Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/29/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: B. L., H..XX.XX.XXXX, R. C. H. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. X. K., právne zastúpená Mgr. Robert Kutiš, PhD., LL.M. advokát so sídlom Slovenských partizánov 1130/50, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanej: P. L., Q.. C., H..XX.XX.XXXX, R. C. E. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. X. K., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Gelatka, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 46 633 154, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Ž., a to bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku KNC parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1530 m2, v podiele 1/1 - ina spolu so spoluvlastníckym podielom XXX/XXXXX - ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku, zapísaných Okresným úradom Ž., katastrálnym odborom na LV č. XXXX.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina elektronicky dňa 22.04.2022 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Ž., a to bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku KNC parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1530 m2, v podiele 1/1 - ina spolu so spoluvlastníckym podielom XXX/XXXXX - ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku, zapísaných Okresným úradom Ž., katastrálnym odborom na F. Č.. XXXX a nahradenia trov konania.

2. Žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako darca a žalovaná ako obdarovaná uzatvorili dňa 08.06.2011 darovaciu zmluvu a následne dňa 02.09.2011 i dodatok č. 1 k darovacej zmluve, na základe ktorých sa žalovaná vkladom do katastra nehnuteľností stala výlučnou vlastníčkou (v spoluvlastníckom podiele 1/1) nasledovného nehnuteľného majetku: bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným č. XXXX postavenom na pozemku parc. reg. KNC č. XXXX (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 1530 m2, k. ú. Ž., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXX. Žalovaná sa ako obdarovaná po poskytnutí daru zo strany žalobcu ako darcu - najmä od mája roku 2019 správala k žalobcovi, ako i k členom jeho rodiny, najmä k spoločnej dcére žalobcu a žalovanej tak, že tým boli hrubo porušené dobré mravy, čo vyplýva najmä z nasledovných skutočností. Žalobca a žalovaná počas manželstva vložili do fondov na meno žalovanej finančné prostriedky vo výške 10.000,- EUR. Žalovaná bez vedomia a súhlasu žalobcu, predmetné finančné prostriedky v celom rozsahu previedla na svoj súkromný bankový účet, na ktorý žalobca nemal a ani nemá prístup. Uvedené pritom žalobca zistil

len náhodou, len niekoľko dní pred podaním návrhu na rozvod zo strany žalovanej, keď sa žalovaná telefonicky radila ohľadom financií a BSM so svojou sestrou a následne, zrejme omylom nechala dokumenty potvrdzujúce tieto transakcie voľne prístupné na stole. Žalobca následne opakovane, a to najskôr ústne - po tom, ako žalovaná podala návrh na rozvod (a opakovane počas celého trvania rozvodu), a neskôr formou SMS správy zo dňa 26.03.2021 a písomne listom zo dňa 08.04.2021 žiadal žalovanú o vydanie polovice týchto finančných prostriedkov, t.j. sumy vo výške 5 000,- EUR a to najmä z toho dôvodu, že žalobca po tom, ako žalovaná podala návrh na rozvod, si musel finančne zabezpečiť základné životné potreby (nákupy liekov, potravín a financovanie liečby a pod.), a neskôr sa žalobcovi i výrazne zhoršil zdravotný stav a žalobca prislúchajúcu polovicu predmetných finančných prostriedkov potreboval na krytie nákladov spojených so zhoršeným zdravotným stavom, o čom žalobca žalovanú riadne informoval. Napriek uvedenému, a napriek skutočnosti, že žalobca má nárok na vydanie predmetných finančných prostriedkov, tieto mu žalovaná bez akéhokoľvek odôvodnenia odmietla vydať a tieto mu ani do dnešného dňa v nijakom rozsahu nevydala. Odmietavý postoj žalovanej k vydaniu týchto finančných prostriedkov pritom znamenal, že žalobca bol v mesiacoch júl 2019 (po podaní návrhu na rozvod) a november 2019 (po tom, ako bol absolútne nevhodným spôsobom opakovane „vysťahovaný“ žalovanou z miesta ich predchádzajúceho spoločného bydliska) nútený si za účelom obstarania svojich životných potrieb zobrať viaceré značne nevýhodné úvery, ktoré musí teraz ako dôchodca splácať, a to zo svojho starobného dôchodku, ktorý je jeho jediným príjmom. O týchto skutočnostiach pritom žalovaná mala vedomosť už v čase, keď žalobca prvý krát žiadal žalovanú o vydanie vyššie uvedenej sumy (po podaní návrhu na rozvod zo strany žalovanej), a prosby žalobcu, aby sa žalobca mohol vyhnúť zbytočnému zadĺženiu žalovaná úplne ignorovala. Žalovaná vo vzťahu k svojim finančným záväzkom voči žalobcovi pritom postupuje schválne tak, aby mu čo najviac sťažila udržanie si aspoň základnej finančnej stability a čo najviac mu (finančne) sťažila jeho bývanie. Hoci sa žalovaná v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2011 k darovacej zmluve zo dňa 08.06.2011 zaviazala k tomu, že sa bude na úhrade nákladov spojených s predmetom daru podieľať v jednej polovici (resp., že sa na ich úhrade bude so žalobcom podieľať rovnakým dielom) a žalobca po podaní návrhu na rozvod a najmä po presťahovaní sa do predmetného bytu o toto opakovane žalovanú žiadal, túto povinnosť si žalovaná v nijakom rozsahu neplní a na úhrade nákladov spojených s predmetom daru sa podieľa výlučne žalobca. Žalovaná okrem uvedeného žalobcovi ako darcovi dlhodobo neposkytuje nijakú pomoc v chorobe a starobe. Napriek skutočnosti, že žalovaná má vedomosť o zdravotných problémoch žalobcu (najmä s chrbticou, bedrovými kĺbmi, zubami a pod.), neposkytuje mu nijakú, ani len elementárnu pomoc, pričom jeho opakované prosby o pomoc vo väčšine prípadov úplne ignoruje (ako napr. žalobcovu SMS zo dňa 26.03.2021, na ktorú žalovaná nijako nereagovala) alebo mu výslovne pomoc odmieta poskytnúť (ako napr. dňa 18.11.2021, kedy žalobca formou SMS správy poprosil žalovanú o pomoc v súvislosti s jeho zdravotnými problémami a poprosil ju, aby mu pomohla dostať sa na urgentný príjem pre výrazné bolesti bedrového kĺbu, čo mu výslovne odmietla s tým, že si má zavolať sanitku). V dôsledku ignorácie žalovanej bol žalobca napr. nútený pristúpiť len k dočasnému riešeniu svojich problémov so zubami (ktoré mu spôsobujú značný diskomfort pri prijímaní potravy a bolesti), resp. dňa 18.11.2021 bol ponechaný bez akejkoľvek pomoci až do času, kedy dcéra žalobcu a žalovanej mohla prísť z práce a pomôcť mu obriadiť sa a dostaviť sa na vyšetrenie do nemocnice, v dôsledku čoho bol ponechaný absolútne bez pomoci po dobu takmer 7 a pol hodiny, počas ktorých nemohol vykonávať hygienické potreby, či najesť sa, pretože nemohol sám vstať z postele. Žalovaná rovnako voči žalobcovi a ich spoločnej dcére, od podania návrhu na rozvod žalovanou (t.j. od mesiaca máj 2019) vystupuje opakovane nepriateľsky, vulgárne, ponižujúco a dokonca spoločnú dcéru žalobcu a žalovanej aj fyzicky napadla, a to dokonca i za prítomnosti svedkov. Po prvý krát došlo k fyzickému napadnutiu dcéry žalobcu žalovanou za prítomnosti svedkov dňa 07.11.2019, kedy dcéru žalobca poprosil, aby mu za neho pobalila veci, po tom, ako ho žalovaná definitívne vyhodila z bytu, v ktorom ako manželia spoločne bývali a odmietla ho vpustiť dnu. Dcéra s uvedeným súhlasila, s tým, že celý proces prebiehal tak, že žalobca dcére povedal, kde má svoje osobné veci a ďalej čakal na chodbe bytového domu, pri otvorených vchodových dverách do bytu a dcéra spolu so svojim priateľom (súčasným manželom) žalobcovi balila ním požadované osobné veci. Počas toho, ako mu dcéra balila osobné veci a dopytovala sa na jeden z dvoch tabletov, ktoré boli v domácnosti sa žalovaná začala ich spoločnej dcére vyhrážať, že „poletí“, na čo nadviazala hrozbou rozbitím dcérinho nosa a následne po tom, ako svoju dcéru vulgárne atakovala túto i fyzicky napadla. Nakoľko žalovaná už predtým voči dcére opakovane v spoločnej domácnosti vystupovala výrazne agresívne a vyhrážala sa jej opakovane fyzickým násilím, dcéra žalobcu a žalovanej si za účelom vlastnej ochrany, ako obete dlhotrvajúcich vyhrážok a útokov matky spustila po prosbe otca o zbalenie vecí nahrávanie zvuku na mobilnom telefóne, v dôsledku čoho je predmetný incident celý zvukovo zaznamenaný. Okrem toho bol priamym svedkom predmetného

incidentu i manžel dcéry žalovanej. Extrémne vulgárne napadla žalovaná dcéru žalobcu a žalovanej pred svedkom - jej súčasným manželom i cca po mesiaci od tohto incidentu, koncom roku 2019, následne ju však fyzicky nenapadla, ale napadla priamo žalobcu. Žalovaná spoločnú dcéru žalobcu a žalovanej neskôr dokonca svojvoľne vysťahovala z predchádzajúcej spoločnej domácnosti žalobcu a žalovanej s odôvodnením, že sa žalovaná chce venovať sebe a svojim astrálnym koníčkom, dala spoločnej dcére žalobcu a žalovanej ultimátum, aby sa v určitej lehote vysťahovala z domácnosti, kde prežila takmer celý svoj život a následne žalovaná svoju matku (starú mamu spoločnej dcéry žalobcu a žalovanej) požiadala, aby dcére žalobcu a žalovanej zrušila jej trvalý pobyt v predmetnom bydlisku (ktorého vlastníckou je matka žalovanej), čo žalovaná spoločnej dcére žalobcu a žalovanej oznámila formou SMS správy. Žalovaná okrem uvedeného o žalobcovi a o spoločnej dcére žalobcu a žalovanej verejne rozširuje absolútne nepravdy - napr. lživo ich dcéru pred spoločnými rodinnými známymi (najmä nastávajúcou svokrou) obvinila z krádeže šperkov (pravdepodobne v záujme poškodiť jej vzťah s jej súčasným manželom), alebo vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s incidentom zo dňa 22.12.2019 uviedla absolútne lživé tvrdenia v záujme uškodiť mu - privodiť mu stíhanie za priestupok/trestné stíhanie - čo sa potvrdilo v priebehu šetrenia priestupku, keď príslušný správny orgán rozhodnutím č. s. X.-T.- X.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 18.08.2020 zastavil stíhanie za priestupok voči žalobcovi z dôvodu, že skutočnosti, ktoré žalovaná vo vzťahu k žalobcovi uviedla, sa nijako nepreukázali). Žalovaná sa tak objektívne lživým spôsobom snaží žalobcovi, ako i ich spoločnej dcére uškodiť, prípadne žalobcu a ich spoločnú dcéru pred tretími osobami ponížiť. Podľa Čl. V bod 2. darovacej zmluvy: „Obdarovaný si je vedomý toho, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak by sa obdarovaný k nemu alebo k členom jeho rodiny správal tak, že by tým hrubo porušoval dobré mravy.“ Žalobca v podanej žalobe ďalej poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn. . sp. zn. , sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.06.2008 ako aj rozsudok OS Žilina sp. zn. . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že žalovaná sa ako obdarovaná voči žalobcovi ako darcovi, ako i k členom jeho rodiny, najmä k spoločnej dcére žalobcu a žalovanej - P.. B. L.Í. správala tak, že tým boli hrubo porušené dobré mravy, žalobca adresoval žalovanej list označený ako „Výzva na vrátenie daru“ zo dňa 29.11.2021, ktorý bol žalovanej doručený dňa 02.12.2021, a ktorým žalobca vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutého daru. Doručením predmetnej výzvy žalovanej došlo k zrušeniu darovacej zmluvy (vrátane dodatku č. 1 k darovacej zmluve), čím sa obnovilo vlastnícke právo žalobcu ako darcu k daru s účinkami ex nunc, čo potvrdzuje i konštantná judikatúra vrcholových súdov SR a ČR (viď napr. vyššie uvedený rozsudok NS SR sp. zn. , alebo vyššie uvedené rozhodnutia NS ČR , ). Žalobca predmetnou výzvou vyzval žalovanú i na mimosúdne vrátenie daru, avšak žalovaná na mimosúdny pokus žalobcu o vrátenie daru nijako nereagovala. Nakoľko žalovaná na predmetnú výzvu žalobcu o vrátenie daru nijako nereagovala, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pred podaním žaloby na súd v záujme na mimosúdnom vyriešení veci zaslal príslušnému Okresnému úradu Žilina, katastrálnemu odboru list označený ako „ Oznámenie v súvislosti s výzvou na vrátenie daru - zrušenie darovacej zmluvy“ zo dňa 13.12.2021. Na predmetný list žalobcu resp. právneho zástupcu žalobcu reagoval príslušný Okresný úrad Ž., katastrálny odbor listom zo dňa 07.03.2022, z ktorého je zrejmé, že príslušný okresný úrad, katastrálny odbor v tejto veci de facto odmietol konať a žalobcu odkázal so žalobou na súd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je výlučným vlastníkom (v spoluvlastníckom podiele 1/1) daru - bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným č. XXXX postavenom na pozemku pare. reg. KNC č. XXXX (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 1530 m2, k. ú. Ž., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXX. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení (na podaní tejto určovacej žaloby) je daný už tým, že napriek skutočnosti, že žalobca je legitímnym vlastníkom daru (v spoluvlastníckom podiele 1/1) z titulu splnenia všetkých zákonných podmienok na vrátenie daru, na príslušnom liste vlastníctva príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru je ako výlučná vlastníčka daru stále vedená žalovaná (v spoluvlastníckom podiele 1/1), pričom tento stav objektívnej právnej neistoty žalobcu pritom nemožno odstrániť inak, než určovacím výrokom súdu, nakoľko bez tohto určenia je vlastnícke právo žalobcu k daru ohrozené a jeho neisté právne postavenie bude bez takéhoto určenia naďalej pretrvávať. Nakoľko žalovaná napriek výzve žalobcu odmietla pristúpiť k mimosúdnemu vráteniu daru, žalobca týmto žiadal konajúci súd, aby zaviazal žalovanú k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

3. Dňa 31.05.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe, v ktorom uviedla, že žalobu odmieta v celom rozsahu, nakoľko ju nepovažuje za dôvodnú. Tvrdenia, ktoré uvádza žalobca, nie sú pravdivé. Podľa zhodného názoru teórie aj súdnej praxe (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené

v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 88/1998) dochádza k zániku darovacieho vzťahu podľa už na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Jednostranný právny úkon darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru voči obdarovanému, je teda tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje, že momentom, keď prejav vôle, ktorým sa darca domáha vrátenia daru, dôjde do sféry obdarovaného, obnovuje sa vlastnícke právo darcu, pretože týmto okamihom zanikne právny vzťah z darovania. V tomto smere žalovaná poukázala aj na ďalšie súdne rozhodnutia a v nich obsiahnuté závery, ako má darca postupovať po výzve na vrátenie daru, a to uznesenie NS ČR z 26.05.2004, sp. zn. , R 38/1992, R 17/1972. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia žalovaná poukázala, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ale mal žalovať na vypratanie nehnuteľnosti alebo sa mal domáhať ochrany svojich práv správnou žalobou proti okresnému úradu, katastrálnemu odboru (žalobca sám píše v liste zo dňa 13.12.2021 adresovanom katastru, že mňa ako obdarovanú mal kataster vyzvať na podanie žaloby, ak s výzvou na vrátenie daru nesúhlasím, pričom kataster podľa môjho názoru postupoval absolútne nezákonne, ak žiadal uzatvoriť dohodu o vrátení daru, lebo tá by bola absolútne neplatná, keďže obdarovaný stráca vlastnícke právo okamihom doručenia výzvy na vrátenie daru a dôvodnosť tejto výzvy by uznal podpisom zmluvy - nikto nemôže previesť na druhého viac práv, než sám má). Žalobca priložil k žalobe výzvu na vrátenie daru zo dňa 29.11.2021 spolu s podacím lístkom, z ktorého vyplýva, že sa jednalo o zásielku s doručenkou a do vlastných rúk. Okrem toho žalobca predložil aj výpis zo sledovania zásielky, kde je uvedené, že táto bola doručená dňa 02.12.2021. K tomu žalovaná uviedla, že uvedenú zásielku neprevzala, čiže žalobca jej ju nedoručil. Poukázala tiež na skutočnosť, že doručenka ako taká nebola žalobcom predložená ako dôkaz, a to zrejme z dôvodu, že je na nej podpis inej osoby a nie žalovanej. Na to, aby došlo k obnoveniu vlastníckeho práva darcu, musí doručiť výzvu na vrátenie daru obdarovanému. Pokiaľ darca doručenie nepreukáže, musí súd žalobu zamietnuť. K dôvodom, od ktorých žalobca odvodzuje svoje právo na vrátenie daru (údajné správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi), je v prvom rade potrebné uviesť, že manželstvo strán sporu nebolo harmonické a žalovaná sa ho rozhodla ukončiť z dôvodu, že žalobca ju neustále ponižoval, nadával jej a psychicky ju týral. V dôsledku jeho nevhodného správania sa u žalovanej rozvinuli depresie a musela sa podrobiť psychiatrickej liečbe. Bohužiaľ, ich dcéra B. sa pridala na stranu žalobcu (najmä po tom, čo sa musel odsťahovať zo spoločnej domácnosti), čo žalovanú veľmi ranilo. Správanie žalovanej bolo vždy len reakciou na zlé správanie žalobcu či dcéry voči nej. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca tvrdí, že mu neprispieva na byt, hoci sa k tomu zaviazala v dodatku č. 1 k darovacej zmluve - v prvom rade namietala, že toto ustanovenie je pre ňu nejasné, lebo nie je nikde definované, čo sa považuje za náklady na byt a teda na čo má vlastne prispievať (ustanovenie považuje za neplatné). Žalovaná zaplatila z peňažných prostriedkov patriacich do jej výlučného vlastníctva rekonštrukciu bytu, ktorá bola vo výške najmenej 7.000,- EUR, vtedy žalobca neprispel nič. Navyše žalobca odniesol proti jej vôli z ich posledného spoločného bydliska na E. XX N. Ž. takmer všetko bytové vybavenie a žalovaná si ho musela dokupovať, aby mohla normálne žiť. Toto všetko pre ňu predstavovalo značné výdavky, v dôsledku ktorých nebola schopná financovať ďalšie náklady spojené so sporným bytom. Okrem toho poukázala na skutočnosť, že žalobca má pravidelný príjem (starobný dôchodok), ktorý je podľa jej názoru vyšší, než jej príjem, z ktorého musí hradiť všetky náklady spojené s vlastným bývaním, ošatením, hygienou, stravou a pod.. Napokon uviedla, že nepodieľanie sa na nákladoch na sporný byt, ako to tvrdí žalobca, nemôže byť konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi, maximálne sa môže jednať o porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré nie je dôvodom na vrátenie daru. Žalobca žiadal vyplatenie sumy 5.000,- EUR

- čiastka 10.000,- EUR, ktorú žalovaná previedla na jej osobný účet, boli jej výlučné peňažné prostriedky, preto nesúhlasila, že by žalobcovi zamedzila s nimi disponovať. Žalobca si v žalobe odporuje, keď raz uvádza, že to boli peniaze pre dcéru a inde, že si ich údajne odložili pre seba na horšie časy. Žalobca tvrdí, že si za tých 5.000,- EUR chcel zabezpečiť základné životné potreby (potraviny, lieky, liečbu), ale on je poberateľom starobného dôchodku, ktorý je vyšší než príjem žalovanej. Okrem toho žalobca tieto svoje potreby nešpecifikoval ani nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno. Navyše uviedla, že zdravotná starostlivosť je na Slovensku hradená z verejného zdravotného poistenia. Taktiež považovala za dôležité poukázať na tú skutočnosť, že žalobca predal pred rozvodom manželstva rodičovský dom, za ktorý dostal 30.000,- EUR, žalovaná je teda presvedčená, že mal dostatok vlastných prostriedkov na úhradu svojich nákladov a pokiaľ tieto peniaze nehospodárne utratil, tak to neznamená, že je ho povinná do smrti živiť. V dôsledku darovania nevzniká obdarovanému voči darcovi vyživovacia povinnosť ani povinnosť sa o neho osobne starať. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedla, že žalobca jej zaslal SMS, aby mu pomohla dostať sa na urgent - žalovaná žalobcovi slušne odpísala, že nie je doma a nemôže mu pomôcť, rozhodne ho podľa jej vyjadrenia hrubo neodmietla a neignorovala, nebol to prejav jej neochoty. Z ambulantného nálezu zo dňa 18.11.2021 nevyplýva, že by sa žalobca nemohol

hýbať, naopak objektívny nález hovorí o antalgickom postoji a chôdzi (snahe vyhnúť sa bolesti), teda, že žalobca chodil. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa jej názoru, jej žalobca túto SMS správu zaslal účelovo, aby si vyrobil dôkaz o údajnom neposkytovaní pomoci v starobe a chorobe, o čom svedčí aj fakt, že reálne by mu ani nijako pomôcť nemohla, keďže ak sa skutočne nemohol zdvihnúť z postele, tak by jej ani neprišiel otvoriť dvere do bytu a ona by sa teda k nemu nedostala, ďalej žalobca váži podľa jej odhadu okolo 100 kg, preto by ho nedokázala zdvihnúť z postele ani prenášať po byte a napokon uviedla, že nevlastní motorové vozidlo ani nemá vodičský preukaz, preto by ho nemala ako dostať z bytu do nemocnice. Zavolanie sanitky jej preto príde ako jediné reálne a rozumné riešenie. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že odmieta nepriateľské správanie, vulgarizmy, fyzické ataky voči žalobcovi či dcére ako nepravdivé, v skutočnosti ona sa musela brániť voči agresívnemu správaniu žalobcu (o čom urobila oznámenie na polícii - priestupok nebol žalobcovi preukázaný, lebo sa ho zastala dcéra), žalobca ju dlhoročne psychicky týral, čo sa odrazilo aj na jej zdravotnom stave. Správanie žalovanej bolo len reakciou na zlé správanie žalobcu či dcéry voči nej. Žalobca v žalobe označil ako dôkaz aj nejaký audiozáznam, ktorého obsah žalovaná nepozná. Žalovaná uviedla, že nemala vedomosť o tom, že si ju žalobca alebo ktokoľvek iný nahrával, preto považuje takýto dôkaz za nezákonný a nepoužiteľný v tomto konaní. Navyše nahrávka môže byť vytrhnutá z kontextu, mohli jej predchádzať najrôznejšie udalosti, provokácie zo strany žalobcu a pod., a preto bez poznania kontextu, za ktorého vznikla, nemožno objektívne vyhodnotiť jej obsah. Žiadala preto, aby súd nahrávku ako dôkaz nepripustil a nevykonal. K rozširovaniu lží o žalobcovi a ich spoločnej dcére žalovaná uviedla, že po podaní návrhu na rozvod manželstva sa žalobca musel odsťahovať zo spoločnej domácnosti do sporného bytu, pričom si odniesol aj proti jej vôli z posledného spoločného bydliska množstvo zariadenia domácnosti a dcéra mu v tom pomáhala. Po čase žalovaná zistila, že jej zmizli aj nejaké šperky, preto ich podozrievala, že ich odniesli oni. Pokiaľ o tejto veci p. M. C. niečo povedala, bolo to preto, že sa jej na to pýtala. Nie je pravda, že by toto svoje podozrenie šírila verejne, medzi ďalšími ľuďmi ... Žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. , z ktorého je zrejmé, že ak sa sám darca alebo členovia jeho rodiny správajú k obdarovanému tak, že hrubo porušujú dobré mravy, nemôžu sa úspešne domáhať vrátenia daru, ani ak by reakcia obdarovaného bola tiež nevhodná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná svoje vyjadrenie k žalobe doplnila dňa 14.06.2022 podaním, v ktorom uviedla, že má závažné zdravotné problémy, nemôže pracovať na riadny pracovný úväzok, napriek tomu sa snaží si privyrobiť aspoň nejakú sumu, aby si dokázala pokryť nevyhnutné výdavky na stravu, bývanie, ošatenie či hygienu. Jej dosahovaný príjem jej neumožňuje, aby finančne podporovala žalobcu a podieľala sa na jeho výdavkoch. Zároveň uviedla, že v konaní navrhuje vypočuť ako svedkyňu jej matku A. C., ktorej účasť na pojednávaní zabezpečí. Podľa vyjadrenia žalovanej matka bola svedkyňou nevhodného správania žalobcu i dcéry voči žalovanej, preto o týchto skutočnostiach dôležitých pre toto konanie môže a bude vypovedať.

4. K vyjadreniu žalovanej bolo dňa 08.07.2022 doručené vyjadrenie žalobcu (replika), v ktorom žalobca predovšetkým uviedol, že trvá na obsahu svojej žaloby, na jej obsah sa v tomto vyjadrení v celom rozsahu odvoláva a rozporuje všetky skutkové a právne tvrdenia žalovanej uvedené v predmetnom vyjadrení a v liste žalovanej označenom ako „Reakcia na podanie žaloby“, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený spolu s predmetným vyjadrením, najmä rozporuje tie skutkové a právne tvrdenia žalovanej, ktoré odporujú skutkovým a právnym tvrdeniam žalobcu uvedeným v jeho žalobe, ako aj tým, ktoré sú uvedené v tomto vyjadrení nižšie. Z obsahu predmetného vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že obrana žalovanej je postavená výhradne na jej účelových a nepravdivých skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré nie sú nijako relevantné a nijako neoslabujú uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní - žalobca má za to, že aj napriek predmetnému vyjadreniu žalovanej je ním podaná žaloba v celom rozsahu dôvodná. Žalobca ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaná svoje skutkové tvrdenia uvedené v predmetnom vyjadrení, ani v liste označenom ako Reakcia na podanie žaloby, nijako nepreukázala, ani neoznačila nijaké dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalobca výslovne odmieta tvrdenia žalovanej, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Skutočnosť, že žaloba žalobcu je dôvodná vyplýva už z obsahu žaloby žalobcu a jej príloh. Žalobca ďalej výslovne odmieta tvrdenie žalovanej, že „Tvrdenia, ktoré uvádza žalobca, nie sú pravdivé.“. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v žalobe, na rozdiel od skutkových tvrdení žalovanej, preukázal listinnými dôkazmi, ktoré priložil k žalobe, pričom vo vzťahu k niektorým svojim skutkovým tvrdeniam navrhol i vykonanie dokazovania - napr. výsluch P.. B. C., výsluch M. C., audiozáznam a pod. Žalobca v žiadnom prípade nesúhlasil s tvrdením žalovanej „že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ale mal žalovať na vypratanie nehnuteľnosti alebo sa mal domáhať ochrany svojich práv správnou žalobou proti okresnému

úradu, katastrálnemu odboru...“. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo vyplýva i z obsahu žaloby žalobcu a jej príloh - naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení (na podaní určovacej žaloby) je daný už tým, že napriek skutočnosti, že žalobca je legitímnym vlastníkom daru (v spoluvlastníckom podiele 1/1) z titulu splnenia všetkých zákonných podmienok na vrátenie daru, na príslušnom liste vlastníctva príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru je ako výlučná vlastníčka daru stále vedená žalovaná (v spoluvlastníckom podiele 1/1), pričom tento stav objektívnej právnej neistoty žalobcu pritom nemožno odstrániť inak, než určovacím výrokom súdu, nakoľko bez tohto určenia je vlastnícke právo žalobcu k daru ohrozené a jeho neisté právne postavenie bude bez takéhoto určenia naďalej pretrvávať. Čo sa týka tvrdenia žalovanej ohľadom podania žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, takáto žaloba by riešila len faktický prístup žalobcu k nehnuteľnosti, avšak nie vlastnícke právo k nej - výrok súdu o vyprataní nehnuteľností by nemohol tvoriť podklad pre zmenu vlastníka nehnuteľností v katastri nehnuteľností, bol by len podkladom pre faktický prístup žalobcu k nehnuteľnosti, čo však nie je vôbec predmetom a ani účelom tohto konania. Čo sa týka tvrdenia žalovanej ohľadom podania správnej žaloby, ani takáto žaloba by nevyriešila spor o vlastnícke právo

- výrok súdu v konaní o správnej žalobe by nemohol tvoriť podklad pre zmenu vlastníka nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Žalobca v tejto súvislosti ďalej poukázal na skutočnosť, že spôsob uplatnenia nárokov žalobcom v súvislosti s vrátením daru - podanie určovacej žaloby o určenie vlastníckeho práva je bežným a absolútne zaužívaným spôsobom uplatnenia nárokov, čo vplýva i z rozhodovacej praxe súdov, ktoré o takýchto žalobách konajú (t.j. nezamietajú ich z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu) a na ich podklade vydávajú súdne rozhodnutia (viď i napr. rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 10.02.2020). Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že citované tvrdenia žalovanej nie sú nijako relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že by jej nebola doručená výzva na vrátenie daru zo dňa 29.11.2021. Nakoľko už z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k svojej žalobe jednoznačne vyplýva, že žalovanej bola predmetná výzva riadne doručená, žalobca nepovažoval za potrebné predkladať súdu i doručenku, keďže nepredpokladal doslova absurdnú obranu žalovanej spočívajúcu v tom, že žalovaná bude namietať doručenie predmetnej výzvy. Vzhľadom však na skutočnosť, že žalovaná sa k takémuto kroku uchýlila a v predmetnom vyjadrení namieta doručenie predmetnej výzvy, žalobca predložil súdu spolu s týmto vyjadrením i doručenku, preukazujúcu doručenie predmetnej výzvy žalovanej. V súvislosti s námietkami žalovanej o údajnom nedoručení predmetnej výzvy (a absolútne nezmyselný argument, že pokiaľ žalobca nepreukáže doručenie /ktoré už jednoznačne preukázal listinnými dôkazmi/ musí súd žalobu zamietnuť), žalobca ďalej uviedol a poukázal na skutočnosť, že ak by aj žalovanej nebola pred podaním žaloby doručená predmetná výzva (čo žalobca vzhľadom na listinné dôkazy, ktoré priložil k žalobe odmieta), predmetná výzva bola žalovanej doručená so všetkými jej právnymi účinkami (vrátane obnovenia vlastníckeho práva darcu) najneskôr spolu so žalobou žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že tvrdenia žalovanej o údajnom nedoručení predmetnej výzvy pred podaním žaloby nie sú nijako relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu. Žalobca v žiadnom prípade nesúhlasil so skutkovými tvrdeniami žalovanej v jej vyjadrení a tieto výslovne rozporoval a vo vzťahu k niektorým skutkovým tvrdeniam uviedol nasledovné skutočnosti: Žalobca nikdy žalovanú neponižoval, netýral, ani sa k nej inak nevhodne nesprával. Ide o absolútne nepravdivé tvrdenie žalovanej, ktoré žalobca kategoricky odmieta. Skutočnosť, že predmetné tvrdenia žalovanej nie sú pravdivé, môže potvrdiť i dcéra žalobcu a žalovanej - P.. B. C., ktorú žalobca navrhol vypočuť ako svedka. Žalobca v súvislosti s predmetnými tvrdeniami žalovanej ešte uviedol, že ak by boli predmetné tvrdenia žalovanej pravdivé, žalovaná by urobila oznámenie orgánom činným v trestnom konaní alebo na príslušných úradoch, čo však nikdy neuskutočnila, s výnimkou jedného - zjavne účelového - oznámenia, na ktoré poukázal i žalobca vo svojej žalobe, a ktoré bolo vyhodnotené príslušným orgánom v prospech žalobcu. Ako vyplýva i zo žaloby žalobcu, žalovaná v predmetnom oznámení vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s incidentom zo dňa 22.12.2019 uviedla lživé tvrdenia v záujme uškodiť žalobcovi - privodiť mu stíhanie za priestupok/trestné stíhanie - čo sa potvrdilo v priebehu šetrenia priestupku, keď príslušný správny orgán rozhodnutím č. s. X.-T.-X.-XXXX/XXXXXX -XXX zo dňa 18.08.2020 zastavil stíhanie za priestupok voči žalobcovi z dôvodu, že skutočnosti, ktoré žalovaná vo vzťahu k žalobcovi uviedla, sa nijako nepreukázali. Rovnako tak nie je pravdou, že v dôsledku akéhokoľvek nevhodného správania žalobcu by sa mali u žalovanej rozvinúť depresie a musela sa podrobiť psychiatrickej liečbe - ide o absolútne nepravdivé tvrdenie žalovanej. Žalobca samozrejme má vedomosť, že žalovaná sa podrobila liečeniu (tak pre epilepsiu ako i pre depresie), avšak s týmito diagnózami žalovaná bojovala od jej mladosti a po zoznámení so žalobcom doslova požiadala žalobcu, aby jej „vybavil“ invalidný dôchodok, nakoľko sa necítila na to, aby pracovala. V žiadnom prípade sa žalovaná nepodrobila psychiatrickému liečeniu v dôsledku údajne nevhodného správania žalobcu voči žalovanej, práve naopak, žalobca žalovanú

počas liečenia celý čas podporoval a snažil sa, aby nebola príliš pracovne zaťažovaná, pričom žalovanej dokonca chodil pomáhať pri rôznych dočasných prácach, ktoré žalovaná vykonávala (napr. upratovacie práce). Skutočnosť, že predmetné tvrdenia žalovanej nie sú pravdivé, môže potvrdiť i dcéra žalobcu a žalovanej - P.. B. C., ktorú žalobca navrhol vypočuť ako svedka. Taktiež nie je pravdou, že by žalovaná zaplatila z peňažných prostriedkov patriacich do jej výlučného vlastníctva rekonštrukciu bytu, vlastníctvo ku ktorému je predmetom tohto konania, ktorá bola vo výške najmenej 7.000,- EUR. Žalobca s predmetným tvrdením v žiadnom prípade nesúhlasil a poukázal na skutočnosť, že okrem toho, že žalovaná toto svoje skutkové tvrdenie nijako nepreukázala a ani len neuviedla, kedy sa mala údajná rekonštrukcia uskutočniť, i s ohľadom na skutkové tvrdenia žalovanej (najmä tie o jej nízkom príjme a o tom, ako jeho absolútnu väčšinu mala údajne použiť na úhrady spoločnej domácnosti - odhliadnuc od toho, že i invalidný dôchodok je príjmom patriacim do BSM) je zrejmé, že vlastnými prostriedkami - nepatriacimi do BSM - v takej výške ani reálne nemohla disponovať. Pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že: „Navyše žalobca odniesol proti mojej vôli z nášho posledného spoločného bydliska na E. XX N. Ž. takmer všetko bytové vybavenie a ja som si ho musela dokupovať, aby som mohla normálne žiť.“ ide opäť o absolútne nepravdivé tvrdenie žalovanej. Predovšetkým nie je pravdou, že by žalobca odniesol z bytu na adrese E. XX N. Ž. akékoľvek bytové vybavenie, ktoré by žalovaná musela následne nahrádzať. Žalobca si z predmetného bytu odniesol len svoje osobné veci, jeden menší televízor z dvoch, ktoré sa v byte nachádzali, jednu z troch tlačiarní, ktoré sa v byte nachádzali a album s rodinnými fotkami. Z pivnice bytového domu si s pomocou zaťa odniesol nepoužívaný gauč a nepoužívanú chladničku. Elektrická rúra bola kupovaná priamo za účelom jej inštalácie v byte, vlastníctvo ku ktorému je predmetom tohto konania, nakoľko v byte na adrese E. XX N. Ž. bol funkčný a používaný plynový sporák, ktorý tam samozrejme ostal. Žalovanej tak zostalo kompletné vybavenie bytu na adrese E. XX N. Ž. a žalovaná nemala nijaký dôvod si akékoľvek bytové vybavenie dokupovať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal i na absolútne iracionálne tvrdenia žalovanej, ktoré v tejto súvislosti uviedla vo svojom liste označenom ako Reakcia na podanie žaloby, ktorý bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručený spolu s predmetným vyjadrením: „Pán žalobca si z bytu na ul. E. N. Ž. vzal skoro úplne všetko, čo mohol, ako je všetka elektronika, nová chladnička, nový gauč, kopírky 4 mikrovlnky, elektrickú trúbu, posteľ, príbory, periny, indukčný sporák, všetky albumy našej rodiny a na všetky ostatné veci si ani nespomeniem.“. Je absolútne nereálne - aj s ohľadom na rozmery a manipuláciu - aby si žalobca, v jeho zdravotnom stave a proti vôli žalovanej odnášal z bytu napr. chladničku, gauč, elektrickú rúru (ktorú by musel navyše odborne demontovať), a pod. Taktiež je absolútne nereálne, aby si žalobca z predmetného bytu odniesol napr. 4 mikrovlnné rúry, ktoré v takom počte ani v domácnosti neboli. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná tieto svoje skutkové tvrdenie nijako nepreukázala - nijako nepreukázala, že si žalobca odniesol z predmetného bytu takmer všetko bytové vybavenie, alebo že by si žalovaná dokupovala akékoľvek bytové vybavenie - a teda ide o nepreukázané a zavádzajúce skutkové tvrdenie žalovanej. O tom, čo si žalobca zobral z bytu na ul. E. má vedomosť i dcéra žalobcu a žalovanej - P.. B. C., prípadne i Z. C. (ktorý videl vybavenie oboch bytov a vie tak porovnať, aké predmety boli z bytu na E. XX N. Ž. odnesené), ktorí môžu byť vypočutí i vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalovanej. Žalobca v tejto súvislosti ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetné tvrdenia žalovanej si navyše odporujú s tvrdeniami žalovanej, ktoré uviedla v liste označenom ako Reakcia na podanie žaloby, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený spolu s predmetným vyjadrením. Z podania žalovanej označeného ako Reakcia na podanie žaloby vyplýva, že žalovaná vysťahovala žalobcu z bytu na adrese E. XX N. Ž. údajne preto, že tento byt potrebovala pre svoju matku („Moja mama sa potrebovala do bytu naspäť nasťahovať, nakoľko je to už staršia osoba a potrebuje opateru, aj kvôli nej som to musela začať riešiť“). Z predmetného vyjadrenia je však zrejmé, že žalovaná nepotrebovala predmetný byt pre svoju matku, ale naďalej ho užívala výhradne pre svoju potrebu. Je totiž faktom, že predmetný byt od vysťahovania žalobcu užívala a dodnes užíva žalovaná, pričom jej matka žila a dodnes žije v obci S.. Žalobca taktiež poukázal na ďalšie tvrdenia žalovanej, ktoré sú absolútne nepravdivé - „Okrem toho poukazujem na skutočnosť, že žalobca má pravidelný príjem (starobný dôchodok), ktorý je podľa môjho názoru vyšší, než môj príjem, z ktorého musím hradiť všetky náklady spojené s vlastným bývaním, ošatením, hygienou, stravou a pod.“. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a uviedol, že ide o absolútne nepreukázané tvrdenie žalovanej a žalovaná sa v predmetnom vyjadrení prezentuje ako osoba s nízkym príjmom, pričom sama v liste označenom ako Reakcia na podanie žaloby, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený spolu s predmetným naopak uviedla, že si našla dobre platenú prácu („Dali ma na infúzie a zavolali pána žalobcu, aby sa dostavil do nemocnice, a on vošiel do dverí na izbu, v ktorej mi tiekla infúzia a prvé čo na mňa vybafol, vraj čo ležím, kto bude zarábať peniaze, nakoľko v tej dobe som si našla dobre platenú prácu.“). Aj z uvedeného je zrejmé, že žalovaná vo svojich podania súd výslovne zavádza a pokiaľ sa jej to hodí uvádza, že má dobre platenú prácu, a

naopak, keď sa jej to nehodí tvrdí, že dosahuje menší príjem ako žalobca. Pokiaľ žalovaná uviedla, že: „Nepodieľanie sa na nákladoch na sporný byt, ako to tvrdí žalobca, nemôže byť konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi, maximálne sa môže jednať o porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré nie je dôvodom na vrátenie daru.“ ide o veľavravný postoj žalovanej k plneniu svojich povinností a hodnotenia vlastného konania, keď sa žalovaná v predmetnom vyjadrení jednak zjavne účelovo tvári, že jej nie je zrejmé, čo sa rozumie pod nákladmi na byt („v prvom rade namietam, že toto ustanovenie je pre mňa nejasné, lebo nie je nikde definované, čo sa považuje za náklady na byt a teda na čo mám vlastne prispievať“) a zároveň uvádza, že nepodieľanie sa na nákladoch na sporný byt nemôže byť konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi ale „iba“ porušením zmluvnej povinnosti. Žalobca ďalej v súvislosti s vyššie citovaným uviedol, že žalobca v žalobe nikde netvrdil, že len samotné neuhrádzanie nákladov na byt je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalobca tvrdí, že nepodieľanie sa žalovanej na nákladoch na sporný byt spolu s ďalším konaním žalovanej voči žalobcovi a spoločnej dcére žalobcu a žalovanej

- P.. B. C. opísaným v žalobe žalobcu napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov v zmysle ust. . Žalobca mal za to (a v žalobe to i dostatočne odôvodnil a preukázal), že neplnenie si zmluvnej povinnosti uhrádzať polovicu nákladov na byt, ktorého vlastníctvo je predmetom tejto žaloby je súčasťou koordinovanej snahy žalovanej (spočívajúcej aj vo veľmi problematickom vysťahovaní žalobcu zo spoločného bydliska, prevode finančných prostriedkov patriacich do BSM na účty, na ktoré nemal žalobca dispozičné právo a odmietanie mu z nich akúkoľvek sumu vyplatiť a pod.) čo najviac finančne poškodiť žalobcu, čo sa jej i v konečnom dôsledku podarilo (o čom svedčí fakt, že žalobca bol nútený si brať drahé úvery, aby si zabezpečil aspoň základné životné potreby), čo je rozhodne hrubým porušením dobrých mravov. S uvedeným súvisí i tvrdenie žalovanej, že „žalobca žiadal vyplatenie sumy 5.000,- EUR - čiastka 10.000,- EUR, ktorú si žalovaná previedla na jej osobný účet, boli jej výlučné peňažné prostriedky“. Žalobca uvedené tvrdenie žalovanej rozporoval a poukázal na skutočnosť, že žalovaná toto svoje skutkové tvrdenie nijako nepreukázala - nijako nepreukázala, že finančné prostriedky v deklarovanej výške naozaj boli (alebo aspoň mohli byť) v jej výlučnom vlastníctve. Žalobca v tejto súvislosti ďalej poukázal na skutočnosť, že toto skutkové tvrdenie žalovanej je v rozpore s jej ďalšími tvrdeniami uvedenými v predmetnom vyjadrení, alebo v jej liste označenom ako Reakcia na podanie žaloby, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené spolu s predmetným vyjadrením - najmä s tvrdeniami ohľadom nízkeho príjmu žalovanej a pod. V neposlednom rade žalobca zároveň listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaná ešte za trvania manželstva, na svoj účet, o ktorom sa žalobca nemal nikdy dozvedieť previedla sumu 10 059,06 EUR, a že tieto prostriedky boli prostriedkami, ktoré patrili do BSM. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca si údajne odporuje „keď raz uvádza, že to boli peniaze pre dcéru a inde, že sme si ich údajne odložili pre seba na horšie časy.“ žalobca toto odmieta nakoľko si v danej veci nikdy neodporoval a v žalobe neuviedol, že by mali byť predmetné peniaze odložené pre dcéru. Taktiež k tvrdeniu cit. „Žalobca tvrdí, že si za tých 5.000,- EUR chcel zabezpečiť základné životné potreby (potraviny, lieky, liečbu), ale on je poberateľom starobného dôchodku, ktorý je vyšší než môj príjem. Okrem toho žalobca tieto svoje potreby nešpecifikoval ani nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno.“ Žalobca uviedol, že vzhľadom na jeho zhoršený zdravotný stav, ktorý žalobca žalovanej i nad rámec jeho povinnosti riadne preukázal, jeho príjem pozostávajúci výhradne zo starobného dôchodku nepostačoval - i v nadväznosti na ostatné kroky žalovanej voči žalobcovi - na krytie jeho základných životných potrieb. Napriek skutočnosti, že žalovaná mala o tom vedomosť (žalobca jej to opakovane oznamoval, pričom jej oznamoval aj výšku nákladov spojených s jeho zhoršeným zdravotným stavom

- napr. v liste zo dňa 08.04.2021, ktorý tvorí prílohu žaloby žalobcu), žalovaná odmietla žalobcovi vydať finančné prostriedky, na ktoré má žalobca nárok. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že „žalobca tieto svoje potreby nešpecifikoval ani nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno“, ide o absolútne nepravdivé tvrdenie žalovanej - žalobca špecifikoval a preukázal žalovanej svoje potreby (najmä svoje potreby v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom i finančnou núdzou) a to v liste zo dňa 08.04.2021, ktorý tvorí prílohu žaloby žalobcu, v rámci výzvy na vrátenie daru, ktorá je prílohou žaloby žalobcu a taktiež i zmluvami o spotrebiteľskom úvere z roku 2019, ktoré priložil k žalobe. K tvrdeniu žalovanej, že „zdravotná starostlivosť je na Slovensku hradená z verejného zdravotného poistenia“ žalobca uviedol, že odhliadnuc od faktu, že výšku týchto nákladov preukázal (a nejedná sa len o hypotetické tvrdenia) podľa neho je zároveň notorietou (o ktorej musí vedieť nielen súd, ale i žalovaná - pokiaľ teda navštevuje zubnú ambulanciu), že práve veľká časť medicínskych výkonov na poli dentálnej medicíny nie je hradená z verejného zdravotného poistenia a pacient je nútený si tieto uhrádzať, či minimálne doplácať na ne sám zo svojich zdrojov. Žalovaná taktiež vo svojom vyjadrení uviedla výslovnú fabuláciu: „že žalobca predal pred rozvodom manželstva rodičovský dom, za ktorý dostal 30.000,- EUR,“. K uvedenej transakcií a predaju rodičovského domu pred rozvodom za sumu 30.000,- EUR nikdy nedošlo, o čom svedčí i skutočnosť, že žalovaná (opäť, tak ako pri všetkých svojich ostatných skutkových tvrdeniach) toto nijako

nepreukázala. Žalovaná tieto absolútne výmysly uvádza zjavne účelovo v snahe navodiť dojem, že žalobca mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojich nákladov (cit. „som teda presvedčená, že mal dostatok vlastných prostriedkov na úhradu svojich nákladov a pokiaľ tieto peniaze nehospodárne utratil, tak to neznamená, že som ho povinná do smrti živiť.“) avšak jej tvrdenia sú absolútne klamlivé. Žalobca opakovane uviedol, že nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojich nákladov, o čo svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca bol nútený zobrať si viaceré značne nevýhodné úvery, čo riadne preukázal. Pokiaľ by mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojich nákladov, nemal by žiaden dôvod brať si takto značne nevýhodné úvery. Čo sa týka odkazu na rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn. žalobca uviedol, že v čase, keď žalovanú preukázateľne žiadal o pomoc, bol na jej pomoc preukázateľne odkázaný - v tejto súvislosti žalobca poukázal napr. na jeho žiadosť o pomoc, ktorú adresoval žalovanej sms správou zo dňa 18.11.2021, v ktorej žalobca uviedol žalovanej, že je odkázaný na jej pomoc aj z ohľadom na skutočnosť, že spoločná dcéra žalobcu a žalovanej bola v tom čase v práci. Pokiaľ žalovaná namietala, že: „Z ambulantného nálezu zo dňa 18.11.2021 nevyplýva, že by sa žalobca nemohol hýbať, naopak objektívny nález hovorí o antalgickom postoji a chôdzi (snahe vyhnúť sa bolesti), teda, že žalobca chodil.“ žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že vyšetrenie v nemocnici sa uskutočnilo až niekoľko hodín od žiadosti žalobcu o pomoc (žalobca žiadal žalovanú o pomoc sms správou zo dňa 18.11.2021, ktorú zaslal žalovanej o 9.22 hod., t.j. v čase, keď sa nemohol vôbec hýbať), pričom vyšetrenie v nemocnici sa konalo o 16:40 hod., čo vyplýva z ambulantného nálezu zo dňa 18.11.2021, ktorý tvorí prílohu žaloby žalobcu, a to až po tom, ako mu jeho dcéra pomohla so základnou hygienou a ošatením, dala silné lieky proti bolesti a viac ako hodinu s ním robila cviky potrebné k tomu, aby vôbec bol schopný sám stáť a následne za jej pomoci prejsť do nemocnice. Hodnotenie žalovanej, ktorá i napriek jasnému záveru ambulantnému záveru potvrdzujúcemu silné bolesti žalobcu vytrhne z objektívneho nálezu len slovo chôdza, aby ospravedlnila fakt, že mu odmietla poskytnúť pomoc podľa názoru žalobcu opätovne preukazuje postoj žalovanej k žalobcovi, ako i k svojmu správaniu voči nemu. Rovnako nelogické a účelové je i tvrdenie žalovanej, že: „Zavolanie sanitky mi preto príde ako jediné reálne a rozumné riešenie.“, nakoľko ak by žalovaná mala aspoň elementárnu snahu pomôcť žalobcovi, prišla by za žalobcom do bytu, v ktorom sa zdržiaval, pokúsila by sa žalobcovi pomôcť dostať na toaletu a uskutočniť základné hygienické potreby a ošatiť sa, zavolala by taxi službu a pomohla by žalobcovi nastúpiť do taxíka. Ak by na mieste usúdila, že takéto riešenie nie je z akéhokoľvek dôvodu možné (napríklad z dôvodu, že by fyzicky nestačila na to, aby mu pomohla vstať), až potom by prichádzalo do úvahy zavolať sanitku, pričom bola by to práve žalovaná, ktorá by musela otvoriť dvere záchranárom. Ak by žalobca nevedel vstať a zavolal by si z toho dôvodu sanitku sám (čo ako „Jediné reálne a rozumné riešenie“ uvádza žalovaná) nemohol by žalobca sám záchranárom ani len otvoriť, a teda by záchranári museli buď vyraziť vchodové dvere alebo z miesta odísť bez poskytnutia pomoci (čo zjavne žalovaná považuje za rozumnejšie riešenie, než ako to, že by žalovanému prišla pomôcť ona, prípadne s ním aspoň počkala na dorazenie rýchlej zdravotnej služby). Žalobca vo svojom vyjadrení tiež odmietol tvrdenia žalovanej, ktorými popierala svoje nevhodné správanie, vulgárne nadávky, fyzické ataky a snažila seba samú vykresliť ako obeť (napr. - „nepriateľské správanie, vulgarizmy, fyzické ataky voči žalobcovi či dcére - tieto tvrdenia odmietam ako nepravdivé, v skutočnosti som sa ja musela brániť voči agresívnemu správaniu žalobcu (aj som o tom urobila oznámenie na polícii - priestupok nebol žalobcovi preukázaný, lebo sa ho zastala dcéra),“. Aj zo samotného výroku rozhodnutia Okresného úradu Žilina - X.-T.- X.-XXXX/XXXXXX-XXX, ktoré tvorí prílohu žaloby žalobcu vyplýva, že „spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané“. Žalobca ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by sa dcéra žalobcu a žalovanej „zastala“ žalobcu v súvislosti s prejednaním predmetného priestupku - dcéra žalobcu a žalovanej vypovedala v tejto veci ako svedok o okolnostiach, na ktorých bola osobne zúčastnená. Výpoveď dcéry žalobcu a žalovanej, ako i celý priebeh a výsledok šetrenia predmetného priestupku výhradne preukazuje, že žalovaná si celý incident vymyslela v záujme uškodiť žalobcovi. Naopak, z priebehu incidentu zo dňa 07.11.2019, kedy sa žalovaná najskôr dcére žalobcu vyhrážala rozbitím nosa a tým, že „poletí“ a následne ju fyzicky napadla je vyhotovená i zvuková nahrávka, na ktorú poukázal žalobca vo svojej žalobe a ktorá jednoznačne preukazuje tvrdenia žalobcu. Pokiaľ žalovaná namieta použiteľnosť audiozáznamu ako dôkazu a žiada súd, aby súd nahrávku ako dôkaz nepripustil a nevykonal (a ešte pred jeho vykonaním volá po akomsi „kontexte“ v akom bola nahrávka vyhotovená), podľa názoru žalobcu tým priamo potvrdzuje, že sa obáva jednoznačného preukázania tvrdení žalobcu o tom, ako sa vulgárne a agresívne správala voči nemu a jeho dcére. Uvedené platí o to viac, že predmetný audiozáznam je i v zmysle už ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a znenia plne použiteľným a vykonateľným dôkazom a žalobca trvá na tom, aby ho konajúci súd pripustil a vykonal. V prípade, ak sa obeť protiprávneho konania (či už hodnoteného ako trestný čin, priestupok, či porušenie povinností zamestnávateľa a pod.) chráni tým, že hoci i bez

vedomia vyhotoví audionahrávku s prejavmi osobnej povahy druhej strany, v teste proporcionality pri „vyvažovaní“ dvoch práv preváži potreba ochrany obete takéhoto konania pred právami druhej osoby na súkromie. Konanie zhotoviteľa nahrávky pritom požíva obdobnú ochranu ako obeť, ktorá jedná v krajnej núdzi, či svojpomocne. Opačný postup súdov by porušoval a medzinárodnými zmluvami priznané práva obetí nezákonného zásahu. Vo vzťahu k uvedenému žalobca poukázal i na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 09.12.2014, sp. zn. . Žalovaná sa k žalobcom opísanému rozširovaniu lží o žalobcovi a dcére vyjadrila nasledovne: „Po podaní návrhu na rozvod manželstva sa žalobca musel odsťahovať zo spoločnej domácnosti do sporného bytu, pričom si odniesol aj proti mojej vôli z posledného spoločného bydliska množstvo zariadenia domácnosti a dcéra mu v tom pomáhala. Po čase som zistila, že mi zmizli aj nejaké šperky, preto som ich podozrievala, že ich odniesli oni. Pokiaľ som o tejto veci p. M. C. niečo povedala, bolo to preto, že sa ma na to pýtala. Nie je pravda, že by som toto svoje podozrenie šírila verejne, medzi ďalšími ľuďmi.“ Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej ohľadom toho, že žalobca si mal odniesť množstvo zariadenia domácnosti - žalobca opätovne uviedol, že tieto tvrdenia odmieta a v tejto súvislosti sa odvoláva sa na svoje vyššie uvedené tvrdenia. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že po čase zistila, že jej zmizli šperky a podozrievala dcéru so žalobcom, že ich odniesli oni a sama M. C. sa jej následne na to pýtala („Pokiaľ som o tejto veci p. M. C. niečo povedala, bolo to preto, že sa ma na to pýtala. Nie je pravda, že by som toto svoje podozrenie šírila verejne, medzi ďalšími ľuďmi“), žalobca uviedol, že je zjavne nelogické a nereálne, aby sa tretia osoba - pani M. C. bez akéhokoľvek dôvodu sama pýtala žalovanej na údajné zmiznutie jej šperkov. Žalobca s uvedenými tvrdeniami žalovanej v žiadnom prípade nesúhlasil a uviedol, že žalobca vo svojej žalobe navrhol výsluch pani M. C., ktorá môže celú situáciu objasniť. Skutočnosť, že žalovaná obvinila žalobcu a spoločnú dcéru žalobcu a žalovanej - P.. B. C. a tieto svoje vymyslené obvinenia ďalej šírila i verejne medzi ďalšími osobami môže potvrdiť i spoločná dcéra žalobcu a žalovanej - P.. B. C., ktorú žalobca navrhol vypočuť ako svedka. V neposlednom rade, fakt, že žalovanej nijaké šperky reálne nezmizli potvrdzuje i to, že žalovaná nikdy nepodala nijaké trestné oznámenie ani nepodnikla nijaký iný úkon, ktorým by sa svojho údajne zmiznutého vlastníctva domáhala. Pokiaľ žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR, z ktorého vyplýva, že ak sa sám darca alebo členovia jeho rodiny správajú k obdarovanému tak, že hrubo porušujú dobré mravy, nemôžu sa úspešne domáhať vrátenia daru, ani ak by reakcia obdarovaného bola tiež nevhodná, žalobca odmieta, že by sa vo vzťahu k žalovanej on, či spoločná dcéra žalobcu a žalovanej kedykoľvek správali tak, že by tým hrubo porušil dobré mravy. Žalobca predmetné tvrdenie žalovanej považoval za výhradne účelové, pričom žalovaná toto svoje skutkové tvrdenie opäť nijako nepreukázala, ani nenavrhla nijaké dokazovanie vo vzťahu k tomuto jej skutkovému tvrdeniu. Skutočnosť, že sa žalobca vo vzťahu k žalovanej nesprával tak, že by tým hrubo porušil dobré mravy môžu potvrdiť i žalobcom navrhovaní svedkovia. Žalobca v žiadnom prípade nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej uvedenými v liste označenom ako Reakcia na podanie žaloby, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený spolu s predmetným vyjadrením a tieto výslovne rozporoval. Pokiaľ žalovaná uviedla, že „v čase nášho rozvodu pánovi žalobcovi bola vyplatená životná poistka v hodnote 5.000,- EUR, a ja aj viem, kde skončila, pán žalobca si urobil dovolenku s dcérou a jej priateľom k moru, s čim som ja zásadne nesúhlasila.“ ide o ďalšiu z jej účelových lží, nakoľko životná poistka síce bola žalobcovi vyplatená, avšak táto mu bola vyplatená niekoľko rokov pred rozvodom manželstva a tieto finančné prostriedky boli spotrebované v rámci rodiny ešte pred rozvodom manželstva. Nie je pravdou, že predmetné finančné prostriedky boli spotrebované na dovolenku s dcérou a jej priateľom - je pravdou, že žalobca bol s dcérou a jej priateľom na dovolenke (išlo o bežnú dovolenku v Taliansku v cene niekoľkých stoviek eur, avšak túto dovolenku takmer celú hradila dcéra žalobcu a žalovanej) avšak táto sa uskutočnila niekoľko rokov pred rozvodom manželstva. Žalobca chápe, že žalovaná sa snaží vykresliť finančnú situáciu žalobcu omnoho priaznivejšie, ako reálne bola, avšak odkazovanie na dovolenky reálne uskutočnené dlhé roky pred rozvodom manželstva a pred jeho žiadosťou o pomoc, ktorú adresoval žalovanej považuje za nielen irelevantné, ale i za úmyselné zavádzanie súdu. Rovnako tak žalobca hodnotí a odmieta tvrdenia žalovanej, že by si vzal sumu 3.000,- EUR z vyplatenej poistky dcéry - skutočnosť, že ide o zjavne nepravdivé tvrdenie žalovanej môže potvrdiť i dcéra žalobcu a žalovanej - P.. B. C., ktorú žalobca navrhol vypočuť ako svedka. Žalobca taktiež opätovne poukázal na vnútorné rozpory v tvrdeniach žalovanej, ktorá podľa jej vyjadrení z malého platu hradila náklady celej domácnosti a zároveň disponovala desiatkami tisíc eur vlastných prostriedkov nepatriacich do BSM, a upozorňuje tiež na už vyššie vyvrátené klamlivé tvrdenia ako napr. „Moja mama sa potrebovala do bytu naspäť nasťahovať,“ (matka žalovanej sa do bytu na adrese E. XX N. Ž.P. nikdy nenasťahovala a dodnes žije v obci S.) v spojení s tým, že sama žalovaná ďalej vo vyjadreniach uviedla, že v byte na adrese E. XX N. Ž. neskôr ďalej sama žila (napr. keď uvádza, že neskôr zistila, že po odsťahovaní dcéry jej údajne z daného bytu zmizli šperky). Pokiaľ žalovaná uviedla, že si myslí, „že mužova povaha sa podpísala aj na zdraví našej dcéry, nakoľko v období dospievania trpela

nedostatočným príjmom potravy (anorexiou), až tak, že mi doktorka povedala, že ak nepôjde okamžite do nemocnice, tak nám zomrie ešte počas tohoročných vianočných sviatkov“ ide o ďalšiu z jej fabulácií, ktorú žalobca výslovne odmieta a opätovne i za účelom preukázania týchto skutočností žiada o výsluch dcéry P.. B. C., ktorá sa môže vyjadriť k tomu, kto neustále spôsoboval napätie a problémy v rodine. Rovnakým výmyslom je tvrdenie žalovanej, že „dcéra sa z toho dostala a následne za pár rokov skončila na áre s nádorom na mozgu, mňa z domu odviezla sanitka spolu s dcérou na urgent a žalobca miesto toho, aby sa za nami ponáhľal do nemocnice, on celé tri hodiny pozeral ako dopadnú americké voľby. Prišiel za nami až vtedy, keď som mu s plačom oznámila, že našu dcéru chcú dať na psychiatriu, nakoľko sa správala neprimerane a nezvládnuteľne, nakoniec ju museli spacifikovať všetci doktori, ktorí boli vtedy na oddelení. Následne až po vyšetreniach sa zistilo, že za to môže už spomínaný nádor.“. Žalobca predmetné tvrdenia žalovanej dôrazne odmietol a považoval ich za účelové v snahe žalovanej opätovne žalobcu očierniť absolútne prekrúteným opisom udalostí. Hoci pre žalobcu je ako otca bolestivé hovoriť o zdravotných problémoch svojej dcéry a nevidí nijaký dôvod prečo ich v predmetnom spore rozoberať, s ohľadom na doslova urážlivý naratív, ktorý v súvislosti so zdravotným stavom vytvára žalovaná je nútený reagovať - v situácii, ktorú opisuje žalovaná, išla žalovaná s dcérou do nemocnice z toho dôvodu, že po tom, ako ich dcéra doma odpadla a privolali rýchlu zdravotnú službu, do sanitky zdravotníci dovolili zobrať len jedného z rodičov. Žalobca mal podľa dohody ostať doma strážiť psov, s tým, že matka mu dá vedieť po príchode do nemocnice. Následne mu po nejakom čase volala žalovaná, že ich dcéra sa správa čudne a robí v čakárni drepy, aby to prišiel vyriešiť, pretože ju nepočúva. Následne žalobca autom prišiel do nemocnice, kde s dcérou zostal a následne ju každý deň i spolu so žalovanou a svojim zaťom navštevoval. Nijaké americké voľby po prevezení dcéry do nemocnice nesledoval, ani neprišiel do nemocnice po viac ako 3 hodinách - ide o absolútne nepravdivé a účelové tvrdenia žalovanej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že žalovaná v predmetnom vyjadrení na svoju obranu neuviedla nijaké relevantné skutkové, či právne tvrdenia, pričom svoje skutkové tvrdenia ani nijako nepreukázala, ani neoznačila nijaké dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, žalobca zotrval na podanej žalobe a žiadal súd, aby rozhodol tak, ako vyplýva z jeho žaloby.

5. Dňa 06.10.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k doplnenému vyjadreniu žalovanej zo dňa 14.06.2022, v ktorom uviedol, že žalovaná vo svojom doplňujúcom vyjadrení súdu len opísala svoje údajné príjmy. Žalobca mal predovšetkým za to, že tvrdenia žalovanej ohľadom jej príjmov nie sú nijako relevantné vo vzťahu k prejednávanej veci a ich výška je pre rozhodovanie vo veci samej irelevantná. Napriek uvedenému žalobca uviedol, že pokiaľ sa žalovaná v predmetnom podaní snaží navodiť dojem, že má nízke príjmy, a mal by podľa nej na túto skutočnosť súd prihliadať, žalobca poukazuje na fakt, že on sám disponuje menšími príjmami i majetkom, než preukázala žalovaná. Z predmetného podania vyplýva, že príjmy žalovanej majú dosahovať výšku okolo 464,90 EUR mesačne, pričom tieto pozostávajú z jej invalidného dôchodku a mzdy za prácu na základe dohody o pracovnej činnosti. Jediným príjmom žalobcu je však starobný dôchodok vo výške 422,60 EUR mesačne. Odhliadnuc od skutočnosti, že podľa informácií žalobcu má žalovaná reálne vyššie príjmy z vykonávanej práce na dohodu o pracovnej činnosti, než tie, ktoré deklaruje, už i vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaná dosahuje vyšší príjem ako žalobca a preto sú akékoľvek argumenty žalovanej ohľadom jej nízkeho príjmu, absolútne neopodstatnené. Zároveň, v konaní je listinnými dôkazmi, ktoré žalobca pripojil ako k prílohu k svojej žalobe (najmä potvrdením o prevode finančných prostriedkov na účet žalovanej, výpisom z účtu žalovanej a komunikáciou so žalovanou) preukázané, že žalovaná na svoj bankový účet neoprávnene previedla sumu vo výške viac ako 10.000,- EUR, a žalobcovi patriacu polovicu tejto sumy nikdy nevydala, v dôsledku čoho žalobca nedisponuje nijakými úsporami na krytie akýchkoľvek svojich neočakávaných nevyhnutných výdavkov (ako napríklad potreba potrebných stomatologických, či iných lekárskych zákrokov a zdravotníckych pomôcok a pod.). Pokiaľ žalovaná v predmetnom podaní uviedla, že: „Nakoľko mám závažné zdravotné problémy, nemôžem pracovať na riadny pracovný úväzok.“, žalobca toto skutkové tvrdenie rozporoval a uviedol, že žalovaná toto svoje skutkové tvrdenie nijako nepreukázala. Predmetné tvrdenie žalovanej je navyše v rozpore s jej vyššie citovaným tvrdením, ktoré žalovaná uviedla v jej liste označenom ako „Reakcia na podanie žaloby“, kde žalovaná sama priznala, že si našla dobre platenú prácu - a teda potvrdila schopnosť riadne sa zamestnať. Taktiež, pokiaľ žalovaná v predmetnom podaní uviedla, že: „Môj dosahovaný príjem mi neumožňuje, aby som finančne podporovala žalobcu a podieľala sa na jeho výdavkoch.“, žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nežiadal žalovanú, aby ho finančne podporovala, ako to účelovo dezinterpretuje žalovaná. Žalobca, ako vyplýva i z podanej žaloby a repliky žalobcu, žiadal žalovanú len o úhradu finančných prostriedkov patriacich žalobcovi, ktorými žalovaná disponovala (čo je preukázané listinnými dôkazmi, ktoré žalobca priložil ako prílohu k svojej žalobe) a o splnenie povinnosti žalovanej, na ktorú sa zaviazala v zmysle dodatku č. 1

zo dňa 02.09.2011 k darovacej zmluve zo dňa 08.06.2011 v súvislosti s úhradou nákladov spojených s predmetom daru. Žalobca taktiež namietal navrhovaný výsluch svedka - matky žalovanej, A. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. E.D. XX, Ž., nakoľko sa jedná o osobu, ktorá už v minulosti vypovedala vo vzťahu k štátnym orgánom v rozpore so skutočnosťou, naposledy v priebehu šetrenia priestupku, keď príslušný správny orgán rozhodnutím č. s. X.-T.-X.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 18.08.2020 zastavil stíhanie za priestupok voči žalobcovi z dôvodu, že skutočnosti, ktoré žalovaná vo vzťahu k žalobcovi uviedla, a o ktorých svedčila taktiež navrhovaná svedkyňa, sa nijako nepreukázali. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaná v predmetných podaniach na svoju obranu neuviedla nijaké relevantné skutkové, či právne tvrdenia, a preto žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal rozhodnúť v zmysle žalobného petitu.

6. K vyjadreniu žalobcu bolo dňa 12.10.2022 doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Nie je pravdou, že svoje tvrdenia nijako nepreukázala, pretože súdu predložila množstvo listinných dôkazov, ktoré svedčia o tom, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Taktiež navrhla, aby bola ako svedkyňa vypočutá jej matka, nakoľko bola prítomná pri viacerých udalostiach podstatných pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Naďalej zastávala zastávam názor, že žalobca nezvolil správny procesný postup (žalobu) na dosiahnutie účelu, ktorý sleduje a žaloba by teda mala byť zamietnutá. Hoci je pravdou, že niektoré nižšie súdy pripúšťajú aj určovacie žaloby, podstatná je podľa jej názoru judikatúra najvyšších súdnych inštancií v Slovenskej, resp. Českej republike, a tá hovorí jednoznačne, totiž že predmetný spor sa má riešiť žalobou o vypratanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala súd, aby po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol. Žalovaná vo svojom podaní doručenom súdu dňa 31.10.2022 opätovne zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a žalobu považovala v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom uviedla, že k účelovým tvrdeniam žalobcu sa vyjadrí na pojednávaní spolu so svojou matkou ako svedkyňou.

7. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 10.03.2023, ktoré sa v súlade s ust. konalo za prítomnosti žalobcu a právnych zástupcov strán sporu. Žalovaná sa zo zdravotných dôvodov pojednávania nezúčastnila, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila súhlas s pojednávaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti. Strany sporu prostredníctvom svojich právnych zástupcov zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii prednesenej v spore. Na predmetnom pojednávaní súd vykonal výsluch žalobcu a svedkov navrhnutých žalobcom, a to P.. B. C., Q.. L. B. Z. C., t.j. dcéry a zaťa žalobcu a žalovanej.

8. Na pojednávaní dňa 05.05.2023, ktoré sa v súlade s ust. konalo za prítomnosti žalobcu a právnych zástupcov strán sporu a opätovne v neprítomnosti žalovanej s jej súhlasným stanoviskom, súd vykonal dokazovanie vypočutím audiozáznamu zo dňa 07.11.2019, s obsahom ktorého boli strany sporu už vopred pred samotným pojednávaním oboznámené.

9. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, písomnými vyjadrenia strán sporu, výsluchom žalobcu a svedkov navrhnutých stranami sporu, pričom vec právne posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

10. Podľa (ďalej ), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

11. Podľa , darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

12. Podľa , darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.

13. Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

14. Súd z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXXX zistil, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Ž., obec a okres Ž., a to bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku KNC parc. č. XXXX - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 1530 m2, v podiele 1/1 - ina spolu so spoluvlastníckym podielom XXX/XXXXX - ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku je vedená žalovaná. Žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe Darovacej zmluvy č. N. XXXX/XX zo dňa 05.09.2011-XXXX/XX (č.l. 10 spisu). Z listinných dôkazov produkovaných zo strany žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca ako darca a žalovaná ako obdarovaná uzatvorili dňa 08.06.2011 Darovaciu zmluvu a následne dňa 02.09.2011 Dodatok č. 1 darovacej zmluve, na základe ktorých sa žalovaná vkladom do katastra nehnuteľností stala výlučnou vlastníčkou vyššie uvedeného bytu (č.l. 11 - 13 spisu).

15. Ďalej mal súd Potvrdením banky o vložení finančných prostriedkov do fondov (o nákupe fondov zo dňa 17.08.2015) za preukázané, že počas trvania manželstva boli do fondov na meno žalovanej vložené finančné prostriedky vo výške 10.000,- EUR, ktoré boli v celom rozsahu vo výške 10.059,06 EUR dňa 20.08.2018 prevedené na účet žalovanej (č.l. 23 - 24 a č.l. 33 spisu).

16. Predmetom konania je žaloba o vrátenie daru - nehnuteľností od žalovanej pre porušenie . Medzi stranami je sporný samotný nárok na vrátenie daru, ktorý žalovaná poprela. Obdarovaný nie je za normálnych okolností oprávnený vrátiť predmet daru darcovi a darca nie je oprávnený žiadať vrátenie daru. Môže sa tak stať len vtedy, ak ho darca pri ponuke daru neupozornil na vady predmetu daru, o ktorých vie. V ustanovení je upravený ďalší spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. Umožňuje darcovi, aby sa domáhal vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností: a) kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny, b) jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže byť napokon obsiahnutý i v žalobe. Uvedenú podmienku nároku žalobca splnil. V takom prípade však nastávajú právne účinky právneho úkonu na vrátenie daru od okamihu, kedy bola výzva na vrátenie daru, resp. žaloba doručená obdarovanému, v danom prípade žalovanej. V danom prípade bol právny úkon, ktorým si darca uplatnil nárok na vrátenie daru uplatnený vo výzve na vrátenie daru zo dňa 29.11.2021 (č.l. 14 spisu), ktorá bola žalovanej doručená dňa 02.12.2021 (doručenka na č.l. 142 spisu).

17. Dôvodom podania žaloby bolo, že žalovaná sa správala voči žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi. Súd k správaniu sa žalovanej voči žalobcovi konštatuje, že je nesporné, že vzťahy medzi stranami sporu (blízkymi osobami) sú jednoznačne rozvrátené. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané aj z pripojených rozhodnutí Okresného súdu Žilina č.k. XXPc/XX/XXXX-XX zo dňa 26.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. XXCoP/XX/XXXX-XX zo dňa 29.07.2020, ktorým súd manželstvo účastníkov konania (t.j. žalobcu a žalovanej) právoplatne dňa 16.09.2020 rozviedol. Hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré vyplýva z ustanovenia však zákonodarca nešpecifikuje. Podľa stredného () platilo, že darca mohol zrušiť darovaciu zmluvu, ak obdarovaný spácha úmyselný trestný čin proti darcovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom. Pred r. 1950 považovalo naše právo za kvalifikované konanie obdarovaného umožňujúce žiadať vrátenie daru „nevďačnosť obdarovaného“ voči darcovi a jeho rodine. Vtedajšia judikatúra vyvodila, že pod túto skutkovú podstatu možno podradiť iba prípady vážnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi a jeho rodine, ktoré spočívajú v spáchaní vraždy, vážnej ujmy na zdraví, spôsobení citeľnej morálnej ujmy, ako je ohováranie, spôsobenie rozvratu manželstva, vyhnanie z obydlia, spôsobení váženej ujmy na majetku darcu, porušení záväzku opatrovať a vyživovať zverenú osobu a pod. (E. XXXX/XXXX). V prípade vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi považovala judikatúra za hrubú nevďačnosť také konanie potomka, ktoré by bolo inak dôvodom pre vydedenie (porovnaj ). Ustanovenie vychádza z toho, že darovanie ako bezodplatný a jednostranne neodvolateľný právny úkon obsahuje v sebe i silný morálny záväzok pre obdarovaného

byť vďačný za poskytnutý dar. Každé konanie obdarovaného v rozpore s týmto záväzkom sa považuje za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a tým aj so zákonom. Judikatúra súdov ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Nemožno opomenúť, že úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia sa odvíjajú vždy od posúdenia všetkých osobitostí každého prípadu individuálne a závery v tom-ktorom konkrétnom prípade tak možno len veľmi ťažko zovšeobecniť, a teda i použiť na skutkovo odlišný prípad (Ro NS ČR z 30. 11. 2005, sp. zn. ). Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nevyžaduje sa, aby konanie obdarovaného muselo dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku.

18. Okrem toho pri posudzovaní dôvodnosti nároku na vrátenie daru treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (Ro NS SR z 27.05.2008, sp. zn. ).

19. Ustanovenie teda umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Pritom citované zákonné ustanovenie za relevantné označuje len správanie obdarovaného.

20. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (Q. XX/XXXX). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (Q. XX/XXXX). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie samotného darcu. Uplatnenie tzv. princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

21. V zmysle uvedeného právneho názoru súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané a to najmä vyjadreniami žalobcu a výsluchom svedkov (blízkych príbuzných, t.j. dcéry a zaťa strán sporu), že žalovaná so žalobcom a ich spoločnou dcérou, svedkyňou P.. B. C. komunikovala nevhodne, útočne, urážlivo a v rozpore so zásadami slušnosti, pričom išlo o blízkych príbuzných. Z vypočutia audiozáznamu zo dňa 07.11.2019 a zároveň vykonaného výsluchu dcéry žalovanej - svedkyne P.. B. C. ako aj výsluchu zaťa žalovanej Z. C. na pojednávaní konanom dňa 10.03.2023, mal súd jednoznačne za preukázané vulgárne a fyzické ataky zo strany žalovanej. Už aj z týchto skutočností je súdu zrejmé, že vzťahy medzi stranami sporu sú hlboko narušené, došlo k značnému rozvratu vzťahov, čo viedlo až k rozvodu účastníkov konania. Nepriateľský postoj žalovanej mal súd za preukázaný nielen voči žalobcovi, ale

aj voči ich spoločnej dcére, ktorú nielenže vyhodila z predchádzajúcej spoločnej domácnosti žalobcu a žalovanej, ale ju aj extrémne vulgárne a fyzicky atakovala a ponížila pred jej blízkymi rodinnými príslušníkmi či spoločnými známymi. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenia žalovanej, ktorými sa snažila rozporovať skutkové tvrdenia žalobcu, súd musel konštatovať, že žalobkyňa sa osobne nezúčastnila žiadneho pojednávania, na ktorom súd vykonával výsluch žalobcu, či vyššie uvedených svedkov, resp. na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne relevantné dôkazy a tie ktoré označila a navrhla ako napr. výsluch svedkyne - matky žalovanej A. C., na tomto návrhu nakoniec netrvala, pričom predložené Čestné prehlásenie zo dňa 31.03.2023 (č.l. 248 spisu), ktoré malo podľa písomného vyjadrenia žalovanej preukazovať nevhodné správanie sa žalobcu a ich spoločnej dcéry, nebolo súdu doručené v rámci sudcovskej koncentrácie konania a zároveň podpis svedkyne na ňom uvedený, nebolo možné aj vzhľadom na deklarovaný zdravotný stav svedkyne považovať za dôveryhodný. Na tomto Čestnom prehlásení zo dňa 31.03.2023 zároveň chýba úradne overená pravosť podpis so súčasným vyhlásením svedkyne, že si je vedomá povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, ako aj trestnoprávnych následkov krivej výpovede. Sama žalovaná si vo svojich podaniach viackrát odporovala a na viacerých miestach v zásade potvrdzovala skutočnosti uvádzané žalobcom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k takémuto správaniu žalovanej, k hrubému porušovaniu dobrých mravov dochádzalo dlhodobo a opakovane, minimálne od mája r. 2019. Jednotlivé prípady boli spojené s tým, že žalobca bol vystavovaný ekonomickej tiesni, kedy žalovaná previedla finančné prostriedky v spoločnom vlastníctve na svoj výlučný účet, pričom polovicu finančných prostriedkov prislúchajúcich žalobcovi mu odmietla vydať. Zo strany žalovanej došlo k verbálnym atakom, vyhrážkam a tiež i k fyzickému napadnutiu spoločnej dcéry strán sporu. Zároveň došlo k tomu, že žalovaná napriek svojmu zmluvnému záväzku uvedenému v darovacej zmluve nijakým spôsobom neprispievala na úhradu nákladov spojených s bytom, ktorý je predmetom tohto konania. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná systematicky konala tak, aby žalobcovi, čo najviac sťažila jeho odlúčenie a odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti, pričom takto konala predovšetkým v novembri v roku 2019, v dôsledku čoho bol žalobca nútený si brať nevýhodné finančné úvery, aby vôbec pokryl svoje životné náklady. Rovnako tak v neposlednom rade mal súd za preukázané, že žalovaná žalobcovi neposkytuje žiadnu pomoc v starobe, v chorobe, hoci ju o to aj výslovne požiadal, dokonca v prípade, kedy sa nemohol sám dostaviť na ošetrenie, žalovaná poskytnutie akútnej pomoci žalobcovi razantne odmietla a žalobcu musela na ošetrenie doviesť až po niekoľkých hodinách neskôr dcéra, čo bolo vydokladované nielen písomnými dôkazmi produkovanými zo strany žalobcu, ale aj svedeckými výpoveďami na pojednávaní konanom dňa 10.03.2023. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd musel konštatovať, že žalovaná na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne relevantné dôkazy, a tým neuniesla dôkazné bremeno.

22. Na základe ustálenej súdnej praxe k dotknutej problematike (vrátenia daru), na ktorú súd vyššie poukázal a skutkového stavu zisteného v prejednávanej veci, súd dospel k záveru, že v konaní bolo zistené a preukázané také správanie žalovanej (obdarovanej) k žalobcovi (darcovi) ako aj k ich spoločnej dcére, ktoré možno kvalifikovať ako hrubo odporujúce dobrým mravom. Bolo jednoznačne preukázané, že vzájomné vzťahy strán sporu sú vážne narušené. Správanie žalovanej obdarovanej voči žalobcovi darcovi je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade nie je rozhodujúci subjektívny pocit darcu, ale objektívne zhodnotenie namietaného správania obdarovanej vo svetle vykonaného dokazovania. Na tomto základe súd vyvodil záver, že dôvody vrátenia daru, t.j. negatívne správanie žalovanej opísané žalobcom v žalobe v kontexte vykonaného dokazovania je možné považovať za správanie hrubo porušujúce dobre mravy a to aj s poukazom na ustálenú judikatúru vzťahujúcu sa na súdenú vec. V dôsledku uvedeného súd skonštatoval, že došlo k vzniku práva žalobcu voči žalovanej na vrátenie predmetu daru, a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

23. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. , , ) základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia v spojení s , tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.