Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

66C/39/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Mikulčíkovou v spore žalobcu: D.. P. K., Z.. XX.XX.XXXX, K. X. H. XX, C. U., zastúpeného: JUDr. Roman Klimek, advokát, so sídlom Radničné nám. 5, Pezinok, proti žalovanej: I. K., Z.. XX.XX.XXXX, K. X. B. X, C. U., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j ú: 1. nehnuteľnosti v katastrálnom území C. U., obec C. U., okres Q., zapísané na LV č. XXXX, a to stavba rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/ XXX a pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, 2. hnuteľné veci:

- nábytok v obývacej izbe,

- nábytok v spálni,

- jedálenský stôl a stoličky,

- sedacia súprava,

- LCD televízor,

- záhradný nábytok

- Aku kosačka s nabíjačkou, 3. zostatok na účte I. K. v Slovenská sporiteľňa, a. s., D.: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 100,89 eura.

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e zostatok na účte D.. P. K. v Tatra banka, a. s., D.: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 447,85 eura.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie sumu 251.509,49 eura v lehote 120 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III dňa 25.11.2021 sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej navrhol prikázať nehnuteľnosti nachádzajúce sa na ulici B. X, C. U. zapísané na E. Č.. XXXX pre katastrálne územie C. U., a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX a pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha, o výmere XXX F.X a parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ďalej

hnuteľné veci - zariadenie a veci nachádzajúce sa v rodinnom dome a do výlučného vlastníctva žalobcu navrhol prikázať zostatok na účte žalobcu v Tatra banka, a.s. D.: Q. XX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 447,85 eura. Žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie zostatku nesplateného úveru vo výške 6.625 eura zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX poskytnutých bankou Tatra banka, a.s. s tým, že je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 289.990 eur. 1.2. Žalobca uviedol, že manželstvo žalobkyne a žalovaného, ktoré bolo uzatvorené dňa 01.08.2014 bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.04.2021 sp. zn. XXPc/X/XXXX rozvedené. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2021 a týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, keďže žalovaná napriek opakovaným snahám nepreukázala dostatok ústretovosti vyporiadať zaniknuté BSM na základe mimosúdnej dohody. 1.3. Za masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobca označil aktíva nadobudnuté počas trvania manželstva, a to 1/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území C. U. so všeobecnou hodnotou pre potreby vyporiadania BSM (ku dňu podania žaloby) vo výške 380.000 eur, 2/ hnuteľné veci - zariadenie spoločnej domácnosti zo zostatkovou hodnotou 5.500 eur, 3/ finančné prostriedky na účte, a to zostatok na účte žalobcu v Tatra banka, a.s. vo výške 447,85 eura. Za predmet vyporiadania BSM označil žalobca aj pasíva, a to zostatok nesplateného bezúčelového úveru vo výške 6 625 eur zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX poskytnutých Tatra banka, a.s. 1.4. Žalobca ďalej uviedol, že žalobcom boli počas trvania manželstva vložené finančné prostriedky z jeho výlučného vlastníctva na nadobudnutie spoločného majetku t.j. na stavbu rodinného domu súpisné číslo XXXX V. C. U. a príslušenstva nehnuteľnosti patriacej do BSM strán sporu. Žalobca použil na stavbu rodinného domu a príslušenstva rodinného domu (úpravu a zveľadenie exteriéru rodinného domu, oplotenie, rekultiváciu pozemku, stavba krbu a pod.) finančné prostriedky vo výške 99.990,97 eura získané z predaja nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v C. U., H. XX, ktorú vlastnil pred vznikom BSM ako výlučný vlastník t.j. v podiele 1/1. Žalobca ďalej uviedol, že sa bol vinou zlých vzájomných vzťahov so žalovanou nútený odsťahovať so spoločnej domácnosti a vyriešiť si otázku bývania. 1.5. Na výzvu súdu žalobca špecifikoval hnuteľné veci predstavujúce zariadenie a veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti a ich súhrnnú zostatkovú hodnotu vo výške 5.500 eur nasledovne: 1/ nábytok v obývacej izbe - masív v zostatkovej hodnote 1.300 eur, 2/ nábytok v spálni v zostatkovej hodnote 800 eur, 3/ jedálenský stôl a stoličky - masív v zostatkovej hodnote 800 eur, 4/ sedacia U súprava v zostatkovej hodnote 1.000 eur, 5/ LCD televízor v zostatkovej hodnote 450 eur, 6/ záhradný nábytok - sedačka kreslá stôl v zostatkovej hodnote 800 eur a 7/ aku kosačka s nabíjačkou v zostatkovej hodnote 350 eur.

2. Žalovaná svoje právo písomne sa vyjadriť k žalobe nevyužila.

3.1. Žalobca v podaní zo dňa 21.11.2022 uviedol, že opätovné pokusy o uzavretie mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM zostali bezvýsledné, a to napriek pôvodnej dohode ohľadom predaja nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku z predaja s tým, že žalovaná odmietla návrh žalobcu bez uvedenia dôvodu a predostrela žalobcovi svoj výpočet, ktorý však nevychádzal z platných predpisov pri vyporiadaní BSM a dokonca zohľadňoval daňové a odvodové povinnosti, ktoré nemajú relevanciu pri vyporiadaní BSM a navrhla si ponechať nehnuteľnosť v celku a vyplatiť žalobcovi 120.000 eur, čo žalobca odmietol a ponúkol nové riešenie, na ktoré však žalovaná nereagovala a zrušila aj obhliadky nehnuteľnosti. Taktiež si žalovaná do domu nasťahovala rodičov, ktorí sami vlastnia nehnuteľnosť. 3.2. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná nevyužila možnosť na popísanie skutkového stavu prejednávanej veci, na uvedenie vlastných tvrdení, nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu a neuviedla ani návrh, ako by mal súd BSM vyporiadať. Žalobca tiež upravil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vzhľadom na ich inzerciu a dohodu strán o predaji na sumu 395.000 eur a v nadväznosti na to aj upravil sumu vyrovnacieho podielu. Alternatívne žalobca navrhol, aby sa nehnuteľnosti prikázali do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou žalobcu vyplatiť vyrovnací podiel žalovanej.

4. Žalobca v ústnom prednese na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach vo veci a uviedol, že masu BSM špecifikoval ozaj len v takej miere, aby nedochádzalo k nejakým dohadom, nechali tam len podstatné veci, ktoré treba vyporiadať, aby vyporiadanie BSM bolo racionálne a hospodárne. Žalobca bol nútený odsťahovať sa z bytu, býva v prívese, žalovaná žije v byte s dieťaťom a nasťahovala si tam rodičov. Pokusy o mimosúdne vyporiadanie boli viaceré, avšak neúspešné. Podľa žalobcu bol skutkový stav preukázaný, pričom skutkové tvrdenia neboli žalovanou spochybnené, k mase BSM sa žalovaná relevantne nevyjadrila. Žalovaná síce v byte býva, pokiaľ by však prišlo k vyporiadaniu tak, že

by sa dom prikázal žalobcovi, žalovaná má možnosť si nájsť nové bývanie, nie je tu otázka toho, že by nemala zabezpečené bývanie pre seba, ako uviedla, rodičia majú dom.

5. Žalovaná v ústnom prednese na pojednávaní namietala, že nie je pravdivá informácia o tom, že v tom rodinnom dome žijú jej rodičia, je to klamstvo. Viac k veci neuviedla, len dodala, že tie papiere, ktoré predložil žalobca ohľadom stavby domu nie sú pravdivé a firma to nestavala, vo vzťahu k vyporiadaniu BSM už nič. Žalovaná tiež uviedla, že mala v čase zániku BSM účet v Slovenskej sporiteľni. K úveru, čo si žalobca zobral uviedla, že si za to kúpil motorku.

6. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 08.12.2022 uviedla, že po pojednávaní sa s exmanželom dohodli, že nehnuteľnosť predajú a peniaze si rozdelia s tým, že sa ihneď začali obhliadky. Bol jej zo strany žalobcu adresovaný návrh na vyporiadanie, s ktorým nesúhlasila, lebo nebral do úvahy platenie daní a odvodov z nehnuteľnosti. Zároveň poslala žalobcovi doklad o kúpe a financovaní pozemku z jej peňazí. Dala realitnej maklérke vypočítať sumu, ktorá zostane po odrátaní daní a odvodov a odpočtu sumy 39.558 eur za pozemok, z predajnej sumy 395.000 eur zostalo 238.146,14 eura, teda polovica je 119.073,07 eura pre každého. Preto žalovaná navrhla, že vyplatí žalobcu sumou 120.000 eur a on na ňu prepíše podiel na dome, rodičia predajú svoju nehnuteľnosť a po predaji jej dajú sumu na vyplatenie exmanžela. Rodičia prídu bývať k nej, nakoľko potrebujú opateru a pomoc. Žalobca však s ponukou nesúhlasil. Čo sa týka zariadenia domu, môže si polovicu nechať. Čo sa týka úveru žalobcu, žalovaná namietala, že o úvere sa dozvedela až po rozvode, peniaze v tom čase nepoužil na financovanie domu, v tom čase si kúpil motorku, ktorá stála presne toľko, ako výška úveru a tú neskôr predal. Žalovaná tak nevidí dôvod zaplatiť nejakú časť z tohto jeho úveru.

7.1. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 19.01.2023 uviedol, že po oboznámení sa s listinami založenými na pojednávaní dňa 23.11.2022 nemá zásadné výhrady voči ich obsahu a akceptuje žalovanou predložený zostatok na jej účte v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a. s., kde podľa výpisu predloženého žalovanou je zostatok ku dňa zániku BSM 100,89 eura. 7.2. Žalobca v nadväznosti na žalovanou predložené listiny rozšíril masu BSM o aktíva, a to zostatok na účte žalovanej v SLSP, a.s. vo výške 100,89 eura. Žalobca žiadal tiež zohľadniť vložené finančné prostriedky z výlučného vlastníctva jedného z manželov na nadobudnutie spoločného majetku t.j. finančné prostriedky žalobcu použité na stavbu rodinného domu a príslušenstva nehnuteľnosti patriacej do BSM strán sporu vo výške 90.991,97 eura a finančné prostriedky žalovanej použité na nadobudnutie spoločného majetku - kúpu pozemku vo výške 39.538 eura. V ostatnom zostal rozsah masy BSM nezmenený. žalobca tiež uviedol, že zoznam vecí práv a záväzkov, tak ako sú vyššie uvedené si strany sporu odsúhlasili, resp. tieto nespochybnili, čo vyplýva z doterajšieho dokazovania na súde (výsluch strán na pojednávaní, listinné dôkazy). 7.3. Žalobca navrhol, aby do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to pozemky a stavbu rodinného domu, tiež hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti a zostatok na účte žalovanej v SLSP, a.s. vo výške 100,89 eura. Do výlučného vlastníctva žalobcu žiadal prikázať zostatok na účte žalobcu v Tatra banka, a.s. vo výške 447,85 eura, s tým že žalobca bude povinný zaplatiť zostatok nesplateného bezúčelového úveru vo výške 6.625 eura zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX poskytnutých bankou Tatra banka, a.s. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 255.017 eura, do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a tiež priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania. Alternatívne, aby sa nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobca bude povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 145.843 eur. Žalobca ďalej vo veci uviedol, že žalobca je spoločníkom spoločnosti, ktorá je aktívna, solventná firma, ktorá má zákazky a žalobca súhlasí s tým, aby v stanovenej lehote vyplatil vyrovnávací podiel.

8. Žalobca v záverečnej reči opätovne uviedol, že sa obrátil na súd z dôvodu, že všetky pokusy o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli neúspešné, pričom žalovaná už bola v rámci mimosúdnych pokusov upozornená, že s vyporiadaním BSM sú spojené značné finančné náklady, súdny poplatok prípadne ďalšie náklady spojené s dokazovaním. Žalobca v žalobe samotnej ako aj v ostatných písomných podaniach špecifikoval tzv. masu BSM, t.j. veci a práva, ktoré tvoria BSM. Tieto jednak druhovo označil a jednak uviedol všeobecnú trhovú cenu týchto nehnuteľností ku dňu zániku BSM. Žalovaná žiadnym relevantným spôsobom skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnila, t.j. opis veci, jednak ich všeobecná hodnota a jednak uvedenie finančných prostriedkov, ktorá každá zo strán sporu vniesla do majetku BSM, čo žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila. Jedinou vecou, ktorú žalovaná

napadla bola nie výška, ale podstata tej sumy vložených prostriedkov, čo však zároveň vyvrátila vo svojej výpovedi že vie, že žalobca vložil sumu cca 91.000 eur, ale ona sa teda vôbec nepodieľala na stavbe finančne, na realizácii rodinného domu aj z dôvodu, že nepracovala a nemala žiaden príjem. Jediné čo uviedla, že sa podieľala na projekte a nejakých záhradných prácach, ktoré finančným spôsobom nešpecifikovala. S poukazom na vykonané dokazovanie a hlavne na dôkazy predložené žalobcom, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nevyvrátila, resp. nespochybnila má žalobca za to, že žalobcom uvedenú masu BSM môže súd vyporiadať. Žalobca opätovne uviedol, že nie len pred začatím tohto súdneho konania ale aj počas neho vyvinul maximálne úsilie na to, aby sa zaniknuté BSM vyporiadalo na základe dohody a ku prospechu obidvoch strán sporu. Žalobca navrhol, aby súd vyporiadal BSM tak, ako bolo uvedené v poslednom podaní žalobcu. Žalobca tiež dodal, že čokoľvek sa robilo na dome, tak robili to spoločne, ale financoval to všetko sám. Mohol by rozporovať aj tých 39.000 eur, ktoré vložila žalovaná do pozemku a ktoré jej aj vyplatil, ale už to nechce naťahovať a chce to nechať tak, ako to je, keďže to bolo peklo na zemi.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. U., potvrdením Prima banka Slovensko, a.s. zo dňa 11.11.2021, kúpnou zmluvou zo dňa 03.05.2016, potvrdením Tatra banka, a.s. zo dňa 10.11.2021, výzvou žalobcu na vyporiadanie BSM dohodou zo dňa 17.09.2021 s podacím lístkom, mailovou výzvou zo dňa 14.10.2021, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.04.2021 č. k. XXPc/X/XXXX-XX s doložkou právoplatnosti, mailovou komunikáciou medzi stranami týkajúcou sa predaja nehnuteľnosti zo dňa 27.04.2022, upomienkou zo dňa 19.04.2022, inzerciou rodinného domu s pozemkami na portáli nehnutelnosti.sk zo dňa 08.11.2022, mailom zo dňa 19.10.2022 (týkajúci sa obhliadok nehnuteľnosti a odsúhlasenia predaja nehnuteľnosti), návrhom zmluvy o vyporiadaní BSM, mailovou komunikáciou strán sporu ohľadom mimosúdnej dohody, zostatkom na účte vedenom v SLSP, a.s., platobnými príkazmi na úhradu zo dňa 06.02.2015, kúpnou zmluvou zo dňa 12.01.2015, kúpnou zmluvou č. XXX zo dňa 03.02.2015, zmluvou o dielo č. XXX S zo dňa 03.02.2015, ako aj ostatným obsahom spisu, vykonal výsluch strán sporu a zistil nasledovný vo veci relevantný skutkový stav.

10.1. Strany sporu uzavreli dňa 01.08.2014 manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.04.2021 č. k. XXPc/X/XXXX-XX rozvedené. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2021 a týmto dňom došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 10.2. Počas manželstva sporových strán boli nadobudnuté nehnuteľnosti v katastrálnom území C.K. U., H. C. U., H. Q., I. na E. Č.. XXXX, a to 1/ rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a 2/ pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré boli nadobudnuté stranami sporu na základe kúpnej zmluvy V. XXXX/XXXX I. L.T. XX.XX.XXXX, stavebného povolenia č. XXXX/XXXX zo dňa 29.07.2016, I. a oznámenia o určení súpisného a orientačného čísla č. sp. XXX-XXXX-MIV-JA zo dňa 11.06.2018, Z-XXXX/XXXX. 10.3. Počas manželstva sporových strán boli nadobudnuté nasledovné hnuteľné veci, spočívajúce vo vnútornom zariadení a vybavení rodinného domu, a to 1/ nábytok v obývacej izbe - masív, 2/ nábytok v spálni, 3/ jedálenský stôl a stoličky - masív, 4/ sedacia U súprava, 5/ LCD televízor, 6/ záhradný nábytok - sedačka kreslá stôl a 7/ aku kosačka s nabíjačkou. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú aj finančné prostriedky na účte žalobcu vedeného v Tatra banka, a.s. v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 447,85 eura a finančné prostriedky na účte žalovanej vedenom v SLSP, a.s. v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 100,89 eura. 10.4. Z potvrdenia zo dňa 10.11.2021 vyplýva, že ku dňu 15.06.2021 bola zostatková istina na bezúčelovou úvere č. XXXXXXXXXX poskytnutého peňažným Tatra banka, a.s. žalobcovi (klientovi) vo výške 6.458,65 eura. 10.5. Z inzercie rodinného domu so súp. č. XXXX s pozemkami na portáli nehnutelnosti.sk zo dňa 08.11.2022 a komunikácie medzi stranami týkajúcej sa mimosúdnej dohody vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania sa inzerovali na základe dohody strán za sumu 395.000 eur. 10.6. Z potvrdenia peňažného ústavu Prima banka Slovensko, a.s. zo dňa 11.11.2021 vyplýva, že na účet žalobcu bola dňa 13.05.2016 pripísaná suma vo výške 70.990,97 eura a dňa 06.05.2016 suma vo výške 20.000 eur od I. O., t.j. spolu suma 90.990,97 eura. Z kúpnej zmluvy zo dňa 03.05.2016 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a I. O. ako kupujúcou boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva

č. XXXX pre katastrálne územie C. U. - pozemky a stavba, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu (na základe kúpnej zmluvy podľa V-XXXX/XX zo dňa 04.06.2013 a kolaudačného rozhodnutia na prístavbu) prevedené do výlučného vlastníctva kupujúcej. 10.7. Z platobných príkazov na úhradu zo dňa 06.02.2015 vyplýva, že žalovaná dňa 06.02.2015 vykonala platbu v sume 17.718 eur na účet spoločnosti BQN s.r.o. (uvedený v zmluve) ako zhotoviteľa diela titulom ceny diela na základe zmluvy o dielo č. XXX S zo dňa 03.02.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou ako objednávateľmi a spoločnosťou BQN s.r.o. ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bolo vybudovanie cestnej komunikácie s príslušenstvom, vodovodu a kanalizácie na pozemku. Žalovaná dňa 06.02.2015 platbu v sume 21.840 eur na účet spoločnosti eINVEST, a.s. (uvedený v zmluve) ako predávajúcemu titulom zaplatenia kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy č. XXX. zo dňa 03.02.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou ako kupujúcimi a eINVEST, a.s. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol pozemok zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. U.. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a L. A. ako predávajúcimi a J. B. a D. I. ako kupujúcimi dňa 12.01.2015 vyplýva, že žalovaná previedla nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie K. - pozemok a rozostavanú stavbu realizovanú na základe stavebného povolenia zo dňa 07.08.2009 a liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie K. - spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktoré mala v podielovom spoluvlastníctve 1 k celku na kupujúcich za kúpnu cenu vo výške 48.500 eur pre žalovanú. 10.8. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca komunikoval s žalovanou, že čo komu zostane po rozvode a bol ochotný pristúpiť aj na to, že dom predajú a rozdelia si výťažok, ale so žalovanou sa nedá dohodnúť. K položke zostatku úveru žalobca uviedol, že motorku si nekupoval on, kúpila ju partner na firmu, splácame ju doteraz, úver je v Quatre na 300 eur mesačne, prostriedky z úveru použil na stavbu plotu. Okrem toho vložil všetky firemné peniaze aj súkromné do stavby rodinného domu, žalovaná nemala žiaden príjem. K spôsobu financovania domácnosti počas manželstva žalobca uviedol, že fungovali úplne normálne. Nákup potravín, platenie šekov uhrádzal, žalovaná mala záľubu v maľovaní, kupoval som jej farby, obrazy, dokonca v Amerike mala galériu, kde chcela vystavovať a tam boli mesačné poplatky, všetko šlo z jeho peňazí. Keď predal nehnuteľnosť na H., ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve, bolo to v čase, keď mali kúpený pozemok, že postavia spolu dom. Po predaji nehnuteľnosti na H. si prenajal byt na G., kde sa presťahovala žalovaná aj so svojimi deťmi, on jej dal 40.000 eur po predaji domu a mohla kľudne odísť, to sa samozrejme nestalo, lebo prenajal byt a ona sa tam nasťahovala, on financoval všetko, žalovaná po celý čas nemala žiaden príjem. Pozemok kúpili po spoločnom rozhodnutí, našli inzerát, spojili sa s predajcom na základe obhliadky, žalovaná zaplatila za pozemok, vrátane siete. Zahájil sa proces projekčnej prípravy, stavebného povolenia, všetko samozrejme riešil v konzultácii so žalovanou samozrejme. Zahájil sa proces výstavby, firma Implement bola staviteľ pre objednávateľa - žalobcu, niektoré veci, tie faktúry nie sú úplne za všetko, mnohé veci šli z firmy. Platil to aj z hotovosti, ktorú mal vtedy k dispozícii. Takže veľmi veľa prác odviedli svojimi rukami, či on alebo spolupracovníci, veľa prác vykonali subdodávatelia, chodili tam partie, ktoré bolo treba, ktoré objednával a platil, tak ako ich vykonali. Keď došli peniaze, zobral si úver a tie peniaze som použil na dobudovanie priestorov, kovaný plot, podlahové murovanie. Žalobca uviedol, že pri stavbe rodinného domu žalovaná z času na čas prišla a niečo urobila, napríklad hydroizolačný náter v kúpeľni, pomáhala klásť vonku dlažbu, na stavbu chodila, kontrolovala priebeh. podieľala sa na úprave projektu. Ten mikro úver čo si zobral, ten splatil žalobca, aj všetky nedoplatky na vode atď. Počas trvania manželstva bývali v rodinnom dome okrem žalobu a žalovanej aj jej dve dospelé deti. Najväčšia položka, ktorá bola vložená z výlučných prostriedkov bola cca 91.000 eur, čo žalobcovi zostali z predaja jeho domu, tie použil na rôzne vyplácanie ľudí, materiál, drobný materiál, rôzne veci, čo trebalo kupovať pri stavbe domu, a nie sú to malé položky, takže to bolo použité ako hlavná časť na výstavbu domu, príjem z firmy čo mal, ten bol použitý na výstavby toho domu, firma zaplatila nejaké nákupy materiálov, dohodli sa so spoločníkom, že na konci roka ponechá zisk vo firme. Žalobca uviedol, že by bol ochotný vyplatiť žalovanú, pokiaľ by sa dom prikázal jemu, ideálne by bolo keby sa nehnuteľnosť predala a rozdelili sa peniaze, ale v krajnom prípade áno. Určite ich nemá na účte tie peniaze, ale vie ich zabezpečiť. 10.9. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že fungovanie mali rozdelené tak, manžel bude v práci zarábať a žalovaná sa bude starať o domácnosť. Bývali spolu na H., tam mal ex manžel vysoký úver, ona v tej dobe predávala nehnuteľnosť, ktorú mala ešte s prvým ex manželom. Dostala taký nápad, že z predaja nehnuteľnosti kúpi pozemok, a keby on predal túto nehnuteľnosť na H., tak by z toho mohli postaviť dom a zbavil by sa úveru, ktorý platil, čo sa nakoniec aj podarilo. Akonáhle obdržala peniaze z predaja nehnuteľnosti, tak do týždňa kúpila a vyplatila pozemok, veľmi si už potom nerozumeli a žalovaná chcela predať ten pozemok a chcela od žalobcu odísť, čo jej neumožnil, povedal, že predaj nepodpíše, bola nútená s ním zostať, lebo nemala žiadne prostriedky, aby mohla odísť. Žalovaná pozemok prepísala hneď na obidvoch, keď ho kúpila a čo sa týka stavby domu, čo sa týka stavebného povolenia vybavila

asi 70-80 % vecí, ona chodila všade po úradoch, všetko balila. Keď stavali dom, tak napríklad celé trámy na povale natierala, pomáhala s penetrovaním základov, urobila hydroizolačný náter v kúpeľniach, pomáhala s kladením dlažby okolo domu, so stavbou plota a čo sa týka záhrady, tak okrem jedného stromu a trávnika zasadila všetky stromy a okrem trávnika urobila na 90 % všetko, samozrejme za tie roky, čo boli spolu sa o všetko starala, čo sa týka upratovania, varenia, záhrady, žalobca raz kosil trávnik, ináč všetko robila, dlažbu robila v dome, parkety, maľovala, venovala sa projektu, vymaľovala plot zadný, robila nátery na tehle, ktorou je obložený dom. Nie je pravda, že do rozvodu všetko platil, keďže platila všetko ja od jeho odchodu. Žalovaná uviedla, že napríklad keď sme spolu bývali na Osikovej, hrubou silou ju vyhodil pred dom aj s vecami, zobral jej kľúč, raz nad ňou držal mnou stoličku a chcel ju prizabiť, raz ju chytil pod krk, vyvršoval si svoj neskutočný hnev na mne. Žalovaná ďalej uviedla, že by veľmi rada ostala v tom dome žiť, jej rodičia predávajú teraz nehnuteľnosť a vedela by žalobcovi vyplatiť sumu, ktorú mu ponúkla, pre ňu to nie sú peniaze, je to domov. Samozrejme počas toho obdobia, čo tam nie je sa mi niečo pokazilo, musela niečo nové kúpiť, opraviť, atď., čo bolo potrebné priebežne financovala za tie tri roky plus samozrejme záhradu zveľaďuje, keďže to má rada. Žalobca odišiel tak, že jej to vlastne ani dopredu ani nepovedal a nechal ju doma bez eura aj s ich dvomi psami. Žalovaná ďalej uviedla, že so žalobcom nemali deti, ani sa počas manželstva nestarali o maloleté deti, počas manželstva žalovaná nepracovala, nemala mesačný príjem, doma pracovala, teda starala sa o dom, záhradu a tak. K nákladom uviedla, že kým bývali na H., exmanžel platil účty, v tejto poslednej nehnuteľnosti to bolo asi 160 eur mesačne energie, plus strava, dokopy okolo 400 eur pre obidvoch. Žalovaná potvrdila, že vedela o tom, že žalobca vlastnil pred vznikom BSM nehnuteľnosť v C. U., že ju predal, približne za 200.000 eur, niečo pod dvesto to bolo. Žalovaná potvrdila, že stavbu rodinného domu financoval žalobca, dom stál tých 90.000 eur, zariadenie ako kúpeľne áno, ale nie nábytok a tiež potvrdila, že v inzeráte bol zverejnený tento predmetný dom (ktorý mal stáť 90.000 eur). Žalovaná nespochybnila, že žalobca dal do stavby domu zo svojich výlučných prostriedkov sumu 91.000 eur, spochybnila len tie doklady, tie faktúry. Od rozvodu býva v dome žalovaná a jej deti, majú 29 a 24 rokov.

11.1. V civilnom sporovom konaní stranu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) a svoje tvrdenia aj preukázať má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Samotné tvrdenie určitých skutočností na preukázanie uplatneného nároku či popretie uplatneného nároku nepostačuje. 11.2. Z ustanovenia zároveň vyplýva, že stranu sporu zaťažuje aj procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné a nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom všeobecný súd má možnosť materiálnej korekcie a môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, avšak tento materiálny korektív nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdenia.

12.1. Vo vzťahu k stanoveniu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a hodnoty vyporiadavaných hnuteľných vecí súd vychádzal z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a jeho ďalších vyjadreniach aj z dôkazov ním predložených. Vzhľadom na to, že žalovaná rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov čo sa týka nehnuteľností, hnuteľných vecí a majetkových hodnôt a ich hodnoty účinne nepoprela, súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu, čo sa týka rozsahu aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako aj ich hodnoty v zmysle v spojení s za nesporné a preukázané. Rovnako žalovaná účinne nepoprela výnosy žalobcu do bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 90.990,97 eura a taktiež žalobca nepoprel výnosy žalovanej do bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 39.558 eura. Aj tieto nepopreté skutkové tvrdenia strán súd považoval za nesporné a preukázané. 12.2. V konaní bolo žalovanou popretý len rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov týkajúci sa pasív - úveru v Tatra banka, a.s., kde žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky nadobudnuté úverom

pre žalobcu neslúžili na zveľadenie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale na kúpu motorky.

13.1. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 13.2. Podľa 148 ods. 1 zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 13.3. Podľa ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . 13.4. Podľa ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 13.5. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14.1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňom uzavretia manželstva. a to 01.08.2014 vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a dňom právoplatnosti rozvodu manželstva 15.06.2021 došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 14.2. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli, a teda za aktíva bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd považoval nehnuteľnosti v katastrálnom území C. U., obec C. U., okres Q., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to 1/ rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX a 2/ pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré boli nepochybne nadobudnuté stranami sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva (viď list vlastníctva). Všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená žalobcom na sumu 395.000 eur, pričom táto suma nebola žalovanou rozporovaná a o ktorej výške nemá súd vzhľadom na inzerát, ktorým boli tieto nehnuteľnosti (rodinný dom s pozemkami) ponúkaný na predaj ani pochybnosti. Na tejto sume sa strany sporu v rámci snahy o predaj nehnuteľnosti počas konania samy dohodli. Súd preto považuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností za účelom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva za nespornú a preukázanú. 14.3. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli aj hnuteľné veci nadobudnuté počas trvania manželstva, a to zariadenie a vybavenie rodinného domu (nadobudnutého počas trvania manželstva), konkrétne 1/ nábytok v obývacej izbe - masív, 2/ nábytok v spálni, 3/ jedálenský stôl a stoličky - masív, 4/ sedacia U súprava, 5/ LCD televízor, 6/ záhradný nábytok - sedačka kreslá stôl a 7/ aku kosačka s nabíjačkou, ktorých existenciu žalovaná potvrdila a žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala resp. ich existenciu potvrdila, keď uviedla, že si polovicu zariadenia domu môže žalobca zobrať. Ani zostatková hodnota hnuteľných vecí stanovená žalobcom nebola zo strany žalovanej žiadnym spôsobom rozporovaná, a súd ju tak považuje za nespornú a v konaní za preukázanú. 14.4. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú aj finančné prostriedky na účte žalobcu vedenom v Tatra banka, a.s. vo výške 447,85 eura a finančné prostriedky na účte žalovanej vedenom v SLSP, a.s. v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 100,89 eura (viď potvrdenia). Ako už súd vyššie uviedol, rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov v časti aktív nebol medzi stranami vôbec sporný a vyplýval aj z predložených listinných dôkazov, a preto ho tak aj ustálil. Rovnako nebola sporná a je tak preukázaná aj hodnota aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 14.5. Súd však na rozdiel od tvrdenia žalobcu nezahrnul do masy BSM zostatok bezúčelového úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 6.458,65 eura, keďže žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že išlo o spoločný úver strán sporu alebo že tento bol nadobudnutý žalobcom ako jedným z manželov za trvania manželstva a v konaní nebolo preukázané ani to, že tento sa vynaložil na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve (a nie na veci slúžiace osobnej potrebe či na výkonu povolania žalobcu). V potvrdení zo dňa 10.11.2021 Tatra Banka, a.s. len klientovi - žalobcovi potvrdila zostatok istiny bezúčelového úveru

vo výške 6.458,65 eura ku dňu 15.06.2021, avšak z uvedeného potvrdenia nie je zrejmé, že ide o úver, ktorý vznikol za trvania manželstva. Deň vzniku záväzku ani dlžník z tohto potvrdenia nevyplýva, pričom žalobca nepredložil iné listiny, ktoré by jeho tvrdenia týkajúce sa zahrnutia do pasív preukázali (napr. úverovú zmluvu). V tomto smere súd uvádza, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý ak žiada, aby bola pohľadávka zahrnutá do pasív bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí preukázať, že pohľadávka vznikla v čase trvania manželstva, čo sa nestalo, a preto súd nemohol túto pohľadávku zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle . Súd dodáva, že žalovaná v konaní spochybňovala resp. rozporovala práve (a jedine) tento úver žalobcu.

