čo v konečnom dôsledku skreslilo celkové údaje. Z uvedeného teda vyplynul záver, že napriek zarybneniu vodnej plochy v roku 2018 realizovaným žalobcom, zarybnenie v období 2018-2020 vykonal aj žalovaný, a to vo výške minimálneho zarybnenia podľa schváleného plánu 2.000 kg. Vzhľadom na splnenie limitu minimálneho zarybnenia vodnej plochy žalovaným podľa schváleného plánu, súd teda nemohol dospieť k záveru, že by zarybnením realizovaným žalobcom, žalovaný ušetril, nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný mal v úmysle alebo že by musel zarybniť nad 2.000 kg kaprom rybničným.

1.14 Založiť žalovaný nárok na tom, že do vodnej plochy vo vlastníctve tretieho subjektu, legitímne aktuálne v správe žalovaného, žalobca nasadil ryby, ktoré môžu byť predmetom výlovu a potenciálne speňažené bez preukázania realizácie výlovu alebo speňaženia, alebo iného majetkového prospechu v priamej príčinnej súvislosti so žalobcom realizovanou násadou žalovaným, podľa názoru súdu nie je vhodným postupom domáhania sa svojho práva.

1.15 Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ako jedného zo základných predpokladov pre úspešné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že nebol daný právny základ žalovaného nároku, súd nemal dôvod zaoberať sa jeho prípadným premlčaním a ďalšou argumentáciou strán sporu.

1.16 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa a vecne potrebou priznania žalovanému plnej náhrady trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v spore.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe a priznaním žalobcovi plnej náhrady trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie založil aj na nesprávnom právnom posúdení veci ( a ).

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že v prejednávanej veci žalovaný vykonával správu vodnej plochy vo vlastníctve SR na základe povoľovacieho dekrétu, a tak bol jediným subjektom, ktorý mohol inému subjektu povoliť, aby došlo k výkonu rybolovu na danej vodnej ploche, a preto je potrebné prijať záver, že je to práve žalovaný, kto sa v tomto prípade obohatil. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k inému záveru, jeho záver nemožno považovať za správny. Nemôže to byť totiž ani žalobca, ani SR, kto by mohol predmetné ryby z vodnej plochy vyloviť, ale iba žalovaný, respektíve osoba, ktorej by takéto vylovenie povolil. Žalovaný mal vo vodnej ploche ryby vo výlučnom užívaní a mohol nimi disponovať, ako chcel. Pri bezdôvodnom obohatení je irelevantné, či ryby nakoniec žalovaný vylovil alebo nie, podstatné je to, že nimi plne disponoval a vzhľadom na to, že ryby svojou povahou spadajú pod ustanovenie , a teda, že nie je mu dobre možné ich vydať, bol povinný žalovaný poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu.

2.2 Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.04.2013 spis. zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. z 24.06.2008 je zrejmé, že v momente kedy vznikol stav bezdôvodného obohatenia (prechod správy vodnej plochy zo žalobcu na žalovaného) došlo na strane žalovaného k majetkovému prospechu získaného z plnenia bez právneho dôvodu, čím mu vznikla povinnosť toto plnenie žalobcovi vydať. Je nepodstatné, či došlo k vyloveniu rýb alebo nie, a teda nezáleží na tom, či sa ryby nachádzajú vo vode alebo na súši. Disponovať mohol nimi výlučne žalovaný a subjekty ním oprávnené.

2.3 Súd vo veci rozhodol v rozpore s princípom právnej istoty zakotvenej v článku 2 ods. 1 , nakoľko žalobca legitímne očakával, že v skutkovom stave, v ktorom sa nachádzal, súd rozhodne spravodlivo. Je zrejmé, že právny stav kedy žalobca do vodnej plochy vo svojej správe nasadil v dobrej viere ryby v hodnote viac ako 10.000 eur a táto správa vodnej plochy následne prešla na žalovaného, pričom tento mu ryby ani finančnú náhradu nevydá, je absolútne nespravodlivým a v rozpore s dobrými mravmi.

