Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-36-2026.pdf
PDF · 155.2 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/36/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX/XX, D., zastúpenej advokátkou: Mgr. Helena Farkašová, Žerotínova bašta 1, Nové Zámky, IČO: 37 861 271, proti žalovanej: E. F., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/XX, D., o vrátenie daru, v konaní o odvolaní žalobkyne zo dňa 18. 03. 2026 proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/44/2025-143 zo dňa 6. marca 2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovanej (svojej dcére) domáhala vrátenia daru (nehnuteľnosti), pričom tvrdila, že darovacou zmluvou zo dňa 30. 12. 2016 darovala žalovanej nehnuteľnosť, nakoľko žalovaná s vtedajším manželom chceli stavať rodinný dom. Už v tom čase bola dohoda, že časť nehnuteľnosti, ktorú na stavbu tohto domu žalovaná nebude potrebovať, vráti žalobkyni darovacou zmluvou, keďže v čase darovania ešte nebolo zrejmé, akú časť pozemku bude na stavbu žalovaná potrebovať. Dôkazom existencie takejto dohody je to, že dňa 29. 04. 2021 z pôvodnej parcely žalovaná vrátila žalobkyni časť vo výmere 267 m2. Až po rozvode žalovanej v roku 2021 začali problémy, ktoré vyústili do schválností a nenávisti, ktoré problémy sa žalobkyňa snažila zmierlivo riešiť, avšak neúspešne, keď ešte aj vnučky sa jej obrátili chrbtom. Keby k takému konaniu zo strany žalovanej nedošlo, žalobkyňa by vrátenie daru nežiadala. Reakciou žalovanej na výzvu na vrátenie daru bolo to, že začala na žalobkyňu podávať nezmyselné trestné oznámenia, ktoré všetky boli odmietnuté. Vzhľadom na správanie žalovanej a jej dcér spísala žalobkyňa závet, ktorým ich všetky vydedila a práve toto sa stalo hlavným dôvodom konfliktov. Žalobkyňa taktiež poukázala na špekulatívne konanie žalovanej, ktorá už v čase, kedy tento spor prebiehal, uzavrela s VÚB, a.s. záložnú zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť v snahe zabrániť vráteniu daru, čím konala v rozpore s dobrými mravmi.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a uviedla, že jej vzťahy zo žalobkyňou sa zhoršili pre správanie sa žalobkyne, ktorá sa priveľmi starala do jej života, a to hlavne potom, ako si ona našla nového priateľa, ktorého nemala žalobkyňa rada a ktorého ohovárala. Bola to žalobkyňa, kto robil konflikty a vyostroval problémy a nebyť toho, boli by ich vzťahy v poriadku. Žalovaná nevidela žiadny dôvod pre vrátenie daru.
4. Súd vykonal dokazovanie (výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a oboznámením sa k spisu pripojených dokladov a správ) a zistil tento skutkový a právny stav:
4.1 Darovacou zmluvou, uzavretou medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou dňa 30. 12. 2016, žalobkyňa darovala žalovanej parcelu C-KN č. XXXX - záhradu o výmere 1309 m2 zapísanú na LV č. XXX v katastrálnom území D..
4.2 Podľa LV č 247 v katastrálnom území D. je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX/X, H. XXXX/X, H. XXXX/X, H. XXXX/X a č. XXXX/X.
4.3 Podľa LV č. XXXX v katastrálnom území D. je žalovaná výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX/X.
4.4 Výzvou zo dňa 28. 03. 2028 (správne malo byť 28. 03. 2025 – poznámka odvolacieho súdu) adresovanou žalovanej, ku ktorej bola pripojená doručenka, žalobkyňa vyzvala žalovanú k vráteniu daru (vyššie uvedenej nehnuteľnosti), pričom ako dôvod uviedla, že sa ich vzťahy v poslednom období natoľko zhoršili, že pri každej príležitosti jej žalovaná nadáva, ponižuje ju, vykrikuje na ňu, že nie je jej matkou a nikdy už vnúčatá neuvidí, odmieta sa so žalovanou stretnúť a rozprávať sa o tom a podala na žalobkyňu trestné oznámenie za ohováranie, bráni deťom stretávať sa s babkou a takto koná v rozpore s dobrými mravmi. Táto výzva bola doručovaná žalovanej na adresu jej bydliska a žalovaná ju neprevzala.
4.5 Z predvolania na prejednanie priestupku vydaného Okresným úradom Nové Zámky dňa 23. 04. 2025 súd zistil, že žalobkyňa bola predvolaná na prejednanie priestupku, ktorý oznámila žalovaná, a to z dôvodu, že žalobkyňa mala v decembri 2024 robiť žalovanej schválnosti a tvrdiť o nej, že je kurva, nestará sa o deti, mala nahovárať deti, aby od matky odišli, mala ju obťažovať telefonátmi a mala ju udať na kuratelu, že je bezdomovkyňa. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky OU-NZ- OVVS-2025/016357-010 zo dňa 18. 06. 2025 súd zistil, že konanie o priestupku bolo zastavené, pričom správny orgán konštatoval, že spáchanie skutku nebolo preukázané, nakoľko vykonané dokazovanie uvedené konanie žalobkyne voči dcére dostatočne nepreukázalo. 5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posudzoval podľa ust. § 628 a § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré citoval, pričom sa zaoberal zákonnými podmienkami vrátenia daru a poskytol podrobný výklad týchto ustanovení.
6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané (zo zhodných vyjadrení strán sporu a z darovacej listiny zo dňa 30. 12. 2016), že žalobkyňa žalovanej darovala parcelu C-KN č. XXXX - záhradu o výmere 1309 m2 zapísanú na LV č. XXX v katastrálnom území D. a dňa 29. 04. 2021 došlo k vráteniu časti uvedenej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne darom, a to vo výmere 267 m2. Ďalej bolo zo zhodných vyjadrení strán sporu a aj z výpovedí svedkov nepochybne preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu (matkou na strane žalobkyne a jej dcérou na strane žalovanej) sú naštrbené, až rozvrátené, a to do tej miery, že tieto si nevedia prísť na meno, konflikty sa dotkli tiež detí žalovanej a vyústili až do takého stavu, že žalobkyňa žalovanú a jej deti vydedila.
7. Pre vyhovenie žalobe o vrátenie daru je nutné preukázanie dĺžky, intenzity a systematickosti konania preukazujúceho hrubé porušenie dobrých mravov, pričom predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. Takéto správanie sa žalovanej voči žalobkyni preukázané nebolo. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Cdo/76/2023 zo dňa 25. 09. 2024, časť ktorého citoval.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka je pre vrátenie daru potrebné splniť nasledovné podmienky: a/ domáhanie sa vrátenia daru darcom, b/ obdarovaný sa správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy a c/ obdarovaný sa takto správa k darcovi alebo k členom jeho rodiny. Dôvodom pre vrátenie daru teda nie je akékoľvek správanie sa obdarovaného, ale iba také jeho správanie voči darcovi, ktoré napĺňa podstatu hrubého porušenia dobrých mravov (napr. ponižovanie, izolovanie, fyzické alebo psychické týranie, odmietnutie kontaktu, znemožnenie výkonu vecného bremena).
9. V predmetnej veci súd zisťoval a posudzoval, či sú naplnené dôvody pre vrátenie daru, či tvrdenia uvádzané žalobkyňou vo výzve na vrátenie daru, resp. aj v priebehu konania (že vzťahy so žalovanou sa natoľko zhoršili, že žalovaná jej pri každej príležitosti nadáva, ponižuje ju, vykrikuje na ňu, že nie je jej matkou a nikdy už vnúčatá neuvidí, odmieta sa s ňou stretnúť a rozprávať sa o tom, podala na žalobkyňu trestné oznámenie za ohováranie, bráni deťom s babkou sa stretávať) sú pravdivé, či napĺňajú podstatu hrubého porušenia dobrých mravov, teda či žalovaná vo vzťahu k žalobkyni koná v rozpore s dobrými mravmi, resp. či takéto konanie žalovanej bolo (a do akej miery) alebo nebolo vyvolané konaním samotnej žalobkyne. Konštatoval, že vzťahy medzi stranami sporu (matkou a dcérou) sú navzájom úplne rozvrátené, a to až do tej miery, že sa nekontaktujú, nekomunikujú spolu a pokiaľ áno, je z toho takmer vždy konflikt, súdia sa, matka dcéru a jej deti vydedila a vzájomne sa obviňujú z rôznych nečestností a protizákonného konania. Vykonaným dokazovaním však nebolo možné zistiť, ktorá z nich a do akej miery tento stav zavinila. Ako pravdepodobné sa však javí (vychádzajúc z výpovedí svedkyne I. a svedka J.), že príčinou zhoršenia a úplného rozpadu vzájomných vzťahov medzi matkou a dcérou je skutočnosť, že žalobkyňa (matka) nesúhlasí so známosťou, ktorú žalovaná (dcéra) nadviazala s F. J., nie je však zrejmé, z čoho tento jej nesúhlas vyplýva. 10. Ďalej vykonaným dokazovaním (svedok G., svedkyne K. a I.) súd prvej inštancie zistil, že správanie sa žalobkyne k žalovanej nie je tiež bezchybné a možno ho označiť ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi. Výpoveďami týchto svedkov bolo teda preukázané, že správanie sa žalobkyne k žalovanej je nevhodné, osočujúce a v rozpore s dobrými mravmi, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa bola alebo nebola za toto konanie uznaná vinnou zo spáchania priestupku. Výpovede ďalších svedkov (L. a J.) súd vyhodnotil tak, že ide o osoby s blízkym vzťahom k stranám sporu, pričom druh žalobkyne (svedok L.) sa na území SR nezdržoval posledné dva roky a sám uviedol, že informácie o situácii v rodine má od žalobkyne, zatiaľ čo partner žalovanej (svedok J.) bol osobne účastný viacerých konfliktných situácií medzi žalobkyňou a žalovanou, a preto sa jeho výpoveď súdu javila ako presvedčivejšia.
11. Aj vzhľadom na správanie sa žalobkyne na pojednávaniach (nedokázala ovládať svoje emócie a vyrovnať sa so situáciou, že niekto mal iný názor na vec ako ona, jej správanie sa bolo vysoko emotívne) súd prvej inštancie konštatoval, že z veľkej časti je to práve správanie žalobkyne, ktoré vyvoláva konflikty a ktoré viedlo k absolútnemu rozpadu vzťahov medzi matkou a dcérou. Pomer ich viny na tomto stave nie je možné zistiť a posúdiť a nie je možné ani zistiť, ktorá strana začala s osočovaním a nevhodným správaním sa ako prvá. Táto situácia je však v neprospech žalobkyne, ktorá mala v konaní dôkazné bremeno a mala preukázať, že žalovaná sa správala tak, že jej konanie bolo možné hodnotiť ako správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi. To však žalobkyňa nepreukázala.
11.1 V predmetnej veci bolo potrebné vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa žalobkyne ako darkyne, zistiť, či sa sama nespráva vo vzťahu k obdarovanej v rozpore s dobrými mravmi a či práve jej správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovanej voči darkyni. V kladnom prípade by sa totiž darkyňa nemohla úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovanej, i keby bola taktiež nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. V súdenej veci nastala práve táto situácia, a to za nevhodného správania sa darkyne. Je zrejmé, že správanie sa oboch strán sporu navzájom nie je v súlade s dobrými mravmi. Súd teda musel prihliadať pri hodnotení správania sa obdarovanej k darkyni i na vzájomnosť správania sa darkyne k obdarovanej, pričom zistil, že správanie sa darkyne (žalobkyne) vo vzťahu k obdarovanej (žalovanej) takisto nie je v súlade s dobrými mravmi a takýmto konaním nie je ani jej konanie popisované svedkami.
12. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nepreukázala, že by sa žalovaná voči nej správala tak, ako to žalobkyňa uviedla vo výzve na vrátenie daru zo dňa 28. 03. 2025, teda že sa žalovaná vo vzťahu k žalobkyni správala spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
13. Skutočnosť, že žalovaná vrátila žalobkyni časť pozemku (ktorá skutočnosť podľa žalobkyne mala preukazovať, že v čase uzavretia darovacej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že časť darovanej nehnuteľnosti, ktorú žalovaná nebude potrebovať, vráti žalobkyni a ani prípadná existencia takejto dohody, ktorej uzavretie žalovaná popierala a jej existencia nebola v konaní preukázaná), nie je pre toto konanie relevantná. V konaní o vrátení daru súd totiž skúma, či sa obdarovaný správa k darcovi alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy a výlučne v prípade preukázania tejto
skutočnosti (nie existencie dohody o vrátení časti darovanej nehnuteľnosti) by mohla byť darkyňa ako žalobkyňa v konaní úspešná. 14. K nevykonaniu navrhovaného dôkazu (výsluchu majiteľa stavebnej firmy M. N.) súd prvej inštancie uviedol, že tento návrh bol v rozpore so zásadou koncentrácie konania (bol prednesený na treťom pojednávaní v tejto veci, teda nie včas) a preukazovanie skutočnosti, či žalovaná má v súčasnosti so stavebnou firmou dohodu o výstavbe domu na predmetnom pozemku, či o jeho výmene, by neprinieslo žiadne podstatné okolnosti a dôkazy pre toto konanie (ktoré sa týka preukazovania existencie dôvodov pre vrátenie daru, ktoré dôvody musia existovať už pred podaním žaloby na súde), a preto bol tento dôkaz pre konanie o vrátení daru irelevantný.
15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi (správne malo byť úspešnej žalovanej – poznámka odvolacieho súdu) priznal nárok na plnú náhradu trov konania, pričom o výške tohto nároku rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie zo dňa 18. 03. 2026. Uviedla, že podanou žalobou sa domáha vrátenia daru zo strany žalovanej, a to nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch na LV č. XXXX v katastrálnom území D., ako parcela registra „C“ KN č. XXXX/X- záhrada o celkovej výmere 401 m2. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalovaná, ako obdarovaná sa vo vzťahu k nej ako k darkyni nespráva v súlade s dobrými mravmi, svojím konaním a správaním hrubo porušuje dobré mravy, čo je dôvodom, aby bola súdom zaviazaná na vrátenie daru.
16.1 Dňa 30. 12. 2016 na základe darovacej zmluvy darovala žalobkyňa svojej jedinej dcére (žalovanej) nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX v katastrálnom území D., ako parcelu registra „C“ KN č. XXXX - záhrada o celkovej výmere 1309 m2. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy žalovaná nemala vedomosť o tom, akú výmeru pozemku bude potrebovať na výstavbu rodinného domu, preto sa dohodli, že jej daruje celú výmeru záhrady a že keď bude mať postavený rodinný dom, ponechá si časť darovaného pozemku na dvor a zvyšok vráti. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že časť pozemku, a to parcelu registra „C“ KN č. XXXX/X - záhrada o výmere 267 m2 zapísanú na LV č. XXXX v katastrálnom území D., jej žalovaná vrátila darovacou zmluvou, ktorú uzatvorili dňa 18. 10. 2020. Túto darovaciu zmluvu uzatvorili na základe dohody, bez nátlaku, bola prejavom ich slobodnej vôle. Pokiaľ by k takejto dohode nedošlo, ako to teraz tvrdí žalovaná, určite by žalobkyňa nepristúpila k uzatvoreniu darovacej zmluvy dňa 18. 10. 2020.
16.2 Žalovaná sa v roku 2022 rozviedla, v čom ju žalobkyňa podporila (vtedajší manžel bol alkoholik), snažila sa jej pomôcť (starala sa o jej deti, robila nákupy a finančne ju podporovala), pretože zostala sama s dvomi maloletými deťmi. Keď si žalovaná našla priateľa F. J., žalobkyňa nebola nadšená, pretože nič dobré o ňom nepočula, ale akceptovala jej rozhodnutie. Naďalej sa snažila, aby o vnučky bolo riadne postarané, čo žalovaná v súdnom konaní, ako aj svedok J. obrátili proti nej.
16.3 Žiadny právny predpis neupravuje, čo je hrubé porušenie dobrých mravov. Hodnotenie prislúcha súdu, ktorý správanie žalovanej vyhodnotil ako správanie v súlade s dobrými mravmi a konštatoval, že správanie žalobkyne k žalovanej nebolo v súlade s dobrými mravmi. Žalobkyňa si je vedomá toho, že je ťažké súdu dokázať, že v skutočnosti bolo správanie sa žalovanej oveľa horšie, ako uviedla. Svedkovia, ktorých žalovaná navrhla vypočuť, vypovedali v jej prospech, pričom ich výpovede sa zhodne týkali len osoby žalobkyne a jej údajného správania sa k žalovanej. Tieto osoby však vôbec nemohli mať vedomosť o tom, čo sa v skutočnosti medzi žalobkyňou a žalovanou stalo a čo bol dôvod ich rozporov. Ich hlavnou úlohou bolo očierniť žalobkyňu, čo sa im aj podarilo. So svedkyňou O. I. riadne komunikovala ešte tri mesiace pred jej výsluchom na súde a ona sama bola rozhorčená nad správaním sa žalovanej, následne si žalobkyňu zablokovala na telefóne a na súde už vypovedala v tom zmysle, že žalobkyňa je dôvodom všetkých problémov so žalovanou. Svedkyňa K. reprodukovala len jedno stretnutie vo vlaku, ktoré však neprebehlo tak, ako uviedla.
16.4 O vrátenie daru žalobkyňa žiadala z dôvodu, že žalovaná svojím správaním sa k nej hrubo porušuje dobré mravy. Celé súdne konanie (čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku) vyznieva tak, že v podstate žalobkyňa svojím správaním porušuje dobré mravy vo vzťahu k žalovanej. Je pravdou, že žalobkyňa spísala závet a žalovanú a jej deti vydedila. Rozhodla sa tak slobodne, vážne a po dôkladnom zvážení vzniknutej situácie. Bolo to ťažké rozhodnutie, ale správanie sa žalovanej, hlavne po tom, ako sa dozvedela, že žalobkyňa žiada dar späť, sa rapídne zhoršilo a zatiahla do sporu aj svoje deti. V čase,
kedy už prebiehal súdny spor, žalovaná zaťažila nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, záložným právom banky, čo na pojednávaní odôvodnila tým, že tak mohla urobiť, pretože je vlastníčkou pozemku. To je pravdou, ale v čase, keď podpísala záložnú zmluvu, mala vedomosť o súdnom spore o vrátenie daru. Toto konanie žalovanej možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Zároveň v čase, kedy už žalovaná vedela o tomto súdnom spore, začala podávať na žalobkyňu rôzne trestné oznámenia, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté. Týmito trestnými oznámenia prezentovala žalobkyňu ako osobu, ktorá vyvoláva spory a koná v úmysle jej poškodiť. Tieto trestné oznámenia žalovanej považuje žalobkyňa za účelové v snahe ovplyvniť výsledok súdneho konania.
16.5 Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu, zrušil rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 13C/44/2025-143 zo dňa 06. 03. 2026 a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V prípade, ak odvolací súd dospeje k názoru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie tohto rozsudku, žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanú zaviaže povinnosťou žalobkyni vrátiť dar, a to nehnuteľnosť, zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky na LV č. XXXX v katastrálnom území D. ako parcela registra „C“ KN č. XXXX/X - záhrada o celkovej výmere 401 m2 v podiele 1/1 k celku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhla, aby jej odvolací súd priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
17. K odvolaniu žalobkyne podala žalovaná vyjadrenie zo dňa 13. 04. 2026. Uviedla, že žalobkyňa žalobu o vrátenie daru odôvodnila v podstate tým, že nesúhlasí so správaním sa žalovanej (svojej obdarovanej dcéry) z dôvodu, že si našla priateľa, že s ňou nekomunikuje a teda v podstate nesúhlasí s tým, ako si žalovaná po rozvode manželstva zariadila svoj osobný život. Takéto správanie sa žalovanej (obdarovanej dcéry) považovala za nemorálne a za dôvod na vrátenie daru. Na preukázanie svojich tvrdení proti žalovanej však žalobkyňa nepreukázala žiadne konkrétne skutočnosti a ani jeden z vypočutých svedkov jej výhrady proti žalovanej ako dôvodné nepotvrdil. Žalobkyňa podala na žalovanú v minulosti oznámenie na políciu, ktoré sa obdobne preukázalo ako nedôvodné, nevhodne sa správa k maloletým vnučkám, ktoré potom pochopiteľne nemajú záujem o kontakt so žalobkyňou. Skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaná t. č. nekomunikujú, že vzťahy medzi nimi nie sú dobré, zapríčinila žalobkyňa. Maloleté deti žalovanej, ktoré už primerane svojmu veku vedia posúdiť vzniknutú situáciu, hľadajú oporu u svojej matky, ktorá sa o ne po rozvode manželstva riadne stará, zabezpečuje im bývanie, vychováva ich, čo v podstate potvrdil v rámci dokazovania i riaditeľ školy. Deti sa práve z týchto dôvodov odmietajú stretávať so žalobkyňou. 17.1 Tvrdenia žalobkyne ako dôvod vrátenia daru nie sú pravdivé, o čom svedčia jednoznačne výsledky vykonaného dokazovania. Žaloba je jednostranná, účelová a nezakladá oprávnený nárok na vrátenie daru. Nie sú splnené ani zákonné predpoklady jej dôvodnosti, k čomu po vykonaní dokazovania dospel i súd prvej inštancie. Žalovaná po rozvode manželstva získala oporu v osobe, s ktorou udržiava dobrý vzťah, ako i jej deti, čo nemôže byť dôvodom na vrátenie daru, len preto, že si to žalobkyňa neželá. Je pravdou, že v minulosti boli vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou usporiadané, ale tieto vzťahy sa v ostatnom čase zhoršili práve z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaná zistila, že žalobkyňa nedôvodne zasahuje do jej života, rodinných vzťahov, pracovných vzťahov, ohrozuje dobrý vzťah matky s vlastnými deťmi, a preto sa rozhodla i v záujme jej zdravotného stavu ako i duševného zdravia jej maloletých detí, prerušiť vzťah so žalobkyňou. Tvrdenia žalobkyne o nevhodnom správaní sa žalovanej vo vzťahu k žalobkyni považuje žalovaná za nepravdivé. Nemá záujem o zhoršenie vzťahov a z toho dôvodu v minulosti vyhovela i požiadavke žalobkyne a darovala jej časť svojej nehnuteľnosti. Súčasnej požiadavke žalobkyne o vrátenie daru nie je možné vyhovieť, nakoľko žaloba nie je dôvodná, nie sú splnené ani žiadne zákonné podmienky na splnenie jej požiadavky na vrátenie daru. Žaloba žalobkyne je založená len na subjektívnych pocitoch a subjektívnom posúdení stavu vzťahov a nie je dôvodná. Ani v odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne nové konkrétne skutočnosti, ktoré by poukázali na dôvodnosť podanej žaloby, resp. odvolania. Žalovaná navrhla výmaz poznámky z LV XXXX pre katastrálne územie D. z dôvodu začatia súdneho konania o vrátenie daru v tejto veci. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil správne a zákonne, a preto navrhla jeho rozsudok potvrdiť ako zákonný v celom rozsahu a zároveň si uplatnila náhradu trov konania ako i odvolacieho konanie v rozsahu 100 %.
18. Ďalšie vyjadrenia v predmetnej veci neboli podané.
19. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou sporu (žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo týmto rozsudkom rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a viazaný rozsahom podaného odvolania žalobkyne, odvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné a vo veci rozhodol rozsudkom (ust. § 392 CSP) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19.1 Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. septembra 2026, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
20. Podľa § 628 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. 20.1 Podľa § 630 vyššie citovaného zákona, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
21. Darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného, pričom darca touto zmluvou prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, aby mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Darovacia zmluva je zmluva bezodplatná, pri ktorej sa za poskytnutie majetkovej výhody obdarovanému nedostáva darcovi žiadneho majetkového ekvivalentu. Je preto z majetkového hľadiska zmluvou pre darcu jednostranne nevýhodnou, pretože majetková výhoda poskytovaná obdarovanému nesie so sebou stratu majetkových pomerov darcu.
22. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi stranami tohto sporu (žalobkyňou ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou) bola dňa 30. 12. 2016 písomne uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalobkyňa ako darkyňa darovala žalovanej ako obdarovanej nehnuteľnosť – parc. č. XXXX záhrady o výmere 1309 m2, zapísanú na LV č. XXX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území D.. Vklad tejto zmluvy bol povolený Správou katastra Nové Zámky pod č. K. XX/XX, č. zmeny 151/2017. Následne došlo k rozdeleniu tejto parcely na parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 668 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 525 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha nádvorie o výmere 116 m2. Ďalej došlo na základe geometrického plánu č. 2CA/20 na oddelenie pozemku p. č. XXXX/X zo dňa 18. 10. 2020 k rozdeleniu parc. č. XXXX/X o výmere 668 m2 na parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 401 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 267 m2. Podľa LV č. XXXX pre katastrálne územie D. je parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 401 m2 vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej vrátenia časti darovanej nehnuteľnosti v katastrálnom území D. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 401 m2 (pôvodne zapísanej na LV č. XXX ako súčasť pôvodnej parc. č. XXXX záhrada o výmere 1309 m2).
23. V zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto ustanovení je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Podľa tohto ustanovenia vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca toto právo uplatní, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok ust. § 630 Občianskeho zákonníka, možno urobiť v akejkoľvek forme, a to aj v prípade, pokiaľ bola predmetom darovacej zmluvy nehnuteľnosť. To však nezbavuje darcu povinnosti, aby jeho prejav vôle, ktorým sa domáha vrátenia daru, mal všetky náležitosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, predovšetkým, aby v ňom boli konkrétne uvedené dôvody, na základe ktorých si žiada vrátenie daru. Prejav vôle darcu musí dôjsť
do sféry obdarovaného, aby mal možnosť sa s ním oboznámiť, pričom nie je potrebná faktická vedomosť, ale postačuje objektívna možnosť sa oboznámiť s prejavom vôle darcu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi, ale len také, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem, resp. nevďak takej intenzity, že v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu, alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov.
24. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala od žalovanej vrátenia daru - nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 401 m2, ktorá bola pôvodne súčasťou nehnuteľnosti (parc. č. XXXX záhrada o výmere 1309 m2 v katastrálnom území D.), ktorú žalobkyňa písomne uzavretou darovacou zmluvou zo dňa 30. 12. 2016 (vklad ktorej bol povolený pod č. V 30/2017 č. zmeny 151/2017) darovala žalovanej. Z obsahu výzvy zo dňa 28. 03. 2025 na vrátenie daru ako i z obsahu žaloby vyplýva, že dôvodom, pre ktorý žalobkyňa žiada od žalovanej vrátenie daru (jeho časti) je správanie žalovanej spočívajúce v tom, že v poslednom období sa zhoršili vzťahy medzi nimi, žalovaná žalobkyni pri každej príležitosti nadáva, ponižuje ju, vykrikuje, že nie je jej matkou a že svoje vnúčatá už neuvidí. Podľa tvrdenia žalobkyne žalovaná opakovane nebola ochotná sa stretnúť s ňou, porozprávať sa a podala na ňu trestné oznámenie. Žalobkyňa bola toho názoru, že týmto konaním žalovaná porušuje zásady slušného správania, resp. že toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Výzva na vrátenie daru bola poštou doručovaná žalovanej na jej adresu trvalého pobytu ako doporučená zásielka a vrátila sa žalobkyni dňa 23. 04. 2025 s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Identické dôvody na vrátenie daru žalobkyňa uviedla aj v žalobe zo dňa 28. 05. 2025, ktorá bola žalovanej doručená dňa 23. 07. 2025. V konaní bolo teda preukázané, že žalobkyňa ešte pred podaním žaloby jednostranným právnym úkonom vyzvala žalovanú na vrátenie daru (jeho časti) a z tohto jej úkonu bolo zrejmé, že si uplatňuje svoje právo vyplývajúce z ust. § 630 Občianskeho zákonníka, ako aj dôvod, pre ktorý tak robí, t. j. bolo zrejmé vymedzenie skutkových okolností, ako i vymedzenie konania žalovanej, ktoré žalobkyňa považovala za hrubé porušenie dobrých mravov. Za prejav vôle smerujúci k vráteniu daru preto v súdenej veci možno považovať už výzvu žalobkyne na vrátenie daru zo dňa 28. 03. 2025, ktorá sa ako neprevzatá v odbernej lehote vrátila žalobkyni, ale predloženými listinami bolo preukázané, že sa dostala do dispozície žalovanej, čo žalovaná ani nenamietala.
25. Odborná literatúra, aj ustálená súdna prax, sú za jedno v tom, že k zániku darovacieho vzťahu, t. j. k obnove vlastníckeho práva darcu k veci, dôjde na základe dvoch právnych skutočností, a to jednostranného právneho úkonu darcu, adresovaného obdarovanému, smerujúceho k vráteniu daru a hrubého porušenia dobrých mravov zo strany obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Ak teda darca využije právo žiadať vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka a sú splnené objektívne predpoklady vrátenia daru, zaniká darovací vzťah okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel k obdarovanému. Týmto okamihom sa obnovujú pôvodné právne vzťahy. Ak obdarovaný nevráti dar darcovi, prípadne na rozdiel od darcu sa domnieva, že neboli splnené podmienky na vrátenie daru (nedošlo k hrubému porušeniu dobrých mravov), má potom darca právo obrátiť sa na súd. Pri voľbe formy, ktorou sa darca cestou súdu môže domáhať reštitúcie pôvodného stavu, je treba vychádzať z konkrétnej situácie. Ak ide o hnuteľnú vec môže sa domáhať vydania veci a pokiaľ ide o nehnuteľnosť, má možnosť domáhať sa vypratania nehnuteľnosti, alebo určenia vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti, nakoľko práve určovací výrok súdu je podkladom pre deklaratórny zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade rozhodnutia súdu, čím by sa i formálne navrátil stav existujúci pred darovaním.
26. Odvolací súd už vyššie uviedol, že predpokladom úspešnosti žaloby smerujúcej k obnoveniu vlastníckeho práva darcu je splnenie dvoch právnych skutočností. Jednou je preukázanie jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému, ktorým žiada o vrátenie daru, pričom jednostranný prejav vôle smerujúci k vráteniu daru musí dostatočným spôsobom špecifikovať skutkové okolnosti, za ktorých si darca uplatňuje voči obdarovanému právo na vrátenie daru a druhou je preukázanie hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny. Len pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j.
zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc, t. j. doručením prejavu vôle, pričom v súdenej veci tieto podmienky súčasne splnené neboli a súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol.
27. Urobil tak z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala také správanie žalovanej, ktoré uvádzala vo výzve na vrátenie daru, a teda nepreukázala naplnenie druhej podmienky, a to, že by sa žalovaná vo vzťahu k nej správala spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.
27.1 Predpokladom uplatnenia ust. § 630 Občianskeho zákonníka je správanie, ktorým obdarovaný voči darcovi hrubo porušuje dobré mravy. Právo na odvolanie darovania zakladá nielen nevhodné správanie obdarovaného voči darcovi, ale aj voči členom rodiny darcu. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie dôvodne poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné. Správanie sa obdarovaného sa posudzuje objektívne, t. j. subjektívne pocity a vnímanie situácie zo strany darcu nie je rozhodujúce, je však potrebné zohľadniť subjektívne pomery darcu, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k správaniu sa hrubo porušujúcemu dobré mravy, a to vrátane vlastného správania sa darcu, ktoré mohlo prispieť k nevhodnému správaniu sa zo strany obdarovaného, teda, či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania sa obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme zreteľ tiež na správanie sa darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje, že napriek tomu, že hodnotiaci úsudok, týkajúci sa správania obdarovaného, musí vychádzať z objektívnych morálnych pravidiel vrátane hodnotenia podľa objektívnych hľadísk, prípadné porušenie nemožno posudzovať bez zreteľa na konkrétny vzťah, ktorý je tu v danom mieste a čase a bez zreteľa na vzájomné správanie darcu a obdarovaného v ich vzájomnom vzťahu. Z procesného hľadiska platí, že ak súd v spore o vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka nezohľadní skutočnosti svedčiace proti darcovi, jeho rozhodnutie bude vychádzať z nesprávneho skutkového zistenia. O takúto situáciu sa však v predmetnej veci nejednalo, nakoľko súd prvej inštancie správne prihliadal a vzal do úvahy i správanie sa žalobkyne (darkyne) vo vzťahu k žalovanej (obdarovanej). Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu, t. j. medzi matkou a dcérou sú vážne rozvrátené, čo vyplynulo aj z výpovedí žalobkyne a žalovanej ako i svedkov. Súd prvej inštancie nepochybil v procese dokazovania, ani v procese hodnotenia vykonaných dôkazov, keďže vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a každý vykonaný dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. V súlade s procesnými pravidlami dokazovania, sa súdu javilo, že žalobkyňa vníma, ale aj navonok prezentuje ako problematickú osobu partnera žalovanej, ktorého nevie akceptovať a z toho vyplývajú vážne problémy v ich vzájomných vzťahoch, čo sa prejavuje aj vo vzťahoch žalobkyne a maloletých detí žalovanej (vnučiek žalobkyne). O situácii medzi žalobkyňou a žalovanou svedčí aj tá skutočnosť, že žalobkyňa podala vo februári 2025 návrh na úpravu jej styku s maloletými deťmi žalovanej (konanie sa viedlo pod sp. zn. 8P/43/2025) a samotný obsah tohto návrhu (č. l. 68 – 69 súdneho spisu), ktorý vzala dňa 15. 04. 2025 späť a konanie bolo zastavené. Vzťah medzi sporovými stranami dokumentuje i tá skutočnosť, že žalovaná podala na žalobkyňu oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 10. 04. 2025 bola predložená príslušnému správnemu orgánu, ktorý konanie zastavil rozhodnutím zo dňa 18. 06. 2025 z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku (žalobkyni) preukázané. O vzájomnom vzťahu žalobkyne a žalovanej svedčí i to, že žalobkyňa sama potvrdila, že žalovanú ako svoju jedinú dcéru vydedila a rovnako tak vydedila i jej maloleté deti, čo sa stalo hlavným zdrojom konfliktov.
28. Predmetné sporové konanie je založené na kontradiktórnosti v zmysle článku 8 a 9 CSP, preto bola žalobkyňa povinná uviesť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tom, že žalovaná sa vo vzťahu k nej správa takým spôsobom, že dochádza k hrubému porušovaniu dobrých mravov. Uniesť dôkazné bremeno sa jej však nepodarilo, v dôsledku čoho nebolo preukázané naplnenie zákonných dôvodov zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na obsah podaného odvolania, tvorený z väčšej časti vyjadrením nespokojnosti a polemiky žalobkyne so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že právo na súdny proces nevyžaduje, aby súd reagoval na každý argument prednesený v civilnom sporovom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.
29. Žalobkyňa v podanom odvolaní zotrvala na tom, že vrátenia daru od žalovanej sa domáha z dôvodu, že žalovaná sa vo vzťahu k nej správa takým spôsobom, že hrubo porušuje dobré mravy, pričom uviedla, že správanie žalovanej sa ešte zhoršilo potom, ako zistila, že žalobkyňa žiada vrátiť dar späť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúceho dobré mravy, pričom toto správanie sa musí prejaviť do požiadavky na vrátenie daru a nemožno hodnotiť, resp. prihliadať na správanie, ktoré nasledovalo potom, ako bola žalovaná oboznámená s tým, že žalobkyňa žiada od nej vrátenie daru. Žalobkyňa vo výzve na vrátenie nehnuteľnosti a ani v samotnej žalobe neuvádzala ako dôvod, pre ktorý žiada vrátenie daru tú skutočnosť, že žalovaná predmetnú darovanú nehnuteľnosť zaťažila záložným právom, a preto túto skutočnosť nemožno považovať za také hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by odôvodňovalo vrátenie daru žalobkyni. Súd pri posudzovaní dôvodov na vrátenie daru skúma len tie dôvody, ktoré boli ako dôvody vrátenia daru uvedené vo výzve na vrátenie daru alebo v samotnej žalobe.
29.1 Ďalej žalobkyňa v odvolaní uviedla, že svedkyne K. a I. (sestra žalobkyne) ju na pojednávaní očiernili, že svedkyňa K. klamala a so svedkyňou I. ešte tri mesiace pred jej výsluchom riadne komunikovala a až následne svedkyňa zmenila správanie. K týmto tvrdeniam odvolací súd uvádza, že žalobkyňa bola prítomná na pojednávaní, na ktorom boli tieto svedkyne vypočuté a už tu uviedla, že svedkyňa K. hovorí pravdu iba z polovice a klame, ale bez toho, aby sa konkrétne vyjadrila k jej výpovedi (napr. v čom klame, v čom nehovorí pravdu) a žiadnym spôsobom sa nevyjadrila ani k výpovedi svedkyne I..
29.2 Žalobkyňa taktiež namietala hodnotenie veci súdom prvej inštancie, ktorý dôvodne aplikoval princíp vzájomnosti a pri skúmaní vytýkaného správania sa žalovanej z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, zohľadnil tiež správanie žalobkyne za účelom posúdenia, či sama žalobkyňa sa nesprávala voči žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a či práve jej správanie nie je príčinou nevhodného správania sa žalovanej voči žalobkyni. Výsledky vykonaného dokazovania (výpovede sporových strán, svedkov, listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu) poukazujú na podiel žalobkyne na zlej kvalite vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou, na prejavy hrubého dešpektu žalobkyne k žalovanej a odvolací súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že existenciu vážne rozvráteného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou nebolo možné bezvýhradne pripísať na vrub žalovanej. Súd prvej inštancie závery o vzájomne rozvrátených vzťahoch medzi stranami sporu vyvodil nielen z výsledkov vykonaného dokazovania, ale aj z vlastného pozorovania pri prejednávaní veci. Skutočnosť, že žalovaná podala na žalobkyňu oznámenie o priestupku je výsledkom vzájomne rozvrátených vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou a v tejto situácii sa podľa názoru súdu nejedná o konanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
30. V súvislosti s polemikou žalobkyne so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o nepreukázaní správania žalovanej hrubo porušujúceho dobré mravy voči žalobkyni, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Cdo/108/2007, v ktorom tento súd podal výklad ust. § 630 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s tým uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale iba také správanie, ktoré s ohľadom na všetky individuálne okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité správanie obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, je potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je (nebolo) príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu samotného darcu.
30.1 Obdobný právny názor bol konštatovaný aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo/53/2006, v ktorom najvyšší súd uviedol, že pojem dobré mravy nie je v zákone definovaný. Vo všeobecnosti ale za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Je to teda súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie (chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je vždy na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné okolnosti prípadu. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zdôraznil, že právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany samé a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé negatívne správanie obdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správania obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno objektívne hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri hodnotení správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti).
30.2 V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo/158/2019 bolo uvedené, že uplatnenie tohto princípu (princípu vzájomnosti) je opodstatnené (až) vtedy, keď súd posudzujúci správanie obdarovaného voči darcovi dospeje k záveru, že správanie obdarovaného naplnilo znaky relevantné v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Len vtedy súd skúma, či sa obdobne nevhodne nesprával aj samotný darca, a či konanie obdarovaného sám nevyprovokoval svojím nevhodným (dobrým mravom sa hrubo priečiacim) konaním.
31. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec posudzoval v súlade s právnymi závermi (všeobecne akceptovanými zásadami rozhodovania o žalobách, ktorými sa darca domáha vrátenia daru), na ktorých sa rozhodovacia prax ustálila. Skutkový stav zistený v predmetnej veci je založený na konaní oboch strán a neodôvodňuje postup žalobkyne podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v posudzovanej veci nemal pochybnosti o správnosti skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný, pričom táto viazanosť sa vzťahuje na skutkové zistenia, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a odvolací súd ich môže zmeniť, alebo doplniť, prípadne inak modifikovať iba po vykonaní, t. j. po opakovaní alebo doplnení dokazovania. V súdenej veci však takúto potrebu nezistil. Žalobkyňou opísané správanie žalovanej a výsledky vykonaného dokazovania nedávajú žiadny podklad k tomu, aby správanie žalovanej vo vzťahu k žalobkyni, aj s poukazom na zistenú vzájomnosť ich konania, bolo možné objektívne kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov tak, ako to má na zreteli ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Skutkové zistenia v danej veci, týkajúce sa správania žalobkyne a žalovanej, neopodstatňujú záver o dôvodnosti žaloby podanej v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka, a preto nebolo možné odvolaniu žalobkyne vyhovieť. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý vecne spochybnený nebol. Odvolací súd však poukazuje na pochybenie súdu prvej inštancie v 41. bode odôvodenia jeho rozsudku, v ktorom uviedol, že nárok na plnú náhradu trov konania priznal úspešnému žalobcovi, čo ale nezodpovedá II. výroku jeho rozsudku, ktorým správne rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanej, ktorá nepochybne bola v konaní úspešná, keď súd žalobu zamietol. Uvedené pochybenie v odôvodnení jeho rozsudku však nemá vplyv na vecnú správnosť II. výroku o trovách konania (ktorý je pre sporové strany záväzný). 32. V súvislosti so žalobkyňou zvoleným charakterom žaloby, odvolací súd dáva do jej pozornosti, že v prípade naplnenia zákonom stanovených predpokladov na vrátenie daru a v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka (výzvy na vrátenie daru realizovanej účinnou formou a preukázanie jednostranného hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného) dochádza k zániku darovacieho vzťahu a k obnoveniu pôvodného stavu, t. j. k obnoveniu vlastníckeho práva darcu. Po tom, ako na základe uvedených dvoch právnych skutočností dôjde k zániku darovacieho vzťahu, t. j. k obnove vlastníctva darcu k veci, má darca ako pôvodný vlastník daru s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
možnosť využiť na svoju ochranu tie druhy žalôb, ktoré zákon vlastníkovi na ochranu jeho vlastníckeho práva účinne priznáva.
33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade mala v odvolacom konaní žalovaná plný úspech, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli (neplatila žiadne súdne poplatky, ani nebola zastúpená advokátom), súd žalovanej v predmetnej veci nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v uznesení Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
34. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)