15.1. Po ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa súd zaoberal rozsahom výlučných finančných prostriedkov, ktoré tá ktorá strana vynaložila na nadobudnutie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda v akej výške boli použité výlučné prostriedky žalobcu a žalovanej na spoločný majetok. V tomto smere si žalobca uplatnil sumu vo výške 90.990,70 eura, ktoré boli žalobcom vynaložené na stavbu domu a žalovaná sumu vo výške 39.558 eura, ktoré boli žalovanou vynaložené na kúpu pozemku a vybudovanie inžinierskych sietí na pozemku. Súd uvádza, že výnosy je možné zohľadniť len v prípade, ak majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov stále existuje, čo v uvedenom spore je splnené, keďže tak vnosy žalobcu ako aj žalovanej boli použité na nadobudnutie nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sú zároveň aj predmetom vyporiadania. Nárok na náhradu finančných prostriedkov jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný a ktoré sa v spoločnom majetku prejavujú, pričom na vynaloženie týchto finančných prostriedkov jedného z manželov sa prihliada pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Súd preto skúmal, či išlo o finančné prostriedky, ktoré patrili výlučne jednému z manželov, či vec, do ktorej boli finančné prostriedky vložené stále existuje a je predmetom vyporiadania a tvorí predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2014 sp. zn. ). 15.2. Vo vzťahu k finančným prostriedkom vynaloženým žalobcom na stavbu rodinného domu súd uvádza, že z potvrdenia peňažného ústavu Prima banka Slovensko, a.s. zo dňa 11.11.2021 v spojení s kúpnou zmluvou zo dňa 03.05.2016 (viď bližšie bod 10.6. odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 90.990,97 eura pochádzali výlučne z jeho vlastných (oddelených) zdrojov získaných predajom nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, pričom medzi stranami nebolo sporné, že žalobca na stavbu rodinného domu finančné prostriedky v takejto sume aj vynaložil. Žalobca tvrdil a žalovaná pri svojej výpovedi tiež potvrdila, že žalobca mal pred uzavretím manželstva nehnuteľnosti v Chorvátskom U., ktoré predal a predajom získal finančné prostriedky, a že žalobca financoval stavbu rodinného domu, ktorý je predmetom vyporiadania s tým, že dal so stavby rodinného domu z výlučných prostriedkov sumu cca 91.000 eur. Súd preto uzavrel, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné zohľadniť uplatnené a preukázané výnosy žalobcu v sume 90.990,97 eura. 15.3. Vo vzťahu k finančným prostriedkom vynaloženým žalovanou na nadobudnutie pozemku a vybudovanie inžinierskych sietí na tomto pozemku súd uvádza, že z platobných príkazov zo dňa 06.02.2015 v spojení so zmluvou o dielo zo dňa 03.02.2015 a kúpnymi zmluvami zo dňa 03.02.2015 a 12.01.2015 (viď bližšie bod 10.7. odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 39.558 eur pochádzali výlučne z jej vlastných (oddelených) zdrojov získaných predajom nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve, pričom žalovaná aj žalobca potvrdili, že na kúpu pozemku a na vybudovanie inžinierskych sietí na pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov boli použité výlučné prostriedky žalovanej. Súd preto uzavrel, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné zohľadniť uplatnené a preukázané výnosy žalovanej vo výške 39.558 eur.

16.1. Žalobca pôvodným návrhom žiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať tak, že nehnuteľnosti (rodinný dom s pozemkami) vrátane vnútorného vybavenia a zariadenia (špecifikovaného vyššie) by súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou výplaty vyrovnacieho podielu žalobcovi s čím žalovaná vyslovila súhlas, keď v spore uviedla, že by chcela dom nadobudnúť, keďže v ňom býva a je to jej domov. Následne žalobca navrhol aj alternatívu, že nehnuteľnosti vrátane vnútorného vybavenia a zariadenia by súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou výplaty žalovanej s tým, že finančné prostriedky na zaplatenie vyrovnacieho podielu má k dispozícii. Súd sa preto zaoberal tým, komu má nehnuteľnosti a hnuteľné veci v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva pripadnúť, pričom súd sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov riadil nasledovnými úvahami.

16.2. Rodinný dom so súpisným číslom XXXX, pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže žalovaná v ňom má vedený trvalý pobyt a podľa zhodného tvrdenia strán tento rodinný dom aj obýva. Súd preto zohľadnil pôvodný návrh žalobcu uvedený v žalobe a doplnení žaloby, ako majú byť nehnuteľnosti vyporiadané a tiež návrh žalovanej, ktorá o nehnuteľnosti od počiatku prejavovala záujem a výslovne uviedla, že chce v dome zotrvať, keďže je to jej domov. Rovnako súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej hnuteľné veci pozostávajúce zo zariadenia a vybavenia domu, ktoré podľa svojej povahy slúžia užívaniu domu a súdu sa preto javilo ako vhodné, aby hnuteľné veci boli prikázané žalovanej spolu s nehnuteľnosťami. Alternatívny petit o prikázaní nehnuteľnosti žalobcovi súd nevyhodnotil ako vyhovujúci, a to jednak z dôvodu, že rodinný dom obýva žalovaná, ktorá oň prejavila záujem, žalobca tam už niekoľko rokov nebýva a naviac za situácie, že žalobca prikázanie nehnuteľností žalobcovi ako alternatívu navrhol až po pojednávaní, ktoré bolo odročené za účelom mimosúdnych rokovaní v nadväznosti na neochotu žalovanej vykonať pôvodne dohodnutý predaj. Súd pri vyhodnotení toho, komu nehnuteľnosť prikázať zohľadnil najmä záujmy strán a spravodlivé usporiadanie vzťahov aj s ohľadom na užívanie nehnuteľnosti žalovanou a jej právo na obydlie s tým, že žalobca potrebu zabezpečenia obydlia v rámci konania ani netvrdil. 16.3. Čo sa týka finančných prostriedkoch na účtoch patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prihliadol na to, v koho prospech je účet vedený (t.j. kto je majiteľom účtu) a do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva existujúci zostatok na účte žalobcu v Tatra banka, a.s. vo výške 447,85 eura a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal zostatok na účte žalovanej v SLSP, a.s. vo výške 100,89 eura. Súd uvádza, že takéto rozdelenie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa súdu javí ako spravodlivé a najmä zohľadňujúce záujmy a potreby strán sporu.

17.1. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vychádzal predovšetkým zo zásady rovnosti podielov manželov v zmysle . 17.2. Žalovanej boli do výlučného vlastníctva prikázané nehnuteľnosti, hnuteľné veci a majetkové hodnoty v celkovej hodnote 400.600,89 eura (rodinný dom a pozemky spolu v hodnote 395.000 eur, hnuteľné veci v rodinnom dome v hodnote 5.500 eur a finančné prostriedky na účte v sume 100,89 eur). Čo sa týka trhovej hodnoty nehnuteľností a zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí súd odkazuje na zistený skutkový stav uvedený vyššie, kde je popísané ako súd postupoval pri zisťovaní hodnoty nehnuteľností, hnuteľných vecí a majetkových hodnôt. Žalobcovi boli do výlučného vlastníctva prikázané finančné prostriedky v celovej výške 447,58 eura. 17.3. K výpočtu vyrovnávacieho podielu titulom vyplatenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd uvádza: žalovaná by mala zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania sumu 200.300,44 eura, čo je polovica z hodnoty vyporiadavaných nehnuteľných a hnuteľných vecí a majetkových hodnôt a od tejto sumy je potrebné odpočítať polovicu hodnoty finančných prostriedkov, ktoré boli prikázané žalobcovi, teda 223,92 eura, čo predstavuje sumu 200.076,52 eura. Vzhľadom na výnosy žalobcu a žalovanej je k tejto sume potrebné prirátať sumu 90.990,97 eura ako sumu výnosov vynaloženú žalobcom a odpočítať sumu 39.558 eur ako výnosy vynaložené žalovanou. Výpočet sumy z titulu vyporiadania BSM, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi je nasledovný: 200.076,52 + 90.990,97 - 39.558 = 251.509,49 eura. Túto sumu je žalovaná povinný zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania. Súd dodáva, že výpočet predostretý žalovanou nezodpovedá hodnote bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podielom manželov. 17.4. Súd vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej týkajúcim sa starostlivosti o domácnosť považuje za potrebné dodať, že aj keď si uvedomuje, že by pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva má súd zohľadniť aj skutočnosti, ako sa každý z manželov staral o rodinu a zohľadniť aj starostlivosť o spoločnú domácnosť, tieto v konaní nemal dôvod finančne zohľadniť, a to jednak z dôvodu, že počas manželstva strany sporu nevychovávali spoločne maloleté deti a tiež s poukazom na to, že strany v rámci výsluchu potvrdili, že žalobca sa staral o domácnosť po finančnej stránke, keďže pracoval a mal príjem a žalovaná sa starala o chod domácnosti spočívajúci v osobnej starostlivosti. Súd tak uzavrel, že v rámci manželstva sa tak žalobca ako aj žalovaná podieľali na zveľaďovaní a udržiavaní majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci svojich možností a schopností. Naviac ani žalobca ani žalovaná si v konaní starostlivosť o rodinu, domácnosť či udržiavanie spoločných vecí žiadnym spôsobom finančne neocenili (v tomto smere si nesplnili povinnosť tvrdenia).

18. S ohľadom na výšku vyrovnacieho podielu, ktorú má žalovaná povinnosť žalobcovi vyplatiť, súd s poukazom na ustanovil dlhšiu, a to 120-dňovú lehotu

na splnenie uloženej povinnosti, plynúcu od právoplatnosti rozsudku, pričom vzhľadom na to, že sám žalobca navrhol lehotu 90 dní, táto skutočnosť nespôsobí žalobcovi neprimeranú ujmu.

19. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011 sp. zn. ). Vo svetle uvedeného sa súd nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu napr. daňovými a odvodovými povinnosťami, nakoľko tieto nesúvisia s predmetom sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pri vyporiadaní sa nezohľadňujú. Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj osobitne vyhodnotil.

20.1. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení a tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pokiaľ ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadne výslovné pravidlo, ktoré by konanie vynímalo z pôsobnosti neobsahuje. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne než extenzívne. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda namieste vychádzať z a uplatniť základné pravidlo, a to je zásada úspechu vo veci. Posúdenie úspechu strany v spore o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzhľadom k jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať s matematickou presnosťou. Pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto spore je potrebné prihliadať tiež na postoje oboch strán v priebehu súdneho sporu. 20.2. Žalobca sa voči žalovanej domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo v súlade s návrhom žalobcu len s výnimkou pasív (pohľadávky z bezúčelového úveru, ktorú súd na rozdiel od žalobcu do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrnul). Žalobca bola teda v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (vo zvyšku) úspešný, súd rozhodol v súlade s jej procesným návrhom a rozdelil majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak ako to žalobca v žalobe žiadal, a preto súd uzavrel, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania prináleží. Súd zohľadnil aj pasivitu žalovanej vo vzťahu k predžalobným návrhom žalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, návrhov žalobcu už v rámci konania a tiež správanie žalovanej a má za to, že by nebolo spravodlivé, ak by si žalobca, ktorý bol kvôli neochote žalovanej nútený podať žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vzhľadom na trojročnú lehotu v zmysle ), hradil trovy konania sama. Podľa názoru súdu nie je dôvod na aplikáciu , keďže prejednávaný spor svojim predmetom nie je ničím výnimočný a podľa názoru súdu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalobcovi náhradu trov konania priznať. Súd tak dospel k záveru, že žalobcovi vzhľadom na jeho úspech v spore patrí proti žalovanej náhrada trov konania v celom rozsahu, a preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 20.3. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

21. O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu v zmysle o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.