Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cb-23-2020.pdf
PDF · 125.67 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: Obec Dolná Streda, IČO: 00611638, Dolná Streda 650, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o, IČO: 47232765, Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, IČO: 36087793, Čepenská 2533/26, Sereď, zastúpený: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36866415, Veterná 1093, Pata, o zaplatenie 12737 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu dňa 13.05.2020, žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12737 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej istiny od 21.06.2019 do zaplatenia, z právneho dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov a strán sporu, rozsudkom KS v Bratislave, sp. zn. 6S/50/2018, uznesením KS v Bratislave sp. zn. 6S/50/2018, znaleckým posudkom č. X/XXXX a doplnením, výzvami, stanovami žalovaného, objednávkou, fotodokumentáciou, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s vecou, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Zo žaloby, vyjadrení žalobcu a jeho právneho zástupcu vyplynulo, že žalobca dňa 20.10.2016 požiadal MS ŽP SR o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime, o čom kladne orgán rozhodol dňa 23.11.2017 rozhodnutím č. 8490/2017-4.1. Žalobca následne v dobrej viere zarybnil rameno Dolná Streda v počte 4000 kg rýb (kapor K2+, K3+ v jednotkovej cene 2,40 eur/kg), cena faktúry zo 04.05.2018 vo výške 10560 eur. Po podanom rozklade proti rozhodnutiu MS ŽP SP bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené rozhodnutím ministra č. 2913/2018-9.2 z 15.03.2018, následne bola však podaná správna žaloba a KS v Bratislave zrušil obe rozhodnutia MS ŽP SR rozsudkom č.k. 6S/50/2018-584 z 07.03.2019 a uznesením č.k. 6S/50/2018-198 z 11.06.2018, právoplatným 18.06.2018, priznal správnej žalobe odkladný účinok, od ktorého momentu až doposiaľ žalobca ostatnú vodnú plochu nemohol a nemôže užívať a podnikať na nej. Ryby má teda v užívaní žalovaný, ktorý má dotknutú plochu v užívaní na základe povoľovacieho dekrétu č. 540/05-OTV z 30.03.2005. Podľa znaleckého posudku Q.. I. E., I.., č. X/XXXX vypracovaného za účelom stanovenia hodnoty rýb v ostatnej vodnej ploche, ktoré mali byť vylovené rybármi žalovaného ku dňu 18.06.2018 (účinnosť odkladného účinku), bola cena rýb vo výške 12737 eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu podľa ust. § 451 ods. 2 OZ. Žalobca žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia listom
zo 06.06.2019, avšak bezvýsledne. Na margo odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že ide o obchodnoprávny spor s poukazom na ust. § 3 ods. 4 Stanov, podporne čl. 2 ods. 5 písm. b/ Stanov. Pre začatie plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň právoplatnosti uznesenia, ktorým bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, nie okamih zarybnenia. Žalobca mal zákonnú povinnosť zarybniť plochu podľa § 34 ods. 1 písm. b/, e/z.č. 139/2002 Z.z., nakoľko v opačnom prípade by mohlo dôjsť k ohrozeniu genofondu rýb. Žalovaný si protirečí, nakoľko v minulosti sa práve on domáhal peňažnej náhrady za nasadené ryby od žalobcu. Vydanie bezdôvodného obohatenia in natura je nemožné, lebo v priebehu cca 6 týždňov by tak žalobca musel vyloviť 4000 kg rýb. Poukázal na právnu argumentáciu žalovaného obsiahnutú v správnej žalobe, kde okrem iného sám žalovaný vyhodnotil ako protizákonný stav, keď investícia žalovaného do plochy po jej potenciálnom pridelení žalobcovi ako užívateľovi, by nemala byť zo zákona kompenzovaná žalobcom. V priebehu konania poukázal na spol. NEPTÚN, s.r.o., IČO: 31442102, kde je 100% subjektom s majetkovou účasťou žalovaný, konateľmi sú predseda a tajomník žalovaného, ktorej predmetom činnosti sú nákup a predaj násadových a tržných rýb, z čoho vyplýva, že dôvodom účasti žalovaného je participovať na podnikateľskej činnosti, preto medzi žalobcom a žalovaným ide o obchodnoprávny vzťah. Vo vzťahu k právnemu dôvodu žaloby trval na plnení bez právneho dôvodu podľa ust. § 451 ods. 2 OZ. Absencia adresnosti plnenia je irelevantná, ide o obdobný prípad ako keď niekto nadobudne nehnuteľnosť, zhodnotí ju a následne dôjde k určeniu, že nehnuteľnosť patrí tretej osobe, pričom mu patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od vlastníka nehnuteľnosti vo výške zhodnotenia. Poukázal na povinnosť finančnej náhrady v prípade zmeny správy plochy podľa ust. § 4 z.č. 216/2018 Z.z., t.j. zákon ráta s finančným vyrovnaním za obsádku rýb vo vodnej ploche. Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/46/2009 sa týka bezdôvodného obohatenia pre plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda nie je relevantný v danom spore, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/355/2001 v citácii prezentovanej žalovaným je vytrhnutý z kontextu, pričom z celého znenia je zrejmé, že vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie, čo je situácia analogická so zarybnením vodnej plochy - ide o investíciu do cudzieho majetku. Poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 554/2012, podľa ktorého inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zároveň poukázal na uznesenie NS ČR sp. zn. 33Odo/882/2006, podľa záverov ktorého zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/117/2011 jednoznačne definovalo predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia: 1/ získanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného; 2/ protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia; 3/ majetková ujma postihnutého; 4/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia obohateným a majetkovou ujmou postihnutého. Stotožnil sa so závermi znaleckého posudku č. 8/2019, kde znalec určil rozsah bezdôvodného obohatenia ako zhodnotenie nasadených rýb v čase ich výlovu v porovnaní s ich cenou v čase násady, nakoľko došlo k vytvoreniu prírastku na rybách. Ak by súd neuznal ako dôvodnú cenu podľa znaleckého posudku, poukázal na dodací list obsiahnutý v znaleckom posudku, a to č. 052018, ktorý preukazuje násadovú cenu rýb, pri zohľadnení skutočnosti, že sám žalobca z ním nasadených rýb v celkovej hmotnosti 4000 kg vylovil 297,51 kg. Skutočnosť, že žalobca mal povinnosť zarybniť vodnú plochu vo vzťahu k štátu nemení nič na tom, že pri nadobudnutí obohatenia žalovaným ide o nadobudnutie bez právneho dôvodu. Žalovaný tým chce subsumovať zákonnú povinnosť žalobcu plniť vo vzťahu k štátu pod to, že ide o bezdôvodné obohatenie plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na ktorý by následne použil rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/46/2009 týkajúce sa adresnosti subjektu. Žalovaný z predaja rýb jednoznačne prospech mal, a to z dôvodu, že dňa 10.09.1993 založil spol. Neptún, s.r.o., lebo žalovaný v tom čase ako občianske združenie nemohol podnikať a nakupovať násady rýb do revírov, musel to robiť cez sprostredkovateľa, tak to realizoval práve cez Neptún, s.r.o.. Po úprave zákona už občianske združenie podnikať môže, avšak Neptún, s.r.o., nezrušil, podniká tak ďalej, pričom z výpisu z OR SR vyplýva, že jediným zakladateľom a spoločníkom je žalovaný, konatelia žalovaného sú zároveň štatutárni zástupcovia žalovaného, všetci členovia žalovaného sú zakladateľmi a vlastne majiteľmi Neptún, s.r.o.. Sám žalovaný priznal, že disponoval právom vydávať povolenia na rybolov za odplatu a pravidelne usporadúval veľké rybárske preteky, kde umožňuje nielen svojim členom, ale komukoľvek, kto si zakúpi povolenku na rybársky pretek, loviť ryby, ktoré sú vlastne majetkom fyzických osôb, ktoré sú členmi žalovaného, bez ktorých by neexistoval. Preto je klamstvom tvrdenie žalovaného, že žalovaný a jeho členovia ako nezávislé subjekty nemožno stotožňovať, preto majetkový prospech z ulovenej ryby má rybár, nie žalovaný, lebo žalovaný vlastne predajom povolenia na rybolov predáva ryby. Pri pretekoch má naviac žalovaný zisk z predaja zo stánkov s občerstvením, ako aj z tomboly. V časti plánu rozpočtu žalovaného na rok 2020 vyplynulo,
že príjmy z povoleniek na rybolov 2020 spolu 116235 eur; z predaja povolení na rybárske preteky 2020 spolu 35765 eur; zlosovateľné vstupenky 1700 eur, z prenájmu - stánky rybárske preteky 2500 eur, v roku 2020 žalovaný navýšil cenu povolenky z 46 eur na 90 eur.
5. Žalobca prostredníctvom štatutárneho orgánu nad rámec vyššie uvedeného argumentoval tým, že žalovaný jednoznačne podniká cez Neptún, s.r.o., členovia žalovaného nestoja mimo neho, musia sa riadiť jeho stanovami, v opačnom prípade sú disciplinárne trestaní, z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že podniká ešte aj predvianočným predajom rýb, ktorý príjem nikdy nebol v rozpočte žalovaného uvedený, lebo za žalovaného vykonáva podnikanie Neptún, s.r.o. Existenciu podnikania žalovaného právne odôvodnil ust.§§ 12, 14 a 20 z.č. 216/2018 Z.z., pričom zákonné oprávnenie žalovaného podľa ust. § 20 ods. 3 označil za diskriminačné. Žalovaný nakupuje nehnuteľný majetok z peňazí za povolenky. Povinnosť zarybniť plochu žalobcovi vyplynula z ust. § 1 ods. 1 z.č. 216/2018 Z.z., žalobca zarybnil plochu väčším množstvom rýb, než ako mal žalovaný minimálnu zarybňovaciu povinnosť, čo nespochybňuje ani žalovaný. Za sporný považoval postoj žalovaného, ktorý síce tvrdí, že ryby mu nepatria, ale na druhej strane si uplatňuje náhradu škody na rybách od štátu. V minulosti si aj žalovaný od žalobcu uplatnil obdobné vydanie bezdôvodného obohatenia a to napriek tomu, že nemá ani k cm2 pod vodnou plochou a pozemkoch okolo nej nájomné ani vlastnícke právo. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca mu nikdy nevyplatil bezdôvodné obohatenie za žalovaným nasadené ryby, len potvrdzuje fakt, že v minulosti sa žalovaný tiež domáhal finančného vyrovnania za ryby, ktoré nasadil z peňazí za povolenky. Vydanie obohatenia in natura je vylúčené z dôvodu, že členovia žalovaného ryby vylovili a zjedli.
6. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom Q.. I. E., I.. Na základe objednávky žalobcu zo dňa 23.07.2019, vypracovaného ku dňu 06.09.2019, predloženého žalobcom súdu v kópii vyplynulo, že podľa údajov poskytnutých žalovaným bolo minimálne zarybnenie na rok 2018-2020 1000kg kapor K2 a 1000 kg kapor K3 a zarybňovací plán bol v danom období 1000 kg K2 a 2000 kg K3, pričom celkové úlovky kapra v roku 2018 predstavovali 2223 ks v hmotnosti 5762,50 kg, pri rybolove od 18.06.2018 do súčasnosti (06.09.2019). Zarybňovanie sa vykonávalo v rokoch 2015-2017 podľa plánu schváleného MŽP SR, ktorý je pre užívateľa záväzný podľa ust. § 5 ods. 1 Vyhl. MŽP SR č. 216/2018 Z.z..Ichtyofauna v OR Dolnostredské je druhovo rozmanitá a pozostáva z viac než 12 druhov rýb, dominantné postavenie má kapor rybničný. V roku 2018 MsO SRZ Sereď neuviedla vo výkaze zarybnenia pre daný revír 4000 kg kapra vysadeného obcou Dolná Streda, čím došlo k skresleniu celkového zarybnenia, bolo vykázané zarybnenie K2 1000 kg a K3 1000 kg, z čoho vyplynulo, že od 2015 do 2018 revír nebol zarybňovaný v súlade so schváleným zarybňovacím plánom. Údaje o návštevnosti (rok 2018 - 8358) vypovedajú o silnom až enormne silnom rybárskom tlaku, ktorý je vyvíjaný na ryby v OR Dolnostredské. V období od 04.05.2018, kedy Obec Dolná Streda vysadila násadu kapra rybničného, do 18.06.2018, kedy začalo platiť predbežné opatrenie KS v Bratislava, bolo vylovených celkovo 303,215 kg rýb, z toho kapor 113 ks o hmotnosti 297,51 kg, teda rozdiel predstavuje 3702,49 kg. SRZ hodnotí úlovok kapra rybničného o hmotnosti 1 kg cenou 4,00 eur podľa cenníka úlovkov rýb. V druhom roku, k 31.12.2019 rybári vylovia 86% z 3702,49 kg násady kapra, čo predstavuje úlovok 3184,14 kg kapra rybničného, t.j. pri cene 4,00 eur/kg ide o celkovú sumu 12736,56 eur. V závere znalec konštatuje, že nemožno vykonať fyzickú inventúru rýb, keďže nemožno vypustiť OR Dolnostredské. Predpokladanú škodu žalobcu na kaprovi rybničnom vyčíslil na 12737 eur.
7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu označil žalobu za plne nedôvodnú, pričom jeho procesná obrana spočívala v argumentácii, že v danom prípade nejde o obchodnoprávny spor, žalovaný je občianskym združením (organizačnou zložkou), nie je podnikateľ, na základe čoho je výška úroku z omeškania nesprávna, zároveň omeškanie nie je preukázané, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy žalovanému. Nárok je premlčaný, lebo k podaniu žaloby došlo po uplynutí 2 rokov od plnenia (04.05.2018), žalobca v konaní uplatňuje sumu odlišnú od sumy v predžalobnej výzve, nebola o nej vyhotovená faktúra a ani nebola zahrnutá do účtovníctva žalobcu, poukázal na absenciu adresnosti plnenia, ako aj existencie obohatenia na strane žalovaného. Žalobca plnil v čase zarybnenia sebe, a to z vlastného rozhodnutia, žiaden zákon mu túto povinnosť neukladal. Žalovaný zo zákona nemá právo predávať ulovené ryby, ani právo inkasovať za ne, môže prijímať výlučne platby za povolenie na rybolov bez vzťahu ku konkrétnemu revíru, loviť možno len subjektami disponujúcimi rybárskym lístkom, ktorý predáva žalobca. Žalobca v čase zarybnenia mohol mať vedomosť, že o vodnú plochu vzhľadom na už podanú správnu žalobu môže prísť, nevznikla mu ujma, lebo len vykonával funkciu obce. Žalovaný zároveň zarybnením nezískal majetkový prospech, on môže len predať len povolenie
na rybolov, tzn. nemá prospech z úlovkov. V čase zarybnenia žalobca vedome a úmyselne plnil sebe, nikdy nemal v úmysle plnenie adresovať žalovanému, žalovaný v tom čase ani nemal k ploche žiadne práva. Vzhľadom na povahu veci mal žalobca žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia in natura, ktorá forma má zákonnú prednosť pred peňažnou náhradou. Znalecký posudok považuje za rozporuplný, pracujúci s domnienkami a zároveň sám znalec udáva, že je možné bez problémov ryby v neobmedzenom počte pri dnešnej úrovni vybavenia uloviť. Pôvodne žalovaný rozporoval aj zarybnenie a jeho rozsah, avšak v priebehu konania sa uvedené stalo nesporným. Ďalej uviedol, že žalobca nešpecifikoval konkrétny zákonom aprobovaný spôsob vzniku bezdôvodného obohatenia, pracuje len s pojmom „plnenie“, právne argumentoval rozhodnutím NS SR sp. zn. 4 Cdo/46/2009, NS ČR sp. zn. 25 Cdo 355/2001. Poukázal na povinnosť žalovaného danú mu ust. § 6 z.č. 139/2002 Z.z.. Žalovanému nikdy nebola voči žalobcovi priznaná finančná náhrada za žalovaným realizované zarybnenie, preto by nebolo spravodlivé, aby žalovaný hradil zarybnenie realizované žalobcom. Neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 454 OZ (náhradné plnenie), lebo žalovaný v čase zarybnenia bol povinný zarybňovať na základe a v rozsahu ministerstvom schváleného plánu, pričom žalobca podľa tohto plánu nezarybnil. Prospech žalovanému mal vzniknúť tým, že ryby nasadené žalobcom odlovili členovia žalovaného, čo je absurdné, nakoľko žalovaného nemožno stotožňovať s jeho členmi ako fyzickými osobami, nasadené ryby žalovaný speňažiť nemôže a ani z nich inak získať majetkový prospech. Zarybnením neodpadla žalovanému zákonná povinnosť zarybniť podľa plánu schváleného ministerstvom, takže v dôsledku žalobcom realizovaným zarybnením žalovaný nič neušetril. Ak by malo dôjsť v danej súvislosti ku vzniku ujmy na strane žalobcu, tento by podľa zákona musel identifikovať subjekt, ktorý ujmu spôsobil, od neho vymáhať náhradu, pričom obec žiadnu stratu ani ujmu neúčtuje, resp. nič také sa neuvádza v správach hlavného kontrolóra obce. Porovnanie sporného nároku s investíciou do cudzej nehnuteľnosti neobstojí, nakoľko zásadný rozdiel predstavuje skutočnosť, že kým pri investícii do cudzej nehnuteľnosti sa investor len mylne (vzhľadom na následné určovacie rozhodnutie s účinkami ex tunc - deklaratórne) domnieval, že investuje do svojho, v prípade zarybnenia v čase jeho realizácie žalobca skutočne plnil sám sebe, nakoľko následné zrušovacie rozhodnutie krajského súdu malo účinky ex nunc (kunštitutívne). Žalovaný nie je podnikateľom, vo vzťahu k vodnej ploche OR Dolnostredské vystupuje ako obhospodarovateľ, svoje užívacie právo pritom odvodzuje od SRZ, okrem iného aj výkon rybárskeho práva, žalobca na rozdiel od žalovaného teda mal právo, ktoré aj realizoval - vyberať poplatky za možnosť lovu na vodnej ploche, ako aj za každý kg ulovenej ryby, avšak túto možnosť žalovaný nemal a nemá. Vo vzťahu k revírom, ktoré má v správe žalovaný len vyberá poplatky za povolenie na rybolov, preto neexistuje nijaký súvis medzi platbami inkasovanými žalovaným a ziskom z výlovu, vyčísleným žalobcom. Posledné veľké preteky sa uskutočnili pred zarybnením. Potreba uzatvorenia Dohody o finančnom vyrovnaní, ktorou žalobca analogicky argumentuje, bola ako právny inštitút (§ 4 z.č. 216/2018 Z.z.) zavedená až s účinnosťou od 01.01.2019, teda po zarybnení. Žalovanému na rozdiel od žalobcu zákon výslovne ukladá povinnosť každoročne zarybňovať vodné plochy, ktoré má v správe, preto je logické a zároveň spravodlivé, že mu zákon priznáva právo na náhradu pre prípad, že by mu správa ním zarybnenej vodnej plochy bola následne odňatá. Žalobca zo zákona nemá povinnosť zarybňovať vodnú plochu, vyplýva to len z všeobecnej zákonnej povinnosti zachovávať genofond vôd. Nemohlo dôjsť na strane žalovaného k obohateniu, lebo tento nevlastní ryby, nasadené do OR Dolnostredské, ani k nim nemá užívacie právo. Ryby sú vo vlastníctve štátu, žalovaný ich nemá možnosť speňažiť a ani ich nespeňažuje. Ak žalobca tvrdí, že zo zákona musel nasadiť ryby, poukázal na judikát R 26/1975, podľa ktorého ako bezdôvodné obohatenie nemožno riešiť prípad, kedy povinnosť plnenia je daná na základe zákona alebo inej právnej povinnosti, ak by išlo o plnenie bez právneho dôvodu, poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1 NCdo/16/2011, podľa ktorého všeobecne platí, že že takéto bezdôvodné obohatenie vzniká už samotným poskytnutím plnenia, avšak v čase poskytnutia plnenia, teda v čase zarybnenia, bola vodná plocha pridelená žalobcovi a teda žalobca plnil sám sebe. Argumentoval aj komentárom OZ Fekete a spol., podľa ktorého tým, kto plnenie získal, nie je osoba, ktorá má predmet plnenia aktuálne vo vlastníctve, ani osoba, ktorá predmet spotrebovala, ale ten, komu bolo bez právneho dôvodu plnené. Ak následne nadobudne plnenie tretia osoba, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie na ňu neprechádza. Ak by bol žalobca obozretný ako podnikateľ, mal počkať so zarybnením do času rozhodnutia o rozklade. Uviedol, že Neptún, s.r.o., nepredával ani nepredáva ryby z rybárskych revírov, len nakupuje ryby ako násady, tieto potom predáva, ani nikdy nekúpil menej rýb preto, že by si odrátal ryby nasadené žalobcom, pričom je to samostatná právnická osoba odlišná od žalovaného. V prípade aplikácie ust. § 454 OZ poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2MCdo 23/2011, podľa ktorého k obohateniu toho, za ktorého bolo plnené, nemôže dôjsť bez toho, aby poskytnutím plnením jeho dlh zanikol.. Zákon o rybárstve ani nepripúšťal náhradné plnenie povinného zarybnenia podľa zarybňovacieho plánu MŽP SR za žalovaného, lebo toto je špecifické čo do skladby rýb aj času zarybnenia, nemôže ho nahradiť
akékoľvek zarybnenie mimo tohto plánu, žalovanému teda nezanikla povinnosť zarybnenia, aj si ju plnil. Žalobca nepreukázal, že by ním realizovaným zarybnením žalovaný ušetril a ani nepreukázal, že by žalovaný speňažil ryby nasadené žalobcom.
8. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
9. Podľa § 451 ods. 2 OZ Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 456 OZ Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
11. Podľa § 458 ods. 1 OZ Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
12. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného žalobcovi vo výške 12737 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12737 eur od 21.06.2019 do zaplatenia, žalobca označil za právny dôvod žalovaného nároku bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením bez právneho dôvodu podľa ust. § 451 ods. 2 OZ.
13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako občianske združenie má v obhospodarovaní vodu Odstavné rameno Dolnostredské (vodná plocha), rybársky revír, ktorej vlastníkom je Slovenská republika, a to na základe povoľovacieho dekrétu č. 540/05-OTV z 30.03.2005. Žalovaný je zo zákona oprávnený na danej vodnej ploche spravovať výkon rybárskeho práva patriaceho SR a zároveň má povinnosť starostlivosti o predmet správy. MŽP SR rozhodnutím č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.2017 o pridelilo vodnú plochu na účely podnikania v osobitnom režime, žalobcovi.
14. V priebehu konania sa stalo nesporným, že žalobca následne vodnú plochu zarybnil o hmotnosti 4000 kg rýb (kapor K2 1000 kg +, K3 3000 kg v jednotkovej cene 2,40 eur/kg - dodací list č. 052018 z 04.05.2018), cena faktúry zo 04.05.2018 vo výške 10560 eur. Ďalej bolo preukázané, že po podanom rozklade proti rozhodnutiu MS ŽP SP bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené rozhodnutím ministra č. 2913/2018-9.2 z 15.03.2018, následne bola však žalovaným podaná správna žaloba a KS v Bratislave zrušil obe rozhodnutia MS ŽP SR rozsudkom č.k. 6S/50/2018-584 z 07.03.2019 a uznesením č.k. 6S/50/2018-198 z 11.06.2018, právoplatným 18.06.2018, priznal správnej žalobe odkladný účinok, od ktorého momentu až doposiaľ žalobca ostatnú vodnú plochu nemohol a nemôže užívať a podnikať na nej, vodnú plochu užíva žalovaný.
15. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu - ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní.
16. Inštitút bezdôvodného obohatenia výlučne upravuje Občiansky zákonník v ust. §§ 451 až 459, a to bez ohľadu na právny charakter subjektov. Z uvedených zákonných ustanovení, ako aj z konštantnej judikatúry SR, na ktorú v danom prípade poukazovali strany sporu, jednoznačne vyplýva, že základnými predpokladmi pre vznik bezdôvodného obohatenia sú: 1/ získanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného; 2/ protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia; 3/ majetková ujma postihnutého; 4/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia obohateným a majetkovou
ujmou postihnutého. Všetky uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne, čo okrem iného znamená aj to, že v prípade nesplnenia čo i len jedného z uvedených predpokladov, je nadbytočné zaoberať sa prípadným splnením ďalšieho z predpokladov.
17. Vychádzajúc z uvedeného sa v chronologickom poradí spor medzi stranami vyskytol v existencii/ preukázaní existencie získania bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ako subjektu, ktorý mal byť obohateným.
18. Predmetom obohatenia podľa žalobcu malo byť ním nasadených 3702,49 kg (4000 kg rýb typu K2 (1000 kg), K3 (3000 kg), z ktorých žalobca už vylovil 297,51 kg. Žalobca mal za to, že v danom prípade nie je dosť dobre možné žiadať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia in natura, na základe čoho sa rozhodol postupujúc podľa ust. § 458 ods, 1 OZ žiadať peňažnú náhradu, ktorá zodpovedá cenníku Slovenského rybárskeho zväzu na kapra rybničného 4,00 eur/1 kg, a to na kvantitu podľa znaleckého posudku č. 8/2019 vyčíslenú na 3184,14 kg, t.j. sumu 12737 eur.
19. Žalobca v tejto súvislosti poukázal najmä na to, že ide o obdobný prípad ako keď niekto nadobudne nehnuteľnosť, zhodnotí ju a následne dôjde k určeniu, že nehnuteľnosť patrí tretej osobe, pričom mu patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od vlastníka nehnuteľnosti vo výške zhodnotenia. Súd poukazuje na nie nepodstatnú odlišnosť v skutkovom stave, nakoľko v žalobcom uvedenom prípade je obohateným subjektom vlastník nehnuteľnosti (u vlastníka nie je potrebné preukazovať úžitok z nesporného zhodnotenia jeho nehnuteľnosti), pričom v tomto spore žalovaný nie je vlastníkom ani vodnej plochy, ani pozemkov pod ňou (na čo poukázal aj žalobca), a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa bol žalovaný medzičasom stal vlastníkom rýb nasadených žalobcom. Podstatným je, že žalovaný ako nevlastník vykonáva správu vodnej plochy vo vlastníctve SR na základe povoľovacieho dekrétu, v rozsahu ním určenom, na základe zákonov účinných na území SR. Vzhľadom na to, že v danom spore ide o pomerne špecifický skutkový stav, súd pri rozhodovaní musel starostlivo prihliadnuť na všetky jeho okolnosti, a týmto spôsobom dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Žalobca mal za preukázané, že nasadením rýb jednoznačne žalovaný získal majetkový prospech z dôvodu, že žalovaný sám disponuje právom na vodnej ploche vydávať povolenia na rybolov za odplatu, usporadúvať rybárske preteky a inkasovať z nich zisk, pričom prostredníctvom spol. Neptún, s.r.o., ktorej je žalovaný zakladateľom (podľa výpisu z OR SR je žalovaný spoločníkom danej spoločnosti) prakticky nakupuje a predáva ryby, teda v súvislosti s dotknutými rybami podniká a teda z nich má príjem a majetkový prospech.
20. Podľa konštantnej judikatúry bezdôvodné obohatenie na strane obohateného subjektu je dané len v prípade, ak je preukázané, že na strane obohateného subjektu (v danom prípade žalovaného) došlo k nárastu v jeho majetkovej sfére (a to v priamej príčinnej súvislosti s úbytkom v majetkovej sfére postihnutého resp. poškodeného, v danom prípade žalobcu). Dôkazné bremeno náležiace žalobcovi ako strane sporu iniciujúcej súdny spor v tomto smere zodpovedalo primárne procesnej povinnosti žalobcu preukázať nárast v majetkovej sfére žalovaného, ktorý bol priamo zapríčinený nasadením rýb danej kvality a kvantity (v konaní už nesporným) žalobcom. Nárast v majetkovej sfére pritom môže predstavovať jednoduchý kvantitatívny nárast majetku v rámci plynutia času alebo absencia úbytku v majetkovej sfére obohateného subjektu, ku ktorému úbytku by v prípade neexistencie obohatenia zásadne muselo dôjsť.
21. Žalobca primárne trval na tom, že na strane žalovaného vznikol príjem z rýb nasadených žalobcom ulovených v bližšie nekonkretizovanom období členmi žalovaného, ktorí sú zároveň držiteľmi rybárskeho povolenia poskytovaného žalovaným za odplatu, pričom žalovaný má vykázaný príjem aj zo zisku z rybárskych pretekov. Súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný fyzicky disponoval s rybami nasadenými žalobcom do vodnej plochy akýmkoľvek spôsobom, rovnako nebolo preukázané, že by tieto ryby speňažil akýmkoľvek spôsobom, prípadne v priamej súvislosti s existenciou rýb nasadených žalobcom akokoľvek profitoval, čo by sa odrazilo v zodpovedajúcom náraste na majetku žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný disponuje oprávnením a realizuje právo vydávať povolenia na rybolov (aj) na spornej vodnej ploche za odplatu, prípadne výška súhrnu odplát za určité obdobie nepredstavuje nárast majetku žalovaného v priamej príčinnej súvislosti s rybami nasadenými žalobcom. Povolenie na rybolov predstavuje oprávnenie tretieho subjektu (bez ohľadu na to, či je členom alebo nie žalovaného ako občianskeho združenia) pokúsiť sa o rybolov. Vo všeobecnosti nezaručuje úlovok, nezaručuje úlovok konkrétnej ryby, ani druhu ryby, nemá teda výpovednú hodnotu o kvalite ani kvantite výlovku. Nebolo preukázané, že v priamej súvislosti s nasadenými rybami by vznikli žalovanému vyššie
príjmy z povoleniek. V neposlednej rade súd poukazuje na skutočnosť, že z právneho hľadiska sa javí neprijateľným stotožňovať alebo zamieňať si žalovaného ako občianske združenie a teda subjekt s vlastnou právnou subjektivitou a majetkom s jeho členmi ako fyzickými osobami s vlastnou právnou subjektivitou a majetkom, súdu nie je zrejmé ani z vykonaného dokazovania, ani z vlastnej činnosti, ani nepovažuje za skutočnosť všeobecne známu, že by súhrn majetkových hodnôt členov občianskeho združenia ako fyzických osôb predstavoval majetok občianskeho združenia. Preto argumentácia žalobcu ohľadne danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tým, že predsa jeho členovia ako fyzické osoby ryby na základe povolenky vylovili (a zjedli, čo znemožňuje vydanie rýb in natura) a bez členov by nebolo žalovaného a ďalej tým, že veď žalovaný je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá s rybami podniká, je irelevantná a najmä nepreukazujúca skutočnosť, že by žalovaný fyzicky rybami nasadenými do vodnej plochy žalobcom disponoval, speňažil ich alebo by mal z nich úžitok prejavujúci sa vo zväčšení jeho majetkovej sféry. Odlišná situácia by nastala v prípade, že by žalovaný disponoval oprávnením a toto aj realizoval, spočívajúcim v príjme za tretími subjektmi vylovené ryby z vodnej plochy. Uvedeným oprávnením však vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania žalovaný nedisponuje, ani nedisponoval.
22. Žalobca mal v úmysle žalovaný nárok preukázať najmä znaleckým posudkom č. X/XXXX, v rámci ktorého okrem iného vyčíslil znalec hodnotu predpokladaných výlovkov z násady výlučne realizovanej žalobcom k 31.12.2019 na sumu 12737 eur. Predmetný znalecký posudok ako dôkazný prostriedok žalobca predložil súdu ako súkromný znalecký posudok podľa ust. § 209 ods. 1 CSP. Súd konštatuje, že predložený znalecký posudok neobsahuje má všetky zákonom predpísané náležitosti, najmä neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, preto súd podľa ust. § 209 ods. 2 CSP nepostupuje pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, predložený znalecký posudok tak má dôkaznú relevanciu listiny podľa ust. § 204 CSP, kde odborný záver bol žalovaným spochybnený.
23. Podľa názoru súdu bolo úlohou žalobcu v spore preukázať, že v priamej príčinnej súvislosti s nespornou skutočnosťou, že žalobca do vodnej plochy nasadil ryby v konkrétnej kvalite a kvantite (ods. 14 odôvodnenia) vznikol na strane žalovaného nárast v majetkovej sfére z dôvodu ich výlovu žalovaným resp. subjektom realizujúcim výlov v prospech žalovaného a na jeho účet a prípadným následným speňažením rýb, čo žalobca v konaní nepreukázal. Uvedené by vzhľadom na nespornú skutočnosť, že nie je celkom reálne možné konkretizovať, či v prípade konkrétneho výlovku ide o rybu nasadenú žalobcom alebo rybu nasadenú žalovaným (v konaní nebolo vyvrátené tvrdenie žalovaného o tom, že rozhodnom období aj on zarybnil vodnú plochu rybou druhu kapor rybničný) žalobca preukázal za predpokladu súčasného preukázania, že je matematicky vylúčené, aby preukázané výlovky v rozhodnom období pochádzali len z rýb nasadených žalovaným.
24. Žalobca by mohol byť (čo aj čiastočne úspešný) v prípade, ak by preukázal, že v súvislosti s realizáciou zarybnenia nesporne vykonaného žalobcom vznikla v majetkovej sfére žalovaného úspora zodpovedajúca finančným prostriedkom, ktoré žalovaný ušetril v dôsledku nezarybnenia vodnej plochy vôbec alebo v rozsahu menšom, než by vykonal v prípade, ak by zarybnenie nevykonal žalobca. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na ním realizované zarybnenie už žalovaný v rozhodnom období zarybňovať nemusel, lebo žalobca to urobil dokonca v rozsahu väčšom, než to mal zákonnú povinnosť urobiť žalovaný. Žalovaný uvedené tvrdenie poprel, uviedol, že zarybnenie vykonal bez ohľadu na zarybnenie vykonané žalobcom, a to s poukazom na to, že zarybnenie ako zákonnú povinnosť žalovaný vykonáva na základe plánu schváleného MŽP SR, ktorý plán je záväzný a zohľadňuje okrem iného aj rôznorodosť druhov rýb. O uvedenom svedčí podľa názoru súdu aj časť obsahu znaleckého posudku č. X/XXXX stranami sporu nespochybnená, kde podľa podkladov predložených žalovaným znalcovi žalovaný mal zarybniť v období 2018-2020 kaprom K2 a K3 po 1000 kg, čo zodpovedalo minimálnemu zarybneniu podľa zarybňovacieho plánu, pričom žalovaný nezahrnul do údajov zarybnenie vykonané žalobcom, čo v konečnom dôsledku skreslilo celkové údaje. Z uvedeného teda vyplynul záver, že napriek zarybneniu vodnej plochy v roku 2018 realizovaným žalobcom, zarybnenie v období 2018-2020 vykonal aj žalovaný, a to vo výške minimálneho zarybnenia podľa schváleného plánu 2000 kg. Vzhľadom na splnenie limitu minimálneho zarybnenia vodnej plochy žalovaným podľa schváleného plánu súd teda nemohol dospieť k záveru, že by zarybnením realizovaným žalobcom žalovaný ušetril, nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný mal v úmysle alebo že by musel zarybniť nad 2000 kg kaprom rybničným.
25. Založiť žalovaný nárok na tom, že do vodnej plochy vo vlastníctve tretieho subjektu legitímne aktuálne v správe žalovaného žalobca nasadil ryby, ktoré môžu byť predmetom výlovu a potenciálne speňažené bez preukázania realizácie výlovu alebo speňaženia alebo iného majetkového prospechu v priamej príčinnej súvislosti so žalobcom realizovanou násadou žalovaným, podľa názoru súdu nie je vhodným postupom domáhania sa svojho práva.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ako jedného zo základných predpokladov pre úspešné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že nebol daný právny základ žalovaného nároku, súd nemal dôvod zaoberať sa jeho prípadným premlčaním a ďalšou argumentáciou strán sporu.
27. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný procesný úspech žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.