Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_5CoE-72-2013.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/72/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného : ZH Kredit, s.r.o., IČO : 36 049 581, so sídlom: Karadžičova 10, Bratislava, právne zastúpeného advokátom : JUDr. Felix Neupauer, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom: Karadžičova 10, Bratislava, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Václav Kuna so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra, proti povinnému : Tibor Wolf, IČO: 33 815 135, Palárikova č. 291/3, Senica, o vymoženie sumy 212,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 3. februára 2012 pod č. k. 7Er/256/2004-36, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Na náhradu trov súdneho exekútora vo výške 19,84 Eur zaviazal oprávneného.
Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd právne ustanoveniami § 41 ods.1, ods.2, § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, § 14 ods.1 písm. a) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a vecne tým, že exekúcia v tomto konaní bola nesprávne nariadená, keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe platobného výmeru č. 1287/2001 zo dňa 15.5.2003, ktorý bol vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, pričom predmetný platobný výmer je nulitným aktom. Za nulitný považoval súd prvého stupňa predmetný platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty JUDr. Tomášom Kozovským z tohto dôvodu, že v zmysle zákona 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní správca konkurznej podstaty má síce pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, ale nemá oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovni). Má iba právo a povinnosť vykonávať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by mu výslovne takéto oprávnenie priznávala. Nakoľko právny poriadok takúto právnu úpravu neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle § 4xekučného poriadku.
Vzhľadom na uvedené dôvody, keď bolo zistené, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre vykonanie exekúcie, nevydal príslušný orgán, a preto ani nie je spôsobilé byť exekučným titulom, súd vyhlásil konanie (exekúciu) zastavil.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 19,84 Eur.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov, ktoré vyhlásili platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty za relevantné exekučné tituly. Oprávnený v odvolaní tiež uviedol, že nakoľko na správcu konkurznej podstaty prešlo oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty, mal aj oprávnenie vydať predmetný platobný výmer. Toto tvrdenie odôvodnil tým, že na zdravotnú poisťovňu v konkurze sa mal prioritne aplikovať zákon 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pretože podľa § 66e ods. 2 zákona 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne. Oprávnený ďalej tvrdil, že prípadný nedostatok oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery nespôsobuje nulitu týchto rozhodnutí a takúto prípadnú vadu rozhodnutia je oprávnený skúmať len odvolací správny orgán rozhodujúci o podanom opravnom prostriedku, resp. súd v rámci správneho súdnictva, no nie exekučný súd pri výkone rozhodnutia.
Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP, podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a na tieto už len ako na správne poukazuje.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Napriek tomu, že exekučný titul je spravidla opatrený doložkou o formálnej vykonateľnosti, nezbavuje to exekučný súd povinnosti preskúmať exekučný titul aj z hľadiska jeho materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd skúma ako prejudiciálnu otázku existenciu resp. danosť alebo nedanosť všetkých
procesných podmienok (podmienok konania) podľa ust. § 103 a nasl. OSP. Ak dospeje súd k názoru, že exekučný titul vôbec exekučným titulom nie je, tzn. že dosial nedisponuje vlastnosťou vykonateľnosti, prípadne je tu iná vada, pre ktorú je exekúcia neprípustná, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.
Vzhľadom na vyvíjajúcu sa judikatúru Ústavného súdu SR sa odvolací súd opäť zaoberal skutočnosťou, či platobný výmer, ktorý je exekučným titulom a vydal ho správca konkurznej podstaty JUDr. Tomáš Kozovský za Perspektívu družstevnú zdravotnú poisťovňu v konkurze, či takýto platobný výmer je spôsobilým exekučným titulom. V rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoE/25/2010-65 zo dňa 19.10.2010 sa odvolací súd oprel o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 415/08-19 zo dňa 10.12.2008, ktorý konštatoval, že absenciu oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery tvoriace exekučný titul prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušnými odvolacími orgánmi a nie okresným súdom v posudzovanom exekučnom konaní. Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR je potom možné vydedukovať, že platobný výmer bolo možné preskúmavať len odvolacím správnym orgánom a nie v samotnom exekučnom konaní.
