Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/12/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E., bývajúcej vo Z.,

zastúpenej JUDr. E., advokátom v B., proti odporcovi Z., spol. s r.o., so sídlom vo V.,

zastúpenému JUDr. M., advokátom v N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní

odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 30. októbra 2008 sp. zn. ,

, , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 30. októbra

2008 sp. zn. , , až na časť, ktorou rozhodol

o uznesení Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 29. januára 2008 č.k. -389,

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 30. októbra 2008 sp. zn.

, , v časti, ktorou zmenil uznesenie Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom z 29. januára 2008 č.k. -389, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 28. novembra 2007 č.k. NM - -371

určil navrhovateľku výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených v Katastri nehnuteľností

Správy katastra Nové Mesto nad Váhom v k.ú. Č. parcely č. X. o výmere X. m² zastavané

plochy a nádvoria, parcely č. X. o výmere X. m² zastavané plochy a nádvoria a nehnuteľnosti

budovy súp. č. X. postavenej na parcele č. X.. Zároveň zamietol návrh navrhovateľky v časti

o určenie, že odstúpenie listom z 31. januára 2002 od kúpnej zmluvy je právne účinné a v

časti o určenie, že kúpna zmluva z 13. novembra 2000 je neplatná od počiatku.

Uznesením z 28. novembra 2007 č.k. NM - -377 Okresný súd Trenčín

nepriznal odporcovi náhradu trov konania a uložil mu povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého

stupňa súdny poplatok vo výške 180 000 Sk do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia

( prvá veta ).

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 29. januára 2008 č.k.

-389 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny

poplatok za odvolanie v sume 180 000 Sk do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie odporcu rozsudkom z 30. októbra 2008 sp. zn.

, , potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti vo výroku, ktorým určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou

označených nehnuteľností. Uznesenie súdu prvého stupňa z 28. novembra 2007 č.k.

NM - -377 potvrdil vo výroku o trovách konania a zmenil vo výroku

o povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok z návrhu tak, že

odporca je povinný zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške 149 000 Sk

do 15 dní. Zároveň zmenil aj uznesenie súdu prvého stupňa z 29. januára 2008 č.k.

-389, a to tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa

súdny poplatok za odvolanie vo výške 3 000 Sk v lehote 15 dní.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol

rozsudok v plnom rozsahu zrušiť, a to z dôvodov uvedených v a podľa

vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dovolanie odôvodnil tým, že

odvolací súd nevzal do úvahy odporcom navrhnuté odvolacie dôvody a bez toho, aby ho

o termíne odvolacieho konania upovedomil, a takisto bez toho, aby upovedomil jeho

splnomocneného právneho zástupcu, ktorý prevzal právne zastúpenie 28. októbra 2008,

meritórne rozhodol. Vyslovil názor, že uvedeným postupom došlo k odňatiu možnosti

odporcu konať pred súdom.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolateľ opomenul novelizáciu

() účinnú od 15. októbra 2008 a že tvrdený dôvod

prípustnosti dovolania v zmysle preto nie je daný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (. ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie odporcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanovení § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné, ak smeruje proti rozsudku,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V preskúmanej veci odporca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Rozhodnutiu odvolacieho súdu

nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci a nejedná

sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože

by šlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu (, ).

Neboli teda splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa , ,

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád uvedených v až g/ (ide o prípad nedostatku právomoci

súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad

nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia

možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

súdom nesprávne obsadeným).

V rámci toho prieskumu dovolací súd ustálil, že až na rozhodnutie odvolacieho súdu

o uznesení súdu prvého stupňa z 29. januára 2008 č.k. -389 došlo k vade v zmysle

zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j. že odvolací súd

svojim postupom odňal odporcovi možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) je treba rozumieť taký

chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez

nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na

úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( ).

Z obsahu spisu nie je sporným, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania

( ) a že došlo k verejnému vyhláseniu napadnutého rozsudku, ako to

dokladá zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku, ktorá je na č.l. 408 spisu. Obsahom spisu

v tejto právnej veci a ani obsahom zberného spisu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

, , , ktorý si dovolací súd vyžiadal, nie je však

doložené, že odvolací súd dodržal postup stanovený v cit. ust. § 156 ods. 3 O.s.p o oznámení

miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, ktoré ustanovenie sa

v plnom rozsahu vzťahuje aj na odvolací súd ( ). V spise sa nachádza iba

oznámenie pre kanceláriu zo 16. októbra 2008 o termíne vyhlásenia rozsudku stanovenom na

30. októbra 2008 o 12,00 hod. v miestnosti č. 109 – bez účastníkov, pri ktorom je v rubrike

„Došlo:“ odtlačok pečiatky s dátumom 16.10.2008 (porovnaj č.l. 405 p.v. spisu). Spis

neobsahuje žiadnu úpravu ohľadom zachovania postupu podľa , t.j. pokyn,

aby sa oznámilo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, resp. záznam, že by sa tak stalo. Ani v spise súdu

prvého stupňa a ani v zbernom spise odvolacieho súdu sa teda nenachádza doklad (úprava,

záznam alebo oznámenie), ktorý by osvedčil, že uvedený zákonom stanovený postup

o oznámení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu na úradnej tabuli

súdu bol dodržaný. Za tohto stavu veci dospel dovolací súd k záveru, že došlo k neoznámeniu

miesta a času verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Keď napriek

skutočnosti, že nebol zachovaný postup podľa , odvolací súd vyhlásil

predmetný rozsudok, zaťažil ho vadou podľa (až na časť, ktorou

rozhodol o uznesení Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 29. januára 2008 č.k.

-389).

Požiadavka na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle článku 142 ods. 3

Slovenskej republiky vychádza z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných

slobodách, preto jej podstata a účel sa nemôže zásadne odlišovať od definície podanej

v kontexte týchto zmlúv, napr. Európskym súdom pre ľudské práva.

zaručuje nie teoretické a iluzórne práva, ale konkrétne a účinné, preto

požiadavku verejného vyhlásenia rozsudku možno považovať za splnenú len vtedy, ak má

verejnosť možnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri

takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu

k účastníkom konania sa musí vychádzať z prezumpcie tohto záujmu (porovnaj Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Verejnosť konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Princíp verejnosti však nie je absolútnym (verejnosť možno výnimočne vylúčiť

v prípadoch ustanovených zákonom – porovnaj druhá veta Slovenskej

republiky); výnimky z tohto princípu sa ale vzťahujú na súdne pojednávanie (prerokovanie),

nie však na vyhlásenie rozsudku. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná.

Vyplýva to z doslovného znenia (ďalej len

„ústava“), ako aj zo zákonov, ktoré v súlade s upravujú podmienky a podrobnosti

o súdnej ochrane, o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi. Verejné vyhlásenie rozsudku súvisí

s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania (v danom prípade

dodržaním postupu podľa ). Účastník konania má právo byť prítomný na

vyhlásení rozsudku súdu a len on sám môže rozhodnúť, či sa tohto zasadnutia zúčastní alebo

nezúčastní. Jeho rozhodnutie nemôže ovplyvniť postup súdu pri realizácii konania

v intenciách článku 142 ods. 3 . Iný postup všeobecného súdu znamená porušenie

ústavnosti v konaní pred ním, ktoré spočíva v porušení základného práva účastníka konania

zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „Dohovor“) v spojení s článkom 142 ods. 3 .

Dovolací súd v tejto spojitosti poukazuje, že už spomenuté ustanovenie čl. 142 ods. 3

, ktoré obsahuje princíp verejného vyhlásenia rozsudku, má povahu ústavného príkazu

pre všeobecné súdy, podľa ktorého v prípade, že rozhodujú vo forme rozsudku, sú povinné

tieto rozsudky vyhlasovať vždy verejne. Ide tu o ústavnú záruku, že všeobecné súdy ako

štátne orgány nemôžu obmedziť právne postavenie účastníkov v konaní pred nimi, ktoré

postavenie im má poskytnúť možnosť verejne sa oboznámiť s obsahom rozsudku a s jeho

odôvodnením (právo na aktívne, faktické, pozitívne konanie štátu, ktoré má základ v ústave

a jej princípoch). Je zrejmé, že sa týmto ústavným príkazom sleduje ochrana účastníkov

konania pred tajnou justíciou vymykajúcou sa kontrole verejnosti. Zabezpečuje sa tým aj

transparentný výkon spravodlivosti a tým sa prispieva k dosiahnutiu cieľa sledovaného

článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

Predpokladom prítomnosti odporcu na verejnom vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu

v tejto právnej veci bolo oznámenie súdu o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku na

úradnej tabuli súdu v zmysle (v spojení s ).

Povinnosťou odvolacieho súdu bolo preto zachovať zákonom stanovený postup oznámenia

miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku, k čomu však podľa obsahu základného spisu

a zberného spisu nedošlo. To malo za následok predovšetkým znemožnenie samotnej účasti

odporcu na verejnom vyhlásení rozsudku – verejnom oboznamovaní súdu o tom, ako

rozhodol (aké konkrétne výroky vyslovil) a z akých dôvodov. Tento nesprávny procesný

postup odvolacieho súdu mal pre odporcu ďalší negatívny procesný dôsledok v tom zmysle,

že odvolací súd mu nevytvoril procesnú možnosť kontroly, či jednotlivé výroky rozsudku,

ktorý mu bol doručený v písomnom vyhotovení, sú v plnom rozsahu totožné s verejne

vyhlásenými výrokmi rozsudku, a či snáď neboli prípadne dodatočne zmenené (podľa § 156

ods. 4 je totiž súd viazaný vyhláseným rozsudkom a vyhlásený rozsudok nemôže

zmeniť, i keby si neskôr uvedomil, že rozhodol nesprávne). Odvolací súd teda uvedeným

chybným procesným postupom (nedošlo k oznámeniu miesta a času vyhlásenia rozsudku

v zmysle cit. ) nevytvoril odporcovi zákonom predpokladanú procesnú

možnosť účasti na verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku.

Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny a samoúčelný úkon. Jeho podstata má

zásadný význam a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku

konanie nekončí a ešte aj pri verejnom vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva

a povinnosti. Ide tu o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho

a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Z hľadiska vecného

ide o to, že pri verejnom vyhlásení rozsudku má účastník, ak boli dodržané podmienky

oznámenia vyhlásenia tohto rozsudku, možnosť uplatniť procesné práva smerujúce k ochrane

pred tajnou justíciou vymykajúcou sa kontrole verejnosti a tiež práva zabezpečujúce

účastníkovi možnosť kontroly súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole

súdu vyhlasujúceho rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok

v jeho veci vôbec vyhlásený (to má význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd

rozsudkom viazaný, a ak áno, akým rozsudkom – akými konkrétnymi výrokmi – je viazaný).

Nezanedbateľným je tiež procesné oprávnenie účastníka preveriť, či súd vyhlásil rozsudok na

oznámenom mieste a v oznámenom čase (hľadisko miestne a časové). Neprehliadnuteľným

oprávnením účastníka je aj jeho právo preveriť (zistiť), v akom zložení (hľadisko personálne)

súd vyhlásil rozsudok (porovnaj v tejto spojitosti najmä ) a s akým

odôvodnením (hľadisko vecné). Procesný nedostatok odvolacieho súdu vo vzťahu k tomuto

úkonu (nenaplnenie ustanovenia ), v dôsledku ktorého sa poprie samotná

podstata verejného vyhlásenia rozsudku (keďže sa neoznámi čas a miesto jeho vyhlásenia), je

z procesného hľadiska nenapraviteľný (nedá sa nijako konvalidovať). Nedodržanie postupu

oznámenia času a miesta vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu znamená z pohľadu

spomenutých kontrolných a ochranných oprávnení účastníka toľko, že korekciu porušených

procesných práv účastníka možno v dovolacom konaní docieliť len zrušením takéhoto

rozsudku ako rozsudku zaťaženého vadou podľa

Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolací súd konal v danej

právnej veci inak, ako mu to stanovil v v spojení

s § 211 ods. 2, a tým znemožnil odporcovi realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu pri

vyhlasovaní rozsudku patria. Takéto konanie odvolacieho súdu je porušením práva na súdnu

ochranu a predstavuje vadu konania v zmysle Dovolací súd preto

uznesením zrušil rozsudok odvolacieho súdu až na časť, ktorou rozhodol o uznesení

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 29. januára 2008 č.k. -389, a vec mu

v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (, ).

Dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu nielen v časti, ktorou potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ale aj v časti, ktorou rozhodol o uznesení súdu

prvého stupňa z 28. novembra 2007 č.k. NM – -377, keďže v prípade tohto

rozhodnutia (výroku o trovách konania a výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny

poplatok z návrhu - prvá veta ), ktoré je svojou povahou

uznesením ( ), jedná sa o rozhodnutie s povahou výroku závislého (porovnaj

) na prvom výroku (výroku o veci samej - výsledku konania).

Pokiaľ ale rozhodoval odvolací súd napadnutým rozsudkom aj o odvolaní odporcu

proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 29. januára 2008 č.k. -389, tak u tohto jeho

rozhodnutia (v tejto časti) nemožno vidieť závislosť na rozhodnutí o odvolaní proti rozsudku

súdu prvého stupňa (výroku o veci samej). Výrok o povinnosti odporcu zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie - na rozdiel od rozhodnutia podľa prvá veta

Zb. - závislosť (priamu spojitosť) na výroku o veci samej nemá. Túto chýbajúcu závislosť

(priamu spojitosť medzi výrokmi) nemožno zamieňať za procesný vzťah vyplývajúci z úpravy

náhrady trov konania (teda že trovy odporcu na základe takéhoto rozhodnutia by sa mohli - ak

by bol procesne úspešný - premietnuť do výroku o náhrade trov konania). Bolo preto potrebné

posúdiť v uvedenej časti dovolanie odporcu osobitne. Dovolanie tu smeruje proti výroku

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o súdnom poplatku

vyrubenom odporcovi za odvolanie. Tento výrok, hoci je obsiahnutý v rozsudku, je podľa

svojou povahou uznesením, preto prípustnosť dovolania proti tomuto

výroku sa posudzuje podľa zákonných ustanovení, ktoré vyvodzujú prípustnosť dovolania

proti uzneseniu.

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Podľa je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa.

Prípustnosť dovolania podľa daná nie je, keďže iba podľa

názvu ide o zmeňujúce rozhodnutie: z porovnania rozhodnutí vyplýva, že odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa z 29. januára 2008 č.k. -389 o povinnosti odporcu

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 180 000 Sk tak, že odporcovi uložil povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 3 000 Sk (inými slovami povedané to

znamená, že odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo vyrubení súdneho

poplatku za odvolanie do sumy 3 000 Sk a zvyšok pôvodnej sumy ako neopodstatnený,

pravdaže, nevyrubil).

Pretože tu nejde ani o rozhodnutie, ktoré je uvedené v ,

a ani o niektoré z potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v až c/ ,

prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z týchto ustanovení.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal iba vadu uvedenú v , konkrétne

odňatie možnosti odporcovi konať pred súdom ( ).

Dovolací súd v danom prípade nezistil pri svojom prieskume v zmysle § 242 ods. 1

, že by napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti bolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných v

Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu ohľadom vyrubenia súdneho

poplatku odporcovi za odvolanie, ktoré – ako už bolo spomenuté – má povahu uznesenia,

nemožno uplatniť vadu konania v zmysle tak, ako sa argumentuje

v predošlej časti tohto odôvodnenia; táto argumentácia sa totiž týka iba rozhodnutia o veci

samej. Na skúmané rozhodnutie (uznesenie) sa však nevzťahuje povinnosť súdu oznámiť čas

a miesto jeho vyhlásenia, ktorá sa výlučne vzťahuje na vyhlásenie rozsudku ako rozhodnutia

o veci samej. Okolnosť, že uvedené rozhodnutie (uznesenie) sa stalo súčasťou (obsahom)

rozsudku, neznamená, že by stratilo svoju povahu uznesenia; k tejto skutočnosti musel

dovolací súd prihliadať. Na túto časť dovolaním napadnutého rozsudku (s povahou uznesenia)

závery, ktoré sa vzťahujú iba na rozsudok ako rozhodnutie o veci samej, teda neplatia a - ako

už bolo objasnené - nejde tu ani o rozhodnutie s povahou výroku závislého od rozhodnutia vo

veci samej (porovnaj ).

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 30. októbra 2008 sp. zn. , ,

v časti, ktorou zmenil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

z 29. januára 2008 č.k. -389, odmietol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218

ods. 1 písm. c/ ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( tretia veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková