Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-192-2013.pdf
PDF · 112.82 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/192/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: TOP ENGLISH, s.r.o., so sídlom Obežná 4, 821 02 Bratislava, IČO: 44 623 879, právne zastúpeného JUDr. Mariana Dobríková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jilemnického 8, 036 01 Martin, IČO: 36 869 431, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 415,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 4/2013-58 zo dňa 23.04.2013, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 4/2013-58 zo dňa 23.04.2013 o d m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 45,23 Eur za trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právnej zástupkyne žalobcu, JUDr. Mariana Dobríková, advokátska kancelária, s.r.o., Jilemnického 8, 036 01 Martin, IČO: 36 869 431.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 415,14 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 415,14 Eur od 17.02.2012 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania v sume 24,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 90,02 Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Poukázal na žalobu, doručenú súdu 02.01.2013, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 415,14 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 17.02.2012 do zaplatenia a trovami konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa ktorých dňa 11.01.2012 v F. došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené čelné sklo motorového vozidla žalobcu značky BMW 560L, evidenčné číslo BL332 BK (ďalej už len motorové vozidlo). Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na poistné plnenie z Poistnej zmluvy o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX., ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 11.05.2011. Žalobca si dal poškodené čelné sklo vymeniť v autoservise BratOS spol. s r.o., Bratislava, za čo zaplatil sumu 594,71 Eur bez DPH. Žalovaný listom zo 17.02.2012 ukončil likvidáciu predmetnej poistnej udalosti, avšak vyplatil žalovanému len poistné plnenie vo výške 13,60 Eur, keď ako primerané náklady na výmenu čelného skla považoval sumu 179,50 Eur bez DPH. Žalobca s výpočtom poistného plnenia, ktorý uskutočnil žalovaný, nesúhlasil, nakoľko sa domnieval, že je nereálne vymeniť čelné sklo na označenom type motorového vozidla za sumu 179,57 Eur, ako tvrdil žalovaný. Uplatnil právo na zaplatenie poistného plnenia v sume 415,14 Eur vychádzajúc z nákladov na opravu čelného skla bez DPH v sume 594,71 Eur, od ktorých odpočítal spoluúčasť v sume 165,97 Eur a plnenie poskytnuté žalovaným v rozsahu 13,60 Eur. So splnením zaplatiť nedoplatok poistného plnenia bol žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania. K žalobe priložil žalobca poistku U. (č.l. 9 spisu), faktúru dodávateľa BratOS spol. s r.o. vystavenú na žalobcu pod č. 2012/0002 znejúcu na sumu 713,65 Eur, splatnú 01.02.2012 (č.l. 8 spisu), výzvu na doplatenie poistného plnenia žalobcu z 26.10.2012 (č.l. 7 spisu) a oznámenie o poistnom plnení žalovaného zo 17.02.2012. Samostatným uznesením č.k. 19Cb 4/2013-13 zo dňa 06.02.2013, ktoré bolo žalovanému riadne doručené dňa 12.02.2013 (č.l. 14
spisu), vyzval okresný súd žalovaného, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia k žalobe vyjadril a zároveň ho upovedomil o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie za splnenia zákonných podmienok pre takéto rozhodnutie vo veci. Žalovaný sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby k žalobe nevyjadril.
Okresný súd s poukazom na ust. § 114 ods. 3, 4, 5 OSP, § 153b ods. 2 písm. b), ods. 3 OSP, § 157 ods. 4 OSP, § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, § 806 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, konštatoval splnenie podmienok pre možnosť rozhodnutia vo veci rozsudkom pre zmeškanie, verejne vyhláseným dňa 23.04.2013, za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 114 ods. 5 OSP. Okresný súd uviedol, že žalobca vymedzil predmet konania ako právo na zaplatenie nedoplatku poistného plnenia a ako právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej sadzbe za oneskorenú úhradu peňažného záväzku z titulu dlžného nedoplatku poistného plnenia. O takto vymedzenom predmete plnenia bolo možné za splnenia zákonných podmienok rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Na základe oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu a pri zohľadnení pasívneho postoja žalovaného na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia v zmysle uznesenia okresného súdu č.k. 19Cb 4/2013-13 zo dňa 06.02.2013, považoval okresný súd žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný. Právo na zaplatenie sumy 415,14 Eur priznal žalobcovi ako právo na zaplatenie doplatku poistného plnenia podľa § 806 Občianskeho zákonníka v spojení s § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Právo na zaplatenie úroku z omeškania bolo žalobcovi priznané podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.02.2013 citovanom v odôvodnení napadnutého rozsudku. O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný odvolanie. S poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP. Žalovaný uviedol, že 12.02.2013 mu bolo doručené uznesenie, ktorým mu bola okresným súdom stanovená 15- dňová lehota na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný hneď po obdržaní uznesenia požiadal o doloženie poistného spisu s cieľom poskytnúť súdu objektívne stanovisko a spisový materiál zo škodovej udalosti. Z dôvodu, že archív poistných udalostí je mimo sídla žalovaného, nebolo možné 15-dennú lehotu zo strany žalovaného dodržať. Hneď po obdržaní spisu žalovaný pristúpil k spracovaniu vyjadrenia pre súd, ktoré súdu zaslal v elektronickej podobe 24.04.2013 a následne poštou, ktoré bolo súdu doručené 29.04.2013. Okresný súd Žilina medzitým dňa 23.04.2013 vydal vo veci samej napadnutý rozsudok pre zmeškanie.
Podľa žalovaného nebola dodržaná miestna príslušnosť konajúceho súdu, na ktorý žalobca podal žalobu. Námietku nedostatku miestnej príslušnosti žalovaný vzniesol najneskôr pri prvom právnom úkone vo veci samej (vyjadrenie zo dňa 22.04.2013) v zmysle § 105 OSP. S týmto „právnym nedostatkom súdneho konania“ sa okresný súd nevysporiadal ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tým došlo k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.04.2013, pričom išlo o rozsudok pre zmeškanie po splnení zákonných podmienok v zmysle § 114 ods. 5 OSP, tak žalovaný namietol, že „upovedomenie o verejnom vyhlásení rozsudku mu nebolo zo strany konajúceho súdu doručené“. V tejto súvislosti dal odvolaciemu súdu do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2010, sp.zn. 6Cdo 70/2010, v zmysle ktorého povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná. Účastník konania má právo byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu a len on sám môže rozhodnúť, či sa tohto zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní. O tom, či konajúci súd dodržal ust. § 156 ods. 3 OSP - „oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu“, nemal žalovaný vedomosť; uvedená skutočnosť nebola vyjadrená ani v odôvodnení rozsudku. Podľa žalovaného neboli splnené v rovnakom čase súčasne všetky podmienky uvedené v ods. 2, pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 písm. f), h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. postúpil vec na miestne príslušný súd prvého stupňa v súlade s § 84, § 85 OSP.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právnej zástupkyne (č.l. 91 spisu). S odvolacími dôvodmi žalovaného nesúhlasil. Podľa žalobcu to, že žalovaný údajne
nemohol získať svoj likvidačný spis z archívu v 15-dňovej lehote stanovenej súdom, bolo irelevantné; žalovaný sa k žalobe vyjadril až 24.04.2013, teda po viac ako dvoch mesiacoch od doručenia výzvy súdu
- v tejto dobe zostal nečinný, preto okresný súd nemal dôvod vysporiadať sa v napadnutom rozsudku s miestnou príslušnosťou. Upovedomenie o verejnom vyhlásení rozsudku sa účastníkom konania nedoručuje a s ohľadom na účel inštitútu rozsudku pre zmeškanie by bola takáto povinnosť nelogická. V danom prípade boli splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie, pričom žalobca zdôraznil existenciu ust. § 114 ods. 5 posledná veta OSP; mal za to, že žalovaný svojou nečinnosťou založil zákonné dôvody na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku okresného súdu odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Primárne v procesnej rovine bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či boli splnené podmienky pre konanie odvolacieho súdu, keďže z obsahu spisového materiálu, napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia i poučenia bolo zrejmé, že okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie (ďalej aj „kontumačný rozsudok“) podľa ust. § 153b OSP vo väzbe na ust. § 114 ods. 3, 4, 5 OSP. Z ust. § 202 ods. 1 OSP, správne citovaného i v rámci poučenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku, vyplýva, že odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, avšak okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu podaného odvolania žalovaného bolo zistené, že odvolanie proti predmetnému kontumačnému rozsudku bolo podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Z tohto dôvodu sa krajský súd v odvolacom konaní mohol zaoberať, v rozsahu vymedzených odvolacích dôvodov (§ 212 ods. 1 OSP), len tým, či boli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie.
Pri preskúmavaní odvolacích dôvodov žalovaného vychádzal odvolací súd z nasledujúcej právnej úpravy, ktorú považoval za potrebné citovať.
Podľa ust. § 11 ods. 1 OSP, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
Podľa ust. § 84 OSP, na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa ust. § 85 ods. 4 OSP, všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.
Podľa ust. § 105 ods. 1 OSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
Podľa ust. § 114 ods. 3 OSP, ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
Podľa ust. § 114 ods. 4 OSP, uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 114 ods. 5 OSP, ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa ust. § 153b ods. 1 OSP, ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
Podľa ust. § 153b ods. 2 písm. b) OSP, rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2).
Podľa ust. § 153b ods. 3 OSP, skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa ust. § 156 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.
Podľa ust. § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ust. § 115 ods. 1 OSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa ust. § 115a ods. 1 OSP, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 201 veta prvá OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa ust. § 202 ods. 1 OSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Za aplikácie vyššie citovanej právnej úpravy a za vychádzania zo zisteného stavu vo veci podľa obsahu spisového materiálu, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade došlo k splneniu všetkých zákonom vyžadovaných podmienok pre rozhodnutie vo veci napadnutým rozsudkom pre zmeškanie.
K miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina odvolací súd uvádza, že miestna príslušnosť súdu nepochybne patrí medzi procesné podmienky, len za splnenia ktorých môže súd vo veci konať. Z obsahu žaloby žalobcu z 31.12.2012, adresovanej i doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 02.01.2013 a z listín pripojených k žalobe bolo zrejmé, že podľa okolností, ktoré boli dané v čase začatia konania, t.j. ku dňu 02.01.2013 (§ 82 ods. 1 OSP), miestna príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie veci Okresnému súdu Žilina nesvedčila. Žalovaný nemal sídlo v obvode Okresného súdu Žilina (§ 84, § 85 ods. 4 OSP) a neboli splnené podmienky ani pre miestnu príslušnosť na výber danú (§ 87 OSP). Okresný súd Žilina napriek tomu začal vo veci konať a vydal uznesenie č.k. 19Cb/4/2013-13 zo dňa 06. februára 2013, ktorým v zmysle § 114 ods. 3 OSP uložil žalovanému, aby sa v lehote 15-dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe, ktorú súčasne žalovanému doručil (doporučene do vlastných rúk) dňa 12.02.2013 (č.l. 13, 14 spisu), čím postupoval i v zmysle § 114 ods. 4 OSP. Okresný súd tak uznesením č.k. 19Cb/4/2013-13 zo dňa 06. februára 2013 určil i ďalší postup vo veci, čo pre žalovaného znamenalo i určenie prvého úkonu, ktorý mu v konaní patril a len v rámci ktorého mohol účinne (teda riadne a včas) vzniesť námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina na prejednanie a rozhodnutie veci. V danom prípade tak žalovaný mohol a mal vykonať v rámci súdom určenej 15- dňovej lehoty na podanie písomného vyjadrenia k žalobe, teda v lehote plynúcej od (stredy) 13.02.2013 a ktorá skončila (v stredu) 27.02.2013, najneskôr však do momentu verejného vyhlásenia rozsudku vo veci dňa 23.04.2013. Možnosť vznesenia námietky nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina zo strany žalovaného tak bola koncentrovaná len do vyššie vymedzeného štádia prvostupňového konania, pričom pod prvým úkonom, ktorý žalovanému patril z hľadiska úpravy v ust. § 105 ods. 1 OSP a len cez ktorú námietku, by mohla byť i zo strany odvolacieho súdu preskúmavaná opodstatnenosť námietky žalovaného, bolo v danom prípade potrebné rozumieť písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 OSP primárne v súdom určenej lehote a najneskôr do vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie. Keďže žalovaný voči miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina namietal až v písomnom vyjadrení elektronicky odoslanom okresnému súdu dňa 24.04.2013, v originále podanom na pošte Bratislava 1 dňa 25.04.2013 a doručenom Okresnému súdu Žilina dňa 29.04.2013 (č.l. 27-56 spisu), tak uvedená námietka nemohla byť posúdená ako vykonaná včas, t.j. pri prvom úkone, ktorý žalovanému patril z hľadiska ust. § 105 ods. 1 OSP, keď okresný súd už nemal právnu ani reálnu možnosť touto námietkou sa zaoberať.
K uvedenému je potrebné uviesť, že konanie na miestne nepríslušnom súde nie je vadou konania, ktorá by bola spôsobilá podmieniť nesprávnosť rozhodnutia súdu. Dôležitým je to, aby vec prejednal a rozhodol vecne príslušný súd, t.j. súd toho istého stupňa. Tým, že Okresný súd Žilina začal vo veci konať (a napokon i rozhodol vo veci samej), prijal miestnu príslušnosť a nedostatok miestnej príslušnosti bol konvalidovaný. Na podporu uvedeného záveru odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011, sp.zn. 3Cdo 178/2011, podľa ktorého „z princípu koncentrácie uplatneného v občianskom súdnom konaní vyplýva, že určité úkony účastníkov konania zákon môže koncentrovať do určitej fázy konania. Pokiaľ odporkyňa po začatí konania vo veci samej miestne nepríslušným súdom nenamietla túto skutočnosť (nedostatku miestnej príslušnosti) pri svojom prvom úkone, ktorý jej patril, došlo k odstráneniu nedostatku tejto podmienky konania (miestnej príslušnosti). Rovnako odborná právnická literatúra zastáva názor, že ak účastník nevyužil procesnú možnosť namietnuť nedostatok miestnej príslušnosti najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí, dochádza v prípade nevyužitia tejto možnosti účastníkom konania ku konvalidácii nedostatku miestnej príslušnosti súdu (porovnaj „Občiansky súdny poriadok - komentár“, Števček/Ficová a kol., C.H. Beck, 2009, str. 279)“.
Ďalšou námietkou žalovaného bolo, že nebol okresným súdom upovedomený o verejnom vyhlásení rozsudku. Žalovaným poukazované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2010, sp.zn. 6Cdo 70/2010, pojednáva o povinnosti súdu, každý rozsudok (bezvýnimočne) vyhlásiť, a to verejne. Neznamená to však, že každé verejné vyhlásenie rozsudku sa musí uskutočniť na nariadenom pojednávaní, na ktoré sa predvolávajú účastníci konania. Ak súd postupuje v zmysle § 114 ods. 3 OSP a žalovanému uloží, aby sa k veci písomne vyjadril a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a žalovaný túto povinnosť (v určenej lehote) nesplní, môže súd podľa ust. § 114 ods. 5 OSP rozhodnúť kontumačným rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Občiansky súdny poriadok upravuje dva druhy kontumačných rozsudkov - podľa § 114 ods. 5 OSP a podľa § 153b OSP. V danom prípade išlo o rozsudok pre zmeškanie v zmysle § 114 ods. 5 OSP, ktorým môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Okrem toho Občiansky súdny poriadok v ust. § 115a OSP upravuje možnosť rozhodnutia súdu bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi, pričom pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, čo je i prípad prejednávanej veci, predmetom ktorej bol peňažný nárok nepresahujúci 1.000,- Eur (§ 200ea OSP). Okresný súd tak neporušil zákon, ak v danom prípade rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom (kontumačný) rozsudok verejne vyhlásil vo včas oznámenom termíne vyvesením na úradnej tabuli Okresného súdu Žilina, ako o tom svedčia údaje na č.l. 16 spisu. Obsah spisu dáva (má dávať) hodnoverný obraz o priebehu súdneho konania. K vyveseniu oznámenia v uznesení č.k. 19Cb 4/2013-16 zo dňa 11.04.2013, o vyhlásení rozsudku dňa 23.04.2013 o 10,40 hod. (utorok) v pojednávacej miestnosti č. 5, prízemie, Okresný súd Žilina, na úradnej tabuli Okresného súdu Žilina došlo dňa 12.04.2013, teda bola dodržaná lehota v ust. § 156 ods. 3 OSP. Správnosť údajov o vyvesení oznámenia na úradnej tabuli Okresného súdu Žilina žalovaný nevyvrátil. Okresný súd Žilina nemal, okrem vykonaného oznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, povinnosť upovedomiť žalovaného i doručením upovedomenia, ako uvádzal žalovaný v odvolaní. Občiansky súdny poriadok nevyžaduje, aby boli účastníci konania osobitne predvolávaní na verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania. Oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu zákonodarca v takomto prípade považuje za dostatočné na to, aby sa účastníci konania i verejnosť mohli o ňom riadne dozvedieť a následne sa tohto vyhlásenia - ak o to majú záujem - aj zúčastniť. Uvedené platí i v prípade, keď sa účastníci, resp. ich právni zástupcovia o týchto skutočnostiach vôbec nedozvedeli (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 81/2010 z 25. marca 2011). Keďže podľa obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že Okresný súd Žilina v danom prípade v súvislosti s verejným vyhlásením rozsudku dňa 23.04.2013 postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, žalovanému neodňal možnosť konať pred súdom.
K námietke nesplnenia súčasne všetkých podmienok pre rozhodnutie vo veci kontumačným rozsudkom odvolací súd uvádza, že v danej veci nezistil opodstatnenosť ani tohto odvolacieho dôvodu. Okresný súd správne pri rozhodovaní vychádzal vo väzbe na ust. § 114 ods. 5 OSP len z ust. § 153b ods. 1 písm. b) OSP, podľa ktorého rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaný sa k doručenej žalobe a prílohám písomne nevyjadril v lehote do 15-dní odo dňa, keď mu boli doručené (t.j. do 27.02.2013), hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že okresný súd žalovanému uznesením č.k. 19Cb/4/2013-13 zo dňa 06. februára 2013 uložil vyjadriť sa písomne do 15-dní od doručenia uznesenia k žalobe a náležite ho poučil i o možnosti vydania kontumačného rozsudku. Keďže žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa § 114 ods. 3 OSP, okresný súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 114 ods. 5 OSP; v tomto prípade sa ustanovenia § 153b ods. 1, 2 písm. a), c) nepoužijú. Relevantné bolo, že išlo o kontumačný rozsudok vydaný postupom primárne cez ust. § 114 ods. 3, 4, 5 OSP. Preto odvolací súd zhodne s okresným súdom vyhodnotil, že všetky podmienky vyžadované zákonnou úpravou pre vydanie kontumačného rozsudku splnené boli. Tvrdené interné problémy žalovaného so zabezpečovaním podkladov pre vyjadrenie sa k žalobe, nebolo možné zhodnotiť ako dôležitý dôvod pre nedodržanie lehoty na vyjadrenie určenej súdom. Napokon žalovanému nič nebránilo v určenej lehote (do 27.02.2013) súdu oznámiť prekážky, ktoré mu vo vyjadrení mali brániť. Úplná nečinnosť žalovaného voči súdu, a to až do 24.04.2013, však nemohla byť ani odvolacím súdom zhodnotená inak, len ako nezodpovedný prístup účastníka k ochrane svojich práv v danom občianskom súdnom konaní. Pre úplnosť vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia; ide o následok procesnej pasivity žalovaného v sporovom občianskom súdnom konaní. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si
neplní základné povinnosti účastníka konania. Vyjadrenie k žalobe predstavuje právo ale aj základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, pričom absencia vyjadrenia - povinnosti tvrdenia žalovaného, predstavuje porušenie zákonom vyžadovanej súčinnosti súdu a účastníkov konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). Uvedená zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj účastník občianskeho súdneho konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a predpokladá, že účastník musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.01.2013, sp.zn. I. ÚS 25/2013). Odvolací súd tiež zdôrazňuje úpravu v ust. § 101 ods. 1, 2 OSP, z ktorej vyplýva, že účastníci sú okrem iného povinní dbať na pokyny súdu, pričom súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Bola to práve nečinnosť žalovaného v rozhodnom štádiu prvostupňového konania, ktorá viedla k rozhodnutiu vo veci rozsudkom pre zmeškanie, pričom odvolací súd všetky podmienky pre jeho vydanie okresným súdom považoval za súčasne splnené. Z uvedených dôvodov bolo odvolanie žalovaného zhodnotené ako neprípustné a v zmysle § 218 ods. 1 písm. c) OSP došlo k jeho odmietnutiu.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 2 OSP, § 151 ods. 1, 2, 8 OSP, za analogickej aplikácie. Odmietnutie odvolania vyvolal žalovaný, keď jeho odvolanie bolo zhodnotené ako neprípustné, preto z procesného hľadiska je zavinenie za výsledok odvolacieho konania na jeho strane a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania vzniknuté na strane žalobcu. Odvolací súd priznal žalobcovi uplatnené a včas vyčíslené trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v dôvodnej výške v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za 1 vykonaný úkon právnej služby - písomné vyjadrenie advokátskej kancelárie splnomocnenej žalobcom na zastupovanie v konaní, zo dňa 19.08.2013, zn. 718/2012 (č.l. 91 spisu) á 29,88 Eur tarifnej odmeny + 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH 7,54 Eur = 45,23 Eur, ktorú sumu zaplatí žalovaný v lehote v zmysle § 160 ods. 1 OSP, a to priamo na účet advokátskej kancelárie v zmysle § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.