Od tejto doby sa však judikatúra Ústavného súdu posunula ďalej, pričom Ústavný súd riešil konkrétny prípad oprávneného ZH Kredit s.r.o. vo svojom rozhodnutí I.ÚS 73/2010-14 zo dňa 31.3.2010, kde podstatnou námietkou sťažovateľa (oprávneného) bolo tvrdenie, že prvostupňový aj Krajský súd v Bratislave v rámci exekučného konania konštatoval, že správca konkurznej podstaty nemohol od 1. januára 2003 vymáhať pohľadávky, ktoré vznikli zrušenej zdravotnej poisťovni, pretože netvorili majetok patriaci do konkurznej podstaty. Ďalej konštatoval, že vymáhanie pohľadávok malo byť v kompetencii všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorej táto činnosť vyplývala už z predmetu činnosti. Uvedený právny záver v celosti prevzal tiež Krajský súd v Bratislave v napadnutom uznesení sp. zn. 18CoE/273/2009 z 15.7.2009.
Ústavný súd konštatoval, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že zo žiadnych ustanovení relevantnej zákonnej úpravy (predovšetkým zák. č. 328/1991 Zbierky o konkurze a vyrovnaní účinného do 31.12.2005) nevyplývalo pre správcu konkurznej podstaty oprávnenie vydávať individuálne právne akty orgánu verejnej správy. Na základe toho oba súdy uzavreli, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu nemohol byť exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Ústavný súd k uvedenému už iba dodal, že podobným záverom dospel v uznesením sp. zn. 3MCdo/20/2008 z 22.4.2009 aj Najvyšší súd SR a v tomto ohľade nepovažoval tento názor Ústavný súd za arbitrárny, resp. zjavne neodôvodnený v celom rade svojich rozhodnutí, napr. III.ÚS 35/2010, III.ÚS 37/2010, III.ÚS 384/09 a IV.ÚS 31/2009.
Z vyššie uvedeného aj v predmetnej odvolacej veci je zrejmé, že odvolací súd bol povinný ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jednou z takýchto podmienok je aj relevantný exekučný titul a vzhľadom na vyššie uvedené musel odvolací súd konštatovať, že vyvíjajúca sa judikatúra Ústavného súdu a aj Najvyššieho súdu SR nepovažuje platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty za súladný so zákonom, lebo aj v danom prípade bol platobný výmer vydaný po 1.1.2003.
Odvolací súd tiež považuje za potrebné v súvislosti s tým, že oprávnený v odvolaní poukazoval tiež na rozhodnutia iných krajských súdov, ktoré vyhlásili platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty za relevantné exekučné tituly, upozorniť na skutočnosť, že rozhodnutie iného senátu odvolacieho súdu alebo senátu iného krajského súdu nie je pre rozhodovaciu činnosť ostatných senátov a krajských súdov určujúce a záväzné.
Odvolací súd sa tiež stotožnil s rozhodnutím o trovách súdneho exekútora, na ktorých zaplatenie bol zaviazaný oprávnený. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne postupoval keď súdnemu exekútorovi priznal s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“) paušálnu odmenu za získanie poverenia vo výške 3,32 Eur, paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 3,32 Eur a paušálnu odmenu za každé ďalšie zisťovanie majetku vo výške 6,6 Eur (2x 3,32 Eur). Nakoľko súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi priznal náhradu 20% DPH vo výške 2,66 Eur. Rovnako tak súd prvého stupňa postupoval správne keď súdnemu exekútorovi priznal s poukazom na ustanovenie § 22 vyhlášky poštovné vo výške 2,66 Eur. Súdnemu exekútorovi teda prináleží náhrada trov exekučného konania vo výške 19,84 Eur; t. j. v takej výške v akej mu boli priznané súdom prvého stupňa. Nakoľko sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilým exekučným titulom, k zastaveniu exekúcie teda došlo zavinením oprávneného, rozhodol súd prvého stupňa správne, keď na náhradu trov exekučného konania s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď konanie zastavil resp. zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu resp. exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 19,84 Eur a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že v odvolacom konaní bola úspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že v odvolacom konaní bola úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.