Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/108/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka

v právnej veci žalobkyne A. S., bývajúcej v S., R. č. X., zastúpenej JUDr. D. T., advokátom

so sídlom v B., M. č. X., proti žalovanému O. K., bývajúcemu v S., K. č. X., o vrátenie daru,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. V - 2 - , o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v B. z 5. decembra 2006 sp. zn.

t a k t o :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 5. decembra 2006 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 11. mája 2004 č.k. V - 2 – -418

uložil žalovanému vrátiť žalobkyni dar a to 15/24 z parcely č. X. diel 1 – záhrady

2 2

o výmere X. m, 15/24 z parcely č. X. diel 2 zastavanej plochy o výmere X. m, nachádzajúce

sa v katastrálnom území S. a zapísané na LV č. X. v Katastrálnom úrade v B., Správa katastra

M. a ¾ z nehnuteľnosti a to domu s číslom súpisným X. na parc. č. X. nachádzajúceho sa

v katastrálnom území S. zapísaného na LV č. X. v Katastrálnom úrade B. – Správa katastra

M. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy

z 20.2.1991 registrovanej Štátnym notárstvom B. vidiek dňa 11.3.1991 pod číslom RI 391/91

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy

konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že negatívne správanie sa žalovaného

po darovaní vyššie uvedených nehnuteľností bolo najmä voči žalobkyni sústavne značnej

intenzity a tiež táto sústavnosť sa prejavovala aj voči deťom žalobkyne, najmä voči synovi E.

K.. Po darovaní vyššie citovaných nehnuteľností žalovaný nerešpektoval predbežné opatrenie

prvostupňového súdu a vykonával investičné a rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach jemu

darovaných, čím sústavne vyhrocoval vzťahy v rodine žalobkyne. Uvedené správanie

žalovaného voči žalobkyni po darovaní nehnuteľností ako aj po podaní návrhu malo

jednoznačne charakter hrubého porušovania dobrých mravov a nebolo len reakciou

obdarovaného na jej správanie (vzájomnosť), pretože takéto jeho správanie bolo jednoznačne

v nepomere k správaniu sa žalobkyne ako darkyne voči nemu pri ich vzájomných stretnutiach

a nejednalo sa teda o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi nimi v zmysle

ustálenej súdnej praxe. Taktiež sa nejednalo podľa názoru súdu v jeho správaní voči

žalobkyni o prostú nevďačnosť žalovaného voči nej. Tak tomu by bolo jedine vtedy, keby

okrem nej (prostej nevďačnosti) neexistovalo aktívne hrubé a vulgárne správanie sa

žalovaného voči nej spolu s jeho fyzickým násilím voči nej zadokumentovanej

v priestupkových spisoch žalovaného.

Na základe podaného odvolania zo strany žalovaného, Krajský súd v Bratislave

rozsudkom z 5. decembra 2006 č.k. -475 zmenil napadnutý rozsudok prvého

stupňa tak, že žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd

ustálil, že žaloba ktorou uplatnila žalobkyňa právo na vrátenie daru bola žalovanému

doručená dňa 24.3.1993. Týmto dňom ak by boli splnené podmienky pre vrátenie daru

uvedené v , t.j. hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného, by došlo

k zrušeniu predmetnej darovacej zmluvy a obnovilo by sa vlastnícke právo žalobkyne

k predmetu darovania. Z toho možno vyvodiť záver, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby

bolo rozhodné správanie sa žalovaného k žalobkyni a k členom jej rodiny ku dňu 24.3.1993.

Správanie sa žalovaného k žalobkyni a k členom jej rodiny po tomto termíne nie je právne

bezvýznamné. Právne teda odvolací súd uzavrel, že i keď vyššie opísané správanie sa

žalovaného voči žalobkyni a jej deťom do 24.3.1993 predstavuje porušenie dobrých mravov,

nejedná sa vzhľadom na všetky okolnosti prípadu o hrubé porušenie dobrých mravov.

Nezhody žalovaného so žalobkyňou boli zrejmé dôsledkom zlého vzťahu medzi žalobkyňou

a manželkou žalovaného. Nakoľko správanie sa žalovaného voči žalobkyni v rozhodnom čase

t.j. do 24.3.1993 nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, žalobkyni

nevzniklo právo na vrátenie daru v zmysle ustanovenia . To boli

dôvody pre ktoré zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa. Jeho prípustnosť

odôvodňovala ustanovením a dôvodnosť ustanovením

písm. c/ (nesprávne právne posúdenie). Žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkala odvolaciemu súdu,

vzhľadom na rozsiahle vykonané dokazovanie, že závadné správanie žalovaného opísané

odvolacím súdom do 24.3.1993 nepredstavuje hrubé porušenie dobrých mravov vzhľadom

na všetky okolnosti prípadu. Vyhrážanie žalovaného, že ju zabije, vytiahol na ňu paralyzér

v marci 1993, zamedzoval jej prístup do domu a do záhrady. Podobne rovnakým

spôsobom sa vyhrážal i ostatným členom rodiny. Správanie žalovaného predstavuje

hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle ustanovenia

a zakladá jej oprávnený a plne dôvodný právny nárok na vrátenie daru. Taktiež

nie je vecne správne a dôvodné tvrdenie odvolacieho súdu, že v zmysle ustanovenia

pre vrátenie daru v jej prípade je právne významné len

správanie žalovaného do dňa 24.3.1993, kedy bola doručená žaloba žalovanému zo strany

súdu prvého stupňa. Takéto tvrdenie odvolacieho súdu nemá oporu v platnom Občianskom

zákonníku. Je tak v rozpore s ustanovením , ktoré

stanovuje, že má ísť o také správanie, ktoré nie je ohraničené žiadnym momentom či

okamihom. Takéto správanie by naďalej pretrvávalo aj po obdržaní žaloby žalovaným

zo strany súdu prvého stupňa tým viac zakladalo a zakladá zákonnú povinnosť pre

žalovaného vrátiť jej predmetný dar.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhol dovolanie žalobkyne

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho ako ich

dovolateľka označila, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala

a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ustanovenia darca sa môže domáhať vrátenia

daru ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje

dobré mravy.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia

práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len

samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti

konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri

posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé

porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že

treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť či tento sám sa nespráva voči

obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou

nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom

prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného

i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých

mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi

darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie

dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa

obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

V zmysle týchto zásad odvolací súd vec neposudzoval. Závery odvolacieho súdu, že

nezhody žalovaného so žalobkyňou boli zrejme dôsledkom zlého vzťahu medzi žalobkyňou

a manželkou žalovaného, ktoré vylúčil závadné správanie sa obdarovaného voči darkyni,

neobstoja. Výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú, že správanie žalovaného voči

žalobkyni po darovaní nehnuteľnosti a ako aj po podaní návrhu malo jednoznačne charakter

hrubého porušenia dobrých mravov a nebolo len reakciou obdarovaného na jej správanie.

Negatívne správanie žalovaného po darovaní nehnuteľností bolo voči žalobkyni sústavne

značnej intenzity a tiež táto sústavnosť sa prejavovala aj voči deťom žalobkyne najmä voči

synovi E. K.. Žalovaný po darovaní nehnuteľností nerešpektoval predbežné opatrenie

prvostupňového súdu v predmetnej veci a aj napriek tomu vykonával investičné

a rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach, ktoré mu boli darované a zároveň sústavne

vyhrocoval vzťahy v rodine žalobkyne. Žalovaný vyvolal súdne spory aj voči svojmu

bratovi E. K. s cieľom vylúčiť ho z užívania nehnuteľností, ktoré spoločne ako

spoluvlastníci užívajú. Aktívne hrubé a vulgárne správanie žalovaného voči

žalobkyni, spolu s jeho fyzickým násilím voči nej bolo aj zadokumentované

v priestupkových spisoch žalovaného. Tieto skutočnosti odvolací súd pri hodnotení dôkazov

pominul, a preto námietky žalobkyne, že správanie voči nej je hrubým porušením dobrých

mravov, sú preto odôvodnené. Za dôvodnú treba považovať ďalšiu námietku

týkajúcu sa dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení podľa

ktorej táto vada konania spočíva v tom, že pre vrátenie daru je právne významné len správanie

sa žalovaného do dňa 24.3.1993, kedy bola doručená žaloba žalovanému zo strany súdu

prvého stupňa. Takýto záver odvolacieho súdu nemá oporu v ustanovení § 630 Občianskeho

zákonníka, ktoré vyžaduje pre vrátenie daru také negatívne správanie k darcovi a členom jeho

rodiny, ktoré porušuje dobré mravy. Jedná sa o také správanie, ktoré nie je ohraničené

žiadnym momentom (od do) a ak takéto správanie naďalej pretrvávalo aj po obdržaní žaloby

žalovaným zo strany súdu prvého stupňa tým viac zakladalo a zakladá zákonnú povinnosť

pre vrátenie daru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti je potom nepochybné, že dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu nemožno považovať za správny ( ). Najvyšší

súd Slovenskej republiky preto toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu na ďalšie

konanie ( ).

Odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu ( ),

pričom v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách doterajšieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: