Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/70/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. V., zastúpeného JUDr. A.

Š., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v B., proti ţalovanej S. M., bývajúcej v B.,

v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Z. M., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom

v B., o splnenie povinnosti zaplatiť 2 348,74 eur s príslušenstvom, ktorá vec sa viedla

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. , o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2006 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV (súd prvého stupňa) rozsudkom z 10. mája 2005 č.k.

-95 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi, na jeho účet v banke, sumu

40 316,30 Sk (1 338,25 eur). Ţalobu vo zvyšku (príslušenstva pohľadávky) zamietol.

Ţalovanej uloţil aj povinnosť zaplatiť ţalobcovi, na účet jeho zástupkyne, náhradu trov

konania v sume 16 996,-- Sk (564,16 eur).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa účastníci podali odvolanie; ţalobca ho napadol

v jeho zamietajúcej časti a ţalovaná v časti o trovách konania.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 30. júna 2006 sp.zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti týkajúcej sa príslušenstva

pohľadávky tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu 40 316,30 Sk

(1 338,25 eur) spolu s 13 %-ným úrokom z omeškania od 14. februára 2003; vo zvyšku

príslušenstva pohľadávky a v časti o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

2

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Navrhla napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Na odôvodnenie

dovolania uviedla, ţe odvolací súd rozhodol o odvolaní ţalobcu napriek tomu, ţe jeho

zástupkyňa „v konaní odvolacieho súdu nemala spôsobilosť byť účastníkom konania ani

procesnú spôsobilosť na riadne zastupovanie“. Odvolanie totiţ podala zástupkyňa v rozpore

s rozhodnutím ţalobcu z augusta 2005, ţe proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie

nepodá. Zástupkyňa ţalobcu „nemala v uvedenom kontexte udelené splnomocnenie byť

účastníkom konania a nemala procesnú spôsobilosť na riadne zastupovanie“.

Ţalobca navrhol dovolanie ţalovanej zamietnuť. Okrem iného uviedol, ţe ním zvolená

zástupkyňa mala plnomocenstvo pre celé konanie, ktoré nebolo nijak obmedzené, a ktoré

zaniklo aţ vykonaním úkonov, na ktoré bolo udelené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania, ktorá je v dovolacom konaní zastúpená advokátom

[ a , v znení

neskorších predpisov ], po prejednaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania,

keďţe dovolanie ţalovanej smeruje proti uzneseniu ( ), dospel k záveru, ţe

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Dovolací súd je povinný vţdy skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v

( druhá veta ). Podľa ustanovenia totiţ dovolanie je prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je pritom predmet

konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne

prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je

3

významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale

len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je takouto vadou

skutočne postihnuté.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté jednou z týchto vád, a to vadou podľa

(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom).

Podľa odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení

rozsudok; inak rozhoduje uznesením.

Zo zmyslu a obsahu v tomto normatívnom texte pouţitých slov a nimi utváranej vety

(z jazykového výkladu normy) vyplýva, ţe pokiaľ ide o formu jeho rozhodnutia, odvolací súd

rozhoduje rozsudkom aj uznesením. Rozsudkom rozhoduje o odvolaniach smerujúcich proti

rozsudkom, ktoré sú potvrdené alebo zmenené (hoci len sčasti). V ostatných prípadoch

odvolací súd rozhoduje uznesením. Citovaná norma neustanovuje ţiadnu výnimku z tohto

normatívu, a to ani v prípade, ţe predmetom odvolacieho konania sa stal iba úrok z omeškania

alebo jeho zročnosť.

Nie je moţné sa prikloniť ani k prípadnému záveru, ţe by rozhodnutie súdu prvého

stupňa malo v časti o príslušenstve pohľadávky, ktorá časť bola iba napadnutá odvolaním,

povahu uznesenia.

Podľa , ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením.

Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania,

o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri,

o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Súd teda rozhoduje uznesením vtedy, ak zákon neustanovuje inak (rozhodovanie

rozsudkom, platobným rozkazom, osvedčením o dedičstve, opatrením) alebo ak zákon priamo

a výslovne predpisuje, ţe súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Vo veci samej sa

uznesením rozhoduje vo volebnom súdnictve ( a nasl. ), v konaní o dedičstve,

v konaní o výkone rozhodnutia, v súdnom exekučnom konaní a pod. Zo ţiadneho

z procesných ustanovení nevyplýva, ţe by sa uznesením rozhodovalo aj o príslušenstve

pohľadávky.

Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom. Ak teda odvolací súd ho v napadnutej časti

zmenil tak, ţe ţalobe na splnenie povinnosti zaplatiť aj úrok z omeškania sčasti vyhovel, mal

rozhodnúť tieţ rozsudkom. Pokiaľ tak nekonal zaťaţil svoje konanie vadou podľa § 237

písm. f/ pretoţe účastníkom odňal právo zúčastniť sa na verejnom vyhlásení rozsudku

( ).

Ústavná poţiadavka vyhlásiť rozsudok súdu verejne, zakotvená v čl. 142 ods. 3

(ďalej iba „ústava“), vychádza z medzinárodných zmlúv

o ľudských právach a základných slobodách, preto jej podstata a účel sa nemôţe zásadne

odlišovať od definície podanej v kontexte týchto zmlúv, napr. Európskym súdom pre ľudské

práva.

zaručuje nie teoretické a iluzórne práva, ale konkrétne a účinné, preto

poţiadavku verejného vyhlásenia rozsudku moţno povaţovať za splnenú len vtedy, ak má

verejnosť moţnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby

pri takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu

k účastníkom konania sa musí vychádzať z prezumpcie tohto záujmu (porovnaj nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Verejnosť konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Princíp verejnosti však nie je absolútnym (verejnosť moţno výnimočne vylúčiť

v prípadoch ustanovených zákonom – porovnaj druhá veta ); výnimky

z tohto princípu sa ale vzťahujú na súdne pojednávanie (prerokovanie), nie však na vyhlásenie

rozsudku. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná. Verejné vyhlásenie

rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania

(v danom prípade dodrţaním postupu podľa ). Účastník konania má právo

byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu a len on sám môţe rozhodnúť, či sa tohto

zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní. Jeho rozhodnutie nemôţe ovplyvniť postup súdu

pri realizácii konania v intenciách článku 142 ods. 3 . Iný postup súdu znamená

porušenie ústavnosti v konaní pred ním, ktoré spočíva v porušení základného práva účastníka

konania zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s článkom 142 ods. 3 . Princíp verejného

vyhlásenia rozsudku má povahu ústavného príkazu pre všeobecné súdy, podľa ktorého

v prípade, ţe rozhodujú vo forme rozsudku, sú povinné tieto rozsudky vyhlasovať vţdy

verejne. Ide tu o ústavnú záruku, ţe všeobecné súdy, ako štátne orgány, nemôţu obmedziť

právne postavenie účastníkov v konaní pred nimi, ktoré postavenie im má poskytnúť moţnosť

verejne sa oboznámiť s obsahom rozsudku a s jeho odôvodnením (právo na aktívne, faktické,

pozitívne konanie štátu, ktoré má základ v ústave a jej princípoch).

Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny a samoúčelný úkon. Jeho podstata má

zásadný význam a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku

konanie nekončí a ešte aj pri verejnom vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva

a povinnosti. Ide tu o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho

a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Z hľadiska vecného

ide o to, ţe pri verejnom vyhlásení rozsudku má účastník, ak boli dodrţané podmienky

oznámenia vyhlásenia tohto rozsudku, moţnosť uplatniť procesné práva smerujúce k ochrane

pred „tajnou justíciou“ vymykajúcou sa kontrole verejnosti a tieţ práva zabezpečujúce

účastníkovi moţnosť kontroly súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole

súdu vyhlasujúceho rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok

v jeho veci vôbec vyhlásený (to má význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd

rozsudkom viazaný, a ak áno, akým rozsudkom – akými konkrétnymi výrokmi – je viazaný).

Nezanedbateľným je tieţ procesné oprávnenie účastníka preveriť, či súd vyhlásil rozsudok

na oznámenom mieste a v oznámenom čase (hľadisko miestne a časové). Neprehliadnuteľným

oprávnením účastníka je aj jeho právo preveriť (zistiť), v akom zloţení (hľadisko personálne)

súd vyhlásil rozsudok (porovnaj v tejto spojitosti najmä ) a s akým

odôvodnením (hľadisko vecné). Procesný nedostatok odvolacieho súdu vo vzťahu k tomuto

úkonu (nenaplnenie ustanovenia ), v dôsledku ktorého sa poprie samotná

podstata verejného vyhlásenia rozsudku (keďţe sa neoznámi čas a miesto jeho vyhlásenia), je

z procesného hľadiska nenapraviteľný (nedá sa nijako konvalidovať).

Odvolací súd vychádzajúc z nesprávneho záveru, ţe v predmetnej veci sa rozhoduje

uznesením, nezachoval potom zákonom stanovený postup, t.j. oznámiť miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku. To malo za následok predovšetkým znemoţnenie samotnej účasti

ţalovanej na verejnom vyhlásení rozsudku – verejnom oboznamovaní súdu o tom, ako

rozhodol (aké konkrétne výroky vyslovil) a z akých dôvodov. Tento nesprávny procesný

postup odvolacieho súdu mal pre ţalovanú ďalší negatívny procesný dôsledok v tom zmysle,

ţe odvolací súd jej nevytvoril procesnú moţnosť kontroly, či jednotlivé výroky rozhodnutia,

ktoré jej bolo doručené v písomnom vyhotovení, sú v plnom rozsahu totoţné s verejne

vyhlásenými výrokmi, a či snáď neboli prípadne dodatočne zmenené (podľa § 156 ods. 4

je totiţ súd viazaný vyhláseným rozsudkom a vyhlásený rozsudok nemôţe zmeniť,

i keby si neskôr uvedomil, ţe rozhodol nesprávne). Odvolací súd teda uvedeným chybným

procesným postupom (nedošlo k oznámeniu miesta a času vyhlásenia rozsudku v zmysle cit.

) nevytvoril ţalovanej (ani ţalobcovi) zákonom predpokladanú procesnú

moţnosť účasti na verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku.

Nedodrţanie postupu oznámenia času a miesta vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu

znamená z pohľadu spomenutých kontrolných a ochranných oprávnení účastníka toľko, ţe

korekciu porušených procesných práv účastníka moţno v dovolacom konaní docieliť len

zrušením takéhoto rozsudku, ako rozsudku zaťaţeného vadou podľa

Keďţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu má uvedenú vadu, je dovolanie

ţalovanej proti nemu nielen prípustné, ale aj dôvodné, lebo rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom touto procesnou vadou nemôţe byť správne. Dovolací súd preto dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil podľa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie podľa

K dôvodom ţalovanou uvádzaným v dovolaní dovolací súd poznamenáva, ţe tieto nie

sú opodstatnené a vychádzajú z nesprávneho výkladu procesných ustanovení.

Podľa obsahu dovolania (zástupkyňa ţalobcu „nemala v uvedenom kontexte udelené

splnomocnenie byť účastníkom konania a nemala procesnú spôsobilosť na riadne

zastupovanie“) ţalovaná namieta vadu konania v zmysle ustanovení a

(ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

a účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený).

Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty dovolacieho dôvodu uvedeného v § 237

písm. b/ nie je rozhodujúce, či osoba, ktorá podala opravný prostriedok, bola na tento

opravný prostriedok oprávnená, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorú

kategóriu upravuje v ustanovení tak, ţe spôsobilosť byť

účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju

zákon priznáva. Je teda zrejmé, ţe predpokladom byť účastníkom konania je hmotnoprávna

subjektivita vo význame mať práva a povinnosti, ktorú vlastnosť právnická osoba, ţalobca –

S.S. nepochybne má ( a v spojení s

). Rovnako má túto spôsobilosť i jeho zástupkyňa, ako ţijúca fyzická

osoba ( ).

Advokátka JUDr. A. Š. zastupovala ţalobcu na základe plnomocenstva zo 17. júna

2002, ktoré nebolo moţné obmedziť ( ). Advokát, ktorý zastupuje účastníka

konania na základe plnej moci udelenej pre celé konanie, je oprávnený robiť všetky úkony,

ktoré môţe v konaní urobiť sám účastník, vrátane tých procesných úkonov, ku ktorým nebol

účastníkom výslovne zmocnený. Vnútorné obmedzenia (pokyny, príkazy, zákazy), ktoré si

účastník konania s týmto zástupcom dojednal, preto nemajú voči súdu a ostatným účastníkom

konania ţiadne účinky. Nie je preto opodstatnená dovolacia námietka ţalovanej, ţe odvolací

súd rozhodol o odvolaní ţalobcu napriek tomu, ţe jeho zástupkyňa „v konaní odvolacieho

súdu nemala spôsobilosť byť účastníkom konania ani procesnú spôsobilosť na riadne

zastupovanie“, pretoţe odvolanie podala zástupkyňa v rozpore s rozhodnutím ţalobcu

z augusta 2005, ţe proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie sa nepodá.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. októbra 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová