Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/81/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. G., bývajúcej vo Z.,

zastúpenej JUDr. E. Z., advokátom v B., proti odporcovi Z.., so sídlom v J., .zastúpenému JUDr.

I. R., advokátom v N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom

súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 28. januára 2010 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie odporcu o d m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 28. novembra 2007 č. k. NM – – 371

určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených v Katastri nehnuteľností

2

Správy katastra Nové Mesto nad Váhom v k. ú. Č. parcely č. X o výmere X mzastavané plochy

2

a nádvoria, parcely č. X o výmere X mzastavané plochy a nádvoria a nehnuteľnosti budovy

súp. č. X postavenej na parcele č. X. Návrh v časti, ktorou žiadala navrhovateľka o určenie, že

odstúpenie listom z 31. januára 2002 od kúpnej zmluvy je právne účinné, ako aj v časti, ktorou

žiadala o určenie, že kúpna zmluva z 13. novembra 2000 je neplatná od počiatku, zamietol.

Uvedené zamietnutie časti návrhu odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu na

požadovaných určeniach ( pís. c/ ), nakoľko otázky platnosti uvedenej kúpnej zmluvy

a účinnosti odstúpenia od tejto zmluvy považoval za otázky predbežné vo vzťahu k určeniu

vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že

kúpna zmluva z 13. novembra 2000 bola platná a navrhovateľka od nej odstúpila listom z 31.

januára 2002. Aj keď navrhovateľka neposkytla odporcovi potrebnú súčinnosť na splnenie dlhu,

odporca mohol až do účinnosti odstúpenia od zmluvy plniť do súdnej úschovy. Vzhľadom na to,

že do účinnosti odstúpenia od zmluvy odporca navrhovateľke dlh nesplnil, týmto právnym

úkonom navrhovateľky sa kúpna zmluva podľa od začiatku

zrušila, návrhu v časti určenia vlastníctva preto vyhovel.

Okresný súd Trenčín uznesením z 28. novembra 2007 č. k. NM – -377

nepriznal odporcovi náhradu trov konania a uložil mu povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého

stupňa súdny poplatok vo výške 180 000 Sk do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O trovách konania rozhodol podľa , keď dôvod hodný osobitného zreteľa videl

v okolnostiach prejednávanej veci. Aj keď zamietol návrh v časti o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy a v časti o určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je právne účinné, návrhu na určenie

vlastníckeho práva vyhovel a v konečnom dôsledku tak bola navrhovateľka úspešná. O uložení

poplatkovej povinnosti odporcovi rozhodol súd s poukazom na § 2 ods. 2 prvá veta

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie odporcu rozsudkom (v poradí druhým) z 28. januára

2010 sp. zn. , potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti, t.j. vo výroku o určení, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou označených

nehnuteľností; uznesenie súdu prvého stupňa z 28. novembra 2007 č. k. NM – -377

potvrdil vo výroku o trovách konania a zmenil vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť na účet

súdu prvého stupňa súdny poplatok z návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť na účet súdu

prvého stupňa súdny poplatok vo výške 4 945,50 € do 15 dní. Navrhovateľke náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvého stupňa ohľadom napadnutej časti rozsudku a osvojil si aj jeho odôvodnenie (§ 219

ods. 2 ). Za vecne správny považoval odvolací súd i výrok uznesenia, ktorým súd prvého

stupňa nepriznal odporcovi náhradu trov prvostupňového konania, keď mal za to, že boli splnené

podmienky pre použitie prvá veta Zmenu výroku tohto uznesenia

o poplatkovej povinnosti súd odôvodnil tým, že pri zistení ceny predmetu, ku ktorému sa má

vlastníctvo určiť, 3 000 000 Sk, predstavuje 5% 150 000 Sk; navrhovateľka zaplatila súdny

poplatok 1000 Sk, následne bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, preto je odporca

podľa 18a ods. 1 a povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo výške 4 945,50 € (149 000Sk). Náhradu trov

odvolacieho konania navrhovateľke nepriznal, nakoľko nepodala návrh na ich priznanie (§ 224

ods. 1, ods. l, ods. l ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Navrhol napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

Odvolací súd síce vyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na

3. decembra 2009, následne však nariadil termín vyhlásenia rozsudku na 28. január 2010 o 10.30

hod. s tým, že oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku v tejto veci bude vyvesené na úradnej

tabuli súdu. Odporca namietal, že súd mu nedoručil o tomto postupe v konaní žiadne

upovedomenie, nebol na pojednávaní a nemal možnosť zúčastniť sa na verejnom vyhlásení

rozsudku; nemohol teda preveriť, či rozsudok bol vyhlásený na oznámenom mieste,

v oznámenom čase, v akom zložení ho súd vyhlásil a s akým odôvodnením. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti a náročnosť prejednávanej veci nemal ani možnosť nájsť si nového

právneho zástupcu, ktorý by ho na verejnom vyhlásení rozsudku zastupoval. Dovolateľ mal za to,

že dokazovanie zostalo neúplné, pričom osobitne namietal, že odvolací súd nevzal do úvahy ním

navrhnuté odvolacie dôvody, keď nevyhovel jeho návrhu na vypočutie svedkov D. B. a JUDr. M.

R.

Navrhovateľka sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V tejto právnej veci dovolací súd uznesením z 25. júna 2009 sp. zn. síce

predošlý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 30. októbra 2008 sp. zn. ,

, (ktorým odvolací súd rozhodol aj o odvolaní odporcu proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín z 28. novembra 2007 č. k. NM – – 371) zrušil až na časť,

ktorou rozhodol o uznesení Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 29. januára 2008 č.k.

-389, a vec mu vrátil na ďalšie konanie (pre vadu podľa , keďže

nebolo doložené, že odvolací súd dodržal postup stanovený v § 156 ods. 3, § 211 ods. 2 O.s.p

o oznámení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu na úradnej tabuli

súdu). Dovolací súd pritom žiadny hmotnoprávny názor v tejto právnej veci nezaujal, poukážuc

iba na túto zistenú vadu podľa Odvolací súd musel následne rešpektovať

právny názor na danú procesnú otázku, nie však len pre povinnosť uloženú mu v § 243d ods. 1

druhej vete , ale aj pre povinnosť plynúcu mu priamo zo zákona (dodržať citované

zákonné ustanovenia, aby nedošlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom). Ak by sa

teda odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci na

postup stanovený v , , došlo by k vade podľa

, čo je samostatným dôvodom prípustnosti dovolania. K takejto vade (ako vyplynie

z ďalšieho textu) ale nedošlo.

Dovolaním odporcu je teda napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť jeho

dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až

g/ , teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia ani

jednej z uvedených vád však dovolacím súdom v konaní zistená nebola. Dovolací súd pripomína,

že prípustnosť dovolania z hľadiska nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva

až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom tvrdené skutočnosti, v ktorých odporca

videl odňatie možnosti mu konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na otázku, či

postupom odvolacieho súdu nebola odporcovi odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide

najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal

účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o

právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver

neodročovaného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu

v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

( ).

Preskúmaním obsahu spisu dovolací súd zistil, že odvolací súd pojednávanie vytýčené na

3. decembra 2009 odročil na neurčito (č. l. 450 p. v.), keď v žiadosti z 30. novembra 2009 Š.P. –

konateľ odporcu požiadal o zrušenie tohto termínu z dôvodu svojej práceneschopnosti (č. l. 442).

Ešte predtým listom z 26. novembra 2009 (č. l. 440) oznámil odvolaciemu súdu dovtedajší

zástupca odporcu advokát JUDr. M. R. skončenie zmluvy o právnom zastúpení s odporcom.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nebola splnená žiadna z podmienok podľa § 214

ods. 1 , odvolací súd opierajúc sa o rozhodol o odvolaní odporcu bez

nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený 28. januára 2010 (č. l. 479).

V zmysle požiadavky stanovenej (v spojení s ) pred týmto

verejným vyhlásením bolo urobené oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku (oznamujúce

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku) vyvesené na úradnej tabuli odvolacieho súdu

21. januára 2010, teda aj lehota oznámenia najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku bola

zachovaná (č. l. 478, 480). Námietka dovolateľa, že nebol súdom upovedomený o tejto

skutočnosti verejného vyhlásenia rozsudku, že súd mu nedoručil o tomto postupe v konaní žiadne

upovedomenie, neobstojí (je bez právneho významu). Neobstojí ani ďalšia námietka dovolateľa,

že v tom čase nemal /nového/ právneho zástupcu, ktorý by ho na verejnom vyhlásení rozsudku

zastupoval. totiž nevyžaduje, aby boli účastníci konania osobitne

predvolávaní na verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania. Oznámenie miesta

a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu zákonodarca v takomto prípade

považuje za dostatočné na to, aby sa účastníci konania i verejnosť mohli o ňom riadne dozvedieť

a následne sa tohto vyhlásenia – ak o to majú záujem – aj zúčastniť. Uvedené platí i v prípade,

keď sa účastníci, resp. ich právni zástupcovia o týchto skutočnostiach vôbec nedozvedeli.

Vzhľadom na to, že odvolací súd v prejednávanej veci v spojitosti s vyhlásením rozsudku 28.

januára 2010 postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami ,

odporcovi svojim postupom neodňal možnosť konať pred súdom.

Odporca v dovolaní tiež namietal, že súd nevykonal ním navrhované dôkazy na

preukázanie rozhodujúcich skutočností.

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je

viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov

budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (porovnaj § 120 ods. 1 druhú vetu

), nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z

26. marca 1992 sp. zn. (R 37/1993) vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého

dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu

nesprávneho rozhodnutia), nezakladá však procesnú vadu v zmysle : „Nevykonanie

dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať

pred súdom“. Z uznesenia z 27. novembra 1997 sp.zn. Obdo V 56/98 (R 125/1999) vyplýva, že

ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné

dôkazy na zistenie skutkového stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

písm. f/ nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred

súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v

dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.

Nevykonaním odporcom navrhovaného dokazovania nedošlo teda k odňatiu jeho

možnosti konať pred súdom. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že odvolací

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je tvrdenie o

tom, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

uplatňuje sa tak dovolací dôvod podľa Ide tu síce o relevantný

dovolací dôvod, ale v tom zmysle, že ním možno odôvodniť dovolanie, ktoré je procesne

prípustné, tento dôvod sám osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade

konania uvedenej v ). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

Dovolateľ žiadal zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, teda napádal i výroky

o trovách prvostupňového a odvolacieho konania a tiež výrok o jeho povinnosti zaplatiť súdny

poplatok z návrhu. Tieto výroky sú síce súčasťou rozsudku, avšak majú povahu uznesenia (§ 167

ods. 1 ), preto aj prípustnosť dovolania proti nim treba posudzovať podľa ustanovení

V prípade výrokov o trovách konania je prípustnosť dovolania ustanovením § 239 ods. 3

výslovne vylúčená. Pri výroku o súdnom poplatku len podľa názvu ide o zmeňujúce

rozhodnutie, pretože odvolací súd v skutočnosti potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo

vyrubení súdneho poplatku do sumy 4 945,50 € a zvyšok z pôvodnej sumy 180 000 Sk ako

neopodstatnený nevyrubil; ani v prípade tohto výroku tak z ustanovení prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť. Vzhľadom na tieto skutočnosti by prípustnosť dovolania proti týmto

výrokom mohla založiť len niektorá z procesných vád uvedených v , avšak žiadnu

takúto vadu dovolací súd v rámci svojho prieskumu v zmysle druhá veta

nezistil.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 238,

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa

ods. 5 v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods.

1 ). Dovolací súd však navrhovateľke nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo

podľa nepodala návrh na uloženie tejto povinnosti (zjavne z dôvodu, že jej

žiadne dovolacie trovy nevznikli).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta