Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/178/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky H. P., bývajúcej

v O., proti odporkyni A. E., bývajúcej v D., zastúpenej JUDr. D. J., advokátkou so sídlom

v B., o zaplatenie 1 700 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.

, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. apríla

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Platobným rozkazom z 3. novembra 2010 č.k. -21 Okresný súd

Komárno uložil odporkyni, aby v lehote 15 dní zaplatila navrhovateľke 1 700 €

s príslušenstvom (určeným v platobnom rozkaze) alebo podala odpor s odôvodnením (§ 172

ods. 1 ).

Odporkyňa 30. novembra 2010 podala „žiadosť o preverenie“, v ktorej vyslovila

nesúhlas s postupom súdu.

Okresný súd Komárno uznesením z 8. decembra 2010 č.k. -26

odporkyňu vyzval, aby spresnila, o čo jej v predmetnom podaní ide a v čom spočíva

nesprávnosť postupu súdu. Dodal, že ak výzve nevyhovie, bude „žiadosť o preverenie“

považovaná za odpor proti platobnému rozkazu.

Uznesenie Okresného súdu Komárno z 8. decembra 2010 č.k. -26

napadla odporkyňa „odvolaním“, v ktorom uviedla, že neexistuje právny titul, z ktorého by

bolo možné vyvodiť jej povinnosť zaplatiť navrhovateľke ňou požadovanú sumu.

Okresný súd Komárno uznesením z 19. januára 2011 č.k. -33 odmietol

odpor a odvolanie ako oneskorene podané ( ). Vychádzal z toho, že

platobný rozkaz bol odporkyni riadne doručený 8. novembra 2010. Keďže v lehote 15 dní

nebol podaný proti nemu odpor, platobný rozkaz nadobudol 21. novembra 2010 účinky

právoplatného rozsudku. Odporkyňa podala odpor až po uplynutí uvedenej lehoty.

Odporkyňa listom z 9. februára 2011 vyzvala súd, aby v rámci „autoremedúry zrušil

nezákonne vydaný platobný rozkaz“, lebo rozhodol miestne nepríslušný súd. V zmysle § 84

bol totiž na konanie miestne príslušný Okresný súd Dunajská Streda.

Krajský súd v Nitre uznesením z 29. apríla 2011 sp. zn. uznesenie

Okresného súdu Komárno z 19. januára 2011 č.k. -33 potvrdil ako vecne

správne ( ). V odôvodnení uviedol, že platobný rozkaz bol odporkyni

doručený 8. novembra 2010. Odporkyňa podala odpor proti nemu (až) 30. novembra 2010,

teda po uplynutí lehoty 15 dní. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, pokiaľ odpor

odmietol ako oneskorene podaný ( ). Odvolací súd dodal, že

„navrhovateľka podala návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Komárno. Je

pravdou, že odporkyňa má bydlisko v obvode Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý je jej

všeobecným súdom. Súd má však povinnosť skúmať miestnu príslušnosť iba podľa § 88

v zmysle Iba v prípade, že miestnu príslušnosť namieta odporca, súd

skúma miestnu príslušnosť aj podľa Neskôr ju skúma len na námietku účastníka,

ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. Takým (úkonom) bolo

podanie odporu, avšak odporkyňa v podanom odpore námietku miestnej nepríslušnosti

nenamietala vôbec. Platobný rozkaz je tak právoplatný a vykonateľný, keď bol vydaný

zákonným súdom – miestne a vecne príslušným“.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala odporkyňa dovolanie, ktorým

poukazovala na procesné nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vydávaní platobného rozkazu.

Podľa jej názoru došlo v konaní k procesnej vade uvedenej v postihujúcej

zmätočnosťou tak platobný rozkaz, ako aj potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu.

„Navrhovateľke bola bez právneho dôvodu poskytnutá jednostranná výhoda, ktorá nemá

oporu v zákone“. V danom prípade bol na prejednanie a rozhodnutie veci miestne príslušný

Okresný súd Dunajská Streda, v obvode ktorého má odporkyňa bydlisko, teda nie Okresný

súd Komárno. Odvolací súd to síce pripustil, napriek tomu ale Okresnému súdu Komárno

nevytkol, že vec prejednal, i keď nebol miestne príslušný. Dovolateľka nesúhlasila s názorom

odvolacieho súdu, v zmysle ktorého je predmetný platobný rozkaz právoplatný

a vykonateľný, vydaný miestne a vecne príslušným súdom. Podľa názoru dovolateľky by sa

tento platobný rozkaz mohol stať právoplatným a vykonateľným iba vtedy, keby bol vydaný

Okresným súdom Dunajská Streda „ako zákonným miestne a vecne príslušným súdom“.

Z týchto dôvodov žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

Navrhovateľka sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. V zmysle

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla odporkyňa dovolaním, nevykazuje znaky

žiadneho z uznesení uvedených v a , proti ktorým je dovolanie prípustné.