2.4 Z rozsudku nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal keď uviedol, že z obsahu znaleckého posudku č. 8/2009 nesvedčí to, že žalovaný mal zarybniť v období v roku 2018 až 2020 kaprom K2 a K3 po 1.000 kilogramov. Prílohy, ktoré boli podkladom na vypracovanie znaleckého posudku, ale neobsahujú prehľad zarybnenia v období 2018 až 2020, ale v období 2009 až 2018. Z uvedeného práve naopak vyplýva, že pokiaľ žalovaný priemerne zarybňoval v rokoch 2009 až 2017 kapra K3 približne vo výške 6.792,44 kilogramov, tak v roku 2018 to bolo len 1.000 kilogramov. Je teda absurdné tvrdiť, že žalovaný tak nemal žiadnu úsporu, keď v roku 2018 nasadil a o 5.792,44 kilogramu kapra K3 menej, ako v priemere nasadzuje. Pokiaľ ide o kapra K2, tak ten nie je vhodný na výlov a nasadzuje sa každým rokom približne vo výške 1.000 kilogramov. V tomto prípade je v teda relevantný kapor K3, ktorý slúži na výlov a od jeho

množstva sa teda odvíja aj prípadné množstvo predaných oprávnení na rybolov, nakoľko v prípade jeho nedostatku by nebol záujem ani o rybárske lístky.

2.5 Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, že odborný záver znaleckého posudku bol žalovaným spochybnený, nakoľko žalovaný takýto záver nespochybňoval ani na jednom pojednávaní. K jeho spochybneniu došlo na prvom pojednávaní len zo strany súdu a v odpore žalovaného, kde žalovaný uviedol, že znalecký posudok predložený žalobcom má zásadné vady a nedostatky, pracuje s nepodloženými predpokladmi a vychádza z domnelého stavu, ktorý neráta s možnosťou úhynu rýb, ani inými stratami, neráta so športovými rybármi, ktorí chytajú v režime chyť a pusť, ktorých je značné množstvo, ani s inými bežnými okolnosťami výkonu rybárskeho práva. Znalec na strane 8 posudku rátal aj s úhynom rýb, a to v rozsahu okolo 5 %. Spochybnenia posudku žalovaným neboli dostatočne špecifikované a sú iba tvrdením právneho zástupcu žalovaného, ktoré však nebolo podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi alebo iným znaleckým posudkom.

2.6 Žalobca je toho názoru, že ak by sa vo vodnej ploche nenachádzali žiadne chyby, tak by žalovaný nemohol vydávať povolenie na rybolov, respektíve mohol, avšak toto by bolo bezpredmetné, asi ako zakúpenie lístku do kina, kde sa nepremieta žiaden film. Práve naopak, je v priamej príčinnej súvislosti zarybnenie zo strany žalobcu a majetkový prospech žalovaného, nakoľko žalovaný mohol realizovať predaj oprávnení v tomto prípade najmä vďaka tomu, že bola vodná plocha zo strany žalobcu zarybnená.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania poukazujúc na to, že žalobca sústavne nerozlišuje medzi právnou podstatou fungovania žalovaného ako občianskeho združenia a žalobcu ako podnikateľa v osobitnom režime a najmä, že žalovaný ako občianske združenie len vykonáva rybárske právo, ktoré patrí štátu a len obhospodaruje rybárske revíre patriace štátu. Žalobca v odvolaní nesprávne tvrdí, že žalovaný je jediný oprávnený subjekt (v čase, kedy má pod správou vodnú plochu), ktorý môže inému subjektu povoliť, aby došlo k výkonu rybolovu na danej vodnej ploche a z takéhoto nesprávneho tvrdenia potom vyvodzuje nesprávny záver, že je nesporné, že sa žalovaný obohatil.

3.1 Žalovaný totiž nie je jediný subjekt, ktorý môže povoliť rybolov. Žalovaný síce vydáva povolenie na rybolov, ale povolenie na rybolov je nepostačujúce. Je potrebné ešte vydanie rybárskeho lístka od obce. Sú teda dva subjekty potrebné na to, aby bolo osobe umožnené vykonávať rybolov. Keďže žalovaný iba vykonáva rybárske právo štátu, musí povolenie vydať každému, kto splní podmienky, ktoré nemôžu byť diskriminačné a ktoré musia zodpovedať pravidlám určeným štátom. Ryby v rybárskych revíroch štátu, spĺňajúce právnymi predpismi určené vlastnosti, si tak môže privlastniť jedine fyzická osoba, ktorá splní zákonom stanovené podmienky (má povolenie, napríklad od žalovaného a lístok, napríklad od žalobcu) a ktorá rybu uloví. Ryby v rybárskom revíre nepatria žalovanému a žalovaný ich nemôže absolútne nijako speňažiť. Zároveň žalovaný nemôže žiadnym spôsobom disponovať rybami v lovných revíroch. Jeho povinnosťou je len starať sa o čistotu rybárskych revírov, zarybňovať ich novými rybami, udržiavať vodu v stave vhodnom pre život rýb, v prípade úhynu rýb tieto zbierať, v prípade sucha zachrániť ryby uviaznuté na plytčine prekopaním, resp. zavodnením a podobne.

3.2 Okrem toho žalovaný síce vydáva povolenie na rybolov, ale nie vo vzťahu ku konkrétnej vodnej ploche, a už vôbec nie vo vzťahu ku konkrétnym rybám. Žalovaný obhospodaruje viac ako 10 vôd (viac ako 10 rybárskych revírov). Predmetné OR Dolnostredské je len jedným z nich. Neexistuje teda žiadna majetková súvzťažnosť (a v konaní ani preto nebola preukázaná) medzi príjmami žalovaného (napríklad z predaja povoleniek) a zarybnením vykonaným žalobcom.

3.3 Žalovaný nespeňažil a ani nemal možnosť speňažiť žiadnu z rýb vypustených žalobcom do OR Dolnostredské. Žalovaný v súvislosti s týmito rybami nedosiahol žiaden príjem. Súd prvej inštancie správne zistil, že zo zarybnenia vykonaného žalobcom, nemal žalovaný žiaden majetkový prospech ani v podobe úspory, nakoľko medzi stranami je nesporné, že podľa zákona žalovaný musí zarybňovať všetky revíre v jeho obhospodarovaní podľa zarybňovacieho plánu schváleného MŽP SR, ktorý má za cieľ zachovanie druhovej variability. Žalovaný tento zarybňovací plán vždy riadne plnil a dodržiaval, a to aj v dotknutom roku 2018.

3.4 Neobstojí ani námietka u žalobcu, že by žalovaný mal príjem z rybárskych lístkov z dôvodu, že žalobca nasadil do revíru kapra K3, nakoľko rybárske lístky predáva obec a nie žalovaný a žalovaný z nich nemá žiaden prospech.

3.5 Žalobca nezarybnil rybník namiesto žalovaného a nesplnil jeho povinnosť zodpovedajúcu množstvu a druhovej kvalite rýb, ale rybník zarybnil iba rybami, akými chcel zarybniť, v množstve v akom chcel, ale nie v množstve ani variabilite, na ktorú bol povinný žalovaný. Žalobca neplnil za žalovaného ani pre žalovaného. Žalobca plnil sám sebe (pre seba) v čase kedy mu bolo OR Dolnostredské pridelené do podnikania a s úmyslom tieto komerčne zaujímavé ryby speňažiť, ako to zákon umožňuje len podnikateľom. Žalovaný neušetril nič tým, že žalobca OR Dolnostredské zarybnil.

4. Žalobca v replike vo svojej podstate zotrval na svojich, pre rozhodnutie súdu, podstatných skutkových tvrdeniach uvedených v odvolaní, a to, že nasadenie rýb do vodnej plochy malo priamy vplyv na majetkový prospech žalovaného, ktorý týmto spôsobom mohol naďalej predávať povolenie na rybolov za účelovú výlovu rýb nasadených žalobcom, že žalovaný tým, že v roku 2018 nasadil do sporného rybníka len 1.000 kg rýb - kapra K3 mal úsporu, nakoľko v tomto roku nasadil o 5.792,44 kg tejto ryby menej ako priemerne nasadzuje, že pri bezdôvodnom obohatení je irelevantné, či ryby nakoniec žalovaný vylovil alebo nie, podstatné je to, že nimi len on disponoval, a to tým, že umožnil ľuďom s rybárskym povolením tieto ryby loviť, že vlastník iba ročného rybárskeho lístka nemôže bez povolenia na rybolov vydaného žalovaným loviť ryby v spornom rybníku, a že žalovaný je jediným subjektom, ktorý môže rybolov na tomto rybníku povoliť. V replike ďalej doplnil, že žalovaný klame, keď tvrdí, že riadne dodržiava zákon v praxi, nakoľko v roku 2017 prišlo k veľkému úhynu rýb na ramene Dolná Streda, ktoré je v obhospodarovaní žalovaného a obec musela suplovať činnosť žalobcu a postarať sa o zbieranie uhynutých rýb. Žalovaný v súvislosti so zarybňovaním porušil o rybárstve, keď bez schváleného zarybňovacieho plánu do ním spravovaných rybníkov vysadil kapra K2 a kapra K3 v celkovej hmotnosti 8.400 kg, za čo dostal dňa 28.02.2022 od Okresného úradu v Galante odbor starostlivosti o životné prostredie pokutu 500 eur, ktorú po odvolaní potvrdil Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov o čom žalobca zakladá súdu rozhodnutia OOP a OÚ Galanta.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné.

6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj . Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).

7. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 12.737 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 12.737 eur od 21.06.2019 do zaplatenia, a to titulom nároku žalobcu na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu. Súd prvej inštancie posúdiac nároky žalobcu ako nedôvodné (pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného na plnenie požadované žalobcom žalobou), žalobu v celom rozsahu zamietol. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom

prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by žalovaný mal zo zarybnenia OR Dolnostredské žalobcom v rozsahu 4.000 kg rýb (kapor K2 a kapor K3) majetkový prospech a svoje rozhodnutie založil aj na nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávnej aplikácii a nasledujúcich na prejednávanú vec, keď za subjekt, ktorý sa bezdôvodne obohatil nepovažoval žalovaného napriek tomu, že tento je jediný oprávnený subjekt, ktorý môže inému subjektu povoliť, aby došlo k výkonu rybolovu na danej vodnej ploche).

8. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav uvedený v bode 1.2 až 1.2.6 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s . Súd prvej inštancie v rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní z vykonaného dokazovania ako aj z nesporných skutkových tvrdení sporových strán nebolo možné dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 18.06.2018 záväzkový vzťah, na základe ktorého vznikla žalovanému povinnosť vydať žalobcovi žalovanú sumu, a to titulom nároku žalobcu na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že ryby, ktoré do rybárskeho revíru OR Dolnostredské vypustil žalobca, nepatria žalovanému a že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by tento predmetné ryby speňažil, prípadne nimi disponoval spôsobom, z ktorého by mal majetkový prospech (stav obohatenia na jeho strane nevznikol), že žalovaný predmetný revír OR Dolnostredské na vlastné náklady zarybnil v roku 2018 podľa plánu schváleného MŽP SR, a to v rozsahu minimálneho zarybnenia vyžadovaného predmetným plánom, takže žalobca za žalovaného neplnil to, čo mal žalovaný plniť sám, a tak zarybnením tohto revíru žalobcom dňa 04.05.2018 kaprom K2 a kaprom K3 v rozsahu 4.000 kg nezanikla žalovanému zákonná povinnosť zarybniť tento revír podľa plánu schváleného MŽP SR a že medzi príjmami žalovaného z predaja povoleniek na rybolov v ním spravovaných revíroch a zarybnením revíru OR Dolnostredské žalobcom v roku 2018 neexistuje vzťah príčiny a následku, resp. iná majetková súvzťažnosť. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, rozhodol vecne správne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný bol jediným subjektom oprávneným povoliť rybolov na OR Dolnostredské, odvolací súd uvádza:

10.1 Podľa , a ZoR ( o rybárstve a o doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZoR“), rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pribrežné pozemky (1). Rybárske právo patrí štátu (2). Ministerstvo životného prostredia prideľuje Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch. Právnickej osobe spravujúcej lesný majetok štátu a právnickej osobe spravujúcej majetok vo vojenských obvodoch pridelí ministerstvo životného prostredia výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch nachádzajúcich sa na území, ktoré spravujú (3).

10.2 Podľa § 12 ods. 1 a 2 a ods. 6 ZoR, loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi rybárskeho lístka a povolenia na rybolov alebo užívatelia (1). Rybársky lístok

vydáva obec, mesto a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košiciach mestská časť na základe žiadosti fyzickej osoby, ktorá je spôsobilá na právne úkony (2). Povolenie na rybolov vydáva užívateľ v limitovanom počte s prihliadnutím na výmeru, stav zarybnenia, zarybňovací plán, návštevnosť a analýzu úlovkov rybárskeho revíru (6).

10.3 Podľa § 38 ZoR, obec vo veciach preneseného výkonu štátnej správy na úseku rybárstva vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu.

10.4 Podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva o rybárstve a o doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon v znení neskorších predpisov), osoba, ktorá je držiteľom povolenia a rybárskeho lístka alebo osobitného povolenia, ktoré nahrádza rybársky lístok, je osobou oprávnenou na lov rýb.

10.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ZoR upravuje podmienky lovu rýb v rybárskych revíroch, ktorý umožňuje rybolov len tým osobám, ktoré sa stanú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov, a užívateľom rybárskych revírov, ktorí zabezpečujú činnosti podľa zákona. V zákone sa upravuje postup pri získaní rybárskeho lístka, jeho druhy i podmienky vydania. Loviaci musí mať pri love obidva uvedené doklady pri sebe a na požiadanie ich predložiť členom polície (štátnej a obecnej) a rybárskej stráži. V prípade nesplnenia tejto povinnosti sa vystavuje riziku trestného postihu.

10.6 Neobstojí preto námietka žalobcu, že žalovaný z dôvodu, že vykonával správu vodnej plochy vo vlastníctve SR na základe povoľovacieho dekrétu, bol jediným subjektom, ktorý mohol inému subjektu povoliť, aby došlo k výkonu rybolovu na danej vodnej ploche prípadne jediným subjektom, ktorý mohol povoliť iným subjektom s ulovenými rybami disponovať.

11. Obdobne neobstojí ani námietka žalobcu o údajnej nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore. Súd prvej inštancie správne totiž uzavrel, že v konaní z vykonaného dokazovania nebolo možné prijať záver o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu, že žalovaný na úkor žalobcu získal majetkový prospech tým, že vydával povolenky na rybolov aj vo vzťahu k vodnej ploche OR Dolnostredské. Z dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaný bol oprávnený vydávať povolenky na rybolov aj vo vzťahu k tejto vode aj bez toho, že by tam žalobca vpustil ryby v máji 2018 a že neexistuje priama príčinná súvislosť medzi zarybnením OR Dolnostredské žalobcom v máji 2018 a príjmom žalovaného z predaja povoleniek na rybolov, hoc aj na vodnej ploche OR Dolnostredské. Žalovaný v konaní skutkovo tvrdil, že ryby vpustené žalobcom do sporného revíru, nevylovil a ani žiadnym spôsobom nespeňažil a žalobca takéto jeho skutkové tvrdenia účinne nepoprel, a tak takéto jeho skutkové tvrdenia bolo potrebné považovať za nesporné ( a ) a pri rozhodovaní z nich vychádzať. Pre poriadok je potrebné dodať, že ani z dokazovania nebolo možné prijať záver, že by žalovaný žalobcom vpustené ryby do sporného revíru následne vylovil, prípadne tieto inak speňažil, resp. nakladal s nimi spôsobom, z ktorého by mu vznikol majetkový prospech.

12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, a to o nesprávnej alikácii na prejednávanú vec, odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

12.1 Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

12.2 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že predpokladom naplnenia hypotézy tejto právnej normy je (i) povinnosť plniť mala osoba, ktorá sa bezdôvodne obohatila, (ii) k plneniu inou osobou došlo bez právneho dôvodu a (iii) plnením došlo k bezdôvodnému obohateniu. Vo svojej podstate síce nedochádza k navýšeniu majetku toho, kto sa obohatil, ale nedochádza ani k zmenšeniu jeho majetkových hodnôt, ku ktorému by inak došlo.

12.3 Z dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 20.10.2016 požiadal MŽP SR o pridelenie ostatnej vodnej plochy (OR Dolnostredské) na účely podnikania v osobitnom režime, o čom kladne orgán rozhodol

dňa 23.11.2017 rozhodnutím č. 8490/2017-4.1, ktorým rozhodnutím MŽP SR odobralo žalovanému výkon rybárskeho práva na vodnej ploche OR Dolnostredské, tento rybársky revír vyradilo z evidencie rybárskych revírov vedenej na predmetnom ministerstve a vodnú plochu OR Dolnostredské pridelilo žalobcovi na účely podnikania v osobitnom režime. Nakoľko žalovaný s takýmto rozhodnutím absolútne nesúhlasil, podal proti nemu rozklad, o ktorom rozhodol odvolací orgán MŽP SR dňa 15.03.2018 tak, že podaný rozklad zamietol a rozhodnutie MŽP SR č. 8490/2017-4.1 z 23.11.2017 potvrdil. Žalovaný ani s takýmto rozhodnutím MŽP SR, a teda s výkonom rybárskeho práva na predmetnom revíre žalobcom, nesúhlasil, a preto dňa 29.03.2018 podal na Krajskom súde v Bratislave voči žalobcovi žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia oboch rozhodnutí z dôvodu ich nezákonnosti. Pokiaľ teda žalobca následne napriek nesúhlasu žalovaného v mesiaci máj 2018 zarybnil rameno Dolná Streda v počte 4.000 kg rýb (kapor K2+, K3+ v jednotkovej cene 2,40 eur/kg), nekonal za žalovaného, ktorému povinnosť zarybnenia spornej vodnej plochy nevyplývala zo žiadneho právneho prepisu, ale konal výlučne vo svoj prospech, teda za seba a pre seba, a to vo svojej podstate aj proti vôli žalovaného. Za takýchto skutkových okolností potom nebolo možné dospieť k záveru, že v dôsledku zarybnenia vodnej plochy OR Dolnostredské žalobcom v máji 2018 došlo k plneniu toho, čo bol povinný plniť žalovaný, teda ku splneniu povinnosti žalovaného zarybniť vodnú plochu OR Dolnostredské kaprom K2 a K3. Žalovaný takúto povinnosť v mesiaci máj 2018 nemal. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa , jeho záver je potrebné považovať za správny a námietku žalobcu o nesprávnej aplikácii na prejednávanú vec za nedôvodnú.

12.4 Obdobne z dokazovania nebolo možné prijať ani záver, že žalovaný získal majetkový prospech na úkor žalobcu tým, že by ušetril finančné prostriedky v dôsledku nezarybnenia vodnej plochy vôbec alebo v rozsahu menšom, ako by ho vykonal v prípade, ak by zarybnenie nevykonal žalobca. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na správne a úplné vyjadrenie súdu prvej inštancie k takejto námietke žalobcu, a to v bode 24. odvolaním napádaného rozsudku súdu prvej inštancie a len pre poriadok dodáva, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaný sám na vlastné náklady spornú vodnú plochu zarybnil aj v roku 2018 podľa pre neho záväzného zarybňovacieho plánu aj kaprom K2 a K3 po 1.000 kg a nevznikla mu povinnosť túto vodnú plochu zarybniť takýmto druhom a kvalitou rýb vo väčšom ako zrealizovanom rozsahu. Pokiaľ teda do spornej vodnej plochy na základe vlastného slobodného rozhodnutia nevpustil väčšie množstvo rýb, ako mu ukladal zarybňovací plán, síce vznikla na jeho strane pochopiteľne úspora, avšak takúto úsporu nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalobcu plnením toho, čo podľa práva mal plniť sám žalovaný. Nedošlo totiž k naplneniu žiadnej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravených v a (povinnosť plniť nemala osoba, ktorá sa údajne bezdôvodne obohatila, k plneniu inou osobou nedošlo bez právneho dôvodu a plnením nedošlo k bezdôvodnému obohateniu).

13. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu, a to pre jej nenáležitosť. V konaní bolo totiž nesporným a okrem toho aj z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca žalovanému sporné ryby nedodal, ale tieto vpustil do OR Dolnostredské, teda do vodného toku patriaceho Slovenskej republike (tu pozri SR, podľa ktorého podzemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve štátu, pričom ide o primárne zdroje všetkých existujúcich vodných plôch, v ktorých žijú prirodzene ryby ako ich nedeliteľná súčasť), a to na základe vlastného rozhodnutia takúto vodnú plochu zarybniť za účelom vlastného podnikania v tomto rybárskom revíre (umožnením ich lovu tretími osobami, a to za odplatu za privlastnené si ryby). Súd prvej inštancie takúto skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Zároveň pri svojom rozhodovaní vychádzal zo správneho záveru, že z dokazovania ako aj nesporných skutkových tvrdení sporových strán vyplynulo, že žalovaný nikdy nebol vlastníkom rýb vpustených žalobcom v máji 2018 do OR Dolnostredské. Na správnosti takéhoto záveru nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný je opätovne oprávnený vykonávať na tejto vodnej ploche rybárske právo. Ani takáto skutková okolnosť totiž nemení nič na vyššie uvedených správnych záveroch súdu prvej inštancie o nenaplnení žiadnej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravených v a . Pre rozhodovanie bolo irelevantným koľko rýb nasádzal žalovaný do rybníka v minulosti a koľko sa rozhodol na základe vlastného uváženia nasadiť v roku 2018 (pravdaže nad jeho povinnosť minimálneho zarybnenia uloženého mu zarybňovacím plánom). Podľa znaleckého posudku čl. l. 6 je zrejmé že v rokoch 2009 – 2018 sa množstvo nasadených rýb kapra K3 pohybovalo od 1.000 kg v roku 2018 do 10.000 kg v roku 2012, pričom aj návštevnosť rybníka v tomto období kolísala od 75 návštev v roku 2009 do 15.459 návštev v roku 2013. Z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný mal povinnosť v roku 2018 nasadiť do

rybníka 6.792,44 kg rýb kapra K3. Pokiaľ sa aj rozhodol nasadiť len povinné minimálne množstvo 1.000 kg, nemožno dospieť z záveru, že na jeho strane vzniklo obohatenie vo výške hodnoty 5.792,44 kg ryby kapra K3 (že sa obohatil na úkor žalobcu o žalovanú sumu). Neobstojí ani námietka žalovaného, že od množstva kapra K3 v rybníku sa odvíja aj prípadné množstvo predaných oprávnení na rybolov, nakoľko takýto záver z dokazovania nevyplynul. Ide len o ničím nepodloženú domnienku žalobcu.

14. Neobstojí ani námietka žalovaného, že súd vo veci rozhodol v rozpore s princípom právnej istoty zakotvenej v článku 2 ods. 1 , nakoľko žalobca legitímne očakával, že v skutkovom stave, v ktorom sa nachádzal, súd rozhodne spravodlivo (úplným vyhovením jeho žalobe), nakoľko jeho očakávania na vydanie bezdôvodného obohatenia sa od žalovaného neboli a nie sú legitímne, lebo žalovanému nevznikol záväzok z bezdôvodného obohatenia sa na úkor žalobcu. Žalobca tak nemohol dôvodne predvídať úspech v tomto spore, pokiaľ nedokázal preukázať pravdivosť jeho skutkových tvrdení o tom, že v dôsledku jeho plnenia sa bezdôvodne obohatil žalovaný ako subjekt, ktorý k vodnej ploche OR Dolnostredské vykonáva len rybárske právo bez toho, aby z predmetného revíru ryby sám lovil (ryby vpustené do OR Dolnostredské vylovili rybári a tí si ich aj privlastnili), s týmito akokoľvek disponoval spôsobom prinášajúcim mu majetkový prospech na úkor žalobcu alebo pravdivosť jeho tvrdení o tom, že za žalovaného plnil to, čo mal žalovaný plniť sám. Vzhľadom na to, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje princíp kontradiktórnosti, kde strany nesú plnú zodpovednosť za svoju povinnosť tvrdenia (pre rozhodnutie podstatných skutkových tvrdení) ako aj povinnosť dôkaznú (na preukázanie protistranou účinne popretých skutkových tvrdení), jeho sklamanie z jeho neúspechu v spore je neadekvátne.

15. Nakoľko predmetom konania nebol nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s nasadením rýb - kapra K2 a K3 do rybárskeho revíru OR Dolnostredské, pre rozhodnutie vo veci boli nepodstatné závery znalca Ing. Petra Beleša, PhD. uvedené v jeho znaleckom posudku č. 8/2019 (z predmetného posudku je zrejmé, že úlohou znalca bolo vyčíslenie škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi zarybnením predmetného rybárskeho revíru). Preto aj námietky žalobcu o nesprávnosti záverov súdu o spochybnení predmetného znaleckého posudku žalovaným, boli právne irelevantné pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní a odvolací súd sa nimi ďalej nezaoberal. Pre poriadok však odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca namieta, že z rozsudku nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal keď uviedol, že z obsahu znaleckého posudku č. 8/2009 svedčí to, že žalovaný mal zarybniť v období v roku 2018 až 2020 kaprom K2 a K3 po 1.000 kilogramov, tak podľa názoru odvolacieho súdu takéto konštatovania znalca možno vyvodiť z tabuľky č. 2 uvedenej na strane č. 4 .

16. S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

17. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením rozhodol i o náhrade trov konania.

18. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

18.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a .

18.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).