Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-26-2017.pdf
PDF · 115.08 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne: A. P., X.. T., E.. X.X.XXXX, J. I. S. XXX, Š. F. S., právne zastúpená JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., IČO: 36848654, so sídlom Národná 17, Žilina proti žalovanému: O. P., E.. XX.XX.XXXX, J. I. A. X, Š. F. S., o vrátenie daru, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, evidovanej na P. Č.. XXXX, Z. D..Ú.. S., F. S., okres Ž., W. Z. Z. D.-T. Z..Č.. XX/X - Y. F. K. XXX A., Z. X. T. Č.. XX/XX - Y.Á. Z. W. E. F. K. XX A. W. Z. Č.. XX/XX - Y. Z. W. E. F. K. XX A..
II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Ž. S. Ž. Z. E. J. S. X.X.XXXX B. K. Ž. K. B. - E. K. Z. 1.-U. E. D.-T. Z..Č.. XX/X - Y.Á. F. K. XXX A., Y. E. Okresnom S. K. Ž., D.P. F., D. Ú. S., F. S. C. E. P. Č.. XXXX W. E. J. D..
2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že formou notárskej zápisnice bola dňa 25.XX.XXXX Č.. E. S. B. Y., D. Ž. W. B. B. Ž. W. F. (C.), K. Q. E. K. Z. X/X- U.. X. Okresného S. Ž. S..Y.. XXP/ X/XXXX bolo rozvedené manželstvo žalobkyne a žalovaného a žalovanému bola určená vyživovacia povinnosť k trom spoločným maloletým deťom. Po rozvode sa k sebe bývalí manželia viackrát vrátili, pričom žalovaný stále pracoval vo Francúzsku, kde mal dobrý príjem. Jediným problémom bolo to, že často požíval alkohol, v dôsledku ktorého svojím správaním spôsobil materiálne škody, ktoré mu boli strhnuté zo mzdy. V roku 2014 v dôsledku absencie v práci s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer. Žalovaný počas celého vzťahu sa choval k žalobkyni vulgárne a zle, popíjal alkohol v práci aj počas víkendov či večerom. Za uvedené bol odsúdený v roku 2014 a vykonal trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Po návrate z výkonu trestu sa žalovaný vrátil žalobkyni a plánovali prístavbu izieb pre deti, pričom za tým účelom vybavovali úver. Žalovaný však uviedol, že nebude prispievať na splátky úveru, ak naň neprepíše časť majetku. Pod tlakom okolností žalobkyňa darovala časť pozemku žalovanému, vzťahy medzi nimi sa však nezlepšili, pokračovalo zlé správanie žalovaného, a to nadávky, urážky, hádky a obmedzovania. Od 1.6.2016 žalobkyňa a žalovaný spolu nežijú a žalovaný je trestne stíhaný pre neplatenie výživného. Okrem toho bola rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odborom všeobecnej vnútornej správy uložená žalovanému sankcia v rámci priestupkového konania. Žalobkyňa uviedla, že správanie žalovaného voči nej a jej deťom je správaním v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázala najmä na neplnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a správamie v rozpore so zásadami občianskeho spolunažívania. Žalobkyňa žalovaného výzvou zo dňa 29.3.2017 vyzvala na vrátenie daru najneskôr do 7.4.2017, avšak žalovaný na výzvu nereagoval.
3. Dňa 22.8.2017 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný (č.l. 38), v ktorom potvrdil, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k darovaniu vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Poprel tvrdenia žalobkyne o dôvodoch na vrátenie daru a tvrdil, že počas rozvodu manželstva mala žalobkyňa viacero priateľov, pričom on bol žiarlivý a nezniesol to. Z týchto dôvodov vznikali hádky a svoju neistotu riešil alkoholom. Hlavným dôvodom rozvratu manželstva boli mimomanželské vzťahy žalobkyne. Ďalej tvrdil, že po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa k sebe vrátili a plánovali dostavbu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Dohodli sa, že s ohľadom na finančné investície žalovaného do nehnuteľnosti už počas manželstva a aj v rámci dostavby, prevedie žalobkyňa časť nehnuteľnosti na žalovaného. Nešlo o manipuláciu, ale dohodu strán. Vo vzťahu k sms-komunikácii tvrdil, že išlo o odpoveď na provokáciu žalobkyne, ktorá mu znemožňovala styk s deťmi a tiež odmietala majetkové vyrovnanie. K priestupkovému konaniu uviedol, že bolo skončené ústnym napomenutím, nie poriadkovou pokutou. Vo vzťahu k neplateniu výživného na deti poznamenal, že nedokáže zo svojich aktuálnych Z. Z. K. S. K. S. XXX,- Eur, W. J. Z. E. E. Y. K. K. E. Okresnom S. Ž. Z. S..Y.. XXP/XX/XXXX, D. E. O. Z.K. S.. K. Y.ere žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa doručila dňa 27.9.2017 súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (č.l. 44) a opätovne žiadala žalobe vyhovieť. Žiadala, aby súd zabezpečil príslušný priestupkový spis sp.zn. ČVS: F.-K.- Y.-XXXX. K. K. D. E. K. Ž. Z., Ž. Ž. Z. I. výživné iba v mesiaci marec 2017 a zameškané výživné v sume 550,- Eur, pričom neplatenie výživného je bez ohľadu na výsledok trestného konania konaním v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň predložila kópie sms-komunikácie so žalovaným, na základe ktorej poukazovala na vulgárne nadávky žalovaného voči jej osobe. Ďalej tvrdila, že správanie žalovaného počas celého spolužitia bolo sprevádzané chorobnou žiarlivosťou a závislosťou na alkohole. Opätovne zdôraznila, že dôvodom darovania časti nehnuteľnosti žalovanému bola skutočnosť, že žalovaný sa jej vyhrážal. Dom, v ktorom žije žalobkyňa spolu s ich spoločnými deťmi jej darovali rodičia, pričom na dome sa pristavila iba jedna izba, čo financovali jej rodičia a ďalšie dve izby financuje na základe úveru, ktorý si vzala z banky. Žalovaný sa nepodieľal finančne na dome.
5. Po zmene zákonného sudcu, súd vo veci nariadil pojednávanie na 14.10.2019. Žalobkyňa dňa 7.10.2019 doručila súdu listinné dôkazy, o ktoré opierala svoje tvrdenia o správaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, a to trestný rozkaz Okresného súdu S..Y.. XXT/XX/XXXX Y. B. XX.X.XXXX W. D. F. K. J. J. K..
6. Na pojednávaní dňa 14.10.2019 súd vec prejednal za účasti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Žalovaný doručil súdu dňa 11.10.2019 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zotrval na predošlom vyjadrení a zdôraznil, že nie sú splnené podmienky na vrátenie daru a nie je možné sa ho domáhať tak, ako žiadala žalobkyňa. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanom vyjadrení a žiadala žalobe vyhovieť. Následne po predbežnom právnom posúdení žiadala súd o dodatočnú lehotu na doručenie návrhu na pripustenie zmeny žalobného petitu. Súd vypočul na pojednávaní žalobkyňu, ktorá zdôraznila, že žalovaný jej pri telefonickej alebo sms-komunikácii vulgárne nadáva. Vo vzťahu k intenzite tohto správania žalovaného udáva, že takéto správanie žalovaného je od času, kedy sa rozišli v roku 2016, kde jej telefonuje takto každý deň. Uvedené odôvodňuje tým, že sa chce kontaktovať s deťmi a v prípade, že mu nedvíha telefón, volá z ďalších cudzích čísel a jeho správanie sa opakuje. Súd následne pojednávanie odročil na 9.12.2019.
7. Dňa 23.10.2019 doručila žalobkyňa súdu návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu a vyjadrenie vo veci. V rámci vyjadrenia poukázala na predložený trestný rozkaz vo veci sp.zn. XXT/XX/XXXX Y. B. XX.X.XXXX, D. I. Ž. F.. S. E. E. Z. Y. Ž. E. K. W. Q. Y. B.W. XX.XX.XXXX Z. Y. Ž. Z. J., Ž. Ž. O. K. K. E. Y. E. P. Č.. XXXX Z. D..Ú.. S.. Súd následne uznesenie o pripustení zmeny žaloby doručil stranám sporu a zároveň im doručil odročenie pojednávania na 10.2.2020.
8. Na pojednávaní dňa 10.2.2020 súd vec prejednal a rozhodol za účasti strán sporu a právneho zástupcu žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a žiadal jej vyhovieť, nakoľko žalovaný sa správa k žalobkyne v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na predložené rozhodnutia v trestnej a priestupkovej veci. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nerozumiem dôvodom podania žaloby, nakoľko dom nechal celý žalobkyni. K správaniu v rozpore s dobrými mravmi uviedol, že žalobkyňa má už tretieho priateľa, ktorého si nosí domov a deťom to prekážka. K žalobkyňou uvedenému nadávaniu ich spoločnej dcére uviedol, že nešlo o nadávky, ale o S.. S. Y. Y. X. A. S. K. Y. E. E. W. P.
K., D. E. E. Z. Y. Ž. F. E. Z.. Y. P. K.T. K. X. Z. Z. Č.. XX/X E. Ď. B. Z. Y. B. U. Y. W. Y. M. Z.. E. S. K. B. F. P. B. E. S. K. S. W. K. Z. Z. E. T. Y. Q.:
9. Podľa 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
10. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
11. Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
12. Podľa § 628 ods. 2 OZ darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
13. Podľa § 629 OZ darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.
14. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
15. Predmetom konania je žaloba o vrátenie daru - nehnuteľností od žalovaného pre hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § XXX F.. Y. K. B. A. S. Y. Z., Ž.C. Ž. W. Ž. Q. B. XX.XX.XXXX B. Y. S. L. E. Y. S..Y.. E. XXX/XXXX, E. XXXXX, E. XXXXX/XXXX E. E. Ú. O.. Ľ. O. (Č..P.. X). Z. B. I. E. K. K. K. Ž. W. B. Y. E. P. Č.. XXX, K. D. Ú. S., okres Ž., W. J. K. Z. 1.-U. K. Z. Ž. W. F.. Ď. A. S. Y. Z., Ž. Q. OkresnéG. X. Z. Y. K. Ž., F. D. Z. S..Y.. Č.-F.-XXX/X-K.-Y.-XXXX Y. B. XX.X.XXXX I. Y. J. S. Z. Z. Y. Z. K. Z. §. XXX F.. X, F.. X Z.. W.), I.) T.) J.. Y. (Č..P.. X). E. Z. Q. Z. I. Z. Z. Okresnej Z. K. Ž. E. Okresnom S. Ž. F. B. XX.X.XXXX (Č..P.. XX) S..Y.. XPv XXX/XX/XXXX-XX W. B. XX.X.XXXX Okresný S. Ž. K. J. X. S..Y.. XXT/XX/XXXX, D. Ž. W. F. Q. K. Y. S. K. Q. Z. W. Y. J. G. F. E. J. F. S. K. K. XX A. W. Y. E. K. J. F. S. B. Ú. S. S. S. S. (č.l. 74). Na návrh žalobkyne o pripojenie uvedených trestných spisov súd šetril v príslušných trestných senátoch a z priložených právoplatných rozhodnutí zistil, že žalovaný bol vo veci tunajšieho súdu sp.zn. 35T/55/2019 oslobodený spod obžaloby č. XPv XXX/XX/XXXX-XX W. B. XX.X.XXXX Y. B., Ž. J. Č. Y., E. F. Y. B. K. K. T. S. X.XXX,- Eur (Č..P.. XXX).
16. Z rozhodnutia vedeného v priestupkovom registri pod č. 2017/26 Okresným úradom Žilina, odborom všeobecnej vnútornej správy (č.l. 33 a nasl.) mal súd za preukázané, že žalovaný bol rozkaze o uložení S. Č.: F.-K.-Y.-XXXX Q. vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním voči žalobkyni, ktorej posielal vulgárne sms-správy, v ktorých jej nadával, za čo mu bola uložená sankcia - pokarhanie. Rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2017.
XX. Ď. A. S. Y. Z., Ž. K. J. K. J. S. S..Y.. XXT/XX/XXXX I. J. X. Y. B. XX.X.XXXX Q. K. Y. S. Z. Y. Z. K. Z. §. XXX F.. X, F.. X Z.. I.) J.. Y. Y. Č. I. F. E. J. F. S. K. K. XX A. S. Z. F. E. S. B. XX A. (Č..P.. XXX). Q. S. S. B. E. P. P.Í., P. P. W. P. P., K. D. S. E. Y. K. Z., J..O.. K. spoločným maloletým deťom, ktorá má žalovaný so žalobkyňou.
18. Medzi stranami je nesporné, že žalovaný sa voči spoločným maloletým deťom dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy, za čo bol jedenkrát právoplatne odsúdený a jedenkrát oslobodený spod obžaloby, nakoľko dlžné výživné uhradil pred vynesením rozsudku. Uvedeného konania sa dopustil po darovaní nehnuteľností žalobkyňou. Rovnako je nesporné, že žalovaný má dlhodobé problémy s alkoholom. Uvedené potvrdil samotný žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, okrem toho potvrdil, že bol žiarlivý na žalobkyňu, čo odôvodnil tým, že mala vzťahy s inými mužmi a jemu to prekážalo. Z vyjadrení strán sporu zhodne vyplynulo, že po rozvode manželstva sa k sebe vrátili. Následne bol žalovaný pre nebezpečné prenasledovanie žalobkyne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý v roku 2014 aj vykonal. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody začali žalobkyňa a žalovaný opätovne spolu žiť, čo trvalo až do októbra 2016. V tomto období, t.j. v roku 2015 došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností žalobkyňou žalovanému, a to formou notárskej zápisnice. Z vyjadrenia strán sporu na
pojednávaní dňa 10.2.2020 vyplynulo, že žalovaný opakovane voláva žalobkyni a vulgárne jej nadáva. Uvedené tvrdenie žalovaný nepoprel, a tak ho má súd za nesporné.
19. Sporný je samotný nárok na vrátenie daru, ktorý žalovaný odmietol a tvrdil, že jeho správanie voči žalobkyni bolo vždy vyprovokované žalobkyňou a k darovaniu nehnuteľnosti došlo dobrovoľne. Zo zákonnej úpravy darovania vyplýva, že obdarovaný nie je za normálnych okolností oprávnený vrátiť predmet daru darcovi a darca nie je oprávnený žiadať vrátenie daru. Môže sa tak stať len vtedy, ak ho darca pri ponuke daru neupozornil na vady predmetu daru, o ktorých vie. V ustanovení § 630 OZ je upravený ďalší spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. Umožňuje darcovi, aby sa domáhal vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností: a) kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny, b) jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnom a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže byť napokon obsiahnutý i v žalobe. Uvedenú podmienku nároku žalobkyňa splnila, čo vyplýva z výzvy právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 29.3.2017 adresovanej žalovanému (č.l. 8). Žalobkyňa však nepreukázala aj samotné doručenie výzvy žalovanému, a tak má súd za to, že právne účinky právneho úkonu na vrátenie daru plynú od okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovanému, t.j. dňom 28.7.2017 (č.l. 37).
20. Ustanovenie § 630 OZ vychádza z toho, že darovanie ako bezodplatný a jednostranne neodvolateľný právny úkon obsahuje v sebe i silný morálny záväzok pre obdarovaného byť vďačný za poskytnutý dar. Každé konanie obdarovaného v rozpore s týmto záväzkom sa považuje za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a tým aj so zákonom. Judikatúra súdov ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závažné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Nemožno opomenúť, že úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia § 630 OZ sa odvíjajú vždy od posúdenia všetkých osobitostí každého prípadu individuálne a závery v tom-ktorom konkrétnom prípade tak možno len veľmi ťažko zovšeobecniť, a teda i použiť na skutkovo odlišný prípad (Ro NS ČR z 30. 11. 2005, sp. zn. 33 Odo 1420/2005). Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nevyžaduje sa, aby konanie obdarovaného muselo dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku.
21. Okrem toho pri posudzovaní dôvodnosti nároku na vrátenie daru treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (Ro NS SR z 27. 5. 2008, sp. zn. 2 Cdo 108/2007).
22. Nárok na vrátenie daru predstavuje odvolanie darovania, ktoré je výnimkou zo zásady neodvolateľnosti darovania. Darovanie sa uskutočňuje na základe zmluvnej viazanosti strán a
jednostranné zrušenie zmluvných záväzkov má vždy výnimočnú povahu. Od zmluvy možno odstúpiť len vtedy, ak si to strany dohodnú, alebo tak ustanovuje zákon, pričom ustanovenia zákona, ktoré priznávajú zmluvnej strane právo na odstúpenie, majú prevažne povahu sankčnú, ktorá sa spája s nesplnením zmluvnej povinnosti. Samozrejme, aj v prípade darovacej zmluvy si strany môžu dohodnúť predpoklady, na základe ktorých jedna strana môže od zmluvy odstúpiť. V súčasnej právnej úprave nemožno odvolanie darovania stotožňovať s odstúpením od zmluvy. Skutková podstata § 630 je všeobecne známa (historicky aj komparatívne) ako odvolanie z dôvodu veľkej nevďačnosti alebo hrubého nevďaku obdarovaného. Právo darcu odvolať darovanie vznikne vtedy, ak sa obdarovaný správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy a toto správanie obdarovaného smeruje voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Darca uplatňuje právo na vrátenie daru jednostranným adresovaným právnym úkonom (odvolaním darovania). Právo odvolať darovanie je majetkovým právom a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie od okamihu splnenia predpokladov stanovených v hypotéze § 630 OZ. K nevhodnému správaniu obdarovaného môže dôjsť aj v značnom časovom odstupe po uskutočnení darovania, čo však nie je z hľadiska premlčania práva na odvolanie darovania rozhodujúce. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih hrubého porušenia dobrých mravov, ktoré môžu spočívať v jednorazovom porušení alebo pretrvávajúcom stave.
23. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby je nutné sa zaoberať tým, či došlo na strane žalovaného k správaniu v rozpore s dobrými mravmi voči darcovi (žalobkyni) alebo jemu blízkym osobám. V prípade nároku na vrátenie daru je nutné konštatovanie hrubého porušenia dobrých mravov, Podľa súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998), takže „kvantita aj kvalita“ nevhodného správania sú rovnocennými ukazovateľmi. Správanie, ktoré jednorazovo nemusí byť právne významné, sa pri určitej periodicite stáva relevantným. Hoci subjektívny prvok hrá v odvolaní darovania významnú úlohu, je nevyhnutné, aby bolo správanie obdarovaného posudzované objektívne (R 61/1997), „za právne relevantné sa považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo“. Judikatúra vyvodila, „že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí“ (R 31/1999) - hoci sú osoby, ktoré takéto správanie subjektívne veľmi zle znášajú. Objektívne posúdenie však vždy musí rešpektovať konkrétnu osobnosť dotknutej osoby (napr. vyhrážky a násilné správanie treba hodnotiť rozdielne, ak smerujú voči osamelej staršej chorej osobe ako rovnaké správanie adresované silnému zdravému mladému subjektu žijúcemu v podpore komunity, aj vzhľadom na vzájomné vzťahy, osobnosť, prostredie, životné osudy a pod.). Hrubé porušenie dobrých mravov môže spočívať aj v nedbanlivostnom správaní. Relevantné správanie nemusí byť realizované výlučne konaním, ale aj opomenutím alebo strpením (ignorovanie žiadosti o pomoc v prípade zdravotných problémov). Darca nemôže odvolanie darovania odôvodňovať okolnosťami, ktoré mu boli známe v čase darovania, a zrejme ani tými skutkovými dejmi, ktoré mu známe síce neboli, ale pred uzavretím alebo v čase uzavretia zmluvy už existovali. Posúdenie, či konkrétne správanie obdarovaného zakladá hrubé porušenie dobrých mravov, musí reflektovať nielen aktuálny stav spoločenského vývoja a vedomia, ale zároveň nesmie rezignovať na výchovnú funkciu tohto pojmu, ktorá má odrážať nielen to, čo spoločnosť všeobecne považuje za dobré mravy v konkrétnom období, ale aj to, čo sa do tohto pojmu premietlo na základe dlhodobej historickej skúsenosti. Právo na odvolanie darovania zakladá nielen nevhodné správanie obdarovaného voči darcovi, ale aj voči členom rodiny darcu. Naopak, správanie členov rodiny obdarovaného nemá na darovací vzťah žiadny dosah. V porovnaní s Občianskym zákonníkom z roku 1950 je relevantným nielen správanie obdarovaného voči darcovi, jeho manželke(-ovi), deťom a rodičom, ale aj voči širšiemu okruhu osôb označovaných ako členovia rodiny darcu. V neposlednom rade treba pripomenúť, že posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže viazať len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu. Zo súdnej praxe vyplynulo (R 111/1998), že „ak súd v spore o vrátenie daru v rámci hodnotenia dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiace aj proti žalobkyni (darkyni), jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní“. Odvolanie darovania je jednostranný adresovaný právny úkon darcu, ktorým vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru voči obdarovanému. Judikatúra aj odborná literatúra sa viac-menej zhodujú na konštantnom výklade odvolania darovania, ak sú predpoklady na vrátenie daru podľa § 630 OZ splnené. Avšak takmer každé ďalej prezentované tvrdenie, ktoré vychádza z väčšinového názoru je aj spochybňované v odbornej literatúre.
24. V prejednávanej veci súd konštatuje, že žalobkyňa nielen tvrdila, ale aj preukázala, že žalovaný sa voči nej správal hrubo a urážlivo, keď vulgárnymi nadávkami útočil na jej osobu, za čo bol uznaný vinným v priestupkovom konaní a bola mu uložená sankcia - pokarhanie. Okrem toho je zrejmé, že si žalovaný neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom žalobkyne (spoločným deťom so žalovaným), t.j. voči blízkym osobám žalobkyne. voči žalovanému bola podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy a následne tunajším súdom vydaný trestný rozkaz, ktorý však nie je právoplatný. 25. V prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť (dom, pozemok) a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, potom darca musí podať na súde žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru podľa § 137 písm. c) CSP pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušným okresným úradom do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom (§ 34 katastrálneho zákona). V prípade hnuteľnej veci sa darca musí na súde domáhať vrátenia daru žalobou na vydanie hnuteľnej veci (§ 126 OZ). V oboch prípadoch si súd ako predbežnú otázku vyhodnotí, či pre vrátenie daru boli splnené zákonné dôvody podľa § 630 OZ. V prejednávanej veci súd poznamenáva, že pôvodne znel petit žaloby na vrátenie daru - 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 2088 pre k.ú. Svederník. Po pripustení zmeny žaloby na návrh žalobkyne, znie petit správne, t.j. tak ako je to v zmysle zákona prípustné v prípade vrátenia daru, ktorou je nehnuteľnosť, pričom žalobkyňa upravila znenie navrhovaného výroku rozsudku tak, aby bol v súlade so stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti. 26. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu žalobkyne vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko žalobkyňa preukázala také správanie žalovaného ako obdarovaného, ktoré hrubo porušuje dobré mravy, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný opakovane kontaktuje žalobkyňu, pričom jej vulgárne nadáva. Takéto správanie žalovaného bolo relevantne preukázané rozhodnutím v priestupkovom konaní ako aj právoplatnými rozhodnutiami v trestným veciach, ktorými je súd v zmysle § 193 CSP viazaný. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. 27. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa zásady úspešnosti žalobkyne v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.