Procesnú prípustnosť jej mimoriadneho opravného prostriedku preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania a vzhľadom na dovolací súd

skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených vád ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka,

ale len zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Dovolateľka v dovolaní bez bližšej špecifikácie uviedla, že v konaní došlo k procesnej

vade v zmysle

Dovolací súd vychádzal z obsahu jej dovolania ( ) a dospel k záveru,

že dovolateľka netvrdí existenciu vád uvedených v až e/ a (vady tejto

povahy ani v dovolacom konaní nevyšli najavo). Obsah dovolania nasvedčuje tomu, že

odporkyňa namieta odňatie jej možnosti konať pred súdom v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

realizovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

1. Podľa súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa . Ak však

navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu

príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma

miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku

účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že pokiaľ už súd začal konať vo veci samej, môže

svoju miestnu príslušnosť skúmať len na námietku účastníka, a to iba vtedy, ak ju účastník

uplatnil pri prvom úkone, ktorý mu patril.

V preskúmavanom prípade za začatie konania vo veci samej treba považovať vydanie

platobného rozkazu. Prvým úkonom účastníka v zmysle je vo všeobecnosti

ten úkon, ktorým účastník po prvý raz mal možnosť v konaní procesným spôsobom reagovať.

V čase podania návrhu mala odporkyňa bydlisko v okrese Dunajská Streda. V zmysle

a 85 bol preto v čase podania návrhu na konanie miestne príslušný Okresný súd

Dunajská Streda ako všeobecný súd odporkyne. Zo spisu vyplýva, že odporkyňa nedostatok

miestnej príslušnosti Okresného súdu Komárno nenamietla v prvom úkone, ktorý jej patril.

Z princípu koncentrácie uplatneného v Občianskom súdnom konaní vyplýva, že určité

úkony účastníkov konania zákon môže koncentrovať do určitej fázy konania. Pokiaľ

odporkyňa po začatí konania vo veci samej miestne nepríslušným súdom nenamietla túto

skutočnosť (nedostatok miestnej príslušnosti) pri svojom prvom úkone, ktorý jej patril, došlo

k odstráneniu nedostatku tejto podmienky konania (miestnej príslušnosti). Rovnako odborná

právnická literatúra zastáva názor, že ak účastník nevyužil procesnú možnosť namietnuť

nedostatok miestnej príslušnosti najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí, dochádza

v prípade nevyužitia tejto možnosti účastníkom konania ku konvalidácii nedostatku miestnej

príslušnosti súdu (porovnaj „ – Komentár“, Števček / Ficová a kol.,

C. H. Beck, 2009, str. 279).

V preskúmavanej veci Okresný súd Komárno, ktorý v čase podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu nebol miestne príslušný, nepostúpil vec inému súdu (Okresnému súdu

Dunajská Streda) a začal konať vo veci samej – vydal platobný rozkaz. Odporkyňa ale jeho

miestnu nepríslušnosť nenamietala pri prvom úkone, ktorý jej patril. Správne preto odvolací

súd konštatoval odstránenie nedostatku miestnej príslušnosti.

2. Dovolací súd so zreteľom na skúmal tiež, či k odňatiu možnosti

odporkyne konať pred súdom nedošlo odmietnutím jej odporu a následným potvrdením

odmietajúceho uznesenia súdu prvého stupňa odvolacím súdom. O vadu konania v zmysle

ustanovenia by totiž mohlo ísť, pokiaľ by súd prvého stupňa odmietol

odpor proti platobnému rozkazu, hoci by pre to neboli dané zákonné predpoklady.

V danom prípade bol platobný rozkaz Okresného súdu Komárno z 3. novembra 2010

č.k. -21 v súlade s ustanovením doručený odporkyni

do vlastných rúk 8. novembra 2010. V platobnom rozkaze uvedená lehota 15 dní, v ktorej

mohla odporkyňa podať odpor, uplynula 24. novembra 2010. Keďže odporkyňa v tejto lehote

nepodala proti platobnému rozkazu odpor, nadobudol platobný rozkaz účinky právoplatného

rozsudku ( ).

Súdy za odpor považovali (v poradí prvé) podanie odporkyne označené ako „žiadosť

o preverenie“. Odpor bol ale podaný oneskorene, preto ho súd prvého stupňa správne

odmietol ( ) a odvolací súd opodstatnene potvrdil odmietnutie

odporu.

3. Keďže prípustnosť dovolania odporkyne nevyplýva z a

a v konaní nedošlo k procesným vadám uvedeným v , dovolací súd odmietol tento

mimoriadny opravný prostriedok podľa v spojení s

ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní bola procesne úspešná navrhovateľka a vzniklo jej právo

na náhradu trov dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Navrhovateľka v dovolacom

konaní nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto jej

dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková